Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205420
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116205420.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1. Y. T., B.. XX.X.XXXX, O.
X. S. XXX/XX, XXX XX W., X.R. T., B.. XX.XX.XXXX, O. X. S. XXX/XX, XXX XX W., X. L. T., B..
XX.X.XXXX, O. X. S. XXX/XX, XXX XX W., všetci právne zatúpení: JUDr. Darina Solárová, advokátka
so sídlom Škultétyho 3, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom
Tomášiková 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: AK JUDr. Marek Hric, s.r.o.,
so sídlom P.O. Hviezdoslavova 10625/26B, Martin, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o., so
sídlom Masarykova 21 , 040 01 Košice, o zdržanie sa výkonu záložného práva, o odvolaní žalobcov

proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 9.6.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok o zamietnutí žaloby a o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 2. rade.

Zrušuje rozsudok o zamietnutí žaloby a o trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade a v rozsahu
zrušenia vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou
žalobcovia žiadali určiť, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiamzapísanýmnaLVč.XXX,kat.úz.Kapušany.Vyslovil,žežalovanýv1.radeažalovanýv
2. rade majú voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vychádzal zo
skutkového zistenia, že „...Žalobcovia a žalovaný v 1. rade uzavreli dňa 22.6.2012 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný v 1. rade ňou poskytol žalobcom úver na bývanie vo výške 30.000
€. V časti I. bode 1 bola dohodnutá úroková sadzba fixná na 3 roky vo výške 5,89 % p.a.. Žalobcovia

sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach po 193,47 € po dobu 24 rokov. Zabezpečenie úveru
sa spomína v časti I. „Základné podmienky“ v bode 2 v tom zmysle, že banka poskytne dlžníkov
úver po uzatvorení zmluvy o zriadení záložného opráva k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX,
k.ú. Kapušany, čo je v zmluve konkretizované a takisto v časti V. „Zabezpečenie“, kde sa uvádza, že
pohľadávka bude zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti na základe zmluvy uzatvorenej so
žalobkyňou v 2. rade. V uvedenej časti sa takisto uvádza, že ak dlžník nesplatí v čase dohodnutom v
základných podmienka pohľadávku alebo jej časť, má banka právo realizovať zabezpečenie v súlade

s ustanoveniami VOP, osobitne v ten istý deň, teda 22.6.2012 žalobkyňa v 2. rade a žalovaný v 1.
rade uzavreli aj zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je konkretizovaná v časti II. a
predstavovala rodinný dom a priľahlé parcely, pričom zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia
pohľadávky záložného veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Záložné právo vzniklojeho vkladom do katastra nehnuteľností pod č. P. XXXX/XX. Keďže žalobcovia úver riadne nesplácali,
žalovaný v 1. rade listom zo dňa 26.8.2015 úver zosplatnil ku dňu 25.8.2015 v zmysle bodu 8.1. písm. a)
Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s

účinnosťou od 1.1.2015 a zároveň ich vyzval na zaplatenie sumy vo výške 31.900 €.Žalovaný v 2. rade
v Oznámení o dobrovoľnej dražby PDS č. XXX/X-XXXX uviedol dátum, čas a miesto konania dražby
nehnuteľností. Podľa znaleckého posudku č. 12/2011 vyhotoveného znalcom v odbore stavebníctvo,
odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností, N.. H. U., dňa 14.12.2011 bola stanovená všeobecná hodnota
sporných nehnuteľností vo výške 61.500 €.“.

2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 151a ods. 1, § 151b ods. 1, § 151j ods. 1,
§ 151m,d ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 6, § 7 ods. 1,2, § 21 ods.
2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.

3. V nadväznosti na citované ustanovenia a v súvislosti so žalobcami vznesenou námietkou legitimity

inštitútu dobrovoľnej dražby, potrebou jej súdnej kontroly a ochranou obydlia, teda rozpornosť s
Ústavou Slovenskej republiky a európskou judikatúrou, súd prvej inštancie uviedol, že záložné právo je
legitímnym právnym inštitútom, na realizáciu ktorého slúži zákon o dobrovoľných dražbách. Nezistil, aby
právne normy upravujúce dobrovoľnú dražbu boli v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a naviac,
záver o protiústavnosti konkrétnej právnej normy by mohol rozhodnúť jedine Ústavný súd Slovenskej

republiky.Nestotožnilsasnázoromžalobcov,žedražboubyboloporušenéichústavnéprávonaochranu
obydlia garantované Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, keďže tento článok poskytuje ochranu predovšetkým
pred neoprávneným vstupom do obydlia a nie zotrvanie občana v určitom obydlí. Mal za to, že žalobe
nie je možné vyhovieť len preto, že predmetom zálohu je obydlie žalobcov, naviac, ak záložné právo
bolo zriadené na základe individuálne dojednanej záložnej zmluvy, pričom žalobcovia nepopierajú vznik

zabezpečovanej pohľadávky a netvrdia ani jej zánik. Konštatoval, že irelevantné je v predmetnom konaní
skúmať prejudiciálne existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Súd prvej
inštancie zdôraznil, že súčasná právna úprava dáva spotrebiteľovi možnosť brániť sa voči nekalým
postupom a neprijateľným zmluvným podmienka formou určovacích žalôb alebo žalôb na splnenie
konkrétnych povinností a nemožno rozhodnutím súdu vo veci samej nahrádzať predbežné opatrenie,

lebo také rozhodnutie by bolo prakticky nevykonateľné a zasahovalo by do práv toho, voči komu smeruje
bez toho, aby bolo právoplatne rozhodnuté o právach a povinnostiach účastníkov. Teda, aby bola s
konečnou platnosťou doriešená otázka platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, v zmysle ktorého si ten
- ktorý účastník realizuje svoje právo.

4. Za neopodstatnenú považoval súd prvej inštancie argumentáciu žalobcov potrebou súdnej ochrany
a judikovania výšky pohľadávky. Prípadne porušenie práv by totižto podľa záverov súdu prvej inštancie
mohli žalobcovia napadnúť v lehote 3 mesiacov od príklepu žalobou o neplatnosť dražby.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval aj zachovanie ústavného princípu

primeranosti s poukazom na vysoký dlh žalobcov, predstavujúci 31 000 eur, čo porovnal s hodnotou
založeného domu a pozemku, teda sumou asi 46 000 eur. Konštatoval, že výšku dlhu by zásadne
neovplyvnilo ani posúdenie prípadných neprijateľných zmluvných podmienok ohľadom poplatku, ktorú
skutočnosť však považoval za irelevantnú. Konštatoval, že žalobcovia tiež disponujú dostatočne
efektívnym inštitútom na ochranu svojich práv v podobe možnosti požiadať o nový znalecký posudok

podľa § 12 ods. 5, 6 zákona č. 527/2002 Z. z., prípade v podobe žaloby podľa § 21 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z. z. . Dospel k záveru, že záložné právo má žalovaný zriadené v súlade so zákonom a na
základe platnej záložnej zmluvy, a to bez zreteľa na to, že v súčasnosti ide o obydlie žalobcov. Mal za
to, že ochranu obydlia nie je možné ponímať absolútne, teda žeby každá dražba bytu bola porušením
ústavného práva na ochranu obydlia, keďže neoprávnený zásah do obydlia je zásah, ktorý nemá oporu

v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného
práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa,
čo konštatoval s odkazom na nález Ústavného súdu SR N.. Ú. XX/XXXX z 10.7.2001. Uzavrel, že
prípadný neoprávnený zásah do obydlia žalobcov by bolo možné vyhodnotiť až po tomto zásahu, teda
po dobrovoľnej dražbe. Napriek tomu konštatoval, že dobrovoľná dražba má oporu v zákonnej úprave,

sleduje legitímny cieľ, ktorým je uhradzovacia funkcia záložného práva a vzhľadom na to, že žalobcovia
nie sú schopní svoj dlh vyrovnať, nemožno ju považovať za nie nevyhnutné a neprimerané opatrenie.6. Poukazom na uznesenie Ústavného súdu L..Ú. XX/XXXX ako aj N. Ú. XXX/XXXX dospel súd prvej
inštancie k záveru, že ani Ústavný súd nespochybňuje ústavnosť dobrovoľnej dražby pri dodržaní
určitých zásad. Ich prípadné porušenie však bude možné zistiť až pri samotnej dražbe, preto žalobu ako

neopodstatnenú zamietol.

7. Vo vzťahu k princípu ultima ratio súd prvej inštancie konštatoval, že tento princíp bol naplnený, keďže
žalobcovia napriek tomu, že deklarovali vôľu splácať dlh v splátkach po 120 eur mesačne po vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, neuhradili ani časť dlhu, pričom pred samotným zosplatnením úveru boli v

omeškaní viac ako 454 dní. Žalobcovia pritom v konaní neuviedli ani nepreukázali dôvody, prečo prestali
plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, od kedy do kedy trval stav neumožňujúci splácať úver,
resp. či tento stav naďalej trvá. Konštatoval tiež, že zo strany žalovaného v 1. rade došlo k platnému a
účinnému zosplatneniu úveru, keďže žalobcovia nepopreli tvrdenie žalovaného v 1. rade o existencii a
výške ich splatného dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške cca 3 000 eur.

8. Vo vzťahu k námietke žalobcov týkajúcej sa spôsobilosti žalobcu v 3. rade uzavrieť zmluvu o úvere
súd prvej inštancie uviedol, že samotná skutočnosť, že žalobca v 3. rade navštevoval osobitnú školu a
poberá invalidný dôchodok ešte neznamená, že nie je svojprávny.

9. Dôvod pre zamietnutie žaloby vo vzťahu k žalovaným v 1. a 3. rade (správne žalobcom v 1. a 3. rade,

poznámka odvolacieho súdu) vzhliadol súd prvej inštancie v nedostatku ich aktívnej vecnej legitimácie,
keďže nehnuteľnosť, vo vzťahu ku ktorej sa záložné právo viaže, je len vo vlastníctve žalobkyne v 2.
rade a záložnú zmluvu uzavrela iba táto žalobkyňa.

10. Zamietnutie žaloby voči žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie zdôvodnil jeho nedostatkom

pasívnej legitimácie, keďže tento nie je nositeľom žiadneho záložného práva, teda nie je možné mu
zakázať ani jeho výkon. Naviac, žalovaný v 2. rade nemá uzavretú žiadnu zmluvu o výkone záložného
práva so žalovaným v 1. rade, keďže medzi nimi došlo k rozviazaniu rámcovej zmluvy o spolupráci.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

12. V zákonom stanovenej lehote podali proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobcovia.
Nesúhlasili s tvrdením, že predmetná žaloba bola podaná z troch dôvodov, a to pre neprijateľné zmluvné
podmienky, nedodržanie princípu primeranosti a spochybňovanie samotného inštitútu dobrovoľnej

dražby, keďže zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobcovia namietali aj výrazné podhodnotenie
nehnuteľnosti, neprijateľné zmluvné podmienky, teda skutočnosť, že výkonom záložného práva vymôže
žalovaný v 1. rade viac, než na čo má nárok, nie individuálne dojednanou zmluvou o zriadení
záložného práva, skutočnosťou, že dražba nie je v tomto prípade nevyhnutným opatrením. Trvali
na tom, že u žalobkyne v 2. rade absentovala vôľa uzavrieť záložnú zmluvu. Namietali tiež, že

znalecký posudok, z ktorého súd vychádzal pri vyhotovení rozsudku vyhotovil súdny znalec finančne
prepojený z dražobníkom, pričom sa ani nevysporiadal s tvrdením žalobcov, že nehnuteľnosti sú
podhodnotené. Namietali porušenie princípu rovnosti zbraní, ak súd prvej inštancie vychádzal len zo
znaleckého posudku, ktorý žalobcovia napádajú. Poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. N. Ú. XX/XXXX namietali žalobcovia neprimeranosť opatrenia použitého na dosiahnutie

legitímneho cieľa, predovšetkým vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa mala záujem úver splácať,
má príjem, hnuteľný majetok, preto výkon záložného práva nie je možné hodnotiť ako nevyhnutné a
primerané opatrenie. Vo vzťahu k výhradám súdu prvej inštancie voči petitu žaloby odvolatelia uviedli,
že spotrebiteľom hmotné právo inú možnosť ani nepriznáva.

13.Žalobcoviavodvolanínamietaliajporušenieprincípurovnostizbraníaneobjektivituprizadovažovaní
si dôkazov, ich vyhodnocovaní. Podľa názoru žalobcov bolo povinnosťou súdu predvolávať žalovaných
a tiež zisťovať, prečo žalobcovia prestali úver splácať. Bolo možné prizvať súdneho znalca na posúdenie
skutočnej hodnoty nehnuteľnosti, vyžiadať si dražobný spis a hlavne ex offo preskúmať neprijateľné
zmluvné podmienky úverovej zmluvy. Za nedostatočné vysporiadanie sa s tvrdením žalobcov považovali

žalobcovia skutočnosť, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal s ich tvrdením, že úver nemohol
byťzosplatnený.Trvalinatom,žesožalovanýmv1.radenedohodlizmluvnezaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, tak ako to vyžaduje § 565 Občianskeho zákonníka, preto nemohlo dôjsť
k zosplatneniu úveru a nie je možné predmetné nehnuteľnosti ani dražiť.14. Vo vzťahu k nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v 2. rade odvolatelia uviedli, že práve
žalovaný v 2. rade mal byť poverený vykonaním dražby a nič na tom nemení ani skutočnosť, že došlo

k ukončeniu spolupráce zo žalovaným v 1. rade. Poukazom na § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách žalobcovia mali za to, že konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby sa musia zúčastniť
všetky osoby, ktoré zákon o dobrovoľných dražbách označuje za účastníkov konania.

15. Žalobcovia namietali, že súd prvej inštancie sa doposiaľ nevysporiadal s ich návrhom na podanie

prejudiciálnych otázok Ústavnému súdu Slovenskej republiky a o tomto návrhu do dnešného dňa ani
žiadnym spôsobom nerozhodol. Za podstatné považovali žalobcovia to, že súd prvej inštancie sa
nezaoberal neprijateľnými zmluvnými podmienkami v úverovej zmluve, aj keď tieto boli namietané. Trvali
na tom, že výkonom záložného práva by došlo k neprimeranému zásahu do práva na obydlie a do práva
na súkromný a rodinný život žalobcov, teda by došlo k porušeniu Čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

16. K odvolaniu žalobcov sa žalovaný v 1. a 2. rade nevyjadrili.

17. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu
predchádzajúcej v súlade s § 378 a nasl. CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne
dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), pričom
miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na príslušnej webovej
stránke najmenej 5 dní pred vyhlásením.

18. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého však
dospel k neúplným skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj predčasný právny záver.

19. Odvolací súd sa nestotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že právne irelevantným je

prejudiciálne skúmanie existencie neprijateľných zmluvných podmienok v úverovej zmluve. Práve takéto
dôsledné preskúmanie by mohlo vyvodiť záver o neprimeranosti opatrenia zvoleného žalovaným v
1. rade, teda nedodržanie princípu proporcionality. V záujme zachovania ústavnosti nie je možné
totižto prehliadnuť, že inštitút dobrovoľnej dražby je najväčším zákonom prípustným zásahom do
práva na súkromie a ochranu obydlia zaručených článkom 20 Ústavy SR. Pri naplnení ústavného

princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom
uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Výkon práva má v právnom štáte principiálne
limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie
sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb.

20. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd nestotožňuje ani so závermi súdu prvej inštancie,
že ochranu svojich práv môžu žalobcovia dosiahnuť po uskutočnení dobrovoľnej dražby žalobou o
jej neplatnosť v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení
neskorších predpisov. Za efektívny prostriedok ochrany je totižto možné považovať aj žalobu o zdržanie
sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, spolu s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia

o dočasné sa zdržanie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Vychádzajúc z hmotného
práva, ak záložná zmluva z hľadiska jej platnosti v esenciálnej časti obstojí, v prípade neprimeraného
mimosúdneho výkonu záložného práva prichádza do úvahy ochrana návrhom na uloženie povinnosti
zdržať sa výkonu záložného práva. Rozsudok o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva
pritom nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci. Ak okolnosti prípadu totižto umožňujú prijať záver o

opodstatnenosti a primeranosti výkonu záložného práva, rozsudok o povinnosti zdržať sa takéhoto
výkonu nepredstavuje pri zmene okolností prekážku rozsúdenej veci. Pre posúdenie dôvodnosti žaloby
jerozhodujúceto,vakomštádiusavýkonzáložnéhoprávanachádzaačíuplatnenýmnárokomjemožné
poskytnúť žalujúcej strane sporu ochranu práva, ktoré je ohrozené (§ 137 písm. a), c) CSP, porovnaj aj
komentár zákona č. 527/2002 Z.z. , vydavateľstvo Wolters Kluwer, autori Milan Budjač, Janka Gibaľová,

Peter traka, Jarmila Lazíková).

21. S poukazom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie podcenil preventívnu
funkciu súdu spočívajúcu v súdnej kontrole dôvodnosti realizácie dobrovoľnej dražby. Predmetomtakejto kontroly je kontrola zmluvných podmienok, ktoré by mohli byť neprijateľné. Výsledkom takéhoto
prieskumu je posúdenie, či sa zamýšľanou dražbou neporuší právo spotrebiteľa na ochranu pred
neprijateľnýmipodmienkami.Nerozhodujepritomvýškaplneniazneprijateľnejpodmienky,keďžedražba

na plnenie z neprijateľnej podmienky je absolútne neprijateľná, bez ohľadu na výšku plnenia. V prípade,
že neprijateľné klauzuly neparticipovali na spustení procesu výkonu záložného práva, bude nemenej
dôležitou aj otázka, či je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné dražbu vykonať. V súvislosti s týmto
konštatovaním považuje odvolací súd za dôvodné odvolacie námietky žalobcov spočívajúce v existencii
uspokojenia pohľadávky žalovaného v 1.rade iným spôsobom, než výkonom záložného práva.

22. S poukazom na uvedené odvolací súd považoval odvolacie námietky žalobcov za čiastočne
dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zrušil v súlade s § 389
ods. 1 písm. b/ CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.

23. Súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade pre nedostatok pasívnej vecnej

legitimácie, s čím sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu. Žalovaný v 2. rade je len vykonávateľom
záložného práva patriaceho žalovanému v 1. rade, v dôsledku čoho sa riadi pokynmi žalovaného v 1.
rade a k výkonu by mohol pristúpiť len tých práv, ktoré sú priznané žalovanému v 1. rade.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že u žalobcov v 1. a 3. rade nie je daná

aktívna vecná legitimácia. Svojej ochrany proti výkonu záložného práva sa totižto môže domáhať každá
dotknutá osoba. V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti osobitne zdôraznenú ochranu v prípade,
že zálohom je obydlie záložcu a tiež v prípade chránených osôb, ktoré závery súdu prvej inštancie
nepovažoval odvolací súd za správne.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude posúdiť aj splnenie zákonných predpokladov zosplatnenia
spotrebiteľského úveru poskytnutého žalobcom v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Touto
otázkou sa súd prvej inštancie detailnejšie nezaoberal a iba konštatoval platné a účinné zosplatnenie
úveru vzhľadom na existenciu už splatného dlhu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru..

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude teda vysporiadať sa s platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo všetkých zo zákona prichádzajúcich do úvahy aspektov a tým ex lege aj s platnosťou/neplatnosťou
záložnej zmluvy, čo by malo priamy vplyv na postup podľa § 151j Občianskeho zákonníka a zákona o
dobrovoľných dražbách.

25. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).