Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. júl 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Csp/341/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216835
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7717216835.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej N. A., Y..
XX.X.XXXX, E. G. N., M.. C. Č.. XXXX/X, o zaplatenie sumy 245,95 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 115,38 € spolu s úrokom z omeškania 5,05%
ročne zo sumy 24,39 € od 27.10.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 58,48 € od 29.12.2015 do
zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 17,02 € od 26.1.2016 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 15,49 € od
26.2.2016 do zaplatenia do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie sumy 130,57 € žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 245,95 € spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 24,39 € od
27.10.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo sumy 58,48 € od 29.12.2015 do zaplatenia, 5,05% ročne zo
sumy17,02€od26.1.2016dozaplatenia,5,05%ročnezosumy15,49€od26.2.2016dozaplatenia, ako

aj na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavreli dňa 21.6.2017 podľa § 524 a nasl.
Obč. zákonníka s postupcom obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825
13 Bratislava, IČO: 35 763 469 (ďalej len ako „ST“) Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
postupca postúpil na žalobcu predmetnú pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaná uzatvorili
dňa 24.6.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom
a účinnom znení a základe nej poskytol postupca žalovanej telekomunikačné služby špecifikované v

Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach a žalovaná sa zaviazala za tieto zaplatiť cenu
stanovenú v Zmluve a Cenníku. Za poskytnuté služby bola žalovanej vyúčtovaná cena za poskytované
telekomunikačné služby s platnými cenovými podmienkami postupcu a vystavil vyúčtovacie faktúry,
pričom neuhradený zostatok z týchto faktúr postúpil žalobcovi takto: faktúra č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 26.10.2015 na sumu 24,39 €, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 28.12.2015 na sumu 83,27
€, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.1.2016 na sumu 22,02 €, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
25.2.2016 na sumu 35,29 €, ktorými žalobca vyúčtoval mesačné poplatky, hlasovú spotrebu, nehlasovú

spotrebu a iné poplatky a služby. Žalovaná porušila zmluvné záväzky tým, že vyúčtované sumy
neuhradila a postupca a žalovaná sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi
právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie
predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzkuviazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe Zmluvy. Benefitmi
sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za poskytnuté telekomunikačné služby ako
aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou

cenou, ak bol žalovanému na základe Zmluvy poskytnutý mobilný telefón. Benefity poskytnuté žalovanej
sú uvedené v Zmluve alebo v Cenníku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa
vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do
ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania
telekomunikačnýchslužiebvdôsledkuporušeniazáväzkuviazanosti(Vyúčtovanásumazmluvnejpokuty

= Základ pre výpočet - /počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti
* Základ pre výpočet). Na zabezpečenie záväzku viazanosti bola dojednaná podľa ust. § 544 až
545a Obč. zák. zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy s tým, že za
každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne ponižuje. Žalobca tvrdil, že preto dojednaná zmluvná
pokuta nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa ust. § 53 ods. 4 písm. s) Obč. zák., keďže
nebola neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia

dohody. Právny predchodca žalobcu vyúčtoval zmluvnú pokutu žalovanej faktúrou č. XXXXXXXXX so
splatnosťou 25.8.2016 na sumu 130,57 €, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v tomto spore voči žalovanej.
Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania tak ako je to uvedené vyššie.

2. Súd žalovanej zaslal žalobu aj s prílohami, ktoré však neprevzala osobne. Súd podľa ust. § 116 ods.

2 CSP prostredníctvom oznámenia na úradnej tabuli súdu a zároveň aj zverejnením na webovej stránke
súdu oznámil žalovanej, že sa vedie na tunajšom súde tento spor a že bola voči nej podaná táto žaloba
žalobcom (č.l. 86). Dňom 2.6.2018 (zvesenie oznámenia z úradnej tabule súdu) sa považuje žaloba
za doručenú (§ 116 ods. 2 CSP).

3. Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v
prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- €.

4. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- € a ide o spotrebiteľský
spor tak súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila a súd keďže
boli splnené podmienky na verejné vyhlásenie rozsudku v zmysle ust. § 297 CSP tak oznámil na úradnej
tabuliawebovejstránkesúdu,žedňa2.7.2018budeverejnevyhlásenýrozsudok. Naverejnévyhlásenie
rozsudku sa strany sporu nedostavili.

5.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi,ktorépredložilžalobcaZmluvouopostúpenípohľadávok
zo dňa 21.6.2017, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX uzavretej 24.6.2015,
Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX, vyššie označenými faktúrami,
VOP pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete Slovak Telekom, a.s.,

Cenníkom Magenta 1, Výzvou k úhrade a zistil nasledujúci skutkový stav:

6.ObchodnáspoločnosťSlovakTelekom,a.s.,IČO:35763469,(ďalejlenako„ST“)ažalovanáuzatvorili
dňa 24.6.2015 Dodatok Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorého
bola aktivácia programu Služieb a zároveň uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej mu postupca

odpredal dátové zariadenie zn. LG F60 výr. č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorého neakciová maloobchodná
cena predstavovala 139,- € a akciová kúpna cena 9,- €. Pre prípad porušenia záväzku viazanosti
žalovanou s následkom prerušenie poskytovania služieb bola v Dodatku dojednaná zmluvná pokuta vo
výške 180,- € s klesajúcou výškou v závislosti od dĺžky plnenia zmluvy, ktorej právo na jej zaplatenie
vznikne žalobcovi v prípade porušenie záväzku dobu viazanosti, ktorá v tomto prípade bola dohodnutá

na 27 mesiacov ( bod 3. Dodatku).

7.Následneprávnypredchodcažalobcupostúpilnažalobcusvojupohľadávkuvočižalovanejnazáklade
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.6.2017 uzavretej medzi postupcom Slovak Telekom, a.s. a
žalobcom.

8. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.9. Podľa § 409 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo
zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

10. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na
úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak

1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu, 36a)

3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

11. Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik je povinný
a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa

§ 56 ods. 3 písm. a),
c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej
jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných

podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

12. Podľa § 43 ods. 3 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik, ktorý poskytuje
verejnú telefónnu službu, je povinný zabezpečiť svojim účastníkom prístup k informačnej službe o
telefónnych číslach.

13. Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, ak tak úrad určí vo
všeobecnom povolení podľa § 14 ods. 2 písm. g), je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu
povinný poskytovať
a) tónovú voľbu alebo dvojtónovú viac frekvenčnú prevádzku, ak je to technicky a ekonomicky

uskutočniteľné, a službu prezentácie identifikácie volajúceho v súlade s § 60,
b) bez poplatku základnú úroveň rozpísaných faktúr,
c) bez poplatku selektívne blokovanie odchádzajúcich volaní, SMS, služieb multimediálnych správ
(MMS) so zvýšenou cenou, alebo ak je to technicky uskutočniteľné, selektívne blokovanie iných druhov
podobných aplikácií,

d) možnosť predplatenia pripojenia k verejnej sieti a využívanie verejných telefónnych služieb,
e) možnosť platby za pripojenie k verejnej sieti v splátkach,f) informácie o primeraných a nediskriminačných postupoch podniku v prípade neplatenia faktúr, ktoré
umožnia, aby po náležitom a včasnom upozornení mohlo dôjsť k prerušeniu alebo odpojeniu účastníka,
okrem podvodu, trvalého oneskorenia platenia alebo neplatenia,

g) cenové poradenstvo,
h) nástroj na kontrolu nákladov za verejné telefónne služby vrátane bezplatného upozornenia užívateľov
pri neobvyklých alebo neprimeraných výdavkoch,
i) ak je to primerané, rovnocenný prístup k verejným službám pre užívateľov so zdravotným postihnutím,
aký majú ostatní koncoví užívatelia, vrátane možnosti výberu podnikov,

j) bez poplatku informácie o kontrole nákladov za poskytnutú verejnú službu užívateľovi so zdravotným
postihnutím formou SMS a hlasovej správy alebo formou elektronickej pošty v prípade služby pripojenia
k internetu.

14. Podľa § 43 ods. 12 cit. zákona, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,

b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)

15. Podľa § 43 ods. 13 cit. zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako

90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju
peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez
súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení
pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého

základe vznikla postúpená pohľadávka.

16. Podľa § 44 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných

služieb je písomná; 38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

17. Podľa § 44 ods. 2 cit. zákona, zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej

úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

18. Podľa § 44 ods. 3 cit. zákona, údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti
zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí
pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná:
a) lehotu prvého pripojenia k sieti,
b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení

účastníkovi,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a
informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene,

e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb,
f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

19. Podľa § 44 ods. 4 cit. zákona, ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nevzťahujú na zmluvy, ktorých
predmetom je poskytovanie verejnej služby prenosu obsahovej služby39b) uzatvorené medzi podnikom

a účastníkom, ktorým je poskytovateľ obsahovej služby.

20. Podľa § 44 ods. 5 cit. zákona, ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať
určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom
uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň

povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto
obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

21. Podľa § 44 ods. 6 cit. zákona, odmietnutie ponuky využívania ďalších služieb podniku zo strany
účastníka nesmie podnik viazať na písomnú formu.

22. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

24. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

30. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

31. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s.

(„ST“) a žalovaná uzatvorili vyššie označenú Zmluvu o pripojení podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách ako aj Dodatok k Zmluve. Na základe tejto zmluvy sa účastníci dohodli, že
ST bude žalovanému poskytovať dohodnuté/aktivované služby a žalovaný bude dodržiavať dohodnuté
zmluvné podmienky a to najmä riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby, ktorú vyúčtuje ST na
základe faktúr, ktoré vyhotoví. ST žalovanému vyúčtovalo cenu za mesačné poplatky, hlasovú spotrebu,

nehlasovú spotrebu a iné poplatky a služby takto: faktúra č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 26.10.2015
na sumu 24,39 €, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 28.12.2015 na sumu 83,27 €, č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 25.1.2016 na sumu 22,02 €, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.2.2016 na sumu 35,29 €,
z ktorých súm si žalobca voči žalovanej uplatňuje tieto sumy: z faktúry č. XXXXXXXXXX so splatnosťou
26.10.2015sumu24,39€, č.XXXXXXXXXXsosplatnosťou28.12.2015sumu58,48€,č.XXXXXXXXXX

so splatnosťou 25.1.2016 sumu 17,02 €, XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.2.2016 sumu 15,49 €, t.j.
spolu 115,38 €, ktoré sumy žalovaná neuhradila. Vzhľadom k tomu, že nebolo zistené, žeby táto suma
bolažalovanoukudňurozhodnutiasúduuhradenátaksúddospelkzáveru,žežalobavčastiozaplatenie
poplatkov za poskytnuté služby je dôvodná a preto žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila sumu
115,38 €.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 586/2008 Z.z., je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s
plnením dlhu.

35. Súd zároveň vyhovel sčasti žalobe v súlade s ust. § 517 Obč. zák. a zaviazal žalovanú na
zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške tak so je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku,

keďže nezaplatením jednotlivých pohľadávok riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania, a to odo
dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr. Preto v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

36. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.37. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

38. Žalobca si uplatnil v tomto spore voči žalovanému aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške
130,57 € odvodzujúc svoj nárok od vyššie označeného Dodatku k Zmluve o pripojení tvrdiac, že na
zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná podľa ust. § 544 až 545a
OZ zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ bol
dojednaný vo výške 180,- € (Dodatok k Zmluve bod 3. Záväzok viazanosti). Za každý deň plnenia zmluvy

sa základ pomerne znižuje. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia Zmluvy
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných
služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti (Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre
výpočet - /počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre
výpočet). Žalobca vyúčtoval zmluvnú pokutu žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou

9.9.2015 na sumu 78,52 €.

39. Súd sa osobitne zaoberal nárokom žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo všeobecnosti možno
konštatovať, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali a to

aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Jej funkcia spočíva
v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a včas. Úlohou
zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť
pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, prípadne
ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o zmluvnej pokute je

akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za predpokladu, že
ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického. Žalobca uviedol,
že na zabezpečenie záväzku viazanosti bola medzi zmluvnými stranami dojednaná podľa ust. § 544
až 545a OZ zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa dĺžky trvania plnenia zmluvy, pričom jej základ
bol dojednaný vo výške 180,- € (Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb - Tabuľka č. 1).

Za každý deň plnenia zmluvy sa základ pomerne ponižuje. Súd zistil, že podľa bodu č. 3. Dodatku, sa:“
Účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti špecifikovanú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (ďalej len „doba
viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať Služby
Podniku podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu
Zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované Služby (ďalej len „záväzok viazanosti“).

Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď Zmluvy Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo
iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti; b) žiadosť Účastníka o
prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k inému podniku poskytujúcemu služby
elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu Zmluvy počas dojednanej
doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby Účastníkom do 45 dní po splatnosti,

na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku
viazanosti“). ZMLUVNÁ POKUTA: Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti
vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta
okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku
v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi

na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za
Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi
neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý.
Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v
Cenníku.Základomprevýpočetzmluvnejpokutyzaporušeniezáväzkuviazanostijesumašpecifikovanú

v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ
pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti

podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ
pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre
výpočet) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná.
Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu zaporušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody
spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná
pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.

40. Súd predbežne konštatoval, že dohoda o zmluvnej pokute spĺňa formálne náležitosti. Súd zároveň
konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. §
52a násl. Občianskeho zákonníka. Ďalej súd zistil, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač
dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná

v bude 2 Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzavretého podľa zákona č. 351/2011
Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „Dodatok“). Vzhľadom na charakter dojednania a jeho
začlenenia v texte právneho úkonu - Dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná
pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď
by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania účastníkov. O individuálnom dojednaní
však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných

možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných
podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále žalobcom
opakované tvrdenia, že žalovaný mal možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom.
V tomto kontexte je zrejmé, že takáto domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt
bludiska ďalších záväzkov“. Žalobca vôbec nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 OZ, teda platí

prezumpciapredpokladanázákonom,žesanejednáoindividuálnedojednanúpodmienku.Súdpovažuje
za nepochybné, že žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ a od
spotrebiteľských zmlúv (zmluvy o pripojení a dodatku k zmluve), ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané
vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej
pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie

(§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či
dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú
zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv

Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie
politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky
efektívneprostriedkyochranyspotrebiteľa,abysazvyšovaladôveraspotrebiteľovvtrh,abyneprimerané
postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od

neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ
je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej
povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. Napriek

uvedenému súd ďalej dodáva.

41. Súd sa ďalej zaoberal posúdením nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v súlade s judikatúrou súdov
s prihliadnutím na judikatúru Súdneho dvora európskej únie (ESD). S ohľadom na relevantnú judikatúru
Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa

neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.“ (čl.
6 ods. 1 Smernice).Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana

pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie
Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní
musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom

postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo
strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktickárovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod
25,Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

42. Nakoľko bolo viackrát judikované a právoplatne rozhodnuté o neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ktorou bola dohodnutá zmluvná pokuta v pevnej ale aj čiastočne degresívnej výške bez ohľadu na
charakter a závažnosť porušenia povinnosti ako aj dôležitosť zabezpečovanej povinnosti, súd sa vo
svojom rozhodnutí musí vyrovnať aj s rozhodnutiami, v ktorých došlo k právoplatnému rozhodnutiu o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

43. V obdobných právnych veciach (zmluvných pokút) žalobcu, či jeho právneho predchodcu už
opakovane rozhodli súdy o neprijateľnosti zmluvnej pokuty v dodatkoch k zmluvám o pripojení. Ohľadne
čiastočne degresívnej zmluvnej pokute súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č.k.
25C/300/2014-40 u iného operátora a potvrdzujúce rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci
sp. zn. 6Co/164/2015 zo dňa 29.11.20116 . Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej

kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri
neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie
pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý
na súdoch sústavne (čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných
podmienok uplatňuje a doslova „skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Aj Ústavný súd Slovenskej

republikyvrozhodnutíč.k.IV.ÚS55/2011-19zodňa24.02.2011vyslovil,žepokiaľjezmluvnápodmienka
až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.

44.SúdvtomtoprípadepririešenívecipoukazujeajnarozhodnutiaazáveryESĽPvyslovenévsúvislosti
s rozdielnym rozhodovaním súdov v obdobnej veci. Všeobecne ESĽP priznal, že možnosť existencie
kolidujúcich súdnych rozhodnutí je prirodzenou črtou každého súdneho systému, ktorý je založený na
systéme súdov prvej inštancie a odvolacích súdov s právomocou na území ich teritoriálnej jurisdikcie

a takéto rozchádzanie sa judikatúry môže vzniknúť aj na tom istom súde. Samo osebe to nemôže
byť považované za rozpor s dohovorom s poukazom na rozhodnutie vo veci Santos Pinto v. Portugal,
č.39005/04, § 41, 20. máj 2008. ESĽP však poukázal na to, že kolidujúce rozhodnutia nesmú porušovať
požiadavku spravodlivosti konania obsiahnutého v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Okrem „vážnej a dlhodobej
“povahy takejto rozdielnosti za porušenie práva na spravodlivé konanie boli považované taktiež právna

neistota vyplývajúca z nejednotnosti praxe dotknutých súdov a nedostatočný mechanizmus na riešenie
kolidujúcich rozhodnutí (vec Tudor Tudor, Ştefănică and Others). Považoval za dôležitú povinnosť
štátov organizovať ich právne systémy tak, aby sa predišlo prijímaniu rozdielnych (nesúhlasných)
rozsudkov(Vrioni and Others v. Albania, č. 2141/03, § 58, 24. marec 2009; Mullai and Others v. Albania,
č. 9074/07,§ 86, 23. marec 2010, a Brezovec v. Croatia, č. 13488/07, § 66, 29. marec 2011). Rozhodnutia

súdov musia byť založené na princípe právnej istoty, ktorý je zahrnutý vo všetkých článkoch dohovoru
a predstavuje jeden zo základných aspektov panstva práva. Neistota - nech je právna, administratívna
alebo vyplývajúca z aplikovaného postupu orgánov - je faktorom, ktorý musí byť braný do úvahy pri
skúmaní postupu štátu a v tejto súvislosti ESĽP niekoľko krát zopakoval, že právo na spravodlivé
súdne konanie sa má vykladať vo svetle preambuly k dohovoru, v ktorej je panstvo práva vyhlásené za

súčasť spoločného dedičstva zmluvných štátov. Teda jedným zo základných aspektov panstva práva je
princíp právnej istoty (pozri Brumărescu v. Romania [Veľká komora], č. 28342/95, § 61, ECHR 1999-
VII), ktorý okrem iného garantuje určitú stabilitu právnej situácie a prispieva k dôvere verejnosti k
súdom. Pretrvávajúca existencia kolidujúcich súdnych rozhodnutí môže naopak vytvoriť stav právnej
neistoty, pravdepodobne znížiť dôveru verejnosti voči súdnemu systému, pretože dôvera je nepochybne

jedným zo základných komponentov štátu založeného na panstve práva. Prvok súdneho výkladu práva
pri obdobných skutkových okolnostiach a právnom posúdení nemôže byť svojvoľne a neodôvodnene
odlišný.

45. Zmluva o pripojení v zmysle § 43 cit. zákona je svojim charakterom občianskoprávnou zmluvou,

hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne, ako spotrebiteľská zmluva upravená. Vzťah medzi OZ a
zákonom má povahu vzťahu všeobecného predpisu (lex generalis) a osobitného predpisu (lex specialis).
Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet
podnikania(viďvýpiszObchodnéhoregistranaspoločnosťnavrhovateľaavymedzenýpredmetčinnosti)a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv
vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti

ochrany spotrebiteľa.

46. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva

a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné
dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva
vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,

teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto
podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady
93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú
nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

47. Nepochybne je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti
odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom
zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej riadne a včas uhrádzať odplatu za
poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom

služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“
ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem
služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb,
prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú
politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne

po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej
spotrebe a nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby
a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním
služiebzákazníkomminimálnevrozsahustanovenéhopaušáluanazabezpečenienávratnostiinvestície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú

dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou. Súd však má za
to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa
a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie
akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 18, 27 až 36 mesiacov je pomerne
rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie ale aj ekonomickej asociálnej

situácie.Počastejtodobymôženastaťsituácia,žespotrebiteľnechcealebonemôževyužívaťdohodnutý
rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny,
zmena celkovej finančnej situácie na strane zákazníka alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo
aj samotný operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká sankcia za porušenie
povinnostizotrvaťvzmluvnouzáväzku,vdanomprípade180,-€,tedanesmieznemožňovaťzákazníkovi

- spotrebiteľovi možnosť voľby a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej
ktorej poskytnutej služby o to viac ak o jej aktiváciu ani nežiadal. Sankcia spočívajúca v degresívnej
zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru
porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej
ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby

nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj
k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a
pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta zároveň
nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a

výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časom
úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov.48. Rozdiel spočíva aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva
služby s tým, že už od počiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo
sociálna situácie donúti ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť

zmluvnú pokutu hoci aj v degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje
cenu „zľavy“ pri mobilnom telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje
možnosť voľby, deformuje obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia
pôsobí disproporčne. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k
úsporám na strane poskytovateľa služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej

a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so
sadzbami DPH. Popri tom má žalobca ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné
„vrátenie výhod “nedodržaní zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou
poskytnutia zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilného zariadenia a pod., pričom
ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred ochranou poctivých obchodných stykov,
mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či vymáhanie nárokov.

49. V danom prípade možno súd poukazuje aj na historický vývoj zmluvnej pokuty. Kým v
prvopočiatkoch si poskytovatelia služieb nárokovali iba na zmluvnú pokutu vo výške poskytnutej zľavy z
telekomunikačného zariadenia, zmluvné pokuty v čase uzavretia právneho úkonu takúto výšku výrazne
prekračujú. Zmluvná pokuta nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok zabezpečenie prípadných

benefitov a výhod. Pri dojednávaní ceny je možné uplatniť rozväzovacie alebo odkladacie podmienky,
dokonca pri vyúčtovaní DPH z predajnej ceny mobilných telefónov by výrazne získal aj štát, pretože
zo zmluvnej pokuty DPH nie je účtovaná. Pri zmluvnej pokute predajcovi tak prináleží aj časť ceny,
ktorú by inak odviedol štátu na dani. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy,
ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými

a teda aj neplatnými. Súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty
a uznáva účelnosť, avšak pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah tak musí ísť o takú dohodu o zmluvnej
pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu,
obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov
spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností

na strane oboch účastníkov zmluvy. Pri posudzovaní zmluvnej pokuty súd poukazuje aj na samotnú
žalobcom stanovenú definíciu pojmu „záväzok viazanosti“ ktorého porušením vzniká žalobcovi právo
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. V zmysle bodu 1 písm. b/ Dodatku porušením záväzku
viazanosti je aj riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného
programu služieb a tento dôvod spočívajúci v „nezaplatení ceny za poskytnuté Služby Účastníkom“

vytvára neúmerne široký diapazón akýchkoľvek služieb, ktoré sa žalobca ako operátor rozhodne
žalovanému ako účastníkovi poskytnúť. V uvedenom kontexte je potrebné rozlíšiť medzi „aktivovanou
službou“ tak ako ju aktivovať účastník žiadal v samotnej zmluve o poskytovaní verejných služieb a
„poskytnutou službou“, ktorú podnik účastníkovi poskytne či aktivuje bez jeho vôle alebo klamlivou
obchodnou praktikou. Je teda neúmerné aj v prípade neuhradenia takto poskytnutej služby ktorú

účastník ani nežiadal a ani ju nepotreboval konštatovať porušenie záväzku viazanosti a následný vznik
práva podniku na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Uvedené výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa
a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i takomto menej významnom „porušení viazanosti“ uplatniť
si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v degresívnej výške, ktorá je v úvode vzniku viazanosti značne
vysoká. V tomto kontexte je potrebné poukázať aj na tzv. „akciové bezplatné služby“, ktoré podnik

účastníkovinaistéobdobieposkytneso100%zľavou,tedavyvoláuúčastníkajejaktivovaniebezohľadu
na potrebu jej použitia, pričom po uvedenom čase nedochádza u podniku k automatického ukončeniu
poskytnutia takejto služby, ale následnému účtovaniu poplatkov za jej využívanie účastníkom.

50. Súd zdôrazňuje, že nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých zákazníkov žalobcu,

najmä rozlišovať pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok pohnútky spotrebiteľov, ktorý od
počiatku mali v úmysle porušiť povinnosti od tých, ktorých okolnosti donútili porušiť zmluvnú povinnosť,
pretože takéto uplatnenie nárokov musí rozlíšiť a rozdeliť už samotná formulácia zmluvných ustanovení,
nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého prístupu k stranám a preberal by rolu
určitého zástupcu žalobcu, ale musí vždy posudzovať charakter zmluvných dojednaní v súvislosti s

aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov
právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.51. Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, či dodatku
k nej, na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v
§ 52 a nasl. ustanovení OZ a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na charakter, rozsah

a závažnosť porušenej povinnosti je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania ako
neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv. moderačné
právo upravené v § 545a OZ. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať -
moderovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri
mimoriadne tvrdom a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok ESD vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA/
Joaquín Calderón Camino podľa ktorého, vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky
uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom a ak vnútroštátny
súd konštatuje, že ide o takú podmienku, je povinný ju iba neuplatniť. Rozsudky ESD a ESĽP sú pre
súd záväzné a tvoria súčasť materiálneho práva.

52. Hoci súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v občiansko-právnych
vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa spotrebiteľov tak nezistil
okolnosti, ktoré by súd prinútili zmeniť názor, ktorý vyjadril vo viacerých rozhodnutiach s obdobnými
nárokmi a názor vyslovený nadriadenými súdmi napríklad ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej
pokute a preto žalobcovi nepriznal žiadne nároky z neplatných právnych úkonov, teda neprijateľných

zmluvných ustanovení vo vzťahu k takto dojednanej zmluvnej pokute.

53. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nároku žalobcu na priznanie degresívnej zmluvnej pokuty
uplatňovanej mobilným operátorom poukazuje aj na aktuálne rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 11Co/199/2017 zo dňa 07.02.2018, ktorým rozsudok Okresného súdu Michalovce č.k.

24Csp/59/2016 zo dňa 06.02.2017 potvrdil, okrem iného aj v časti nepriznanej degresívnej zmluvnej
pokuty stanovenej týmto mobilným operátorom rovnakým spôsobom, teda s dennou degresiou.

54. Z uvedených dôvodov súd v súlade citovanými zákonnými ustanoveniami žalobu v časti nároku
žalobcu o zaplatenie sumy 130,57 € uplatňovanej titulom zmluvnej pokuty zamietol.

55. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

57.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a určil pomer úspechu a neúspechu strán
sporu. Žalobca bol v konaní úspešný v časti sumy 115,38 € (46,91%) a neúspešný v sume 130,57 €
(53,09%), v ktorej časti súd žalobu zamietol. Pri pomernom rozdelení prináleží úspešnému žalovanej
náhrada trov konania vo výške 6,18% (53,09% - 46,91%), avšak jemu žiadne odôvodnené trovy v
tomto spore nevznikli a preto súd o trovách rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia
na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní musí byť uvedené, a/ ktorému súdu je určené, b/ kto ho robí, c/ ktorej veci sa týka, d/ čo sa
ním sleduje a e/ podpis a uvedenie spisovej značky konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.(§ 365 ods. 1

CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči
žalobcovi vzájomnou žalobou (§§ 371, 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučný poriadok (§ 220 ods. 1 CSP).