Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815202433
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5815202433.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a

členovJUDr.JanyUrbanovejaMgr.AnnyMihálikovej,vprávnejvecižalobkyne:S.D.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom M. E. XXX, XXX XX M. E., zastúpená spoločnosťou: KUBINEC & PARTNERS advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, so sídlom pobočky Trojičné námestie
122, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 851 574, proti žalovaným: 1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E.
XXX, XXX XX M. E., 2/ S. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XXX, M., V. republika, obaja žalovaní
zastúpení Mgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom X., T. W. č. XXX, v konaní o určenie, že
právo zodpovedajúce vecnému bremenu existuje, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu

Námestovo č.k. 7C/130/2015-46 zo dňa 15. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/130/2015-46 zo dňa 15. marca 2017 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

N a r i a ď u j e opravu úvodnej časti písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Námestovo

č.k. 7C/130/2015-46 zo dňa 15. marca 2017 (záhlavie rozsudku) uvedením mena a priezviska sudcu,
ktorý rozhodol vo veci.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Súčasne rozhodol o náhrade trov
konania tak, že žalobkyňa je povinná žalovaným 1/ a 2/ nahradiť trovy konania v plnej výške, vyčíslené
v uznesení vydanom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 24.01.2015 domáhala,
aby súd určil, že existuje právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalobkyne spočívajúce v

doživotnom práve bezplatného bývania a užívania nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXX podľa
stavu KN na LV č. XXXX v obci a kat. území M. E., ktorý je postavený na pozemku CKN parc. č. 468 a aby
súd určil, že z vecného bremena v prospech žalobkyne spočívajúceho v doživotnom práve bezplatného
bývania a užívania nehnuteľnosti sú povinní žalovaní 1/ a 2/. Žalobkyňa sa odvolala na osvedčenie o
dedičstve č. D 209/01, Dnot 129/2001 po poručiteľovi E. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. E. č.
XXX,zomrelomXX.XX.XXXX,vzmyslektoréhodedičiaporučiteľauzatvorilidohodu,podľaktorejrodinný
dom súp. č. XXX v kat. území M. E. s vedľajšími stavbami - sklad, hospodárska budova, s vonkajšími

úpravami a oplotením, bez pozemku, postavený na pozemku CKN parcela č. 468, nadobudli synovia
poručiteľa - žalovaní 1/ a 2/, každý v podiele 1/2-ice. Dedičia súčasne zriadili vecné bremeno v prospech
žalobkyne spočívajúce v doživotnom práve bezplatného bývania a užívania predmetného rodinného
domu. Na základe tohto osvedčenia o dedičstve bol na LV č. XXXX k.ú. M. E. v časti C vykonaný zápisvecného bremena v neprospech povinných - žalovaných 1/ a 2/. V predmetnom rodinnom dome býva
žalobkyňa spolu so žalovaným 1/, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne jej sústavne nadáva a vyzýva ju, aby
sa z domu odsťahovala, že nie je jeho vlastníčkou. Návrhom na vykonanie exekúcie na vymoženie

nepeňažného plnenia - uskutočnenie prác a výkonov zo dňa 25.06.2013 na podklade exekučného titulu
- osvedčenia o dedičstve sa žalobkyňa domáhala určenia, že žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek
konania, ktoré by bránilo žalobkyni vo výkone jej práv z vecného bremena, ktorým by narúšal jej pokojné
užívanie rodinného domu. Exekučný súd uznesením č.k. 9Er/1210/2013-12 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že z exekučného titulu nevyplýva

povinnosť povinného, ktorú uviedol právny zástupca s odvolaním sa na predložený exekučný titul a je
potrebné, aby tomu predchádzalo civilné konanie.
3. Žalovaní s podanou žalobou nesúhlasili. Uviedli, že žalobkyňa (matka) má vecné bremeno s právom
doživotného bývania zapísané na LV č. XXXX v k.ú. M. E. a nikto zo žalovaných jej toto právo neupiera
ani nespochybňuje. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože jej
právo nikto nespochybňuje, nepreukázala nijakým dôkazom, že by existovala nejaká právna neistota z

jej strany v otázke bývania a užívania spoločného rodinného domu.
4. Okresný súd konštatoval, že predpokladom vyhovenia určovacej žalobe je existencia naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení (§ 137 písm. c/ CSP). K naliehavému právnemu záujmu na
požadovanom určení, žalobkyňa na pojednávaní dňa 15.03.2017 uviedla, že žalobu podala preto, aby
sa opätovne potvrdilo, že skutočne má právo doživotného bývania, ktoré jej bolo priznané osvedčením

o dedičstve, pretože žalovaní ho slovne spochybňujú. Okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Poukázal, že naliehavý právny záujem je
daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo kde by bez
tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla
opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Poukázal na preventívnu povahu

určovacej žaloby. Okresný súd uviedol, že medzi stranami neexistuje stav objektívnej právnej neistoty,
pretože skutočne na základe osvedčenia o dedičstve bolo zriadené vecné bremeno v prospech
žalobkyne a v neprospech žalovaných 1/ a 2/, ktoré spočíva v doživotnom práve bezplatného bývania a
užívania rodinného domu súp. č. XXX v M. E. a toto vecné právo je aj zapísané v časti C listu vlastníctva
č. XXXX pre obec a kat. územie M. E.. Poukázal aj na vyjadrenie žalobkyne, z ktorého vyplýva, že žalobu

podala, aby bolo opätovne potvrdené jej právo. Žalobkyňa neozrejmila, v akom smere by aj prípadné
vyhovenie žalobe ovplyvnilo jej súčasné právne postavenie. Podotkol, že konanie žalovaných (resp.
žalovaného 1/) uvádzané žalobkyňou (správajú sa k žalobkyni hrubo, nadávajú jej, vyzývajú ju, aby sa
odsťahovala z domu) by skôr mohlo byť predmetom priestupkového konania a pokiaľ žalovaní 1/ a 2/
neplnia svoju povinnosť z vecného bremena (neumožňujú, resp. znemožňujú žalobkyni výkon jej práva

bývania a užívania domu), tak je namieste podať žalobu o zabránenie zásahom do jej práva s tým, že
by žalobkyňa konkretizovala zásahy do svojho práva, ktorých by sa žalovaní mali zdržať. Zhodnotil, že
aj predchádzajúce žalobkyňou vedené exekučné konanie evokuje, že k porušeniu jej práva už došlo
(resp. stále dochádza), pričom určovacia žaloba nie je prípustná vtedy, keď k porušeniu práva žalobcu
už došlo. Žalobkyňa síce podaním tejto žaloby iniciovala občiansko-právne konanie, ale nevybrala si

vhodný prostriedok na ochranu svojho práva. Keďže žalobkyňa nepreukázala na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, súd žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal vecnou stránkou žaloby.
5. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

6. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Domáhala sa

zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd vyhovie žalobe v plnom rozsahu a zaviaže
žalovaných nahradiť žalobkyni trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia, alternatívne zrušenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodov, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods.
1 písm. b/, e/, h/ CSP). V podrobnostiach uviedla, že súd zamietol návrhy strán sporu na vykonanie
dokazovania (svedka C., žalobkyne, žalovaného v 1/ rade a žalovaného v 2/ rade). K tomuto uviedla,
že súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť
ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje

dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena.
V dôsledku zamietnutia návrhu na vykonanie dôkazu bolo žalobkyni odopreté konať pred súdom a
uviesť skutočnosti potrebné na preukázanie jej nároku. Pokiaľ by súd prvej inštancie vyhovel návrhu
na vykonanie dôkazného prostriedku výsluchom strán a výsluchom svedka, ktorých vykonanie bolonavrhnuté tak v žalobe, ako aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, žalobkyňa by mala možnosť
uviesť súdu prvej inštancie podrobne všetky skutočnosti potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
ktoré by preukázali tvrdenie, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. K preukázaniu

naliehavého právneho záujmu žalobkyne by prispel aj výsluch svedka C. D. - syna žalobkyne. Poukázala
na skutočnosti preukazujúce naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení a to, že
žalovaný 1/ neodôvodnene vypína prívod elektrickej energie, prívod vody, kúrenie, čím žalobkyni
bezdôvodne odopiera nevyhnutnú osobnú starostlivosť a hygienu a v neposlednom rade jej bráni
v riadnom bývaní a užívaní rodinného domu. Spočiatku žiadal, aby platila elektrinu, vodu a keďže

žalobkyňa neprispieva na elektrinu, zakázal jej používať chladničku, ktorú jej kúpil syn C. D., aby si mala
kde uskladniť mäso. Ďalej uviedla, že žalovaný v 1/ rade býva v rodinnom dome spolu s manželkou
a dvoma deťmi, oni všetku teplú vodu spotrebujú, a keď sa chce žalobkyňa osprchovať, teplá voda
nikdy nie je. Je nútená používať vodu zo studne, ktorú si musí ohrievať. Žalobkyňa sa presťahovala do
letnej izby, ktorá sa nachádza vedľa rodinného domu, kde býva a spí. Opätovne poukázala na výzvy
žalovaného v 1/ rade, aby sa žalobkyňa z rodinného domu odsťahovala, keďže nie je jeho vlastníčkou.

Tieto slová sa jej osobne dotýkajú, pretože postavila rodinný dom spolu so svojim manželom a svojho
dedičského podielu sa vzdala v prospech žalovaných v dobrej viere, pričom si nemyslela, že by ju
niekedy v budúcnosti žalovaný v rade 1/ mohol z rodinného domu vyhadzovať a spochybňovať jej
doživotné právo bezplatného bývania a užívania rodinného domu. Poukázala, že žalovaní v rade 1/
a 2/, si riadne neplnia prevzatý záväzok, že sa budú o žalobkyňu náležite starať. Žalovaný v 2/ rade

nepríde žalobkyňu navštíviť, nezaujíma sa o ňu nijakým spôsobom. Pokiaľ by žalovaní v 1/ a 2/ rade
nespochybňovali jej právo, tak by nebola podala ani návrh na exekúciu.

7.Žalovanívrade1/a2/vovyjadreníkodvolaniuuviedli,žerozhodnutiesúduprvejinštanciepovažujúza
správne a zákonné a navrhli odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil a zaviazal žalobkyňu k náhrade trov odvolacieho konania. Uviedli, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie náležite odôvodnil a vysvetlil, v čom spočíva nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Popreli opakované tvrdenia žalobkyne, že by ju vyzývali na opustenie rodinného
domu. Bez akéhokoľvek zasahovania z ich strany žalobkyňa užíva tak časť rodinného domu súp. č.
689, ako aj miestnosť - letnú kuchyňu v priľahlej stavbe. Celé iniciovanie súdneho konania a napätie

vo vzťahoch režíruje iná osoba ako žalobkyňa. Skutočnosť, že osobné vecné bremeno je zapísané v
prospech žalobkyne na LV XXXX k.ú. M. E., nebola sporná a uplatnená žaloba s požadovaným súdnym
výrokom nerieši žiadnu zmenu jej právneho postavenia. V odvolaní žalobkyňa neuviedla žiadne nové
skutočnosti a jej tvrdenie, že širšie dokazovanie by zmenilo právnu situáciu v spore, je účelové.

8. V odvolacej replike žalobkyňa zopakovala celú argumentáciu uvedenú v podanom odvolaní.

9. V odvolacej duplike žalovaní 1/ a 2/ zopakovali argumentáciu uvedenú vo vyjadrení k odvolaniu.
Doplnili, že od roku 2002 žalobkyni umožňujú užívať bezplatne dve miestnosti v rodinnom dome súp. č.
XXX, a to kuchyňu na prízemí a obývaciu izbu na prvom nadzemnom podlaží. V kuchyni je prívod vody a

vobochmiestnostiachjeústrednévykurovanie.Tietomiestnostisižalobkyňauzamykáamámožnosťich
užívať úplne podľa svojej potreby. Do týchto priestorov žalovaní 1/ a 2/ nevstupujú. Tvrdenia žalobkyne,
že je obmedzovaná v prístupe k teplej vode, kúreniu a elektrickej energii sú rovnako nepravdivé, nakoľko
rodinný dom užíva rodina žalovaného 1/ a technicky nie je ani možné oddeliť napájanie miestností
žalobkyne od vody, elektrickej energie a kúrenia. Nad rámec zriadeného vecného bremena užíva

žalobkyňa miestnosť letnej kuchyne vo vedľajšej stavbe nachádzajúcej sa mimo rodinného domu súp.
č. XXX k.ú. M. E.. Za užívanie týchto miestností nikdy nepožadovali od žalobkyne úhradu žiadnych
nákladov a uvedené žalobkyňa ani nespochybňuje. V roku 2002 boli v rodinnom dome vykonané
rekonštrukčné práce, ktoré zvýšili komfort užívania rodinného domu pre všetkých užívateľov (omietky,
podlahy, izolácie, ústredné vykurovanie, okná, kuchynská linka, nábytok a podobne).

10. V ďalšom vyjadrení žalobkyňa (mimo odvolacej repliky), reagujúc na dupliku žalovaných uviedla, že
v rodinnom dome užíva iba kuchyňu, ktorá sa nachádza na prízemí rodinného domu, pričom obývačku
neužíva, nakoľko maloleté deti žalovaného sú dosť hlučné, a preto je nútená spať v kuchyni, keďže
je vysokého veku a potrebuje kľud. Tvrdenie žalovaných v rade 1/ a 2/, že miestnosti, ktoré užíva

žalobkyňa, nie je možné odpojiť od vody, elektrickej energie a kúrenia, sa nezakladajú na pravde,
nakoľko existujú možnosti, ktorými je možné odpojiť dané miestnosti od týchto energií. Súčasne uviedla,
že žalovaní zamlčali skutočnosť, že v kuchyni, ktorá sa nachádza na prízemí, nie je zavedené kúrenie,
s cieľom dosiahnuť pre seba priaznivé rozhodnutie vo veci. Súčasne zdôraznila, že má doživotné právobezplatného bývania a užívania rodinného domu (nie je povinná prispievať na úhradu nákladov), a teda
má právo na plnohodnotné užívanie všetkých miestností v rodinnom dome a nie iba dvoch miestností,
ktoré má údajne podľa tvrdenia žalovaných 1/ a 2/ k dispozícii.

11. Na vyjadrenie žalobkyne žalovaní v rade 1/ a 2/ nereagovali, vyjadrenie žalobkyne prevzal právny
zástupca žalovaných dňa 19.12.2017.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3
CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie v zamietajúcom výroku
(výrok I.), ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok II.), v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

13. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

15. Odvolacie námietky žalobkyne odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené.

16. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na
tom, aby bol vyhovujúci výrok rozsudku pre neho právne významný, aby mal pre neho zmysel. Žalobca

má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Prívlastok naliehavý je chápaný tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu, teda určovací
rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavý právny záujem musí žalobca
preukázať, čo logicky vedie k tomu, že žalobca je povinný v žalobe uviesť skutkové tvrdenia o tom, že

naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Absencia
naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie žaloby. Z doktríny preventívneho charakteru
určovacej žaloby vyplýva, že žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je, alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo.

17. Naliehavý právny záujem žalobkyňa v žalobe zdôvodnila tým, že bez pozitívneho rozhodnutia
súdu je jej postavenie neisté a má eminentný záujem na riadnej evidencii v katastri nehnuteľností.
Neskôr na pojednávaní uviedla, že žalobu podala z dôvodu, aby sa opätovne potvrdilo, že má skutočne
právo doživotného bývania, ktoré jej bolo priznané osvedčením o dedičstve, pretože ho žalobcovia
slovne spochybňujú. Na preukázanie naliehavého právneho záujmu spochybňovaného druhou stranou

žalobkyňa nenavrhla žiadny dôkaz, hoci súd v predbežnom právnom posúdení vyhodnotil túto otázku
akospornú. Zuvedenéhovyplýva,ževdanomprípadeužalobkyneabsentovalnaliehavýprávnyzáujem
na požadovanom určení, preto záver okresného súdu v tomto smere ako aj následný procesný postup,
ktorým zamietol žalobu bez vecného preskúmania bol správny. Súd nevykonáva pozitívne skúmanie
naliehavého právneho záujmu ex offo, keďže jeho preukázanie je vecou žalobcu.

18. Na základe vyššie uvedeného odvolacia námietka žalobkyne spočívajúca v porušení práva
na spravodlivý proces z dôvodu nevykonania navrhnutých dôkazov je nedôvodná. Ak žalobkyňa
nepredložila v žalobe relevantné tvrdenia o existencii naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení vecného bremena, následne nemôže tvrdiť, že súd nevykonal dôkazy, z ktorých takáto

naliehavosť mohla vyplynúť. Odvolací súd opakovane poukazuje, že pri tomto type žaloby je tvrdenie a
preukázanie naliehavého právneho záujmu výlučne v dispozícii žalobcu a je predpokladom úspechu v
spore. Takýto nedostatok žaloby nie je možné sanovať v odvolacom konaní. Preto aj ďalšie žalobkyňoutvrdené skutočnosti v odvolaní, týkajúce sa naliehavého právneho záujmu sú neprípustné novoty, ktoré
nespĺňajú zákonné podmienky ust. § 366 CSP.

19. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a
práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

20. V posudzovanom prípade okresný súd správne poukázal, že medzi stranami neexistuje objektívny
stav právnej neistoty, keďže na základe vyššie označeného osvedčenia o dedičstve vecné bremeno
zriadené v prospech žalobkyne, spočívajúce v doživotnom bezplatnom bývaní a užívaní rodinného

domu súp. č. XXX v M. E., je zapísané v časti C listu vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. úz. M. E..
Samotnýžalobnýpetitlenvychádzalzobsahupojmuvecnéhobremena(§151nObčianskehozákonníka)
- t.j. obmedzenia vlastníkov (žalovaných 1/, 2/) označenej nehnuteľnosti v prospech konkrétnej osoby
(žalobkyne), teda v deklarovaní povinnosti na strane žalovaných ako povinných z vecného bremena
a práva na strane žalobkyne ako oprávnenej z vecného bremena. Zvolenou žalobou by sa žalobkyni

nezlepšilo procesné postavenie, pretože medzi stranami sporu nebol spor o existenciu vecného
bremena, ktorý stav žalobkyňa opätovne požadovala deklarovať rozhodnutím súdu. Preto úvahy
okresnéhosúdu,podkladomktorýchboladoktrínapreventívnehoúčinkuurčovacejžalobyvsúvislostiach
posudzovanej veci boli namieste. Ak žalobkyňa tvrdila, že dochádza k porušovaniu jej práv vyplývajúcich
z vecného bremena, je potrebné sa ich ochrany domáhať prostredníctvom žaloby na plnenie.

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP potvrdil, a to aj vo výroku o trovách prvoinštančného konania ako výroku závislého od
rozhodnutia vo veci samej, ktorý plne zodpovedá úspechu žalovaných 1/ a 2/ v spore.
22. Odvolací súd upozorňuje súd prvej inštancie na potrebu vykonania opravy napadnutého rozsudku v

zmysle § 224 CSP v úvodnej časti (záhlavia) písomne vyhotoveného rozsudku, ktorú nariadil pre zistený
nedostatok - neuvedenie mena a priezviska sudcu, ktorý rozhodol vo veci.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ ako úspešnej procesnej strane proti žalobkyni,
ktorá vo veci úspech nemala, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto

štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).
24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).