Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/97/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317205821
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317205821.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,

Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX
XX E. Č.. XX, o zaplatenie sumy 1 088,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie dlžných úrokov z istiny vo výške 120,- eur z a s t a v u j e.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania v rozsahu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 12.05.2017 podal na tunajšom súde žalobu ktorou žiadal, aby súd žalovaného zaviazal
zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 1 088,68 eur, dlžný úrok z istiny vo výške 240,24 eur, zmluvný úrok vo
výške 25,50 % ročne zo sumy 1 088,68 eur od 01.04.2017 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 1 088,68 eur od 01.04.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodil tým, že dňa 19.09.2011 uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX a jej neoddeliteľnou súčasťou boli o.i. Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,

Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Na jej základe poskytol žalovanému peňažné
prostriedky vo výške 1 700,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné
peňažné plnenia podľa zmluvy. Žalovaný neplnil úver riadne a včas a preto žalobca dňa 14.08.2013
vyhlásil úver za predčasne splatný. Žalovaný vykonal poslednú úhradu v jeho prospech dňa 09.03.2017
a preto ku dňu 31.03.2017 bol povinný zaplatiť istinu vo výške 1 088,68 eur, dlžné úroky z istiny
vo výške 240,74 eur a úroky z úveru a úroky z omeškania z dlžnej istiny odo dňa 01.04.2017 zo sumy
1 088,68 eur.

2. Žalobca písomne dňa 30.06.2017 zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 120,- eur (vyčíslený úrok
a úrok z omeškania) a to z dôvodu úhrady tejto sumy zo strany žalovaného. Predmetom konania tak
ostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1 088,68 eur, dlžného úroku z istiny vo výške 120,24
eur, zmluvného úroku vo výške 25,50 % ročne zo sumy 1 088,68 eur od 01.04.2017 do zaplatenia,
zákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5,25%ročnezosumy1088,68eurod01.04.2017dozaplatenia

Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Nakoľko žalobca skôr než sa začalo pojednávanie zobral žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jedná o
uplatnený nárok zaplatenie vyčíslených úrokov vo výške 120,- eur, súd nežiadal súhlas žalovaného s
čiastočným späťvzatím a v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie v tejto časti zastavil.

3. Žalovaný sa v danej právnej veci nevyjadril.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o úvere, obchodnými podmienkami žalobcu
pre spotrebiteľské úvery, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, sadzobníkom poplatkov
žalobcu, výzvou na zaplatenie zo dňa 14.08.2013, výpisom z účtu žalovaného, uznaním dlhu zo dňa
12.09.2014, písomnými vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Žalobca ako banka a žalovaný ako dlžník dňa 19.09.2011 uzatvorili Zmluvu o úvere dostupná pôžička
č. XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 1 750,- eur. Výška úrokovej
sadzby bola 25,50 %. Žalovaný sa úver zaviazal splatiť v 50 mesačných splátkach vo výške 61,29 eur.
Splatnosť prvej splátky bola dňa 19.10.2011 a poslednej dňa 19.11.2015. Výška RPMN bola 30,98 %,
priemerná RPMN bola 20,65 %. Celková výška nákladov bola 1 145,53 eur.

V zmysle bodu 3.2. Zmluvy, sa právne vzťahy neupravené Zmluvou sa riadia Všeobecnými obchodnými
podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver - dostupná pôžička, OP, Sadzobníkom poplatkov,
Oboznámením o RPMN, oznámením o úrokových sadzbách, Informáciami o poistení podľa zákona č.
186/2009 Z.z.

6. Podľa článku 2., bod. 2.1. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, klient navrhuje
uzavretie ZoÚ podľa ust. § 497 a nasl. ObZ. Na uzavretie ZoÚ nie je právny nárok. Ak Poštovka
odmietne uzavretie ZoÚ s Klientom na základe overenia v príslušných databázach s cieľom posúdenia
jeho schopnosti splácať úver, informuje Klienta o výsledku tohto nahliadnutia a oznámi mu informácie

o použitej databáze.

Podľa článku 4., bod. 4.1., Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, klient má povinnosť platiť
za poskytnutý úver banke úroky v zmysle akruálneho oznámenia.

Podľa článku 5., bod. 5.3. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, splátky sú splatné dňom
uvedeným v ZoÚ, pričom platí, že sú splatené okamihom ich pripísania na účet banky. Klient platí Splátku
v zmluvne dohodnutej výške. V prípade, ak Klient zašle sumu Splátky presahujúcu zmluvnú Splátku
bez toho, aby informoval banku a dohodol sa s ňou o skutočnostiach v zmysle bodu 6.1. týchto OP,
takéto konanie sa považuje za predplatenú Splátku, a nie za čiastočné alebo úplne predčasné splatenie,

ak banka neurčí inak. Ak pri úmrtí alebo invalidite Klienta Poisťovňa uhradí poistné plnenie, nejde o
predplatenú splátku v zmysle tohto bodu.

Podľa článku 5., bod. 5.6. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, platby od Klienta sa
voči pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v

nasledujúcom poradí: [1] poplatky podľa Sadzobníka poplatkov [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4]
splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú
najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia.

Podľa článku 6., bod. 6.2. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, ak Klient je v omeškaní

s platením čo i len jednej Splátky v plnej, resp. čiastočnej výške, alebo poskytol banke nepravdivé
údaje o svojej osobe, resp. o Spoludlžníkovi [napr. v predložených dokladoch, formulári ZoÚ], alebo
v majetkových pomeroch Klienta alebo Spoludlžníka nastala podstatná zmena, ktorá môže negatívne
ohroziť schopnosť splatiť pohľadávku banky vyplývajúcu zo ZoÚ, alebo na majetok Klienta/Spoludlžníkabol vyhlásený konkurz alebo exekúcia, alebo Klient zomrel, je banka oprávnená požadovať predčasné
splatenie celej istiny úveru vrátane príslušenstva.

Podľa článku 6., bod. 6.4. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, v prípade, ak sa
úver stane predčasne splatným v zmysle bodu 6.2. OP, banka je oprávnená úročiť nesplatenú istinu
úveru zmluvnou Úrokovou sadzbou a sadzbou úroku z omeškania vo výške stanovenej v Oznámení o
úrokových sadzbách, a to od dátumu predčasnej splatnosti až do úplného splatenia zmluvného záväzku
Klienta voči banke.

Podľa článku 6., bod. 6.5. Obchodných podmienok pre úver dostupná pôžička, klient je povinný zaplatiť
banke i príslušenstvo pohľadávky, a to vrátane poplatkov, spojené s upomínaním Klienta v zmysle
Sadzobníka poplatkov a nákladov banky vynaložených na úhrady poistného podľa čl. 11 OP.

7. Podľa Sadzobníka poplatkov Poštovej banky, a.s., výška poplatku za 1. Upomienku je 9,96 eur, výška

poplatku za 2. Upomienku je 24,90 eur, výška poplatku za výzvu na splatenie úveru je 3,32 eur.

8. Žalobca písomnou výzvou zo dňa 14.08.2013 k uvedenému dňu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru a
žalovaného vyzval na zaplatenie sumy 1 458,19 eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Výzvu žalovaný
prevzal dňa 19.08.2013.

9. Z výpisu z účtu žalovaného ku dňu 31.03.2017 vyplýva, že dlžná suma istiny bola 1 088,68 eur,
suma vyčíslených úrokov z úveru bola 220,05 eur a 20,19 eur. Žalovaný k uvedenému dňu realizoval
v prospech žalobcu úhrady v celkovej výške 2 638,44 eur. Ku dňu 12.09.2014 bola výška úhrad
realizovaných žalovaným v sume 1 338,94 eur.

10. Žalovaný písomne dňa 12.09.2014 uznal dlh voči žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXX vo výške 1 680,85 eur, ktorý sa stal splatným dňa 14.08.2013.

11. Z výpisu z kalkulačky pre výpočet RPMN vyplýva, že pri výške úveru 1 750,- eur, výške splátky 61,29

eur, počte splátok 50, výška RPMN bola 33,93 %.

12. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.06.2017 uviedol, že medzi stranami
sporu bola dňa 19.09.2011 uzatvorená úverová zmluva a žalovanému boli v uvedený deň poskytnuté
finančné prostriedky vo výške 1 750,- eur. Žalovaný v jeho prospech realizoval úhrady vo výške 2 638,94

eur z ktorých na poplatky bola zaúčtovaná suma 100,12 eur, na úroky suma 1 877,50 eur a na istinu
suma 661,32 eur. Poukázal na bod 5.6. obchodných podmienok pre úver. V ďalšom uviedol, že celková
suma zmluvných úrokov vyčíslená k 31.03.2017 bola 1 907,66 eur a úroku z omeškania bola 210,08
eur. Po započítaní úhrad žalovaného v sume 1 877,50 eur na vyčíslené úroky, neuhradené úroky sú
v sume 240,24 eur. Poukázal, že výška úroku z úveru 25,50 % ročne nie je dohodnutá v rozpore s

dobrými mravmi. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 26 /2011. Medzi zmluvnými stranami
výška úrokovej sadzby v čase dojednania nepresahovala úrokovú mieru obvyklú, určenú s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

V ďalšom uviedol, že je právom veriteľa jednostranne zmeniť termín splatnosti úveru z dôvodu, ak

dlžník poruší svoju povinnosť. Zosplatnením úveru dochádza k strate výhody úhrady úveru v splátkach
a dlžník je povinný uhradiť celú výšku úveru jednorázovo. Ak platí, že dlžník je povinný platiť zmluvný
úrok vo vzťahu k jednotlivým splátkam až do času zaplatenia, nie je dôvodný výklad, že v prípade
zmeny splatnosti jednotlivej splátky, povinnosť platiť zákonný úrok až do času riadnej úhrady dlžnej
sumy zanikla. Zmluvný úrok je odplatou za poskytnutie finančných prostriedkov a tvorí tak ekonomickú

podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej činnosti veriteľa.

13. Podľa § 261 ods. 6, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného
v rozhodnom období (ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto
právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len ,,Zákon“),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.Podľa § 9 ods. 2 Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a a neobsahuje náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa

Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka .

17. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

18.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdmalzapreukázané,žemedzistranamisporubolauzavretá
zmluva o úvere, pričom táto zmluva je zároveň zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť

tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a

služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.19. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

20. Súd na základe vykonaného dokazovania tak mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným
bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanému bol

poskytnutý úver vo výške 1 750,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 50 splátkach vo výške 61,29 eur
mesačne,od19.10.2011do19.11.2011.Medziúčastníkmizmluvybolaajdohodnutávýškaúrokuzúveru
a to vo výške 25,50 % ročne. Z dôvodu neplnenia si povinností zo strany žalovaného a to nesplácania
dohodnutých mesačných splátok, žalobca vyhlásil ku dňu 14.08.2013 predčasnú splatnosť úveru. Súd
mal tiež za preukázané, že žalovaný v prospech žalobcu uhradil celkovo sumu 2 758,44 eur.

21. Súd vykonaným dokazovaním mal tiež za preukázané, že v zmluve o úvere absentuje údaj
požadovaný zákonom o spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej splátky.
Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani v súlade s uvedeným
zákonným ustanovením.

Zuvedenéhojezrejmé,žepovinnýmináležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúverepodľaúpravyplatnej
v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených
zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedatakkistine,akoajkúrokomainýmpoplatkom.Jetedajednoznačne,

že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov, taktiež aj ich
počet a termín splátok

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. 2Cdo/245/2010).

Súd poukazuje, že obdobný právny názor bol vyslovený aj rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 27C/118/2015 zo dňa 09.02.2016, Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 9C/70/2015 zo dňa
02.02.2016, Okresného súdu Prešov sp. zn. 28C/91/2015 zo dňa 10.02.2016, Krajského súdu v Trnave

sp. zn. 26Co/430/2015 zo dňa 27.09.2016, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/403/2016 zo dňa
12.10.2016, KS v Žiline sp. zn. 9Co/397/2016 zo dňa 26.01.2017, Okresného súdu Liptovský Mikuláš
sp. zn. 5Csp/28/2016 zo dňa 07.03.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Co/66/2015 zo dňa
01.12.2015, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/198/2016 zo dňa 29.11.2016, Okresného súdu Levice
sp. zn. 14Csp/84/2016 zo dňa 26.04.2017, Okresného súdu Čadca sp. zn. 12Csp/50/2016 zo dňa

11.04.2017, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20Csp/19/2016 zo dňa 05.04.2017, Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 6Co/39/2017 zo dňa 26.04.2017, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/108/2016 zo dňa
29.05.2017.

22. Ďalšou zákonnou náležitosťou úverovej zmluvy v čase jej uzatvorenia bola aj celková čiastka, ktorú

má spotrebiteľ zaplatiť. Takýto údaj v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu absentuje,
v zmluve je uvedená iba výška nákladov, ktoré mali žalovaní v súvislosti s poskytnutým úverom zaplatiť.
V zmluve tak nie je uvedená povinná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch.

23. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.
v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto
ročnej percentuálnej miery nákladov.V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia
zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladov

použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité

pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že
je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité
na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016 zo
dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017.
24. V predmetnej zmluve bola uvedená RPMN vo výške 30,98 %, pričom podľa prepočtu má byť správne
uvedenásadzba33,96%(výpočetsúdrealizovalprostredníctvomkalkulačky). Súd pri tomto výpočte vychádzal z

výšky úveru 1 750,- eur, výšky splátky úveru 61,29 eur pri ich počtu 50. Z daného vyplýva, že v zmluve
je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a
bez poplatkov, a to od počiatku aj z uvedeného dôvodu.

Pozri rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/98/2017 zo dňa 25.04.2017.

25. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je
potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

26. Súd pre úplnosť poukazuje, že zmluva o úvere v časti dojednanej výšky ročnej úrokovej sadzby je
neplatná a to aj pre rozpor daného dojednania s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol v čase uzavretia zmluvy obsiahnutý i v zákone č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ustanovenia § 4 ods. 5 tohto právneho predpisu predávajúci

nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto
zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky
diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie

zmluvnej slobody.

Dobrými mravmi (bonimores), ktoré sú používané ako kritérium, u ktorého je daný osobitný záujem na
ich dodržiavaní, nie sú zákonom definované. V súdnej praxi sú všeobecne posudzované ako obvyklé,poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom sú dôležité predovšetkým všetky okolnosti, za ktorých bol
právny úkon uzatvorený. Ich obsah spočíva v uvedenom mimoprávnom súbore pravidiel chovania,
ktorý je všeobecne uznávaným vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a rešpektuje právne princípy

spoločenského poriadku. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, ak odporuje takýmto
pravidlám chovania, ktoré povahu právnych noriem samé osebe nemajú.

Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie poskytnutie istiny, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to,
že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi nemá vplyv, že táto bola dobrovoľne dohodnutá. V súlade s

dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)
spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na
najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých
mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané
úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a
predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly,
pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových
subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo
všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk.

Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o
viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom.

Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli
priemerné úrokové sadzby pri úveroch (spotrebiteľské a iné úvery) uzatvorených na dobu od 1 do 5

rokov v septembri 2011, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 10,95 % ročne. Výška úrokovej
sadzby úveru dohodnutá medzi stranami sporu bola 25,50 % ročne. Úroková sadzba predmetnej pôžičky
je tak viac ako o 100 % vyššia ako priemerná sadzba úrokov pri úveroch poskytovaných bankami v
rovnakomobdobí.Súdjetohonázoru,žetaktodohodnutávýškaúrokovvzmluveoúverejeneprimeraná
a je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie
požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške

úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

27. Žalovaný dňa 12.09.2014 písomne uznal dlh voči žalobcovi z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX v
sume 1 680,85 eur. Tento nárok žalobcu uznal čo do dôvodu a výška a to vzhľadom na stav pohľadávky.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon, v ktorom dlžník uznáva záväzok čo do dôvodu a výšky.
Na jeho platnosť je potrebná písomná forma, prísľub zaplatenia dlhu a špecifikácia dlhu s uvedením

jeho dôvodu a výšky, avšak samotné splnenie týchto náležitostí nerobí z právneho úkonu uznávacie
vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené tiež slobodnou vôľou konajúcej osoby smerujúcou ku vzniku práv
či povinností z neho vyplývajúcich.

Predmetom uznania môže byť existujúci a platný záväzok. Ak dlžník uzná určitý záväzok zo zmluvy,

hoci zo zmluvy pre neho žiadny záväzok nevyplýva, alebo by išlo o zaniknutý záväzok, potom by uznal
neexistujúci záväzok. S takýmto uznaním nemožno spájať žiadne právne následky uvedené v § 558
Občianskeho zákonníka.Predmetom uznania môže byť aj príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka),
odklad platby, plnenie dlhu v splátkach a pod. Pre uznanie príslušenstva je potrebné uznanie dlhu
formulovať tak, že príslušenstvo je predmetom uznania.

,,Ako vyplýva z predloženej listiny, žalovaný uznal svoj dlh vo výške 1 100 000 Kč, pričom táto listina
neobsahuje žiadnu zmienku, že súčasťou tejto uznávanej sumy sú a v akom rozsahu (v akej výške a za
aké obdobie) aj úroky z omeškania. Ak podmienkou platnosti uznania dlhu podľa § 558 OZ je, aby dlžník
písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky, je touto výškou v súdenej veci treba

rozumieť len istinu dlhu vo výške 1 100 000 Kč, pretože nie je dôvod sa domnievať, že uznávaná suma
zahŕňa aj doteraz splatné úroky z omeškania. Neplatí pritom, že ak uzná dlžník istinu dlhu, automaticky
tým uznáva aj jeho príslušenstvo. Keďže úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvom
dlhu (sú vecou v právnom zmysle), je nepochybné, že samotná identifikácia istiny v uznaní dlhu podľa
§ 558 nemôže byť považovaná za uznanie dlhu aj v rozsahu jeho príslušenstva (úrokov z omeškania)
prostredníctvom námietky, že príslušenstvo pohľadávky sleduje jej osud. Súdna prax napr. nepochybuje

o tom, že príslušenstvo pohľadávky (právo na úroky alebo úroky z omeškania) možno napr. postúpiť
samostatne zmluvou“ - Rozhodnutie NS ČR z 22.09.2011, sp. zn. 33Cdo/3029/2011.

V danej právnej veci z predloženého uznania dlhu zo dňa 12.09.2014 vyplýva, že žalovaný uznal dlh voči
žalobcovi vo výške 1 680,85 eur zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorý sa stal splatným dňa 14.08.2013. Dlh

žalovaného v predmetnej listine nie je bližšie špecifikovaný. Z dokladu - výzva na úhradu dlžnej sumy
zo dňa 14.08.2013 vyplýva, že k uvedenému dňu vyhlásil žalobca predčasnú splatnosť pohľadávky a
dlžná suma bola 1 458,19 eur. Z výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že ku dňu 14.08.2013 žalovaný
zaplatil žalobcovi finančné prostriedky v celkovej výške 1 138,44 eur a ku dňu 12.09.2014 vo výške 1
338,44 eur. Ku dňu uznania dlhu na istine bol dlh vo výške 411,06 eur. Vzhľadom na obsah predmetného

uznania súd je toho názoru, že predmetom uznania mal byť nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej istiny
úveru, nakoľko v predmetnej listine dlh nebol inak bližšie špecifikovaný. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti zo strany žalovaného došlo k uznaniu dlhu vo výške 1 680,85 eur, pričom ku dňu 12.09.2014
dlh na istine bol už iba vo výške 411,06 eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný čiastočne uznal už dlh
zaniknutý a to vo výške 1 338,44 eur a preto podľa názoru súdu v tejto časti uznanie dlhu nemôže mať

právne následky v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka.

28. Uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá
vzniknenazákladejednostrannéhoprávnehoúkonudlžníkaadresovanéhoveriteľovi,ktorýmdlžníkdáva
najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. Právne účinky uznania dlhu môže

mať len takáto dohoda.

Dohoda o uznaní dlhu môže byť aj neplatným právnym úkonom, ak odporuje zákonu, zákon obchádza
alebo je v rozpore s dobrými mravmi ( § 39 Občianskeho zákonníka).

V danej právnej veci je súd toho názoru že uznanie dlhu žalovaného zo dňa 12.09.2014 je neplatným
právnym úkonom. Súd v tomto smere mal za preukázané, že samotné uznanie dlhu nespísal žalovaný,
ale mu bolo zaslané na podpis zo strany žalobcu. Daná skutočnosť vyplýva priamo z listiny - uznanie
dlhu, jedná s o listinu opatrenú označením ,,NÁVRATKA“ a na listine je uvedené, že zásielku žalovaný
obdŕžal poštou dňa 12.09.2014. Z uvedeného je zrejmé, že samotné uznanie dlhu žalovaným bolo

iniciované zo strany žalobcu a to za stavu, keď medzi stranami sporu bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva o úvere, pričom zmluva neobsahovala zákonom stanovené náležitosti, tak ako to súd vyššie
uviedol, preto úver poskytnutý žalovanému bol bezúročný a bez poplatkov. Súd takéto konanie žalobcu
hodnotí ako konanie, ktoré žalobca vykonal v úmysle obísť zákon o spotrebiteľských úveroch a takýmto
spôsobom vo vzťahu k žalovanému si zabezpečiť nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov, na ktoré mu

právo nevzniklo.

29. Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd preto dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
nedôvodná. Zo stany žalobcu boli reálne žalovanému poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1 750,-
eur a v prospech žalobcu žalovaný už uhradil sumu 2 758,44 eur a teda už voči žalobcovi žiadny dlh

nemá. Preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1 328,92 eur s prísl. (1 088,68 eur +
240,24 eur). Žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 120,- eur zobral späť z dôvodu úhrady uvedenej
sumy žalovaným v priebehu súdneho konania, v tejto časti súd konanie zastavil a vo zvyšnej časti súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti v ktorej bolo konanie zastavené z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania žalovaný, čo možno považovať za jeho neúspech v konaní a v tejto časti by bol

povinný žalobcovi nahradiť trovy konania. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku zo strany žalobcu bol v
konaní úspešný žalovaný, nakoľko súd v tejto časti žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené žalovaný
mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti a preto mu vznikol nárok na priznanie plnej náhrady trov
konania. Nakoľko však žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním žiadne trovy nevznikli, súd mu
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.