Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. október 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113208251
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113208251.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: H. R., nar.

XX.X.XXXX, bytom v G., O. X, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so
sídlom v Košiciach, Brezová 10, IČO: 47 231 785, proti žalovanému: T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
v G., O. XX, zastúpenému advokátom JUDr. Jurajom Birošom, so sídlom v Košiciach, Rázusová 1 a
Advokátskou kanceláriou JUDr. Viktória Birošová, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusová 1, IČO: 50
457 535, o zaplatenie 53.750 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 53.750 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 08.03.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 8.4.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 53.750
Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 8.3.2013, tiež náhrady trov konania, titulom poskytnutej
pôžičky.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:

4. Žalobca v žalobnom návrhu skutkovo a právne zdôvodnil uplatnený nárok tým, že na základe dohody
medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, žalobca poskytol žalovanému pôžičku, ktorá bola
poskytnutá formou prevodu na dohodnutý účet a to: dňa 23.2.2009 vo výške 26.750 Eur, dňa 25.2.2009
vo výške 17.100 Eur a dňa 25.2.2009 vo výške 9.900 EUR, o čom svedčia výpisy z účtu s tým, že
splatnosť pôžičky nebola dohodnutá. Žalobca výzvou zo dňa 04.03.2013, ktorú si žalovaný prevzal dňa

5.3.2012 (zrejme nesprávne uvedený rok tohto dátumu namiesto 2013, pozn. súdu), vyzval žalovaného
na vrátenie dlhu v súlade s ust. § 563 OZ, v zmysle uvedeného sa poskytnutá pôžička stala splatnou dňa
7.3.2013. Nakoľko žalovaný ani napriek písomnej výzve poskytnutú pôžičku žalobcovi nevrátil, dostal
sa tak s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, na základe čoho je od 08.03.2013 povinný
popri istine platiť žalobcovi tiež úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne.

5. K žalobnému návrhu pripojil ako listinné doklady: platobný príkaz do zahraničia z 25.2.2009, platobný

príkaz ČSOB z 25.2.2009 a z 23.2.2009, výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo 04.03.2013, fotokópie
poštových doručeniek v súvislosti s predchádzajúcou výzvou.6. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z 5.11.2013 poprel, že by medzi ním a žalobcom došlo
k uzavretiu zmluvy o pôžičke ústnou formou, pretože žalobca v podanej žalobe nepredložil písomnú
zmluvu o pôžičke. Žalovaný si žiadne finančné prostriedky od žalobcu nepožičal, a preto predmetný

nárok považuje za neoprávnený. K predloženým listinným dôkazom v podobe prevodných príkazov
uviedol, že tieto nie sú dôkazom o tom, že žalobca skutočne finančné prostriedky poukázal na účet
žalovaného. Ak žalobca poukázal tieto finančné prostriedky na účet žalovaného, nejednalo sa o
poskytnutie pôžičky, ale išlo o platby, ktoré žalobca poukázal žalovanému za účelom vyhotovenia
šperkov pre žalobcu, ktoré žalovaný vyhotovil a žalobcovi aj odovzdal. Z týchto dôvodov žiadal žalobu

zamietnuť ako nedôvodnú.

7. Žalobca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že so žalovaným sa pozná ešte z detstva. Pred
poskytnutím pôžičky žalovaný bol dlhodobejšie v Londýne a po tom, čo sa vrátil späť na Slovensko, chcel
začať podnikať so zlatom, so šperkami, keďže je vyučený v tomto obore a v tejto súvislosti sa obrátil na
neho a na jeho priateľku - terajšiu manželku, či by mu nevedeli poskytnúť pôžičku. Jednalo sa o to, že

žalovaný mal nakúpiť diamanty, z toho mal vyrobiť šperky s tým, že zisk si rozdelia. Bolo to niekedy v
priebehu mesiaca február 2009, kedy ich požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške 100.000 EUR, pričom
sa táto záležitosť dojednávala v byte na B. v jeho prítomnosti, v prítomnosti jeho terajšej manželky a
žalovaného. Časť peňažných prostriedkov mala byť žalovanému odoslaná na jeho účet v londýnskej
banke a časť peňažných prostriedkov mu mala byť odovzdaná v hotovosti. Súčasne sa dohodli, že za

týmto účelom vycestuje s priateľkou za žalovaným do Londýna, ktorý tam v tej dobe opätovne plánoval
vycestovať. Vrátenie pôžičky súviselo s úmyslom naloženia týchto finančných prostriedkov na nákup
diamantov, následne výroby šperkov, konkrétne prsteňov. Cena z predaja šperkov sa mala použiť na
vrátenie pôžičky a zisk z predaja sa mal deliť na polovicu medzi neho a žalovaného. Ešte predtým,
než vycestoval s priateľkou za žalovaným do Londýna, kde mu dňa 27.2.2009 odovzdali v súvislosti

s poskytnutou pôžičkou čiastku 46.500 Eur, z jeho účtu boli dňa 23.2.2009 poskytnuté na žalovaným
označený účet čiastka 26.750 Eur a dňa 25.02.2009 čiastka vo výške 17.100 Eur a dňa 25.02.2009 z
účtu jeho vtedajšej priateľky boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 9.900 Eur. V
mesiaci marec žalovaný ešte pôsobil a žil v Londýne, pričom kúpil 6 kusov žltých diamantov a poslal
mu potvrdzujúci e-mail o ich cene. Koncom marca sa žalovaný vrátil späť do G. a po určitej dobe

z nakúpených diamantov vyrobil šperky, ktoré sa však vôbec nepredali, a to ani do roku 2012, kedy
žalovaný s novým spoločníkom otvoril obchod v N. a šperky boli vystavené v tomto obchode spolu s
ďalšímtovarom.Užvtomtoobdobíroku2012savšakvzťahymedzinímažalovanýmnaštrbiliažalovaný
mu odmietol vrátiť šperky alebo peniaze a pri osobnom stretnutí v roku 2013 mu povedal, že je to pokuta
za to, čo sa stalo medzi ním a jeho ženou. V súvislosti s otázkou, či pri dojednanávaní poskytnutej

pôžičky bola prítomná jeho vtedajšia priateľka, žalobca uviedol, že áno s doplnením, že to bolo na B.
ulici; na otázku, aby vysvetlil, prečo poskytnutá pôžička nebola súčasne uzatvorená písomne, žalobca
to zdôvodnil tým, že so žalovaným bol kamarát od detstva a nepredpokladal preto, že by ho žalovaný v
budúcnosti mohol oklamať. V súvislosti s kladenými otázkami tiež uviedol, že žalovaný pre neho zhotovil
obrúčky - v decembri 2009 jemu a snúbenici v lete 2010, za ktoré žalovanému zaplatil 10.000 Eur a pre

jeho budúcu manželku vyrobil tiež snubný prsteň v júli 2009. K zhotoveniu obrúčok malo dôjsť tak, že
oslovil žalovaného ako svojho kamaráta, či by nevyrobil pre neho a jeho snúbenicu 2 obrúčky; súčasne
vybral konkrétne obrúčky a žalovaný povedal, koľko budú zhruba stáť. Obrúčky si objednal u žalovaného
v auguste pred svadbou.

8. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nie je žalobcovi nič dlžný, že žiadnu pôžičku od neho nežiadal
a ani mu žiadna pôžička poskytnutá nebola. Pokiaľ mu prišli na účet nejaké peniaze, túto skutočnosť
nepopieral, avšak tvrdil, že to nebolo titulom pôžičky, ale tieto peniaze mali slúžiť na zakúpenie materiálu
na výrobu obrúčok pre žalobcu a jeho manželku, konkrétne tým materiálom malo byť 20 karátov
diamantov a tieto sa mali použiť na výrobu tohto luxusného výrobku. Konkrétne išlo o trojradové obrúčky,

ktorých cena sa v obchode pohybuje vo výške 120 tisíc eur. Predmetné obrúčky boli vyrábané ako
svadobnýdarakeďžesatonevyrábalozaúčelomzisku,ohľadnevýrobytohtovýrobkuneexistujúžiadne
účtovné a podobné doklady. Podotkol, že touto finančnou čiastkou bol pokrytý materiál a samotnú prácu
si neúčtoval. K okolnostiam, za ktorých malo dôjsť k dohode o výrobe týchto obrúčok uviedol, že po
tom, čo sa žalobca zasnúbil so svojou priateľkou, terajšou manželkou, krátko na to si chceli dať urobiť

obrúčky a keďže v tej dobe ešte boli dobrí kamaráti, poznali sa v podstate od detstva, prišli s takouto
požiadavkou za ním do dielne na N. X., vybrali si z katalógu konkrétny typ obrúčok značky Chopard. Na
základe toho bolo možné k výrobku priradiť aj konkrétnu cenu, takže žalobca o cene bol uzrozumený.
Na základe toho pristúpil k výrobe obrúčok a súčasne sa rozhodol, že tieto obrúčky im podaruje akosvadobný dar. Neskôr priateľstvo medzi nimi skončilo, na základe toho sa vzťahy medzi nimi výrazne
naštrbili a v tejto súvislosti mu žalobca povedal, že jedného dňa mu to vráti. Potvrdil, že tá čiastka, ktorá
mu bola poukázaná na anglický účet, zodpovedá čiastke, ktorá je uplatňovaná predmetnou žalobou.

Súčasne poprel, že by mu žalobca okrem týchto platieb poskytol čiastku 46.500 Eur. Nepoprel, že ho
v Londýne boli navštíviť žalobca aj s G. Z., terajšou manželkou žalobcu, a mohlo to byť v žalobcom
spomínanom termíne 27.2.2009 s upresnením, že prišli za účelom nákupov a výletu do Londýna. V
Londýne sa zdržali asi 4 dni a počas tej doby boli u neho ubytovaní. K špecifikácií časového údaja,
kedy si žalobca mal objednať u neho obrúčky uviedol, že to mohlo byť niekedy začiatkom apríla až

mája 2009 a bolo to dohodnuté tak, že materiál sa mal zakúpiť až po tom, čo mu budú poukázané
peniaze. Na otázku súdu, aby upresnil nezrovnalosti vo svojej výpovedi, keď na jednej strane uviedol,
že obrúčky sa mali objednať v apríli - máji roku 2009 a súčasne povedal, že materiál sa mal zakúpiť
až po tom, čo mala byť vyplatená čiastka, pričom súčasne nepoprel, že už vo februári 2009 čiastka za
obrúčky bola vyplatená, žalovaný uviedol, že ešte vo februári 2009 sa dohadovali o tom, že obrúčky sa
budú vyrábať a asi mesiac alebo 2 mesiace pred vyplatením tejto peňažnej čiastky si žalobca a jeho

vtedajšia snúbenica vybrali dizajn obrúčok, dohodli sa, že budú trojradové, a že pôjde o dizajn značky
Chopard. Tiež sa dohodol počet karátov, na základe čoho on im vedel stanoviť cenu tohto výrobku a
podľa aktuálneho cenníka stanovil výslednú sumu 53.750 EUR. Po tom, čo peniaze boli poukázané na
jeho účet, niekedy na to objednal diamanty, konkrétne u pána F. V., občana Veľkej Británie. Keďže sa to
nerealizovalo cez nejakú konkrétnu firmu, nemá o tejto objednávke žiaden doklad. Výroba trvala pol až

trištvrte roka a výroba začala niekedy v mesiaci február, prípadne až apríl toho roku. Podotkol, že keďže
ide o zložitý proces výroby, ešte predtým, než bol vybratý konkrétny výrobok, je možné začať s výrobou -
konkrétne s hrubou konštrukciou šperku, pretože jedno druhé nevylučuje. Obrúčky neodovzdával naraz
a konkrétne obrúčka pre pani R. sa odovzdávala skôr. Na konkrétne časové obdobie si nepamätal. Medzi
odovzdávaním obrúčok mohol byť troj až štvormesačný odstup. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,

či zakúpil v rozhodnej dobe 6 kusov žltých diamantov uviedol, že si nepamätá, pretože od roku 2009 už
ubehla určitá doba. Tiež podotkol, že drahé kamene sa zakupujú možno aj raz do mesiaca, takže je toho
veľa a on si predsa nemôže pamätať každú, buď zákazku, alebo každé zakúpenie týkajúce sa drahých
kameňov. V prípade jedno-karátového žltého diamantu, ide o štandardný drahokam. Pokiaľ on pôsobí
v danej oblasti 18 rokov, mohlo ísť o 100 zakúpených žltých drahokamov. Na otázku zástupcu žalobcu,

aby uviedol, či si spomína, že v roku 2009 sa so žalobcom dohodol na tom, že budú obchodovať so
šperkami, ktoré budú vyrobené zo žltých diamantov, uviedol, že na ničom takom sa nedohodli a je to
nezmysel. Potvrdil, že žalobca použil na obrade iné obrúčky než tie, ktoré vyrobil on a ním vyrobené
svadobné obrúčky odovzdal až po svadbe. Pre žalobcu, prípadne jeho snúbenicu vyrobil ešte snubný
prsteň, za ktorý mu žalobca zaplatil 10 tisíc eur. Záverom podotkol, že celú žalobu považuje za pomstu

zo strany žalobcu v súvislosti s okolnosťami, pre ktoré sa vzťahy medzi nimi vážne narušili.

9. V súdnom spore súd na návrh žalobcu vypočul ako svedkyňu G. R. Z., manželku žalobcu, ktorá vo
svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 9.9.2016 uviedla, že žalovaného pozná od
roku 2007, je to jej bývalý priateľ, s ktorým sa zoznámila cez žalobcu. V roku 2009 vo februári žalovaný

požiadal žalobcu a ponúkol mu obchod v tom zmysle, že pokiaľ mu žalobca poskytne pôžičku, tak on
nakúpi z toho určité drahokamy, z nich vyrobí šperky a predá ich za 50 až 100 % zisku. Žalobca s
tým súhlasil. Následne žalovaný odišiel do Londýna a vyzval žalobcu, aby dojednanú pôžičku poskytol,
na základe čoho žalobca žalovanému poskytol cez bankový účet pôžičku v troch splátkach a zbytok
odniesol priamo žalovanému do Londýna. Bolo to vo februári 2009, v ktorej dobe bola so žalobcom v

partnerskom vzťahu, pričom ona sa osobne zúčastnila tých rozhovorov, kedy sa žalobca a žalovaný
dohadovali na pôžičke. Dňa 27.2.2009 žalobca odovzdal žalovanému v nájomnom byte žalovaného v
Londýne zvyšok peňazí, a to v jej prítomnosti, a tiež v prítomnosti priateľky žalovaného. Po tom, čo
sa vrátili z Londýna, následne žalovaný avizoval žalobcovi asi 3 až 4 dni na to, že vycestuje na nákup
kameňovzapeniaze,ktorémuboliposkytnutéanáslednežalobcuoboznamovalskaždýmkrokom,ktorý

robí.Medzitýmnakúpilkameneapotom,čosadefinitívnevrátilzLondýnavmarci2009,všetcisastretliv
bytežalovaného,priktorejpríležitostižalovanýukázalžalobcovi6kusovžltýchdiamantovajscertifikátmi
a vysvetľoval, aké šperky by z toho mohli vyrobiť a následne predať a rozdeliť si zisk na polovicu. Pri
tejto príležitosti bola tiež prítomná. Spôsob vrátenia súvisel s predajom šperkov, avšak konkrétny termín
nebol určený a ani byť určený nemohol, pretože nikto nevedel, kedy sa šperky predajú. Poukázanie

peňažných prostriedkov sa uskutočnilo na základe predchádzajúcej výzvy žalovaného, keď žalovaný
zatelefonoval žalobcovi, tak ako to bolo 23.2.2009 s požiadavkou, aby zaplatil, resp. požičal konkrétnu
peňažnú čiastku s tým, že našiel tovar v takejto hodnote. Takisto to bolo dohodnuté 25.2.2009 a tiež bolo
dohodnuté, že zbytok do pôžičky dojednanej cca na 100 tisíc eur žalobca donesie priamo do Londýna, čosa aj udialo. Uviedla, že žalobca dve platby posielal žalovanému zo svojho účtu a bolo to dňa 23.2.2009
a 25.2.2009 a jedna platba išla z jej účtu dňa 25.2.2009, a to na základe požiadavky žalobcu, kedy ju
žalobca požiadal, aby zo svojho účtu túto platbu poukázala žalovanému, a to z časových dôvodov, keďže

žalobcanasvojomúčteužpríslušnýfinančnýobnosnemal,takžeabynemuselinajprvzjejúčtupoukázať
konkrétnu finančnú čiastku na účet žalobcu a až následne by žalobca peniaze poukázal žalovanému,
zjednodušili celý tento spôsob takýmto postupom. Mala za to, že išlo o akúsi formu poukážky, pričom
ona tak urobila v mene žalobcu, keďže išlo o pôžičku, ktorú poskytoval výlučne žalobca žalovanému. Na
otázku súdu, aby uviedla, ako si vysvetľuje tvrdenie žalobcu, že pôžičku poskytoval žalovanému spolu

s ňou, svedkyňa uviedla, že žalobca sa musel pomýliť, pretože pôžičku ona so žalovaným nedojednala
a zrejme tak nesprávne vydedukoval len z dôvodu, že sa vždy zúčastnila všetkých jednaní ohľadne
pôžičky. K okolnostiam uzatvorenia svadby so žalobcom uviedla, že žalobca ju požiadal o ruku v júli
roku 2009, bolo to spontánne, nečakala to, pretože predtým sa so žalobcom o svadbe nerozprávali.
Obradsvadbyprebeholzaprítomnostidvochsvedkovdňa27.8.2009,kedysiodovzdalidrevenéobrúčky,
pričom žiadosť o uzavretie manželstva podali dňa 25.8.2009.

10.NanávrhžalobcusúdvovecivypočulakosvedkaO.N.,ktorýnapojednávaníkonanomdňa9.9.2016
vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu, tiež žalovaného s tým, že žalobca je jeho
známy a žalovaný je krstným otcom jeho prvorodeného syna a vie, čo je predmetom konania. Uviedol, že
predmetom konania je požičanie finančných prostriedkov na zakúpenie diamantov, ktoré boli použité na

výrobu diamantových šperkov; tieto boli vyrobené v dielni T. W., následne vystavené v prevádzke na U.
ul. v N. v priebehu roka 2012, kde bol v tej dobe zamestnaný a potom, čo sa prevádzka presťahovala na
H. ul. do G., tieto šperky tam spolu s ostatnými boli prevezené. O ich ďalšom osude nič bližšie povedať
nevedel. Na otázku súdu, aby uviedol, odkiaľ má takéto poznatky, svedok upresnil: „Ide o poznatky, ktoré
som získal po tom, čo ma s nimi oboznámil pán O.. Teda viem od neho, že pán O. vyrábal zo zakúpených

šiestich drahých kameňov šperky, tieto následne ako som spomenul boli vystavené v predajni, kde som
určitú dobu bol aj zamestnaný a ešte od neho mám poznatok, že na kúpu a následne výrobu týchto
šperkov pánovi O. boli poskytnuté určité peňažné prostriedky zo strany žalobcu. V akej výške, toto
mi povedané nebolo. Toto neviem.“ Podotkol, že keďže bol niečo ako manažér predajne, konkrétne
predajne, kde sa tieto šperky predávali, žalovaný mu dal pokyn, že pokiaľ by o ne mal niekto záujem,

tak to má priamo s ním konzultovať. Tiež podotkol, že v predajni sa predávali aj iné šperky a žalovaný
mu poskytoval určité informácie aj o týchto iných šperkoch, takže ani v tomto prípade nešlo o nejaký
výnimočný postup. Uviedol, že vo firme T. Diamonds, s.r.o. bol zamestnaný niekedy od roku 2012 do
konca septembra 2013. Mal vedomosť o tom, že žalovaný vyrábal pre žalobcu obrúčky. K iným šperkom
sa vyjadriť nevedel.

11. Z listinného dokladu - Platobný príkaz do zahraničia/na úhradu cudzej meny Tatra banka, a.s. z
25.2.2009 (č. l. 4 spisu) vyplýva, že príkazca G. Z. č. ú. XXXXXXXXXX poukázala na č. ú. príjemcu B.
XX U. XXXX XXXX XXXX XX s názvom T. O. peňažné prostriedky vo výške 9.900 EUR dňom 25.2.2009,
pričom v kolónke slovné označenie účelu platby je uvedené tovar.

12. Z listinného dokladu - Platobný príkaz ČSOB, a.s. z 25.2.2009 (č. l. 5 spisu) vyplýva, že k tomuto
dátumu žalobca ako príkazca z účtu XXXXXXXXXX poukázal príjemcovi, ktorého číslo účtu a banka
príjemcu vyplýva z predmetného platobného príkazu peňažnú čiastku vo výške 17.100 Eur, pričom v
kolónke účel platby je uvedené pôžička.

13. Z listinného dokladu - Platobný príkaz ČSOB, a.s. z 23.2.2009 (č. l. 6 spisu) vyplýva, že k tomuto
dátumu žalobca ako príkazca z účtu XXXXXXXXXX poukázal príjemcovi, ktorého číslo účtu a banka
príjemcu vyplýva z predmetného platobného príkazu peňažnú čiastku vo výške 26.750 Eur, pričom v
kolónke účel platby je uvedené pôžička.

14. Z listinného dokladu - e-mailová správa od T. O. zo 17.3.2009 (č. l. 192 spisu), súčasne zo zhodných
tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaný poslal dňa 17.03.2009 e-mailovú správu žalobcovi s textom:
„Bracek sest zltych diamantov kupenych. Cena 84400. Zbytok donesiem, ked dojdeme domov.“

15. Na č. l. 186 až 191 spisu sa nachádzajú ako listinné doklady certifikáty šiestich žltých diamantov, tak
ako tieto listinné doklady zhodne označili strany sporu.16. Žalovaný k listinným dokladom: e-mailová správa zo 17.3.2009 (č. l. 192 spisu) a certifikáty šiestich
žltých diamantov (č. l. 186 až 191) na pojednávaní konanom dňa 13.5.2016 uviedol: „Aj keď na prvý
pohľad tieto listinné doklady zapadajú do konceptu žalobcu, ja tvrdím, že s tým žalobcovým tvrdením

o údajnej pôžičke nemajú žiadnu súvislosť, ja bežne posielam takéto maily rôznym ľuďom radovo na
desiatky a je možné, že som sa aj konkrétne žalobcovi pochválil, toho 17.3.2009, že som kúpil šesť
žltých diamantov. Súd za tým nemá vidieť nič viac a nepopieram, že zrejme v súvislosti s týmto mailom
som mu mohol poslať aj certifikáty k týmto žltým diamantom. Nepamätám si, či mal o diamanty žalobca
tiež záujem, skôr to vylučujem, že by v tomto prípade som tento mail poslal z dôvodov, žeby pán R. mal

záujem o nejaké žlté diamanty. Zrejme som sa mu len chcel týmto pochváliť.”

17.Zpripojenéholistinnéhodokladu-žiadosťouzavretiemanželstva(č.l.222spisu)vyplýva,žežalobca
a G. Z. ako nevesta podali predmetnú žiadosť o uzavretie manželstva na matričnom úrade v G. - Z.
O. dňa 25.8.2009, na základe ktorej požiadali o uzavretie manželstva dňa 27.8.2009. Z predmetného
dokladu tiež vyplýva, že manželstvo bolo zapísané vo zväzku 8, ročník 2009, strana 30, pod poradovým

číslom 60 k dátumu 27.8.2009.

18. Z pripojených listinných dokladov - potvrdenie o uzavretí záložnej zmluvy č. 0626/00132 a č.
0626/00131 (č. l. 223 a 224 spisu) vyplýva, že G. Z. uzatvorila so spoločnosťou Demaks s.r.o. dňa
12.5.2016 predmetné záložné zmluvy, o čom svedčia predmetné potvrdenia o ich uzatvorení, z ktorých

vyplýva špecifikácia zálohu - obrúčka AU/585, 7,90 g pri výške poskytnutej hotovosti 126 Eur a s
poznámkou bez puncu a obrúčka AU/585, 9,90 g pri výške poskytnutej hotovosti 158 Eur a s poznámkou
bez puncu.

19. Z listinného dokladu - Výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo 4.3.2013 (č. l. 7 spisu) vyplýva,

že advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o. predmetným listom adresovaným žalovanému
oznámila,žeprevzalaprávnezastupovanieklienta-H.R.,ktorýevidujevočinemupohľadávkuvcelkovej
výške istiny v sume 53.750 Eur, ktorú mu klient poskytol: dňa 23.2.2009 vo výške 26.750 Eur na vopred
dohodnutýúčet,dňa25.2.2009vovýške17.100Eurnavopreddohodnutýúčetadňa25.2.2009vovýške
9.900 Eur na vopred dohodnutý účet s tým, že touto cestou ho žiada, aby dlžnú pohľadávku uhradil v

nasledujúci deň po doručení predmetnej písomnej výzvy. Z pripojených fotokópií doručeniek vyplýva,
že predmetná písomnosť bola zasielaná žalovanému a súčasne doručená dňa 5.3.2013 (odosielané na
adresu H. XX) a dňa 7.3.2013 (odosielané na adresu O. XX).

20. Právny zástupca v rámci práva záverečnej reči uviedol nasledovné:

„Vážená pani predsedníčka, vážení prítomní, v podstate si dovolím zhrnúť z nášho pohľadu skutkové
a právne okolnosti, prípadne žalobca sa v podstate svojou žalobou domáha vrátenia pôžičky. Máme
za to, že v tomto konaní bolo preukázané, že k poskytnutiu pôžičky skutočne a naozaj zo strany
žalobca žalovanému došlo. O poskytnutí pôžičky predovšetkým nasvedčujú nasledovné, podľa nášho
názoru, priame dôkazy. Sú to platobné príkazy osvedčujúce poskytnutie finančných prostriedkov z účtu

patriacemu žalobcovi žalovanému, teda 2 takéto príkazy. Následne je to aj platobný príkaz z účtu
svedkyne, ku ktorému sa na dnešnom pojednávaní svedkyňa vyjadrila, že tak urobila na pokyn žalobcu
a jednalo sa o plnenie v podstate ako v mene žalobcu. Popísala to ako poukážku, čo je myslím aj celkom
výstižný popis. Čiže toto sú priame dôkazy, ktoré priamo preukazujú poskytnutie finančných prostriedkov
prostriedkov. Ďalšie dôkazy, ktoré v tomto konaní boli vykonané, a ktoré podľa nášho názoru potvrdzujú

existenciu dohody o pôžičke sú aj nepriame a ide najmä o výpovede svedkyne G. Z. ako aj svedka
O. N. na dnešnom pojednávaní. Je to aj e-mailová komunikácia medzi žalovaným a žalobcom, ktorú
sme doložili do spisu. Sú to aj certifikáty o žltých diamantoch. Chcem uviesť, že všetky tieto ostatné
nepriame dôkazy je potrebné vnímať v nejakej logickej a časovej súvislosti, kde tieto preukazujú a
sú v určitej časovej súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, ako bola poskytnutá pôžička, na aký účel a

prečo. Myslím, že z týchto dôkazov aj nepriamych a výpovedi je možné poskladať si presne obraz,
ktorý zodpovedá tvrdeniu žalobcu o tom, že medzi účastníkmi naozaj došlo k poskytnutiu pôžičky a táto
pôžička bohužiaľ vrátená nebola za dojednaných podmienok. Máme za to, že pôžička nebola vrátená.
Pokiaľ sa týka vlastne tvrdení žalovaného, ktorý sa vlastne v tomto konaní bránil skutkovým tvrdením,
že sa nemalo jednať o pôžičku, ale naopak, že sa malo jednať o nejakú akúsi kúpnu cenu za tovar, ktorý

mal byť následne použitý na výrobu snubných prsteňov alebo snubných obrúčok, aby som bol presný.
Chcem uviesť, že tieto tvrdenia žalovaného nemajú oporu v priamych ale ani v nepriamych dôkazoch,
nevykazujú znaky logickej ani časovej súslednosti, ani následnosti. Naopak, podľa nášho názoru, sú s
nimi v priamom rozpore. Poukazujem preto aj na výpovede žalobcu, či svedkyne, ktorí uviedli, že sachceli vziať úplne spontánnym spôsobom v leto po poskytnutí pôžičky. Chýba tam teda absolútne časová
a logická súvislosť požiadavky na nejaké vypracovanie snubných prsteňov, resp. obrúčok vo februári,
keď v podstate ešte ani v júni nevedeli, či sa vôbec niekedy vezmú. Čiže je tam táto okolnosť, ktorá podľa

nášho názoru vyvracia priamo tvrdenia žalovaného. V závere chceme poukázať, že žalovaný nepredložil
napr. ani žiadne dôkazy o nákupe tohto materiálu. Ak by sa malo jednať naozaj o materiál vo výške
nejakých 53 tisíc, ako teda tvrdí, že celá tá žalovaná suma v tomto konaní mala byť sumou alebo cenou
materiálu použitého na výrobu dvoch obrúčok, máme za to, že niečo také preukázané nebolo a to ani
približne. Zároveň popierame, že by samotné obrúčky, ktoré boli vyhotovené, mali vôbec takúto hodnotu.

Je o tom predložený z našej strany, je pravdou, že iba nepriamy, dôkaz - potvrdenie zo záložne. Bohužiaľ
sa ukázalo, že tie vzťahy medzi žalobcom a žalovaným asi neboli až také dobré, keď došlo v podstate
medzi nimi k takýmto skutočnostiam, že tie snubné obrúčky naozaj nakoniec mali úplne inú hodnotu, než
sa domnievali žalobcovia pri ich nadobúdaní. V postate to ukončím. Máme, ale za to, že teda v tomto
konaní bolo z našej strany, alebo zo strany žalobcu preukázané aj priamymi aj nepriamymi dôkazmi,
ktoré na seba logicky časovo aj ináč nadväzujú - poskytnutie pôžičky, tak ako je to uvedené v žalobe.

Máme za to, a teda žiadame, aby súd žalobnému návrhu vyhovel a zaviazal žalovaného k zaplateniu
peňažnej sumy, tak ako je to uvedené v petite žalobného návrhu. Zároveň si uplatňuje žalobca náhradu
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Zároveň by som chcel požiadať o kópiu zápisnice z
dnešného pojednávania. Ďakujem veľmi pekne.“

21. Právny zástupca žalovaného v rámci práva záverečnej reči uviedol nasledovné:
„Vážený súd, pokiaľ sa mám vyjadriť k výsledkom dokazovania a zhrnúť skutkové zistenia, v prvom
rade je potrebné poukázať, že žalovaný popiera nárok žalobcu na vrátenie žalovanej sumy 53.750
Eur s príslušenstvom z titulu pôžičiek. Máme za to, že vykonaným dokazovaním, teda až na samotné
prevody, ktoré nepochybne boli vykonané, žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu

také relevantné dôkazy, z ktorých by nebolo pochybností, že teda tu došlo k uzavretiu ústnej dohody
o pôžičke. Žalovaný nepopiera a nie je to ani sporné, tak ako konštatoval súd, že finančné prostriedky
troma prevodnými príkazmi prišli ne jeho účet. Popiera však, z akého dôvodu mu tieto finančné
prostriedky boli poskytnuté a tvrdil v priebehu celého konania, že tieto finančné prostriedky mu boli
poskytnuté za účelom zhotovenia šperkov, konkrétne snubného prsteňa a obrúčok pre žalobcu a jeho

budúcu partnerku, svedkyňu Z.. To, že žalovaný pre žalobcu a jeho terajšiu manželku, svedkyňu Z. aj
zhotovil obrúčky a snubný prsteň nepopierajú samotný žalobca ani svedkyňa Z., avšak nevedeli súdu
preukázať a neuniesli dôkazné bremeno, že skutočne za zhotovenie týchto šperkov zaplatili žalobcovi.
Je úplným doslova nezmyslom, aby tieto šperky, ktorých fotodokumentáciu sme predložili aj súdu,
mali hodnotu 300 eur. Toľko nestojí ani medený prstienok. Išlo o luxusné šperky vo vysokej hodnote

a tomu zodpovedá aj suma, ktorú žalobca poukázal žalovanému, avšak treba si uvedomiť, že táto
suma je len sumou na nákup diamantov, nákup materiálu, tak ako to uviedol žalovaný. Hodnota, práca,
výroba, to malo byť jeho darom pre oboch ako pre priateľov. Treba zo strany súdu zvážiť vierohodnosť
výpovede svedkyne Z. vzhľadom na to, že ide o manželku žalobcu, čiže očakáva sa samozrejme, že
bude vypovedať v prospech žalobcu. Pokiaľ ide o výpoveď svedka na dnešnom pojednávaní, ktorý bol

vypočutý, svedka N., je zaujímavé, že tento svedok vypovedal, že od žalovaného sa dozvedel o pôžičke
medzi žalobcom a žalovaným. Pôžička údajná, alebo tie prevody peňazí boli vykonané v roku 2009 a on
pracoval vo firme v roku 2012, takže po troch rokoch a z akého dôvodu by mu to vôbec zamestnávateľ,
majiteľ firmy uvádzal. Podľa mňa je táto svedecká výpoveď značne nevieryhodná a to z toho dôvodu,
že bol ukončený so svedkom pracovný pomer a došlo teda tuná medzi žalovaným a tým svedkom k

určitémuzhoršeniuvzájomnýchvzťahov,takpredpokladáme,žestojínastranežalobcu.Záveromchcem
povedať, že kontradiktórne konanie predpokladá, že žalobca nesie zodpovednosť za svoju žalobu, že
súdu predloží relevantné dôkazy, o ktorých nie sú pochybnosti a musí nielen tvrdiť, ale dôkazmi aj
preukázať svoje tvrdenia. Podľa môjho názoru mimo prevodov výpisov z účtu celá žaloba stojí len na
výpovedi svedkyne Z. a táto svedkyňa je zároveň manželkou žalobcu, čiže ďalšie iné dôkazy, o ktorých

by neboli vôbec pochybnosti, žalobca nepredložil. Žalovaný sa môže brániť nejakýmkoľvek spôsobom,
tiež musí preukázať svoje tvrdenia. Podľa nášho názoru my sme to preukázali a nie je to sporné, že
obrúčky, šperky, drahé šperky - obrúčky a snubný prsteň pomerne v niekoľko násobnej hodnote, než boli
finančné prostriedky poukázané, boli vyrobené a vlastnia ich žalobca so svojou manželkou. Z uvedených
dôvodov žiadam žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú a navrhujem, aby súd priznal nárok

na náhradu trov konania. Ďakujem.“22. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

23. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

24. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

25. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov

z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Predmetom konania je zaplatenie peňažnej čiastky 53.750 Eur s príslušenstvom, ktorý nárok žalobca
odvodzuje titulom poskytnutej pôžičky, ktorá mala byť dohnutá so žalovaným v súvislosti s dojednaním,

že žalovaný predmetné peňažné prostriedky použije na nákup diamantov, z ktorých by vyrobil šperky,
a tieto následne so ziskom predal. Žalovaný poskytnutie peňažných prostriedkov zo strany žalobcu
titulom pôžičky popieral, na základe čoho táto skutková okolnosť bola medzi stranami sporu sporná,
čo súd konštatoval tiež na pojednávaní konanom dňa 9.9.2016 v súlade s ust. § 181 CSP. Na základe
uvedeného súd sa v predmetnom spore zaoberal posúdením existencie zmluvy o pôžičke medzi

stranami sporu, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca, ktorý si takýto nárok v spore
uplatňuje, mal povinnosť nielen tvrdenia, ale tiež dôkaznú povinnosť.

27. Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v tom, že na základe nej prenecháva veriteľ dlžníkovi určité
množstvo druhovo určených (zastupiteľných) vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Tento

typ zmluvy možno zaradiť medzi scudzovacie zmluvy, avšak ide o tzv. nepravú scudzovaciu zmluvu,
pretože na rozdiel od pravých scudzovacích zmlúv (napr. kúpna zmluva), je dlžník povinný vrátiť nie
identické veci, ale veci rovnakého druhu. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke tak sú určenie zmluvných
strán, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy, dočasnosť zmluvného vzťahu a
povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Medzi podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke nepatrí určenie

doby, dokedy má byť vec vrátená; dohodnutou dobou podľa § 657 OZ nie je presné určenie doby a
táto doba môže byť v zmluve vymedzená aj ako doba neurčitá. Pre takýto prípad platí, že veriteľ môže
žiadať splatenie pôžičky bez zbytočného odkladu. Ďalším charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke
je to, že zmluva o pôžičke má charakter reálnej zmluvy. To znamená, že pre vznik tohto právneho vzťahu
je potrebné odovzdanie predmetu zmluvy dlžníkovi. Právnym dôvodom vzniku pôžičke je odovzdanie

druhovo určenej veci, napr. peňazí, pričom súdna prax vyslovila, že k odovzdaniu predmetu pôžičky
pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním peňažnej sumy, ale aj bezhotovostným
prevodom na účet dlžníka. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj
nárok preukázať. Dôkazné bremeno tak spočíva na žalujúcom veriteľovi, pričom veriteľ má povinnosť
tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že žalovanému finančné prostriedky

reálne poskytol, a že žalovaný svoj dlh nezaplatil riadne a včas. Žalobca ako veriteľ tak môže tvrdenú
skutočnosť o tom, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o pôžičke preukázať najmä písomnou zmluvou
o pôžičke. V mnohých prípadoch, keďže písomná forma pre tento typ zmluvy sa nevyžaduje, žalobca
ako veriteľ sa takouto písomnou zmluvou preukázať nevie, prípadne ju k dispozícií nemá a preto musí
poskytnutie pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané,

veriteľ uniesol dôkazné bremeno.

28. V danom prípade k uzatvoreniu pôžičky malo dôjsť medzi stranami sporu ústnou formou, preto
žalobca svoje skutkové tvrdenia o pôžičke preukazoval listinnými dokladmi a tiež navrhnutými svedkami:
p. R. Z. a p. N. s poukazom na to, že navrhovaní svedkovia mali vedomosť o tvrdenej pôžičke, a s

poukazom na to, že listinné dôkazy sú v časovej a logickej súvislosti so skutkovými tvrdeniami žalobcu.
Prevedeným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalobca v spore svoje dôkazné bremeno uniesol.29. Žalobca v spore skutkovo tvrdil, že poskytol žalovanému pôžičku dňa 23.2.2009 a dňa 25.2.2009
spolu vo výške 53.750 Eur a to na základe predchádzajúcej dohody v súvislosti s tým, že ho žalovaný,
v tej dobe jeho dobrý priateľ, s ktorým sa poznal od detstva, a ktorý bol vyučený v odbore zlatníctva,

požiadal o poskytnutie pôžičky vo výške cca 100000 Eur a to za účelom nákupu diamantov, z ktorých
by vyrobil šperky, následne ich predal a zisk z predaja by si medzi sebou rozdelili. Skutkovo tiež tvrdil,
že k odovzdaniu peňažných prostriedkov titulom dojednanej pôžičky došlo dňa 23.2.2009 a v dňoch
25.2.2009 bankovými prevodmi, o čom predložil ako listinné doklady platobné príkazy (č. l. 4 až 6
spisu, pozn. súdu). V konaní nebolo sporným, že žalovanému boli poukázané peňažné prostriedky

formou prevodu na dohodnutý účet predloženými platobnými príkazmi spolu v žalovanej čiastke a ani
skutočnosť, že v platobných príkazoch ČSOB a.s. z 23.2.2009 (č. l. 6 spisu) a z 25.2.2009 (č. l. 5
spisu) bol v kolónke "Účel platby" uvedený text: "PÔŽIČKA". Predmetné listinné dôkazy súd považuje
za kľúčové dôkazy preukazujúce pravdivosť tvrdenia žalobcu o tom, že medzi stranami sporu došlo k
dojednaniu pôžičky, naopak vyvracajú obranu žalovaného o tom, že k žiadnemu dojednaniu pôžičky
nedošlo. Je predsa nelogické, aby žalobca uvádzal do príslušného tlačiva ako účel platby niečo, čo

nemalo zodpovedať skutočnosti, pretože súd si nevie dosť dobre vysvetliť, prečo by žalobca takýto
dôvod platby vôbec uvádzal, pripomínajúc, že ide o konkrétne, nezameniteľné určenie, pokiaľ by so
žalovaným pôžičku nedohodol. Žalobca navyše v tej dobe, keďže vzťahy medzi ním a žalovaným boli
veľmi dobré, nemal dôvod zastierať alebo uvádzať nepravdivý dôvod platby, keďže ešte v tej dobe nikto
z nich netušil, že neskôr sa ich vzťah naruší výrazným spôsobom a kamarátstvo medzi nimi skončí.

Skutkovým tvrdeniam žalobcu zodpovedá tiež listinný dôkaz - mailová správa zo 17.3.2009 (č. l. 192
spisu), ktorou žalovaný oznámil žalobcovi, že bolo kúpených 6 žltých diamantov. Ide teda o dôkaz
svedčiaci o tom, že strany sporu sa dohodli na poskytnutí pôžičky v súvislosti s nákupom drahých
kameňov, tak ako to tvrdil žalobca, pričom argumentácia žalovaného o tom, že takýmto spôsobom sa
chcel žalobcovi iba pochváliť je spochybniteľná skutočnosťou, že žalobca disponuje tiež certifikátmi

vzťahujúcimi sa na tieto žlté diamanty. Súdu chýba logická súvislosť medzi tvrdením žalovaného
o tom, že sa kúpou drahokamov chcel žalobcovi iba pochváliť a nič iné za tým netreba hľadať a
skutočnosťou, že žalobca certifikátmi disponuje; žalovaný v podstate chcel presvedčiť súd o tom, že
predmetná mailová správa sa týkala výlučne jeho biznisu a slúžila iba ako “bezvýznamná“ informácia
pre žalobcu, na základe čoho ale nedáva zmysel, aby v súvislosti s týmto mailom žalobca dostal tiež od

žalovaného predmetné certifikáty, čo žalovaný ani nepopiera. Naopak, tieto listinné doklady svedčia o
tom, že žalovaný predmetným mailom poskytol žalobcovi podstatnú informáciu o tom, že boli zakúpené
diamanty, tak ako sa strany sporu dohodli v súvislosti s poskytnutými peňažnými prostriedkami, o
čom mali svedčiť tiež predmetné certifikáty. Navyše súd poukazuje tiež na časovú súvislosť týchto
listinných dokladov (mail zo 17.3.2009) s listinnými dokladmi o platobných prevodoch (z 23.2.2009 a z

25.2.2009), čo korešponduje s tvrdením žalobcu o tom, že za požičané peniaze mal žalovaný nakúpiť
diamanty; k poskytnutiu pôžičky malo dôjsť koncom februára roku 2009 a mail obsahujúci informáciu
o nákupe diamantov bol odoslaný v polovici nasledujúceho roku, t.j. nákup sa uskutočnil s krátkym
časovým odstupom po vyplatení peňažných prostriedkov. Všetko doteraz uvedené korešponduje s
výpoveďou svedkyne G. R. Z., a preto aj napriek skutočnosti, že je v príbuzenskom pomere k žalobcovi

- je jeho manželkou, súd považuje jej výpoveď za vierohodnú a prihliadol na ňu ako na ďalší dôkaz,
ktorým žalobca preukazoval odôvodnenosť uplatneného nároku. Svedkyňa potvrdila žalobcove tvrdenie
o dohode pôžičky medzi stranami sporu, keďže bola osobne prítomná pri jej dojednávaní, tiež dátumy
a spôsob odovzdania požičaných finančných prostriedkov a skutkové okolnosti, za ktorých k dohode
o pôžičke došlo. Svedkyňa súčasne argumentačne ozrejmila, prečo časť finančných prostriedkov bola

poukázaná na účet žalovaného z jej osobného účtu; ohľadne tejto skutkovej okolnosti žalovaný ani
nespochybnil, žeby táto časť finančných prostriedkov (t.j. vo výške 9.900 Eur) nemala byť peňažnými
prostriedkami poskytnutými zo strany žalobcu. Svedkyňa tiež potvrdila, že šperky vyrobené z diamantov
zakúpených za požičané peniaze sa nepodarilo predať a že žalovaný do dnešného dňa žalobcom
poskytnutú pôžičku nevrátil. Nepriamym, podporným dôkazom je tiež výpoveď svedka p. N., ktorý

logickým spôsobom ozrejmil, odkiaľ má vedomosť o tom, že určité šperky najprv vystavené v predajni
spoločnosti T. Diamonds s.r.o., neskôr odvezené do predajne v Košiciach, boli vyrobené za peňažné
prostriedky,ktoréžalobcamalposkytnúťžalovanému;namietaniedôveryhodnostitohtosvedkazostrany
právneho zástupcu žalovaného s odôvodnením, že predsa svedok nemohol mať od žalovaného takýto
poznatok, pretože bol u neho zamestnaný v období odlišnom od doby, kedy mala byť tvrdená pôžička

dojednaná, neobstojí, pretože svedok netvrdil, že sa zúčastnil dohody o pôžičke, iba tvrdil, že v dobe,
kedy mali byť šperky vystavené v predajni, ohľadne ktorých mal poznatky od žalovaného, pracoval
v tejto predajni. Žalovaný, ktorý popieral existenciu pôžičky, k finančným prostriedkom poukázaným
formou bankových prevodov zo dňa 23.2.2009 a 25.2.2009 spolu v žalovanej čiastke uviedol, že malipredstavovať hodnotu materiálu svadobných obrúčok, ktoré si dal žalobca u neho vyrobiť, a ktoré sa
žalovaný rozhodol žalobcovi a jeho snúbenici podarovať. Aj keď nebolo sporným, že žalobca požiadal
žalovaného o výrobu svadobných obrúčok, že tieto boli žalovaným vyrobené a že ich vlastníkmi sa stali

žalobca a p. G. R. Z., podľa názoru súdu žalovaný neuniesol ohľadne tohto svojho tvrdenia dôkazné
bremeno. Žalovaný v konaní nepreukázal a ani nenavrhol dôkaz o tom, že zakúpil na výrobu týchto
obrúčok materiál v hodnote, ktorá zodpovedala poukázaným finančným prostriedkom, t.j. v hodnote
53.750 Eur a nepreukázal a ani nenavrhol dôkaz o tom, akú reálnu hodnotu mali vyrobené obrúčky,
resp, že ich reálna hodnota zodpovedala sume 53.750 Eur. Pokiaľ žalovaný v tejto súvislosti hodnotu

výrobkov mienil preukázať emailovou komunikáciou s firmou Chopard, tiež rapaportom cenníka, súd
na tieto listiny neprihliadol, pretože išlo o doklady v anglickom jazyku, ktorých obsah právny zástupca
žalobcu spochybnil, pričom ich preklad do slovenského jazyka zo strany žalovaného nebol doplnený,
ani nebol v tejto súvislosti zo strany žalovaného navrhnutý dôkaz.

30. V kontexte vyššie uvedeného súd má za preukázané, že peňažné prostriedky, ktoré žalovanému

boli reálne poukázané na jeho účet platobnými príkazmi zo dňa 23.2.2009 vo výške 26.750 Eur a zo
dňa 25.2.2009 vo výške 17.100 Eur a vo výške 9.900 Eur, predstavovali dojednanú pôžičku, ktorú
žalobca poskytol žalovanému v súvislosti s ich dohodou o tom, že za poskytnuté peňažné prostriedky
žalovaný nakúpi drahokamy, z nich vyrobí šperky a zisk z ich predaja si rozdelia, teda že doba vrátenia
síce súvisela s predajom šperkov, súčasne nebola konkrétne určená, že šperky do dnešného dňa

neboli predané a poskytnutá pôžička v žalovanej čiastke nebola zo strany žalovaného vrátená a to
napriek písomnej výzve, ktorá bola žalovanému doručená dňa 7.3.2013. Na základe toho súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky 53.750 Eur spolu s uplatneným úrokom z omeškania v jeho
zákonnej výške 8,75 % ročne od 8.3.2013 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy
na plnenie žalovanému (§ 563 OZ), čím vyhovel žalobe v celom rozsahu.

31. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP
s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške
100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.