Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114215760
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114215760.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v spore žalobcu: P.J.M, s.r.o., IČO: 36 501

760, so sídlom Široké č. 595, zastúpený Advokátskou kanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, ul. Miletičova č. 1, proti žalovaným: 1/ K. Palarcová, rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
K. N. V., ul. B. č. XXXX/XX, 2/ V. V., rod. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. V., ul. M. č. XXXX/XX, právne
zastúpené: JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so sídlom Karola Kašjaka 1, Rajecké Teplice, v konaní
o určenie neúčinnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzavretá dňa 28.5.2014 medzi žalovanou 1/
ako prevodcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľom, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, evidovaných Okresným úradom K. N. V., katastrálny odbor,
nachádzajúcich sa v obci K. N. V., okres K. N. V., kat. úz. K. N. V., a to bytu č. XX nachádzajúci sa
na 3. p. vo vchode C bytového domu č. s. XXXX na ulici T. č. XXXX/XX, postaveného na pozemku
KNC parc. č. XXXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 749/20683 na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach bytového domu s. č. XXXX a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
evidovaných Okresným úradom K. N. V., katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v obci K. N. V., okres K.
N. V., kat. uz. K. N. V., kat. úz. K. N. V., a to podielu o veľkosti 749/20683 na pozemku KNC parc. č.

XXXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 562 m2 a podielu o veľkosti 749/20683 na pozemku KNC
parc. č. XXXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 123 m2 je voči žalobcovi ne ú č i n n á .

II. Žalované 1/ a 2/ s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 7.5.2014 domáhal pôvodne voči žalovaným v 1/ a 2/ rade a W. V.
(označenom pôvodne v 2/ rade a žalovaná v 2/ rade označená pôvodne v 3/ rade) určenia, že zmluva o
prevode vlastníctva bytu uzatvorená dňa 24.10.2013 medzi žalovaným v 2/ rade a žalovanou v 3/ rade

ako darcami a žalovanou v 1/ rade ako obdarovanou, ktorej predmetom bolo darovanie nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaných Okresným úradom K. N. V., Katastrálny odbor,
nachádzajúcich sa v obci K. N. V., okrese K. N. V., k. ú. K. N. V., a to bytu č. XX, nachádzajúceho
sa na 3. p. vo vchode C bytového domu súp. č. XXXX na ul. T. XXXX/XX, postaveného na pozemku
KNC p. č. XXXX/XXX zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti
749/20683-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, a
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. 9303, evidovaných Okresným úradom Kysucké Nové

Mesto, Katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v obci Kysucké Nové Mesto, okrese Kysucké Nové Mesto,
k. ú. Kysucké Nové Mesto, a to podielu o veľkosti 749/204683-in na pozemku pare. reg. KNC č. XXXX/
XXX, o výmere 562 m2 - zastavané plochy a nádvoria a podielu o veľkosti 749/204683-in na pozemkupare. reg. KNC č. XXXX/XXX, o výmere 123 m2 - zastavané plochy a nádvoria, je voči žalobcovi
neúčinná.

2. Následne po prevode vyššie uvedenej nehnuteľnosti medzi žalovanou v 2/ rade (pôvodne v 3/
rade) a žalovanou v 1/ rade sa podaním zo dňa 18.7.2014 domáhali zmeny žaloby úpravou prvej
časti tak, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená dňa 24.10.2013 medzi W. V., rod. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. č. XXXX/XX, XXX XX K. N. V., a žalovanou 3/ ako darcami a žalovanou 1/
akoobdarovanou,ktorejpredmetomjedarovanienehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXXX,evidovaných

Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v obci Kysucké Nové
Mesto, okrese Kysucké Nové Mesto, k. ú. K. N. V., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. p. vo
vchode C bytového domu súp. č. XXXX na ul. T. č. XXXX/XX, postaveného na pozemku KN-C p. č.
XXXX/XXX a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 749/20683-in na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach bytového domu súp. č. XXXX, a nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, evidovaných
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v obci Kysucké Nové

Mesto, okrese Kysucké Nové Mesto, k. ú. K. N. V., a to podielu o veľkosti 749/20683-in na pozemku par.
reg. KN-C č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 562 m2 a podielu o veľkosti 749/20683-
in na pozemku par. reg. KN-C č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, je voči
žalobcovi neúčinná a rozšírením žaloby o určenie, že zmluva o prevode vlastníctva bytu uzatvorená dňa
30.6.2014 medzi žalovanou 1/ ako prevodcom a žalovanou 3/ ako nadobúdateľom, ktorej predmetom

je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaných
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v obci Kysucké Nové
Mesto, okrese Kysucké Nové Mesto, k. ú. K. N. V., a to bytu č. XX, nachádzajúceho sa na 3. p. vo vchode
C bytového domu súp. č. XXXX na ul. T. č. XXXX/XX, postaveného na pozemku KN-C p. č. XXXX/XXX
a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 749/20683-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

bytového domu súp. č. XXXX, a nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, evidovaných
Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v obci Kysucké Nové
Mesto, okrese Kysucké Nové Mesto, k. ú. K. N. V., a to podielu o veľkosti 749/20683-in na pozemku par.
reg. KN-C č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 562 m2 a podielu o veľkosti 749/20683-
in na pozemku par. reg. KN-C č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 123 m2, je voči

žalobcovi neúčinná.

3. Vo veci súd rozhodol rozsudkom č.k. 14C/136/2014-154 zo dňa 30.6.2015 tak, že žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Na základe odvolania žalovaných rozhodol súd druhej inštancie uznesením č.k.
9Co/702/2015 zo dňa 28.1.2016 tak, že rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil neúčinnosť

zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej dňa 24.10.2013 medzi W. V. a odporkyňou v rade 2/ ako
darcami a odporkyňou v rade 1/ ako obdarovanou voči navrhovateľke potvrdil a v ostatnej časti rozsudok
okresného súdu zrušil a vec mu vrátil n ďalšie konanie. Vo svojom odôvodnení osobitne uviedol, že
k pochybeniu zo strany prvostupňového súdu došlo pri rozhodovaní o neúčinnosti zmluvy zo dňa
28.5.2014, a preto v tejto časti musel odvolací jeho rozhodnutie podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f)

O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prisvedčil odvolateľkám v tom, že dôvody rozhodnutia
v tejto časti sú nezrozumiteľné, a tým i nepreskúmateľné. Na č.l. 15 odsek 5 rozhodnutia súd síce
poukazuje na ust. § 42b ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, ale z jeho dôvodov nie je zrejmé, aký význam
malo toto ustanovenie pre posúdenie neúčinnosti zmluvy zo dňa 28.5.2014. K námietke odporkýň, že
odporovať možno len prvotný prevod dlžníka uviedol, že táto fikcia platí len v prípade, ak ten, kto mal z

odporovateľnéhoúkonuprospech,vecďalejpreviedolaprevodomnedošlokďalšiemuodporovateľnému
úkonu. Z akých dôvodov, ale považoval úkon medzi odporkyňami 1/ a 2/ ako odporovateľný, nie je
zrejmé. Práve ust. § 42b ods.4 Občianskeho zákonníka rieši situáciu, keď nadobúdateľ (ten, ktorý na
základe odporovateľného úkonu získal majetkový prospech) predmet prevodu spotreboval, previedol
alebo inak scudzil tak, že mu už nepatrí. V tomto prípade má veriteľ právo uspokojiť si svoju pohľadávku

odtejtoosobyvrozsahuhodnotypredmetuprevodu.Pokiaľsúdpoukazujenavýnimku(podľajudikatúry)
v tom smere, že sa nesmie jednať o ďalší odporovateľný úkon, tu je potrebné zdôrazniť, že by sa tak
mohlostaťibavprípade,akbysaprevodca(vtomtoprípadeodporkyňavrade1/)takýmtoúkonomsnažil
ukrátiťsvojhoveriteľa,čoalezdoterazvykonanéhodokazovanianevyplýva(doteraznebolopreukázané,
že by i odporkyňa v rade 1/ mala voči konkrétnej osobe pohľadávku, ktorej vymoženie by sa snažila

takýmto postupom zmariť). Zdôraznil, že z doteraz vykonaného dokazovania sa javí, že odporkyňa v
rade 1/ nebola v postavení dlžníka voči žiadnej inej osobe, a už vôbec nie voči navrhovateľke, preto ani
prevodom nehnuteľnosti nemohla zmariť vymoženie pohľadávky navrhovateľky, lebo táto má možnosť
postupovať voči odporkyni v rade 1/ podľa ust. § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže odporkyňa vrade 1/ už s predmetom prevodu nedisponuje. Preto uložil prvostupňovému súdu povinnosť, že v ďalšom
konaní bude povinnosťou prvostupňového súdu opätovne prejednať návrh navrhovateľky v zrušujúcej
časti s tým, že bude musieť svoje rozhodnutie i zákonným spôsobom zdôvodniť, prihliadajúc i na vyššie

uvedený názor odvolacieho súdu. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania
podľa ust. § 224 ods. X O.s.p..

4. Pôvodne žalobu odôvodnil žalobca tým, že Okresný súd Žilina na základe návrhu žalobcu dňa
24.04.2012 vydal vo veci rozsudok sp. zn. 19Cb 178/2011-122, ktorým uložil odporcovi pôvodne v 2/

rade, spoločnosti SKELET-SK, s.r.o., v tom čase so sídlom Belanského 190, 024 01 Kysucké Nové
Mesto, IČO: 45 685 193 a C. S., bytom T. XXX, XXX XX T., povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 75.150,12
Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 75.150,12 Eur od 15.07.2011 do zaplatenia,
a trovy konania na súdnom poplatku vo výške 4.509 Eur, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku okresného súdu. Okresný súd Žilina tiež rozsudkom sp. zn. 19Cb 178/3011-122
im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalobcu zaplatiť trovy právneho

zastúpenia vo výške 3.274,37 Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozsudok
prvostupňového súdu bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/12/2013-209 zo
dňa 26.06.2013, a teda ide o rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2013 a vykonateľnosť
dňa 13.08.2013.

5. Keďže povinní si svoju platobnú povinnosť nesplnili riadne a včas, žalobca z dôvodu pretrvávajúcej
platobnej nečinnosti povinných podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej
žalobcovi rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 19Cb 178/2011-122. V priebehu exekučného
konania bolo zistené, že pôvodný odporca v 2/ rade nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, na svoje
meno, nemá evidované žiadne motorové vozidlo a nemá žiaden hodnotný majetok, ktorého predajom by

bolo možné zabezpečiť uspokojenie pohľadávky žalobcu, je nezamestnaný, a preto nie je poberateľom
mzdy, platu alebo inej odmeny za výkon závislej práce, z ktorých by bolo možné vykonávať zrážky v
prospech žalobcu.

6. Žalobca prostredníctvom verejne dostupných informácií zistil, že W. V. spolu s žalovanou 2/ mali do

novembra 2013 v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX,
evidované Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor, nachádzajúce sa v obci Kysucké
Nové Mesto, okrese Kysucké N. V., k. ú. K. Nové Mesto, a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 3. p.,
vo vchode č. C bytového domu č. s. XXXX na ul. T. XXXX/XX, postavenom na pozemku KNC p. č.
XXXX/XXX zapísanom na LV č. XXXX, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 749/20683-in na spoločných

častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX0. Zároveň mali do novembra 2013
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX,
evidované Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor, nachádzajúce sa v obci Kysucké
Nové Mesto, okrese Kysucké N. V., k. ú. K. Nové Mesto podiel o veľkosti 749/204683-in na pozemku
pare. reg. KNC č. XXXX/XXX, o výmere 562 m2-zastavané plochy a nádvoria a podiel o veľkosti

749/204683-in na pozemku pare. reg. KNC č. XXXX/XXX, o výmere 123 m2 -zastavané plochy a
nádvoria.

7. Žalobcovi je známe a z predložených dôkazov vyplýva, že žalovaná 2/ je manželkou W. V., pôvodného
žalovaného v 2/ rade a žalovaná 1/ je jej sestrou, teda sú blízkymi osobami.

8. Žalobca listom zo dňa 15.07.2011 vyzval spoločnosť SKELET-SK, s.r.o. na úhradu nezaplatených
faktúr vo výške 75.150,12 Eur. Predmetnú výzvu zaslal na vedomie aj vtedajším konateľom spoločnosti,
a to W. V. a C. S., bytom T. XXX, XXX XX T.. Súčasťou obsahu výzvy bolo taktiež upozornenie, že
v prípade platobnej nečinnosti spoločnosti SKELET-SK, s.r.o., žalobca si svoj nárok na zaplatenie

pohľadávky vo výške 75.150,12 Eur uplatní súdnou cestou. Keďže spoločnosť SKELET-SK, s.r.o. si
svoju platobnú povinnosť nesplnila ani na základe výzvy na zaplatenie, žalobca si uplatnil svoj nárok
žalobou o zaplatenie sumy 75.150,12 Eur s prísl. návrhom zo dňa 26.07.2011 na miestne príslušnom
súde. Okresný súd Žilina návrhu žalobcu v časti uplatnenia nároku na zaplatenie 75.150,12 Eur s prísl.
vyhovel a spoločnosť SKELET-SK, s.r.o., W. V. a C. S. zaviazal na jeho zaplatenie v prospech žalobcu.

Proti rozsudku Okresného súdu v Žiline podali povinní v zákonnej lehote odvolanie zo dňa 10.06.2012,
ktorému Krajský súd v Žiline nevyhovel, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom sp. zn.
13Co/12/2013-209 zo dňa XX.XX.XXXX. W. V. ako pôvodný odporca v 2/ rade mal teda vedomosť o tom,
že žalobca si svoj nárok na zaplatenie 75.150,12 Eur uplatnil súdnou cestou a že tento bol žalobcoviprávoplatným rozsudkom súdu priznaný. Na základe právoplatného rozsudku W. V. vznikla platobná
povinnosť voči žalobcovi vo výške 75.150,12 Eur s prísl.. Napriek tomu, že pôvodný žalovaný v 2/ rade v
tom čase nebol vlastníkom iných nehnuteľností, resp. hodnotných hnuteľných vecí alebo iného majetku,

z ktorého by sa mohla pohľadávka žalobcu uspokojiť, pôvodný žalovaný v 2/ rade W. V. a žalovaná v 2/
rade ako jeho manželka uzavreli dňa 24.10.2013 s žalovanou 1/ darovaciu zmluvu, predmetom ktorej
bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX a
č. XXXX, evidovaných Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor, nachádzajúcich sa v
obci K. N. V., okrese K. N. V., k. ú. K. N. V.. Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, Katastrálny odbor povolil

zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech odporkyne 1/ dňa 13.11.2013, a to
na základe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností /na základe darovacej zmluvy
zo dňa 24.10.2013/ doručeného Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto dňa 30.10.2013. Odporcovia
teda uzatvorili darovaciu zmluvu a podali návrh na Okresný úrad Kysucké Nové mesto, katastrálny odbor
až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia Okresného súdu Žilina, sp. zn. 19Cb
178/2011-122 zo dňa 24.04.2012.

9. Peter V. s manželkou darovaním predmetných nehnuteľností žalovanej 1/, ktorá je sestrou žalovaného
3/, a teda blízkou osobou žalovaného v 2/ a 3/ rade, vedome a úmyselne zmenšili majetok W. V.
čím nepochybne žalobcu ako veriteľa ukrátili o možnosť uspokojenia svojej vymáhanej pohľadávky.
Ukrátenie uspokojenia žalobcovej pohľadávky predpokladá zmenšenie majetku dlžníka, ktoré bráni

uspokojeniu pohľadávky, preto je právny úkon pôvodného žalovaného v 2/ rade W. V. a žalovanej v
2/ rade (pôvodne v 3/ rade) voči žalobcovi neúčinný. Prevodom vlastníckeho právo k nehnuteľnostiam
darovacou zmluvou na sestru manželky žalovaného v 2/ rade sa žalovaná 1/ stala výlučnou vlastníckou
prevádzaných nehnuteľností.

10. Žalovaná 1/ je vo vzťahu k W. V. a žalovanou v 2/ rade blízkou osobou, pričom žalovaná 1/ je osobou,
ktorá má z odporovateľného právneho úkonu prospech. Úmysel ukrátiť veriteľa sa v predmetnej veci
predpokladá, keďže išlo o právny úkon medzi žalovaným v 2/ rade ako dlžníkom a žalovanou 1/ ako
blízkymi osobami.

11. Podaním zo dňa 18.7.2014 uviedol, že nahliadnutím na LV č. XXXX, k.ú. Kysucké Nové Mesto zistil,
že byt č. XX nachádzajúci sa na 3. p. vo vchode C bytového domu súp. č. XXXX na ul. T. XXXX/XX v K.
N. V. žalovaná 1/ D. o prevode vlastníctva bytu č. V674/14 zo dňa 30.06.2014 previedla do výlučného
vlastníctva žalovanej 2/.

12. Žalovaná 2/ ako manželka W. V. je sestrou žalovanej 1/ a teda ide o blízku osobu tak vo vzťahu k
žalovanej 1/ ako aj W. V.. S prihliadnutím na spôsob nakladania s bytom č. XX na ul. T. XXXX/XX v K. N.
V., ktorý bol prevedený z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva žalovanej
v 1/ rade, ktorá je sestrou žalovanej 3/ a švagrinou žalovaného v 2/ rade a následne bol z výlučného
vlastníctva žalovanej 1/ prevedený do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ je zrejmé, že cieľom týchto

prevodov bolo znemožniť žalobcovi uspokojiť svoju pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi v 2/ rade. V
predmetnej veci sa pri prevode vlastníctva k bytu W. a V. V. na žalovanú 1/ zo zákona predpokladá
úmysel ukrátiť uspokojenie žalobcu ako veriteľa (§ 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto aj pri
spätnom prevode vlastníckeho práva z žalovanej 1/ na žalovanú 3/ je zrejmé, že žalovanej 3/ sú známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu voči žalovanej 1/.

13. Preto žalobca navrhuje, aby súd rozhodol nielen o právnej neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva
bytu uzatvorenej dňa 24.10.2013 medzi W. V. a V. V. ako darcami a žalovanou 1/ ako obdarovanou,
ale aj o právnej neúčinnosti Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej medzi žalovanou 1/ ako
prevodcom a žalovanou v 2/ ako nadobúdateľom. Zároveň zobral späť žalobu voči W. V. pôvodnému

žalovanému v 2/ rade a V. V. pôvodne žalovanej v 3/ rade, ktorá po uznesení súdu zo dňa 26.8.2014,
ktorým súd rozhodol o zastavení konania voči žalovanému v 2/ rade a pripustení zmeny návrhu došlo k
prečíslovaniu poradia žalovanej v 2/ rade, ktorá vystupovala pôvodne v 3/ rade.

14. Žalovaní vo vyjadrení uviedli, že W. V. - exmanžel žalovanej v 2/ rade nikdy nebol dlžníkom žalobcu,

pretože na seba prevzal ručiteľský záväzok, a to bez vedomia žalovanej v 2/ rade. Odporovať možno
pritom iba právnemu úkonu, ktorý urobil dlžník a nie ručiteľ, čo zreteľne vyplýva aj zo znení zákonných
ustanovení. Ručiteľ pritom nie je nikdy dlžníkom, ale osobou odlišnou od osoby dlžníka. Pri ručení nejde
o plnenie svojho dlhu, ale cudzieho záväzku. Ručenie je formou zabezpečenia záväzku. Pri ručení nejdeo solidárny záväzok, ani o pristúpenie k záväzku a ani o prevzatie dlhu, je to výlučne zabezpečovací
inštitút. Zároveň zdôraznili, že žalovaná v 3/ rade nebola nikdy ani dlžníkom (a ani ručiteľom) žalobcu, z
uvedeného dôvodu odporovateľnosť právneho úkonu u osoby žalovanej 3/ vôbec neprichádza do úvahy,

nakoľko odporovať možno iba úkonu dlžníka a nie tretej osoby. Zdôraznili, že medzi žalovaným 2/ a
žalovanou 3/ prebiehalo rozvodové konanie ako i konanie o zrušenie BSM, ktoré bolo z formálnych
dôvodov. V danej veci tak rozhodne nemohlo ísť o žiaden úmysel ukrátiť žalobcu. Odporovanie ďalšieho
zmluvného prevodu medzi žalovanou 3/ a žalovanou 1/ je taktiež absolútne právne nemožné, nakoľko
podľa zákona možno odporovať iba prvotný prevod dlžníka, a nie ďalší prevod. V danej veci však ide o

ďalší prevod, pričom žalovaná 3/ a žalovaná 1/ ani nikdy neboli dlžníkom žalobcu

15. Na pojednávaní sporové strany zotrvali na písomných podaniach.

16. Žalobca uviedol, že nakoľko žalobca mal pohľadávku voči W. V., podal návrh na exekúciu a v rámci
exekučného konania sa chcel uspokojiť aj predajom bytu, ktorý mal W. V. a žalovaná 2/ písaný na seba v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Žalobca sa nemohol z predaja bytu uspokojiť z toho dôvodu,
že došlo k uzavretiu zmlúv, ktoré mali za cieľ vylúčiť možnosť uspokojenia žalobcu a preto sa teda
domáhajú určenia neúčinnosti týchto právnych úkonov. V súvislosti s vyjadreniami žalovaných uviedol,
že existujúca súdna judikatúra otázku odporovateľnosti úkonov ručiteľa už prekonala a aj ručiteľ má
postavenie dlžníka, ktorý zabezpečuje subsidiárne povinnosť hlavného veriteľa plniť. Naviac v čase,

kedy sa prevádzal byt bol potvrdený rozsudok OS Žilina o povinnosti W. V. zaplatiť dlžnú sumu 75.150,12
eur s prísl. a preto W. V. má postavenie dlžníka a v prípade, ak uzavrel zmluvu o prevode vlastníctva bytu
s žalovanou 1/, išlo o odporovateľný právny úkon za účelom vylúčenia možnosti uspokojenia žalobcu
v exekučnom konaní. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii zotrval na určení neúčinnosti jednak zmluvy o
prevode vlastníctva bytu z W. V. a žalovanej 2/ na žalovanú 1/ z toho dôvodu, že išlo o darovaciu

zmluvu, išlo o uzavretie zmluvy medzi blízkymi osobami, kde sa tá odporovateľnosť právneho úkonu
predpokladá. Zároveň zotrvával aj na určení neúčinnosti spätného prevodu zo žalovanej 1/ na žalovanú
2/ v zmysle ust. § 42b ods. 3, ktorý upravuje, že právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen
protiosobám,ktorésdlžníkomdojednaliodporovateľnýprávnyúkon,aleajprotiichprávnymnástupcom,
resp. proti tretím osobám, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu

proti ich predchodcovi. Sú splnené podmienky odporovateľnosti, pretože boli uskutočnené v lehote
predchádzajúcich troch rokov pred podaním žaloby, spôsobujú nemožnosť žalobcu uspokojiť svoju
pohľadávku v exekučnom konaní, keďže podľa potvrdenia exekučného úradu nie je iný majetok, z
ktorého by mohla byť táto pohľadávka uspokojená. Zároveň ide o prevod medzi blízkymi osobami, kde
sa odporovateľnosť predpokladá.

17. Ďalej v súvislosti s rozhodnutím súdu druhej inštancie uviedol, že v duchu právneho názoru je
potrebné zaoberať ustanovením § 42 b ods. 3,4, Obč. zák., pričom pre rozhodnutie vo veci je podstatné
práve ustanovenie § 42b ods. 3 Obč. zák., ktoré práve umožňuje sa domáhať odporovateľnosti úkonu
aj voči tretím osobám, ak by im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť. Tieto už boli
preukazované v predchádzajúcom konaní, teda nie je nevyhnutné, aby tam bol príbuzenský alebo iný

blízky vzťah. Poukázal aj na historický vývoj inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov ale aj napr.
rozdielnosť oproti českej úprave, kde slovenská úprava umožňuje sa práve domáhať nárokov aj voči
tretím osobám. Poukázal aj na Veľký komentár k Obč. zák. Fekete a spol., kde práve takáto úprava v ust.
§ 42 ods. 3 má znemožniť reťazenie právnych úkonov tak, aby sa vec skončila opätovne pri iniciátore
úkonu. Zdôraznil, že v tomto prípade bolo nakladané s nehnuteľnosťou tak, aby s poukazom na zrušenie

BSM, vyporiadanie BSM, že veci skončili práve u iniciátorky, teda žalovanej v druhom rade naspäť. V
zmysle názorov KS v Žiline a s poukazom na jeho závery je len potrebné bližšie uviesť okolnosti, ktorými
sa už predtým zaoberal súd na strane 15-16 pôvodného rozsudku.

18. Žalovaní uviedli, že žalobca zamlčal že na LV viazne záložné právo na Štátnom fonde rozvoja

bývania, toto záložné právo bolo povolené 15.6.2009. W. V. a žalovaná 2/ boli manželmi, bola to mladá
rodina, mali malé deti, ktoré sa im narodili a jednoducho potrebovali bývať. V roku 2007 im Štátny fond
rozvoja bývania poskytol úver zo Štátneho fondu, to znamená z rozpočtu SR, tak im bol poskytnutý
úver a následne bol v novostavbe bytového domu v KNM na sídlisku K., bol tento úver zabezpečený
záložným právom v prospech Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý je záložným veriteľom a jedná sa o

jediné záložné právo na nehnuteľnosti, na tom byte. Tieto úkony boli vykonané predtým, ako vôbec W. V.
podpísal akékoľvek ručenie a ako bola pohľadávka vymáhateľná, judikovaná právoplatne v roku 2013.
Žalobca absolútne opomenul právne účinky a význam záložného práva k nehnuteľnosti, to znamená,
záložné právo ako právo k cudzej veci znemožňuje viesť exekúciu na záloh a akýkoľvek iný veriteľ sanemôže domáhať uspokojenia z tohto majetku. Táto ochrana záložného veriteľa bola v podstate nesená
novelou Obč. zák. a Exekučného poriadku, keďže podľa § 151h ods. 6 Obč. zák., konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo

ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. Podľa § 61 a ods. 2 Exekučného
poriadku, exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak
záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Čiže, žalobca nie je záložným veriteľom, tiež Štátny fond rozvoja
bývania mu nikdy neudelil súhlas s exekúciou a exekútor nemôže akokoľvek vykonávať záložné právo
voči bytu, nemôže ho tam dokonca ani vyznačiť. Ide o základné právo záložného veriteľa, pretože aký

by to malo zmysel, pokiaľ by záložný veriteľ nemal istotu, že zo zálohu sa napokon môže uspokojiť
jeho pohľadávka, ktorá v neposlednom rade, keď sa neplatí úver narastá istina a dochádza tam aj k
úrokom z omeškania a zmluvným pokutám, k nákladom pri dražbe, ktoré majú byť uspokojené zo záloh,
záložný veriteľ má byť uspokojený aj ohľadom príslušenstva, ktoré je niekedy vysoké 20,30,40 % pri
nákladoch dražby v rámci o dobrovoľných dražbách. Poukázal na nález Pléna ÚS 20/2005, ktorý jasne
vyslovil, že obmedzenie exekúcie vyplývajúce z ust. § 151h ods. 6 Obč. zák. súvisí s hmotnoprávnou

úpravou záložného práva, ktorá posilňuje ochranu záložného veriteľa a súčasťou tejto ochrany je súhlas
záložného veriteľa s exekúciou na záloh. Tento súhlas treba považovať za súčasť vzniku práva na súdnu
ochranu v exekučnom konaní a za predpoklad na úspešné začatie a vedenie exekúcie. V tomto istom
zmysle bol vyslovený ďalší nález ÚS III.ÚS 20/08, čiže podľa Obč. zák.. Podľa § 42 ods. 1 veriteľ sa
môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, a teraz, ak ukracujú

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, čiže základný predpoklad, ak dochádza k ukracovaniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky, to znamená, že v prvom rade v danom prípade nemohlo dôjsť k
žiadnemu ukráteniu uspokojenia, pretože rozsah exekúcie vylučuje, aby exekúciou bol postihnutý byt,
ktorého sa vlastne domáha určenia, teda neúčinnosti právneho úkonu a tento byt je vyňatý z exekučného
konania a nemôže nikto, žiaden subjekt viesť tam záložné právo, dokonca ani daňový úrad, nikto, jedine

štátny fond rozvoja bývania ako záložný veriteľ, jedine situácia by sa obrátila vtedy, pokiaľ by bol udelený
súhlas s týmto záložným veriteľom, ale takýto súhlas žalobca nikdy nepredložil. Čo sa týka výšky úveru,
tak v súčasnosti tá výška istiny je okolo 40.000 eur, v podstate to dosahuje hodnotu bytu, pretože
hodnota bytu klesla. Žaloba je absolútne zbytočne podaná, nakoľko týmito úkonmi nemohlo nikdy dôjsť
k ukráteniu vymoženia pohľadávky, nakoľko byt nemôže zo zákona podliehať exekúcii a nemôžu tak ani

vyznačovať exekučné záložné právo akékoľvek úkony exekútora sú nezákonné a zakladajú dokonca
trestnoprávnuzodpovednosť,čojudikovalajÚS.PodľauzneseniaNSSR6Cdo/253/2012vymáhateľnou
pohľadávkou je už podľa novej súdnej praxe pohľadávka, ktorá bola priznaná právoplatným rozhodnutím
súdu, kedysi len splatná, avšak jasne najvyšší súd vyslovil, že pri odporovaní právneho úkonu sa
musí týkať odporovateľnosť takej pohľadávky, ktorú možno uplatniť v exekučnom konaní, jednoducho

je tu väzba priama na exekučné konanie, čiže až do právoplatnosti súdneho rozhodnutia je možné v
podstate hovoriť o vymáhateľnej pohľadávke. Zdôraznil, že W. (pôvodne odporca 2/) bol iba ručiteľom,
nikdy nebol dlžníkom, žalované 1/ a 2/ neboli v žiadnom právnom vzťahu s žalobcom, žalovaná 2/
bola manželka, čo sa týka tých samotných prevodov, treba uviesť, že tento slúži a slúžil na rodinné
bývanie, bohužiaľ medzi W. a žalovanou 2/ došlo k rozpadu manželstva a k rozvodu, k zlým vzťahom,

za účelom v podstate zabezpečenia rodinného bývania, nakoľko nebolo zrušené BSM, bolo nutné konať
tak, aby jednoducho toto bolo zabezpečené v prospech manželky ešte v priebehu rozvodového konania
a jednoducho tie vzťahy neboli ideálne, takže za týmto účelom bol vykonaný následný prevod a nie za
účelom ukrátenia pohľadávky a teda vymoženia, pretože žalobca sa nikdy nemohol účinne domáhať
vymoženia pohľadávky exekúciou bytu, pretože už v roku 2009 bolo zriadené záložné právo v prospech

štátneho fondu.

19. Žalovaní tiež uviedli, že vzťah medzi W. V., voči ktorému bolo konanie zastavené a žalovanou 1/, kde
je vzťah švagrovský, v podstate od roku 2014 sa jedná o bývalé švagrovstvo, podľa § 116 OZ blízkou
osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby iba v tom prípade, ak ich ujmu, ktorá

utrpela jedna z nich dôvodne druhá strana pociťovala ako vlastnú ujmu a žalobca nepreukázal, že vzťah
medzi W. V., pôvodným žalovaným 2/ a žalovanou 1/ je takýmto blízkym vzťahom. Opätovne k žalovanej
v 2/ rade V. V. uviedol, že táto nie je dlžníkom ani ručiteľom, nebola nikdy v žiadnom právnom vzťahu
so žalobcom, takže z tohto hľadiska posudzovanie jej vzťahu ku žalovanej 1/ neprichádza do úvahy,
pretože nejednal sa o úkon dlžníka alebo ručiteľa, právnom vzťahu, ručiteľskom právnom vzťahu, bol

iba samotný W. V.. Zdôraznil, že podľa správ exekútora JUDr. Píryho je známy majetok pána S., ktorý
je ručiteľom, je tam osobné motorové vozidlo Ford Galaxy a nejaké vozidlo Škoda a žalobca nevykonal
žiadne úkony smerujúce k vymoženiu nároku a k dražbe týchto vozidiel. Poukazoval na záložné právo
Štátneho fondu rozvoja bývania na zabezpečenie úveru, ktorý bol poskytnutý ešte v roku 2007 a byt bolzaťažený záložným právo ešte dávno predtým, ako vôbec nejaká pohľadávka z titulu ručenia vznikla W.
V.. Zdôraznil, že z konania o rozvode sp. zn. 37P/461/2012 vyplýva, že začiatkom roku 2013 bol podaný
návrh na rozvod medzi W. a žalovanou 2/, vzťahy boli narušené, obaja nežili v spoločnej domácnosti

a prevod bol vykonaný jedine za účelom toho, nakoľko počas rozvodového konania nebolo možné
prevádzať nehnuteľnosti medzi manželmi. Takýto krok bol výlučne vykonaný preto, aby jednoducho
žalovaná 2/ mala zabezpečené bývanie a po rozvode si W. V. ako rozvedený manžel nerobil nejaké
nároky na byt, jednalo sa výlučne o istotu bývania žalovanej 2/ a jej mal. detí, pretože manžel odišiel do
zahraničia, našiel si tam inú známosť, viedol v podstate svoj život a jej právne postavenie bolo zjavne

neisté a to aj za situácie, keď sama platila ešte počas rozvodového konania samotné splátky úveru.

20. S poukazom na uznesenie súdu druhej inštancie, rozhodnutie v odvolacom konaní a vysloveným
právnym názorom uviedli, že výklad žalobcu považujú za neprimerane extenzívny a nedôvodný,
neúmerne a bez opory rozširuje nároky. Zdôraznil, že žalované neboli dlžníkmi a nemali žiadne záväzky
vočižalobcoviavtejtosúvislostipoukázalajnarozhodnutieÚSIIÚs7/2012z6.3.2012.Vyslovilinázor,že

nemožno odporovať ďalším úkonom, pretože sa nejedná o úkony dlžníka. Podľa argumentácie žalobcu
by mohlo dôjsť k opakovanému odporovaniu právnych úkonov a to aj medzi účastníkmi, ktoré s nimi
nemajú žiadny právny vzťah.

21. Žalovaná v 1/ rade vo svojej výpovedi uviedla, že sestra - žalovaná v 2/ rade prišla za ňou s tým,

že sa ide rozvádzať, ich vzťah nefunguje a že si rozdelili s manželom majetok. Mali dva byty, jeden
bol na Vajanského, to bol 2-izbový byt, resp. možno garsónka, a sestra mala mať 3-izbový byt, pretože
má detičky. Keďže 3-izbový byt nemohol ísť konkrétne na ňu, mohla to previesť na tretiu osobu, tak ju
poprosila, či by to mohla dať na ňu. To, že je do toho zainteresovaný žalobca sa dozvedela až vtedy,
keď sestre vracala ten 3-izbový byt. Vôbec nevedela, že W. V. mal nejaké podlžnosti. S W. V. vychádzali

normálne, v nejakom extra kontakte neboli. Kto zabezpečoval rodinu jej sestry nevie, do toho sa im
nestarala.

22. Žalovaná v 2/ rade uviedla, že s W. V. nežijú spoločne od septembra 2012. Od tej doby si platí úver
zo ŠFRB, ako aj všetky výdavky sama. Byt prepisovali preto, že jej robil manžel problémy aj s výživným.

O jeho dlhoch vôbec nič nevedela.

23. Počas spolužitia sa ona starala o deti a on zabezpečoval financie, aby mali z čoho žiť. Prvého syna
mala v 17 rokoch, v máji za rok a štyri mesiace sa im narodil druhý syn. Vedela, že má stavebnú firnu
a to bolo všetko. Občas mu pomohla kúpiť kancelárske papiere, niekedy zaniesla robotníkom náradie.

Robieval aj v Bratislave. V roku 2011 ešte spoločne žili, ale ich manželstvo už bolo narušené. Dozvedela
sa, že mal nejakú priateľku. Snažila sa vzťah udržať kvôli deťom. Ako odišiel do zahraničia, tak vo
februári 2012 si našiel frajerku, čo už nezvládla. Na otázku, prečo neriešili vyporiadanie majetku až po
rozvode, keďže bol podaný návrh uviedla, že manžel sa chcel vysporiadať, tak s tým súhlasila. Konečne
sa sním dalo dohodnúť aj o výžive a preto na všetko pristúpila, išlo jej predovšetkým o deti. Bála sa o

byt, pretože jeden - garsónku predal pred rozvodom. Jemu mala zostať garsónka a auto. Jej zostal 3-
izbový byt so všetkým čo tam bolo.

24. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných a oboznámením listinných dôkazov.

25. Žalobou zo dňa 26.7.2011 si uplatnil žalobca proti spoločnosti SKELET - SK s.r.o. ako žalovnému 1/
a W. V. a C. S. ako žalovaným v 2/, 3/ rade o zaplatenie 75.150,12 eur s prísl.. Rozsudkom OS Žilina č.k.
19Cb/178/2011-122 zo dňa 24.4.2012 vo veci návrhu žalobcu P.J.M. s.r.o., boli zaviazaní SKELET - SK
s.r.o., W. V. a C. S. zaplatiť žalobcovi 75.150,12 eur, spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania ročne
zo sumy 75.150,12 eur od 15.7.2011 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v

tomto rozsahu povinnosť ostatných žalovaných a návrh bol vo zvyšnej časti zamietnutý a zároveň boli
zaviazaní spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania, pričom prvostupňový rozsudok bol potvrdený
rozsudkom KS Žilina 13Cob/12/2013 zo dňa 26.6.2013.
26. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 7.10.2013 sa žalobca ako oprávnený domáhal vykonania
exekúcie voči SKELET - SK s.r.o., W. V., C. S. na základe exekučných titulov a to rozsudku OS Žilina

19Cb/178/2011-122 a rozsudku KS Žilina 13Cob/12/2013.

27. Na základe poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu súdny exekútor JUDr. Martin Píry vydal dňa
18.12.2013 upovedomenie o začatí exekúcie č.k. EX1413/2013-38, ktorým upovedomil účastníkov otom, že dňa 9.10.2013 začalo exekučné konanie a upovedomil ich o spôsobe vykonania exekúcie a
to upovedomením. Zároveň vyzval povinných na oznámenie majetkových pomerov. Následne súdny
exekútor JUDr. Martin Píry oboznámil žalobcu so stavom majetku a oznámil mu, že v súčasnosti nie je

reálny predpoklad uspokojenia nárokov oprávneného.

28. Žalobca ako veriteľ vyzval listom zo dňa 15.7.2011 dlžníka SKELET - SK, s.r.o., na úhradu
žalovaných súm, pričom list bol zaslaný na vedomie W. V. a C. S..

29. Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti LV č. XXXX k. ú. KNM ku dňu 20.2.2014 ako vlastník bytu č.
XX na treťom poschodí vo vchode C bytového domu č.s. XXXX postavenom na KNC parc. č. XXXX/
XXX je žalovaná 1/, K. W., rod. X. vo vlastníctve 1/1 na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu č.
V 1299/2013 z 13.11.2013. W. výpisu LV č. XXXX k.ú. KNM ako podielový spoluvlastník pozemku o
veľkosti podielu 749/20683 KNC parc. č. XXXX/XXX o výmere 562 m2 zast. plochy a nádvoria a KNC
parc. č. XXXX/XXX o výmere 123 m2 zast. plochy a nádvoria bola evidovaná žalovaná 1/ na základe

zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. V 1299/2013 z 13.11.2013.

30. Súd z LV č. XXXX k. ú. K. zo dňa 13.7.2011 zistil, že ako vlastník bytu č. XX na treťom poschodí vo
vchode C bytového domu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu o
veľkosti 749/20683 bol W. V. spolu s V. V. vo vlastníctve 1/1 na základe poznámky o nadobudnutí zápis

bytu pod položkou 396/09 a zároveň z LV č. XXXX k. ú. K. zo dňa 13.7.2013 zistil, že títo vlastníci boli
vedení aj ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností KNC parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX pod r.č. XX
o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 749/20683.

31. Podľa aktuálneho výpisu LV č. XXXX k. ú. K., ako vlastník KNC parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX a

podľa LV XXXX k. ú. K. ako vlastník bytu č. XX na treťom poschodí vo vchode C spolu s podielom na
spoločných častiach a zariadeniach domu 749/20683 je V. V. v podiele 1/1 všetko na základe zmluvy o
prevode bytu č. V674/14 zo dňa 30.6.2014.

32. Počas celej doby aj v čase rozhodnutia súdu v časti C pod por. č. 48 je vedená ťarcha a to Štátny

fond rozvoja bývania, záložná zmluva V446/09 z 15.6.2009 na byt č. XX.

33. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu medzi darcami W. V. a V. V. a obdarovanou Bc. K. W. darcovia
darovali obdarovanej nehnuteľnosť byt č. XX nachádzajúci sa na treťom poschodí vo vchode C bytového
domu č. XXXX na ul. T. XXXX/XX postavenom na K. parc. č. XXXX/XXX k. ú. K. na LV XXXX

vrátane spoluvlastníckeho podielu 749/20683 na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu
a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 749/20683 k pozemkom KNC parc. č. XXXX/XXX zast. plochy a
nádvoria o výmere 562 m2 a KNC parc. č. XXXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere 123 m2 k. ú.
KNM na LV č. XXXX, pričom zmluva bola vyhotovená dňa 24.10.2013 a bola autorizovaná advokátom.

34. V konaní V 674/2014 bol dňa 28.5.2014 doručený návrh na vklad darovacej zmluvy medzi žalovanou
1/ a 2/. O návrhu bolo rozhodnuté dňa 30.6.2014 rozhodnutím OÚ KNM kat. odbor, č. vkladu V674/14
tak, že vklad vl. práva do katastra nehnuteľnosti k bytu č. XX vo vchode C na treťom poschodí, súp.
č. stavby XXXX na pozemku reg. C K. č. XXXX/XXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 749/20683 na
spoločných častiach a zariadeniach domu bol povolený v prospech žalovanej 2/ v podiele 1/1 a zároveň

bol povolený vklad vl. práva k spoluvlastníckeho podielu 749/20683 k pozemku KNC parc. č. XXXX/XXX
zast. plochy a nádvoria o výmere 262 m2 a KNC parc. č. XXXX/XXX zast. plochy a nádvoria o výmere
123 m2 na základe darovacej zmluvy označené ako zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.5.2014
s overenými podpismi toho istého dňa, pričom predmetom zmluvy bol prevod bytu č. XX nachádzajúci sa
na treťom poschodí vo vchode C bytového domu s.č. XXXX na ul. T. XXXX/XX postaveného na pozemku

KNC parc. č. XXXX/XXX k. ú. K. vrátane spoluvlastníckeho podielu 749/20683 na spoločných častiach
a zariadeniach bytového domu a na zast. pozemku KNC parc. č. XXXX/XXX a XXXX/XXX.

35. Súd zo zmluvy o poskytnutí podpory podľa zák. č. 607/2003 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania, §
497 a násl. Obch. zák. zistil, že W. a V. V. bola poskytnutá podpora formou úveru vo výške 1.314.000 Sk

ktorý je splatný v 359 splátkach po 4857 Sk a úver bol zabezpečený záložným právom k bytu, ktorý je
teraz vo vlastníctve žalvoanej v 2/ rade a ktorým bolo disponované spornými právnymi úkonmi. Záložné
právo je zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX k.ú. K. N. Mesto pod V446/09 z 15.6.2009 na byt č. XX.36. Podľa rozsudku OS Žilina 37P/461/2012-157 bolo rozhodnuté o rozvode manželstva žalobcu W. V.
a žalovanej 2/ V. V. a o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode.

37. Súd zamietol návrh na výsluch W. V. na preukázanie či skôr popretie blízkeho vzťahu so žalovanou
v 1/ rade, pretože súd s poukazom na nasledujúce odôvodnenie, vychádzal z objektívnych hľadísk a
subjektívne tvrdenia by nič nemohli zmeniť na rozhodnutí súdu, najmä pre záujem svedka na tom, aby
úkon ktorým ukrátil veriteľa nebol odporovateľným právnym úkonom.

38. Rovnako súd nevyhovel návrhu na pripojenie spisu sp. zn. 19Cb 178/2011, pretože pripojenie spisu
nemôže byť dôkazom, súd v inom konaní nemôže kontrolovať činnosť súdu v inom konaní, môže len
prípadneoboznámiťjednotlivédôkazyvinomspise,avšaktakýtonávrhnavykonaniedokazovanianebol
daný. Navyše súdu nebolo ani riadne oznámené, čo takýmto „dôkazom“ malo byť preukázané, pretože
rozhodnutia v tomto konaní boli predložené žalobcom a zmenu rozhodnutí, ktorých výrok je pre súd
záväzný nezistil.

39. Podľa § 42a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov:
,, 1/ Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak
ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má
veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo

ak už bol uspokojený.
2/ Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,

keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať."

40. Podľa § 42a ods. 3 písm. a) zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov: „Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému
došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou (§ 116 a 117). "

41. Podľa § 116 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov: „Blízkou
osoboujepríbuznývpriamomrade,súrodenecamanžel;inéosobyvpomererodinnomaleboobdobnom
sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne
pociťovala ako vlastnú ujmu."

42. Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka „Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť
nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom
alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právneho úkonu proti ich predchodcovi."

43. V konaní bolo právoplatne ustálené a aj v dovolacom konaní, že právny úkon ktorým súd rozsudkom
č. k. 14C/136/2014-154 zo dňa 30. júna 2015 určil neúčinnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzavretej
dňa 24.10.2013 medzi W. V. a žalovanou v rade 2/ ako darcami a žalovanou v rade 1/ ako obdarovanou
je voči žalobcovi právne neúčinný, teda daným úkonom došlo k ukráteniu veriteľa.

44. V danej veci súd poukazuje aj na rozsudok NS ČR z 21. 12. 2016, sp. zn. 21 Cdo 1374/2016 podľa
ktorého, veriteľ je za podmienok uvedených v ustanovení § 42a OZ oprávnený odporovať právnym úkonom manžela dlžníka týkajúcim
sa majetku, ktorý nadobudol manžel dlžníka do svojho výlučného vlastníctva na základe dohody o

zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143a ods. 1 OZ ), a to za predpokladu, že veriteľ mal právo uspokojiť sa (aj) z majetku
patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva dlžníka a jeho manžela. Teda súdna prax výnimočne
pripustila, aby odporom mohol byť napadnutý aj právny úkon manžela dlžníka, teda nie len dlžníka.

45. Vo vzťahu k nároku, ktorý musí súd prejednať po vrátení veci súdom druhej inštancie, je zrejmé, že
žalovaná v 2/ rade, ktorá bola bezpodielovou spoluvlastníčkou bytu spolu s dlžníkom, previedli byt na
žalovanú v 1/ rade, ktorá následne po podaní žaloby (žaloba bola podaná na súd dňa 7.5.2014) dňa
28.5.2014 previedla byt späť do vlastníctva žalovanej v 2/ rade. Teda účinkami právnych úkonov vznikolstav, ako keby došlo k vyporiadaniu BSM (prevod spoločnej veci medzi manželmi do vlastníctva jedného
z nich je vylúčený) avšak bez náležitého protiplnenia. Časový horizont prevodov 7 mesiacov spolu so
skutočnosťou, že súd nezistil úmysel žalovanej v 1/ rade byt - vec užívať, nakladať s ňou a brať z nej

úžitky, spolu s bezodplatnosťou, ktorá bola nezmyselná vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade, ktorá si chcela
riešiť a zabezpečiť bytovú otázku pre seba a deti (ak si chcela zabezpečiť bývanie a v byte stále bývala,
nemala dôvod byt bezodplatne darovať a tak „prísť“ o byt aj prostriedky, za ktorý by si mohla obstarať iný
byt), spochybňuje celkové úmysly a charakter darovania, kedy úmyslom darcu je bezodplatný prevod
vlastníckeho práva bez charakteru dočasnosti. Ak žalovaná v 1/ rade ako obdarovaná dar nechcela a

nemala vôľu ho prijať, mohla dar vrátiť darcom, odstúpiť od zmluvy a pod.. Navyše ako súd uviedol,
ukrátenie veriteľa bolo právoplatne ustálené.

46. Podstata odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému žalobca
odporuje, nie je vo vzťahu za stanovených podmienok k žalobcovi právne účinný; vo vzťahu k ostatným
subjektom však právne účinky právneho úkonu zostávajú zachované (rozsudok KS v Brne z 8. 11. 1996,

sp. zn. 35 Ca 70/1995). Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu len voči ukrátenému veriteľovi je
relatívnouneúčinnosťou,narozdielodplatnostiprávnehoúkonu,lebosprávnymúkonomsainakspájajú
všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe
právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc. Vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny
úkon účinným.

47. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku,
ktoré bráni aspoň čiastočnému uspokojeniu pohľadávky. Podľa právnej praxe z toho vyplýva, že ten,
kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, teda že sa majetok zmenšil
do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Nie je dôležité, aký

veľký bol dlžníkov majetok v rozhodnej dobe, ale to, že tento majetok bol odporovateľným právnym
úkonom zmenšený. Zmenšenie dlžníkovho majetku v dôsledku určitého právneho úkonu nie je dôvodom
neúčinnosti tohto úkonu, ak aj takto zmenšený dlžníkov majetok stačí na uspokojenie veriteľovej
vymáhateľnej pohľadávky.

48. V danom prípade je potrebné dať za pravdu právnemu zástupcovi žalovaných, že priamo zmluvou
o prevode vlastníctva bytu uzatvorenou dňa 28.5.2014 medzi žalovanou v 1/ rade ako prevodcom a
žalovanou v 2/ rade ako nadobúdateľom nedošlo k priamemu ukráteniu veriteľa úkonmi dlžníka.

49. V danej veci je však potrebné prihliadať aj na možnosti následného ukrátenia, reťazenia takýchto

prevodov s úmyslom ukrátenia a možnosť podľa § 42b ods. 3 Obč. zák. dávajúcu veriteľovi právo
odporovať právnemu úkonu nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon,
ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe
okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.

50. S poukazom na komentár k ust. § 42b Obč. zák. medzi pasívne legitimovanými osobami
uvádza ustanovenie § 42b ods. 3 vety za bodkočiarkou OZ aj tretie osoby. Je otázkou výkladu, či má zákon pod tretími osobami na mysli dedičov a právnych nástupcov dlžníka
alebo ďalší okruh osôb, na ktoré bol majetok prevedený treťou osobou, ktorá ho nadobudla od

veriteľovho dlžníka. Podľa názoru Ústavného súdu SR nie je žaloba proti ďalším účastníkom reťazenia
prípustná, keďže odporovateľným je vždy právny úkon, na ktorom sa zúčastňuje dlžník. Podľa
rozhodnutia ÚS SR zo 6. 3. 2012, sp. zn. II. ÚS 7/2012 z uvedeného argumentácia sťažovateľa o
ústavne nekonformnom výklade dotknutých ustanovení krajským súdom neobstojí, pretože sťažovateľ
neberie do úvahy, že domáhať sa v súdnom konaní vyhlásenia úkonu za neúčinný voči veriteľovi

možno iba vo vzťahu k právnym úkonom dlžníka, nie aj vo vzťahu k úkonom prvého nadobúdateľa
v prospech druhého nadobúdateľa a v dôsledku toho ani odlišnosť právnej úpravy vzťahujúcej sa na
právne posúdenie postavenia osoby, ktorá s dlžníkom úkon dojednala (§ 42a OZ ), a v poradí druhého nadobúdateľa (§ 42b ods. 3 OZ
).

51. Podľa vyslovených právnych názorov v komentári k Občianskemu zákonníku Fekete a spol.,
odporovacia žaloba má význam najmä vtedy, ak sa predmet odporovaného právneho úkonu
nachádza ešte u povinného (žalovaného) subjektu. Ak žalovaný tento predmet previedol predpodaním odporovacej žaloby ďalším právnym úkonom ďalej na inú osobu, pričom táto nevedela
o tom, že ide o odporovateľný právny úkon, prichádza voči žalovanému do úvahy len právo
žalobcu na peňažnú (relutárnu) náhradu (§ 42b ods. 4 OZ in fine), pretože právne účinky odporovacej žaloby sa nedotýkajú
právneho postavenia tretích osôb, ktoré dobromyseľne nadobudli vec od osoby, na ktorú dlžník previedol
k veci vlastnícke právo. Osobitný postup platí v prípade, keď k prevodu predmetu odporovaného
právneho úkonu došlo po podaní odporovacej žaloby. Ak žalovaný (tretia osoba) prevedie majetok
získaný odporovateľným úkonom na ďalšiu osobu po tom, čo bola proti nemu podaná odporovacia

žaloba, teda zjavne v úmysle zmariť dosiahnutie účelu odporovacej žaloby, ide o neplatný právny úkon.
Z tohto názoru, ktorý okrem doktríny (Drápal, L.: Zápis ze školení na téma „Odporovatelnost a konkurzy“
- 1. část. Justiční praxe, 2002, č. 5, s. 244) zastáva aj nižšie uvedený judikát, vyplýva, že absolútna
neplatnosť právneho úkonu vytesňuje voči uvedenej osobe možnosť využitia odporovateľného právneho
úkonu, pretože odporovacou žalobou sa nemožno domáhať relatívnej neúčinnosti právneho úkonu, ak
je ten postihnutý absolútnou neplatnosťou a je tu právny stav, akoby takýto právny úkon dlžník vôbec

neurobil. Neplatný právny úkon dlžníka a tretej osoby môže veriteľ napadnúť určovacou žalobou podľa
§ 137 písm. c) CSP . Podľa rozsudku NS
ČR z 27. 5. 2008, sp. zn. 29 Odo 732/2006, ak žalovaný prevedie majetok získaný odporovateľným
úkonom na ďalšiu osobu po tom, čo bola proti nemu podaná odporovacia žaloba, teda zjavne v úmysle
zmariť dosiahnutie účelu odporovacej žaloby, ide o neplatný právny úkon. Preto bol v danej veci daný

u dovolateľky naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože
to jej umožní viesť proti druhej žalovanej výkon rozhodnutia alebo exekúciu predajom predmetného
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach.

52. Teda v danom prípade sú viaceré právne názory. S rozhodnutím a názorom ústavného súdu, do

ktorého právomoci však nepatrí meritórne rozhodovanie vo veci ako skutkové posúdenie nároku, je
možné súhlasiť za daného stavu, ak by úmyslom ďalšieho prevodu nebolo znemožnenie uplatnenia
inštitútu odporovateľnosti, prípadne ak by s poukazom na vyššie uvedený názor bolo potrebné
považovať prevod za absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu má totiž prednosť
pred odporovateľnosťou, ak keď vo vzťahu k právam veriteľa je rovnaký účinok, teda či pri neúčinnosti

právneho úkonu alebo pri neplatnosti právneho úkonu, takýto úkon nemôže voči veriteľovi vyvolať
účinky.

53. Ak by súd stroho akceptoval názor Ústavného súdu vyslovený v náleze ÚS SR zo 6. 3. 2012, sp.
zn. II. ÚS 7/2012 vez podrobnej znalosti veci, vo veci nároku uplatneného v tomto konaní sa z dôvodu

bezodplatnosti nemožno domáhať voči žalovanej vydania prospechu, teda práva na náhradu voči tomu,
kto mal z tohto úkonu prospech, pretože v ekvivalentnom vyjadrení by žalovaná v 1/ rade nemala
žiadenprospech,nakoľkomajetoknadobudlabezodplatneatentonáslednebezodplatnepreviedla.Teda
prospech na jej strane nevznikol, len svojim konaním spôsobila to, že vec, z ktorej sa mohol veriteľ
uspokojiť alebo v prípade odplatného prevodu domáhať vydania prospechu, bezodplatne previedla, teda

nemôže sa domáhať ani uspokojenia veci - z toho čo ušlo z dlžníkovho majetku, ani vydania prospechu.
Teda inštitút odporovateľnosti by úplne stratil zmysel, ak by pasívne legitimovaná osoba z neúčinného
prevodu stihla vec bezodplatne previesť na inú osobu.

54. Úplne sa nemožno stotožniť ani s právnym názorom o absolútnej neplatnosti prevodu osoby,

ktorá síce v súčinnosti s dlžníkom ukrátila veriteľa, ale následne vec previedla na inú osobu za stavu,
ktorý má opäť znaky ukrátenia. Totiž absolútne neplatným by sa stal úkon z dôvodov spočívajúcich v
odporovateľnosti,ktorésanedotýkajútretíchosôb.Naviac,priprípadnomnadobudnutívecizaobvyklých
podmienok od tretej osoby, ktorá vec previedla po podaní žaloby, by nadobúdateľ nikdy nemohol
nadobudnúť vlastnícke právo k danej veci a to ani v prípade dobromyseľnosti.

55. Súd z dôvodu snahy udržať právnu istotu voči tretím osobám, z vyššie uvedeného názoru, že
dôvody neplatnosti smerujú len k stranám v konaní, nezistil dôvody absolútnej neplatnosti ani jedného
napádaného právneho úkonu.

56. Súd je preto názoru, že ust. § 42a a § 42b Obč. zák. je potrebné vykladať teologickým výkladom tak,
že ak vec previedla osoba, ktorá ju nadobudla od dlžníka a týmto prevodom dlžník ukrátil veriteľa, za
podmienok, že veriteľ už nemôže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ktoré nadväzujú na právne úkony dlžníka a ktorými ušlo z dlžníkovho majetku anemôže sa ani domáhať práva na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech, je potrebné
nadobúdateľa tejto veci, ak vedel o tom, že sa tým ukráti veriteľ na svojich právach, považovať za tretiu
osobu podľa ust. § 42b ods. 3 Obč. zák.. Inak by zákonodarca zakotvil, že možno odporovať len právnym

úkonom dlžníka podľa § 42a Obč. zák. bez modifikácie ust. § 42b ods. 3 Obč. zák..

57. S poukazom na súdom už predtým uvedený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 25. októbra 2011 č. k. 14Co/300/2011-174, podľa ktorého veriteľ je za podmienok uvedených
v § 42a OZ oprávnený odporovať nielen právnym úkonom dlžníka, ale aj právnym úkonom ručiteľa

a ďalších osôb, ktoré sú z dôvodu akcesorickej a subsidiárnej povinnosti zákonom, resp. zmluvou,
zaviazané (najmä z titulu zabezpečenia záväzkov) uspokojiť pohľadávku veriteľa, tak musí byť dané
právo odporovať aj právnemu úkonu (za splnení ostatných podmienok odporovateľnosti) osoby, ktorá
mala strpieť uspokojenie nároku veriteľa z veci, ktorú nadobudla od dlžníka na základe neúčinného
úkonu,postaveniejezhodnéspostavenímzáložnéhodlžníkaamáakcesorickúpovahu,aleboktorábolo
povinná vydať prospech, ktorý získala následným prevodom, postavenie obdobné postaveniu ručiteľa.

58. Súd pri odôvodnení ukrátenia, vymáhateľnosti pohľadávky poukazuje na svoj rozsudok zo dňa
30. júna 2015 č. k. 14C/136/2014-154. Súd je rovnako názoru, že sú splnené aj ďalšie podmienky
odporovateľnosti právneho úkonu - Zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzatvorenej dňa 28.5.2014 medzi
žalovanou v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade a to uplatnenie práva odporovať úkon v trojročnej lehote,

teda právo odporovať právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch,
vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a vedomosť druhej strany o úmysle
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

59. Teda ak rozsudkom sp. zn. 19Cb 178/2011-122 zo dňa 24.04.2012 (v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/12/2013-209 zo dňa 26.06.2013) súd uložil spoločnosti
SKELET-SK, s.r.o., Petrovi V. a C. S. zaplatiť žalobcovi sumu 75.150,12 Eur spolu s 9,25 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 75.150,12 Eur od 15.07.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania s tým,
že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť ostatných žalovaných,

jejasnedeklarované,žepovinnosťplniťmáajpôvodnýW.,ktorývlastnilbytspolusožalovanouv2/rade.
Tento bol voči veriteľovi neúčinným právnym úkonom, zmluvou o prevode bytu z 24.10.2013 darovaný
žalovanej v 1/ rade, ktorá byt počas konania avšak za stavu, keď jej ešte nebola doručená žaloba,
previedla späť manželke dlžníka veriteľa, žalovanej v 2/ rade titulom daru. Žalovaná minimálne musela
mať vedomosť o tom, že úkonom, ktorým nadobudla vec mohla ukrátiť veriteľa, pri ďalšom prevode,

minimálne formou nepriameho úmyslu. Tea musela mať vedomosť o tom, že tým znemožní uspokojiť
sa veriteľovi z veci, ktorá bola v jej vlastníctve, zmarí returálnu náhradu a zmarí tím uspokojenie jeho
nároku. Pritom veriteľ sa snažil zmariť prevod vyznačením poznámky v katastri podľa § 44a OSP.

60. Preto súd po opätovnom posúdení veci podľa právne záväzného názoru súdu druhej inštancie sa

snažil jednoznačne odôvodniť dôvody pre ktoré rozhodol aj o odporovateľnosti právneho úkonu, teda
darovacej zmluvy z 28.5.2014 medzi žalovanou 1/ ako prevodcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľom
tak, aby odvolací súd mohol posúdiť správnosť či nesprávnosť jeho úvah a rozhodnutia. Súd nakoľko
zistil, že úkon - darovacia zmluva z 28.5.2014 bezprostredne nadväzovala na prvotný prevod z
24.10.2013, tvorila sieť prevodov s cieľom vec z BSM manželov dostať bez ekvivalencie do vlastníctva

žalovanej v 2/ rade, spoločným úmyslom osôb bolo ukrátiť, znemožniť prípadné uspokojenie veriteľa z
tejto veci, veriteľ nemá možnosť uspokojenia nároku z iného majetku povinných osôb, nezistil neplatnosť
právneho úkonu a rozhodol tak, že určil právny úkon za neúčinný voči veriteľovi.

61. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,

ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane, v prípade čiastočného
úspechu sa nárok prizná v rozsahu úspechu zníženého o úspech protistrany.

62. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

64. Nakoľko žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).