Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. marec 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40C/178/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115209794
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115209794.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, vo veci navrhovateľa: F. Q.

T., D..T.., Y. X, XXX XX P., S.N.: XX XXX XXX, zastúpený splnomocneným zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 614 843, proti odporcom: X/ J. Q., V.. XX.XX.XXXX, P. A.
XXXX/X, XXX XX Q. V. R., štátny príslušník SR, zastúpený: JUDr. Mária Vajdová, advokátka, so sídlom
Litovelská 871, 024 01 Kysucké Nové Mesto, odporca v rade X/ J. L., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XXXX/XX,
XXX XX Q. V. R., štátny príslušník SR, v konaní o zaplatenie 3.241,04 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi v rade 1/ na účet právnej zástupkyne odporcu v
rade 1/ trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1.000,20 Eur, v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporcovi v rade 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.04.2015, sa navrhovateľ domáhal uloženia povinnosti
odporcom v rade 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.241,04 Eur spolu s
úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.05.2011 do 25.02.2013 vo výške 130,18 Eur a

úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.241,04 Eur od 26.02.2013 do zaplatenia titulom
44 neuhradených mesačných splátok úveru. Právny predchodca navrhovateľa (T. T., D..T.., T. T. B.
XX, XXXXX P., S.: XX XXX XXX), ako veriteľ a odporca 1/ ako dlžník uzatvorili dňa 15.04.2005
zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu v
znení dodatkov. Na základe označenej zmluvy veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške
4.979,09 Eur (v tom čase 150.000,-Sk), ktorý dlžník mal splácať v mesačných splátkach vo výške 73,66
Eur (predtým 2.219,-Sk), vždy k 10-temu dňu v mesiaci. Odporca v rade 2/ prevzal na seba písomný

ručiteľský záväzok za tento dlh odporcu 1/.

Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 uzatvorenej medzi postupcom -
veriteľom a postupníkom - navrhovateľom bola pohľadávka právneho predchodcu voči odporcovi, ktorá
je predmetom tohto konania, postúpená na navrhovateľa. Splátky úvery pôvodne splatné od 10.03.2013
do 10.12.2014 sa stali splatnými dňa 25.02.2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

K právnemu posúdeniu žalovaného nároku navrhovateľ uviedol, že právne vzťahy zo zmluvy o
úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu
účastníkov záväzkového vzťahu, pretože do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
a neprijateľných podmienkach upravených v §-och 52 až 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu,zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8 časti OZ, ako aj na zmluvu podľa §-u 55 OZ. V
dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom
ustanovení §-u 879f) ods. 3 OZ. To znamená, že práva a povinnosti vzniknuté zo zmluvy o úvere

uzavretej pred dňom 01.01.2008, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné posudzovať podľa §-
ov 52 až 54 OZ. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ako lex
specialis Zákon o spotrebiteľských úveroch a na práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone
upravené, je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Použitie ustanovení Občianskeho
zákonníkaneprichádzadoúvahyanipriposudzovaníotázokpremlčania,keďževšeobecnáprávaúprava

premlčania je obsiahnutá v ustanoveniach § 387 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 6.272,04
Eur, z toho istina sumu 5.079,55 Eur, riadny úrok 722,88 Eur, úrok z omeškania 430,74 Eur a
ostatné príslušenstvo 38,87 Eur tak, ako bola pohľadávka špecifikovaná v prílohe zmluvy o postúpení
pohľadávky vygenerovaná bankovým systémom.

Sumu 38,87 Eur - ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 430,74 Eur - úrok z omeškania si navrhovateľ
v tomto konaní neuplatňuje.

Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere súd ďalej zistil, že išlo o spotrebný bezúčelový úver, pri výške

dohodnutej úrokovej sadzby 11,60 % ročne v deň podpisu zmluvy so splatnosťou prvej splátky úveru
k 10.05.2005 pri konečnej splatnosti úveru 10.12.2014, splatnosti úrokov posledný deň kalendárneho
mesiaca pri dohodnutom poplatku za poskytnutie úveru 3.000,-Sk splatného v deň podpisu zmluvy a
poplatku za správu úveru 50,-Sk mesačne. Z článku 4 označenej zmluvy vyplýva oprávnenie veriteľa
meniť výšku úrokovej sadzby dohodnutú v základných podmienkach zmluvy, pričom zmena výška

úrokovej sadzby je účinná rozhodnutím veriteľ a jej zverejnením. Z článku 4 bod 5 zmluvy vyplýva, že
dlžníkaveriteľsadohodlinaročnejpercentuálnejmierenákladov5,67%,pričomjevypočítanázhodnoty
celkových nákladov dlžníka spojených s úverom a výšky poskytnutého úveru.

V deň podpísania zmluvy o splátkovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom (odporcom v rade 1/ bola

uzatvorená aj dohoda o ručení medzi veriteľom a odporcom v rade 2/ - ručiteľom dňa 15. apríla 2005. Z
dohody o ručení vyplýva záväzok dlžníka, ktorý má byť zabezpečený ručením jeho špecifikácia (ako vo
vyššie označenej zmluve o splátkovom úvere), čo do obsahu a rozsahu a určenie dlžníka (odporcu 1/)
a samotný záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak dlžník voči nemu nesplní svoj záväzok.

Zo všeobecných obchodných podmienok z 19 bodu rôzne ustanovenia, z bodu 19.16 vyplýva súhlas
klienta s postúpením, ktoré je široko koncipovanú na tretiu osobu.

Navrhovateľ deklaroval postúpenie pohľadávky predloženým oznámením o postúpení pohľadávky
postupcom zo dňa 18.12.2012 a predloženou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012

vrátane jej prílohy č. 1.

Navrhovateľ výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 06.02.2013
dlžníkovi - odporcovi v rade 1/ oznámil porušenie zmluvnej povinnosti splácať riadne a včas úver, ktorá
viedla veriteľa k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 06.02.2013, súčasťou tohto oznámenia

je poskytnutie dodatočnej lehoty na uhradenie dlžnej čiastky najneskôr do 21.02.2013 vyčíslenej v
celkovej sume 6.489,01 Eur, z toho základná pohľadávka predstavuje 5.079,55 Eur, úroky z omeškania
1.153,62 Eur, ostatné príslušenstvo 38,87 Eur, zákonné úroky 66,97 Eur a náklady navrhovateľa - EOS
v sume 150,-Eur. Nasledoval pokus o zmier zo dňa 10.03.2014, kde navrhovateľ opätovne vyčíslil
pohľadávku na sumu 6.734,03 Eur, určil lehotu splatnosti najneskôr do 13.03.2015 a tento pokus o zmier

zaslal tak dlžníkovi (odporcov 1/), ako aj ručiteľovi (odporcovi 2/).

Z písomného vyjadrenia odporcu v rade 1/ zaslaného súdu prostredníctvom právneho zástupcu
doručeného súdu dňa 24.06.2015 vyplynulo, že odporca v rade 1/ v dôsledku podnikania, sa dostal do
veľmi ťažkej, nezvládnuteľnej finančnej situácie, zobral si viaceré úvery v dôsledku týchto skutočnosti

porušil zmluvné dohodnuté podmienky, predmetný úver prestal riadne a včas splácať, porušenia
týchto zmluvne dohodnutých podmienok si je vedomý a z dôvodov ťažkej finančnej situácie žiada
súd o umožnenie vyplatenia žalovanej sumy v mesačných splátkach po 150,-Eur, keďže nedisponuje
žalovanou finančnou hotovosťou a nemá nikoho z rodiny, ani z blízkeho okolia známych, kto by mu tútosumu poskytol. Dodal, že má dve maloleté deti a býva v spoločnej domácnosti so svojom onkologicky
chorým otcom, o ktorého sa stará. Je v situácií, keď bojuje o prežitie.

Odporca v rade 2/ sa pred pojednávaním k predmetnému návrhu nevyjadril.

Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predovšetkým z dôkazov
predložených navrhovateľom, ktoré boli prílohou návrhu, a ktoré súd oboznámil vo vyššej časti svojho
odôvodnenia, ďalej z tvrdení účastníkov konania, a následne aj z ďalších listín, ktoré boli predložené

na pojednávaniach predovšetkým dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa
31.03.2013, ktorej súčasťou bol splátkový kalendár, z výpisu z úverového účtu odporcu, potvrdení o
hotovostných vkladoch odporcu 1/.

Na pojednávaní navrhovateľ zotrval na svojich tvrdeniach s tým, že k výhrade zo strany súdu k
premlčaniu uplatnených mesačných splátok argumentoval vyhlásenou mimoriadnou splatnosťou úveru

dňa 25.02.2013 a podpísaním dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach dňa
31.03.2013 odporcom v rade 1/, t. j. dlžníkom. Nevedel sa vyjadril, koľko dlžník zaplatil po uzatvorení
dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach.
Odporca v rade 1/ prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne na pojednávaní odkázali na svoje
písomnévyjadrenieknávrhuapožiadalisúdomožnosťsplácaťtentodlhpo150,-Eurmesačne.Odporca

v rade 2/ na pojednávaní sa nevyjadril bližšie, len prejavil súhlas s tvrdeniami odporcu v rade 1/.

Právny zástupca navrhovateľa poznamenal, že pohľadávku si uplatnili súdnou cestou, keďže dlžník
porušil dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Pričom najskôr uviedol, že na
základe dohody o splátkach neuhradil nič, ktorá tvrdená skutočnosť bola vyvrátená jeho písomným

vyjadrením zo dňa 23.10.2015, že na základe tejto dohody celkovo uhradil 1.600 Eur, táto úhrada bola
započítaná na najskôr splatné splátky, ktoré navrhovateľ nežaloval.

Súd poukázal aj na nedostatok obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a t. j., vyčíslenie
ročnej percentuálnej miery nákladov, ktorá bola vyčíslená na hodnotu 5,67 % ročne, pričom len samotná

výška úrokovej sadzby v úvere je dohodnutá na 11,5 % ročne. K tomuto právna zástupkyňa navrhovateľa
uviedla, že do príslušného vzorca boli dosadené údaje z článku 1 predmetnej zmluvy, ktoré obsahujú
výšku poskytnutého úveru, výšku úrokovej sadzby, poplatok za poskytnutie úveru a poplatok za správu
úveru a čas, v ktorom bol úver poskytnutý. Následne v priebehu konania bol predložený aj výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery, ktorý je na č. l. 94 spisu, pričom deklarovaný výpočet je v rovnakej výške

ako oznámená, resp. ako je to v zmluve dohodnutá výška RPMN 5,67 % ročne.

Dlžník uviedol, že na základe dohody o splátkach svoj záväzok si uhrádzal po 100,-Eur mesačne, o
čom predložil súdu aj doklady o hotovostných vkladoch a bankových prevodoch, ktoré vykonali spolu s
manželkou v prospech veriteľa, tieto mohli byť v sume od 1.500,-Eur do 1.600,-Eur.

Na žiadosť súdu navrhovateľ písomne poskytol údaje o rozsahu uhradenej sumy úveru najskôr
pôvodnému veriteľovi v celkovej výške 4.152,40 Eur v období od 15.04.2005 do 22.12.2009 z tejto
úhrady bola na istinu započítaná suma vo výške 3.974,19 Eur na poplatky suma 99,58 Eur a na úrok
z omeškania sumu 78,63 Eur. Po postúpení pohľadávky navrhovateľ evidoval platby v celkovej výške

1.600,-Eur právny nástupca tieto platby priradil jednotlivo k obdobiu od 04 mesiaca 2013 do 09 mesiaca
2014, pričom tieto platby evidované veriteľom korešpondujú s preukázaním zaplatených splátok úveru
podľa dohody o uznaní dlhu a jeho splátkach, ktorú uzatvoril odporca v rade 1/ s navrhovateľom.

Súčasťou tohto písomného vyjadrenia bola aj amortizačná tabuľka predmetného úveru s označením

splátok úveru navrhovateľom v celkovom počte 44 od 10.05.2011 do 10.12.2014 v celkovej výške
3.241,04Eurtak,akosiichnavrhovateľuplatňovalvžalobnomnávrhu.Písomnévyjadrenianavrhovateľa
ohľadom splácania jednotlivých splátok úveru korešponduje s predloženým výpisom z úverového účtu
dlžníka. Týmito dôkazmi mal súd preukázaný rozsah splatenia predmetného úveru dlžníkom.

Z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzatvorenej medzi navrhovateľom
a dlžníkom - odporcom v rade 1/ dňa 31.03.2013 z druhého bodu vyplýva uznanie záväzku čo - do
právneho dôvodu a výšky voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy o splátkovom úvere zo
dňa 15.04.2005 pri uvedení dlžnej sumy v celkovej výške 6.892,80 Eur pozostávajúcej z istiny vovýške 5.079,55 Eur a z ostatného príslušenstva podľa zmluvy 1.153,62 Eur, z úroku z omeškania
8,75 % ročne zo sumy istiny za dobu od 13.12.2012 do dňa splatnosti poslednej splátky a nákladov
inkasného konania vo výške 188,87 Eur. Súčasťou tohto bodu 2 je aj vyhlásenie dlžníka, že má

vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. V nasledujúcom v treťom bode dohody - forma splatenia
záväzku - je obsiahnutý záväzok dlžníka splatiť záväzok voči veriteľovi v 24 pravidelných mesačných
splátkach v dohodnutej minimálnej výške 100,-Eur k 24-temu dňu v mesiaci svoj záväzok, pričom dátum
splatnosti prvej splátky je 24.04.2013 a poslednej 24.03.2015. Súčasťou dohody je písomný splátkový
kalendár s podrobným rozpisom splátok s uvedením ich dohodnutej minimálnej výšky zahŕňajúcej úrok

z omeškania. V bode 3.5 je uvedené, že pokiaľ dlžník nebude splácať svoj záväzok v pravidelných
dohodnutých splátkach najneskôr do termínu ich splatnosti, stratí výhodu splátok a je povinný uhradiť
celý zvyšok dlhu uznávaného v bode 2, a to prvým dňom nasledujúcim po splatnosti prvej neuhradenej
splátky.Preúplnosťsažiadauviesť,ževbode5obsahujerozhodcovskúdoložkuaprílohutvorísplátkový
kalendár obsahujúci 24 dohodnutých splátok a treba upriamiť pozornosť na prvých 23 splátok po 100,-
Eur tak, ako bola predstava dlžníka a poslednú 24. splátku, ktorá je uvedená prekvapivo v sume

4.592,80 Eur. Túto okolnosť si ani priemerne vzdelaný spotrebiteľ nemusel uvedomiť pri čítaní bodu 3.1
záväzku, kde sa deklaruje 24 pravidelných mesačných splátok v dohodnutej minimálnej výške po 100,-
Eur mesačne. Práve v tomto článku zmluvy treba hľadať úmysel predkladateľa dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach, teda dodávateľa finančnej služby.
K spôsobu uzatvorenia dohody o uznaní dlhu a o úhrade pohľadávky dlžník uviedol, že najskôr mu prišiel

papier, aby zaplatil celú zostávajúcu čiastku úveru potom, ako sa informoval, či by sa dlh nedal splatiť
v splátkach po 100,-Eur, mu následne prišiel papier o uznaní dlhu a o splátkovom kalendári, podpisoval
vlastnesplátkovýkalendár.Ohľadomdlhubolinformovanýibatoľko,žepokiaľtonebudesplácať,postúpi
satonaďalšievymáhanie,nemalvedomosťotom,ženiektorésplátkysúpremlčané.Ručiteľainformoval
o uzatvorení splátkového kalendára a o splátkach po 100,-Eur mesačne. O výške poslednej splátky zo

strany veriteľa dlžník nebol informovaný, akurát pred termínom poslednej splátky mal zavolať, aká bude
výška poslednej splátky. Ďalej bol informovaný o tom, že ak bude svoj dlh riadne splácať, na zostatkovú
sumu mu bude poskytnutá ďalšia doba splácania, aká doba mu mala byť poskytnutá, o tom nemal
vedomosť. Ručiteľ k tejto otázke uviedol, že sa informoval akurát u odporca v rade 1/ a upozornil ho,
aby to nejako splácal.

Po takomto zistení skutkových okolností súd vyhodnotil právny vzťah založený predmetnou úverovou
zmluvou podľa charakteru subjektov prejavujúcich vôľu ako vzťah spotrebiteľský. Preto vznik právneho
vzťahu, ako aj práv a povinností z neho vyplývajúcich musel súd ex offo právne posúdiť aplikáciou a
interpretáciou právnych noriem vzťahujúcich sa na ochranu spotrebiteľa. Ak zákonom určený typ zmluvy

má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom musí mať náležitosti svojho zmluvného typu vyžadované
zákonom a zároveň musí spĺňať podmienky, ktoré sú zákonom určené pre spotrebiteľské zmluvy.
Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve Európskeho spoločenstva má smernica
Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, t.z., že súd posudzoval právny
vzťah vzniknutý úverovou zmluvou zo dňa 15.04.2005 uzatvorenej podľa §-ov 497 až 507 Z. č. 513/1991

Zbierky Obchodného zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len Obch.Zák.) o úverovej
zmluve bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom so zreteľom na osoby účastníkov
tohtoprávnehovzťahu,zktorýchodporcajespotrebiteľom,jenevyhnutnéposudzovaťtentovzťahnajmä
v zmysle ustanovení §-ov 52 a nasledujúcich Z. č. 40/1964 Zbierky Občianskeho zákonníka v znení
neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ), tiež v spojení s právnou úpravou Z. č. 258/2001 Zbierky

Zákonov o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplní zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
ZbierkyoSlovenskejobchodnejinšpekciivzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenZoSÚ)vzneníúčinnom
do 30.06.2006.
Nepopierajúc úvahu navrhovateľa o úverovej zmluve ako absolútneho obchodu na práva a povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy, ktorá má spotrebiteľský charakter treba aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené v aplikačnej praxi súdov a
bolo odobrené aj rozhodnutím Ústavného súdu SR pod sp. zn. I ÚS 402/2013 - 10 zo dňa 19.06.2013,
v ktorom Ústavný súd skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho zákonníka a na prospech
spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku nedošlo k porušeniu
ústavnýchprávveriteľa.NovelaObčianskehozákonníkavykonanázákonomč.102/2014Z.z.definitívne

doplnením ustanovenia §-u 52 ods. 2 OZ normatívne vyriešila, že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali používať normy Obchodného práva. Predmetné ustanovenie poníma výkladový status a
jeho cieľom je iba expressi verbis vyjadriť aj doposiaľ platné pravidlo prednostného použitia režimuObčianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. Vzhľadom na povahu účastníkov úverovej zmluvy v
predmetnej veci ide už o niekoľkokrát zmieňovanú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou a nepochybne aj ochrannými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako vzťah medzi

dodávateľom - obchodníkom a spotrebiteľom ide o typicky občiansko-právny vzťah.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právne normy v oblasti spotrebiteľského práva je potrebné
vykladať tak, aby boli naplnené ciele a zmysel ochrany spotrebiteľa ako spoločenskej hodnoty
postavenej na úroveň hodnôt verejného poriadku. Východiskom pre právne posúdenie predmetnej

veci je právny vzťah vzniknutý zo zmluvy o splátkovom úvere, nie z dohody o uznaní dlhu a právnym
základom pre posúdenie zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného ku dňu
uzatvorenia zmluvy. Podľa §-u 4 ods. 1 citovaného zákona - zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa §-u 4 ods. 2 písm. g) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená,

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej zmluve tak, ako súd vyššie
uviedol vo svojom odôvodnení, bola výška RPMN dohodnutá v zmysle Článku 4 bod 5 na výšku 5,67
%, následne bola deklarovaná aj výpočtom.
V tejto súvislosti súd poukazuje na pojmové vymedzenie v zmysle §-u 2 písm. d) citovaného zákona
ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto

zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru. Podľa §-u 2 písm. c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom sa rozumejú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru s výnimkou, ktoré sú deklarované v nasledujúcich bodoch 1 až 5.
Zákonné výnimky sa nevzťahujú na posudzovaný prípad a prepojením takéhoto pojmového vymedzenia

si dovoľuje súd vysloviť názor, že ak v posudzovanej zmluve bola výška úrokovej sadzby dohodnutá na
11,60 % ročne a následne bol dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru 3.000,-Sk splatný v deň podpisu
zmluvy a poplatok za správu úveru 50,-Sk mesačne a všetky tieto náklady patria do definovaných,
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, je logicky nezmysel, aby oznámená výška
RPMN bola nižšia (5,67 % ročne) ako dohodnutá výška úrokovej sadzby 11,60 % ročne. Navrhovateľ

neposkytol žiadny dôkaz, že oznámená výška RPMN bola nižšia ako dohodnutý zmluvný úrok ako len
jeden z nákladov úveru pre spotrebiteľa.
Z tohto možno formulovať jeden zo záverov posudzovanej veci, že nesprávne uvedenie obligatórnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý si plní dôležitú informačnú povinnosť pre spotrebiteľa
a má rozhodujúci význam pre samotné rozhodnutie sa spotrebiteľa pre jednu z ďalších mnohých ponúk

úverových ponúk, má za následok, ako keby nebola táto obligatórna náležitosť zmluvy v zmluve uvedená
a právnym dôsledkom v zmysle §-u 4 písm. g) je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.

Pri poskytnutom úvere veriteľom vo výške 4.979,09 Eur vychádzajúc z nesporných tvrdení účastníkov
konania, výška splatenia úveru dlžníkom je v sume 5.752,40 Eur (4.152,40 Eur - plnené právnemu

predchodcovi a 1.600,-Eur už navrhovateľovi ako právnemu nástupcovi), musí súd konštatovať, že
povinnosť odporcu zaplatiť poskytnutý úver v rozsahu istiny navrhovateľovi zanikla splnením. Dlžník plnil
viac ako mu bola poskytnutá úverová istina.

Z doteraz známej praxe bánk súd zistil, že výška oznamovanej RPMN v zásade nemôže byť nižšia ako

úroková sadzba, môžu nastať len dva prípady, kedy je táto výška RPMN nižšia, a to vtedy, ak ide o
priemernú RPMN na Slovensku alebo ak subjekt, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver zaplatí za klienta
nejakú splátku, čo v danom prípade neplatí.

Doteraz uvedené v právnej úvahe súdu ide o jeho východisko pri posudzovaní daného prípadu.

Pokiaľ ide o dohodu o uznaní dlhu, táto bola prezentovaná ako procesná obrana navrhovateľa k
premlčaným splátkam dlhu, súd pristupoval k tejto dohode o uznaní dlhu ako k prostriedku na stanovenie
nedostatkov uzatvorenej východiskovej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ako právny nástroj na
inkasovanie pohľadávky právneho nástupcu, t. j. ako formálnu zmluvu, ktorá mala predovšetkým plniť

tento účel. Aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda aj
na právny úkon uznania dlhu, je potrebné aplikovať právne normy spotrebiteľského charakteru a na
tejto skutočnosti nič nemení ani postúpenie pohľadávky na iný subjekt. V posudzovanom prípade
bola posledná splátka úveru zaplatená právnemu predchodcovi dňa 22.12.2009. Následne právnymnástupcom, t. j. navrhovateľom po postúpení pohľadávky dňa 06.02.2013 bola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru a dňa 02.04.2015 bol podaný návrh na súd. Uvedené len deklaruje, že dohoda o uznaní
dlhu a o splátkach mala ošetriť vzniknutý stav, a preto bola spotrebiteľovi predkladaná ako zdanlivo

výhodný formulár o splátkach aj s rozhodcovskou klauzulou v prezentovanej snahe vyhovieť návrhu
spotrebiteľa umožniť mu dlh splácať dokonca aj v ním požadovaných mesačných splátkach, t. j. vo
výške 100,-Eur mesačne. Takáto zdanlivá výhodnosť vyplýva aj z označenej dohody, kde bola dĺžka
vyčísleného dlhu následne premietnutá do 24 splátok, pričom posledná splátka nebola vyčíslená v tomto
zmluvnom dojednaní, čo považuje súd za nekalú praktiku, keďže následne pripojený splátkový kalendár

považuje za nezáväzný (má informačný charakter) a až v splátkovom kalendári bola posledná 24 splátka
vyčíslená inou sumou, t. j. sumou 4.592,80 Eur. Spotrebiteľ tak sledujúc dosiahnutie splátok podpísal
dokument, ktorého cieľom bolo dosiahnutie záväzku, predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku
na formulárovom tlačive obsah, ktorého nemohol ovplyvniť pri uzatvorení tejto dohody o splátkach,
uzavretím ktorej nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie. Takúto dohodu považoval súd za
rozpornú s dobrými mravmi, a teda neplatnú.

Podľa §-u 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne dlh, čo do dôvodu a výšky predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má takéto uznanie dlhu ten právny následok, len
ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Právnym dôsledkom uznania premlčaného záväzku je
predĺženie premlčacej doby (§ 110 ods. 1 veta druhá OZ). Primárnym cieľom spotrebiteľa bolo dosiahnuť

splátkový kalendár dlhu. K vedomosti dlžníka o premlčaní, i keď v predmetnej dohode o uznaní záväzku
a úhrade pohľadávky v splátkach v bode 2 je posledná veta vo forme vyhlásenie dlžníka o vedomosti
o premlčaní dlhu a jeho následkoch, táto vedomosť o premlčaní dlhu vzhľadom na sledovaný cieľ
spotrebiteľa a následne spôsob, akým bola táto dohoda uzatvorená, že bola zaslaná spotrebiteľovi
ako formulárové tlačivo bez akejkoľvek informovanosti o premlčaní dlhu práve v otázke premlčania

záväzku a vedomosti tejto skutočnosti je sporné a nijakým spôsobom zo strany právneho nástupcu,
t. j. navrhovateľa nepreukázané, sledujúce špekulatívny zámer právneho predchodcu vymôcť dlh aj
premlčaný, čo súd označuje ako nekalú obchodnú praktiku navrhovateľa v rozpore s princípmi dobrých
mravov, resp. poctivého obchodného styku. Súd sa zaoberal aj týmito okolnosťami, keďže má poskytnúť
ex offo ochranu spotrebiteľovi.

Uplatnené jednotlivé splátky úveru v období od 11.05.2011 do 11.03.2012 považoval súd za premlčané
v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne §-u 101 OZ. V tejto súvislosti praktiku veriteľa -
vymáhania pohľadávky premlčaných nárokov súd posúdil, že je v rozpore so zákonom podľa §-u 39 OZ
a takému právnemu úkonu nemohol poskytnúť právnu ochranu. Následne splátky úveru od 10.04.2012

do 10.12.2014 pre vyššie rozobratý problém bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru,
navrhovateľovi nepriznal.

Na prevzatý ručiteľský záväzok súd aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom s poukazom
na §-u 548 ods. 3 Občianskeho zákonníka uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním

vyslovil súhlas. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť absenciu súhlasu ručiteľa s dohodou o uznaní
dlhu, t. j. neplatnosť takéhoto právneho prejavu vôle voči ručiteľovi.

Poslednou rovinou, ktorou sa zaoberal súd pri posudzovaní žalovaného nároku platnosť postúpenia v
súvislosti s postúpením pohľadávky a s uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2012

je platnosť postúpenia pohľadávky navrhovateľa.

T. T., D..T.. pohľadávku postúpila navrhovateľovi bez toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť,
alebobeztoho,abyzmluvnývzťahzanikolvýpoveďouzmluvyaleboodstúpenímodnej.Uvedenécelkom
zrejme vyplýva z toho, že navrhovateľ po postúpení pohľadávky vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru,

a to listom zo dňa 06.02.2013 ( č.l. 23). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp.
pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, alebo odstúpením od nej, nie je možné
povedať, že by celý úver s úrokmi bol splatný. Splatnými sa teda mohli stať iba jednotlivé splátky úveru,
so zaplatením ktorých bol odporca v omeškaní.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky),
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávkuzodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo

pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže

postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu (a to aj osobe, ktorá nie je

bankou) iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa,
a.s. postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2012 predmetnú pohľadávku z úveru na
navrhovateľa v celom rozsahu, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Keďže ku
dňu postúpenia pohľadávky nebol ešte splatný celý úver, pretože Slovenská sporiteľňa, a.s. nevyhlásila
jeho mimoriadnu splatnosť, Slovenská sporiteľňa, a.s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z

úveru v celosti inému subjektu. Slovenská sporiteľňa, a.s. mohla postúpiť na navrhovateľa iba tú časť
úveru, ktorá bola v čase postúpenia splatná, teda mohla postúpiť iba tie splátky úveru, ktoré už boli v
čase postúpenia pohľadávky splatné a s ktorými bol odporca v omeškaní.

Súd teda uzavrel, že v čase postúpenia pohľadávky zmluvou zo dňa 13.12.2012, poslednou splatnou

splátkou úveru, ktorá nebola uhradená právnemu predchodcovi bola mesačná splátka splatná
20.11.2012, mesačné splátky úveru, u ktorých splatnosť ku dňu postúpenia pohľadávky nenastala,
nemohli byť platne postúpené, t.j. splátky úveru od 10.12.2012 do 10.12.2014. Len tie splátky úveru, u
ktorých nastala splatnosť a neboli uhradené riadne a včas mohli byť navrhovateľovi platne postúpené
v súlade s § 98 ods. 8 zák. o bankách.

Poukazujúc na premlčanie jednotlivých mesačných splátok úveru ohraničujúc poslednou premlčanou
splátkou k 10.03.2012 a neplatnosť postúpenej časti pohľadávky prichádzali do úvahy len mesačné
splátky úveru od 10.04.2012 - 10.11.2012, t.j. 8 mesačných splátok úveru. S poukazom na prijatý záver
o bezúročnom a bezpoplatkovom úvere súd navrhovateľovi nepriznal ani plnenie v rozsahu týchto

mesačných splátok úveru a žalovaného príslušenstva z nich a jeho návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP, pri úspechu odporcov v konaní súd priznal
odporcovivrade1/ protinavrhovateľovi,ktorývoveciúspechnemalnáhradutrovkonaniapozostávajúcu
z trov právneho zastúpenia a odporcovi v rade 2/, pretože si neuplatnil náhradu trov konania právo na

náhradu trov konania nepriznal.

Právna zástupkyňa odporcu 1/ si vyúčtovala trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s § 13a ods. 1 písm. a), c), d),
§ 10 ods. 6 za celkovo za 6 úkonov právnej služby: 1) príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej

porady s klientom na základe plnej moci zo dňa 12.06.2015, 2) písomné podanie na súd vo veci samej -
vyjadrenie sa k návrhu zo dňa 22.06.2015, 3) účasť na pojednávaniach v dňoch 17.08.2015, 16.10.2015
a 22.03.2016, 4) písomné podanie na súd zo dňa 26.08.2015. Každý úkon právnej služby bol účtovaný
sumou 145,40 Eur, ku každému úkonu v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhl. bol účtovaný režijný paušál sumou
8,58 Eur. Pri úkone účasť na pojednávaní bola celkovo trikrát účtovaná náhrada za stratu času za cestu z

Kysuckého Nového Mesta do Žiliny a späť sumou 25,44 Eur (2 x 12,72 Eur). Trovy právneho zastúpenia
boli vyúčtované v celkovej sume 1.000,20 Eur.

Pri hodnote sporu 1 úkon právnej služby podľa tarifnej odmeny § 10 ods. 1 cit. vyh. vychádzajúc z tarifnej
odmeny veci má hodnotu 121,17 Eur, paušál 8,32 Eur/2015 a 8,58 Eur/2015. Súd nepriznal náhradu za

1 úkon právnej služby označený ako písomné podanie vo veci samej zo dňa 26.08.2015, pretože týmto
podaním boli súdu len preukázané tvrdenia o úhrade dlhu odporcom v rade 1/, ktoré tvrdenia nevedel
súdu na pojednávaní preukázať, išlo teda o splnenie si dôkaznej povinnosti ako povinnosti uloženej
súdom. Súd podľa hodnoty sporu upravil aj tarifu podľa cit. vyhlášky a účtovaný réžijný paušál a priznalodporcovi 1/ náhradu trov konania - trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby v celkovej
hodnote 647,71 Eur (121,49 x 4 + 129,75) a náhradu za stratu času 76,32 Eur (3 x 25,44 Eur), teda
celkom trovy právneho zastúpenia v sume 724,03 Eur. Súd len poznamenáva, že uplatnená náhrada za

stratu času podľa § 17 ods.1 cit. vyh. ako 1/60 výpočtového základu bola účtovaná v nižšej sume a v
tejto sume ju súd aj priznal. Trovy právneho zastúpenia je povinný navrhovateľ uhradiť na účet právneho
zástupcu navrhovateľa, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).