Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214222731
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:2214222731.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V. so sídlom
Amsterdam, registračné číslo 572 79 667, Strawinskylaan 933, Holandské kráľovstvo, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11, IČO: 47
234 679, proti žalovanému: M. V. , nar. XX.XX.XXXX , trvalý pobyt L., N. č. 3, o zaplatenie 347, 04 eura

s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/30/2015-83 zo
dňa 15. decembra 2016 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

86,44 eura s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 03.07.2013 do zaplatenia, a to všetko v mesačných
splátkach po 20 eur, ktoré sú splatné 28. toho ktorého dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok počnúc
40. dňom od právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 52
ods. 1 a 2, § 121 ods. 3 a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ), § 1 ods. 1a 2, § 7

ods. 1, § 9 ods. 1 a 2 a § 11 ods. 1 zák. číslo 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch , v znení
účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy; ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS; čl. 38 Charty
základných práv Európskej únie; ust. Zmluvy o fungovaní Európskej únie a zisteným skutkovým stavom
podľaktorého dňa06.06.2012žalovanýakodlžníkaprávnypredchodcažalobcuObchodnáspoločnosť
Home Credit Slovakia, a.s., uzatvorili úverovú zmluvu č. 4206022473, na základe ktorej veriteľ poskytol
žalovanému spotrebiteľský úver v sume 550 eur a žalovaný sa zaviazal úver splácať v mesačných

splátkach po 68,76 eura. Žalovaný si však svoj záväzok neplnil, preto bol právnym predchodcom
žalobcu vyzvaný listom zo dňa 17.06. 2013 k splateniu celého zostatku úveru. Vykonaným dokazovaním
zistil, že žalovaný sa zaviazala splatiť úver v 10. mesačných splátkach po 68,76 eura, pričom bola
dohodnutá úroková sadzba vo výške 30,36%, RPMN 35,50 % a priemerná RPMN 46,18 %. Listom
zo dňa 17.06.2013 pôvodný veriteľ oznámil žalovanému zospoplatnenie celého úveru k 15. dňu po
odoslaní tohto oznámenia. Pôvodný veriteľ a žalobca uzavreli dňa 17.06. 2013 zmluvu o postúpení

predmetnej pohľadávky. Súd prvej inštancie právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným posúdil ako spotrebiteľský, v ktorom žalovaný je spotrebiteľom, preto predovšetkým zisťoval,
či táto zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa zákona č.129/2010 Z. z. Dodal, že v danom prípade pri
formulárovej zmluve žalovaný ako spotrebiteľ sa v porovnaní s pôvodným veriteľom ako dodávateľom
ocitol v znevýhodnenom postavení, ktoré ho viedlo k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
veriteľom bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Konštatoval, že v zmluve nie je

uvedená zákonom stanovená obligatórna podstatná náležitosť úverovej zmluvy a to náležitosť podľa §-
u 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy( t.j. „ výška, početa termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jehosplatenia“) ,ktoránáležitosťspotrebiteľskejzmluvyjedôležitázpohľaduochranyspotrebiteľapreto,

aby ten vedel aká suma z jeho splátky sa započíta na istinu a aká na úroky prípadne poplatky, aby mohol
priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Mal za to, že absencia tejto
náležitosti zmluvy má za následok, že zmluva sa síce považuje za platnú, avšak s prihliadnutím na ust. §-
u 11 ods.1 písm. b/ úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, lebo zmluva neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. k /. Prijal záver, že žalovaný je povinný veriteľovi zaplatiť iba tú sumu, ktorú od

neho dostal. Keďže žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 550 eur a podľa výpisu čerpania, splátok
a úhrad žalovaný doteraz zaplatil 463,56 eura, musí žalobcovi zaplatiť ešte sumu 86,44 eura, ktorú mu
umožnil splatiť v splátkach majúc za to, že bez povolenia splátok žalovaný ako spotrebiteľ by mohol byť
existenčne ohrozený a zároveň zákonné nároky žalobcu takýmito splátkami nebudú nijako ohrozené.
Vzhľadom na uvedené, žalobu nad sumu 86,44 eura ako nedôvodnú zamietol. Žalobcovi priznal aj
uplatnené úroky z omeškania od 03.07. 2013 vo výške stanovenej v ust. §-u 3 Nariadenia Vlády SR

č. 87/1995 Z. z., keďže žalovaný bol nepochybne dňa 03.07. 2013 v omeškaní s plnením tak, ako to
má na mysli ust. §-u 517 ods. 2 OZ. Dodal, že pôvodný veriteľ dal žalovanému lehotu na dobrovoľné
zaplatenie dlhu do 15 dní od doručenia výzvy zo dňa 17.06. 2013. Výrok o trovách konania odôvodnil
s poukazom na ust. § 255 Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") a pri čiastočnom úspechu
oboch sporových strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zmeny a vyhovenia žaloby. Svoje odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm.
d/, f/ a h/ CSP. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie o absencii náležitostí podľa § 9 ods.
2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. v predmetnej zmluve, naopak mal za to, že zmluva obsahuje výšku,

počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Bol toho názoru, že je v súlade s § 9 ods. 2 písm. l/ cit. zák. uvedenie výšky, počet a
termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov spoločne, pretože je v zmluve uvedená výška mesačnej
splátky. Uvedené považoval aj za súladné s čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES, ktoré sú

pretransformované do ustanovení § 9 ods. 2 písm. l/, k/ a m/ zák. č. 129/2010 Z. z. Uvedené tvrdenie
podporil aj odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15. Za nesprávne
považoval aplikovanie ust. § 11 ods. 1 cit. zák. platného a účinného v čase vydania rozhodnutia, a nie
platného a účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy s poukazom na ust. § 25a ods. 1 cit. zák.
V závere si uplatnil trovy prvoinštančného i odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v nadväzujúcom výroku o trovách
konania je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 06. 06. 2012 právny predchodca žalobcu
Home Credit Slovakia, a.s. a žalovaný uzatvorili Úverovú zmluvu č. 4206022473, na základe ktorej bol
poskytnutý žalovanému úver v sume 550 eur, ktorý sa žalovaný zaviazala splatiť v 10. mesačných
splátkach po 68,76 eura.V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 30,36%, RPMN bola v

zmluve dohodnutá vo výške 35,50%, priemerná RPMN vo výške 46,18 %, a celková čiastka splatná
spotrebiteľom bola stanovená na sume 641,80 eura. Z výpisu čerpania splátok a úhrad bolo zistené, že
žalovaný úver čerpal dňa 06.06.2012 vo výške 550 eur. Z tohto výpisu je tiež zrejmé, že v čase od
06.07.2012 do 17.06.2013( zosplatnenie celého úveru) predstavoval dlh sumu 388,90 eura ( celková
suma ktorú mal zaplatiť suma 852,46 eura, z ktorej žalovaný uhradil 463,56 eura) Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 17.06.2013 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku voči žalovanému na
žalobcu. Žalobca oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky Oznámením o postúpení pohľadávky zo
dňa 31.10.2014.6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

8. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,
ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich
uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá

základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a
štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj
prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva
súdom dostatočný návod na to, aké má byť odôvodnenie rozhodnutia.

11. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane
v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je

vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.

Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý

zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

12. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú

vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

13. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia,je nepreskúmateľný a nebol dostatočne zistený skutkový stav. Za nedostatok zásadného vysvetlenia
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu dôvodov
vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu - Home Credit Slovakia a.s., a
žalovaným došlo dňa 06. 06. 2012 k uzatvoreniu úverovej zmluvy č. 4206022473, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 550 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v 10 pravidelných mesačných anuitných splátkach po 68,76 eura, splatných vždy k 15. dňu

v mesiaci, počnúc prvou splátkou dňa 06. 07. 2012. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové
zmluvné podmienky spoločnosti Home Crredit Slovakia a.s. (ďalej aj "ÚZP"). Žalovaný dlh neplnil včas
a riadne, preto listom zo dňa 17.06. 2013 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na predčasné
splatenie úveru vo výške 347,04 eura do 15 dní od odoslania výzvy.

15. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je

štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách, ako správne učinil aj súd prvej inštancie.

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tvrdení, že úver je bezúročný a bez poplatkov,
pretože v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch povinnými náležitosťami zmluvy
o spotrebiteľskom úvere boli aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom

zmluvaneobsahujeúdajotom,zčohopozostávaúverovásplátkastým,žeosobitneprikaždejjednotlivej
splátke malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma zo splátky
sa započíta na istinu a aká na úroky prípadne poplatky a tak aby mohla priebežne pri splácaní svojho
dlhu sledovať ako sa znižuje istina jeho dlhu. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považoval zároveň
za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, pretože spotrebiteľ od samotného počiatku nevie,

koľko má hradiť na istinu a koľko má hradiť na odplatu veriteľa - úroky a poplatky. Odvolací súd sa s
týmto právnym záverom prvoinštančného súdu nestotožnil z nasledujúcich dôvodov.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku
dňu 31. 12. 2012 (ďalej aj "Zákon o spotrebiteľských úveroch") zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu 31.
12. 2012) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až k/, r/ a y/ .

19. Podľa článku 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne
uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovaťkjednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamiúverunaúčelysplatenia
a v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania

zmluvy o úvere.

20. Účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným bolo prebrať do slovenského práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/

EHS (ďalej len " smernica 2008/48/ES").21. Odvolací súd k uvedenej veci poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa
09. 11. 2016, podľa ktorého článok 10 ods. 2 písm. h/ a i / smernice 2008/48/ES sa majú vykladať v
tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu listiny po sebe nasledujúcimi

splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná
na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa citovaného rozsudku predmetný
článok smernice (10 ods. 2 písm. h/) ustanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a
frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým

nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie , ktorý síce poukázal
vo svojom rozhodnutí na vyššie uvedený rozsudok Súdneho dvora, ale ho nesprávne vyložil, dospel k
záveru, že úverová zmluva zo dňa 06 06. 2012 obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované ust.
§ 9 ods. 2, vrátane písm. k/ citovaného zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom
na to, že strany si dojednali fixné anuitné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov,
špecifikovaťvzmluvesamostatneúdajovýške,počteatermínochsplátokúrokov,resp.pripájaťkzmluve
amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. S poukazom na uvedené odvolací súd považuje záver
súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje výlučne v dôsledku absencie toho jediného údaja za

bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch za nesprávny
a nedôvodný.

23. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti a v súvisiacom výroku o trovách konaniach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom

konaní súd prvej inštancie, rešpektujúc vyššie popísané právne závery, opätovne vec preskúma, pričom
sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobcom uplatnených nárokov. V prípade, ak dospeje
k záveru, že ide o odôvodnený prípad, môže určiť i dlhšiu lehotu na splatenie dlhu, ako ustanovuje §
232 ods. 3 CSP. Následne svoje rozhodnutie zdôvodní v súlade s ust. § 220 CSP tak, aby v prípade
podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).