Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. august 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/203/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116227911
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5116227911.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky so sídlom Bratislava, ul. Karadžičova č. 2, IČO: 47 258 713, zastúpený

splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Bratislava,
ul. Ventúrska č. 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. XXX, o zaplatenie
sumy 1.177,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
41Csp/161/2016-55 zo dňa 20. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a to sčasti do sumy
160,10 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na

ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 850,35 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 682,00 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, a vo výške 5,05 % ročne zo
sumy168,35eurod04.09.2015dozaplatenia,atovšetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudkua

vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol a to sčasti do sumy 167,17 eur s príslušenstvom,
zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 41Csp/161/2016-55 zo dňa 20.02.2017 rozhodol tak, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 850,45 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 682,00 eur od 16.09.2015 do zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 168,35 eur od
04.09.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej

časti žalobu zamietol. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,32
% trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaviazania žalovanej zaplatiť mu sumu 1.177,62 eur
s príslušenstvom, ktorý nárok mu vznikol z uzavretých zmlúv o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.09.2014
a zo dňa 19.12.2014. Žalovaná zmluvy uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá
pri uzatváraní predmetných zmlúv nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami
sporu na základe zmlúv uzavretých dňa 20.09.2014 a 19.12.2014 je vzťahom občiansko-právnym a na
predmetné zmluvy sa hľadí ako na typové spotrebiteľské zmluvy. Z predloženej zmluvy o poskytnutí
(revolvingového) spotrebiteľského úveru zo dňa 20.09.2014 ustálil, že niet pochýb o tom, že strany sporu

dňa 20.09.2014 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o (revolvingovom) spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600,00 eur. Žalovaná preukázateľne v zmysleplatobnej histórie a potvrdenia o odfinancovaní splátok vyčerpala sumu 340,90 eur. Uvedenú sumu
mala žalovaná splácať mesačne v splátkach vo výške minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na
najbližší vyšší násobok 300,00 eur. Žalovaná podľa predloženej platobnej histórie celkom uhradila sumu

vo výške 172,55 eur. Z predloženej zmluvy o poskytnutí (revolvingového) spotrebiteľského úveru zo dňa
19.12.2014 bez pochybností ustálil, že strany sporu dňa 19.12.2014 uzavreli individuálne špecifikovanú
zmluvu o (revolvingovom) spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 1.000,00 eur. Žalovaná preukázateľne v zmysle platobnej histórie a potvrdenia o odfinancovaní
splátok vyčerpala sumu 682,00 eur. Uvedenú sumu mala žalovaná splácať v mesačných splátkach vo

výške minimálne 5 % dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 eur. Žalovaná podľa
predloženej platobnej histórie neuhradila nič z dlžnej sumy 682,00 eur. Po preskúmaní, či zmluvy o
spotrebiteľskom úvere majú všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
súd zistil, že zmluvy neobsahujú povinnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z. a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelu právnej úpravy normami
spotrebiteľského práva pritom podľa názoru súdu zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods.

2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma,
počet a termíny splátok" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má
zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Podľa súdu formulácia
v rozhodnej časti zmluvy ohľadne uvedenia výšky splátok nebola dostatočne presná, nakoľko sa
uvádza len počet splátok (12), výška jednotlivej splátky (58,10 eur/97,49 eur) a súčet všetkých splátok

(733,08 eur/1.169,88 eur), a teda nedošlo k špecifikácií samostatne k istine, k úrokom a poplatkom.
Na nedostatku chýbajúcej obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ nemení nič ani priložená
platobná história, v ktorej je uvedený predpis splátky, nakoľko táto nie je súčasťou zmluvy. Vzhľadom na
uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnuté úvery považujú z dôvodu
absencie uvedenej náležitosti za bezúročné a bez poplatkov.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd považoval žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.177,62 eur za
dôvodnú iba v časti o zaplatenie sumy 850,35 eur (1.022,90 eur - poskytnutý úver - 340,90 eur + 682,00
eur - 172,55 eur - celková úhrada dlžnej sumy), na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú a vo zvyšku,
t.j. o zaplatenie sumy 327,27 eur (kapitalizované riadne úroky a poistné) s príslušenstvom (úroky z
omeškania) žalobu žalobcu (z dôvodu vyššie deklarovanej bezúročnosti) zamietol.

Rovnako pokiaľ ide o žalobu v časti o zaplatenie riadnych úrokov z dlžnej istiny vo výške 30 % ročne
zo sumy 682,00 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, túto z dôvodu vyššie deklarovanej bezúročnosti ako
nedôvodnú zamietol.
Pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 682,00
eur od 16.09.2015 do zaplatenia a zo sumy 168,35 eur od 04.09.2015 do zaplatenia mal za to, že

žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j.
dňom 16.09.2015 a 04.09.2015. V čase prvého dňa omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy,
t.j. ku dňu 04.09.2015, resp. 16.09.2015, bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0,05 % ročne (súd
mal o tomto vedomosť zo svojej činnosti). Žalobcovi tak vzniklo v zmysle už citovaného ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 168,35 eur od 04.09.2015 do
zaplatenia a zo sumy 682,00 eur od 16.09.2015 do zaplatenia.
O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2
zákona č. 160/2015 Zb. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.") tak, že žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 17,32 %. Žalobca sa domáhala zaplatenia sumy 1.177,62 eur

s príslušenstvom (100 %), súd mu priznal nárok v sume 850,35 eur s príslušenstvom (58,66 % úspech
žalobcu), žalovaný mal úspech vo výške 41,34 % a to vzhľadom na priznaný nárok žalobcovi (100 % -
58,66 %). Čistý úspech žalobcu teda predstavuje 17,32 % (58,66 % - 41,34 %).

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, a

to v rozsahu sumy 160,10 eur spolu s príslušenstvom, v ktorej mu súd nepriznal časť nároku na vrátenie
rozdielu medzi odfinancovanými a vrátenými peňažnými prostriedkami. Mal za to, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobca uviedol, že v časti I. žalobného návrhu sa domáhal uplatneným nárokom titulom neuhradených
záväzkov žalovanej z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.09.2014. Na základe

úverovej zmluvy poskytol žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 501,00 eur na financovanie
kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaná sa zaviazala vrátiť mu
poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou mesačných splátok vo výške
34,51 eur so splatnosťou prvej splátky 15.10.2014. Svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včasžalovaná neplnila. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradila mu doposiaľ len
časť dlžnej sumy a to sumu vo výške 172,55 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany
žalovanej vyhlásil dňa 03.09.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatným v

celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam predstavoval dlh žalovanej voči nemu ku
dňu zúčtovania do právneho vymáhania, to znamená k 02.09.2015, sumu v celkovej výške 367,46 eur,
ktorá pozostávala zo sumy 340,90 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 6,66 eur z titulu
dlžného poistného z úveru a zo sumy 19,90 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Ním uvádzaná výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovanej podľa

predloženého výpisu. Okrem toho sa domáhal zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 347,56 eur od 04.09.2015.
Ďalej žalobca uviedol, že v časti II. žalobného návrhu sa domáhal od žalovanej zaplatenia sumy vo výške
810,16 eur spolu s príslušenstvom. Súd návrhu v tejto časti vyhovel v rozsahu istiny vo výške 682,00
eur spolu s príslušenstvom. Rozhodnutie súdu v tejto časti nenapáda.
Žalobca mal za to, že v konaní pred súdom dostatočne preukázal výšku poskytnutých peňažných

prostriedkov pre žalovanú na základe vyššie uvedených úverových zmlúv, ktoré podporujú jeho tvrdenia
uvedené v žalobe. V priebehu konania riadne označil a založil do spisu výpisy z úverových účtov
žalovanej a potvrdenia o odfinancovaní a prijatí peňažných prostriedkov k obom úverovým prípadom.
Z predložených dôkazov vyplýva skutočnosť, že poskytol žalovanej celkovú sumu vo výške 1.183,00
eur, pozostávajúcu zo sumy 501,00 eur poskytnutej dňa 24.09.2014 a zo sumy 682 eur, poskytnutej

dňa 19.12.2014. Podľa žalobcu aj v prípade, ak súd považuje obe úverové zmluvy za bezúročné a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 1129/2010 Z. z. súd dospel k výpočtu priznanej sumy
850,35 eur nesprávne v časti úverovej zmluvy zo dňa 20.09.2014.
Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 20.09.2014 zaregistrovanej pod číslom
XXXXXXXXXXXXXX vyčerpala žalovaná sumu 501,00 eur, pričom uhradila sumu vo výške 172,55 eur.

V prípade posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov tak rozdiel predstavuje sumu vo výške
328,45 eur. Uvedené skutočnosti sú zrejmé aj z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných
prostriedkov a prijatých splátkach k ÚP č. XXXXXXXXXXXXXX.. Na základe zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty zo dňa 19.12.2014 pod č. XXXXXXXXXXXXXX poskytol
žalovanej z úverového rámca sumu vo výške 682 eur, pričom žalovaná neuhradila žalobcovi ani len

časť dlžnej sumy. V prípade posúdenia zmluvy ako bezúročnej a bez poplatkov tak rozdiel predstavuje
celú poskytnutú istinu vo výške 682,00 eur. Uvedené skutočnosti sú zrejmé z predloženého potvrdenia
o odfinancovaní peňažných prostriedkov a prijatých splátkach k ÚP č. XXXXXXXXXXXXXX.
Z uvedeného vyplýva, že celková suma, ktorú mu má žalovaná vrátiť v prípade posúdenia poskytnutých
úverov ako bezúročný a bez poplatkov predstavuje sumu vo výške 1.010,45 eur a nie 850,35 eur ako

uvádza súd.
Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žalobca navrhol rozhodnutie súdu v napadnutej časti zrušiť a
vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 391 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

5. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1.177,62 eur spolu s úrokmi
z dlžnej úverovej istiny vo výške 30 % ročne zo sumy 682,00 eur od 16.9.2015 do zaplatenia a úroku

z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 347,56 eur od 04.09.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne
zo sumy 810,16 eur od 16.09.2015 do zaplatenia z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej jeho
právnym predchodcom CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Panenská č. 7, IČO:
35 787 783 (ďalej len „CETELEM SLOVENSKO, a.s.") ako veriteľa a žalovanou ako dlžníkom zo dňa
20.09.2014 a to v sume 367,46 eur a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere uzavretej jeho

právnym predchodcom CETELEM SLOVENSKO, a.s. ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom dňa
19.12.2014 a to v sume 810,16 eur.6. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
850,35 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 682,00 eur od 16.09.2015 do
zaplatenia a vo výške 5,05 % ročne zo sumy 168,35 eur od 04.09.2015 do zaplatenia, a to všetko v

lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti t.j. ohľadom sumy 327,27 eur
s prísl. žalobu zamietol.
7. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovanej ohľadom úveru z 20.09.2014 poskytol sumu 501,00 eur a
to dňa 24.09.2014 a sumu 682,00 eur poskytol dňa 19.12.2014 a po úhrade sumy 172,55 eur rozdiel
predstavuje sumu 328,45 eur. Celková poskytnutá suma preto predstavuje 1.010,45 eur a nie 850,35

eur, ktorý nárok mu mal súd priznať. Žalobca odvolaním tak napadol rozsudok okresného súdu ohľadom
zmluvy o úvere z 20.09.2014 a to do sumy 160,10 eur s prísl.

8. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že zmluvu s označením „zmluva o
spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a
rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb" zo dňa 20.09.2014 posudzoval obsahovo rovnako

ako zmluvu z 19.12.2014 s označením „zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
platobnej karty" a preto keďže predmetná zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z. z. považoval ju za bezúročnú a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č.
129/2010 Z. z.). Z úveru zmluvy o poskytnutí (revolvingového) spotrebiteľského úveru z 20.09.2014 tak
prislúcha suma 340,90 eur a z úveru o poskytnutí (revolvingového) spotrebiteľského úveru z 19.12.2014

suma 682,00 eur, pričom z celkovej sumy (1,022,90 eur) odpočítal úhradu zo strany žalovanej v sume
172,55 eur a rozdiel predstavuje priznanú sumu 850,35 eur. Vo zvyšnej časti ohľadom 327,27 eur s prísl.
žalobu zamietol.

9. Podľa odvolacieho súdu z obsahu spisu a to konkrétne zo žaloby vyplýva, že dňa 20.09.2014 uzavrel

právny predchodca žalobcu CETELEM SLOVENSKO, a.s., ako veriteľ so žalovanou ako dlžníčkou
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Obsahom mal byť záväzok CETELEM SLOVENSKO, a.s., poskytnúť
žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 501 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u
predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu
s dohodnutými poplatkami a to formou 15 mesačných splátok vo výške 34,51 eur so splatnosťou

prvej splátky 15.10.2014. Na základe súhlasu žalovanej (s poukazom na bod 1.4. časti 1. úverovej
zmluvy žalovaná súhlasila s tým, aby CETELEM SLOVENSKO, a.s. poukázal peňažné prostriedky z
úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy)
CETELEM SLOVENSKO, a.s. poskytol žalovanej úver tak, že dňa 24.09.2014 uhradil požadované
peňažné prostriedky na účet predajcu. Podľa žalobcu bola uhradená zo strany žalovanej ohľadom

tejto zmluvy suma 172,55 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca
vyhlásil dňa 03.09.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu.
Dlhovaná suma potom predstavovala sumu 367,46 eur (340,90 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej
istiny, 6,66 eur z titulu dlžného poistného z úveru, 19,90 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky). Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil listiny (zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s potvrdením o doručení, výpis z úverového účtu
žalovanej, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdenie o prijatých splátkach).

10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti opísané v žalobe a predložené listiny dospel odvolací súd k
záveru, že okresný súd si dostatočne neujasnil, že zmluva z 20.09.2014 o spotrebiteľskom úvere má

iný obsah ako zmluva z 19.12.2014 o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty. Z
toho dôvodu závery súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a vyplývajú z nesprávne zisteného
skutkového stavu. Z toho dôvodu odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v ktorej
vo zvyšnej časti žalobu zamietol a to sčasti do sumy 160,10 eur s prísl. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

11. V ďalšom konaní sa okresný súd oboznámi s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 20.09.2014
ako i listinami vzťahujúcimi k tejto zmluve, zistené skutočností vyhodnotí a vec správne právne posúdi.
Opätovne tak rozhodne o napadnutom nároku žalobcu v sume 160,10 eur s prísl. Svoje rozhodnutie
odôvodní podľa kritérií uvedených v ust. § 220 C. s. p. V novom rozhodnutí zároveň rozhodne aj o

trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

12. V ostatnej časti zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý lebo nebol napadnutý odvolaním.13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e :Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).