Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716204306
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5716204306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov

senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. P. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Annou Hulejvou, bytom N. XX,
2/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., L. XX, 3/ H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., T. XX, proti žalovaným:
1/ H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T. O. XX, 2/ Ing. W. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T. O. XX, 3/ U.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom so sídlom
v P., F. XX, o obnovu konania, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k.
7C/128/2016-202 zo dňa 5. októbra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1 - 3 priznáva voči žalobcom 1 - 3 n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh na obnovenie konania vo veci vedenej tamojším
súdom pod sp.zn. 5C/87/2008. Dospel totiž k záveru, že listina - kúpna zmluva z 7.12.1965 - nie je takým
dôkazom, ktorý by odôvodňoval obnovu predmetného konania, resp. by priniesla priaznivejší výsledok
pre žalobcov. V tejto spojitosti poukázal na skutočnosť, že v rozsudku Okresného súdu v Martine

sp.zn. 5C 87/08 sa konštatuje, že žalobca X. M. svojimi konkrétnymi úkonmi vyzýval spoluvlastníkov k
vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva tým, že ponúkal možnosť uzavretia kúpnej zmluvy, t.j. za
odplatu chcel získať podiely ostatných spoluvlastníkov, a to konkrétne vo vzťahu k parcele č. 2011/10 s
uvedením, že jeho syn Ing. P. M., t.j. žalobca 1/ vlastní podiel v rozsahu 1/12-iny. Súd prvej inštancie mal
teda za to, že pokiaľ by si bol X. M. vedomý toho, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, nebol by
sa domáhal odkúpenia podielov od ostatných spoluvlastníkov. Súčasne poukázal na to, že U. M., ktorý
previedol nehnuteľnosť na X. M., s predmetnou nehnuteľnosťou nakladal spôsobom, ktorý nemožno

označiť ako oprávnenú držbu nehnuteľnosti, preto nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním.
2.Podľa názoru okresného súdu nie je pravdou, že by parcela č. 2011/10 bola odpredávaná kúpnou
zmluvou z 7.12.1965. Ako predávajúca je na kúpnej zmluve uvádzaná P. M., rod. H.. Ak by sa totiž
odpredávala táto parcela, neprichádzalo by do úvahy dedičstvo k nej po P. M., rod. H., ktoré sa viedlo
pod sp.zn. D 538/89. Vlastníctvo základe dedičského rozhodnutia nadobudol U. M., otec žalobcov 2/ a
3/. Posledné rozhodnutie bolo potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn.7Co/484/2014.
3.Súd prvej inštancie zhrnul, že návrh žalobcov na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu

Martin sp.zn. 5C 87/08 nie je dôvodný, nakoľko žalobcovia nepredložili taký dôkaz, ktorý by mohol pre
nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
4.Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolvsúlades§255ods.1CSPtak,že žalobcomuložilpovinnosť
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným trovy konania v celom rozsahu.5.Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ - 3/ a domáhali sa zmeny v podobe povolenia
obnovy konania. Uviedli, že dňa 28.2.2016 objavili v starých dokumentoch, nákresoch týkajúcich sa

výstavby rodinného domu z roku 1965 u zosnulého otca žalobcu 1/ X. M. kúpnu zmluvu zhotovenú
v Žabokrekoch, ktorá bola vložená a dlhodobým ležaním medzi nákresmi rodinného domu zlepená.
V tejto kúpnej zmluve Miestny národný výbor v Žabokrekoch kupuje stavebný pozemok, vedený v
evidencii nehnuteľností v Stredisku geodézie pre okres Martin ako parcelu č. 211/15 vo výmere 788 m2
v katastrálnom území obce N. dňa 07.12.1965. Predmetnú listinu považujú za taký ďalší dôkaz, ktorý

odôvodňuje obnovu v konaní vo vecí 5C/87/2008, nakoľko by pre nich priniesol priaznivejší výsledok.
Preukazuje totiž, že rodina M. dlhodobo, viac než 70 rokov užíva parcelu č. 211/10 vo viere, že jej
táto patrí na základe pôvodnej dohody o rozdelení pozemkov. Na podklade tejto kúpnej zmluvy Ústavu
geodézie a kartografie v Žiline, Stredisko geodézie vo Vrútkach vydal dňa 11.11.1965 geometrický plán
č. 215-65-206-915, na ktorom je zakreslená novovytvorená parcela č. 211/15 pod stavbu rodinného
domu X. M. o dĺžke 57,10 m a šírke 13,90 m, t.j. len určitý úsek z parcely č. 211/10 a táto je odpredávaná

kúpnou zmluvou zo 7.12.1965. Na parcele č. 211/15 je postavený rodinný dom X. M., skolaudovaný v
roku 1971. Následne došlo aj k dedičstvu zostávajúcej časti parcely č. 211/10 po P. M., rod. H., ktoré
sa viedlo pod sp.zn. D 538/89. Dedičstvo nadobudol U. M., právny predchodca a otec žalobcov 2/ a 3/.
Pokiaľ ide o nedostatky kúpnej zmluvy zo 7.12.1965, za tieto žalobcovia nezodpovedajú a nemôžu sa
brať ako dôvody nepovolenia návrhu na obnovu konania.

6.Odvolatelia opakovane poukazovali na vzťah sudkyne JUDr. Zátopkovej, prostredníctvom jej manžela
s advokátom JUDr. Salínim, ktorý zastupoval žalovaných 1/ - 3/ ako dôvod nespravodlivo vedeného
procesu v pôvodnej veci 5C/87/2008.
7.V ďalšej časti odvolania zopakovali skutkovú argumentáciu vo veci samej, týkajúcej sa reálneho
rozdelenia a spôsobu užívania parcely č. 211, ktorá dohoda nemala písomnú formu a nebola zapísaná

v pozemkovej knihe, nakoľko sa to v tej dobe nevyžadovalo. Na základe tejto dohody každý z dedičov
užíval tú časť parcely, ktorá mu bola pridelená a s touto nakladal ako s vlastnou, čo vyplýva z ďalších
písomných záznamov z pozemnoknižnej vložky č. 206, v zmysle ktorých jednotliví dedičia nakladali,
resp. prevádzali príslušné pridelené časti parcely č. 211 na nadobúdateľov. V dôsledku absencie tejto
dohody je pozemok nesprávne evidovaný na liste vlastníctva č. XXX ako podielové spoluvlastníctvo

žalovaných, ktorí neboli dedičmi po otcovi žalobcov 2/ a 3/, ani inak nenadobudli spoluvlastnícky podiel
k pozemku. Žalovaní len využili administratívnu formálnu chybu evidovanú v pôvodných záznamoch,
ktorá sa opakovane prepísala pri následných úkonoch. Takéto nesprávne zápisy však podľa odvolateľov
nemôžu mať za následok odňatie vlastníckeho práva osobám, ktoré podľa § 134 OZ pozemok vydržali.

8.V písomnom vyjadrení žalovaní navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolacie dôvody označili
za zmätočné a neopodstatnené, uvedené z väčšej časti len formálne bez bližšieho/podrobnejšieho
vysvetlenia. Pokiaľ žalobcovia uvádzajú, že predkladajú nový dôkaz, ktorý nemohli použiť v pôvodnom
súdnom konaní, podľa žalovaných ho predložiť mohli, resp. mohol ho predložiť už pôvodný navrhovateľ
X. M., ktorý ho mal veľa rokov vo svojich dokladoch. Keby bol žalobca 1/ a predtým jeho otec X. M.

riadne prezreli doklady, určite by našli uvedenú dohodu, ktorú našli podľa ich tvrdenia až 28.2.2016.
Nie je teda takým dôkazom, ktorý v zmysle ustanovenia § 397 písm. a) CSP bez svojej viny nemohli
žalobcovia použiť v pôvodnom konaní a nie je ani takým novým dôkazom, ktorý zároveň môže pre
žalobcov privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.Zopakovali, že už viackrát vysvetlili, že k dohode
pôvodných vlastníkov z roku 1908 nedošlo. Nikto z potomkov o takej dohode nevie a nikto sa takouto

neriadil, je to vymyslená lož. Všetci potomkovia pôvodných vlastníkov parcely č. 211 sa riadili zápismi v
pozemkovej knihe, evidenciou nehnuteľností a v katastri nehnuteľností, pretože tieto zápisy považovali
za správne, nijako ich nenapádali.
9.Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, že kúpna zmluva má preukazovať, že rodina M. dlhodobo pozemky
užívala, žalovaným nie je jasné, koho zahŕňajú žalobcovia do rodiny M.. V kúpnej zmluve je totiž zjavné,

že tam boli aj ďalší spoluvlastníci, a to Y. Q., rod. H. a U. H., z čoho vyplýva, že v roku 1965 nemohla
P. M. užívať parcelu č. 211/10 s vedomím, že jej patrí v celosti, pretože vedela, že k tejto parcele majú
spoluvlastnícky podiel aj ďalší príbuzní. Spoluvlastnícky podiel 1/12 - inu po P. M. zdedil jej syn U. M.,
ktorý ho neskôr daroval X. M. a po ňom ho zdedil žalobca v rade 1/ Ing. P. M.., ktorý v súčasnosti
užíva časť parciel č. KN 211/9 a KN 211/10 spolu o výmere približne 580 m2, časť z toho neoprávnene.

Dôležitou skutočnosťou pritom je, že ďalšia účastníčka kúpnej zmluvy zo 7.12.1965 je Y. Q., rod. H. (nie
M.), ktorá v čase podpísania kúpnej zmluvy mala spoluvlastnícky podiel 1/12 - ina k parcele č. 211/10
(nie je to však v kúpnej zmluve uvedené). Ako už žalovaní uviedli vo svojich podaniach, Y. Q. rod. H.
bola starou mamou žalovanej 2/ Ing. W. P., pričom Y. Q., rod. H. (teda nie M.) aj skutočne užívala časťparcely č. 211/10, z ktorej sa neskôr vytvorila parcela č. KN 211/9 orná pôda o výmere 890 m2, ktorú
Y. Q. tiež užívala, čo preukazuje Výpis z evidencie nehnuteľností a to výpis z listu vlastníctva č. XXX
zo 14.10.1992, kde je ako užívateľ tejto parcely č. KN 211/9 uvedená Y. Q. č. 157. Takže z uvedeného

vyplýva, že súčasnú parcelu č. KN 211/9 užívala do roku 1992 rodina Q. (stará mama žalovanej 2/) a
po nej ju sčasti užíva až doposiaľ B. M., rod. Q., mama žalovanej 2/ Ing. W. P.. To znamená, že parcelu
č. 211/9 neužívala do roku 1992 rodina M. a neskôr ju len sčasti užíval U. M. a po ňom X. M., a to len
jej menšiu časť, podobne ako parcelu č. KN 211/10, ktorú tiež X. M. užíval len z menšej časti, aj keď vo
väčšej výmere, ako bol jeho spoluvlastnícky podiel (proti vôli iných spoluvlastníkov).Tretím účastníkom

kúpnejzmluvyz7.12.1965bolU.H.(nieM.),ktorývtomčasemalkparceleč.211/10apredtýmkparcele
č. 211 tiež spoluvlastnícky podiel 1/12-ina podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 206, neskôr časť
tejto parcely ako novú parcelu 211/12 užíval B. H.. Toto preukazuje aj Výpis z evidencie nehnuteľnosti
a výpis z listu vlastníctva č. XXX zo 14.10.1992. Časť parcely č. 211 a neskôr parciel z nej vzniknutých
užíval aj U. H. so svojim synom W. H., ktorý potom predal svoj podiel B. M., rod. Q. (matke žalovanej
2/ Mgr. W. P.), ktorá svoj podiel 2/3-iny predala neskôr žalovanému 1/ H. P. ako svojmu zaťovi na účely

výstavby rodinného domu. Kúpu podielov od F. F., Ing. B. H. a W. H. k parcelám č. KN 211/9 a 211/10
preukazuje kúpna zmluva z 26.10.2000. Po P. M. užíval novú parcelu č. KN 211/10 o výmere 850 m2 U.
M., ktorý po nej zdedil podiel 1/12 - ina k tejto parcele, ale s vedomím, že vlastní len 1/12- inu parcely
č. 21/0 a že sú tam ďalší spoluvlastníci, teda neužíval túto parcelu v dobrej viere, že mu vec patri v
celosti. Neskôr U. M. daroval podiel 1/12-ina X. M., otcovi žalobcov, ktorý užíval len časť parcely č.KN

211/9 a KN 211/10, ale vo výmere väčšej ako bol jeho spoluvlastnícky podiel l/12 z týchto parciel, ktorú
si neskôr aj svojvoľne oplotil. Toto užívanie však vykonával X. M. bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov
týchto parciel a proti ich volí (o čom vypovedali aj svedkovia v pôvodnom konaní 5Cú87/2008 pred OS
Martin). Uvedené skutočnosti preukazuje aj list X. M. B. M. z 26.3.2006 (v súdnom spise). Nikto z M.
teda neužíval vyššie uvedené parcely so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere (dobromyseľne), že

mu vec patri v celosti, ale vždy vedeli z dedičských konaní, darovacích a kúpnych zmlúv, z pozemkovej
knihy, evidencie nehnuteľností a katastra nehnuteľností, že im patrí len v 1/12-ina z celku. Žalobcovia 2/
P. M. a 3/ H. M. parcely c. KN 211/9 a 211/10 nikdy neužívali.
10.Z opísaných dôvodov nemohli byť splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva
vydržaním. Taktiež je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.12.1965

bolo vydané rozhodnutie o pridaní pozemku do osobného užívania dňa 8.4.1966, pretože platné
právne predpisy to v tom čase neumožňovali a nezodpovedá to ani skutočnosti, ako bolo vydané
rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, ak sa predtým nekúpil pozemok v celosti
do vlastníctva československého štátu. Uvedená kúpna zmluva mohla v prípade platnosti zabezpečiť
kúpu len štvrtinového stavebného pozemku č. 211/15, čo nepostačovalo pri pridelení stavebného

pozemku do osobného užívania a uzavretia dohody o osobnom užívaní pozemku. Zo strany žalobcov
teda ide opätovne o zavádzanie. Obdobne, predložený geometrický plán ani v súvislosti s nejakou
dohodou dedičiek žiadnym dôkazom toho, že „rodina M.“ užívala predmetnú nehnuteľnosť v dobrej viere.
Opakovane popreli argumentáciu o priateľskom vzťahu samosudkyne s právnym zástupcom žalovaným.
11.Podľa žalovaných teda predložená kúpna zmluva z 7.12.1965 (ako nový dôkaz) nijako nepreukazuje

ani existenciu ústnej dohody o reálnom rozdelení pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 211 na 4
samostatné parcely, ktorá mala byť podľa tvrdenia žalobcov uzavretá medzi pôvodnými vlastníkmi
tejto parcely, zapísanými v pozemkovej knihe v roku 1908 a tiež nijako to nepreukazuje ani dohodu
dedičiek z roku 1934 o reálnom rozdelení na 2 časti, odkedy údajne M. (nie je upresnené ktorí, v
ŽabokrekochjeveľarodínM.)malizačaťdobromyseľnéužívanieparcelyč.211/10anijakonepreukazuje

ani oprávnenosť držby a dobromyseľnosť pri užívaní týchto parciel po dobu 71 rokov žalobcami alebo
právnymi predchodcami a predkami žalobcov v ktoromkoľvek období po roku 1909, (resp. po roku
1934 alebo po roku 1965, alebo po roku 2000 alebo po roku 2005), pretože v každom období si musel
byť každý spoluvlastník a predchodca žalobcov vedomý a aj si bol vedomý z dedičských konaní a
podľa zápisov v pozemkovej knihe, evidencii nehnuteľností a katastri nehnuteľností, že nie je výlučným

vlastníkom najskôr pozemnoknižnej parcely č. 211, neskôr parcely č. EN a KN 211/9 a parcely č. EN
a KN 211/10 a že k týmto parcelám boli vždy ďalší spoluvlastníci, a to aj s väčšími podielmi, ktorí mali
taktiež právo tieto parcely užívať.
12.Žalobcovia sa tiež znovu odvolávajú na dôkaz, a to čestné prehlásenie N. P. z 8.2.2008, o ktorom
nepravdivotvrdia,žehosúduznalaktorépodpísalaN.P.voveku88rokov,pričomuždlhšiudobunežilav

Žabokrekoch, ale na W., takže nemohla ani riadne poznať konkrétnu situáciu pri užívaní parciel v k.ú. N.,
uvedených v čestnom prehlásení. Čestné prehlásenie obsahuje veľa konkrétnych údajov o parcelách,
o ich užívaní a užívateľoch a preto je vylúčené, aby obsah čestného prehlásenia vytvorila N. P. sama a
to vzhľadom na svoj vek a dlhodobú neznalosť pomerov v Žabokrekoch. Pôvodný žalobca X. M., otecžalobcu 1/ predložil na Okresný súd v Martine v pôvodnom konaní veľa podobných čestných prehlásení,
ktoré žalovaní spochybňovali ako nedôveryhodné, a to aj preto že následne sa niektorí z tých, ktorí ich
podpísali, vyjadrili, že oni čestné prehlásenia nepísali a ani neformulovali, že ich priniesol už napísané

pôvodný žalobca X. M., že ich ani riadne nečítali a v dobrej viere mu ich podpísali. Takže takto to zrejme
bolo aj s čestným prehlásením N. P., ktorá ho pre svoj vysoký vek a neznalosť pomerov v Žabokrekoch
nemohla sama napísať a formulovať, ale zrejme ako ostatné ho pripravil pôvodný žalobca X. M. a ona ho
v dobrom úmysle len podpísala a zrejme ani poriadne nevedela, čo podpisuje. Z uvedeného dôvodu, je
čestné prehlásenie N. P. z 8.2.2008 nedôveryhodné ako dôkaz k tomu, že „rodina M." užívala predmetnú

nehnuteľnosť vo viere že im táto patrí.
13.Nijako sa nepreukázalo a nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcov, že podľa najstaršieho záznamu v
pozemnoknižnej vložke č. 206 z roku 1908 v maďarskom jazyku pôvodná parcela č. 211 o výmere
9.447,70 m2 bola dohodou štyroch dedičov rodiny H. (E. aj ako Y., U., U. a F.) rozdelená na štyri reálne
časti, pričom podľa žalobcov dohoda o rozdelení parcely nebola dohodou spoluvlastníkov o spôsobe
užívania so spoločnou vecou ale bola riadnou dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na

základe ktorej každý zo spoluvlastníkov nadobudol do výlučného vlastníctva časť z parcely o veľkosti od
2.300 m2 do 2600 m2. Žalobcovia za podstatné považujú, že dohoda o rozdelení a spôsobe užívania
parcely č. 211 nemala písomnú formu a ani nebola zapísaná v pozemkovej knihe, nakoľko sa to podľa
žalobcov údajne vtedy nevyžadovalo (čo nie je pravda). Pritom žalobcovia tvrdia, že to, že táto dohoda
existovala a nespochybniteľne vyplýva z ďalších písomných záznamov evidovaných v pozemnoknižnej

vložke. Nie je tiež pravdou tvrdenie žalobcov, že na nadobudnutie výlučného vlastníctva pôvodného
spoluvlastníka v prípade, ak by sa stal výlučným vlastníkom novej parcely vytvorenej z pôvodnej parcely
č. 211, nie je potrebný jeho zápis ako vlastníka do pozemkovej knihy. Podľa uhorského práva platného
na Slovensku v roku 1908 a aj neskôr až do roku 1950 platil tzv. intabulačný princíp, podľa ktorého sa stal
vlastníkom len ten, kto bol ako vlastník konkrétnej parcely zapísaný do pozemkovej knihy. Žalobcovia

sa teda snažia napriek nesporným a jasným zápisom v pozemkovej knihe, či už v maďarčine alebo
slovenčine, súd a aj žalovaných presvedčiť opakovane v návrhu na obnovu konania a aj v Oprave
návrhu na obnovu konania, resp. v odvolaní, že podľa najstaršieho záznamu v pozemnoknižnej vložke
č. 206 z roku 1908 v maďarskom jazyku bola dohodou dedičov z rodiny H. (E. resp. Y., U., U. a F.)
pôvodnáparcelač.211rozdelenána4reálnečastiažebolariadnoudohodouovyporiadanípodielového

spoluvlastníctva, na základe ktorej každý zo spoluvlastníkov nadobudol do výlučného vlastníctva časť
parcely č. 211 o veľkosti od 2300 do 2600 m2 a že to nebola dohoda o spôsobe užívania parcely č. 211.
14.Žalovaní od podania návrhu na obnovu konania žalobcami v roku 2016 zisťovali u svojich príbuzných
a predkov, čo existovala nejaká takáto dohoda pôvodných vlastníkov o reálnom rozdelení pôvodnej
parcely č. 211. Pritom žalovaná 2/ Ing. W. P. rod. M. a jej matka B. M. sú potomkami po pôvodnom

spoluvlastníkovi parcely č. 211 U. H., zapísanom v roku 1909 v pozemnoknižnej vložke č. 206.
Žalovaný 3/ U. F. a jeho otec sú potomkami po pôvodnom spoluvlastníkovi parcely č. 211 F. H.,
zapísanom v roku 1909 v pozemnoknižnej vložke č. 206. Žalovaní zistili, že nikto z potomkov po týchto
pôvodných spoluvlastníkov parcely č, 211, nemá vedomosť a nikdy nepočul o takejto dohode pôvodných
spoluvlastníkov, nikto nevidel k tomu žiadny doklad a tiež nikto sa od roku 1909 takouto dohodou ani

neriadil a to ani po roku 1965, ani po roku 2000, ani po roku 2005. Rovnako žalovaní, ich príbuzní a
predkovia,akopotomkoviapopôvodnýchvlastníkochparcelyČ.211F.H.aajU.H.,považujúzaúčelovo
vymyslené a nepravdivé aj tvrdenie žalobcov, že v roku 1934 bola uzavretá nejaká dohoda dedičiek
Y. H. a P. M. o pôvodných dedičiek parcely č. 211 z roku 1934 o reálnom rozdelení tejto parcely na 2
samostatné časti. Predmetnú skutočnosť nedokazuje žiadny dôkaz a nedokazuje to ani kúpna zmluva

zo 7.12.1965 predložená žalobcami.
15.Podľa žalovaných súd prvej inštancie správne zamietol návrh na obnovu konania aj preto, že žalobca
1/ žiadal, aby mu súd v obnovnom konaní priznal spoluvlastnícky podiel 1/12 k parcele 211/10, ktorý
však už vlastnil pred pôvodným konaním 5C 87/2008, počas pôvodného konania 5C87/2008 a aj pred
skončením konania 5C87/2008 a preto mu nemohol byť tento spoluvlastnícky podiel duplicitne priznaný

ani v pôvodnom konaní 5C 87/2008 a nemôže byť nanovo tento podiel preto priznaný ani v obnovenom
konaní. Súd prvej inštancie tiež správne zamietol návrh na obnovu konania u žalobcov 2/ a 3/, ktorí
žiadajú priznať spoluvlastnícke podiely po 11/24 - in, pretože okrem vyššie uvedených dôvodov, nie sú
splnené predpoklady pre priznanie ich vlastníckeho práva k požadovaným podielom na parcele 211/10
vydržaním podľa ustanovení § 129 až 134 OZ, nakoľko oni tieto parcely nijako neužívali a nemali ich v

držbe a ich právni predchodcovia X. M. a U. M. a ich predkovia (P. M. rod. H.) nemohli pri ich užívaní
byť dobromyseľný že im tieto parcely patria v celosti, pretože mali v ktoromkoľvek období vedomosť, že
vlastnia len 1/12-inu a že existujú aj ďalší spoluvlastníci týchto parciel, o čom sa dozvedeli z dedičskýchkonaní a o čom boli zápisy v pozemkovej knihe, evidencii nehnuteľností a katastri nehnuteľností, ktoré
im boli známe.

16.V písomnej reakcii na vyjadrenie žalovaných, žalobcovia doslovne opísali text už predloženého
odvolania a doplnili, že na kúpnej zmluve z 26.10.2000 (V 3500/2000) chýba podpis matky B. M. rod.
Q.. Ide o Y. Q. rod. H. č.d. l57, ktorá vlastnila a užívala parcelu č.211/9 o výmere 890 m2 ornej pôdy
podľa evidenčného listu 112. Matka B. M. ani netušila, že dcéra ju pripravila o pôdu na parcele č.211/9
vyhotovením kúpnej zmluvy V 3500/2000 zo 26.10.2000, tak isto ani brat B. M., D. Q. netušil, že kúpna

zmluva nebola uskutočnená v súlade so zákonmi a tak sa B. M. zmocnila aj pôdy na parcele č. 211/9,
ktorá bratovi patrila po matke. Parcelu č. 211/10 mala právo užívať podľa evidenčného listu č.80 P. M.
rodená H., stará matka žalobcov l/-3/ a parcelu č. 211/9 užívala Y. Q., rodená H. podľa evidenčného listu
č. 112. Sú to dcéry U. H., jedného zo štyroch dedičov z rodiny H.. Pôvodná panela č.211 bola rozdelená
na štyri reálne časti a bola riadnou dohodou o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Žalovaní 1/-3/
a ich rodiny nepredložili žiaden písomný dôkaz, že oplotenie a užívanie pôdy X. M. je proti ich vôli. X.

M. pôdu oplotil v roku 1994 so súhlasom Y. Q. rod. H. pre svoju potrebu a určitý úsek z parcely č.211/10
ponechal ako prístupovú cestu k pozemku. Žalovaný 3/ U. F. a jeho otec nie sú potomkami po pôvodnom
spoluvlastníkovi parcely č.211 F. H. zapísanom v roku 1909 v pozemnoknižnej vložke č.206, ako je to
uvedené vo vyjadrení žalovaných. Žalovaný 3/ je vnukom N. F. a táto bola neter F. H., preto nemohli
vedieť o dohode pôvodných štyroch vlastníkov (U., F., U., E.) o reálnom rozdelení pôvodnej parcely

č.211 na štyri časti a ani ju nemôžu považovať za účelovú lož. V majetkovej podstate vložka č.206 v
maďarskom jazyku v zápise č.8 je čitateľný záznam z roku 1949, že F. H. previedol na základe darovacej
zmluvy na neter N. F. rod H. druhu svoju časť parcely č.211, ktorá si na nej postavila rodinný dom.
Taktiež je tejto vložke v zápise č.6 čitateľný záznam z roku 1924, kde F. H. previedol jednu svoju časť
parcely č.211 na základe kúpnej zmluvy na U. F. z M.. Tato časť parcely pozostávala z parciel č.211/5,

211/6,211/7. Na parcele č.211/6 v tej dobe bolo postavené aj humno. U. F. z M. nepatril do rodiny F. H.
a na parcele si postavil rodinný dom. Nespochybniteľné z toho vyplýva tá skutočnosť, že F. H. nakladal
s časťami parcely č.211 ako výlučný vlastník. To znamená, že prastarý otec žalobcov U. H. vydržal
parcelu č.211/10 už začiatkom minulého storočia. Podľa záznamu v roku 1917 U. H. previedol svoju časť
parcely č.211 na brata F. H. čím F. H. nadobudol dve časti parcely č.211. Na Okresný súd v Martine bol

doložený zo strany žalovaných l/-3/ ako dôkaz majetková podstata vložka 206 v maďarskom jazyku z
roku 1909, kde zápis č.6 je podozrivo nečitateľný a tento zápis má podstatný význam pre celé konanie,
na čo upozornili súd. Dodali, že súd uznal čestné prehlásenie N. P. z 08.02.2008, hoci žalovaní l/-3/
vo svojom vyjadrení uvádzajú, že žalobcovia nepravdivo argumentujú čestným prehlásením N. P..

17.V následnom stanovisku žalovaní zotrvali na svojej argumentácii jednak ohľadne formálneho
vymenovania odvolacích dôvodov odvolateľmi ako i vo vzťahu k skutočnosti, že predložená kúpna
zmluva nie je novým dôkazom, ktorý by preukazoval existenciu deľby nehnuteľnosti z roku 1908.

18.Napokon, v poslednom vyjadrení žalobcovia/odvolatelia zopakovali podstatnú časť svojej

argumentácie doslovným spôsobom.

19.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a

contrario) rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

20.Odvolacia argumentácia je neopodstatnená. Z hľadiska hypotézy aplikovanej normy (§ 397 písm. a/
CSP - citovaný v napadnutom rozsudku) založenej na kumulácii jednotlivých požiadaviek prípustnosti
obnovy konania je určujúcim (a postačujúcim) zistenie/záver, či mohla strana sporu navrhovaný/

príslušnýdôkazpoužiťvpôvodnomkonaníbezsvojeviny.Vkontexteopísanéhovýchodiskajesprávnym
tvrdenie žalovaných, že navrhovaný dôkaz predmetné charakteristiky nespĺňa. Okolnosť, že predmetná
listina - kúpna zmluva - bola dlhodobým ležaním „zalepená“ v ostaných dokumentoch žalobcov, t.j. bola
po celý čas objektívne (práve a len) v ich dispozícii, totiž zaťažuje (procesne) výlučne žalobcov. Inými
slovami, nepredloženie predmetného listinného dôkazu v pôvodnom konaní je spôsobené práve a len

zavinením žalobcov (spočívajúcim v nedostatočnom oboznámení sa s vlastnými podkladmi žaloby),
čo ich/žalobcov, v súlade s konštrukciou/zmyslom dotknutého mimoriadneho opravného prostriedku,
následne diskvalifikuje z možnosti jeho použitia. Pripustením argumentácie predostretej v návrhu na
obnovu konania by totiž akákoľvek nedôslednosť v rámci predkladania dôkazov (tu odvolací súdzdôrazňuje v kontradiktórnom sporovom konaní) viedla k neprijateľnému narušeniu princípu právnej
istoty, prejavujúcom sa tu v podobe jednoduchého spochybnenia právoplatnosti vydaného súdneho
rozhodnutia.

21.Možno preto zhrnúť, že nie je daný dôvod pre pripustenie obnovy konania. Nadväzne je vecne
správnym rozhodnutie okresného súdu, ktorým nevyhovel návrhu na povolenie obnovy konania
vedeného pred tamojším súdom pod sp. zn. 5C/87/2008.

22.Napokon je vecne správnym aj závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd

relevantnej procesnej norme zodpovedajúco aplikoval zásadu úspechu sporových strán v konaní.

23.Rozhodnutieotrováchodvolaciehokonania(onárokunaichnáhradu)nachádza svojprávnyzákladv
ustanovení § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom
konaní plne úspešní, preto im vznikol voči protistrane - žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v

zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

24.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.