Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. máj 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814201564
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8814201564.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Jozef

Veliký - Favorit, IČO: 10808299, s miestom podnikania Lúčna 825/14, 093 01 Vranov nad Topľou,
právne zast.: JUDr. Miroslav Vereb, advokát, Advokátska kancelária, Šoltésovej 5, 040 01 Košice proti
žalovanému: JUDr. Michal Jakubek, advokát, IČO: 37870351, so sídlom M.R.Štefánika 2673/212/A,
093 01 Vranov nad Topľou, právne zast.: AK - TARABČÁK, s.r.o., Hlavná 13, 080 01 Prešov, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: C. V., U..W.., S. XX, XXX XX O., H.R.: XXXXXXXX, o náhradu škody
s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd konanie o zaplatenie nad sumu 8.827,12 eur z a s t a v u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.827,12 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 83 %.

Intervenietovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na tunajší dňa 26.2.2014 domáhal vydania rozsudku proti

žalovanému, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.806,97 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.199,32 eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 734,23 eur
od 19.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.452,90 eur od 14.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.320,90 eur
od 30.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 120 eur od 05.03.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy pôvodného
súdnehokonaniavsume1.081,53eurvlehote3dníodprávoplatnostirozsudkuanahradiťtrovykonania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že plnomocenstvom zo dňa 29.02.2012 udelil žalovanému generálnu plnú
moc na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, predovšetkým pokiaľ ide o právne úkony súvisiace

s podaním návrhu na exekúciu a ďalšie úkony s tým súvisiace o vymoženie sumy 6.806,97 eur s prísl.
proti povinnému VIPEX, s.r.o. Borová Sihoť - Podtúreň 2015, Liptovský Hrádok, IČO: 31631274 na
základe rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/221/2011. V právnej veci navrhovateľa:
Mgr. Jozef Veliký - Favorit, s miestom podnikania Lúčna 825/14, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO:
10808299 proti odporcovi: VIPEX, s.r.o., so sídlom Borová Sihoť - Podtúreň 215, 033 01 Liptovský
Hrádok, IČO: 31631274 o zaplatenie 6.806,97 eur bolo rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 9Cb/221/2011 - 51 zo dňa 12.12.2011 rozhodnuté o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi

6.806,97 eur s úrokom z omeškania výške 9 % ročne zo sumy 3.199,32 eur od 01.04.2009 do zaplatenia,
zo sumy 734,23 eur od 19.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.452,90 eur od 14.01.2010 do zaplatenia,
zo sumy 1.320,90 eur od 30.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 120 eur od 05.03.2011 do zaplatenia a
zároveň bolo navrhovateľovi priznané právo na náhradu trov konania vo výške 1.081,53 eur. Citovanýrozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2012 a vykonateľnosť dňa 14.02.2012. Rozsudok bol
prevzatý žalovaným ako právnym zástupcom žalobcu v danom konaní dňa 18.01.2012. Na základe
plnomocenstva zo dňa 29.02.2012 bol z dôvodu nesplnenia povinnosti spoločnosťou VIPEX, s.r.o. v

zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/221/2011
- 51 zo dňa 12.12.2011 podaný žalovaným návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi dňa 16.03.2012. S poukazom na oznámenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa
14.05.2012 bolo žalovanému oznámené, že vo veci návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného Mgr.
Jozef Veliký - Favorit, s miestom podnikania Lúčna 825/14, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 1080829

proti povinnému VIPEX, s.r.o., Hlavné námestie 34/192, Kežmarok je návrh na vykonanie exekúcie
právne neúčinný, a to z dôvodu, že Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 1R/1/2012 dňa
15.02.2012 začal reštrukturalizáciu voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 34/192,
060 01 Kežmarok, IČO: 631 274. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 37/2012
dňa 22.02.2012 pod č. K002394. Súd poukázal na ust. § 114 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o
konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

v zmysle ktorého pre pohľadávku ktorá sa uplatňuje v reštrukturalizácii prihláškou, nemožno začať
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi, nakoľko dňa
15.02.2012 začalo reštrukturalizačné konanie a následne Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod
sp.zn. R/1/2012 dňa 20.03.2012 povolil reštrukturalizáciu dlžníka VIPEX, s.r.o., Hlavné námestie 34/192,
Kežmarok, IČO: 31631274. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 0V 61/2012 zo dňa

27.03.2012 pod číslom K004122. Ďalej citoval ustanovenie § 121 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého
prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní
od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28
ods. 6 sa použije primerane. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 Zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a

zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom
advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo
jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto zákona,
povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Dané ustanovenie upravuje

zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Vzťahuje sa
na prípady, keď škodu spôsobí advokát, spôsobí ju svojmu klientovi a spôsobí ju v súvislosti s výkonom
advokácie. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je
zodpovednosťou objektívnou. Predpokladmi jej vzniku sú činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s vykonanom advokácie a vznikom

škody. Nakoľko ide o objektívnou zodpovednosť nevyžaduje sa striktne protiprávny úkon (opomenutie),
stačí iba udalosť, správanie sa (opomenutie), ktoré vyvolá škodu. Predpokladom vzniku zodpovednosti
nie je zavinenie, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy ani vyvinenie sa advokáta preukázaním, že
škodu nezavinil. Zo zodpovednosti sa môže advokát liberovať, avšak iba z dôvodov stanovených v §
26 ods. 4 zákona o advokácii. V danom prípade žalovaný protiprávne postupoval pri výkone advokácie,

nakoľko porušil právnu povinnosť, ktorá mu je uložená zákonom - ust. § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov, a teda svedomito nechránil práva a oprávnené záujmy žalobcu ako
svojho klienta. Za svedomitý nemožno považovať taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti,
nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. nezohľadňuje reálny stav veci alebo tento stav

nedoceňuje. Konanie v rozpore s citovaným ustanovením možno vidieť v skutočnosti, že žalovaný v
súvislosti s výkonom advokácie na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 29.02.2012 týkajúceho
sa vymoženia sumy 6.806,97 eur s prísl. proti povinnému VIPEX, s.r.o., Borová Sihoť - Podtúreň
215, Liptovský Hrádok, IČO: 31631274 na základe rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k
9Cb/221/2011 nezistil, že u povinného bolo začaté a povolené reštrukturalizačné konanie. V dôsledku

tejto skutočnosti došlo k vzniku škody na strane žalobcu, pretože bola zmeškaná lehota na podanie
prihlášky u správcu do reštrukturalizačného konania, a teda neprihlásená pohľadávka žalobcu voči
spoločnosti VIPEX, s.r.o. zanikla s poukazom na ust. § 120 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle
ktorého pri tých nárokoch, ktoré sa v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo

nevymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká. V
zmysle vyššie uvedených skutočností je zrejmá príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou
s výkonom advokácie a vznikom škody v sume 6.806,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne zo sumy 3.199,32 eur od 01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 734,23 eur od 19.05.2009 dozaplatenia, zo sumy 1.452,90 eur od 14.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.320,90 eur od 30.01.2010 do
zaplatenia, zo sumy 120 eur od 05.03.2011 do zaplatenia a náhradou trov pôvodného súdneho konania
v sume 1.081,53 eur priznané rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/221/2011 - 51

zo dňa 12.12.2011.

2.Žalovaný považoval podanú žalobu žalobcom za neopodstatnenú a navrhol žalobu zamietnuť. V
písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol, že na základe plnomocenstva udeleného žalobcom zo
dňa 10.07.2011 bol podaný návrh vo veci samej na Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci vydania

platobného rozkazu s tým, že vo veci bol vydaný rozsudok dňa 12.12.2011 č.k. 9Cb/221/2011. Po
právoplatnosti rozsudku dňa 10.02.2012 sa prakticky právna pomoc advokáta vo veci samej ukončila.
Následne žalobca požiadal advokáta o ďalšie služby a to na právne úkony súvisiace s podaním návrhom
na exekúciu a ďalšie úkony s tým súvisiace. Na základe udelenej plnej moci zo dňa 29.02.2012 podal
advokát návrh na výkon exekúcie. Dňa 18.05.2012 bola žalovanému doručená písomnosť Okresného
súdu Liptovský Mikuláš s oznámením, že návrh na výkon exekúcie je právne neúčinný z dôvodu, že

na povinného VIPEX, s.r.o. Kežmarok bola začatá reštrukturalizácia. Uvedenú písomnosť na viacero
telefonátov žalobcovi prevzala dňa 04.06.2012 poverená manželka a bola upozornená, že je potrebné
nárok riešiť v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii tak, ako to bolo zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 61/2012. Advokát následne nebol splnomocnený na ďalšie úkony žalobcom, aby vykonával
úkony v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Advokátovi bola udelená iba plná moc súvisiaca

s exekúciou. Oznámenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš o stave exekúcie zo dňa 14.05.2012 bolo
mu doručené 18.05.2012. Reštrukturalizácia na dlžníka VIPEX, s.r.o. bola uverejnená v Obchodnom
vestníku č. 61/2012 zo dňa 27.03.2012, kde bola výzva veriteľom dlžníka uplatniť si pohľadávky v lehote
45 dní, ktorá ešte pred doručením písomností zo súdu uplynula. Žalobca v žalobe uvádza, že voči
dlžníkovi VIPEX, s.r.o. sa začalo konanie o reštrukturalizáciu, teda bol s tým uzrozumený a mohol a mal

konať. Ďalej žalovaný uviedol, že on nebol splnomocnený na ďalšie právne úkony ako úkony súvisiace s
podaním návrhu na súd. Konal v súlade s ustanoveniami zákona o advokácii. Žalobcovi poskytol právne
služby súvisiace s poverením klienta - plnou mocou. Poukázal na ustanovenie § 26, ods. 4 Zákona
o advokácii. Ako advokát konal v súlade s udelenou plnou mocou zo dňa 29.02.2012 a v súlade so
zákonom č. 586/2003 Z.z. Pri podpísaní plnomocenstva zo dňa 29.02.2012 mu žalobca zložil zálohu

vo výške 50 eur s tým, že on mohol od plnej moci a zmluvy odstúpiť podľa § 22 ods. 3 Zákona o
advokácii z dôvodu neposkytnutia primeraného preddavku na odmenu, no advokát naďalej poskytol
služby žalobcovi. Na písomnú žiadosť žalobcu zo dňa 13.12.2012 o zaujatie stanoviska k predmetnej
veci mu dňa 02.01.2013 zaujal stanovisko s poučením, že o jeho právach a povinnostiach ako veriteľa
podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii a vyzval ho na primerane doplatenie preddávku na odmenu

s tým, že ak v lehote 10 dní ho neuhradí, odstúpi od právneho zastúpenia v zmysle § 22 ods. 3 Zákona
o advokácii. Žalobca si túto doporučenú zásielku neprevzal. Následne po podaní žaloby žalobcom proti
nemu ako žalovanému zistil, že na dlžníka VIPEX, s.r.o. bol vyhlásený konkurz, pričom oznámenie
o vyhlásení konkurzu bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 102/2014 zo dňa 30.05.2014 pod
spisovou značkou 1K/25/2014. Konkurzný súd vyzval veriteľov dlžníka, aby svoje pohľadávky, ktoré

nie sú pohľadávkami proti podstate prihlásili v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ doručí
správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo
a ďalšie práva s prihlásenou pohľadávkou v zmysle § 28 ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. Preto žalobca si
môže a má právo uplatniť svoju pohľadávku v zmysle uvedeného rozhodnutia konkurzného súdu o čom
bol informovaný Okresným súdom Liptovský Mikuláš, ako aj samotným žalovaným. V záver uviedol, že

opätovne zasiela žalovanému informáciu o obchodnom vestníku č. 102/2014 o vyhlásení konkurzu na
dlžníka VIPEX, s.r.o..

3.Právny zástupca žalovaného potom, čo ho splnomocnil žalovaný na zastupovanie v konaní v
písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný prevzal plnú moc na exekúciu dňa 29.02.2012 a po doručení

kolkovej známky za vydanie poverenia dňa 16.03.2012 podal návrh na vykonanie exekúcie. Dňa
15.02.2015 súd začal reštrukturalizačné konanie a 27.03.2012 povolil reštrukturalizáciu. Plná moc na
exekúciu bola udelená už v čase, keď bolo začaté reštrukturalizačné konanie. Už v tom čase, teda mal
žalobca udeliť plnú moc na zastupovanie v reštrukturalizačnom konaní, respektíve požiadať o prevzatie
takéhoto zastúpenia ak chcel, aby za neho žalovaný podal prihlášku do reštrukturalizácie. Žalovaný

nemohol podať prihlášku do reštrukturalizácie, pretože na to nemal poverenie. Ďalej k uplatneniu
nároku škody uviedol predpoklady zodpovednosti za škodu, ktorými sú: 1/ činnosť súvisiaca s výkonom
advokácie, ktorá spôsobila škodu - žiadnu takúto činnosť nemal žalovaný povinnosť konať; 2/ vznik
škody - žalobca zatiaľ nepreukázal, že mu škoda vznikla t.j. že mu vznikla majetková ujma a že v prípade,ak by prihláška bola do reštrukturalizácie podaná, aké plnenie by mal priznané a či by bolo splnené.
Súd musí riešiť ako predbežnú otázku úspešnosť žalobcu v reštrukturalizácii, teda koľko by mu bolo
plnené, ak by prihláška bola uplatnená. Iba tá výška, ktorú by skutočne a reálne dostal, by mohla byť jeho

škodou za splnenia ostatných predpokladov pre vznik škody. V tomto je dôkazné bremeno na žalobcovi;
3/ Príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Podľa vyjadrenia reštrukturalizačného
správcu nebol reštrukturalizačný plán plnený, preto bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. Aj keby
bola pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie, nedostal by žalobca žiadne plnenie, preto mu škoda
nevznikla. Naviac, žalobcovi nič nebránilo, aby si pohľadávku prihlásil do konkurzu, čo môže stále urobiť.

Zároveň z dôvodu, že žalovaný je poistený zo zodpovednosti za škodu z výkonu povolania navrhol v
zmysle § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku pribrať do konania vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného a to C. V., U..W...

4.Oznámením, ktoré bolo súdu doručené dňa 05.08.2015 interveniet C. V., U..W.., oznámil, že vstupuje
v zmysle 93 Občianskeho súdneho poriadku do konania, ako vedľajší účastník na strane žalovaného

v zmysle poistnej zmluvy č. 610000019-7, ktorej predmetom je poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú výkonom advokácie, kde žalovaný ako advokát je poistený. Právny záujem na výsledku
súdneho konania spočíva v právnom vzťahu, v ktorom sú so žalovaným, resp. v právnych dôsledkoch,
ktoré C. V., U..W.., tento právny vzťah znamená.

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, pripojenými listinnými dôkazmi žalobcom,
listinnými dôkazmi predloženými žalovaným ako ich súd nižšie uvádza, písomnými vyjadreniami
účastníkov, výsluchom žalovaného a jeho právneho zástupcu, písomným vyjadrením správcu.

6.Právny zástupca žalovaného vo výpovedi súdu uviedol, že navrhuje žalobný návrh zamietnuť z

dôvodov, ktoré boli uvedené v písomnom stanovisku a z dôvodov, ktoré uviedol vedľajší účastník v
písomnom stanovisku. Pre účely rozhodnutia súdu je podstatné posúdenie otázky, či sú splnené
predpoklady zodpovednosti za škodu a to je činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, ktorá škodu
spôsobila, vznik škody a príčinná súvislosť medzi výkonom advokácie a vznikom škody. Nárok
na náhradu škody je uplatnený z dôvodu, že žalovaný nepodal prihlášku do reštrukturalizácie a

tým mala vzniknúť škoda. Žalovaný na zastupovanie v reštrukturalizačnom konaní nemal udelenú
plnú moc od žalobcu a preto ani nemal povinnosť uplatňovať nárok v reštrukturalizačnom konaní
a teda podať prihlášku za žalobcu. Teda nemohol vykonávať a ani nevykonával činnosť, ktorá by
súvisela s výkonom advokácie. Taktiež nebolo preukázané, žeby vznikla škoda. Žalobca netvrdil,
ani nepreukazoval, že mu vznikla škoda, pretože len samotná skutočnosť, že by prihláška nebola

uplatnená v reštrukturalizačnom konaní aj keby mal na to žalovaný plnú moc, nepreukazuje, že by
škoda vznikla. Naopak z reštrukturalizačného konania vyplýva, že dlžník v reštrukturalizačnom konaní
neplnil reštrukturalizačný plán a preto bol vyhlásený konkurz. Preto žalobca mal možnosť si svoj nárok v
konkurze uplatniť a toto právo má aj doteraz, pretože právna úprava v konkurze pripúšťa uplatniť nárok
alebo podať prihlášku aj po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty. Z dôvodu, že prebieha u dlžníka

speňažovanie majetku je predpoklad, že časť nároku žalobcu v konkurze by bola uspokojená. Taktiež
nie je naplnený ani predpoklad príčinná súvislosť s výkonom advokácie a vznikom škody, keďže nebol
preukázaný ani vznik škody a ani činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, ktorá by túto škodu mala
spôsobovať.

7.Žalovaný vo výpovedi súdu uviedol, že poukazuje na svoje písomné vyjadrenie. Ďalej uviedol, že
žalobcom bol splnomocnený na podanie žalobného návrhu a následne bol splnomocnený ďalšou
plnou mocou na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a s tým súvisiace úkony. Vyrozumenie
Okresného súdu Liptovský Mikuláš o neúčinnosti exekúcie doručil manželke žalobcu, ktorá na to bola
splnomocnená.Taktiežlistomzodňa02.01.2013oznámilžalobcovi,ženamajetokúpadcubolvyhlásený

konkurz. Po doručení rozsudku Okresným súdom Liptovský Mikuláš sa stretol so žalobcom a rozprávali
sa, čo bude v uvedenej veci ďalej. Žalobca mu povedal, že má vedomosť o tom, že dlžník VIPEX, s.r.o.
má motorové vozidlá a preto mal za to, že je vhodné podať návrh na vykonanie exekúcie s tým, že
žiadal od neho, aby mu zložil zálohu 100 eur alebo nech si zvolí iného právneho zástupcu. Žalobca
mu oznámil, že chce aby on podal za neho návrh na vykonanie exekúcie ako jeho právny zástupca a

preto ho splnomocnil plnomocenstvom zo dňa 29.02.2012. Následne dostal vyrozumenie z Okresného
súdu, že exekúciu nie je možné vykonať, nakoľko na dlžníka je vyhlásený konkurz. O tomto informoval
žalobcu, nech urobí ďalšie úkony, ak bude chcieť, a to podať návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu.
Pre účely prihlásenia pohľadávky do konkurzu potreboval podpísané plnomocenstvo. Plnomocenstvona takýto úkon na uplatnenie pohľadávky v konkurze mu nebolo udelené. O tom, že je na žalovaného
vyhlásený konkurz sa dozvedel až následne po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. V čase udelenia
plnomocentva nevedel o tom, že na dlžníka je vyhlásená reštrukturalizácia. Keby bol o tom vedel,

informoval by žalobcu, že je potrebné si uplatniť pohľadávku v reštrukturalizácii.

8.Interveniet na strane žalovaného sa na pojednávanie nedostavil. Žiadal, aby súd z dôvodu
hospodárnosti prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Zároveň k uplatnenému nároku uviedol,
že žalobca odvodzuje svoj nárok zo skutočnosti, že žalovaný opomenul svoje povinnosti a spôsobil

mu tým škodu, pretože neprihlásil pohľadávku v rámci reštrukturalizačného konania. Pri posudzovaní
zodpovednosti advokáta je potrebné naplnenie týchto predpokladov: 1/ výkon advokácie, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nimi a ďalej je potrebné aj zistenie, že nebyť pochybenia advokáta, bol
by jeho klient úspešný a pochybenie advokáta je teda rozhodujúcou príčinou vzniku majetkovej ujmy
klienta. Žalobca vyvodzuje zodpovednosť žalovaného zo skutočnosti, že mu vznikla škoda, respektíve
potencionálna majetková ujma tým, že pohľadávka nebola uplatnená v reštrukturalizačnom konaní.

Žalobca nesprávne stotožňuje objektívnu zodpovednosť so samotným vznikom škody, kde opomína,
že je nevyhnutné aj porušenie právnej povinnosti. Žalobca vychádza iba z premisi, že keby žalovaný
uplatnil pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní, ujma by nevznikla. Samotné neuplatnenie nároku
žalobcu však nemôže byť základom pre zodpovednosť žalovaného za škodu, pokiaľ nie je zodpovedaná
otázka, či žalovaný túto povinnosť mal. V opačnom prípade by žalobca dospel k záveru, že má nárok

voči každému subjektu, pretože keby prihlásil pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní ujma by mu
nevznikla. Kľúčová otázka je, či žalovaný bol povinný uplatniť nárok žalobcu v reštrukturalizačnom
konaní. Z udeleného plnomocenstva je zrejmé, že žalovaný nemal povinnosť uplatniť nárok žalobcu v
reštrukturalizačnom konaní a preto nemohol na jeho strane dôjsť k jeho opomenutiu a prípadnej škode,
nakoľko na úkony súvisiace s reštrukturalizáciou je potrebná osobitná plná moc, s ktorou žalovaný

nedisponoval a nebola mu udelená. Je toho názoru, že nemôže klient očakávať takú prácu a také úkony
advokáta, na ktorých sa klient s advokátom nedohodol a ktorých potreba nevyplynula z komunikácie
klienta o dôležitých informáciách a faktoch potrebných pre riadny výkon služby advokáta. Žalobca
neuviedol, v čom žalovaný postupoval protiprávne pri poskytovaní právnej pomoci žalobcovi. Pokiaľ sa
žalobca domnieva, že bolo povinnosťou žalovaného vykonávať sústavné a systematické sledovanie

právneho statusu a zmien statusu dlžníka žalobcu, žalovaný nikdy neprevzal na seba takýto záväzok.
Táto povinnosť mu nevyplýva ani zo zákona ani zo zmluvy a to konkrétne, či je voči dlžníkovi vedené
reštrukturalizačné alebo konkurzné konanie. Má za to, že je to povinnosť veriteľa a tejto povinnosti sa
nemôže zbaviť a to ani udeleným plnej moci advokátovi, ak vymáhal jeho pohľadávku súdnou cestou.
Preto na strane žalovaného nedošlo k naplneniu základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za

škodu a to porušeniu povinnosti z jeho strany. Ku rozsahu škody vedľajší účastník citoval rozsudok
NS ČR z 22.5.2008, sp. zn. 25 Cdo 2520/2006. Ďalej uviedol, že škoda žalobcu môže predstavovať
iba majetkový prospech, ktorý by pre žalobcu znamenal uplatnenie pohľadávky v reštrukturalizačnom
konaní, avšak uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania 1C/25/2014 zo dňa 26.05.2014 bol
na dlžníka VIPEX, s.r.o. vyhlásený konkurz a žalobca pri určení výšky škody nevychádza zo záverov

konkurzného konania ale so samotnej výšky pohľadávky žalobcu proti dlžníkovi VIPEX, s.r.o.. Preto
nárok žalobcu je uplatnený predčasne, keďže žalobca nevychádza z rozsahu škody, ktorý mohol
vzniknúť pri porušení povinnosti. V závere uviedol, že v prípadoch keď je zodpovednosť advokáta daná,
vždy sa prihliada na to, či žalujúci klient mohol svojim konaním škode zabrániť. Významné je aj to, či
vznik škody aspoň nespoluzavinil i poškodený. Zodpovednosť poškodeného spočíva v pasivite tým, že

neuplatnil si pohľadávku voči dlžníkovi na súde bezprostredne po lehote splatnosti a jednak sledovať to,
či na dlžníka nie je vedené reštrukturalizačné, respektíve konkurzné konanie. Splnenie týchto povinnosti
mohlo zabrániť vzniku škody.

9.V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu žiadal, aby súd podaný žalobný návrh zamietol z

dôvodu, že nebolo preukázané, žeby žalovaný porušil zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplýva v súvislosti
s výkonom advokácie a nebolo ani preukázané, že by vznikla škoda a nebolo možné preukázať preto
ani príčinnú súvislosť. Konštatovať, že vznikla škoda, by bolo možné až vtedy, kedy konkurzné konanie
bolo zastavené a žalobca by si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku a nedostal by žiadne plnenie.
V konaní nebolo ani preukázané, že by žalobca splnomocnil žalovaného na prihlásenie pohľadávky v

reštukturalizačnom konaní ani na zastupovanie v konkurznom konaní. Bez takto udelenej špeciálnej
moci nie je možné podať prihlášku do konkurzu ani reštrukturalizácie.10.Z listinných dôkazov súd zistil tieto skutočnosti: Z plnomocenstva udeleného žalobcom pre
žalovaného ako advokáta zo dňa 29.02.2012 vyplýva, že žalobca splnomocnil žalovaného - advokáta,
aby ho obhajoval resp. vo všetkých právnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal

doručované písomnosti, podával návrh a žiadosti, uzatváral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával
sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnenie nárokov prijímal, ich
plnenie potvrdzoval, dedičstvo odmietal alebo neodmietal, menoval rozhodcu a uzavieral rozhodcovské
zmluvy, to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto
splnomocnenie dávam i v rozsahu práv a povinnosti podľa Trestného poriadku a Občianskeho súdneho

poriadku. Ďalej je zvýraznené, že najmä splnomocňujem: Právne úkony súvisiace s podaním návrhu
na exekúciu a ďalšie úkony s tým súvisiace o vymoženie sumy 6.806,97 eur s prísl. proti povinnému
VIPEX, s.r.o., Borová Sihoť-Podtúreň 215, Liptovský Hrádok, IČO: 31631274 na základe Rozhodnutia
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/211/2011.

11.Návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 16.03.2012 žalobca

Mgr. Jozef Veliký - Favorit podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Michala Jakubeka,
v tomto konaní žalovaného, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému VIPEX, s.r.o. na základe
exekučného titulu a to rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 9Cb/221/2011 zo dňa
12.12.2011. Okresný súd Liptovský Mikuláš spisová značka 10Er/167/2012 dňa 14.05.2012 dal na
vedomie súdnemu exekútorovi, že podaný návrh na vykonanie exekúcie je neúčinný z dôvodu, že

Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod spisovou značkou 1R/1/2012 dňa 15.02.2012 začal
reštrukturalizáciu voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku
č. OV/37/2012 zo dňa 22.02.2012 pod číslom K002394. V tomto liste poukázal na § 114 ods. 1,
písmeno b) Zákona č. 7/2005. Začaté exekučné konanie nemôže začať, nakoľko dňa 15.02.2012 začalo
reštrukturalizačné konanie a následne Okresný súd Prešov dňa 20.03.2012 povolil reštrukturalizáciu

dlžníka VIPEX, s.r.o.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/61/2012 zo dňa
27.03.2012 pod číslom K/004122.

12.Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom spisová značka 9Cb/221/2011 zo dňa 12.12.2011 vo
veci žalobcu Mgr. Jozef Veliký - Favorit s miestom podnikania Vranov nad Topľou, Lúčna 825/14 proti

žalovanému VIPEX, s.r.o., so sídlom Liptovský Hrádok, Borova Sihoť - Podtúreň 215 rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 6.806,97 eur s úrokom zo omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 3.199,32 eur od 01.04.2009 do zaplatenia zo sumy 734,23 eur od 19.05.2009 do zaplatenia, zo
sumy 1.452,90 eur od 14.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.320,90 eur od 30.01.2010 do zaplatenia, zo
sumy 120 eur od 05.03.2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal

právo na náhradu trov konania vo výške 1.081,53 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi
žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2012
a vykonateľnosť dňa 14.02.2012

13.Žiadosťou zo dňa 13.12.2012 požiadal žalobca žalovaného o podanie správy, aké boli urobené

opatrenia a aký bude ďalší postup vo veci vymoženia pohľadávky priznanej rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/221/2011 a to na základe plnomocenstsva zo dňa 29.02.2012, na
základe ktorého opätovne splnomocnil žalobca žalovaného na základe jeho odporúčania na vykonanie
následných právnych úkonov.

14.Dňa 30.06.2014 žalovaný odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci v zmysle § 22 ods. 1
Zákona o advokácii, pretože sa narušila dôvera medzi advokátom a klientom ako aj v zmysle § 22
ods. 3 Zákona o advokácii, pretože žalobca nedoplatil žiadaný preddavok. Zároveň mu oznámil, že dňa
30.05.2014 v Obchodnom vestníku bolo zverejnené rozhodnutie Okresného súdu Prešov, ktorým bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka VIPEX, s.r.o. a že má možnosť si uplatniť svoju pohľadávku v

zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii. K tomuto odstúpeniu bola doložená kópia obchodného
vestníku č. 102/2014, v ktorom bolo zverejnené rozhodnutie Konkurzného súdu Prešov spisová značka
2K/1/2014 o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka VIPEX, s.r.o. a zároveň týmto uznesením boli
veritelia dlžníka vyzvaní, aby svoje pohľadávky, ktoré nie sú pohľadávkami proti podstate prihlásili v
základne lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu.

15.X.. F. W. správca úpadcu VIPEX, s.r.o. v konkurze na žiadosť súdu dňa 28.10.2014 vo veci
reštrukturalizácie podal správu a to, že reštrukturalizačný plán spoločnosti VIPEX, s.r.o. bol schválený
a potvrdený Okresným súdom Prešov zo dňa 30.08.2012 spisová značka 1R/1/2012, ktorým potvrdilreštrukturalizačný plán dlžníka a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Toto uznesenie bolo publikované v
Obchodnom vestníku č. 171/2012 dňa 05.09.2012. Keďže dlžník VIPEX, s.r.o. nesplnil si povinnosti v
zmysle reštrukturalizačného plánu štatutárny orgán dlžníka dňa 29.04.2014 podal návrh na vyhlásenie

konkurzu, ktoré bolo začaté uznesením zo dňa 13.05.2014 č.k. 1K/25/2014 a uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 26.05.2014 č.k. 1K/25/2014 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka VIPEX,
s.r.o.. Toto uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 102/2014 zo dňa 30.05.2014.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti dlžník VIPEX, s.r.o., si neplnil svoje záväzky v zmysle záväznej
časti reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom.

16.Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. 1R/1/2012 dňa 15.02.2012 začal
reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o., so sídlom Hlavné námestie 34/192, 060 01
Kežmarok, IČO: 631 274. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV 37/2012 dňa
22.02.2012 pod č. K002394.

17.Následne Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp.zn. R/1/2012 dňa 20.03.2012 povolil
reštrukturalizáciu dlžníka VIPEX, s.r.o., Hlavné námestie 34/192, Kežmarok, IČO: 31631274. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 0V 61/2012 zo dňa 27.03.2012 pod číslom K004122.

18.V Obchodnom vestníku č. 171/2012 zo dňa 05.09.2012 bolo zverejnené rozhodnutie Okresného

súdu Prešov spisová značka 1R/1/2012, ktorým bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka v znení,
o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza zo dňa 22.08.2012, ktorý je prílohou tohto uznesenia a končí
reštrukturalizáciu dlžníka. Prílohu tohto uznesenia tvorí reštrukturalizačný plán potvrdený súdom. Plán
je súčasťou súdneho spisu.

19.Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 26.05.2014 č.k. 1K/25/2014 súd vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka VIPEX, s.r.o.. Toto uznesenie bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 102/2014 zo
dňa 30.05.2014.

20.V Obchodnom vestníku č. 133/2014 vydaný dňa 14.07.2014 bol zverejnený súpis všeobecnej

podstaty majetku dlžníka VIPEX, s.r.o.. Tento súpis sa nachádza na čl. 41-44 spisu.

21.V Obchodnom vestníku č. 160/2014 zo dňa 20.08.2014 vo veci dlžníka VIPEX, s.r.o. bolo vykonané
preradenie súpisových zložiek majetku zo všeobecnej podstaty do oddelenej podstaty tak, ako sa
nachádza na čl. 39-40 spisu.

22.O podanej žalobe rozhodol prvoinštančný súd rozsudkom zo dňa 15.01.2016 a to tak, že žalobu
zamietol a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že:

22.1.Podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť
spôsobená tým, že žalovaný ako jeho právny zástupca na základe udeleného plnomocenstva neuplatnil
pohľadávku, ktorá mu bola priznaná Okresným súdom Liptovský Mikuláš v rámci reštrukturalizácie
úpadcu.

22.2.Medzi účastníkmi konania nebolo sporené to, že účastníci konania uzatvorili mandátnu zmluvu v
zmysle § 566 Obchodného zákonníka dňa 29.02.2012, teda právny vzťah zastúpenia klienta a advokáta
pri poskytovaní právnej pomoci v zmysle zákona o advokácii. Táto mandátna zmluva je v podstate
zmluvou o splnomocnení na zastupovanie podľa zákona o advokácii. Touto mandátnou zmluvou sa
mandátar zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť

uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu s tým, že mandatár ako aj mandant má právo danú zmluvu vypovedať.
Ak túto zmluvu vypovie mandatár, je povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby
sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so
zariaďovaním záležitosti (§ 574 ods. 3 Obchodného zákonníka).

22.3.Žalovaný však dôvod žalobného návrhu poprel. Uviedol, že nebolo jeho povinnosťou skúmať v
akomprávnompostaveníjedlžník,tedažejevreštrukturalizácii.Tobolapovinnosťžalobcuaďalejďalšiu
obranu použil v tom, že nebolo preukázané, že by vznikla škoda. Zákon o advokácii určuje povinnostiadvokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy o poskytnutí právnej pomoci, ktorá má z hľadiska platnej
zákonnejtypológiezáväzkovzásadnevšeobecnúpovahuzmluvymandátnej.Ustanoveniatohtozákona,
ktoré upravujú práva a povinnosti advokáta vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi

predstavuje osobitnú právnu normu lex specialis voči tým ustanoveniam Obchodného zákonníka, ktoré
upravujú práva a povinnosti mandatára vrátane jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú mandátovi
( §567-576 Obchodného zákonníka) a majú povahu všeobecnej právnej úpravy lex generalis. Vzhľadom
na to, že všeobecnú úpravu práv a povinnosti mandatára zariaďujúceho právne záležitosti mandanta
možno aplikovať, len ak nie je osobitná úprava práva povinnosti advokáta pri výkone advokácie (lex

specialis derogat lex generalis). Preto súd na posúdenie zodpovednosti použil ustanovenia zákona o
advokácii.
Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie (§ 26 ods. 2 zákona o advokácii ) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na
zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom)
splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná

súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie
uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú
povinnosť má v tomto smere poškodený.
Ad a:Z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o advokácii možno vyvodiť, že výkonom advokácie je najmä
obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred súdmi, štátnymi

orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie právnych rád a spracovávanie
právnych rozborov. O výkon advokácie relevantný z hľadiska § 26 zákona o advokácii ide bezpochyby
najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom o
advokácii.
Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,

že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Súčasťou týchto povinností je bezpochyby
tiež povinnosť advokáta riadne a včas (priebežne) informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o
všetkých nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej ho zastupuje. Uvedené povinnosti

má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej pomoci.
Treba dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti,
nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav
nedoceňuje.
Ad b: Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného(klienta),jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).

Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie
majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no
nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
Ad c: O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v
rámciktoréhojedenjav(príčina)vyvolávadruhýjav(následok).Vzťahpríčinnejsúvislostimedzivýkonom

advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou
klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta
nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá
príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;

časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom
slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený
následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto

priamy,bezprostredný,neprerušený-nestačí,akjeibasprostredkovaný.Prizisťovanípríčinnejsúvislosti
treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama)
príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj tiež rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 3 Cdo 32/2007). Treba však zdôrazniť,že (v rámci už spomenutej postupnosti javov) nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné
plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi
v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody

na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný
(obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď
neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.

22.4.Z pripojených listinných dôkazov možno jednoznačne konštatovať, že Okresný súd Liptovský

Mikuláš dňa 12.12.2011 spisová značka 9Cb/221/2011 vydal rozsudok vo veci účastníkov konania
žalobca Mgr. Jozef Veliký - Favorit a žalovaný VIPEX, s.r.o., kde rozhodol tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi 6.806,97 eur s úrokom z omeškania výške 9 % ročne zo sumy 3.199,32 eur od
01.04.2009 do zaplatenia, zo sumy 734,23 eur od 19.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.452,90 eur
od 14.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.320,90 eur od 30.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 120 eur
od 05.03.2011 do zaplatenia a zároveň bolo navrhovateľovi priznané právo na náhradu trov konania

vo výške 1.081,53 eur. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2012 a vykonateľnosť
dňa 14.02.2012. Následne po doručení tohto rozsudku bola medzi účastníkmi konania uzatvorená
dňa 29.2.2012 mandátna zmluva - bolo vystavené plnomocenstvo, kde v tomto plnomocenstve je
okrem práv a povinnosti v súvislosti s obhajovaním uvedené, že toto plnomocenstvo je najmä na
právne úkony súvisiace s podaním návrhu na exekúciu a ďalšie úkony súvisiace s vymožením sumy

6.806,97 eur s príslušenstvom proti povinnému VIPEX, s.r.o. na základe rozhodnutia Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/221/2011. Dňa 16.03.2012 bol súdnemu exekútorovi podaný návrh
na vykonanie exekúcie voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o., na základe rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš s tým, že Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 14.05.2012 spisová značka 10Er/567/2012
oznámil súdnemu exekútorovi, že exekučné konanie nemohlo začať, pretože dňa 15.02.2012 začalo

reštrukturalizačné konanie na dlžníka VIPEX, s.r.o. Dňa 30.06.2014 žalovaný odstúpil od zmluvy o
poskytovaní právnej pomoci, pričom v tomto odstúpení zároveň žalobcovi oznámil, že dňa 30.05.2014
bolo v Obchodnom vestníku uverejnené rozhodnutie Okresného súdu Prešov, ktorým bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka VIPEX, s.r.o.. Podľa poštovej doručenky, ktorá bola priložená k tomuto
listinnému dôkazu, žalobca si toto odstúpenie aj oznámenie o konkurze neprevzal v odbernej lehote.

Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku jednoznačne je preukázané, že v Obchodnom vestníku
č. 102/2014 zo dňa 30.05.2014 bolo zverejnené, že na úpadcu VIPEX, s.r.o., bol vyhlásený konkurz
a zároveň boli veritelia vyzvaní na prihlásenie pohľadávky v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Taktiež v Obchodnom vestníku č. 93/2014 zo dňa 19.05.2014 bolo zverejnené, že sa začína
konkurzné konanie voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o. V Obchodnom vestníku č. 61/2012 zo dňa 27.03.2012

bolo zverejnené, že bola povolená reštrukturalizácia na dlžníka VIPEX, s.r.o., pričom dňa 15.02.2012
sa začalo reštrukturalizačné konanie.

22.5.Tieto skutkové okolnosti majú podstatný význam pre posúdenie žaloby na náhradu škody. Súd
skúmal splnenie všetkých predpokladov pre potrebných pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu

škodu. Pokiaľ ide o prvý predpoklad výkon advokátskej činnosti bolo tu preukázané, že bola uzatvorená
mandátna zmluva medzi účastníkmi konania dňa 29.02.2012, kde v tomto plnomocenstve je uvedené,
že sa udeľuje najmä na právne úkony súvisiace s podaným návrhom na vykonanie exekúcie, ale
taktiež v úvodných častiach plnomocenstva je okrem iného uvedené, že je udelene plnomocenstvo,
keď podľa právnych predpisov je potrebné osobitné splnomocnenie. Jednoznačne z predložených

dôkazov vyplýva, že toto plnomocenstvo bolo udelené následne potom, čo bol vydaný exekučný titul
a to rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Sám žalovaný vo výpovedi uviedol, že potom čo
bol doručený exekučný titul, dostavil sa za nim žalobca, ktorý sa ho spýtal na to, ako je potrebné
ďalej vo veci postupovať. Z dôvodu, že mu žalobca oznámil, že úpadca vlastní niekoľko motorových
vozidiel, žalovaný navrhol podať návrh na vykonanie exekúcie. Obaja účastníci s tým súhlasili, čo

možno vyvodiť z udeleného plnomocenstva s tým, že žalovaný sám uviedol, že on neskúmal v akom
právnom postavení je dlžník. Súd však dáva za vinu žalovanému, že nepostupoval v zmysle ustanovení
zákona o advokácie, nakoľko nekonal ako mu ukladá zákon o advokácii, pretože povinnosťou advokáta
je svedomito a dostatočne, dôsledne plniť povinnosti advokáta v zmysle zákona o advokácii a to
predovšetkým povinnosť dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov klienta, využívať všetky zákonné

prostriedky slúžiace záujmom klienta a informovať ho predbežne o stave konania, v ktorom ho zastupuje.
To znamená, že ak žalobca sa dostavil za žalovaným ako za advokátom, tento mal využiť všetky
prostriedky a informovať ho o zákonných možnostiach na vymoženie predmetnej pohľadávky. Tak
sa nestalo. Advokát si neoveril skutočnosti, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku, ktoré súvšeobecne známe. Nezistil skutočnosť, že na dlžníka bola vyhlásené reštrukturalizáčné konanie a
to ešte pred udelením plnomocenstva a že pohľadávku je potrebné si uplatniť v reštrukturalizačnom
konaní a nie návrhom na vykonanie exekúcie. Keďže žalovaný nepodal takúto informáciu žalobcovi,

neinformovalhootom,žejepotrebnéudeliťplnomocenstvonauplatneniepohľadávkyvreštukturalizácii,
nemožno považovať plnenie jeho povinnosti súvisiacich s výkonom advokácie za postačujúce. Jedným
z prvotných úkonov advokáta vo vzťahu ku klientovi je prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13 ods. 1
Vyhlášky č. 656/2004, kde príprava zastúpenia znamená zistenie aj právneho postavenia dlžníka, teda
aj zistiť údaje v Obchodnom vestníku týkajúce sa dlžníka. Plnomocenstvo bolo udelené žalovanému

dňa 29.2.2012, návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora bol podaný dňa 16.3.2012 a
reštrukturalizačné konanie začalo dňa 15.2.2012, v obchodnom vestníku zverejnené dňa 22.2.2012 a
reštrukturalizácia bola povolená dňa 20.3.2012, v obchodnom vestníku zverejnené 27.3.2012. Žalovaný
teda nepostupoval podľa zákona o advokácii. Okrem toho ako súd vyššie uviedol, v úvodných častiach
plnomocenstva je uvedené, že toto plnomocenstvo sa vzťahuje aj na právne predpisy, kde je potrebné
osobitnéplnomocenstvo.Žalobcajeosobabezprávnickéhovzdelania,pretoudelilžalovanémuplnúmoc

na potrebné právne úkony, ktorý má potrebné odborné vzdelanie od ktorého sa očakáva kvalifikovaná
činnosť. Nie žalobca ale žalovaný mal zistiť skutkový a právny stav, /reštrukturalizácia, konkurz a pod/
poučiť o možnosti žalobcu na vymoženie pohľadávky.

22.6.Súd sa preto zaoberal skutočnosťou, či toto konanie žalovaného spôsobilo škodu a či existuje

príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou.

22.7.Pre vyhodnotenie, či bola spôsobená škoda a v akej výške žalobcovi súd sa oboznámil s ďalšími
skutočnosťami a to reštukturalizačným plánom, ktorý bol schválený súdom a následnými právnymi
skutočnosťami týkajúce sa úpadcu a to vyhlásenie konkurzu na úpadcu. Konkurz na úpadcu bol

vyhlásený z dôvodu, že úpadca si neplnil reštrukturalizačný plán. To znamená, že nevykonal úhrady
záväzkov, na ktoré sa zaviazal. A táto skutočnosť vylučuje aj to, že v prípade, ak by žalovaný postupoval
v súlade so zákonom o advokácie, nepodal návrh na vykonanie exekúcie ale by prihlásil pohľadávku
do reštrukturalizácie, nie je možné jednoznačne povedať, že by žalobca bol uspokojený v rámci
reštrukturalizácie. Z dôvodu neplnenia reštrukturalizačného plánu bol podaný návrh na vyhlásenie

konkurzu a bolo vyhlásené konkurzné konanie. Konkurz bol vyhlásený dňa 26.05.2014. Táto skutočnosť
bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 102/2014 dňa 30.05.2014 a zároveň v ňom boli poučení a
vyzvaní veritelia úpadcu, že si majú svoje pohľadávky prihlásiť v základnej lehote 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v
Obchodnom vestníku. Žaloba na tunajší súd bola podaná dňa 26.02.2014, teda pred vyhlásením

konkurzu na majetok dlžníka (30.05.2014). Keďže doposiaľ konkurzné konanie nie je ukončené, nie je
jasný výsledok konkurzného konania, ktorí veritelia, v akom rozsahu budú uspokojení, nie je možné ani
jednoznačne uviesť, že žalobca v rámci konkurzu by bol uspokojený v prípade, že by si pohľadávku
prihlásil a že nesprávnym konaním žalovaného mu bola spôsobená škoda. Žalovaný od mandátnej
zmluvy odstúpil dňa 30.6.2014, teda pred vyhlásením konkurzu. Odstúpenie od zmluvy je účinné jeho

doručením klientovi, pričom žalovaný nepreukázal, kedy žalobca si toto odstúpenie prevzal.

22.8. Podľa predloženého listinného dôkazu, ktorý predložil žalovaný - upovedomenie Okresného
súdu Liptovský Mikuláš o neúčinnosti exekučného konania - toto si prevzala manželka žalobcu dňa
04.06.2012, kde žalovaný uvádzal, že manželka žalobcu bola na to splnomocnená. Aj keď jednoznačne

nebolo preukázané, že manželka žalobcu bola splnomocnená na prevzatie tohto listinného dôkazu,
pričomjednoznačneoznámenieskutočnostižalovanýmprežalobcu,ženadlžníkabolvyhlásenýkonkurz
možno preukázať až z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 30.06.2014, kedy odstúpil
žalovanýodzmluvyoposkytovaníprávnejpomoci,anitátoskutočnosťnemôžeurobiťjednoznačnýzáver
o tom, že žalovaný je zodpovedný za neprihlásenie pohľadávky v reštrukturalizácie, resp. v konkurze,

nakoľko treba vziať na zreteľ aj skutočnosť, že konkurz na dlžníka doposiaľ nie je skončený, nie je
známe, ktorí a koľko veriteľov bude uspokojených, či po skončení konkurzu ostane ešte nejaký majetok
dlžníka. Preto súd z dôvodu nepreukázania, že škoda vznikla, žalobu zamietol.

23. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že namieta, že súd prvej

inštancie konal vo veci na pojednávaní dňa 15.1.2016, aj keď žalobca svojím právnym zástupcom svoju
neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávanie. Nie je relevantným
to, kedy sa žiadosť o odročenie pojednávania dostala do dispozície zákonnej sudkyne, dôležité je,
kedy bola táto žiadosť doručená súdu a k tejto skutočnosti došlo ešte 14.1.2016. Nedostatok vorganizácii práce na okresnom súde nemôže byť na úkor účastníka konania, preto žalobcovi bola
postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, čím je založený dôvod na zrušenie rozsudku
podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný pochybil, ak nepodal prihlášku do reštrukturalizačného
konania. Napriek začatiu reštrukturalizácie podal návrh na vykonanie exekúcie, aj keď exekučné
konanie už nebolo možné v tom čase začať. Ak žalovaný nekonal tak, ako žiadala a umožňovala
právna úprava, zapríčinil stratu lehoty na podanie prihlášky do reštrukturalizácie, a tak naplnil prvý
predpoklad zodpovednosti za škodu. Na prihlášku do reštrukturalizačného konania doručenú po lehote

sa neprihliada, pričom v prípade potvrdenia plánu súdom zaniká právo veriteľa vymáhať oneskorene
uplatnenú pohľadávku voči dlžníkovi, resp. to isté platí aj ohľadne neprihlásenia pohľadávky, čo je
zrejmé z ust. § 155 ods. 2 ZKR. Vo veci žalobcovho dlžníka bol reštrukturalizačný plán potvrdený
uznesením Okresného súdu Prešov 1R/1/2012, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 171/2012 dňa
5.9.2012. Uvedeným dňom pohľadávka žalobcu nezvratným spôsobom zanikla a je bez právneho
významu skúmať možné uspokojenie tejto pohľadávky v rámci reštrukturalizácie dlžníka, eventuálne

v rámci následne vyhláseného konkurzu. Žalovaný svojím vadným postupom pri poskytovaní právnej
služby pre žalobcu zapríčinil zánik žalobcovej pohľadávky, ktorej uplatnenie je v budúcnosti vylúčené.
Žalovanýzmarilokreminéhoimožnosťžalobcuzobchodovaťjehopohľadávku,ktorúbypostupníkmohol
použiť na prípadný zápočet voči dlžníkovi žalobcu a v takom prípade je zisťovanie potencionálneho
výťažku v reštrukturalizácii, či v konkurze takisto bezvýznamné. Záver súdu prvej inštancie o tom, že

škoda nevznikla je predčasný aj v situácii, keď zatiaľ konkurzné konanie žalobcovho dlžníka neskončilo
a nie je možné ani uzavrieť, aké bude konečné uspokojenie nezabezpečených veriteľov, medzi ktorých
by v prípade podania prihlášky žalobca patril, ak by jeho prihlášku predmetnej pohľadávky správca
nepoprel práve z dôvodu jej zániku s poukazom na ust. § 155 ods. 2 ZKR. Súd prvej inštancie neposúdil
dôsledne otázku vzniku škody a posudzovanie príčinnej súvislosti v konkrétnostiach na danú vec tak

považoval za zbytočné.

24.Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že súd prvej inštancie správne totiž posúdil
otázku vzniku škody tak, že škoda nevznikla, resp. jej vznik nebol preukázaný. Právny názor žalobcu
súvisiaci s neprihlásením pohľadávky do reštrukturalizácie je nesprávny. Neprihlásenie pohľadávky do

reštrukturalizácie má iba ten následok, že sa na ňu neprihliada v reštrukturalizačnom konaní. Žalobcovi
však nič nebránilo, aby svoju pohľadávku prihlásil do konkurzu, pričom konkurz ešte nie je ani v
súčasnosti ukončený. Žalovaný v žiadnom prípade žalobcovi škodu nespôsobil. Žalobca ani nevyčkal na
to, ako reštrukturalizácia dopadne a ešte pred jej skončením podal žalobu, teda predčasne. Odvolanie
žalobcu je tak nedôvodné a žalovaný navrhuje rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdiť. Uplatňuje si aj nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní.

25.Intervenient vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že považuje rozhodnutie súdu prvej
inštancie za vecne správne, plne sa s ním stotožňuje, aj s jeho odôvodnením a navrhuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť.

26. O tomto odvolaní rozhodol druhoinštančný súd rozsudkom zo dňa 18.10.2016 a to tak, že zrušil
rozsudok prvej inštancie s odôvodnením, že:

26.1. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie to, že svojím postupom pri prejednaní veci na nariadenom

pojednávaní dňa 15.1.2016 odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd je toho názoru,
že táto námietka žalobcu sama o sebe nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Žalobca zastúpený právnym zástupcom síce požiadal súd o odročenie pojednávania, nariadeného
na deň 15.1.2016, ale uvedená žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňala náležitosti upravené
vo vtedajšom ustanovení § 119 ods. 2, 4 O.s.p.. Ku žiadosti o odročenie pojednávania nebol

pripojený žiaden doklad odôvodňujúci tvrdenú prekážku zúčastniť sa pojednávania. Takýto doklad nebol
predložený ani odvolaciemu súdu na jeho výzvu. Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že tento
odvolací dôvod nebol daný a nezakladal sám o sebe dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

26.2. V konaní nie je medzi účastníkmi sporným to, že na základe Zmluvy o poskytovaní právnej služby a

na základe súčasne žalobcom potvrdeného plnomocenstva pre žalovaného advokáta bolo povinnosťou
i oprávnením žalovaného advokáta realizovať všetky právne úkony, ktoré smerovali k uplatneniu už
súdom právoplatne priznanej pohľadávky žalobcu proti spoločnosti VIPEX, s.r.o.. Žalovaný, aj podľadoterajších výsledkov dokazovania, napriek tomu, že bol žalobcom poverený na realizáciu takýchto
právnych úkonov, neprihlásil žalobcovu pohľadávku do reštrukturalizačného konania.

26.3.Podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 ZKR, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu
v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom
úvere sú účinné voči každému. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na

majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

26.4.Z citovaných ustanovení § 155 ods. 1, 2 ZKR vyplýva, že zverejnením uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku zanikajú práva veriteľov, ktorí riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky,
vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Ide o významný účinok spojený so zverejnením uznesenia
o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Ako z uvedeného vyplýva, riadne a včas neprihlásené

pohľadávky v dôsledku zverejneného predmetného uznesenia nezanikajú, len sa stávajú voči dlžníkovi
nevymáhateľné, menia sa voči nemu na naturálne obligácie, ktoré ďalej existujú, len ich nie je možné
uplatniť voči dlžníkovi súdnou cestou. Uvedený zánik vymáhateľnosti tak platí pre bežné pohľadávky,
ktoré mali byť uplatnené prihláškou, ako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené
prihláškou. Riadne a včas neprihlásenou pohľadávkou, na ktorú sa vzťahuje aplikácia ust. § 155 ods.

2 ZKR je taká pohľadávka, ktorá nebola vôbec prihlásená, resp. ktorá bola uplatnená prihláškou, na
ktorú sa v reštrukturalizácii neprihliada. V predmetnej veci je nepochybným to, že pohľadávka žalobcu
do reštrukturalizácie proti spoločnosti VIPEX, s.r.o. nebola prihlásená. Má to za následok to, že došlo ku
zánikuvymáhateľnostitejtopohľadávky,atedaajkzánikumožnostijejúčinnéhoprihláseniadonásledne
vyhláseného konkurzného konania. Pohľadávka je tak aj takýmto spôsobom nevymáhateľná.

26.5.Žalobca uplatnil nárok na náhradu škody na základe skutkových tvrdení, že mu vznikla škoda v
dôsledku konania žalovaného, ktorý ho zastupoval pri vymáhaní pohľadávky a riadne nesplnil svoje
povinnosti vyplývajúce zo Zákona o advokácii, keď riadne a včas neuplatnil právo v reštrukturalizačnom
konaní, ale realizoval chybne úkon na exekučné vymáhanie, aj keď v situácii, ktorá nastala po

začatí reštrukturalizácie už takýto úkon nebolo možné realizovať. Otázka vzniku škody ako jedného z
predpokladov všeobecnej i objektívnej zodpovednosti za škodu, vrátane zodpovednosti advokáta podľa
ustanovení, ktoré citoval v dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, je síce otázkou skutkovou,
avšakposúdenie,ktoréskutkovéokolnostisúzhľadiskanaplneniahypotézyprávnejnormyrozhodujúce,
je posúdením právnym. Vznik škody, v danom prípade zdá sa ušlého zisku, predstavovaného stratou

majetkového výnosu, ktorý poškodený ako veriteľ mohol od svojho dlžníka očakávať pri obvyklom slede
udalostí, nebyť tvrdeného pochybenia žalovaného pri výkone advokácie je možné preukázať tak, ako
je už uvedené vyššie. Vznik škody na strane veriteľa v predmetnom prípade predpokladá, že jeho
právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, pretože nebolo včas realizované právo na prihlásenie
pohľadávky do reštrukturalizácie a aktuálne pri účinkoch ust. § 155 ods. 2 ZKR už nemožno túto

pohľadávkuvymáhaťanivkonkurznomkonaní.Otázkudôvodnostiaexistencieprávažalobcunaplnenie
proti dlžníkovi, i otázku nevymáhateľnosti možno riešiť samostatne aj v tomto konaní o náhradu škody
ako otázku predbežnú, a to aj bez vyčkania prípadného reagovania správcu konkurznej podstaty na
prípadne uplatnenú prihlášku. Na poškodenom ako veriteľovi je, aby preukázal také skutkové okolnosti,
z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že dlžník nesplnil pohľadávku, že mu ju dobrovoľne nesplní ani

v rámci konkurzného konania práve z dôvodu jej zániku vymáhateľnosti cez aplikáciu ust. § 155 ods. 2
ZKR. Aj podľa záveru súdu prvej inštancie žalovaný pochybil, keď podľa zmluvy uzavretej so žalobcom
privodil stav nevymáhateľnosti pohľadávky. Neprihlásil totiž pohľadávku do reštrukturalizačného konania
s dôsledkami danými vyššie uvedenými, plynúcimi z aplikácie § 155 ods. 2 ZKR. Strata majetkového
práva, ktorú mohol žalobca pri obvyklom slede udalostí očakávať, predstavujúca vyššie uvedený ušlý

zisk, je preto za daného stavu danou a nemožno bez ďalšieho konštatovať, že nedošlo ku vzniku škody.
Ak súd prvej inštancie práve z dôvodu nepreukázaného vzniku škody zamietol žalobu, podľa názoru
odvolacieho súdu sa v otázke právneho posúdenia vzniku škody pomýlil, a preto neriešil ani otázku
výšky ujmy vzniknutej žalobcovi.

26.6.Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci je založené na nesprávnom právnom
posúdení otázky vzniku škody. Pre ďalší postup v konaní je potrebné zdôrazniť to, že žalobca
ako poškodený nemôže úspešne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi ani v
prebiehajúcom konkurznom konaní na majetok dlžníka vedeného podľa ZKR. Ak pohľadávka žalobcunebola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní, niet dôvodu očakávať na záver o nevymožiteľnosti
pohľadávky v nadväznosti na rozvrhové uznesenie, ktoré bude prijaté v konkurznom konaní. Rozvrhové
uznesenie nie je za daného stavu samo o sebe skutočnosťou rozhodujúcou pre vznik, alebo

výšku škody spôsobenej veriteľovi porušením povinnosti advokáta podať návrh, resp. prihlášku do
reštrukturalizačného konania. Charakter ušlého zisku má totižto i majetková ujma predstavovaná
stratou majetkového výnosu, ktorý poškodený ako veriteľ mohol od svojho dlžníka očakávať pri
obvyklom slede udalostí, nebyť nesprávneho postupu advokáta pri poskytovaní právnej služby. V
osobe veriteľa nepochybne ušiel majetkový výnos v hodnote uplatnenej pohľadávky, lebo tým, že táto

pohľadávka nebola zaplatená, nezväčšil sa jeho majetkový stav, hoci bolo možné dôvodne očakávať,
že sa tak napríklad na základe súdneho rozhodnutia, reštrukturalizačného plánu, či iného právneho
úkonu tak stane. Okolnosť, že žalobca pre nečinnosť advokáta nedosiahol požadovaného výsledku
je nepriaznivým dôsledkom súvisiacim s nesprávnym postupom pri poskytovaní právnej služby. Za
takéhoto stavu zostala nezodpovedá otázka len výška tohto ušlého zisku, ktorý súvisí s právoplatne
priznaným nárokom proti dlžníkovi a v tejto súvislosti je úlohou ďalšieho postupu v súdnom konaní

ustálenie výšky tohto ušlého zisku. Dôkazná povinnosť na preukázanie výšky tohto ušlého zisku je
na poškodenom - žalobcovi. Súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho právneho posúdenia
založeného na tom, že nedošlo ku vzniku škody, túto otázku neriešil. Túto bude musieť riešiť v
nasledujúcom konaní po zrušení jeho rozhodnutia odvolacím súdom.

27. V zmysle pokynom súdu druhej inštancie súd ďalej vo veci konal.

28. Právny zástupca žalobcu po zrušujúcom uznesením súdu druhej inštancie uviedol, že
druhoinštančný súd jednoznačne povedal, že žalovaný pochybil a v dôsledku pochybenia došlo k
zániku vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o.. V zmysle § 155 ods. 2

Zákona o konkurze, žalobca nenávratným spôsobom stratil pohľadávku, pretože nebola prihlásená do
reštrukturalizácie. Uplynutím 30 dňovej lehoty, dňom 27.04.2012 sa pohľadávka stala nevymáhateľnou.
Pohľadávka nebola prihlásená. Ani následne, kedy došlo k vyhláseniu konkurzu, si žalobca v konkurze
nemôže prihlásiť túto pohľadávku. Rozdiel medzi reštrukturalizáciou a konkurzom je v tom, že ak v
reštrukturalizácii nie je dodržaná 30 dňová lehota, má to za následok ako je uvedené v § 155 ods. 2

zákona o konkurze, čo je rozdiel v § 160 Zákona o konkurze, kedy aj keď uplynie lehota na prihlásenie
pohľadávky v konkurze, pre veriteľa to má iba zánik hlasovacieho práva, resp. zabezpečovacieho práva.
Ďalej okrem toho, že pohľadávka nebola prihlásená v reštrukturalizácii, nemôže byť zahrnutá ani do
výdavkov a nákladov podľa zákona o daní z príjmov. Je pravdou, že by si žalobca mohol uplatniť
pohľadávku v rámci prebiehajúceho konkurzu, avšak správca konkurznej podstaty pri výkone svojej

funkcie by zo zverejneného uznesenia Okresného súdu Prešov o povolení reštrukturalizácie musel zistiť,
že táto pohľadávka nebola prihlásená a musel by vzhľadom na § 155 ods. 2 túto pohľadávku poprieť.
Ušlý zisk žalobcu predstavuje sumu 6.806,97 eur a úrok z omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr do
19.03.2012 t.j. do polnoci dňa, ktorý predchádzal povoleniu reštrukturalizácie dlžníka VIPEX, s.r.o., čo
po kapitalizovaní predstavuje sumu 1.593,15 eur a taktiež trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku

vo výške 408 eur a cestovné 19 eur. Spolu ušlý zisk predstavuje sumu 8.827,12 eur. Nad túto sumu
žalobca berie žalobu čiastočne späť. Rozdiel medzi reštrukturalizáciou a konkurzom je v tom, že ak v
reštrukturalizácii je dodržaná 30 dňová lehota má to za následok ako je uvedené v § 155 ods. 2 zákona o
konkurze, čo je rozdiel v § 160 Zákona o konkurze, kedy aj keď uplynie lehota na prihlásenie pohľadávky
v konkurze pre veriteľa to má iba zánik hlasovacieho práva, resp. zabezpečovacieho práva. Okrem toho,

že pohľadávka nebola prihlásená v reštrukturalizácii nemôže byť zahrnutá ani do výdavkov a nákladov
podľa zákona o daní z príjmov.

29.Právny zástupca žalovaného po zrušujúcom uznesení druhoinštančného súdu uviedol, že nesúhlasí
s názorom súdu druhej inštancie, pokiaľ ide o tvrdenie, že nebolo možné si prihlásiť pohľadávku do

konkurzu, pretože účinok schváleného reštrukturalizačného plánu je aj to, že zaniká vymáhateľnosť
pohľadávky. Podľa neho účinky, ako sú uvedené v § 155 ods. 2 Zákona o konkurze sú iba účinkami vo
vzťahukúčastníkomplánuapozrušeníreštrukturalizačnéhoplánuúčinkyzanikajúanastávatumožnosť
prihlásiť si pohľadávku v konkurze bez obmedzenia, čo vyplýva z § 160 Zákona o konkurze. Vzhľadom
na to poukázal na nález ústavného súdu 4US/604/2013, ktorý sa zaoberal § 155 ods. 4 Zákona o

konkurze podľa, ktorého ustanovenie reštrukturalizačného plánu, na základe ktorého si veritelia môžu
vymáhať svoje pôvodné pohľadávky voči spoludlžníkom, či ručiteľom dlžníka sa jednoznačne vzťahuje
výlučne na veriteľov, ktorí boli účastníkmi plánu, no nemôžu obmedziť veriteľa, ktorý si svoju pohľadávku
v reštrukturalizácii neprihlásil. Pri uplatnení náhrady škody žalobca musí preukázať okrem výšky škodyaj príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. V prípade ako je tento to znamená,
že keďže nebolo plnené podľa reštrukturalizačného plánu, z tohto dôvodu ani žalobca, ak by si aj prihlásil
do reštrukturalizácie pohľadávku, nebol by dostal v reštrukturalizačnom konaní plnenie. V súčasnosti

na dlžníka VIPEX, s.r.o. prebieha konkurzné konanie, v ktorom je majetok zapísaný iba v oddelenej
podstate. Žalobca nemal zabezpečenú svoju pohľadávku, čo znamená, že by sa nedostala na plnenie
z oddelenej podstaty, ale iba zo všeobecnej podstaty. Podľa jeho informácii vo všeobecnej podstate je
majetokokolo300eur,ktorýbybolnapohľadávkyprotivšeobecnejpodstatespotrebovaný.Toznamená,
že ani v konkurznom konaní, ak by sa aj žalobca prihlásil pohľadávku, nebol by uspokojený. Ak by si

teda žalobca prihlásil pohľadávku do konkurzu, z ktorého by nič nedostal, nemohla by mu vzniknúť ani
škoda, pretože tu absentuje príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. Škoda by
mohla vzniknúť jedine vtedy, ak by v konkurze bola taká situácia, že správca podľa rozvrhu, ktorý bude
schválený by mohol uspokojiť veriteľov aspoň čiastočne a to by predstavovalo výšku škody žalobcu.
Zároveň požiadal, aby súd si vyžiadal správcu úpadcu správu, prečo nebol plnený reštrukturalizačný
plán a z akého dôvodu došlo k vyhláseniu konkurzu a či v konkurze bude pre nezabezpečených veriteľov

nejaké plnenie.

30.V záverečnom návrhu právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na svojich ústnych prednesoch, žiada
aby súd žalobe vyhovel a aby žalovaný bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

31.Právny zástupca žalovaného vo svojom záverečnom prednese uviedol, že žiada, aby súd žalobu
zamietol a priznal mu náhradu trov konania zo strany žalobcu, nakoľko pre vyhovenie žaloby je
potrebné, aby žalobca v konaní preukázal všetky predpoklady a podmienky, ktoré sú pre priznanie
náhrady škody a to vznik škody, protiprávny vznik škody, a príčinnú súvislosť preukázal. V danom
prípade minimálne nebola preukázaná príčinná súvislosť ani výška škody, pretože nebol vyprodukovaný

žiaden dôkaz o tom, že ak v prípade, že by bola pohľadávka prihlásená do reštrukturalizácie bolo
by možné, aby bol žalobca uspokojený. Taktiež nebolo ani preukázané, že by v prípade, že by si
žalobca prihlásil pohľadávku do konkurzu bol by uspokojený. Iba tá suma, ktorú by bolo možné plniť,
či už v reštrukturalizácii alebo v konkurze by predstavovala výšku škody, pretože iba vo vzťahu k tejto
sume by existovala príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a vznikom škody. To,

že mal žalobca priznanú nejakú sumu rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, nie je výška
škody, pretože tejto sume by zodpovedala výška škody iba vtedy, ak by takúto sumu mohol dostať v
reštrukturalizácii alebo v konkurze. Podľa neho právny názor ako je uvedený v zrušujúcom uznesení
odvolacieho súdu je nesprávny. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali výšku škody.

32. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii ( ďalej len zákon o advokácii), advokácia
pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy
fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými
zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

33.Podľa§2ods.2zákonaoadvokácii,advokátjepriposkytovaníprávnychslužiebnezávislý,jeviazaný
všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta.

34.Podľa § 18 ods. 1,2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a
presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.
Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

35.Podľa § 22 ods. 2,3,4,5 zákona o advokácii, advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
právnych služieb len zo závažných dôvodov, najmä ak sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a
klientom alebo pokyn klienta je v rozpore s predpismi komory. Advokát tak postupuje vždy, ak zistí
dôvody uvedené v ustanovení § 21. Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych

služieb, ak klient napriek poučeniu advokátom trvá na tom, aby advokát postupoval podľa jeho pokynu.
Advokát je oprávnený odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb aj vtedy, ak klient neposkytne
primeraný preddavok, primerané doplnenie poskytnutého preddavku na odmenu alebo odmenu, hoci bol
o to písomne požiadaný; to neplatí vo veciach poskytovania bezplatnej právnej služby. Odstúpením odzmluvy o poskytovaní právnych služieb podľa odsekov 1 až 3 sa zmluva zrušuje okamihom, keď prejav
vôle odstúpiť dôjde klientovi. Advokát je povinný do 15 dní od doručenia oznámenia klientovi o odstúpení
od zmluvy o poskytovaní právnych služieb v zastupovanej veci vykonať všetky neodkladné úkony, ak

klient neurobí iné opatrenia. To neplatí, ak klient oznámi advokátovi, že na splnení tejto povinnosti netrvá.

36.Podľa § 26 ods. 1,4 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil
v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti

podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť. Ak tento
zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

37.Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v

mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

38.Podľa § 567 ods. 1,2,3 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať
podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.

Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré
môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta. Od pokynov mandanta sa môže mandatár odchýliť, len
ak je to naliehavo nevyhnutné v záujme mandanta a mandatár nemôže včas dostať jeho súhlas. Ani v
týchto prípadoch sa však mandatár nesmie od pokynov odchýliť, ak to zakazuje zmluva alebo mandant.

39.Podľa § 568 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka, mandant je povinný odovzdať včas mandatárovi veci a
informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti, pokiaľ z ich povahy nevyplýva, že ich má obstarať
mandatár. Ak zariadenie záležitosti vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov v mene mandanta.

40.Podľa § 93 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v čase vstupu intervenienta do konania,

akovedľajšíúčastníkmôžesapoprinavrhovateľovialeboodporcovizúčastniťkonaniaten,ktomáprávny
záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je.

41.Podľa § 22 ods. 1 záč. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd

ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež
poučí veriteľov o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie
pohľadávokanásledkochnesprávnehoprihláseniapohľadávokodkazomnapríslušnéustanoveniatohto
zákona. Ak súd v konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví
predbežného správcu.

42.Podľa§23ods.1záč.7/2005okonkurzeareštrukturalizácii,vyhlásenímkonkurzusazačínakonkurz.
KonkurzsapovažujezavyhlásenýzverejnenímuzneseniaovyhláseníkonkurzuvObchodnomvestníku.
Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.

43.Podľa § 113 ods. 1 záč. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, ak súd zistí, že návrh na povolenie
reštrukturalizácie spĺňa zákonom predpísané náležitosti, najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu
rozhodne o začatí reštrukturalizačného konania. Inak návrh na povolenie reštrukturalizácie v rovnakej
lehote uznesením odmietne; uznesenie súd doručí navrhovateľovi.

44.Podľa § 113 ods. 3 záč. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, začatí reštrukturalizačného konania
súd vydá uznesenie, ktoré bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku; zverejnením uznesenia v
Obchodnom vestníku sa začína reštrukturalizačné konanie. Iné rozhodnutia alebo písomnosti súdu
vydané pred začatím reštrukturalizačného konania sa v Obchodnom vestníku nezverejňujú.

45.Podľa § 118 ods. 1 záč. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, povolením reštrukturalizácie sa
začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení
reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku.46.Podľa § 120 ods. 1 záč. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak,
právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným
týmtozákonomprihlásilisvojepohľadávky.Aksatietonárokyvreštrukturalizáciiriadneavčasneuplatnia

prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom zaniká.

47. Podľa § 155 ods. 1 a ods. 2 ZKR, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu
v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom

úvere sú účinné voči každému. Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

48.Podľa § 373 ods. 1 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je

povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo
spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

49.Podľa § 378 ods. 1 Obchodného zákonníka, Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená
strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

50.Podľa § 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku
záväzkovéhovzťahuakomožnýdôsledokporušeniasvojejpovinnostipredvídalaaleboktorúbolomožné
predvídať s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala

poznať pri obvyklej starostlivosti.

51.Podanou žalobou si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mu mala byť
spôsobená tým, že žalovaný ako jeho právny zástupca na základe udeleného plnomocenstva neuplatnil
pohľadávku, ktorá mu bola priznaná Okresným súdom Liptovský Mikuláš v rámci reštrukturalizácie

úpadcu.

52.Medzi účastníkmi konania nebolo sporené to, že účastníci konania uzatvorili mandátnu zmluvu v
zmysle § 566 Obchodného zákonníka dňa 29.02.2012, teda právny vzťah zastúpenia klienta a advokáta
pri poskytovaní právnej pomoci v zmysle zákona o advokácii. Táto mandátna zmluva je v podstate

zmluvou o splnomocnení na zastupovanie podľa zákona o advokácii. Touto mandátnou zmluvou sa
mandátar zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť
uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa
zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu s tým, že mandatár ako aj mandant má právo danú zmluvu vypovedať.
Ak túto zmluvu vypovie mandatár, je povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby

sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so
zariaďovaním záležitosti (§ 574 ods. 3 Obchodného zákonníka).

53.Po podaní žaloby žalobca zobral žalobu čiastočne späť, kedy pokiaľ ide o žalovanú sumu vo výške
6.806,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.199,32 eur od 01.04.2009

do zaplatenia, zo sumy 734,23 eur od 19.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.452,90 eur od 14.01.2010
do zaplatenia, zo sumy 1.320,90 eur od 30.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 120 eur od 05.03.2011 do
zaplatenia a nahradiť trovy pôvodného súdneho konania v sume 1.081,53 eur uviedol, že z požadovanej
sumysiuplatňujeibasumu6.806,97euratospolusúrokomzomeškaniaododňasplatnostijednotlivých
faktúr iba do dňa 19.03.2012 a pokiaľ ide o náhradu trov konania, že si požaduje priznať iba sumu

zaplateného súdneho poplatku vo výške 408 eur a ako trovy iba 19 eur náhrada cestovného, spolu
8.827,12 eur s tým, že v prevyšujúcej časti na žalobe trvá. Žalovaný k tomuto čiastočnému späťvzatiu
uviedol, že s týmto čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí, súd konanie nad túto sumu zastavil tak ako
je uvedené v 1.výroku tohto rozsudku.

54.Žalovaný však dôvod žalobného návrhu poprel. Uviedol, že nebolo jeho povinnosťou skúmať v akom
právnom postavení je dlžník, teda že je v reštrukturalizácii. To bola povinnosť žalobcu a ďalej aj keď
pohľadávka nebola uplatnená v reštrukturalizácii, následným vyhlásením konkurzu si žalobca mohol
pohľadávku uplatniť aj v konkurze, pretože podľa neho neprihlásenie pohľadávky v reštrukturalizáciineznaná zánik vymáhateľnosti pohľadávky. Ďalšiu obranu použil v tom, že nebolo preukázané, že by
vznikla žalobcovi škoda, pretože aj kedy si pohľadávku prihlásil v reštrukturalizácie, reštrukturalizáčný
plán nebol plnený a v rámci konkurzu na pohľadávky vo všeobecnej podstate u úpadcu ostala iba suma

300 eur.

55.Zákon o advokácii určuje povinnosti advokáta pri plnení záväzkov zo zmluvy o poskytnutí právnej
pomoci, ktorá má z hľadiska platnej zákonnej typológie záväzkov zásadne všeobecnú povahu zmluvy
mandátnej. Ustanovenia tohto zákona, ktoré upravujú práva a povinnosti advokáta vrátane jeho

zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi predstavuje osobitnú právnu normu lex specialis voči
tým ustanoveniam Obchodného zákonníka, ktoré upravujú práva a povinnosti mandatára vrátane jeho
zodpovednosti za škodu spôsobenú mandátovi ( §567-576 Obchodného zákonníka) a majú povahu
všeobecnej právnej úpravy lex generalis. Vzhľadom na to, že všeobecnú úpravu práv a povinnosti
mandatára zariaďujúceho právne záležitosti mandanta možno aplikovať, len ak nie je osobitná úprava
práva povinnosti advokáta pri výkone advokácie (lex specialis derogat lex generalis). Preto súd na

posúdenie zodpovednosti použil ustanovenia zákona o advokácii.
Všeobecne treba uviesť, že zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s
výkonom advokácie (§ 26 ods. 2 zákona o advokácii ) je objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na
zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na súčasnom (kumulatívnom)
splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/ vznik škody, c/ príčinná

súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Splnenie
uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú
povinnosť má v tomto smere poškodený.
Ad a:Z ustanovenia § 1 ods. 2 zákona o advokácii možno vyvodiť, že výkonom advokácie je najmä
obhajovanie v trestnom konaní, zastupovanie fyzických a právnických osôb pred súdmi, štátnymi

orgánmi a inými právnymi subjektmi, spisovanie listín, poskytovanie právnych rád a spracovávanie
právnych rozborov. O výkon advokácie relevantný z hľadiska § 26 zákona o advokácii ide bezpochyby
najmä v prípade výkonu advokácie, pri ktorom advokát porušuje povinnosti stanovené zákonom o
advokácii.
Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,

že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Súčasťou týchto povinností je bezpochyby
tiež povinnosť advokáta riadne a včas (priebežne) informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o
všetkých nových okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej ho zastupuje. Uvedené povinnosti

má advokát počas celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej pomoci.
Treba dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti,
nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav
nedoceňuje.
Ad b: Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére

poškodeného(klienta),jeobjektívnevyjadriteľnávpeniazochajenapraviteľnáposkytnutímmajetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).

Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie
majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no
nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
Ad c: O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi

výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a
škodou klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť
advokáta nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach.
Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a

následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, priktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu

ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (porovnaj
tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 3 Cdo 32/2007).

56. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok
vznik jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo

pochybenie advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta
ani nie je daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní
úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia
povinností advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.

57.Zpripojenýchlistinnýchdôkazovmožnojednoznačnekonštatovať,žeOkresnýsúdLiptovskýMikuláš

dňa 12.12.2011 spisová značka 9Cb/221/2011 vydal rozsudok vo veci účastníkov konania žalobca Mgr.
JozefVeliký-FavoritažalovanýVIPEX,s.r.o.,kderozhodoltak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovi
6.806,97 eur s úrokom z omeškania výške 9 % ročne zo sumy 3.199,32 eur od 01.04.2009 do zaplatenia,
zo sumy 734,23 eur od 19.05.2009 do zaplatenia, zo sumy 1.452,90 eur od 14.01.2010 do zaplatenia, zo
sumy1.320,90eurod30.01.2010dozaplatenia,zosumy120eurod05.03.2011dozaplateniaazároveň

bolo navrhovateľovi priznané právo na náhradu trov konania vo výške 1.081,53 eur. Citovaný rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 10.02.2012 a vykonateľnosť dňa 14.02.2012. Následne po doručení tohto
rozsudku bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 29.2.2012 mandátna zmluva - bolo vystavené
plnomocenstvo, kde v tomto plnomocenstve je okrem práv a povinnosti v súvislosti s obhajovaním
uvedené, že toto plnomocenstvo je najmä na právne úkony súvisiace s podaním návrhu na exekúciu

a ďalšie úkony súvisiace s vymožením sumy 6.806,97 eur s príslušenstvom proti povinnému VIPEX,
s.r.o. na základe rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/221/2011. Dňa 16.03.2012
bol súdnemu exekútorovi podaný návrh na vykonanie exekúcie voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o., na základe
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš s tým, že Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 14.05.2012
spisová značka 10Er/567/2012 oznámil súdnemu exekútorovi, že exekučné konanie nemohlo začať,

pretože dňa 15.02.2012 začalo reštrukturalizačné konanie na dlžníka VIPEX, s.r.o. Dňa 30.06.2014
žalovaný odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnej pomoci, pričom v tomto odstúpení zároveň žalobcovi
oznámil, že dňa 30.05.2014 bolo v Obchodnom vestníku uverejnené rozhodnutie Okresného súdu
Prešov, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka VIPEX, s.r.o.. Podľa poštovej doručenky,
ktorá bola priložená k tomuto listinnému dôkazu, žalobca si toto odstúpenie aj oznámenie o konkurze

neprevzal v odbernej lehote. Z údajov zverejnených v Obchodnom vestníku jednoznačne je preukázané,
že v Obchodnom vestníku č. 102/2014 zo dňa 30.05.2014 bolo zverejnené, že na úpadcu VIPEX, s.r.o.,
bol vyhlásený konkurz a zároveň boli veritelia vyzvaní na prihlásenie pohľadávky v základnej lehote
45 dní od vyhlásenia konkurzu. Taktiež v Obchodnom vestníku č. 93/2014 zo dňa 19.05.2014 bolo
zverejnené, že sa začína konkurzné konanie voči dlžníkovi VIPEX, s.r.o. V Obchodnom vestníku č.

61/2012 zo dňa 27.03.2012 bolo zverejnené, že bola povolená reštrukturalizácia na dlžníka VIPEX,
s.r.o., pričom dňa 15.02.2012 sa začalo reštrukturalizačné konanie.

58. Tieto skutkové okolnosti majú podstatný význam pre posúdenie žaloby na náhradu škody. Súd
skúmal splnenie všetkých predpokladov pre potrebných pre posúdenie uplatneného nároku na náhradu

škodu. Pokiaľ ide o prvý predpoklad výkon advokátskej činnosti bolo tu preukázané, že bola uzatvorená
mandátna zmluva medzi účastníkmi konania dňa 29.02.2012, kde v tomto plnomocenstve je uvedené,
že sa udeľuje najmä na právne úkony súvisiace s podaným návrhom na vykonanie exekúcie, ale
taktiež v úvodných častiach plnomocenstva je okrem iného uvedené, že je udelene plnomocenstvo,
keď podľa právnych predpisov je potrebné osobitné splnomocnenie. Jednoznačne z predložených

dôkazov vyplýva, že toto plnomocenstvo bolo udelené následne potom, čo bol vydaný exekučný titul
a to rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Sám žalovaný vo výpovedi uviedol, že potom čo
bol doručený exekučný titul, dostavil sa za nim žalobca, ktorý sa ho spýtal na to, ako je potrebné
ďalej vo veci postupovať. Z dôvodu, že mu žalobca oznámil, že úpadca vlastní niekoľko motorových
vozidiel, žalovaný navrhol podať návrh na vykonanie exekúcie. Obaja účastníci s tým súhlasili, čo

možno vyvodiť z udeleného plnomocenstva s tým, že žalovaný sám uviedol, že on neskúmal v akom
právnom postavení je dlžník. Súd však dáva za vinu žalovanému, že nepostupoval v zmysle ustanovení
zákona o advokácie, nakoľko nekonal ako mu ukladá zákon o advokácii, pretože povinnosťou advokáta
je svedomito a dostatočne, dôsledne plniť povinnosti advokáta v zmysle zákona o advokácii a topredovšetkým povinnosť dbať o ochranu práv a oprávnených záujmov klienta, využívať všetky zákonné
prostriedky slúžiace záujmom klienta a informovať ho predbežne o stave konania, v ktorom ho zastupuje.
To znamená, že ak žalobca sa dostavil za žalovaným ako za advokátom, tento mal využiť všetky

prostriedky a informovať ho o zákonných možnostiach na vymoženie predmetnej pohľadávky. Tak
sa nestalo. Advokát si neoveril skutočnosti, ktoré sú zverejnené v Obchodnom vestníku, ktoré sú
všeobecne známe. Nezistil skutočnosť, že na dlžníka bola vyhlásené reštrukturalizáčné konanie a
to ešte pred udelením plnomocenstva a že pohľadávku je potrebné si uplatniť v reštrukturalizačnom
konaní a nie návrhom na vykonanie exekúcie. Keďže žalovaný nepodal takúto informáciu žalobcovi,

neinformovalhootom,žejepotrebnéudeliťplnomocenstvonauplatneniepohľadávkyvreštukturalizácii,
nemožno považovať plnenie jeho povinnosti súvisiacich s výkonom advokácie za postačujúce. Jedným
z prvotných úkonov advokáta vo vzťahu ku klientovi je prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13 ods. 1
Vyhlášky č. 656/2004, kde príprava zastúpenia znamená zistenie aj právneho postavenia dlžníka, teda
aj zistiť údaje v Obchodnom vestníku týkajúce sa dlžníka. Plnomocenstvo bolo udelené žalovanému
dňa 29.2.2012, návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora bol podaný dňa 16.3.2012 a

reštrukturalizačné konanie začalo dňa 15.2.2012, v obchodnom vestníku zverejnené dňa 22.2.2012 a
reštrukturalizácia bola povolená dňa 20.3.2012, v obchodnom vestníku zverejnené 27.3.2012. Žalovaný
teda nepostupoval podľa zákona o advokácii. Okrem toho ako súd vyššie uviedol, v úvodných častiach
plnomocenstva je uvedené, že toto plnomocenstvo sa vzťahuje aj na právne predpisy, kde je potrebné
osobitnéplnomocenstvo.Žalobcajeosobabezprávnickéhovzdelania,pretoudelilžalovanémuplnúmoc

na potrebné právne úkony, ktorý má potrebné odborné vzdelanie, od ktorého sa očakáva kvalifikovaná
činnosť. Nie žalobca ale žalovaný mal zistiť skutkový a právny stav, /reštrukturalizácia, konkurz a pod/
poučiť o možnosti žalobcu na vymoženie pohľadávky. V danom prípade bol spôsobený vznik škody,
Vznik škody, v danom prípade ušlého zisku, predstavuje stratou majetkového výnosu, ktorý poškodený
akoveriteľmoholodsvojhodlžníkaočakávaťpriobvyklomsledeudalostí,nebyť pochybeniažalovaného

pri výkone advokácie, ako je uvedené vyššie. Vznik škody na strane veriteľa v predmetnom prípade
predpokladá, že jeho právo na plnenie proti dlžníkovi nie je uspokojené, pretože nebolo včas realizované
právo na prihlásenie pohľadávky do reštrukturalizácie a aktuálne pri účinkoch ust. § 155 ods. 2 Zákona
o konkurze už nemožno túto pohľadávku vymáhať ani v konkurznom konaní.

59. Pokiaľ ide o zvyšok žalovanej sumy po čiastočnom späťvzatí, z rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš vyplýva, že žalobcovi bola priznaná žalovaná suma, ktorú si žalobca uplatnil ako náhradu škody
vo výške 6.806,97 eur, kde k tejto žalovanej sume mu bola priznaná aj náhrada úroku z omeškania.
Súd preto priznal žalobcovi aj úrok z omeškania do dňa 19.03.2012 t.j. ku dňu, ktorý predchádzal dňu,
kedy bola vyhlásená reštrukturalizácia a zároveň priznal mu aj náhradu a to zaplatený súdny poplatok za

žalobu v sume 408 eur a cestovné vo výške 19 eur, ktorý taktiež je ujmou na strane žalobcu, pretože pri
správnom postupe advokáta by aj táto suma bola uplatnená a patrí žalobcovi. To, že advokát neuplatnil
pohľadávku v reštrukturalizácii porušil svoju povinnosť má následok v zmysle § 155 Zákona o konkurze,
že táto pohľadávka sa stáva nevymáhateľnou to znamená, že v žiadnom inom konaní, či už konkurzné,
exekučné alebo podobne si žalobca túto pohľadávku nemôže uplatniť a teda o túto sumu je znížená

veľkosť jeho majetku, teda na jeho strane došlo k ujme. V danom prípade, keďže došlo k pochybeniu
na strane žalobcu týmto nesprávnym postupom mu bola odňatá možnosť odpísať si túto pohľadávku
v zmysle daňových zákonov a teda toto jeho konanie spôsobilo ujmu na strane žalobcu. Vzhľadom na
vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel.

60. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

61. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 256 ods. 1 CSP, strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

61. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobca bol v konaní úspešný čiastočne a to v časti ktorej súd
žalobe vyhovel a to: istina 6.806,97 eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.199,32 eurod 01.04.2009 do 19.03.2012, zo sumy 734,23 eur od 19.05.2009 do 19.03.2012, zo sumy 1.452,90
eur od 14.01.2010 do 19.03.2012 zo sumy 1.320,90 eur od 30.01.2010 do 19.03.2012 zo sumy 120 eur
od 05.03.2011 do 19.03.2012 z a trovy konania 427 eur, čo predstavuje sumu 1.596,15 eur. Do sumy

654,53 eur ako trovy konania súd konanie zastavil pre späťvzatie žaloby žalobcom. Toto zastavenie
konania zavinil žalobca. Úroky z omeškania keďže sú príslušenstvo, súd pri porovnaní úspechu žalobcu
a žalovaného neprepočítaval. Na istine tak žalobcovi z pôvodnej sumy 6.806,97 eur + 1081,53 eur =
7888,50 eur bola priznaná istina 6.806,97 eur + 427 eur = 7233,97 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje
zo žalovanej sumy 91 % a úspech žalovaného 8 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu

žalobcu patrí úspešnejšiemu žalobcovi náhrada trov vo výške 83 %

Interveniet bol v konaní neúspešnejší, preto mu náhrada trov konania nepatrí

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody )
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.