Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209122
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712209122.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v spore žalobcu R. N., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX,
zastúpeného JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom Michalovce, Námestie Slobody 3, proti
žalovanej Generali Slovensko poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Plynárenská 7/C, zastúpenej JUDr.
Slavomírom Dubjelom, advokátom so sídlom v Košiciach, Žriedlová 3, o náhradu škody, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 3.10.2016 č.k. 5C 74/2012-356 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej p r i z n á v a plnú náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 7.019,25 eur s prísl., z titulu náhrady škody na sťažení
spoločenského uplatnenia, v dôsledku škodovej udalosti pri dopravnej nehode dňa 6.5.2007. Ďalším
výrokom žalovanej priznal plnú náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 6.5.2007 došlo v obci Moravany k dopravnej
nehode, pri ktorej vodič S. P. motorovým vozidlom značky Škoda Felícia EČV L.-XXXBC zozadu

narazil do žalobcu. Žalobca pri nehode utrpel zranenia, a to zlomeninu vnútorného a vonkajšieho
členka a zadnej hrany píšťaly vľavo s posunom úlomkov, pohmoždenie hlavy v oblasti záhlavia,
pohmoždenie hrudníka, zlomeninu bázy piatej predpriehlavkovej kosti vpravo a zlomeninu základného
článku malíčka pravej ruky s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 20 týždňov. Žalobca sa po
úraze podrobil zložitej a dlhodobej liečbe, absolvoval 4 operácie a liečba bola ukončená 24.6.2010, keď
traumatológ MUDr.Ján Džavan žalobcovi vydal posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Podľa
tohto posudku vyzval žalobca žalovanú na vyplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

za 550 bodov, pričom požadoval aj zvýšenie náhrady podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z..
Žalovanápoukázalažalobcovititulomsťaženiaspoločenskéhouplatneniasumu4.011,-eurza300bodov
podľa lekárskeho posudku MUDr. Jána Džavana. Žalobkyňa neposkytla plnenie za položku 254 -
vážne duševné poruchy po ťažkom poranení v hodnote 250 bodov s tvrdením, že táto položka nie je
v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že rozhodnutím Sociálnej
poisťovne z 21.7.2010 bol žalobca uznaný za čiastočne invalidného dôchodcu. Z odborného posudku o
invalidite zo dňa 17.6.2010 zistil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím, pre ktoré bol žalobca uznaný

čiastočne invalidným dôchodcom, boli zdravotné problémy a diagnóza súvisiaca s dopravnou nehodou,
v dôsledku ktorých bol priznaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 40% a na základe
ďalších diagnóz nazvaných iné postihnutie bolo priznaných ďalších 10 % ako základ pre invalidný
dôchodok. V konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie znalcom MUDr. Juliánom Tkáčom a MUDr.Milošom Buričom. Znalec MUDr. Julián Tkáč v súvislosti s možným zvýšením bodového ohodnotenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že k tomu nepristúpil MUDr. Džavan pri bodovom hodnotení
24.6.2010 a podľa názoru znalca MUDr. Juliána Tkáča zdravotný stav žalobcu neodôvodňuje takéto

bodové zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Pokiaľ sa týka položky 254 - vážne duševné
poruchy po iných ťažkých poraneniach, znalec MUDr. Julián Tkáč sa odvolal na znalecký posudok
konzultanta MUDr. Miloša Buriča z odboru psychiatrie, ktorý síce zistil u žalobcu duševné poruchy s
tým, že tento od narodenia trpí na psychické poruchy, vyšetrením žalobcu ako aj správami psychiatrov
za predchádzajúce obdobie pred vznikom úrazu však nezistil také vážne duševné poruchy, ktoré by boli

v príčinnej súvislosti s jeho úrazom zo dňa 6.5.2007. Pokiaľ žalobca poukazoval na rozdiely v záveroch
odbornéhoposudkuoinvaliditevypracovanéhoMUDr.JánomSoročinoma vznaleckomposudkuMUDr.
Juliána Tkáča, uviedol súd prvej inštancie, že obaja lekári sa zhodli na tom, že hlavnou príčinou priznania
čiastočného invalidného dôchodku bolo poškodenie zdravia, a to zlomenina členka ľavej nohy žalobcu a
následne komplikácie, ktoré nastali po nehode dňa 6.5.2007. Znalec MUDr. Julián Tkáč však rozhodne
poprel, že by žalobca pri nehode utrpel poranenie kolena a preto následné zdravotné komplikácie, ktoré

vyústili k výmene ľavého kolenného kĺbu žalobcu nie sú v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
zo dňa 6.5.2007. Znalec MUDr. Julián Tkáč priznal žalobcovi na sťaženie spoločenského uplatnenia
hodnotu 280 bodov, žalovaná však preukázateľné vyplatila žalobcovi náhradu za 300 bodov podľa
bodového ohodnotenia MUDr. Džavana. S poukazom na závery znaleckého posudku MUDr. Juliána
Tkáča neprichádza do úvahy zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č.

437/2004 Z.z.. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti všetkým jeho výrokom. Odvolanie odôvodnil podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a priznal náhradu
trov odvolacieho konania a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie.

4. Žalobca uvádza, že nenamieta znalecký posudok MUDr. Juliána Tkáča, namieta však to, že sa
súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal zvýšením ustáleného bodového ohodnotenia. Odvolateľ
tvrdí, že mimo záverov znalca MUDr. Tkáča mohol súd prvej inštancie zvýšiť bodové hodnotenie s
poukazom na ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. predovšetkým preto, že žalobcovi bol priznaný

čiastočný invalidný dôchodok v príčinnej súvislosti s úrazom a značným zhoršením zdravotného stavu.
Znalec MUDr. Tkáč v znaleckom posudku uviedol, že trvalé následky po zlomenine v ľavom členkovom
kĺbe spôsobili percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť o 45%. Tento pokles stačí na
priznaniečiastočnéhoinvalidnéhodôchodku. Pretolensamotnéporaneniežalobcu-stuhnutiehorného
a dolného členkového kĺbu v nepriaznivom postavení stačilo na priznanie čiastočného invalidného

dôchodku a toto poranenie je v súvislosti s úrazom. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na tú skutočnosť,
že MUDr. Džavan vyhotovoval posudok o sťažení spoločenského uplatnenia 24.6.2010 a odvtedy
došlo k značnému zhoršeniu zdravotného stavu žalobcu v súvislosti s úrazom, kedy došlo k navýšeniu
percentuálnej miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zo 40 % na 45% ku dňu 27.2.2012. Toto
zhoršenie zdravotného stavu spočíva v úplnej stuhlosti členkového kĺbu. Odvolateľ namietal, že MUDr.

Tkáč nemôže spochybňovať priznanú výšku percentuálnej miery z dôvodu poškodenia členkového kĺbu
s tým, že on by priznal iba pokles 35%, pretože rozhodnutie Sociálnej poisťovne je právoplatné a
vykonateľné a súd je ním viazaný. Súd teda nemôže v súdnom konaní riešiť otázku, či žalobca spĺňa
podmienky na priznanie invalidného dôchodku. Navyše znalec MUDr. Tkáč nie je znalcom v odbore
posudkového lekárstva.

5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uvádza, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. K odvolacím námietkam uvádza, že invalidita žalobcu nebola
priznaná v príčinnej súvislosti s úrazom a nehodou žalobcu, pričom samotný posudkový lekár Sociálnej
poisťovne MUDr. Soročina vo výpovedi dňa 8.9.2014 uviedol, že sa zdravotný stav posudzuje ako celok

a nie v príčinnej súvislosti s jednotlivým úrazovým dejom a že na celkové hodnotenie zdravotného stavu
mali vplyv aj iné vedľajšie ochorenia. Ak teda žalobcovi bola priznaná čiastočná invalidita, táto nebola
priznaná v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 6.5.2007 ale s ohľadom na jeho celkový
zdravotný stav. Navyše vo veci samej je potrebné skúmať aj prípadné spoluzavinenie žalobcu, ktorý
mal v čase nehody cca 2 promile alkoholu v krvi. Táto okolnosť nebola predmetom skúmania zo strany

Sociálnej poisťovne a preto nie je možné s rozhodnutia o čiastočnej invalidite bez ďalšieho vychádzať.
Posudok lekárskeho posudku MUDr. Džavana žalovaná uvádza, že sa k nemu vyjadril aj MUDr. Tkáč,
ktorý určil bodovú hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia a pritom vychádzal aj z odborných
posudkov o invalidite žalobcu a z konzultácii s posudkovými lekármi. Žalovaná už poskytla poistnéplnenie zodpovedajúce hodnote sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 300 bodov, pričom z
posudku MUDr. Tkáča vyplýva, že celkové sťaženie súvisiace s nehodou bolo stanovené na výšku
280 bodov. Nárok na plnenie titulom sťaženia spoločenského uplatnenia za duševné poruchy v konaní

nebol preukázaný ani sčasti. Pokiaľ sa týka zvýšenia bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, miera navýšenia 50% je maximálnou prípustnou mierou, pričom žalobcovi bol priznaný len
čiastočnýinvalidnýdôchodokzdôvodupoklesuvykonávaťzárobkovúčinnosťo45%,čoniejeprimerané
zvýšeniu hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia až o 50%. Invalidita, ani trvalé psychické
poruchy nemajú teda súvis s dopravnou nehodou, ktorej bol žalobca účastníkom.

6. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že sú splnené podmienky prípustnosti odvolania,
teda odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, včas a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne.

7. Odvolateľ vo veci uplatnil odvolacie námietky podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prípustnosť odvolacieho dôvodu podľa

§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daná vtedy, ak súd prvej inštancie pochybil pri hodnotení dôkazov najmä
tým, že nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, resp. vzal úvahy také
skutočnosti, ktoré z vykonaného dokazovania nevyplynuli, alebo že vychádzal zo skutkových dôkazov
založených na chybnom hodnotení pravdivé dokazovania, prípadne vychádzal z okolnosti, ktorá je v
rozpore s inými dôkazmi bez toho, aby takýto rozpor riadne vysvetlil. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. h/ CSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci je daný vtedy, ak súd prvej inštancie na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, prípadne
obsah správne zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval alebo na zistený skutkový stav právnu
normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd je toho názoru, že ani jeden z namietaných odvolacích
dôvodov vo veci nie je naplnený.

8. Odvolací súd konštatuje, že vo veci nie je sporný základ uplatňovaného nároku, to znamená povinnosť
žalovanej plniť náhradu za škodu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 6.5.2007, pri
ktorej utrpel úraz. Predmetom sporu je iba rozsah náhrady, ktorá poškodenému v súvislosti s dopravnou
nehodou patrí.

9. Odvolací súd konštatuje, že žalobca si v konaní uplatňoval a stále uplatňuje priznanie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Džavana za vážne duševné
poruchy vo výške 250 bodov pri hodnote bodu 13,37 eur a ďalej priznanie zvýšenia vo výške 50% z celej
náhrady hodnoty sťaženia jeho spoločenského uplatnenia podľa lekárskeho posudku MUDr. Džavana

za 550 bodov.

10. Podľa § 444 Občianského zákonníka (OZ) pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zák.č. 437/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo; musí byť primeraná povahe následkov aj
predpokladanému vývoju a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa
v živote a v spoločnosti. Náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. Sadzby bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v druhej a štvrtej časti.

Podľa § 5 ods. 5 citovaného zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenie zvýšiť najviac o 50%.

12. Súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcovi nepriznal náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia, za položku vážne duševné poruchy vo výške 250 bodov, a to ani pokiaľ sa týka jej základu.

Ďalej súd prvej inštancie nepriznal zvýšenie odškodnenia v zmysle žalobného návrhu podľa § 5 ods.
5 citovaného zákona.13. Pokiaľ sa týka nároku na priznanie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia za položku vážne
duševné poruchy, uviedol súd prvej inštancie, že táto položka nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou, za ktorú je povinná poskytnúť náhradu škody žalovaná. Odvolací súd konštatuje, že odvolateľ

vodvolanínenamietatentozáversúduprvejinštancie,anineuvádzažiadnekonkrétneodvolaciedôvody,
ktorými by namietal skutkový záver súdu prvej inštancie o tom, že vznik zdravotného stavu, za ktorý
lekár MUDr. Džavan v lekárskom posudku priznal odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
v hodnote 250 bodov je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie ohľadom tejto časti nároku. Dôvody rozhodnutia súdu prvej

inštancie v tejto časti sú jasné, logické a zrozumiteľné a vychádzajú z vykonaného dokazovania, vrátane
znaleckého dokazovania znalcom MUDr. Juliánom Tkáčom, resp. jeho konzultantom MUDr. Milošom
Buričom. Odvolací súd teda totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovi nevznikol nárok
na odškodnenie za položku 254 - vážne duševné poruchy po ťažkom poranení okrem poranenia hlavy v
hodnote 250 bodov. V tejto časti je rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby vecne správne.

14.Odvolateľvodvolaníspochybňujepredovšetkýmzáverysúduprvejinštancievovzťahuknepriznaniu
zvýšenia poskytnutej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zák.č. 437/2004
Z.z.. Aj pri tomto nároku odvolací súd v celom rozsahu súhlasí a stotožňuje sa s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý okrem iného posudzoval priebeh konania a zdravotné dôvody,
pre ktoré bol priznaný žalobcovi čiastočný invalidný dôchodok. Odvolací súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že žalobca bol už v roku 2008 uznaný za invalidného, pričom invalidný dôchodok mu nebol
vyplácaný pre nesplnenie podmienky potrebnej poistnej doby. Invalidný dôchodok bol následne priznaný
žalobcovi až od 1.1.2010 na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 21.7.2010 (čl. 88 spisu).
Podľa odborného posudku o invalidite (čl. 90 spisu) rozhodujúce zdravotné postihnutie pre priznanie
čiastočného invalidného dôchodku boli choroby podporného a pohybového aparátu v podiele 40% a iné

zdravotné postihnutie v pomere 10%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
tak bola určená na 50%.

15. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
poistenec je invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

16. Odvolací súd dáva do pozornosti odborný posudok o invalidite, citovaný v tomto odôvodnení,
podľa ktorého bol uznaný žalobca za invalidného za kombináciu dvoch zdravotných postihnutí, pričom
samotné postihnutie pohybového aparátu nepredstavovalo podiel viac ako 40%. Už týmto samotným

faktom nie je splnený predpoklad pre priznanie zvýšenia spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5
zákonač.437/2004Z.z..Zákonpodmieňujezvýšenienáhradyexistencioudôvodov hodnýchosobitného
zreteľa,pričomuznanieinvalidityjeibajednýmztakýchtoprípadov.Nemožnotiežopomenúťskutočnosť,
že všetky dôvody invalidity je potrebné hodnotiť komplexne a nie je možné vychádzať zo záveru, že v
každom prípade uznania invalidity je povinnosťou súdu alebo iného orgánu rozhodujúceho o priznaní

náhrady zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia nad rámec náhrady, priznanej podľa
vyčíslenia lekárskym posudkom.

17.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštancievovecisprávnerozhodol,
ak nárok žalobcu zamietol a na správnosti tohto rozhodnutia nič nemenia ani odvolacie námietky

žalobcu. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP.

18. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní
bola úspešná žalovaná, preto je odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ

domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.