Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/226/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208607
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616208607.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne
zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo,
IČO: 42 174 902, proti žalovanému: O. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F.,

o zaplatenie 452,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec
č. k. 8Csp/7/2016 - 62 zo dňa 19. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 452,10 Eur titulom náhrady škody spolu so zákonným úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 27. 11. 2007 do zaplatenia, zamietol (prvý výrok) a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

2. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie zaslal žalobu na vyjadrenie žalovanému na adresu
jeho trvalého pobytu, pričom zásielka sa súdu vrátila dňa 16. 03. 2017 s poznámkou pošty „neprevzatá
v odbernej lehote“. Súd prvej inštancie považoval zásielku za doručenú v zmysle § 111 ods. 3 Civilného

sporového poriadku dňom jej vrátenia súdu.

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným
zmluvu o úvere dňa 21. 09. 2007, ktorá spadá pod režim spotrebiteľského práva, t.j. ustanovenia § 52
a nasl. Občianskeho zákonníka, kedy zároveň súd je povinný v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadnuť na prípadné premlčanie v konaní uplatneného nároku ex offo,

teda aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany žalovaného spotrebiteľa v zmysle § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka napriek tomu, že žalovaný spáchal trestný čin. Trestným rozkazom Okresného
súdu Lučenec č. k. 22T/182/2008 - 66 zo dňa 30. 07. 2008, právoplatným dňa 30. 04. 2008, bol žalovaný
uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ust. § 222 ods. 1 Trestného zákona
práve v súvislosti s vyššie uvedenou úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom (veriteľom) z dôvodu,
že žalovaný v žiadosti o úver uviedol nepravdivé údaje o výške svojich príjmov a zamestnávateľa, hoci

v tej dobe pracoval len na dohodu vykonaní práce a úver nesplácal a podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadku trestný súd odkázal žalobcu ako poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

4. Súd prvej inštancie sa prednostne zaoberal predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, pričom
v súlade s ust. § 193 Civilného sporového poriadku súc viazaný rozhodnutím trestného súdu mal

preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. existenciu protiprávneho úkonu - trestného
činu, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Ďalej sa zaoberalsamotnou výškou škody. Z vykonaného dokazovania mal za to, že zmluva o úvere, od ktorej žalobca
vyvodzuje nárok na ušlý zisk v podobe úrokov a poplatkov, spadá pod režim zákona č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na označenie dlžníka (žalovaného) v predmetnej zmluve. Z

obsahu zmluvy je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred
žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pokiaľ chcel získať
finančné prostriedky, bolo jeho povinnosťou žalobcom predložený formulár (žiadosť o úver) vyplniť s
požiadavkou na výšku úveru a počet splátok, v ktorých je ochotný dlh splatiť a žalobcovi ho vrátiť.
Tento následne rozhodol, v akej výške a za akých podmienok bude úver dlžníkovi poskytnutý a vyhotovil

nový text o poskytnutí úveru. Žalovanému bola následne predložená Zmluva o úvere so schválenou
výškou poskytnutého úveru a s ďalšími náležitosťami dopísanými žalobcom, pričom tieto on nedokázal
ovplyvniť, len zmluvu ako celok podpísať, príp. odmietnuť. Skutočnosť, že žalovaný zrejme nemal reálne
možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, je zrejmá aj z toho, že samotná zmluva, ale najmä
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne
dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Skompletizovaná zmluva o úvere bola dňa

21.09.2007 zmluvnými stranami podpísaná.

5. Následne súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - údaj
o termíne konečnej splatnosti tohto úveru, neobsahuje ani úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a

tiež ani ročnú percentuálnu mieru nákladov. Rovnako v nej absentuje aj výška, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov ako aj poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom. Obsahuje len výšku poskytnutého úveru (331,94 Eur), výšku poplatku (120,16
Eur), ktorý mal žalovaný vrátiť žalobcovi spolu s poskytnutým úverom, celkovú sumu úveru (452,10
Eur), počet (3) a výšku splátok úveru (150,70 Eur) a splatnosť prvej splátky (22.10.2007). Vzhľadom

na uvedené skutočnosti je podľa § 4 ods. 3 druhá veta zák. č. 258/2001 Z. z. potrebné predmetný úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalovanému vznikla povinnosť vrátiť
žalobcovilenistinuposkytnutéhoúverubezúrokovabezpoplatkov.Keďžežalovanýnezaplatilžalobcovi
z poskytnutého úveru žiadnu sumu, žalobcovi v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného
bola spôsobená škoda vo výške 331,94 Eur.

6. Súd prvej inštancie sa následne zaoberal otázkou premlčania nároku, hoci samotný žalovaný
námietku premlčania v konaní nevzniesol, aplikujúc ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. a ust. §
106 Občianskeho zákonníka. Na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca
nepreukázal, že dlh sa stal splatným 27. 11. 2007. Subjektívna premlčacia doba plynúca v rámci

desaťročnej objektívnej premlčacej doby začala preto žalobcovi plynúť dňa 15. 05. 2008, t.j. uplatnením
nároku v trestnom konaní a spočívala do 14. 10. 2008, kedy nadobudol trestný rozkaz právoplatnosť. Od
15. 10. 2008 pokračoval beh plynutia tejto premlčacej doby a skončil dňa 30. 05. 2010. Žalobca podal
žalobu na súd až dňa 06. 07. 2016, čiže po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie mal teda za
to, že uplatnený nárok na náhradu škody je premlčaný, a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že
nepriznal úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne nevznikli.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.

Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d),
f) a písm. h) C. s. p. s tvrdením, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Súdu prvej inštancie vyčítal, že podľa neho žalovaný nemal v zmysle zmluvy o úvere postavenie
spotrebiteľa, nakoľko zmluvu uzavrel so žalovaným podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na
daný právny vzťah preto podľa neho nemožno aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch, a preto
úver nemôže byť bezúročný a bez poplatkov. Žiaden zákon v tom čase nestanovoval ani maximálnu
možnúprípustnúvýškuodplaty.Keďžežalovanýnemápostaveniespotrebiteľa,súdprvejinštancienebol

oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo a tým, že tak urobil, porušil žalobcove právo na spravodlivý
proces a zásadu „rovností zbraní“.9. Ďalej namietal, že nároku uplatneného žalobou sa domáha titulom náhrady škody, nakoľko s týmto
nárokom bol odkázaný právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č. k. 22T/182/2008
- 66 zo dňa 30. 07. 2008 na občianske súdne konanie. Mal za to, že nárok na náhradu škody nie

je premlčaný s poukazom na ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka, nakoľko ku škode došlo 21. 09. 2007.

10. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

11.Žalovanýsakodvolaniužalobcudoručenémumuvzmysle§111ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku
dňom 14. 06. 2017 nevyjadril.

12. Krajský súd, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z
dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C. s. p. a mimo neho podľa § 380 ods. 2 C. s. p.

rozširujúcim výkladom, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

13. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri doručovaní žaloby žalovanému
ako fyzickej osobe nepostupoval v súlade s § 116 C. s. p., t.j. neurobil všetky úkony potrebné na
zistenie skutočného pobytu žalovaného. Keďže sa jedná o žalobu doručovanú fyzickej osobe, uplatnenie

fikcie doručenia podľa § 111 ods. 3 C. s. p. neprichádza do úvahy. Túto fikciu možno aplikovať len
v prípade iných písomností doručovaných následne v priebehu konania do vlastných rúk. V dôsledku
uvedenej vady v procesnom postupe súdu sa žalovaný o konaní ani nedozvedel, ďalšie písomnosti
ako sú predvolanie na pojednávanie, rozsudok, či odvolanie žalobcu taktiež neprevzal. Nemohol teda
ani vzniesť prípadnú námietku premlčania. Odvolací súd vzhľadom na túto závažnú vadu konania pred

súdom prvej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p.,
pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Odvolací súd má za to, že aj keď táto
vada v odvolaní vytýkaná nebola, v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. odvolací súd nie je v tomto prípade

odvolacími dôvodmi viazaný, uvedomujúc si, že znenie § 380 ods. 2 C. s. p. síce plne nekorešponduje so
znením § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, avšak treba vnímať aj ústavnoprávny rozmer
porušenia práva strany sporu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorá nemajúca vedomosť o súdnom konaní sa ani odvolať nemohla. Súd prvej inštancie totiž neurobil
pri doručovaní žaloby všetko vyžadované zákonom preto, aby sa žalovaný mal aspoň možnosť o tomto

súdnom konaní dozvedieť.

14. V súlade s § 391 ods. 3 C. s. p. odvolací súd uvádza, že bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní vzhľadom na značný odstup času opätovne postupovať pri doručovaní žaloby žalovanému v
súlade s § 106 ods. 1 písm. a) C. s. p. a v prípade, že sa žalovanému nepodarí doručiť žalobu na adresu

trvalého, resp. prechodného pobytu evidovanú v registri obyvateľov, postupovať podľa § 116 C. s. p. Až
následne bude úlohou súd prvej inštancie nanovo dodržať procesný postup v prvoinštančnom konaní
smerujúci k nariadeniu pojednávania, nanovo vykonať dokazovanie a rozhodnúť vo veci.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené je právne významné zopakovať dokazovanie aj ohľadne výšky nároku

na náhradu škody z hľadiska ustálenia výšky skutočnej škody a ušlého zisku. Žalobca totiž nárok na
ušlý zisk odvodzuje z toho, že ak by žalovaný neuviedol žalobcu do omylu a nevylákal od neho istinu
úveru, v zmysle zmluvy o úvere, mal by nárok aj na ušlý zisk spočívajúci v odplate. Odplatu tvoria pri
zmluvách o úvere úroky a rôzne poplatky. V tejto súvislosti správne postupoval súd prvej inštancie, keď
preskúmaval zmluvu o úvere z pohľadu, či by v prípade nespáchania trestného činu mal žalobca ako

veriteľ skutočne nárok aj na odplatu. Z tohto pohľadu je právne významné pre posúdenie nároku na ušlý
zisk, či by žalovaný v takom prípade mal alebo nemal postavenie spotrebiteľa. V tejto súvislosti odvolací
súd dodáva, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, keď právne posúdil zmluvný vzťah medzi
žalobcom (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom) tak, že ide o spotrebiteľský právny vzťah dodávateľa aspotrebiteľa (fyzickej osoby) sú správne. Predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej
zmluvy a obsah zmluvy zjavne nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické
pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné

podmienky potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán,
z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa
voči spotrebiteľovi, čo je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Žalovaný pracoval len na dohodu o vykonaní
práce, preto mu úver nemohol byť poskytnutý na podnikanie. Ani z uvedenia nepravdivého údaju o
zamestnávateľovi nemohol žalobca vyvodiť, že žalovaný podniká. Na tom nič nemení formulárová

dohoda zmluvných strán v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka zakomponovaná do bodu
19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru aj pri ich náležitej inkorporácii ako súčasti zmluvy o
úvere, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, nakoľko takúto dohodu
prinášajúcu zhoršenie zmluvného postavenia spotrebiteľa nemohol spotrebiteľ v zmysle § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka platne uzavrieť (jeho postavenie v zmluvnom vzťahu dohoda podľa § 262 ods.
1 Obchodného zákonníka zhoršuje v tom, že ak by takáto dohoda nebola uzavretá, mal by postavenie

spotrebiteľa, o ktoré by takouto dohodou prišiel). V tomto smere sú použiteľné v ďalšom konaní skutkové
zistenia súdu prvej inštancie týkajúce sa preskúmania obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. či
sú v nej uvedené všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, potrebné na to, aby mal žalobca nárok

na úroky a poplatky, t.j. odplatu, ktorú požaduje v rámci náhrady škody ako ušlý zisk. Vzhľadom na vyššie
uvedenú procesnú vadu však aj v tomto smere bude potrebné vykonať dokazovanie nanovo.

16. V záujme hospodárnosti konania sa odvolací súd zaoberal aj vecou samou z hľadiska, či postupoval
súd prvej inštancie správne, keď prihliadal na premlčanie nároku aj bez námietky. Z obsahu spisu

jednoznačnevyplýva,ževkonanísažalobcažaloboupodanoudňa04.07.2016domáhalodžalovaného
zaplatenia sumy 452,10 Eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej prečinom úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona spáchaným žalovaným. Trestným rozkazom Okresného
súdu Lučenec č. k. 22T/182/2008 - 66 zo dňa 30. 07. 2008, právoplatným dňa 30. 04. 2008, bol žalovaný
uznaný vinným z uvedeného prečinu v súvislosti s úverovou zmluvou, ktorú uzavrel so žalobcom

(veriteľom) dňa 21. 09. 2007. V danom prípade je teda predmetom konania nárok žalobcu na náhradu
škody (to treba zdôrazniť) a nie nárok zo samotnej zmluvy o úvere ako takej, kedy by bolo právne
významné skúmanie, či zmluvu o úvere uzavrel dlžník v postavení spotrebiteľa z hľadiska aplikácie §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. Súd je v civilnom sporovom konaní totiž viazaný žalobou nielen v rozsahu
jej petitu, t.j. v tomto prípade zaplatenia akej sumy sa žalobca domáha od žalovaného, ale aj v rozsahu,

na akom skutkovom základe sa jej domáha. Vyplýva to z ustanovenia § 216 C. s. p. v spojení s § 140
ods. 2 C. s. p., kde súd je viazaným žalobným návrhom a za zmenu žaloby sa považuje aj podstatná
zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe. Súd síce nie je viazaný právnym
posúdením veci žalobcom, vec však právne posudzuje na základe rozhodujúcich skutočností opísaných
žalobcom v žalobe. Súdu teda neprináleží zasahovať do dispozičného oprávnenia žalobcu, na akom

skutkovom základe si uplatňuje nárok uvedený v žalobe.

17. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vychádzal z opisu
rozhodujúcich skutočností žalobcom, ktoré zakladajú nárok na náhradu škody. V takom prípade, však
žalovaný nemá postavenie spotrebiteľa, ktoré prichádza do úvahy len pri zmluvnom záväzku, nie

mimozmluvnom. V danom prípade teda súd prvej inštancie nemal oprávnenie ani povinnosť aplikovať
ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v
znení neskorších predpisov účinného od 01.05.2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Teda na ustanovenie, ktoré
upravuje postup súdu pri rozhodovaní o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv a súdu ukladá povinnosť
ex offo prihliadať na premlčanie aj bez námietky strany sporu.

18. Keďže v danom prípade jednoznačne absentuje vznesenie námietky premlčania dlžníkom podľa §
100 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka),
súd prvej inštancie nebol oprávnený premlčaním nároku sa vôbec zaoberať, a teda ani skúmať, či je
premlčaný nárok na náhradu škody podľa § 106 Občianskeho zákonníka. Ak tak urobil a v konaníaplikoval právnu normu, ktorá sa na daný prípad nevzťahuje, vec nesprávne právne posúdil. Pre
úplnosť odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že odkaz žalobcu v odvolaní na § 110 Občianskeho
zákonníka je nenáležitý, pretože nárok na náhradu škody ohľadne jeho výšky bude prípadne judikovaný

ažrozhodnutímsúduvcivilnomkonaní,ktorýjeviazanýpredpokladmizodpovednostizaškoduzistenými
trestným súdom. Trestný súd totiž v predmetnom trestnom rozkaze nejudikoval nárok na náhradu škody,
iba s ním odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie. Ak by škodu judikoval, jednalo by sa o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ktorá by bránila súdu vec prejednať v civilnom konaní.

19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil aj v zmysle § 389 ods.
1 písm. c) C. s. p., nakoľko súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil.

20. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že samotné oboznámenie sa s výpoveďou zamestnanca
poškodeného - žalobcu v trestnom konaní na č. l. 23 trestného spisu nie je postačujúce pre ustálenie
dátumu, od ktorého má žalobca nárok na náhradu škody. Je potrebné, aby žalobca doplnil skutkové

tvrdenia a navrhol dôkazy o tom, či vyzval žalovaného na náhradu škody a určil lehotu na plnenie,
resp. ak nevyzval, kedy sa žalovaný o uplatnení nároku na náhradu škody dozvedel v trestnom konaní
prostredníctvom orgánu činného v trestnom konaní, pretože ak nie je stanovená iná lehota na plnenie,
platí, že dlžník je povinný plniť aj mimozmluvný záväzok na náhradu škody prvého dňa potom, čo bol na
to vyzvaný (§ 563 Občianskeho zákonníka). Až nasledujúci deň je dlžník v omeškaní s plnením. Žalobca

totiž nemôže na jednej strane požadovať hlavný nárok v konaní titulom náhrady škody a na druhej strane
žiadať od neho odvodený nárok na úrok z omeškania na základe zosplatnenia dlhu zo zmluvy o úvere.
To by mohol urobiť, len ak by si aj hlavný nárok uplatňoval zo zmluvy o úvere. Vzhľadom na rozsah
dokazovania v naznačenom smere nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom a v zmysle §
391 ods. 1 C. s. p. odvolací súdu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21.Vsúlades§391ods.3C.s.p.odvolacísúduvádza,žebudepretoúlohousúduprvejinštancievyzvať
žalobcu na opravu (doplnenie) rozhodujúcich skutočností (skutkových tvrdení) ohľadne požadovaného
úroku z omeškania z nároku na náhradu škody a na predloženie dôkazov na ich preukázanie a následne
v ďalšom konaní doplniť dokazovanie v naznačenom smere.

22. Iba v prípade, že žalovaný vznesie po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu a žaloby v súlade so
zákonom právne účinným spôsobom námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu škody, súd prvej
inštancie riadiac sa princípom hospodárnosti konania najprv posúdi dôvodnosť tejto námietky podľa
§ 106 Občianskeho zákonníka prípadne v spojení s § 112 Občianskeho zákonníka (zváži, či počas

vedenia trestného konania premlčacia doba spočívala alebo nie) a len v prípade, že vyhodnotí námietku
premlčania ako nedôvodnú, pristúpi k vyššie uvedenému dokazovaniu.

23. Nakoľko od pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o nároku na náhradu trov
konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p. zrušil aj výrok

rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.

24. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí.

25. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).