Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ingrid Vallová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/122/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216213006
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4216213006.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu :
Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Košice ul. Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zastúpený Mgr.
HenrichomSchindlerom,advokátomsosídlomBanskáBystrica,ul.JankaKráľa7,IČO:40887481,proti
žalovanému : X. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., ul. E. XXX/XXA adresa pre doručovanie: M. ul. W.
XX/XXX, o zaplatenie 153,29 euro s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno zo dňa 28. novembra 2017, č.k. 6Csp/40/2016-55 vo výroku, ktorým súd povolil žalovanému
splátky a vo výroku o náhrade trov konania, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd povolil žalovanému zaplatiť priznanú
sumu v splátkach ako aj vo výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovi150eurosúrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150 euro za čas od 31.05.2015 do zaplatenia, všetko v
mesačných splátkach po 10 euro, ktoré splátky sú splatné dňa 28. dňa toho ktorého mesiaca pod stratou
výhody splátok, počnúc 30. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo
len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd konanie o zaplatenie sumy 3,29 eura
s príslušenstvom zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 488 a § 489, § 52 ods. 1 až 4
Občianskeho zákonníka ako aj § 2 písm. c/, d/, § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy ako aj § 1 ods. 2, 3 a § 24 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010
Z.z. Konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, a to s prihliadnutím
na ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014. Na každú spotrebiteľskú zmluvu
je potrebné prioritne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy vyplynulo, že
veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 150 euro, ktorý úver žalovaný mal zaplatiť do 30.05.2015.
Žalovaný si svoju povinnosť v lehote dohodnutej na vrátenie úveru nesplnil a ani doteraz úver žalobcovi
nezaplatil. Nebolo sporné, že žalovanému podľa zmluvy, ktorú strany sporu uzavreli, vznikla povinnosť
vrátiť žalobcovi sumu ktorú od neho dostal, preto ho súd zaviazal na zaplatenie tejto sumy tak, ako
uviedol vo svojom výroku. Zároveň priznal žalobcovi od 31.05.2015 úrok z omeškania, pretože žalovaný
bol od tohto dňa v omeškaní s plnením tohto peňažného záväzku, keď dlh bol splatný dňa 30.05.2015.
Súd ho zaviazal zaplatiť úroky v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj s Nariadením
vlády č. 87/1995 Z.z. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a pri čiastočnom úspechu
oboch strán vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu
v splátkach po 10 eur mesačne ako aj vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie v zákonnej
lehote žalobca, ktorý sa domáhal zmeny rozsudku súdu prvej inštancie a zaviazania žalovanéhozaplatiť mu priznanú sumu v zákonnej 3 dňovej lehote a zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť mu
náhradu trov konania vo výške 100%, alternatívne sa domáhal zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutých častiach a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že procesným postupom súdu
prvej inštancie mu bolo ako strane sporu znemožnené uskutočňovať procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá by mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré odôvodňoval tým, že poukázal na
svojvoľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, keď bez akéhokoľvek návrhu zaviazal na plnenie v
splátkach bez vyjadrenia žalovaného, resp. bez posúdenia jeho majetkových možností a schopností,
pričomuloženieplneniavsplátkachneodôvodnil.Rovnakoneodôvodnilanivýškusplátok.Tútopovažuje
za neprimeranú. Oproti výške dlhu, keď nárok bol v sume 150 euro a takto by bol splatný v lehote dlhšej
ako jeden rok. Zároveň nesúhlasil ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým mu neboli
priznané trovy konania. Žalobu zobral späť z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania iba v sume
3,29 eura, čo predstavuje 2% zo žalovanej sumy. Mal preto úspech v spore vo výške 98%. Pokiaľ súd
rozhodoval podľa pomeru úspechu a neúspechu v spore, jeho úspech ani z ďaleka sa nepribližoval k
polovičnému úspechu v spore. Má za to, že trovy konania by mal znášať žalovaný, keď žaloba bola
voči nemu podaná dôvodne a zároveň mal za to, že neexistuje tu dôvod, pre ktorý by mal znášať trovy
konania len z dôvodu, že žaloba bola vzatá späť v nepatrnej časti.
3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, proti
ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v
jeho napadnutom výroku týkajúcom sa zročnosti priznanej pohľadávky ako aj vo výroku o náhrade trov
konania zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Predmetom konania bol nárok žalobcu uplatnený na súde prvej inštancie dňa 04.08.2016, ktorým sa
domáhal, aby súd zaviazal žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť mu sumu 153,29 eura s príslušenstvom
na základe uzatvorenej zmluvy zo dňa 29.04.2005 o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru
o pôžičke a zároveň zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie o podanej žalobe
rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 150 eur ako aj
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 150 euro za čas od 31.05.2015 do zaplatenia a to
všetko v mesačných splátkach po 10 euro, ktoré splátky sú splatné vždy 28. dňa toho ktorého mesiaca
pod stratou výhody splátok, počnúc 30. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s
plnením čo len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Súd konanie o zastavenie 3,29
euro s príslušenstvom zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.
6. V dôsledku podaného odvolania žalobcu sa tak predmetom odvolacieho konania stal vyhovujúci
výrok napadnutého rozsudku v časti splatnosti priznaného nároku žalobcovi ako aj výrok o náhrade
trov konania. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom jej znemožnil
uskutočňovať procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal
konkrétne svojvoľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho nepreskúmateľnosť vo výroku, v ktorom
súd zaviazal žalovaného na plnenie v splátkach a rovnako namietal nesprávne právne posúdenie veci
a nesprávne rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania.
Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.7. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na všetky
skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie
musí byť i prostriedkom kontroly a správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť
preskúmateľné.
8. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
a článku 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj vyššie citované ust. § 220 ods. 2 CSP.
9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potrebné dať za pravdu žalobcovi, že súd prvej inštancie
svojim rozhodnutím vo výroku, ktorým povolil priznaný nárok žalobcovi splácať žalovanému po 10
eurových mesačných splátkach je absolútne nepreskúmateľný. Dokonca je potrebné uviesť, že súd prvej
inštancie dôvody, pre ktoré povolil žalovanému zaplatiť priznanú sumu v mesačných splátkach absolútne
neodôvodnil a v tejto časti je nielen rozsudok nepreskúmateľný, ale absentujú tu akékoľvek dôvody a
závery, ktoré viedli súd prvej inštancie k takémuto rozhodnutiu vo veci.
10. V zmysle § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dní a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Súdna prax pri úvahe o určení lehoty na splnení povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa
môže vykonať v splátkach vychádza z konkrétnych okolností prípadu. je nutné prihliadnuť na osobné a
majetkové pomery strán, výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť prejavenú v snahe o plnenie
záväzku dobu, po ktorej by umožnením vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej
sumy s tým, aby nepredstavovala neúmerné zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa. Ako aj to, či povolenie
splátok prisúdenej sumy v splátkach neprimerane nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa. Súd
pritom môže určiť, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Preto súd musí určiť lehotu na plnenie tak, aby jej dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v
konečnom dôsledku viedla k zmareniu právnej istoty medzi sporovými stranami.
11.Vychádzajúczvyššieuvedenéhosúdprvejinštancieopätovnerozhodneourčenílehotynaplnenie,či
už v trojdňovej zákonnej lehote alebo v prípade, že je tu odôvodnený prípad, môže určiť aj dlhšiu lehotu.
Jeho povinnosťou však bude prihliadnuť k vyššie uvedeným kritériám pre určenie lehoty na splnenie
povinnosti a posúdiť i vzhľadom na výšku priznanej sumy žalobcovi, či v danom prípade je potrebné
zaviazať žalovaného na zaplatenie tejto sumy v trojdňovej lehote, alebo povoliť plnenie prisúdenej sumy
v splátkach, pričom však v takom prípade musí prihliadnuť na jeho osobné a majetkové pomery, ktoré
musí zistiť a či povolenie splátok by nepoprelo samotný účel súdneho konania.
12. Dôvodné bolo odvolanie žalobcu aj proti výroku súdu prvej inštancie o trovách konania, keď súd
rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom poukázal na ust. § 255
ods. 2 CSP a mal za to, že v danom prípade sa jednalo o čiastočný úspech oboch sporových strán.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj po rekodifikácii občianskeho procesného práva dominuje
náhrade trov konania zásadu zodpovednosti za výsledok tzv. zásada procesného úspechu. Táto
zásada je vyjadrená v § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci; ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa
uvedeného ustanovenia bude posudzovaná aj náhrada trov konania v prípade čiastočného procesného
(ne) úspechu, procesného neúspechu pomerne v nepatrnej časti, ako aj v prípade rozhodnutí na plnenie,
pri ktorých výrok súdne rozhodnutie v časti výšky plnenia záviselo od úvahy súdu alebo znaleckého
posudku.
13. V preskúmavanej veci sa žalobca podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu vo výške 153,29 eura s príslušenstvom. Podaním zo dňa 30.11.2016 doručený súdu prvej
inštancie dňa 07.12.2016 žalobca žalobu v časti prevyšujúcej istinu a zákonný úrok zobral späť a žiadalkonanie zastaviť. Žalobca tak zobral žalobu späť vo výške 3,29 eura s príslušenstvom. Napadnutým
rozsudkom bol žalobca úspešný vo výške 150 euro s príslušenstvom a zavinil zastavenie konania v
sume týkajúcej sa zaplatenia 3,29 eura. Za danej situácie, keď žalobca bol v prevažnej miere úspešný
a zastavenie konania zavinil iba v nepatrnej časti týkajúcej sa sumy 3,29 eura, bol postup súdu prvej
inštancie v rozpore s ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a v žiadnom prípade nie je možné konštatovať, že by
úspechstránsporubolpribližnerovnaký,ktoráskutočnosťbypotomodôvodňovalavyslovenie,žežiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Povinnosťou súdu prvej inštancie bude preto opätovne v ďalšom konaní rozhodnúť o splatnosti priznanej
pohľadávky žalobcu a opätovne rozhodne aj o trovách konania, pričom bude dôsledne dodržiavať
zásadu úspechu vyjadrenú v § 255 ods. 1, 2 CSP.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.