Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222812
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116222812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej, v právnej veci žalobkyne R. Š., L.. XX.XX.XXXX,
J.E. E. G., L. A. G. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom v
Stropkove, na Námestí SNP č. 7, proti žalovanému Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom v Bratislave, na
Mlynských Nivách, č. 49, právne zastúpenému RR Legal Corp., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom
v Bratislave, na Humenskom námestí č. 4, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 11.10.2017, č. k. 8Csp/153/2016-118, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni sa p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie vo výške 461.- €. Určil, že zmluvná podmienka uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere
zo dňa 19.05.2012 - administratívny poplatok je neprijateľná. Zároveň za neprijateľnú určil zmluvnú
podmienku uvedenú v zmluve o zabezpečení splátok úveru zo dňa 19.05.2012 v bode 1.2 „Zákazník
sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa ods. 1 zaplatí poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške
412.- €. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60 pravidelných splátkach, a to v 59 týždenných

splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 6,86.- € a poslednú splátku vo výške 7,26.- € počas doby
splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v
hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po
uzavretí tejto zmluvy.“ Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%.
2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 19.05.2012
uzatvorená formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere. Na jej základe žalovaný poskytol žalobkyni
spotrebiteľský úver podľa ust. zákona č. 129/2010 Z.z. vo výške 800.- € za administratívny poplatok

vo výške 160,80.- € s dohodnutou úrokovou sadzbou 23,57%. Žalobkyňa sa tak zaviazala žalovanému
zaplatiťsumu1075,98.-€,atov60týždennýchsplátkachvovýškepo17,94.-€,pričomposlednásplátka
predstavovala sumu 17,52.- €. V zmluve je uvedená aj RPMN vo výške 70,38% a priemerná hodnota
RPMN vo výške 46,52%. Predpoklady použité na výpočet RPMN sú uvedené na druhej strane zmluvy.
3. V ten istý deň, teda dňa 19.05.2012, obe strany sporu uzavreli aj zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, v ktorej sa uvádza, že žalovaný sa zaväzuje za odmenu počas platnosti zmluvy poskytovať
službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky na základe zmluvy

uzatvorenej medzi stranami, a to za celkovú odmenu 412.- €. Túto odmenu sa žalobkyňa zaviazala
splácať v 60 týždenných splátkach počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.4. Žalobkyni bol nepochybne poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Prejudiciálne sa preto muselo posúdiť či úver poskytnutý žalobkyni sa
má považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., a to v

dôsledku absencie náležitosti zmluvy vyplývajúcej z ust. § 9 ods. 2 písm. f) tohto právneho predpisu.
5. Podľa ust. § 9 ods. 1 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v ust. § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z.z.. Medzi nimi je pod písmenom f) uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Pod písmenom k) je uvedená výška, počet

a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
6. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
7. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z.z. súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že postačí, ak tento údaj si spotrebiteľ dokáže

vypočítať z ďalších údajov v zmluve, pričom v danom prípade by išlo o 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia
zmluvy. Nemožno termín splatnosti úveru nahrádzať matematickým výpočtom osobitne pri početných
týždenných splátkach, tak ako to je v prípade danej zmluvy. Spotrebiteľ totiž musí mať jasno už pri
uzavretí zmluvy, akú dlhú dobu a do kedy má úver splácať, a práve to je účelom citovaného zákonného
ustanovenia. Konečná splatnosť úveru v danom prípade teda mala byť uvedená konkrétnym dňom,

mesiacom a rokom. V tejto súvislosti sa pripomenulo, že počet splátok je ďalšou povinnou náležitosťou
zmluvy, a to podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., a preto zákonodarca nemohol
mať na mysli pri stanovení doby trvania zmluvy a termínu splatnosti úveru počet splátok. Aj podľa
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere, sú povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedené v čl. 10 ods. 2 a medzi nimi pod

písmenom h) sa uvádza počet splátok a pod písmenom c) dĺžka trvania zmluvy o úvere. Dobu trvania
zmluvy nemožno posudzovať zhodne s termínom splatnosti jednotlivých splátok, ktoré nemusia byť
určené konkrétnym dátumom, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Aj podľa uvedenej smernice počet splátok nemôže predstavovať
dĺžku trvania zmluvy, keďže počet splátok sa uvádza pri ďalšej náležitosti zmluvy.

8. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedenej povinnej náležitosti zmluvy sa zmluva o úvere považovala
za bezúročnú a bez poplatkov. V danom prípade nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný poskytol
žalobkyni úver vo výške 800.- €, pričom žalobkyňa uhradila žalovanému sumu vo výške 1 261.- €.
Žalovaný napriek vzneseniu námietky premlčania, nešpecifikoval sumu, ktorá má byť premlčaná, a
preto na túto námietku sa neprihliadalo. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na doplnenie

dokazovania predložením kompletného protokolu úhrad z dôvodu hospodárnosti, nakoľko by muselo
dôjsťkodročeniupojednávania.Žalovanýpritommalkdispozíciidostatočnýčasovýpriestornapotrebnú
špecifikáciu. Súd prvej inštancie teda zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 461.- €. Pasívna vecná legitimácia žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia zostala v
tomto prípade zachovaná, nakoľko k postúpeniu pohľadávky žalovaného došlo až po začatí konania, a

teda po plnení uskutočnenom žalobkyňou v prospech žalovaného, teda nie v prospech postupníka.
9. Pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na určení neprijateľných zmluvných podmienok, tento je na
strane žalobkyne daný a to bez toho, aby musela tento naliehavý právny záujem osobitným spôsobom
preukazovať.Naliehavýprávnyzáujempriamovyplývazust.§53ods.1,2,3a5Občianskehozákonníka,
§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 54 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 3 a ods.

5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.
10. Vo veci sa ďalej skúmalo, či administratívny poplatok podlieha preskúmavacej právomoci súdu.
Administratívny poplatok uvedený v zmluve nie je dojednaním o hlavnom premete plnenia, ktorým pri
zmluve o úvere je záväzok poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté
finančné prostriedky. Administratívny poplatok teda podlieha prieskumu, či jeho dojednaním nedošlo k

značnejnerovnováhevprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Poskytnutie
úveru je podmienené aj týmto administratívnym poplatkom, pričom nie je zrejmé, či spotrebiteľ dostane
navyše nejakú službu. Tento poplatok je len v záujme žalovaného a nie spotrebiteľa a jeho cieľom
je dosiahnuť vyššie protiplnenie oproti tomu, aké by žalovaný získal z úrokov formálne uvedených v
zmluve.Sumaadministratívnehopoplatkuznačneprevyšujecelkovúsumuúrokov,ktorémalažalobkyňa

zaplatiť za poskytnutie úveru. Výška poplatku predstavuje približne 20% z poskytnutej čiastky a teda
je nepochybné, že takýto poplatok značne prevyšuje náklady, ktoré má žalovaný s vypracovaním
a uzavretím zmluvy, a preto je takýto poplatok neprimeraný a aj z tohto dôvodu ide o neprijateľnúzmluvnú podmienku. V dojednaní tak vysokého administratívneho poplatku možno vidieť snahu ako
obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
11. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečení splátok úveru, táto síce formálne predstavuje samostatnú zmluvu,

ale z pohľadu posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné
prijať záver o tom, že súdna kontrola nemôže byť vylúčená, nakoľko sa jedná o akcesorickú zmluvu,
nadväzujúcu na zmluvu o úvere, keďže jej obsahom je len spôsob splácania dohodnutého úveru.
Hlavným predmetom plnenia je stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie súdnej
kontroly by bol v rozpore s ratio legis § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže dodávateľ by mohol

základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by samostatne upravovali
jednotlivé zmluvné podmienky čo by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná podmienka bola
hlavnýmpredmetomplnenia.Uvedenébyznemožňovaloposúdenieneprijateľnostizmluvnejpodmienky.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že odmena za službu vyberania splátok je cenovým dojednaním
a nebola dohodnutá percentuálne ako účelovo tvrdí žalobkyňa. Z iných súdnych rozhodnutí bolo zistené,
že táto odmena závisí od výšky úveru a je vo výške 51,50% z poskytnutého úveru a to bez ohľadu na

to, či sa spotrebiteľ nachádza v mieste podnikania obchodného zástupcu, ktorý chodí vyberať platby
alebo nie. Podľa ust. § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlh sa plní na mieste určenom dohodou
účastníkov. Ak nie je miesto plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. Zo zákona
teda vyplýva, že dlh sa platí, ak sa účastníci nedohodnú inak, v mieste bydliska dlžníka (spotrebiteľa).
Žalobkyňa platila odmenu za službu, ktorou žalovaný vyberal splátky v jej mieste bydliska vo výške

51,50% poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorá viac ako trojnásobne prevyšuje dohodnutý úrok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom z ust. § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka jej takéto právo
vyplýva bezplatne. Je nepochybné, že žalobkyňa by nesúhlasila s takouto podmienkou po individuálnom
dojednaní,pokiaľbymalavedomosťotom,žetátoslužbabymalabyťzadarmo,atedatakoutozmluvnou
podmienkou dochádza k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Dojednanie takejto odplaty zakladá značnú

nerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Zároveňjepotrebné
uviesť, že žalovaný týmto spôsobom obchádza aj výpočet RPMN, pretože odmena za túto službu sa
nezahŕňa do RPMN, a týmto je vlastne spotrebiteľ klamaný na výške RPMN. Z uvedeného dôvodu bola
táto zmluvná podmienka vyhlásená za neprijateľnú.
12. Okrem skutočnosti, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre neuvedenie termínu konečnej

splatnosti úveru a správnej výšky RPMN, je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ohľadom
administratívneho poplatku a poplatku za zabezpečenie splátok úveru dôvodný aj pre existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neplatné.
13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP.
14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba žalobkyne bola zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 21.09.2017
nesprávne pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení žaloby o 2 určovacie žalobné návrhy. Všetky
žalobkyňou podané určovacie žalobné návrhy spadajú do hypotézy právnej normy obsiahnutej v ust.
§ 137 písm. d.) CSP, ktorá ako podmienku ich procesnej prípustnosti stanovuje, že ich prípustnosť

je výslovne stanovená v osobitnom predpise. Žalobkyňou podané určovacie žalobné návrhy túto
podmienku procesnej prípustnosti nespĺňajú, preto sú neprípustné a už len z tohto prednostného dôvodu
malo byť konanie v ich rozsahu zastavené, resp. tieto bolo nevyhnutné aspoň zamietnuť.
15. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému aby uskutočnil jemu
patriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniujehoprávanaspravodlivýproces.Napadnutý

rozsudok je založený na takých dôvodoch a takých zisteniach, o ktorých sa vôbec nekonalo. Rozsudok
vychádza iba z takých skutkových zistení, ktoré vôbec nemajú pôvod v konaní predchádzajúcom jeho
vydaniu. Žalovaný nemal žiadnu možnosť vyjadriť sa k domnelým zisteniam súdu prvej inštancie,
ani nemal možnosť, že navrhne dôkazy na svoju obranu, ktorými by preukázal opak. Rozsudok je
napokon založený na dôvodoch, ktoré neboli predmetom žaloby ani jej rozšírenia. Súd prvej inštancie

tak porušil dispozičný princíp, princíp kontradiktórnosti, princíp prejednací, zásadu ústnosti a princíp
bezprostrednosti. Nebol nestranný a nerešpektoval svoju viazanosť žalobným návrhom.
16. Rozsudok je arbitrárny, keďže súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec
nedôvodí ako sa vyporiadal so základnými otázkami. Právne nedôvodí prečo neprihliadol na žalovaným
vznesenú námietku premlčania. Tento prejav vôle žalovaného bol jednoznačný, určitý a zrozumiteľný

a súd prvej inštancie mal preveriť dôvodnosť žalovaným vznesenej námietky premlčania. Súd prvej
inštancie tiež vôbec právne nedôvodí z akého dôvodu neaplikoval priamy ani nepriamy účinok smernice
2008/48.SúdnydvorEurópskejúnietotižpriemernéhospotrebiteľanezneschopňuje,alezapriemerného
spotrebiteľa považuje priemerne inteligentného spotrebiteľa, ktorý nie je obmedzený v spôsobe akýmje určená dĺžka, obdobie alebo okamih. Pokiaľ teda súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
vyžaduje dátumovú špecifikáciu termínu konečnej splatnosti, potom v skutočnosti neaplikoval ani priamy
ani nepriamy účinok jasného, presného a určitého čl. 10 ods. 2 písm. c.) smernice 2008/48. Súd

prvej inštancie tiež vôbec právne nedôvodí ako sa vyporiadal s argumentáciou žalovaného uvedenou
vo vyjadrení k žalobe a prednesenej na pojednávaní. Odôvodnenie rozsudku je nekoherentné, nie
je presvedčivé, pretože je nelogické a pre verejnosť, vrátane žalovaného, evidentne neprijateľné a
nespravodlivé.
17. Odhliadnuc od toho, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, k uplynutiu subjektívnej premlčacej

doby pri jednotlivých plneniach došlo, pričom žalovaný opakovane namietol premlčanie. Právna úprava
nestanovuje presnú formu námietky premlčania, jedinou požiadavkou v uvedenom smere je, že dlžník
musí uplatniť námietku premlčania tak, aby prejav jeho vôle bol jednoznačný, určitý a zrozumiteľný.
18.Pokiaľideoprijateľnosťcelkovejodmenyvzmluveodoplnkovejslužbe,súdprvejinštancieprisvojich
úvahách celkom opomína, že v zmluve o úvere je dojednané miesto a spôsob plnenia pre žalobkyňu.
Toto miesto ani spôsob plnenia sa uzavretím zmluvy o doplnkovej službe nemenia, len žalovaný sa

novým záväzkom dohodol so žalobkyňou, že bude okrem iného realizovať v mene žalobkyne činnosť,
ktorú by inak realizovala žalobkyňa osobne. Čo sa týka ust. § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
potrebné pripomenúť, že ust. § 567 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravuje vo vzťahu k ust. § 567 ods.
1 Občianskeho zákonníka špeciálnym spôsobom spôsob plnenia peňažného dlhu a to tak, že peňažný
dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený

pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú
inak. Žalovanému tak nič nebránilo dohodnúť v zmluve o úvere ako miesto a spôsob plnenia dlžnej sumy
bankový účet žalobkyne, avšak táto, v čase uzavretia zmluvy o úvere, takýmto účtom nedisponovala.
Samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že zmluvu podpísala dobrovoľne, pretože nemala
zriadený bankový účet. Z legálnej definície celkových nákladov spotrebiteľa upravenej v ust. § 2 písm. g.

zákona č. 129/2010 Z.z. jasne vyplýva, že zákon č. 129/2010 Z.z. rozlišuje medzi doplnkovými službami
súvisiacimi so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktoré spotrebiteľ musí navyše uzavrieť, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok a medzi tými, pri ktorých spotrebiteľ
nemusí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver
a aby ho získal za ponúkaných podmienok. Žalobkyňa nemusela uzavrieť zmluvu o doplnkovej službe,

aby na základe zmluvy o úvere získala spotrebiteľský úver a aby ho získala za ponúkaných podmienok,
čo napokon potvrdila aj samotná žalobkyňa. Celková odmena podľa zmluvy o doplnkovej službe sa teda
nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej odplaty, celkových nákladov spotrebiteľa, celkovej čiastky,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a výpočtu RPMN. Údajne výška celkovej odmeny sa mala odvíjať od
výšky úveru, čo bolo zistené z iných súdnych rozhodnutí. Tieto zistenia vôbec nemajú svoj podklad vo

vykonanom dokazovaní, ani vlastne vôbec v predmetnom súdnom konaní, pričom sú nepravdivé. Výška
celkovej odmeny sa neodvíja od výšky poskytnutého úveru. Doplnková služba nebola zisková, predsa
išlo o pravidelne sa opakujúce, zdĺhavé a na zdroje veľmi náročné plnenie odnáškového charakteru.
Žalovaný doplnkovú službu ponúkal, lebo jeho klienti, ako aj žalobkyňa, túto službu od žalovaného
požadovali z dôvodu, že nedisponovali bankovým účtom. Zmluvné dojednania zmluvy o doplnkovej

službe sú hlavné zmluvné podmienky, teda doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková
odmena ako cenové dojednanie sú tak explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa totiž
vychádza z predpokladu, že priemerný spotrebiteľ si vie ustrážiť hlavné zmluvné podmienky konkrétnej
zmluvy predovšetkým tým, či zmluvu uzavrie alebo nie. Aj z toho dôvodu sú preto hlavné zmluvné

podmienky vo všeobecnosti vylúčené zo súdneho prieskumu skúmania ich prijateľnosti.
19. Administratívny poplatok nemožno stotožňovať s úrokom. Keďže v súdnom konaní nebol zistený
žiaden údaj, s ktorým by bolo možné referenčne porovnať výšku administratívneho poplatku v zmluve o
úvere, je logicky vylúčené aby súd prvej inštancie mohol dospieť k záveru, že administratívny poplatok
je v neprimeranej výške. Administratívny poplatok pritom zodpovedá nákladom žalovaného na správu

úveru. Zmluvné dojednanie o administratívnom poplatku je súčasťou hlavného cenového dojednania
zmluvy o úvere, teda by nemal podliehať samostatnému súdnemu prieskumu jeho prijateľnosti.
Administratívny poplatok je pritom vyjadrený určito, jasne a zrozumiteľne, pretože je z neho zjavné,
že je dojednaný za administráciu, teda správu úveru. Zmluvné dojedanie o administratívnom poplatku
ani nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Poplatky za správu úveru neboli v rozhodnom čase zakázané. Administratívny poplatok pri
tom nie je ani hypoteticky spôsobilý spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ, ktorý uzavrie zmluvu o spotrebiteľskom úvere vie,že za poskytnutie spotrebiteľského úveru bude povinný zaplatiť odplatu a vie, že v odplate sú zahrnuté
náklady na správu spotrebiteľského úveru.
20. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že v zmluve o úvere absentuje doba

trvaniaatermínkonečnejsplatnosti.Vzmluveoúverejeprítomnáajnáležitosťpodľaust.§9ods.2písm.
f) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorou je doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. používa pojem termín konečnej splatnosti, nie
dátum. V slovenskom jazyku pritom nie sú slová termín a dátum synonymami. Slovo termín vymedzuje
čas, v ktorom treba niečo splniť. Slovo dátum však vymedzuje konkrétny časový údaj v podobe deň,

mesiac, rok. Jazykový výklad danej náležitosti tak jasne vyžaduje iba určenie časového okamihu konca
doby, resp. dĺžky trvania zmluvy o úvere, spôsob jeho určenia však neobmedzuje. Jazykový výklad v
danej náležitosti tak je v súlade s výkladom, ktorý poskytol Súdny dvor Európskej únie vo veci C-42/15.
Čl. 10 ods. 2 písm. h.) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto
zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.

21. S cieľom uľahčenia vytvorenia riadne fungujúceho vnútorného trhu so spotrebiteľskými úvermi bolo
nevyhnutné zabezpečiť vysokú a rovnocennú mieru ochrany spotrebiteľom, čo bolo možné len úplnou
harmonizáciou. S cieľom dosiahnutia úplnej harmonizácie spotrebiteľských úverov tak došlo k prijatiu
smernice2008/48. SúdnydvorvrozsudkuC-42/15zdôrazňuje,žečl.10ods.2smernice2008/48,pokiaľ
ide o nevyhnuté náležitosti zmluvy o úvere, obsahuje tzv. úplnú harmonizáciu. Súdny dvor Európskej

únie v danej súvislosti pripomína, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48,
členské štáty nesmú ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto
smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti. Súdny dvor
Európskej únie dokonca vysvetľuje, že hoci čl. 10 ods. 2 písm. u) smernice 2008/48 zahŕňa povinnosť
uviesť v zmluve o úvere zrozumiteľne a stručne iné zmluvné dojednania a podmienky, dané ustanovenie

sa však nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods.
2 smernice 2008/48. Súdny dvor Európskej únie tým zjednodušene uviedol, že vnútroštátne právo
pri správnej transpozícii smernice 2008/48 nesmie požadovať iné náležitosti zmluvy o úvere, ako sú
uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48. Rozsudok C-42/15 sa tak stal súčasťou právnych noriem

uvedených v smernici 2008/48, teda súčasťou práva Európskej únie, ktoré má aplikačnú prednosť aj
pred zákonom č. 129/2010 Z.z.. Znenie príslušných ustanovení smernice 2008/48 a zákona č. 129/2010
Z.z. nie je identické, preto sa na odstránenie tohto konfliktu použijú inštitúty priameho a nepriameho
účinku. Pokiaľ je v rámci horizontálnych vzťahov prípustné použitie nepriameho účinku, žalovaný je toho
názoru, že nepriamy účinok by mal byť spravidla uprednostnený. Žalovaný si však dovoľuje objasniť, že

ak vnútroštátny súd nepoužije nepriamy účinok, je jeho povinnosťou použiť priamy účinok. Horizontálny
priamy účinok smerníc medzi subjektmi odlišnými od štátu je síce v zásade neprípustný, pokiaľ by
sa ním ukladali povinnosti jednotlivcom, to však nie je prípad čl. 10 ods. 2 písm. c) a h) smernice
2008/48.ExistujeviacerovýnimiekkedySúdnydvorEÚpripustilpoužitiepriamehoúčinkuvhorizontálnej
rovine. Ide napr. aj o prípady horizontálneho priameho účinku procesných noriem smerníc a právnych

noriem zabezpečujúcich princíp nediskriminácie. Spoločným menovateľom uvedených prípadov je, že
nimi v zásade dochádza k priamemu ukladaniu hmotnoprávnych povinností jednotlivcom. Pokiaľ ide
o ust. čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48, toto nezakladá práva a povinnosti jednotlivcom, ale
stanovuje len náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Priamy horizontálny účinok smernice 2008/48
je preto možný. Okrem toho ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., nielenže možno vykladať

za použitia nepriameho účinku čl. 10 ods. 2 písm. c) smernice 2008/48, ale že to je aj povinnosťou
všetkých vnútroštátnych orgánov aplikácie práva. Vyššie uvedená právna norma práva Európskej únie
bola do vnútroštátneho právneho poriadku transponovaná § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z.z. Pritom uvedená právna norma práva Európskej únie a uvedená vnútroštátna právna norma sú
v zmysle právneho monizmu obe súčasťou toho istého vnútroštátneho poriadku Slovenskej republiky

a ich cieľ a účel musí byť totožný. Súlad práva Európskej únie a vnútroštátneho práva sa pritom
dosahuje prostriedkami priameho a nepriameho účinku. Limitom uplatnenia nepriameho účinku smerníc
je možnosť dosiahnutia takéhoto výkladu uznanými vnútroštátnymi metódami, nejde o výklad contra
legem, a takýto výklad nie je v rozpore so všeobecnými právnymi zásadami, najmä zásadou právnej
istoty a zásadou zákazu spätnej účinnosti.

22. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalovaného nie je opodstatnené.23. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
24. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o procesnej neprípustnosti žalobkyňou
uplatnených určovacích žalobných návrhov. V ust. § 137 CSP sa formou demonštratívneho výpočtu
uvádzajú druhy žalôb. Oproti doterajšej právnej úprave, sú tu zakotvené viaceré zmeny. Žaloby na
plnenie upravené v písm. a) tohto ustanovenia sú najčastejším druhom civilných žalôb. Splnenie

povinnostímôževyplývaťzozákona,zprávnychvzťahov,vrátanevzťahovdeliktných,zmedzinárodného
Európskeho práva atď. Zákonodarca v dôvodovej správe uvádza, že nemá zmysel špecifikovať v
hypotéze právnej normy z čoho povinnosť vyplýva. Nóvum spočívajúce v zavedení právnej normy
obsiahnutej v písm. b) spočíva v rozlišovaní žalôb na splnenie povinností a žalôb na vyporiadanie práv
typu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, podielové vlastníctvo, neoprávnená stavba atď. Úplne
nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o

určení inej právnej skutočnosti podľa písm. d). Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné
a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti či platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností,
ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy sa zaraďujú
napr. Zákonník práce, zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a taktiež zákon č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.

25.Vzmysleust.§3ods.3zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov,
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Jedným z prostriedkov súdnej ochrany je i žaloba na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.
Možnosť určenia niektorej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľnú a teda neplatnú,
priamo vyplýva z ust. § 298 CSP a z ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Preto aj za súčasného stavu

žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve je opodstatnená a majúca
oporu v ust. § 137 písm. d) CSP. Právo spotrebiteľa domáhať sa na súde ochrany svojho práva proti
porušiteľovi tiež vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov.
26. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného je potrebné poukázať na kartu

splátok (č. listu 6 spisu), podľa ktorej v období od 27.01.2015 do 07.05.2015 žalobkyňa uhradila
žalovanému čiastku 261.- €. Vo vzťahu k tejto sume, vzhľadom na deň podania žaloby 09.11.2016,
nemohla uplynúť ani jedna z premlčacích dôb upravených v ust. § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka.
27. Vo vzťahu k ďalším splátkam neboli predložené žiadne dôkazy umožňujúce posúdiť či v ich prípade

k premlčaniu došlo alebo nie.
28. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 191 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pri tom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže
byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

29. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtomakomázhľadiskapravdivostiten,ktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.
30. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť.
31. Tvrdenie o premlčaní uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je tvrdením
žalovaného, a preto povinnosťou žalovaného bolo toto svoje tvrdenie hodnoverným spôsobom
preukázať. Žalovaný v tomto smere bol počas celého konania nečinný a až na pojednávaní konanom

dňa 11.10.2017, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku, navrhol doplnenie dokazovania
o predloženie protokolu úhrad, pričom tento návrh žalovaného bol zamietnutý. Stalo sa tak v súlade
s ust. § 153 CSP upravujúceho sudcovskú koncentráciu konania. Podľa tohto ustanovenia strany
sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedkyprocesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť
už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak

by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov súdu. Ak súd na
prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia
vo veci samej. Žalovanému v priebehu konania namietajúcemu premlčanie nič nebránilo predložiť včas
dôkazy o premlčaní žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.
32. Navyše v prípade žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, majúceho

základ v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ide o nárok tvoriaci jeden celok, pri ktorom premlčacie
doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa. Vzhľadom na poslednú úhradu
realizovanú žalobkyňou dňa 07.05.2015 ani jedna z premlčacích dôb nemohla začať plynúť pred týmto
dátumom.
33. Oporu vo vykonanom dokazovaní majú i výroky určujúce neprijateľnosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere a v zmluve o zabezpečení splátok úveru.

34. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, tento mal zahŕňať ničím nešpecifikované náklady na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takáto špecifikácia nákladov je neurčitá,
a teda neumožňujúca podrobiť uvedené dojednanie súdnej kontrole z hľadiska prijateľnosti dohodnutej
zmluvnejpodmienky.Obdobnetoplatíajpriodmenezaslužbuspočívajúcuvprevzatípeňažnejhotovosti
určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru dohodnutej v bode 1.2 zmluvy o zabezpečení splátok

úveru.
35. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, sú listiny formulárové,
používané žalovaným pri uzatváraní zmlúv s množstvom ďalších spotrebiteľov. Na predtlačených
tlačivách sa menia len údaje o spotrebiteľoch a výške poskytnutého úveru. Za takejto situácie výška
nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy a odmeny za poskytnutie služby mala byť v zásade

rovnaká a nie meniť sa v závislosti od výšky poskytnutého úveru. Potvrdením tohto záveru sú v spise sa
nachádzajúce rozhodnutia Okresného súdu Prešov vydané vo veciach 14C/92/2013 a 8Csp/117/2016.
Tieto rozhodnutia sa vzťahujú na úvery poskytnuté v októbri roku 2011, teda približne v rovnakom
období ako úver žalobkyni pri dohodnutých 60 týždňových splátkach. Pri spotrebiteľskom úvere vo
výške 1 000.- € administratívny poplatok bol 201.- € a odmena za službu 515.- € (14C/92/2013) a pri

spotrebiteľskom úvere vo výške 540.- € administratívny poplatok bol 108,54.- € a odmena za službu
278,10.- € (8Csp/117/2016). Ak žalovaný výšku týchto nákladov a odmeny za službu odvádza od výšky
úveru je zrejmé, že týmto dojednaním sledoval ďalšie navýšenie odplaty za poskytnutie úveru s cieľom
vyhnúť sa kontrole jej primeranosti, čo rozhodne nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými
mravmi.

36. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi v čase uzatvorenia zmluvy bol obsiahnutý v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ust. § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci
nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní

služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
37. Právne bezvýznamný je poukaz žalovaného na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný
vo veci C-42/15.

38. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere v čl. 22 zaviedla úplnú harmonizáciu svojich ustanovení spočívajúcu v tom, že
členské štáty pri implementácii smernice nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve
ustanovenia, ktoré sa od ustanovení smernice odchyľujú.
39. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý členský

štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica je mäkším právnym nástrojom ako nariadenie,
pretože umožňuje zladenie požiadavky na jednotu úniového práva s vôľou zachovať rozmanitosť
národných úprav. Smernica sa ako právny predpis často používa napr. v oblasti vnútorného trhu ,
kde existujú podstatné rozdiely medzi úpravami jednotlivých členských štátov, aby sa umožnilo

ich postupné zjednotenie. Smernica nemá všeobecnú záväznosť ako nariadenie je adresovaná iba
členským štátom a nie všetkým fyzickým osobám. Ustanovenia smernice musia byť transponované
do vnútroštátneho právneho poriadku s jednoznačnou záväznou právnou silou v podobe všeobecného
záväzného právneho predpisu a s presnosťou a jasnosťou požadovanou na účely splnenia požiadavkyprávnej istoty. Až kým smernica nie je správne prebratá do vnútroštátneho práva dotknuté subjekty
nemajú možnosť poznať rozsah svojich práv. Na tento stav právnej neistoty nemá vplyv ani prípadný
rozsudok Súdneho dvora o nesplnení transpozičnej povinnosti členského štátu alebo rozsudok Súdneho

dvora, ktorým bol určitým ustanoveniam tejto smernice priznaný priamy účinok. Až momentom správnej
transpozície smernice nastáva právna istota, kedy fyzické a právnické osoby už musia poznať svoje
práva vyplývajúce zo smernice a možno od nich požadovať, aby si uplatnili svoje práva. Ustanovenia
smernice majú priamy účinok len vtedy, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky a to, že uplynula
transpozičná lehota smernice, smernica nie je správne transponovaná alebo nie je zabezpečená

jej úplná účinnosť, ustanovenie smernice zakladajúce právo pre jednotlivca alebo povinnosť pre
členský štát musí byť dostatočne jasné, presné a nepodmienené a priama aplikácia nesmie mať za
následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, alebo založenie resp. sprísnenie trestnej
zodpovednosti tých, ktorí sa dopustia porušenia jej ustanovení. To znamená, že smernica nikdy nemôže
mať horizontálny priamy účinok v sporoch medzi súkromnoprávnymi subjektami. Je logické, že ak si
členský štát nesplnil svoju povinnosť a netransponoval smernicu správne alebo načas, nemôžu dôsledky

tohto protiprávneho konania štátu znášať fyzické alebo právnické osoby a preto im nemôže byť uložená
na základe neprebratej, resp. nesprávne prebratej smernice žiadna povinnosť.
40. Pre všetky spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať termín konečnej splatnosti úveru je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona

povinnosťtzv.úplnejharmonizácieporušila.To,žeSúdnydvorEurópskejúnievoveciC-42/2015potvrdil,
že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom
práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné, pretože v tomto
konkrétnom prípade išlo vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika teda nesprávne
transformovala do svojho právneho poriadku Smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej právnej

úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru.
41. Požiadavka smernice k tejto otázke je tak jasná a zreteľná, že zo slovného spojenia smernice „dĺžka
trvania zmluvy o úvere“ absolútne žiadnym výkladom nie je možné vyvodiť požiadavku, aby zmluva
uvádzala termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

42. Požiadavka zákona je však od požiadavky smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať
„dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Niet
žiadnych pochybností, že slovenský zákon ide nad rámec smernice a celkom jasne požaduje vyjadrenie
tak doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje smernica, ktorá navyše obsahuje

požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú istú terminológiu ako používa smernica.
Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil, ale k termínu „dĺžka trvania zmluvy o úvere“
pridal slová „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“.
43. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere účinný osobitný právny predpis a to zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 9 ods. 2 upravoval osobitné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskomúvere.Totoustanovenieobsahovorozsiahleniejeamedzináležitosťamizmluvyuvádza
itermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.Tátonáležitosťjetakvýznamná,žesjejneuvedením
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v
ustanovení § 11 ods. 1 písm. a/ spájal sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
44. Dôsledkom prijatia plnenia bez právneho dôvodu je vznik povinnosti žalovaného vydať žalobkyni

bezdôvodné obohatenie v zmysle zásad uvedených v ust. § 451 a nasledujúcich Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa z titulu poskytnutého úveru mala žalovanému vrátiť len istinu 800.- €. Celkovo
však žalobkyňa zaplatila čiastku 1 261.- €, a preto rozdiel medzi touto sumou a istinou úveru vo výške
461.- € predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného, ktoré musí žalobkyni vydať.
45. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok ako

vecne správny potvrdil.
46. Zároveň úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% podľa ust.
§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne
súd prvej inštancie.
47. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).