Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/375/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213926
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2113213926.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX C. G., o zaplatenie
2211,94 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1669,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne z dlžnej sumy od 1. 4. 2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 50,98 %, o ktorej výške súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou zo dňa 20. 5. 2013 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 2211,94 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne od 29. 8. 2010 do
zaplatenia, spolu s náhradou trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s., so sídlom v Kežmarku, so žalovaným dňa 21. 4. 2010 uzatvorili Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX,
na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému celkovú sumu pôžičky vo výške 2628,- eur. Poskytnutú
pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 36 mesačných splátkach vo výške 78,04 eura, do dňa podania
návrhu uhradil 0,- eur.

3. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok pôžičky, preto ho právny predchodca žalobcu

listom zo dňa 20. 8. 2010 vyzval na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh
žalovaného predstavuje sumu 2211,94 eura. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z. v znení
účinnom do 31. 1. 2013.

4. Tunajší súd uznesením zo dňa 7. 7. 2015 pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX, vyhovel návrhu na zmenu
účastníka konania na strane žalobcu a pripustil, aby z konania vystúpil žalobca Consumer Finance

Holding a.s. a na jeho miesto do konania vstúpil ako žalobca spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., a
to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 4. 12. 2013, pretože mal za preukázaný prevod
práv a povinností ohľadne pohľadávky žalobcu, ktorá súvisí s predmetom tohto súdneho sporu.5. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 26. 4. 2016 pod č. k. XXC/XXX/XXXX - XX tak, že súd
konanievčastiúrokuzomeškania9%ročnezosumy2211,94euraod29.8.2010do31.3.2013avčasti
0,25 % ročne zo sumy 233,02 eura od 1. 4. 2013 do zaplatenia, zastavil a vo zvyšnej časti súd žalobu

zamietol. V zastavujúcej časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 27. 5. 2016 v zamietajúcej časti
bol rozsudok odvolacím súdom zrušený.

6. Predmetom konania tak zostalo zaplatenie istiny vo výške 2211,94 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1978,92 eura od 1. 4. 2013 do zaplatenia.

7. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - zmluva o pôžičke
so všeobecnými podmienkami platnými od 1. 8. 2009 (č. l. 3 a 132 spisu), predžalobná upomienka s
doručenkou (č. l. 4 - 5 spisu), prehľad splátok a úhrad (č. l. 38 - 39 spisu), výzva zo dňa 2. 7. 2010 (č. l.
131 spisu) a zo dňa 30. 7. 2010 (č. l. 130 spisu) a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

9. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený
advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd
z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť,

že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe.
Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti
strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho,
čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy
predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp.

zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je
ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Uvedenéustanoveniestanovujedôkaznúpovinnosťúčastníkovv
sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie

svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.

Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní
svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani
nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia,
má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo,
spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom

neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre
neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti;
potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného

bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda
majúpovinnosťtvrdeniaapovinnosťtvrdeniepreukázať.Akúčastníkneunesiedôkaznúpovinnosť,resp.
dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).10. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady

kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.

Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

11. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

12. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý

predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

13. Dňa 14. 4. 2010 podpísal žalovaný Zmluvu o pôžičke číslo XXXXXXX, avšak bez vyplnenej časti VII.
Zmluvy. V zmysle zmluvy mala byť žalovanému schválená pôžička vo výške 1700,- eur, pričom podľa
prehľadu splátok (č. l. 38 - 39 spisu) mu bola reálne vyplatená pôžička dňa 21. 4. 2010. Podľa úverovej

zmluvy úver bol dohodnutý so splatnosťou 36 mesiacov, po 78,04 eura, RPMN úveru 35,66 %, ročná
úroková sadzba 35,66 %, zo zmluvy nevyplýva konečná splatnosť úveru.

14.Uzatvorenáúverovázmluvapodliehaprávnejúpravezakotvenejv§52anasledujúcehoobčianskeho
zákonníka ako aj zákona číslo 258/2001 Z.z. Súd potom posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský,

nakoľko právny predchodca žalobcu plnil v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný vystupuje ako
fyzická osoba nepodnikateľ.

15. Zo samotného bodu VII zmluvy vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase podpisu zmluvy zo strany
žalovaného (dňa 11. 2. 2010) - žiadosti táto časť nebola vyplnená.

16. Odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 18. 10. 2016 pod č. k. 25Co/191/2016 - 100 vyjadril
svoj právny názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný a síce, že v danej veci žalovaný podpísal časť
formulárovej zmluvy o poskytnutí pôžičky dňa 14. 4. 2010, pričom požiadal o schválenie pôžičky v sume
1700,- eur, s počtom splátok 36 mesiacov. Právny predchodca žalobcu návrh žalovaného akceptoval a

dňa 21. 4. 2010 podpísal zmluvu o poskytnutí pôžičky, pričom v časti VII schválil pôžičku 1700,- eur, 36
splátok a zároveň uviedol aj ďalšie náležitosti a to splátku vo výške 78,04 eura a celkovú výšku pôžičky
v sume 2628,- eur, s celkovými nákladmi spotrebiteľa v sume 928,- eur, s počtom splátok 36 mesiacov, s
konečnou splatnosť 36 mesiacov, s ročnou úrokovou sadzbou 35,66 %, s RPMN 35,66 %, s priemernou
RPMN 20,58 %, mesačná splátka poistenia bola 5,04 eura, sadzba poistenia 6,9 %. Z týchto skutočností

tak mal odvolací súd za preukázané, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy, nakoľko žalovaný vo svojej
žiadosti navrhoval uzavretie zmluvy o pôžičke v sume 1700,- eur, navrhol i počet splátok, čo bolo aj zo
strany právneho predchodcu dňa 21. 4. 2010 akceptované. Medzi právnym predchodcom a žalovaným
teda došlo k zhode v prejavoch vôle o podstatných náležitostiach zmluvy, a síce o výške poskytnutého
spotrebiteľského úveru formou pôžičky (ako i o počte splátok). Zo skutočnosti, že žalobca dňa 21. 4.

2010 schválil sumu požadovanú žalovaným (rýchlu pôžičku) v požadovanej sume vyplýva, že s návrhom
žalovaného zo dňa 14. 4. 2010 súhlasil a tento návrh prijal a požadovanú sumu mu aj vyplatil. Avšak jeho
prejav vôle obsahoval aj nový návrh týkajúci sa náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, konkrétne splátky vo výške 78,04 eura, celkovej výšky pôžičky v sume 2628,- eur, celkovýchnákladov spotrebiteľa v sume 928,- eur, konečnej splatnosti 36 mesiacov, ročnej úrokovej sadzby 35,66
%, RPMN 35,66 %, priemernej RPMN 20,58 %, mesačnej splátky poistenia 5,04 Eur, sadzby poistenia
6,9 %, ktorý návrh už zo strany žalovaného nebol akceptovaný, čím potom v tejto časti nedošlo medzi

účastníkmi k dohode, a teda predmetná zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že zmluvu je treba považovať v zmysle § 4 ods. 3 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch platnú, avšak za bezúročnú a bez poplatkov.

17. Právny predchodca žalobcu žalovanému reálne vyplatil sumu 1700,- eur z titulu pôžičky a žalovaný,

podľa prehľadu splátok (č. l. 38 - 39 spisu), uhradil na pôžičku 30,24 eura (nie 0,- eur, ako to je uvedené
v žalobe). V zmysle právneho názoru súdu II. inštancie, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu
1700,- eur (bez úrokov a poplatkov) s prihliadnutím na vykonané úhrady vo výške 30,254 eura, t.j. je
povinný zaplatiť ešte 1669,76 eura.

18. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného listom zo dňa 20. 8. 2010 na zaplatenie dlžných

splátokvcelkovejvýške2832,84eurado3dníoddoručenia.Žalovanýsitútovýzvuneprevzalvodbernej
lehote a táto sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu. Podľa čl. 14 bod 14.2 všeobecných podmienok
(č. l. 132 spisu) sa zásielka považuje za doručenú dňom 31. 8. 2010 (utorok).

19. Ohľadom predpokladov vyhlásenia mimoriadnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu súd

konštatuje, že neboli splnené zákonné predpoklady na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle
§ 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy (ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej
zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva) v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka (ak ide o plnenie

v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to
bolodohodnutéalebovrozhodnutíurčené).Súdprvejinštanciezistil,žeprávnypredchodcažalobcusíce
vyzval žalovaného listami zo dňa 2. 7. 2010 a 30. 7. 2010 na zaplatenie dlžných splátok v celkovej výške
163,88 eura (prvý list) a 249,72 eura (druhý list), avšak podľa § 53 ods. 8 OZ neupozornil žalovaného
na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Navyše, dohoda podľa § 565 OZ v zmluve

absentuje.

20. V čase podania žaloby a rozhodovania súdu však už bola splatná celá pôžička, pretože podľa čl. 6
bod 6.2 a bod 6.4 všeobecných podmienok prvá splátka bola splatná dňa 20. 5. 2010 a posledná dňa
20. 4. 2013 (v zmluve bolo dohodnutých 36 splátok). Od 21. 4. 2013 je potom žalovaný v omeškaní

so zaplatením pôžičky (súd nesprávne uviedol vo výrokovej časti od 1. 4. 2013, avšak súd je viazaný
vyhláseným rozsudkom).

21. Žalovaný teda uzatvoril zmluvu ako spotrebiteľ, preto sa pri posúdení veci postupuje podľa zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č.

71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného k 21. 4. 2010
(ďalej len ZoSÚ) a zák. č. 40/1964 Občiansky zákonník účinný k 21. 4. 2010.

22. Podľa § 1 ods. 1 ZoSÚ, Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa

spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a/ ZoSÚ, Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 písm. g) až j), ods. 3 a ods. 4 ZoSÚ, (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

(3) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
(4) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ (účinný k 21. 4. 2010), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 8 OZ, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa§54ods.1a2OZ,(1)Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 565 OZ, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

23. Nakoľko zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) až j) ZoSÚ, je nutné ju považovať
za bezpoplatkovú a bezúročnú, ako to uviedol aj odvolací súd. V dôsledku toho je žalovaný povinný

žalobcovi zaplatiť sumu 1700,- eur, pričom už zaplatil žalobcovi sumu 30,24 eura, teda má zaplatiť ešte
1669,76 eura. Súd preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie uvedenej sumy a vo zvyšnej časti žalobu
zamietol ako nedôvodnú).

24. Súd žalobcovi zároveň priznal aj právo na úroky z omeškania k priznanej istine. Keďže žalovaný

si nesplnil svoju povinnosť splatiť spotrebiteľský úver riadne a včas, t. j. do 20. 4. 2013, je zo zákona
povinný platiť aj úroky z omeškania postupom podľa § 517 ods. 2 OZ a to od 21. 4. 2013 (hoci súd určil
túto povinnosť nesprávne od 1. 4. 2013, avšak súd je viazaný vyhláseným rozsudkom).

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,Akzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokovzomeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 cit. nar., účinného do 31. 1. 2013, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

26. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 21. 4. 2013 určená vo výške 0,75 % ročne, potom úrok
z omeškania predstavuje výšku priznaných 8,75 % ročne (rovnako tak platila aj k 1. 4. 2013).27. Vzhľadom na uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu.
Súd žalobe vyhovel v časti žalovanej sumy a príslušenstva, ako to vyplýva z tohto odôvodnenia a vo
zvyšnej časti (t. j. 542,18 eura istiny a v časti príslušenstva - úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne

zo sumy 309,16 eura od 1. 4. 2013 do zaplatenia) súd žalobu zamietol ako nedôvodnú pre bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru a v časti úrokov z omeškania z dôvodu, že nie je možné priznať príslušenstvo
zo sumy, ktorú súd zamietol (príslušenstvo nasleduje osud svojej pohľadávky).

28. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo
veciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovprotineúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Ak strana nemá plný úspech
vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a
sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. 8 Sžo 215/2010).

Žalobca bol v konaní úspešný v časti 75,49 % (1669,76 eura/2211,94 eura x 100) a neúspešný v časti
24,51 %. Keďže žalobca bol v konaní úspešnejší, vzniklo mu právo na náhradu trov konania, a to vo
výške rozdielu úspechu a neúspechu, čo v danom prípade predstavuje priznaných 50,98 %. Čo sa
týka čiastočného späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania v tejto časti, toto bolo zavinené
žalobcom, čo sa berie ako jeho neúspech (§ 256 ods. 1 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.