Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. december 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/36/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314202989
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8314202989.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v spore žalobcov v 1. rade E. M.Á., rod. Z., nar. X. X. XXXX, bytom F. Q. XXXX,

X. M., Č. R. a v 2. rade Q. Z., nar. X. X. XXXX, bytom C. XXX, H., Č. R., obaja žalobcovia zast. JUDr.
Martinom Kirňakom, advokátom, Vajanského 43, Prešov proti žalovaným v 1. rade X. M., rod. Z., nar. X.
X. XXXX, bytom Č. XX, U., okres Q. - F., zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou, Partizánska 1057,
Snina, v 2. rade X. A., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. Q., A. XXXX, Q., v 3. rade R. Ř., rod. V.,
nar. X. XX. XXXX, M. XXX/XXX, Q. X, Ž. a vo 4. rade F. V., rod. A., nar. X. X. XXXX, bytom R. XXX, Č.
N., o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, zapísaný na liste

vlastníctvaČ.XXX,vedenomOkresnýmúradomV.,katastrálnymodboromkat.územieJ.,ObecJ.,okres
V. patrí do dedičstva po nebohom F.S. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX v podiele 1/2 a po
nebohej X. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX v podiele 1/2.
Žalobcom v 1. a 2. rade súd vo vzt'ahu k žalovaným v 1. - 4. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 12.03.2014 domáhala určenia, že rodinný dom so súpisným
číslom XXX, postavený na pozemku parc. č. XXX, patrí v 1/2 do dedičstva po neb. F. A., nar.
XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX a v 1/2 po neb. X. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa
XX.XX.XXXX.

2. Žalobu odôvodnila tým, že predmetný rodinný dom postavili jej nebohí rodičia F. A. a X. A. v 50.-tych
rokoch minulého storočia po uzavretí manželstva, a teda patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva.
Žalobkyňa je ich dcérou a žalovaní v 1. a 2. rade sú jej súrodencami, žalovaní v 3. a 4. rade sú deti dnes
už neb. brata F. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelého dňa XX.XX.XXXX.

3. Predmetný rodinný dom rodičia nikdy počas života nepreviedli na inú osobu, ani na jedného zo

súrodencov, i keď z listu vlastníctva č. XXX kat. územia J. vyplýva, že výlučné vlastnícke právo k tomuto
rodinnému domu je zapísané v prospech žalovanej v 1. rade, k zápisu tohto vlastníckeho práva došlo
len na základe listiny o určení súpisného čísla č. j. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, a to záznamom C.-
XXXX/XX. Táto listina bola vyhotovená v zmysle § 127 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. a nemožno s ňou bez
ďalšieho spájať nadobudnutie vlastníckeho práva k rodinnému domu.

4. Žalovaná nedisponuje a nepredložila iné dostatočné dôkazy o nadobudnutí vlastníckeho práva k tejto

nehnuteľnosti a jej objektívne pocity o tom, že sa cíti byť vlastníčkou tejto nehnuteľnosti sa opierajú
o nedostatočné a neúplné dôkazy, preto žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že tento
rodinný dom patrí do dedičstva po jej nebohých rodičoch. Určovacou žalobou sa totiž môže odstrániť
spornosť práva, ktorá ku dňu podania žaloby existuje medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade.5. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť v celom rozsahu. Tvrdila, že i keď nemá
k dispozícii darovaciu zmluvu, predložila súdu rozhodnutie bývalého MNV v J. zo dňa XX.XX.XXXX,

ktoré je podpísané tajomníkom a predsedom MNV, z ktorého je zrejmé, že bývalé MNV dalo súhlas k
prevodu nehnuteľnosti domu a pozemku medzi X. A. a žalovanou v 1. rade kat. územia Osadné bližšie
špecifikované v pozemkovej knihe a zmluve s konštatovaním, že prevod sa nedeje zo špekulatívnych
dôvodov (č.l. 47).

6. Odvtedy si žalovaná v 1. rade myslela, že je aj vlastníčkou nehnuteľnosti, a keď následne zistila, že jej
vlastnícke právo do listu vlastníctva nebolo zapísané, tak išla na Obecný úrad v J., kde jej starosta obce
H. X. vydal listinu o určení súpisného čísla pre stavbu dom č. XXX, a tak došlo k zápisu jej vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, a to rodinnému domu, postavenému na parcele č. XXX v kat. území J..

7. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril. Jeho pobyt sa súdu nepodarilo zistiť ani po opakovaných

šetreniach pobytu, aj cez justičné orgány v ČR, preto mu uznesením na č.l. XXX ustanovil súd za
opatrovníčku dcéru Z. P., a túto vypočul pred dožiadaným súdom v G. (č.l. 168). Opatrovníčka potvrdila,
že jej otec žije, ale nevie, kde sa zdržiava. Potvrdila, že rodinný dom so súpisným číslom XXX postavili
rodičia jej otca a žalobkyne, ktoré mali 4 deti. Počula o tom, že babička mala darovať dom najstaršej
dcére,ktorejmenonevie,aležejejotcovitobolojedno.DoJ.nechodila,kvecisapretonevedelavyjadriť.

Bola tam v detstve celkom trikrát. V závere vyjadrila nesúhlas s ustanovením za opatrovníčku svojmu
otcovi, keďže s ním neudržiava žiadne styky.

8. Po účinnosti CSP súd doručil žalobu s prílohami, aj všeobecným procesným poučením žalovanému
v 2. rade postupom podľa § 116 ods. 2 CSP (č.l. 172).

9. Žalovaní v 3. a 4. rade, ktorí žijú v ČR, výsluchom pred dožiadaným súdom (č.l. 108 - 113) sa k žalobe
jednoznačne nevyjadrili, ale potvrdili, že rodinný dom bol postavený ich starými rodičmi, ale nevedeli
uviesť nič k prevodu tejto nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade.

10. Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

11.Žalobkyňaažalovanív1.a2.radesúsúrodencamiažalovanív3.a4.radesúdeťmipoichzomrelom
súrodencovi F. A., ktorý bol bratom žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade a zomrel dňa XX.XX.XXXX.

12. Predmetom konania je určenie, že rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele č.
XXX kat. územia Osadné patrí do dedičstva po rodičoch žalobkyne a žalovaných v 1. a 2. rade a starých
rodičov žalovaných v 3. a 4. rade z dôvodu, že rodinný dom postavili za trvania manželstva a ten ku dňu
smrti bol aj vlastníctvom, teda ku dňu smrti boli aj vlastníkmi tohto domu, keďže počas života dom právne
nepreviedli na inú osobu. V dedičskom konaní po neb. rodičoch však rodinný dom nebol prejednaný, a

na základe listiny o určení súpisného čísla, vydanej Obcou J. dňa XX.XX.2000 bolo zapísané výlučné
vlastnícke právo k domu v prospech žalovanej v 1. rade bez toho, aby bol preukázaný titul nadobudnutia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

13. V konaní nebolo sporné to, že rodičia žalobkyne F. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrelý dňa XX.XX.XXXX

a X. A., nar. XX.XX.XXXX a zomrela dňa XX.XX.XXXX, uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX, čo
vyplývaajzlistinnéhodôkazu,atosobášneholistuč.l.XX.Nebolospornéanito,žerodinnýdompostavili
zatrvaniamanželstvav50.-tychrokoch,čovyplývazpredloženéhovýmeruONVvA.opovolenípostaviť
rodinný dom X. A. zo dňa XX.XX.XXXX (výmer č.l. XX, XX) a listiny o pridelení súpisného čísla (č.l. XX),
že stavba bola daná do užívania v roku 1958.

14. Rodičia žalobkyne zomreli a dedičské konanie po F. A. bolo zastavené pre bezmajetnosť v konaní
vedenom pod sp. zn. U./XXXX. Matka X. A. zomrela dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie prebiehalo
pod sp. zn. XXD/XXXX/XXXX. V tomto dedičskom konaní nebol predmetom prejednania rodinný dom,
ktorý je predmetom tohto konania, ale iba podiely na nehnuteľnostiach, hnuteľné veci a cenný papier,

ktoré nadobudli 4 deti poručiteľky rovnakým dielom.

15.Zpredloženéholistuvlastníctvač.XXkat.územiaJ.(č.l.132)bolozistené,žeparcelyXXXzastavané
plochy a nádvoria o výmere 672 m2, XXX záhrada o výmere 111 m2, XXX záhrada o výmere 120 m2 aXXX/X záhrada o výmere 371 m2 boli predmetom dedenia a ich spoluvlastníkmi sú strany tohto sporu
na základe vyššie uvedeného dedičského rozhodnutia pokiaľ ide o žalovaných v 3. a 4. rade na základe
dedičského rozhodnutia po ich otcovi F. A., zomrelom v roku XXXX.

16. Žalobkyňa predložila v konaní prostredníctvom právnej zástupkyne aj listinný dôkaz, dotazník a
čestné prehlásenie na č.l. XXX na registráciu a spoplatnenie zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého tiež
vyplýva, že rodinný dom patril do BSM rodičov žalobkyne, ako aj záhrada, ktoré mali byť predmetom
zamýšľaného prevodu na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Dotazník však podpísala len matka X.

A. a žalovaná v 1. rade X. M., pričom MNV v J. nemal pripomienky k prevodu, a rovnako aj JRD
vyjadrilo súhlas k prevodu a vyjadrenie vtedajšieho ONV odboru vodného hospodárstva a pre veci
poľnohospodárstva a lesníctva bolo taktiež súhlasné s tým, že so stavbou je možné samostatne
nakladať.

17. Tento dôkaz predložený žalobkyňou má svedčiť o tom, že samotná žalovaná nevie objasniť pred

súdom, ako predmetnú nehnuteľnosť nadobudla, keď vo svojej výpovedi uvádza, že malo ísť o dar
od matky a predložený listinný dôkaz uvádza, že úmysel bol uzavrieť kúpnu zmluvu. Žalobkyňa,
ani žalovaná však nemali k dispozícii ani kúpnu zmluvu, ani darovaciu zmluvu, ktorá by v Katastri
nehnuteľnosti bola niekedy zapísaná. V konaní nebol predložený ani dôkaz o tom, že zmluva bola
registrovaná Štátnym notárstvom, pričom nešlo o prevod do socialistického vlastníctva.

18. Z výsluchu strán sporu bolo tiež zistené, že žalobkyňa bývala v rodinnom dome svojich rodičov spolu
so svojim bratom F. A., pričom F. A. žil s rodičmi až do svojej smrti do roku XXXX a žalobkyňa, ktorá sa
vrátila do domu z Č. R., žila v tomto dome od roku XXXX až do svojej smrti. Žalobkyňa zomrela počas
súdneho konania dňa XX.XX.XXXX v J..

19. Uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd pokračoval v konaní na strane
žalobcu s právnymi nástupcami po žalobkyni, a to dcérou žalobkyňou v 1. rade E. M., rod. Z. a žalobcom
v 2. rade Q. Z. s ich súhlasom, ktorí zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu.

20. Súd na návrh žalovanej v 1. rade vypočul v konaní aj svedkov, a to H. X. a na návrh žalobkyne
vypočul svedkov Š. L. a F. Z..

21. Z výsluchu svedka H. X. súd zistil, že svedok pracoval na MNV v J. od roku 1971 do roku 2010 najprv
vo funkcii tajomník MNV a po vzniku samostatných obcí sa stal starostom obce J. a to až do roku 2010.

Potvrdil, že podpísal listinu o určenie súpisného čísla k rodinnému domu č. XXX v J. pre žalovanú v 1.
rade. Uviedol však, že išlo o bežný štandard, ak bolo treba legalizovať nejakú stavbu a zapísať ju do
katastra nehnuteľnosti. Skutočnosť, že v listine uviedol, že vlastníkom je žalovaná v 1. rade vysvetľoval
tým, že v tom čase sa takto robilo s tým, že vzťahy medzi súrodencami sa vyporiadali neskôr. Potvrdil
jednoznačne, že rodinný dom postavili rodičia žalobkyne a žalovanej v 1. rade a nevie nič o tom, aby

tento dom za života previedli na niekoho iného. Potvrdil, že F. A. a žalobkyňa žili s rodičmi v tomto dome,
konkrétne žalobkyňa od času, keď žila aj jej matka, čo je cez 20 rokov. Žalovaná v 1. rade v dome nežila,
ani ho neužívala. Prichádzala iba sporadicky v letných mesiacoch na dobu jedného týždňa. Nikdy nebola
prihlásená v obci k pobytu. Dom opravoval F. A., ktorý vymenil strechu a urobil vodovodné rozvody a
nikdy neboli zaznamenané žiadne nezhody medzi súrodencami v obci. V posledných rokoch sa o dom

starala žalobkyňa, ktorá opravila okná, kosila záhradu, pričom žalovaná v 1. rade na dome vôbec nič
neurobila. Nepamätá si ani na úmysel matky previesť dom na žalovanú v 1. rade.

22. Svedok Š. L. je susedom žalobkyne. Taktiež potvrdil, že dom postavili obaja rodičia za trvania
manželstva a v dome žili až do svojej smrti s F. A. a žalobkyňou. Svedok žalovanú v 1. rade vôbec

nepoznal a nepamätal, že by niekedy v obci žila. Potvrdil, že práce na dome vykonával F. A., brat
žalobkyne a uhrádzal aj náklady s tým spojené. Žalovaná v 1. rade nikdy v dome nebola.

23. Svedok F. Z., ktorý žije v obci od roku 1973 potvrdil, že v dome, ktorý už v tej dobe stál, žili rodičia
žalobkyne so synom F. a dcérou O., t.j. žalobkyňou a žalovaná v 1. rade v dome nežila.

24. Z výsluchu žalovanej v 1. rade súd zistil, že táto nepopierala to, že v dome, ktorý mala nadobudnúť
od svojej matky nežila. Uviedla, že matka ju porodila ako slobodná a keď mala 16 rokov, tak ju otec
žalobkyne, ktorá je jej nevlastnou sestrou znásilnil a keďže otehotnela, musela z domu odísť. V roku1951 sa jej narodil syn. Neskôr sa vydala a mala ďalšie dieťa. Matka mala vo vzťahu k nej výčitky za to,
čo sa jej stalo, a preto jej darovala rodinný dom, pričom však žiadnu zmluvu k dispozícii nemá, preto ju
nemôže súdu predložiť do konania. Podpisovala iba doklad, ktorý vydalo MNV v J. a ktorý predložila aj do

konania a žila v domnienke, že už nič viacej k tomu netreba, preto žiadnu zmluvu nikdy nepodpisovala.
Do domu sa vrátila s deťmi iba raz a to v roku 1961, kde bola jeden rok a vrátila sa späť do Č. R., lebo
manžel sa nemohol zamestnať. Mimo tohto obdobia v dome nebývala, ani ho trvale neužívala. Tvrdila,
že s matkou mala dobré vzťahy a prispievala jej na opravu domu, avšak dôkazy o tom nemá.

25. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

26. Toto konanie začalo pred účinnosťou CSP, pričom žalobkyňa podala určovaciu žalobu v zmysle § 80
písm. c) O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah, alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

27. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit, to, čoho sa žalobca v

konaní domáha a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu
o neexistencii, alebo existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či
podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu, alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah, alebo právo.

28. Súd zhodnotiac vykonané dôkazy dospel k záveru, že žalobkyňa preukázala naliehavý právny

záujem na určovacej žalobe o tom, že rodinný dom so súpisným číslom XXX kat. územia J. patrí do
dedičstva po jej rodičoch, pretože tento rodinný dom postavili počas trvania manželstva spoločne a
počas života ho nepreviedli na inú osobu, avšak zápis v katastri nehnuteľnosti svedčí o tom, že ako
výlučná vlastníčka je zapísaná žalovaná v 1. rade na základe listiny o pridelení súpisného čísla.

29. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že rodinný dom postavili rodičia žalobkyne a žalovaných
v 1. a 2. rade v 50.-tych rokoch, čo nebolo medzi stranami sporné a dokazujú to aj listinné dôkazy, ako
kópia výmeru ONV A. zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry z XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, potvrdenia obce,
ale aj výpovede svedkov. Dom nebol predmetom dedenia po smrti ani jedného z rodičov žalobkyne,
keďže nebol zapísaný ani v katastri nehnuteľností a nebol teda zaevidovaný. Zápis vlastníckeho práva

k tomuto rodinnému domu bol učinený na základe listiny o určení súpisného čísla vyhotovenej v
zmysle § 127 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. Zbierky, pričom v konaní bolo preukázané aj to, že žalovaná
v 1. rade nikdy nepodpísala žiadnu zmluvu. Napriek tomu sa cítila ako vlastníčka tejto nehnuteľnosti
rodinného domu z dôvodu, že matka prejavila úmysel jej nehnuteľnosť darovať a za tým účelom sa
dostavila s matkou na MNV v J., ktorý vydal dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie o tom, že na základe §

490 ods. 2 NOZ sa uskutočňuje prevod medzi matkou žalovanej v 1. rade X. A. a žalovanou v 1. rade,
predmetom ktorého je dom a pozemok, nachádzajúci sa v katastrálnom území obce J. a MNV teda
dávalo súhlas k tomuto prevodu týmto rozhodnutím. Žalovaná v 1. rade uviedla, že žila v presvedčení,
že táto listina je postačujúca pre preukázanie jej vlastníckeho práva, pričom počas celého konania trvala
na tom, že malo ísť o darovaciu zmluvu, ktorú však nikdy nepodpísala. V konaní bolo preukázané,

že rodinný dom postavili rodičia žalobkyne a žalovanej v 1. a 2. rade po uzavretí manželstva, ktoré
bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX, o čom svedčí výmer Okresného národného výboru v A. (na č.l. 12)
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo povolené X. A. stavba rodinného domu. Aj ostatné listinné dôkazy
vyššie uvedené nespochybňovali to, že rodinný dom bol stavaný od roku XXXX do roku XXXX za trvania
manželstva F. A. a X. A., rod. Z.. V zmysle vtedy platného OZ §143 v bezpodielovom spoluvlastníctve

manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva, čo niektorý z manželov nadobudol
za trvania manželstva s výnimku veci získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej
povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jedného z manželov. Nesporne bolo teda
preukázané, že rodinný dom patril do BSM oboch nebohých manželov, avšak po smrti týchto manželovnebol zapísaný v Katastri nehnuteľnosti, a teda nebol ani predmetom dedičského konania. Súd preto
považoval žalobu za opodstatnenú a opäť poukazuje na to, že naliehavý právny záujem je podmienkou
procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016 pri skúmaní

existencie súdna prax ustálila, že určovacia žaloba je prípustná pri spornosti práv, právnych vzťahov
k nehnuteľnostiam evidovaným v Katastri nehnuteľnosti, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenie evidovaného a právneho stavu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/147/2010. Tento právny
záver zaujal aj NS SR v rozhodnutí 1Cdo/56/2003, publikovaný v časopise zo súdnej praxe pod č.
48/2004 v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v Katastri nehnuteľnosti ako vlastník spornej

nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.

30. V súlade s konštantou i judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem,
ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do Katastra nehnuteľnosti
a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v Katastri
nehnuteľnosti. Žalobkyňa žiadala určiť, že rodinný dom patrí do dedičstva po jej rodičoch a v konaní

naviac žalovaná v 1. rade, v prospech ktorej bolo zapísané vlastnícke právo k rodinnému domu len na
základelistinyopridelenísúpisnéhočíslanepreukázalažiadentitulnadobudnutiatohtorodinnéhodomu,
nebola predložená žiadna písomná forma zmluvy, pričom k zamýšľanému prevodu malo dôjsť v roku
1978 a už v tej dobe vyžadoval platný občiansky zákonník výlučnú písomnú formu zmluvy v súlade s
ustanovením §46 ods. 1 O. z. a podľa §134 ods. 2 O. z. sa vyžadovala k zmluve o prevode nehnuteľnosti

aj registrácia Štátnym notárstvom a vlastnícke právo k nehnuteľnosti prechádzalo registráciou zmluvy. V
konaní žalovaná v 1. rade, v prospech ktorej bolo zapísané výlučné vlastnícke právo k rodinnému domu
len na základe listiny o pridelení súpisného čísla, nepredložila žiadne z týchto relevantných dôkazov, ani
písomnú formu zmluvy, ani registráciu na Štátnom notárstve, preto súd mal za to, že k platnému prevodu
nehnuteľnosti z rodičov na žalovanú v 1. rade nedošlo a nebohí rodičia žalobkyne i žalovaní v 1. a 2.

rade boli ku dňu smrti vlastníkmi rodinného domu, z ktorého dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel.

31. V konaní zástupkyňa žalobkyne poukázala tiež na to, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva so
žalovanou v 1. rade k rodinnému domu a pozemku, na ktorom je dom postavený tak, ako to popisovala
v konaní nemohlo dôjsť aj z toho dôvodu, že k prevodu domu malo dôjsť podľa tvrdenia žalovanej v 1.

rade v roku 1978, avšak listiny predložené zástupkyňou žalobkyne na poslednom pojednávaní svedčia
o tom, že matka žalobkyne si až v roku 1979 usporiadávala vlastnícke právo k pozemku parcelám O.
a O. kat. územia J., ktoré boli časťou v pozemnoknižnej zápisnici č. X X. kat. územia J. a v konaní
vedenom pred Okresným súdom A. pod sp. zn. XC/XXX/XX. Aj tieto listinné dôkazy vylučujú, aby bola
pravdivá výpoveď žalovanej v 1. rade v tom, že matka bola vlastníčkou pozemku, na ktorom stál dom

a záhrady a tak isto domu v roku XXXX, kedy malo dôjsť k darovaniu tohto rodinného domu zo strany
matky žalovanej v 1. rade.

32. O trovách konania rozhodol súd podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Za okolnosti hodné osobitného zreteľa považuje súd najmä samotný typ konania. V tomto konaní išlo
o určenie, že rodinný dom patrí do dedičstva po nebohých rodičoch. Žalobkyňa podala žalobu z dôvodu,
že svedčalo podľa zápisu v Katastri nehnuteľnosti výlučné vlastnícke právo len žalovanej v 1. rade na
základe zápisu vlastníckeho právo na základe listín o pridelení súpisného čísla. Skutočnosť je však taká,

že rodičia žalobkyne ku dňu smrti boli síce vlastníkmi tejto nehnuteľnosti, a to rodinného domu, avšak
rodinný dom nebol evidovaný, ani zapísaný do Katastra nehnuteľnosti a z tohto dôvodu by bolo nutné
podať takúto žalobu o určenie vlastníctva spôsobom, že patrí tento dom do dedičského konania, aby
bolo možné prejednať predmetný rodinný dom aj v dedičskom konaní aj v prípade, ak by žalovaná v 1.
rade nebola zapísaná ako výlučná vlastníčka tejto nehnuteľnosti. Bez tejto určovacej žaloby by nebolo

možné totiž prejednať rodinný dom v dedičskom konaní. Zástupkyňa žalovanej v 1. rade poukazovala
aj na vysoký vek, zlý zdravotný stav žalovanej v 1. rade, i jej zlé sociálne pomery, čoho dôsledkom bolo
to, že spočiatku bola v konaní zastúpená Centrom právnej pomoci pre zlé sociálne pomery. V konaní
však nepredložila doklady o majetkových pomeroch žalovanej v 1. rade, i keď uviedla, že dôchodok má
nízky, keďže celý život pracovala ako robotníčka. Súd považoval typ sporu za dôvod osobitného zreteľa,

pre ktorý žalobcom náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.