Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716206887
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8716206887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Petra Straku v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so
sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanému: J. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V., R. XX, v
spore o zaplatenie 955,74 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Poprad č. k. 20Csp/20/2016-54 zo dňa 25.09.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Spor právne posúdil podľa ust. § 53 ods. 6, § 54 ods. 1 a 2, § 101, § 106 ods. 1 a 2, § 488, § 517
Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

3. V odôvodnení uviedol, že žaloba nie je dôvodná z dôvodu žalovaným účinne vznesenej námietky

premlčania. Vzhľadom na žalobcom uvedený opis rozhodujúcich skutočností, právnym dôvodom nároku
uplatneného žalobou je náhrada škody vo výške 955,74 eur, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil trestným
činom, za spáchanie ktorého bol právoplatne odsúdený. V zmysle § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa nárok na náhradu škody premlčuje, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Zmluva o úvere, t.j. okamih vzniku škody, bola uzavretá
dňa 10.10.2005, žaloba vo veci samej bola podaná dňa 04.08.2016. Na uvedenej skutočnosti nič
nemení ani existencia trestného rozkazu, nakoľko tento len deklaroval, že dňa 10.10.2005 sa žalovaný

dopustil skutku, za ktorý bol následne právoplatne uznaný vinným. Škoda teda vznikla dňa 10.10.2005,
premlčacia doba uplynula dňa 10.10.2015 a pokiaľ žalobca podal žalobu až dňa 04.08.2016, jedná sa
o premlčaný nárok, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Výrok o trovách súd prvej inštancie
odôvodnil podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal, že Okresný súd Poprad trestným rozkazom vedeným pod

spis. zn. 5T/79/2006-37 zo dňa 23.08.2006 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku a odkázal
žalobcu ako poškodeného so svojím nárokom na náhradu spôsobnej škody na občianske súdne
konanie. Trestný rozkaz Okresného súdu Poprad spis. zn. 5T/79/2006-37 zo dňa 23.08.2006 nadobudolprávoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.10.2006. Z ustanovení o premlčaní nároku na náhradu škody
jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti
z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu jasne vyplýva, že k udalosti

došlo dňa 17.10.2006, a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Civilný súd je viazaný záverom
trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty
trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody
spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania

(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

9. Jedným z podstatných odvolacích argumentov žalobcu je tvrdenie, že súd prvej inštancie vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie posudzoval opodstatnenosť a dôvodnosť žalobcom
uplatneného nároku na náhradu škody. Uplatnený nárok súvisí so zmluvou o úvere č. XXXXXXX zo dňa

10.10.2005, ktorú žalovaný ako fyzická osoba uzatvoril so žalobcom ako dodávateľom. Medzi žalobcom
a žalovaným teda ide o spotrebiteľský vzťah.

12. Odvolací súd má za to, že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať všetky ustanovenia
vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia § 52 ods.1 Občianskeho

zákonníka a nasl. ako aj smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Zmluva o úvere zároveň predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

13. V danom prípade žalobcom uplatnený nárok má svoj základ v zmluve o úvere uzatvorenej medzi

stranami sporu dňa 10.10.2005. V zmluve o úvere okrem údajov potrebných na identifikáciu žalovaného
(meno a priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu), iné údaje
umožňujúce identifikovať žalovaného ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského registra, inéoprávnenie ako živnostenský list) vôbec uvedené nie sú. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu
Poprad sp. zn. 5T/79/2006 vyplýva, že žalovaný bol uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona.

14. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie

je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom
túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné
úverové podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký
počet spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo preukázané, aby úver poskytol žalovanému za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti tohto účastníka, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu,
podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právny

predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8 MCdo/13/2014, ktorým bolo
zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo
byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

18. Právne bezvýznamný je poukaz žalobcu na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
ustanovenie § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

19. Ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje pri právach priznaných právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného orgánu desaťročnú premlčaciu dobu. Vo veci 5T/79/2006 žiadne právo na
náhradu škody žalobcovi priznané nebolo. Tento účastník bol odkázaný zo svojim nárokom na náhradu
škody na občianskoprávne konanie, čo priamo vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad
č. k. 5T/79/2006-37 zo dňa 23.08.2006. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 17.10.2006. Najneskôr od 17.10.2006 teda žalobca má vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na

náhradu škody v občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu, ako aj o výške škody.

20. Čo sa týka práva na náhradu škody, toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)
a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej

doby je stanovený odlišne, na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé.
Objektívna premlčacia doba je trojročná a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, platí desaťročná
objektívna premlčacia doba. Objektívna premlčacia doba (trojročná aj desaťročná) začne plynúť od
okamihu škodnej udalosti. Túto obejktívnu premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli podmienky
pre plynutie subjektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej

plynutia vždy treba rešpektovať subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode
a vedomosti o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.21. V danom prípade začala objektívna premlčacia doba plynúť dňom uzavretia zmluvy o úvere dňa
10.10.2005 a uplynula dňa 10.10.2015. Ak teba žaloba bola žalobcom podaná na súde až 04.08.2016,
žalobca ju podal až po uplynutí objektívnej premlčacej doby. Správne preto postupoval súd prvej

inštancie, keď zohľadnil žalovaným na pojednávaní vznesenú námietku premlčania a žalobu zamietol.
Naviac žalobca sa ako poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr dňa
17.10.2006, kedy mu bol doručený trestný rozkaz Okresného súdu Poprad č. k. 5T/79/2006-37 zo
dňa 23.08.2006. Žalobu na náhradu škody zo dňa 02.08.2016 podal na prvoinštančnom súde dňa
04.08.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106

ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa, keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu
zodpovedá, do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

23. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobca bol v
odvolacom konaní neúspešný a úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy
nevznikli.Odvolacísúdvychádzalzčl.17ZákladnýchprincípovCSPzakotvujúcehoprocesnúekonómiu.
Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane

na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie,
keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore
so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).