Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/249/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112236549
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5112236549.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcov: 1/ R. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. č. XXX, 2/ R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., S. č. XXXX/XX, obaja
zastúpení splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Katarínou Potockou, advokátkou so sídlom W., ul. J. č.
X, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke č. 8591/4B, IČO:
36 403 008, o zaplatenie sumy 4.120 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 17C/333/2012-373 zo dňa 19. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/333/2012-373 zo dňa 19.05.2017 žalobu žalobcov 1/
a 2/ o zaplatenie sumy 4.120 eur s príslušenstvom zamietol. Žalovanému priznal proti žalobcom 1/
a 2/ nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tým, že
žalobcovia 1/ a 2/ sa podaným návrhom domáhali zaplatenia sumy 4.120 eur titulom náhrady škody
spôsobenej dňa 13.03.2010 požiarom na ich domovej nehnuteľnosti v P., P. súp. č. XXX (predtým súp.
č. XXX), ktorý vznikol technickou poruchou na elektroinštalácii drevenice. Za túto nemôžu zodpovedať

oni ako vlastníci, pretože predmetná drevenica bola odpojená od rozvodu elektrického prúdu ešte
pred 22 rokmi a od tejto doby sa ani neplatila úhrada za odber elektrickej energie. Žalovaný bez
vedomia vlastníka namontoval na predmetný drevený dom súp. č. XXX v mieste jeho štítu elektrické
vedenie, z ktorého bolo nainštalované elektrické vedenie na rodinný dom XXX v P. a keďže došlo k
technickej prevádzkovej poruche práve na vedení rodinného domu drevenice č. XXX, zodpovedá v
celom rozsahu za vzniknutú škodu žalovaný. Pracovníci žalovaného namontovali vedenie na drevený
dom, hoci ich povinnosťou bolo namontovať zariadenie na samostatný stĺp, z ktorého by sa viedla

elektrina do vedľajšieho rodinného domu a nezodpovedným počínaním pracovníkov žalovaného došlo
k porušeniu ich právnej povinnosti. Samotná škoda vznikla výlučne zavineným konaním žalovaného.
Žalobcovia tak utrpeli majetkovú ujmu spočívajúcu v zhorení dreveného rodinného domu, ktorý užívali
na rekreačné účely a výška škody predstavuje 4.120 eur ako všeobecná hodnota danej nehnuteľnosti.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na to, že nie je vlastníkom elektrického zariadenia, na
ktoré poukazujú žalobcovia, ale spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia a. s., a teda iný
právny subjekt. Teda vodiče prechádzajúce nad drevenicou súp. č. XXX, strešník na drevenici, ako i

vzdušné vedenie sú súčasťou zariadenia dodávateľa elektriny a odbočná podpora, aj keby bola zriadená
súčasne s prípojkou, je súčasťou hlavného vedenia, t.j. rozvodného zariadenia dodávateľa elektriny.
Nemeraný prívod zo strešníka do elektromerového rozvádzača a elektroinštalácia je vo vlastníctvemajiteľa drevenice, ktorý zodpovedá za jeho stav. Je nesporné, že zariadenie bolo vybudované v r. 1959
a na montáž elektrického vedenia sa využívali ako podperné body stavby vystrojené strešníkom.
Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 420 a § 420a ods. 1, 2 písm. c/ Občianskeho zákonníka. Keďže

v ďalšom konaní skutkové okolnosti tvrdené žalobcami o príčinách vzniku požiaru (požiar drevenice
vznikol z dôvodu technickej poruchy na tzv. nástrešáku) boli medzi stranami sporné a tieto skutkové
tvrdenia neboli v zhode ani so záverom v odbornom posudku OR Hasičského a záchranného zboru v
Žiline zo dňa 09.04.2010 keď ako príčina vzniku požiaru bola stanovená technická porucha na elektrickej
inštalácii objektu (pravdepodobne elektrický skrat), ktorý požiar vznikol v priestore podkrovia v mieste,

kde prechádzala elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej skrini za účelom zistenia príčin požiaru
nariadil znalecké dokazovanie. V závere znaleckého posudku znalec konštatoval, že v žiadnom prípade
iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený na izolátoroch „nástrešáku“ nemohol spôsobiť vznik
požiaru. Iskrenie na „nástrešáku“ nemohlo spôsobiť skrat na elektrickom vedení od nástrešáku po
poistkovú skriňu. Požiar nemohol vzniknúť od nástrešáka, nakoľko drevenica bola pokrytá plechom. S
pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik požiaru spôsobiť skratový jav na vedení od nástrešáku

k poistnej skrini, ktorý mohol vzniknúť v dôsledku porušenia izolácie na vodičoch alebo v dôsledku
starnutia izolácie, nakoľko prípojka bola vybudovaná v roku 1959. Podporne ku záveru, že na vodičoch
„nástrešáka“ priamo nemôže dôjsť k vzniku požiaru súd vyhodnotil svedecké výpovede Ing. S. T. a
A. E., ktorí sa priamo k tomuto dôvodu vzniku požiaru vyjadrovali. Ani tvrdenia žalobcov, že na vznik
poruchy mala vplyv pravdepodobne skutočnosť, že v priebehu noci došlo v obci k výpadku elektrického

prúdu neboli v ďalšom konaní preukázané. Z listinného dôkazu predloženého žalovaným je zrejmé, že
v záznamoch porúch prevádzkovateľa elektrického vedenia v obci P. v systéme výpadok z 12.03. na
13.03.2010 nie je evidovaný. Aj z vyjadrení svedka (A. E.) nepochybne vyplynulo, že ak by v danom
čase došlo k prerušeniu dodávky elektrickej energie vypnutím istiaceho prvku (poistky), istiaci prvok sám
od seba sa nenahodí a niekto musel zasiahnuť do elektrického obvodu. Ani táto príčinná súvislosť, v

dôsledku ktorej pravdepodobne malo dôjsť k vzniku požiaru - technická porucha elektrického zariadenia,
jej prevádzkovou činnosťou, nebola preukázaná. Nebolo zo strany žalobcov ani len tvrdené, že deň
pred požiarom tento zásah do elektrického obvodu po prvom výpadku elektrického prúdu vykonal
žalovaný. Ani úvahy žalobcov či skrat nemohol vzniknúť na stĺpe elektrického vedenia alebo na drôtoch
elektrického vedenia, či je teoreticky možné, že ďalej pokračoval od stĺpa k nástrešáku a ďalej „ľahkou

cestou“ do domu žalobcov a do ďalšieho domu neboli v konaní potvrdené. V znaleckom posudku
znalec jednoznačne uviedol, že v žiadnom prípade iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený
na izolátoroch nástrešáku nemohol spôsobiť vznik požiaru a príčinu skratu elektrického vedenia v
dôsledku poškodenia keramickej izolácie na izolátoroch nástrešáku považoval za prakticky nemožné.
Túto skutočnosť, že vonkajšie vzdušné vedenie (kovové vodiče - hliníkové) nemôže preniesť požiar

vylúčil aj svedok A. E.. Vyhodnotiac výpovede svedkov (H. U., E. J., R. C.) súd dospel k záveru,
že ich výpoveďou dostatočne nebolo preukázané skutkové tvrdenie, že požiar drevenice vznikol z
dôvodu technickej poruchy na tzv. nástrešáku. Títo svedkovia sa vyjadrovali k okolnostiam spozorovania
požiaru (skrat priamo na svorkách na nástrešáka nad domom, iskrilo sa na streche ako bolo nástrešák,
strecha bola plechová, spozorovanie požiaru pod nástrešákom, deň predtým vypadávala elektrika) a niet

pochybností o tom, že ide o ich subjektívne vnímanie bez odborných znalostí. Súd preto ich svedeckú
výpoveď vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nemal žiadny význam pre rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc
tak zo záverov znaleckého posudku (s pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik požiaru spôsobiť
skratový jav na vedení od nástrešáku k prípojkovej skrini) ako i odborného stanoviska OR HaZZ
(technická porucha na elektrickej inštalácii objektu, pravdepodobne elektrický skrat; požiar vznikol v

priestore podkrovia, v mieste, kde prechádzala elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej skrini)
súd ustálil, že za škodu vzniknutú požiarom nezodpovedá žalovaný. V konaní žalobcovia nepredložili
relevantný dôkaz preukazujúci skutkové okolnosti tvrdené v žalobe. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno v tomto smere niesli žalobcovia a bolo na nich, aby tvrdené skutočnosti súdu nepochybne
preukázali. Pokiaľ ide o žalobcami tvrdené porušenie právnej povinnosti žalovaného s poukazom na ust.

§ 420 ods. 1, § 415 Občianskeho zákonníka (namontovať zariadenie na samostatný stĺp, z ktorého by
sa viedla elektrina do vedľajšieho rodinného domu a nevykonaná rekonštrukcia elektrického vedenia, v
dôsledku ktorej došlo k technickej prevádzkovej poruche na vedení rodinného domu) ani táto skutočnosť
v priebehu ďalšieho konania preukázaná nebola, čo bolo ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby. V
danom prípade nebolo preukázané, že príčinou požiaru bolo zanedbanie technicko-bezpečnostných

opatrení pri prevádzke elektrického zariadenia (podperný bod umiestneného elektrického vedenia -
„nástrešák“).
S poukazom na ust. § 24 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení účinnom do 30.04.2010
(prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný: a/ zabezpečiť spoľahlivé a bezpečné prevádzkovaniesústavy, d/ zabezpečiť rozvoj a prevádzky schopnosť sústavy, zb/ dodržiavať minimálne prevádzkové
pravidlá pre bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky sústavy a zabezpečiť prevádzkovú bezpečnosť
sústavy) žalovaný jednoznačne preukázal, že objekt, kde je elektrické vedenie je vo vlastníctve iného

subjektu. Žalovaný je dodávateľom elektrickej energie a nie prevádzkovateľom distribučnej sústavy a
neprevádzkuje distribučnú sústavu, za prevádzku nezodpovedá. Považoval za potrebné vziať na zreteľ,
že od 01.07.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného vrátane jeho distribučnej sústavy do
majetkusamostatnéhosubjektuSSE-distribúciaa.s.(č.l.302anasl.,č.l.344spisu)aNNSzariadenieP.
budované1959jeinvestičnýmmajetkomtohtosubjektu(č.l.81spisu).Vdanomprípadetakžalovanýani

nie je nositeľom zodpovedajúcej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 24 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike.
Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že existencia vzniku
zodpovednostižalovanéhozauplatňovanúškoduvkonanípreukázanánebola.Súdpretožalobuvcelom
rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 zák. č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejlen„C.s.p.“ Spoukazomnaplnýúspechžalovaného
vo veci priznal tomuto proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania. O

výške tejto náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu, ktorí navrhli rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Vytýkali súdu, že napadnutý rozsudok nespĺňa zákonné požiadavky na riadne a presvedčivé

odôvodnenie písomnej formy (§ 220 ods. 2 C. s. p.), pretože má byť v prvom rade prameňom uznania
úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu ako aj v právnom posúdení veci. Súd porušil aj
zásadu rovnosti účastníkov, keď prihliadal bez výhradne len na tvrdenia žalovaného a ich tvrdenia zostali
nepovšimnuté, hoci všetky dôvody boli riadne uvedené. Žalobcovia nesúhlasili ako s právnym tak aj
skutkovým zistením, pretože prvostupňovú súd si vo svojom rozhodnutí neozrejmil predmet sporu a jeho

rozhodnutie vychádza z nesprávneho a nedostatočného skutkového zistenia. Dôvody v rozhodnutí nie
sú založené na reálne preukázaných skutočnostiach, ale sú to iba dohady súdu.
Podľa žalobcov otázka zodpovednosti žalovaného v dôvodoch rozhodnutia sa nenachádza, s touto sa
prvostupňový súd dostatočným spôsobom nevysporiadal a osvojil si iba tvrdenia žalovaného, že od
01.07.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného, vrátane jeho distribučnej sústavy do majetku

samostatného subjektu - SSE - distribúcia, a.s. Žilina. Dôkaz nimi predložený (výpis z obchodného
registra, že jedným z predmetov činnosti tejto organizácie sú revízie elektrických zariadení a sietí a to
od 01.01.2002) a výsluch v tomto smere Ing. D. H. zostal zo strany súdu nepovšimnutý. Ďalej uviedli, že
v predmetnom drevenom dome bol nástrešák namontovaný v roku 1959, keď sa elektrivizovala obec P..
Majiteľ, resp. užívateľ drevenice platil faktúry za elektrickú energiu do roku 1985, kedy bola drevenica

odpojená od elektrickej energie a viac už nebola obnovená dodávka elektrického prúdu. Faktúry - platby
boli platené žalovanému. K uvádzaniu žalovaným na to, že zodpovednostným subjektom je SSE -
distribúcia žalobcovia poukázali na to, že každá faktúra za dodávku elektrických energií sa rozdeľuje na
dve časti. Prvá časť je dodávka elektrickej energie od SSE a druhá časť je dodávka SSE - distribúcia.
Fakturácie však vystavuje iba žalovaný. SSE - distribúcia poskytuje svoje služby, ktorá túto dodávku

elektrickej energie posúva odberateľovi. Aj z tejto malej úvahy je zrejmé, že vo vzťahu medzi SSE a SSE
- distribúcia sa prenáša zodpovednosť na SSE, pretože SSE - distribúcia na faktúrach nikdy nefiguruje.
Z uvedeného vyplýva, že platby za dodávku elektrickej energie poberá SSE, za revízie elektrických
zariadení podľa predmetu činnosti zodpovedá tiež SSE a.s., teda žalovaný. Poukázali na to výpis z
obchodné registra, keď táto činnosť bola žalovanému zavedená do predmetu činnosti v r. 2002 a ostala

táto činnosť aj od 11.06.2011 takže táto zodpovednosť žalovaného trvala aj v čase vzniku škody.
V ďalšej časti odvolania uviedli, že podľa vyjadrenia ORHaZZ v Žiline bolo jednoznačne preukázané,
že dňa 13.03.2010 došlo k požiaru na drevenici č. XXX v osade P. v P. a ako príčina vzniku požiaru
bola stanovená porucha na elektronštalácii. Pokiaľ ide o nástrešák, ide o staré vedenie elektrického
prúdu a napätia a to už nemohlo vyhovovať súčasným normám, takže keby došlo k obnoveniu ich

technického stavu, nebolo by ku skratu došlo. Navyše revízia tohto nástrešáka bola nutná aj s ohľadom
na to, že z nástrešáka viedlo vedenie elektrického prúdu do ďalšieho domu R. U.. Kontrola nástrešáka
bola potrebná aj z dôvodu ich bezpečnosti, ochrany majetku a zdravia.
Ďalej podľa žalobcov súd nimi navrhnutých svedkov v konaní vypočul, ale ich výpovede boli uvedené iba
okrajovo bez toho, že by podstata ich výpovede sa premietla do hodnotenia dôkazov. Všetci svedkovia

jednoznačne uviedli, že videli iskrenie na nástrešáku a pri nástrešáku plápolal malý plamienok, t. j. na tej
strane strechy, kde bol nástrešák. Jednoznačne treba podľa nich uviesť, preto že príčinou požiaru bolo
zanedbanie technicko-bezpečnostných opatrení pri prevádzke elektrického zariadenia. Prvoinštančný
súd v bode 30. uvádza síce opak, ale poukazujú na skutočnosť, že predradený istiaci prvok (poistka),ktorý chráni uvedenú časť prípojky od odbočenia z vonkajšej elektrickej siete po hlavnú domovú
prípojkovú skriňu, neodpojil vzniknutý skrat v dostatočne krátkom čase. Istiaci prvok je umiestnený v
časti vonkajšej elektrickej siete smerom ku zdroju, teda napájania siete elektrorozvodmi. Skrat vznikol v

dôsledku predimenzovania poistiek na elektrickom stĺpe, t. j. na stĺpe boli silnejšie poistky ako tam mali
byť, v dôsledku čoho nevyhodilo poistky, ale nastal skrat na nástrešáku. V tomto prípade za prevádzku
a bezpečnosť nezodpovedá vlastník poškodeného domu, lebo ide o výsostné technické zariadenie
žalovaného. Následkom toho aj bola kontrola a revízia elektrických zariadení ponechaná v predmete
činnosti žalovaného.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu považoval rozsudok okresného súdu za vecne správny,
riadne odôvodnený, dávajúci jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s prejednávanou vecou. Správne vyhodnotil, že zodpovednosť žalovaného za
uplatňovanú škodu v konaní preukázaná nebola. Vyhodnocoval všetky dôkazy, tie navrhnuté žalobcami
ako aj žalovaným. Dostatočným spôsobom preto zistil skutkové okolnosti a zistenia správne právne

posúdil.
Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcov uvedeným v odvolaní, a to že by mal zodpovedať za stav
elektrozariadení, ktoré sú majetkom iného subjektu. V konaní opakovane tvrdil a preukazoval listinnými
dôkazmi skutočnosť, že nie je vlastníkom elektrotechnických zariadení v obci Kolárovice a nie je ich
prevádzkovateľom.Povinnosťzabezpečiťspoľahlivéabezpečnéprevádzkovaniesústavyvrátanerevízií

má prevádzkovateľ distribučnej sústavy podľa zákona o energetike ako súčasného zákona č. 251/2012
Z. z. tak aj predchádzajúceho zákona č. 656/2004 Z. z. On nie je a ani v dobe vzniku požiaru nebol
prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Nezodpovedá za technické zariadenia, ktoré tvoria distribučnú
sústavu ani za technické zariadenia, prípadne elektroinštaláciu, ktorá je majetkom vlastníka súkromného
objektu, v tomto prípade drevenice. Jeho žiadna zákonná alebo zmluvná zodpovednosť neexistuje.

Zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, ktorú uviedol aj svedok E. že je povinnosťou vlastníka
objektu zabezpečiť vykonávanie revízií vo svojom objekte v zmysle vyhlášky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami
tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa
považujú za vyhradené technické zariadenia. Čo sa týka určenia, ktorá časť zariadenia umiestneného

na streche drevenice patrí prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a ktorá vlastníkovi objekt, tento nákres
bol založený do spisu na pojednávaní dňa 29.05.2013 a bližšie sa k nemu vyjadril svedok H..
V konaní nebolo preukázané to, čo sa snažia navodiť žalobcovia, že k skratu došlo z dôvodu technickej
poruchy nástrešáka. Je to len ich tvrdenie ničím nepodložené. Svedkovia v konaní sa vyjadrovali k už
zjavnému požiaru, teda v čase kedy strecha drevenice už horela, pričom z ich výpovedí nie je možné

prijať jednoznačný záver, že príčinou požiaru bola technická porucha na nástrešáku a žiaden iný dôkaz
nebol zo strany žalobcov produkovaný. Ohľadom príčiny vzniku požiaru sa on stotožňuje so závermi
znaleckého posudku ako aj odborného posudku OR Hasičského a záchranného zboru v Žiline, teda
že možnou príčinou vzniku požiaru bola technická porucha na elektrickej inštalácii, pravdepodobne
elektrický skrat v priestore podkrovia (teda vo vnútorných priestoroch drevenice).

Svedok Ing. D. H. pokiaľ vo výpovedi uviedol, že nemeraný prívod a svorky nie sú majetkom
Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie, tak ani neuviedol, že sú jeho majetkom - čo sa v odvolaní
snažia navodiť žalobcovia. Ako vyplýva z nákresu, ktorý svedok predložil na pojednávaní a za
jeho ďalšieho vyjadrenia na pojednávaní dňa 29.05.2013, tieto sú majetkom vlastníka nehnuteľnosti
(drevenie). Ďalej vo výpovedi uviedol, že vlastníkom majetku - vzdušné vedenie v P. je Stredoslovenská

energetika - Distribúcia.
Viacerí svedkovia v konaní uviedli, že na vodičoch nástrešáka nemôže dôjsť k vzniku požiaru. Tvrdenie
žalobcov, že skrat vznikol v dôsledku predimenzovania poistiek, je len ich tvrdením, pričom v priebehu
prvostupňového konania neprodukovali nijaký dôkaz preukazujúci túto skutočnosť.
Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalobcovia prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu v reakcii na vyjadrenie žalovaného
(replike) zo dňa 21.08.2017 uviedli, že toto neobsahuje vyhodnotenie dôkazov v takom zmysle, v akom
boli podané, čím považuje vyjadrenie k odvolaniu za zmätočné a skresľujúce skutočnosti podstatné v
danej právnej veci. Zotrvali na tvrdení, že žalovaný je zodpovedný z titulu revízií elektrických zariadení,

ktorú činnosť má uvedenú aj v obchodnom registri, v ktorom sú údaje záväzné. Žalobcovia nepovažovali
za podstatné, kto bol prevádzkovateľom distribučnej sústavy, podstatné v danom konaní je zanedbanie
povinnosti vykonania revízie elektrických zariadení, ku ktorej činnosti sa žalovaný vôbec nevyjadruje.
Uviedli, že v r. 1986 došlo na ich drevenici k odpojeniu dodávky elektrickej energie, takže nástrešák naich drevenici už neslúži im ako vlastníkom drevenie, ale iba ako prívod elektrickej energie do domu R. U..
V danom prípade príčinou požiaru bolo jednoznačne zanedbanie technicko-bezpečnostných opatrení pri
prevádzke elektrického zariadenia. Na základe porušenia základných povinností žalovaného - revízie

elektrických zariadení - došlo ku vzniku škody, ktorá je predmetom tohto konania.

5. Žalovaný vo svojom stanovisku (v duplike) zo dňa 06.09.2017 uviedol, že otázka, kto bol
prevádzkovateľom distribučnej sústavy na území obce P. v čase vzniku požiaru je v tomto konaní
zásadná a bola v odôvodnení rozsudku aj zodpovedaná. On v konaní preukázal, že vykonáva a aj dobe

vzniku požiaru vykonával činnosť dodávky elektriny, pričom činnosť distribúcie elektriny vykonával a aj
vykonáva na vymedzenom území spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. On tvrdil
a opakovane tvrdí, že revízie elektrických zariadení tvoriacich distribučnú sústavu bol v predmetnom
období vzniku požiaru a na vymedzenom území obce P. povinný vykonávať prevádzkovateľ distribučnej
sústavy. Ten predložil zápis o kontrole vykonanej dňa 13.07.2007 na NN sieti v obci P., časť P.. Zároveň
povinnosť zabezpečiť revízie elektrických zariadení prostredníctvom oprávnenej osoby na vnútornej

elektroinštalácii nehnuteľnosti je povinnosťou vlastníka danej nehnuteľnosti, čiže žalobcov. Nemeraný
prívod z nástrešáka do elektromerového rozvádzača a elektroinštalácia je vo vlastníctve majiteľov
drevenice, ktorí zodpovedajú za stav týchto rozvodov a zariadení.
Žalobcovia si vo svojich vyjadreniach odporujú, keď na jednej strane tvrdia, že v obci P. dochádzalo
v noci pred vznikom požiaru k výpadkom elektrického prúdu, čo malo byť spôsobené skratom a

následne vypnutím prívodu elektriny a zároveň tvrdia, že z dôvodu zanedbania revízií a opotrebovanosti
vedenia k vypnutiu v dôsledku skratu nedošlo. On sa však pridržiava zistení OR HZZ, ktoré uviedlo
ako príčinu požiaru - elektrický skrat na elektroinštalácii v drevenici č. XXX, pričom ohnisko vzniku
požiarubolostanovenédopriestorupodkroviadreveniceč.XXX.Skutočnosť,ženavodičochnástrešáka
nemôže dôjsť k výboju a následne k požiaru ani k jeho šíreniu nie je len jeho tvrdením, ale je to

fyzikálna zákonnosť. Tieto skutočnosti potvrdili aj svedkovia (Ing. D. H., A. E. ako aj znalec). Navyše,
keď na drevenici bola plechová strecha, nemohlo byť ohnisko požiaru nad strechou, ale v podkroví
drevenice, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku. V znaleckom posudku znalec jednoznačne uviedol, že
v žiadnom prípade iskrenie na vonkajšom prívode, ktorý je ukončený na izolátoroch nástrešáku nemohlo
spôsobiť vznik požiaru a príčinu skratu elektrického vedenia v dôsledku poškodenia keramickej izolácie

na izolátoroch nástrešáku, považoval za prakticky nemožné. Túto skutočnosť, že vonkajšie vzdušné
vedenie nemôže preniesť požiar, potvrdil aj svedok A. E..

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.)

7. V preskúmavanej veci sa žalobcovia na žalovanom domáhal zaplatenia sumy 4.120 eur z titulu

náhrady škody . Okresný súd žalobcu žalobcov zamietol jednak pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovaného a jednak pre nepreukázanie, že škoda bola spôsobená žalovaným, prípadne
porušením jeho prevenčnej povinnosti.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia konštatuje, že súd prvej inštancie
po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
potrebné pre posúdenie veci a vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s čl. 15, § 191 C. s. p.
Na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec aj
vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám

uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť
týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

9. Na námietku žalobcov, že rozhodnutie nie je riadne odôvodnené a teda preskúmateľné odvolací
súd neprihliadol. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,

primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Rozhodnutie okresného
súdu preto odvolací súd považoval za odôvodnené v súlade s § 220 C. s. p. Za porušenie základnéhopráva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

10. Podľa žalobcov v odvolaní otázka zodpovednosti žalovaného v dôvodoch rozhodnutia sa
nenachádza, s touto sa prvostupňový súd dostatočným spôsobom nevysporiadal a osvojil si iba tvrdenia
žalovaného, že od 01.07.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného, vrátane jeho distribučnej
sústavy do majetku samostatného subjektu - SSE - distribúcia, a.s. Žilina. Dôkaz nimi predložený a to
výpis z obchodného registra, že jedným z predmetov činnosti tejto organizácie sú revízie elektrických

zariadení a sietí a to od 01.01.2002 a výsluch v tomto smere Ing. D. H. zostal zo strany súdu
nepovšimnutý. Taktiež poukázali na vystavovanie faktúr žalovaným, ktoré obsahujú údaje o dodávke
elektrickej energie od žalovaného i dodávke SSE - distribúcia. Z uvedeného vyplýva, že platby za
dodávku elektrickej energie poberá žalovaný, za revízie elektrických zariadení podľa predmetu činnosti
zodpovedá tiež žalovaný. Zodpovednosť žalovaného trvala preto aj v čase vzniku škody.

11. Okresný súd v súvislosti so zodpovednosťou žalovaného konštatoval, že žalovaný ani nie je
nositeľom zodpovedajúcej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 24 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike v znení
účinnom do 30.04.2010. Tento je dodávateľom elektrickej energie a nie prevádzkovateľom distribučnej
sústavy, za ktorej prevádzku nezodpovedá. Od 01.07.2007 došlo k prechodu časti podniku žalovaného
vrátane jeho distribučnej sústavy do majetku samostatného subjektu SSE - distribúcia a. s. (č.l. 302 a

nasl., č.l. 344 spisu) a NNS zariadenie P. budované 1959 je investičným majetkom tohto subjektu (č.
l. 81 spisu).

12. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej stane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie

nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinností, o ktorú v konaní ide.

13. V danom prípade bolo teda v zmysle uvedeného mali žalobcovia preukázať, že je povinnosťou
žalovaného nahradiť im škodu, ku ktorej došlo došlo dňa 13.03.2010 a to požiarom v dôsledku technickej
poruchy na elektroinštalácii ich drevenice na adrese P. - P. súp. č. XXX (predtým súp. č. XXX).

14. Aj podľa odvolacieho súdu zo žalovaným predložených listín vyplýva, že ide o dva samostatné
subjekty - Stredoslovenská energetika, a.s, so sídlom Žilina, Pri Rajčianke č. 8591/4B, IČO: 36 403 008
t.j. žalovaný a Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a. s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke č. 2927/8,
IČO: 36 442 151 (od 01.03.2018 v dôsledku zmeny obchodného mena Stredoslovenská distribučná,

a.s.). Predmetnom činnosti žalovaného je výroba a predaj elektriny (č.l. 347 spisu). Predmetom
činnosti Stredoslovenskej energetiky - Distribúcie je prenos - distribúcia elektrickej energie. K vzniku
tejto spoločnosti došlo dňa 08.04.2016, keď spoločnosť prevzala na seba činnosť prevádzkovateľa
distribučnej sústavy na miesto žalovaného. Preto došlo k vkladu časti podniku žalovaného do majetku
a.s. Stredoslovenská energetika - Distribúcia od 01.07.2007 (č.l. 302 spisu). Uvedená spoločnosť

je tak vlastníkom všetkých elektrických zariadení, podperných bodov, trafostaníc, nizkonapäťových a
vysokonapäťových sietí (č.l. 120 spisu). Medzi elektrickými vedeniami tvoriacimi distribučnú sústavu,
prevedeným vkladom časti podniku žalovaného do základného imania spoločnosti Stredoslovenská
energetika - Distribúcia sú aj elektrické vedenia nízkeho napätia v obci Kolárovcie, kde došlo k vzniku
škody (č.l. 81 spisu). Práva a povinnosti preto prináležali prevádzkovateľovi tejto distribučnej sústavy.

Tieto sa týkajú aj revízii zariadení tvoriacich distribučnú sústavu. Napokon na uvedené poukazuje aj
hlásenie z vykonanej pochôdzkovej kontrole na NN zo dňa 13.07.2007 a poriadku preventívnych činnosti
zariadenia NN vydané Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s. (č.l. 122 - 124 spisu).15. Z týchto dôvodov sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie žalovaného. Námietky žalobcov v tomto smere nepovažoval za dôvodné. Mal za to, že
okresný súd mal tvrdenia žalovaného aj preukázané a s týmito sa dostatočne vysporiadal. Poukazovanie

len na výpis z obchodného registra žalovaného ohľadom predmetu činnosti od r. 2002 vzhľadom na
následné zmeny od r. 2007 neobstojí. Za rozhodujúce považoval predložené listiny preukazujúce
majetkové záležitosti žalovaného a spoločnosti Stredoslovenská energetika - Distribúcia. Irelevantným
bolo poukazovanie na vystavovanie faktúr pre odberateľov žalovaným.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie nebolo už povinnosťou okresného súdu zaoberať
sa vecným posúdením veci. Napriek tomu sa odvolací súd stotožňuje s vyčerpávajúcim
dokazovaním vykonaným okresným súdom, správne vychádzajúcim zo záverov znaleckého posudku (s
pravdepodobnosťou blízkou k istote mohol vznik požiaru spôsobiť skratový jav na vedení od nástrešáku
k prípojkovej skrini) ako i odborného stanoviska OR HaZZ (technická porucha na elektrickej inštalácii
objektu, pravdepodobne elektrický skrat; požiar vznikol v priestore podkrovia, v mieste, kde prechádzala

elektroinštalácia od nástrešáka k poistkovej skrini), vysporiadajúcim sa so všetkými tvrdeniami žalobcov
o príčinách vzniku škody a správne konštatujúcim, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto
smere niesli žalobcovia a bolo na nich, aby tvrdené skutočnosti súdu nepochybne preukázali.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách

konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu,
preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady

trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).