Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/486/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415200739
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6415200739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu v spore
žalobcu Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, proti
žalovanému 1/ Z. M., nar. XX. B. XXXX, bytom Ul. A. XXX/XX, XXX XX J. a žalovanému 2/ Z. C., nar.
XX. U. XXXX, bytom mesto J., XXX XX J. v konaní o zaplatenie sumy 3.123,09 eur s príslušenstvom
o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 18C/32/2015 - 125 zo
dňa 01. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania spoločne a nerozdielne proti žalovanému
1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo
„prvoinštačnýsúd“,event.„okresnýsúd“)zaviazalžalovaného1/ažalovaného2/spoločneanerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.123,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo
sumy 1.647,60 eur od 01. apríla 2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
1.475,49 eur od 1. augusta 2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(prvý výrok) a zároveň zaviazal žalovaného 1/ a žalovaného 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 187,- eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok).
1.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako poisťovateľ uzavrel
so žalovaným 1/ ako poistníkom Poistnú zmluvu č. 606/258962-9 zo dňa 18. novembra 2010 (ďalej aj
„Zmluva o poistení“) o povinnom zmluvnom postení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla na motorové vozidlo žalovaného 1/ továrenskej značky a typu Peugeot 205 GRD,
evidovaného pod evidenčným číslom vozidla ZC-XXX-AB (ďalej ako „vozidlo žalovaného 1/“). Podľa

časti Zmluvy o poistení označenej ako „ÚDAJE O POISTENÍ“ začiatok poistenia bol datovaný na deň
30. decembra 2010. Zo spisu je ďalej zrejmé, že dňa 21. júna 2012 žalovaný 2/ riadil vozidlo žalovaného
1/ po vedľajšej ulici v G. K., pričom nedal prednosť vodičovi motocykla poškodenému T.. U. F. (ďalej
aj „poškodený“), čím došlo ku kontaktu oboch motorových vozidiel a u poškodeného aj k poškodeniu
na zdraví. Uvedeným konaním žalovaný 2/ porušil povinnosť v zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za čo bol rozhodnutím
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, Okresného dopravného inšpektorátu

v Žarnovici (ďalej aj „ORPZ ODI Žarnovica“) ORPZ-ZH-ODI4-SK-102/2012 zo dňa 17. októbra 2012
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle
ustanovenia § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Na základe oznámenia o
poistnej udalosti s dátumom vyhotovenia 17. septembra 2012 oznámil žalovaný 2/ žalobcovi skutočnosť,že na základe dopravnej nehody zo dňa 21. júna 2016 došlo k poistnej udalosti až dňa 04 apríla
2013. V dôsledku uvedenej dopravnej nehody žalobca vyplatil poškodenému poistné plnenie v sume
2.059,51 eur a zdravotnej poisťovni Dôvera za zdravotnú starostlivosť poskytnutú poškodenému sumu

1.844,36 eur. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/201 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 381/2005 Z.z.“) tak malo byť urobené do 15 dní od vzniku škodovej
udalosti. Napriek tomu, že žalobca vyzval žalovaných 1/ a 2/ na úhradu dlžnej sumy, tí si svoju povinnosť
dobrovoľne nesplnili. Z dôvodu porušenia povinností uvedených v ustanovení § 10 ods. 1 písm. a)

zákona č. 381/2005 Z.z. zo strany žalovaných 1/ a 2/ si voči nim žalobca na základe ustanovenia § 12
ods.1písm.g)a§12ods.2písm.g)zákonač.381/2005Z.z.uplatnilnároknanáhradupoistnéhoplnenia
v sume 3.123,09 eur s prísl. (1.647,60 eur zo sumy 2059,51 eur a 1.475,49 eur zo sumy 1.844,36 eur).
1.2 Súd prvej inštancie v úvode rozhodnutia ustálil, že žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/ sú v konaní
pasívne vecne legitimovaní. Pasívna vecná legitimácia u žalobcu 1/ vyplýva zo skutočnosti, že je na
základe Poistnej zmluvy poistníkom a prevádzkovateľom motorového vozidla a žalovaný 2/ je poistený,

na ktorého sa vzťahuje uzavretá Poistná zmluva ako na vodiča motorového vozidla, ktorý spôsobil
dopravnú nehodu. Prvoinštančný súd v tomto ohľade poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.
k. 4Cdo 54/2009 zo dňa 31.8.2010 podľa znenia ktorého: „ V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov treba za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je

daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; nie je pri tom rozhodujúce,
či ide o zodpovednosť objektívnu alebo subjektívnu. Ustanovenie § 12 ods. 2 uvedeného zákona
treba interpretovať tak, že poisťovňa má nárok na náhradu poistného plnenia nielen proti poistníkovi,
ale aj proti vodičovi motorového vozidla, ktorý za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá na základe zavinenia.“ Zodpovednosť žalovaného 2/ bola navyše deklarovaná právoplatným

rozhodnutím ORPZ ODI Žarnovica, ktorým bol žalovaný 2/ uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ je daná podľa okresného súdu
aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo 326/2009 zo dňa 22. novembra 2010 tým,
že žalobca vyplatil poistné plnenie z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorého
je vlastníkom s tým, že nie je rozhodujúce kto viedol motorové vozidlo.

1.2.1 Prvoinštančný súd po preskúmaní veci skonštatoval, že žalovaní 1/ a 2/ si nesplnili povinnosť
vyplývajúcu im z ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., keď neohlásili dopravnú
nehodu na území Slovenskej republiky v lehote 15 dní. Dopravná nehoda zo dňa 21. júna 2012,
ktorú spôsobil žalovaný 2/ ako vodič vozidla patriacemu žalovanému 1/ bola preukázateľne oznámená
žalobcovi až dňa 04. apríla 2013, teda po uplynutí uvedenej zákonnej lehoty. Žalobca si potom voči

žalovaným 1/ a 2/ z dôvodu porušenia ich povinností uplatnil v zmysle § 12 ods. 1, 2 písm. g/ zákona č.
381/2001 Z. z. nárok na náhradu poistného plnenia, ktorú vyplatil poškodenému resp. jeho zdravotnej
poisťovni. Súd prvej inštancie nepovažoval tvrdenia žalovaného 2/ o tom, že oznámenie o dopravnej
nehode zasielal žalobcovi v zákonom stanovenej lehote za relevantné, nakoľko žalovaní 1/ a 2/
nepredložilivkonanínadokázanietohtotvrdeniažiadnyrelevantnýdôkaz.Žalovaný2/navyšeneuviedol

žiadny konkrétny dôvod hodný osobitného zreteľa pre ktorý porušil svoju zákonnú povinnosť. Za dôvod
hodný osobitného zreteľa v prospech žalovaného 1/ nepovažoval okresný súd ani tú skutočnosť, že
žalovaný 1/ bol v čase dopravnej nehody v Anglicku a na územie Slovenskej republiky sa vrátil až
dňa 03. júla 2012 a to z dôvodu, že žalovaný 1/ ako vlastník a poistník motorového vozidla bol
zodpovedný za to, že takéto motorové vozidlo použila iná osoba a mal si byť vedomý, že pri jeho

užívaní môže dôjsť aj k dopravnej nehode. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný 2/ užíval vozidlo
žalovaného 1/ neoprávnene, preto žalovaný 1/ nesie objektívnu zodpovednosť ako prevádzkovateľ za
užívanie motorového vozidla inou osobou. Žalovaní 1/ a 2/ ďalej vo svoj prospech argumentovali tým,
že poškodený porušil svoje povinnosti ako vodiča tým, že v čase dopravnej nehody nemal na hlave
ochrannú prilbu. Okresný súd skonštatoval, že miera spoluzavinenia poškodeného bola zohľadnená

žalobcom znížením vyplateného poistného plnenia o 30 %; súd prvej inštancie s ohľadom na charakter
dopravnej nehody ako aj závažnosť porušenia povinnosti žalovaného 2/ považoval mieru zavinenia
poškodeného v rozsahu 30% za primeranú porušeniu jeho povinnosti a to aj s prihliadnutím na to,
že ujmu na zdraví utrpel poškodený predovšetkým z dôvodu porušenia povinností žalovaného 2/ ako
vodiča motorového vozidla. Na základe uvedeného rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobe žalobcu

v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi poistné
plnenie,ktorévyplatilpoškodenémuresp.zdravotnejpoisťovnipozohľadnenímieryjehospoluzavinenia.
Z dôvodu, že žalovaní 1/ a 2/ napriek výzve žalobcu neuhradili dlžnú sumu v lehote 15 dní, zaviazal
prvoinštnančný súd žalovaných 1/ a 2/ aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,75 % ročne zosumy 1.647,60 eur od 01. apríla 2013 do zaplatenia a vo výške 5,5 % ročne zo sumy 1.475,49 eur od
01. augusta 2013 do zaplatenia.
1.3 Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej ťažiskovo s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1, § 10

ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. a na ustanovenia § 420
ods. 1 a § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ustanovenia §
517 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. a o náhrade trov konania
rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „O. s. p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Keďže žalobca mal v súdnom konaní úspech v celom rozsahu uložil okresný súd žalovaným 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 187,- eur.

2. Dňa 17. mája 2016 urobil žalovaný 2/ na Krajský súd v Banskej Bystrici podanie v elektronickej podobe
označené ako „Odvolanie 18C 32/2015“, ktoré bolo toho istého dňa postúpené prvoinštančnému súdu. Z

dôvodu, že uvedené podanie nebolo podpísané zaručeným elektronickým a ani v zákonom stanovenej
lehote doplnené v listinnej podobe jeho originálom (§ 42 od.s 3 O.s.p.), súd prvej inštancie na uvedené
podanie neprihliadol.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie.

Podanie odvolania odôvodnil v zmysle 205 ods. 2 písm. b), d), f) O. s. p. a to tým, že konanie má inú
vadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný 1/ nenamietal skutočnosť, že nehodu žalobcovi oznámil až dňa
04. apríla 2013, avšak urobil tak bezodkladne po tom, čo sa dozvedel, že je voči nemu uplatnený

nárok na náhradu škody, nakoľko o dopravnej nehode nevedel. Žalovaný 1/ ďalej namietal tvrdenie
prvoinštančného súdu, že skutočnosť, že v čase nehody sa nachádzal v zahraničí nie je dôvodom
hodným osobitného zreteľa v zmysle § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. Podľa názoru
žalovaného 1/ nie je jasné, z akých vykonaných dôvodov okresný súd usúdil, že žalovaný 2/ užíval
jeho vozidlo oprávnene; v tejto časti považoval žalovaný 1/ rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené

a nepreskúmateľné. Poukázal najmä na to, že v čase nehody mal doklady ako aj kľúče od vozidla
doma, pričom žalovanému 2/ vozidlo bežne nepožičiaval a neurobil tak ani v deň nehody. Žalovanému
2/ by auto nikdy nepožičiaval, pretože je špekulant. O tom, že žalovaný 2/ použil vozidlo bez jeho
vedomia sa dozvedel až po tom, ako mu začali chodiť obsielky z poisťovne. Po návrate zo zahraničia
si nevšimol žalovaný 1/ na vozidle žiadne poškodenie a preto ani nemal dôvod ohlasovať poistnú

udalosť. Vzhľadom na uvedené mal prvoinštančný súd aplikovať ustanovenie § 430 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný 1/ s poukazom na uvedené navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu voči žalovanému 1/ zamietne a na zaplatenie nároku a trov
konania zaviaže žalovaného 2/. V prípade úspechu v odvolacom konaní si žalovaný 1/ uplatnil trovy
odvolacieho konania v sume 259,50 eur. V prípade, že by odvolací súd rozhodnutie okresného súdu

potvrdil, požiadal žalovaný 1/ o určenie jeho povinnosti platiť v mesačných splátkach vo výške 50,-
eur, a to z dôvodu, že jej starobný dôchodca s mesačným príjmom vo výške 352,20 eur a mesačnými
výdavkami vo výške 125,- eur + strava.

4. Žalobca ani žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadrili.

5. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ,,C. s. p.“), ktorý v § 470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Krajský súd, ako funkčne príslušný na prejednanie odvolania v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2, C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.-
8. Poistenie zodpovednosti sa podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vzťahuje na
každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej

zmluve.

9. Podľa ustanovenia § 2 písm. e), f) zákona č. 381/2001 Z.z sa na účely tohto zákona sa rozumie
poistníkom ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti a poisteným ten, na koho
sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

10. Poistený je v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 z.z. povinný písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej
republiky.

11. Poisťovateľ má proti poistníkovi a poistenému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,

ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až
4 (§ 12 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z.z.).

12. Odvolací súd po preskúmaní spisu a rozhodnutia prvoinštančného súdu konštatuje, že okresný

súd rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie v intenciách zákona riadne odôvodnil. Z vykonaného
dokazovania je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 18. novembra 2010 Zmluvu o
poistení. Túto skutočnosť v konaní žiadna zo strán nerozporovala. Nespochybniteľný je aj fakt, že dňa
21. júna 2012 došlo k dopravnej nehode, ktorej vinníkom bol žalovaný 2/ ako vodič vozidla patriacemu
žalovanému 1/. Uvedené je potvrdené aj právoplatným rozhodnutím ORPZ ODI Žarnovica zo dňa 17.

októbra 2012, ktorým bol žalovaný 2/ uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky. Podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. je poistený povinný písomne
oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej
republiky. Žalovaný 2/ tvrdil, že predmetné oznámenie bolo vyplnené a podané na poštu v 15-dňovej
lehote podľa ustanovenia § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z., avšak túto skutočnosť v konaní

relevantne nepreukázal. Toto jeho tvrdenie nemôže byť pravdivé, keď na oznámení o poistnej udalosti
je pri podpise poisteného oznamovateľa ako dátum vyhotovenia označený deň 17. september 2012.
Medzi sporovými stranami bolo potom nesporné, že takéto oznámenie o poistnej udalosti bolo žalobcovi
doručené až dňa 04. apríla 2013, t.j. po viac ako 9 mesiacoch od vzniku poistnej udalosti. Žalobca na
základe poistnej udalosti vyplatil poškodenému skutočnú škodu spolu v sume 2.059,51 eur a zdravotnej

poisťovni Dôvera poistné plnenie v sume 1.844,36 eur (spolu 3.903,87 eur). Z dôvodu, že žalovaní
1/ a 2/ si nesplnili oznamovaciu povinnosť o vzniku poistnej udalosti, uplatnil si žalobca voči nim na
súde prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 písm. g) a ods. 2 písm. g) zákona č. 381/2001
Z.z nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 3.123,09 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie
správne ustálil, že aktívna vecná legitimácia žalovaného voči žalovaným 1/ a 2/ a tým aj ich pasívna

vecná legitimácia v konaní vyplýva z ustanovení § 420 ods. 1 a 427 ods. 2 Občoanskeho zákonníka a
citovaných ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorých má poisťovateľ (žalobca) proti poistníkovi
(žalovaný 1/) ako aj proti poistenému (žalovaný 2/) nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti,
ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu
motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až

4 uvedeného zákona. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom provinštančného súdu o tom, že na základe
uvedeného vznikol žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu poistného
plnenia vo výške 3.123,09 eur s príslušenstvom, z ktorého titulu mu nárok v plnej výške priznal.
12.1 Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacími námietkami žalovaného 1/, ktorý tvrdil, že prvoinštančný
súd ho nesprávne zaviazal na plnenie nároku žalobcovi. Poukázal najmä na ustanovenie § 12 ods. 1

písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. s argumentom, že by bol povinný nahradiť žalobcovi poistné plnenie
alebo jeho časť iba ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 uvedeného zákona. Žalovaný 1/ však tvrdil, že neoznámenie
poistnej udalosti z jeho strany dostatočne odôvodnil dôvodmi hodnými osobitného zreteľa. Žalovaný
1/ uviedol, že sa o poistnej udalosti dozvedel až po tom, ako mu začali chodiť obsielky od žalobcu,

t.j. najskôr po 20. marci 2013 (podľa obsahu spisu bol prvý list - „Uplatnenie postihu“ od žalobcu
odoslaný žalovanému k tomuto dátumu - poznámka odvolacieho súdu). Za dôvod hodný osobitného
zreteľa preto označil skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti sa nachádzal v zahraničí a nevedel,
že k takejto poistnej udalosti došlo. Uvedenú skutočnosť doložil palubným lístkom zo dňa 03. júla2012, ktorý mal dokazovať, že žalovaný 1/ sa až v tento deň vrátil na územie Slovenskej republiky.
V čase jeho neprítomnosti využíval žalovaný 2/ vozidlo, na ktoré sa vzťahovala Poistná zmluva bez
jeho vedomia a túto skutočnosť sa dozvedel až po tom, ako mu začali chodiť výzvy od žalobcu. Ďalej

uviedol, že po návrate zo zahraničia si nevšimol na vozidle žiadne známky poškodenia. Odvolací
súd po posúdení odvolacích námietok žalovaného 1/ dospel k záveru, že tieto sú nedôvodné. Podľa
názoru odvolacieho súdu dôvody uvedené žalovaným 1/ nie sú dostatočné na to, aby narušili správnosť
rozhodnutia okresného súdu ohľadom priznaného nároku žalobcovi. Skutočnosť, že žalovaný 1/ bol
v čase vzniku poistnej udalosti v zahraničí nemožno zohľadniť ako dôvod hodný osobitného zreteľa.

Odvolací súd pripúšťa, že by bolo možné prihliadnuť na dlhodobú neprítomnosť žalovaného 1/, avšak z
tvrdenia samotného žalovaného 1/ je zrejmé, že tento odcestoval mimo územia Slovenskej republiky dňa
15. júna 2012 a vrátil sa dňa 03. júla 2012, t.j. iba 16 dní po vzniku škodovej udalosti. Sám žalovaný 1/ v
konanínepoprel,ževčasejehonávratuzozahraničiazostávalidokonca15-dňovejlehotynaoznámenie
poistnej udalosti ešte 3 dni, avšak podľa jeho tvrdenia neboli na vozidle žiadne známky poškodenia,
ktoré by dokazovali, že vozidlo bolo poškodené pri dopravnej nehode. Z obsahu priestupkového spisu

ORPZ ODI v Žarnovici ORPZ-ZH-ODI4-SK-102/2012 má odvolací súd za preukázané, že pri škodovej
udalosti došlo k poškodeniu vozidla žalovaného 1/, a to v oblasti ľavej časti zadného nárazníka. Z
fotodokumentácie predmetného priestupkového spisu je zrejmé, že na uvedenej časti vozidla je viditeľné
mechanické poškodenie. V konaní na súde prvej inštancie nebolo zo strany žalovaných 1/ a 2/ tvrdené,
že v čase príchodu žalovaného 1/ na Slovensko škoda na jeho vozidle bola už odstránená. Odvolací

súd v závere poukazuje na rozpor v tvrdeniach žalovaného 2/, ktorý na pojednávaní zo dňa 24. júna
2015 uviedol, že vznik poistnej udalosti neoznámil žalovanému 1/, ale iba jeho synovi. Na druhej strane
súčasťou Oznámenia o poistnej udalosti zo dňa 17. septembra 2012, doručeného žalobcovi dňa 04.
apríla 2013, ktoré poštou adresoval žalovaný 2/ bola v 4. odseku otázka: „Bola jazda uskutočnená s
vedomím a súhlasom držiteľa“, pri ktorej bola označená odpoveď „ÁNO“. Žalovaný 2/ tvrdil, že potrebné

dokumenty týkajúce sa poistnej udalosti mu odovzdal žalovaný 1/, po čom ich žalovaný 2/ následne
vyplnil a zaslal žalobcovi. Podľa názoru odvolacieho súdu mal žalovaný 1/ možnosť oboznámiť sa s
obsahom daných dokumentov ešte pred ich odoslaním žalovaným 2/ žalobcovi. Odvolací súd preto
opakovane konštatuje, že žalovaný 1/ nepreukázal žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe
ktorých by odvolací súd mohol zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.

12.2 Odvolací súd sa ďalej venoval odvolacej námietke žalovaného, ktorou označil za vadu konania
konštatovanie prvoinštnančného súdu, že žalovaný 2/ využíval vozidlo žalovaného 1/ oprávnene. V
tomto ohľade sa odvolací súd sotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, nakoľko na vyvrátenie tejto
skutočnosti neuviedol žalovaný 1/ v konaní na súde prvej inštancie ani v odvolaní žiadny relevantný
argument.Zosamotnéhokonanianevyplýva,žebypredodchodomdozahraničiažalovaný1/zabezpečil

vozidlo tak, aby nemohlo byť použité inou osobou. Žalovaný 1/ aj v odvolaní potvrdil, že kľúče aj doklady
potrebné k jazde na motorovom vozidle ponechal doma.
12.3 Žalovaný 1/ navrhol, aby mu v prípade potvrdenia rozsudku prvoinštančného súdu bolo odvolacím
súdom umožnené hradiť sumu priznanú žalobcovi v splátkach. Z konania vyplýva, že žalovanému
1/ na základe jeho žiadosti nebol priznaný Centrom právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom

(ďalej aj „Centrum právnej pomoci“) nárok na poskytnutie právnej pomoci z dôvodu, že po vyhodnotení
príjmovej a majetkovej situácie žalovaného 1/ dospelo Centrum právnej pomoci k záveru, že podmienka
materiálnej núdze žiadateľa (žalovaného 1/) pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nebola
splnená. Centrum právnej pomoci preto dospelo k záveru, že žalovaný 1/ nespĺňa zákonom stanovenú
podmienku materiálnej núdze. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti predmetnému návrhu

žalovaného 1/ nevyhovel.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie posúdil
ako vecne správny a potvrdil ho v zmysle § 387 ods. 1, 2 C. s. p.

14. Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa podľa § 396 ods. 1, 2 C. s. p. použijú
aj na odvolacie konanie. V odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalobca, ktorému z dôvodu jeho
plného úspechu v odvolacom konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p. patrí voči žalovanému 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania podľa
§ 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).