Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. november 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317204252
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317204252.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: U. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX O., zast. JUDr. Slávkou Kováčovou, advokátkou, AK Štúrova 20,
040 01 Košice, proti žalovanej: L. W.Á., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX M., zast.
JUDr. Františkom Svatuškom, advokátom, AK Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, o zaplatenie
sumy 20 000,- eur s prísl., t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.03.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd žalovanej uložil zaplatiť mu sumu 20 000,- eur s ročným úrokom vo výške 8 % od 05.08.2016
do zaplatenia a zaviazal ju na náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 04.03.2014 uzatvoril zmluvu o pôžičke s jeho nebohým bratom
U. W., ktorej predmetom bolo zapožičanie finančných prostriedky vo výške 20 000,- eur z jeho strany,
ktoré sa zaviazal U. W. vrátiť do 04.08.2016. Tieto finančné prostriedky si jeho brat zapožičal za účelom
doplatenia hypotekárneho úveru, ktorý chcel vyplatiť a bol mu poskytnutý na zakúpenie bytu v M. na

ulici O. XXXX/XX. Keďže bol zo svojou manželkou L. W. rozvedený, mal záujem po vyplatení celého
hypotekárneho úveru predmetný byt predať a v rámci vysporiadania BSM vyplatiť svoju bývalú manželku
ataktiežmuztýchtofinančnýchprostriedkovpredmetnúsumu,ktorúzapožičalvovýške20000,-eurmal
vrátiť, pričom dobu splatnosti na zmluve uviedli do 04.08.2016. Medzi tým jeho brat dňa XX.XX.XXXX
zomrel. Pohľadávku prihlásil do dedičstva ako pasívum dedičstva, avšak žalovaný v zastúpení svojej
zákonnej zástupkyne neuznal túto pohľadávku a vyhlásil, že toto pasívum dedičstva je sporné, neuznáva
ho, nakoľko poručiteľ pôžičku od veriteľa neprevzal a taktiež má pochybnosť o tom, či zmluvu o pôžičke

podpísal poručiteľ.

Suma výšky dedičstva bola 33 331,66 eur, teda dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva
aj za pasívum dedičstva. Má vedomosť aj o tom, že po poručiteľovi U. W. by mali byť ešte vyplatené
aj finančné prostriedky z pracovného úrazu, ktorý utrpel ako pracovník počas života a taktiež náhrada
škody, ktoré konanie doposiaľ nebolo ukončené a táto suma bude taktiež patriť do dedičstva. Notár, ktorý
prejednával dedičstvo nezaradil dlh poručiteľa do pasív dedičstva, avšak táto skutočnosť mu nebráni

podať žalobu a domáhať sa ňou zaplatenia sumy na príslušnom súde. V tomto dedičskom konaní bol
jediným zákonným dedičom maloletý F. W.Y., ktorý bol v tomto konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou
L. W.Y., ktorá je jeho matkou a celý majetok vo výške 33 331,66 eur nadobudol tento jediný dedič,ktorý dedičstvo neodmietol. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva aj za pasíva
prihlásené do dedičstva a teda za dlhy poručiteľa, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.

2.Vdanejprávnejvecisúdrozhodolvskrátenomkonanímvydanímplatobnéhorozkazudňa29.05.2017,
proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor. Jeho podanie odôvodnila tým, že žalobca
žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal reálne odovzdanie sumy vo výške 20 000,- eur v
hotovosti k rukám svojho brata U. W.. Uviedla, že nesúhlasí s podanou žalobou, žiada žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Ako zákonný zástupca - matka mal. F. W., zákonného dediča v plnom rozsahu

popiera prevzatie akýchkoľvek finančných prostriedkov nebohým U. W. na účel deklarovaný žalobcom.
Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o
pôžičke.Zauneseniedôkaznéhobremenavtejtočastižalobcomniejemožnépovažovaťsamotnýobsah
časti ČI. II. ods. 2 zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014 o tom, že žalobca prenecháva U. W. peňažné
prostriedky podľa bodu 1 tohto článku zmluvy, čo dlžník U. W. potvrdzuje svojim podpisom pod túto
zmluvu ako aj samotní obsah ČI. III ods. 1 zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014 o prenechaní predmetu

pôžičky v hotovosti, pretože absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi -
nebohému U. W., čo žalobca nepreukázal.

Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe písomne uzavretej zmluvy /
zmluvyopôžičkezodňa04.03.2014)vktorejsanebohýU.akodlžníkzaviazalzaplatiťžalobcovi20000,-

eur závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - v danom prípade ustanovení
§ 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik
zmluvy. Ak sa teda žalobca domáha na žalovanej ako na zákonnej zástupkyni mal. F. W. ako jediného
zákonného dediča zaplatenia žalovanej sumy a tvrdí, že táto suma súvisí s písomne uzavretou zmluvou
medzi žalobcom a nebohým otcom mal. F., leží na ňom dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Keďže zmluva

o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z
pôžičky nevznikne a v tomto smere poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
25 Cdo 98/2000. sp.zn. 25 Cdo 695/2003. 25 Cdo 696/2003.

3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o pôžičke, uznesením sp. zn. 23D/56/2015
zo dňa 18.03.2016, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zást. strán sporu a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

4. Z predloženej Zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014 vyplýva, že táto mala byť uzatvorená medzi

žalobcom ako veriteľom a U. W., nar. XX.XX.XXXX ako dlžníkom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 20 000,- eur dlžníkovi a ten sa ich zaviazal veriteľovi vrátiť najneskôr
do 04.08.2016. Pôžička bola poskytnutá bezúročne. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ prenechá v
hotovosti predmet pôžičky uvedený v záhlaví tejto zmluvy v deň podpisu zmluvy.

5. Po poručiteľovi U. W., nar. XX.XX.XXXX bolo vedené dedičské konanie na Okresnom súde Košice I
pod sp. zn. 23D/56/2015 a uznesením zo dňa 18.03.2015 súd rozhodol, že dedičstvo po poručiteľovi v
celosti nadobúda jediný dedič a to mal. F. W., nar. XX.XX.XXXX. Všeobecná cena majetku patriaceho
do dedičstva bola 34 115,50 eur, dlhy boli vo výške 33 331,66 eur a čistá hodnota dedičstva bola 783,84
eur. Do konania o dedičstve bola prihlásená aj pohľadávka žalobcu vo výške 20 000,- eur a to titulom

poskytnutej pôžičky na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 04.03.2014, toto pasívum bolo sporné a preto
pri výpočte čistého majetku sa na neho neprihliadalo. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
05.05.2016.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.07.2017 uviedol, že súhlasí s tým, že odovzdanie predmetu

pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke, ktorý sa v prípade
strán sporu aj naplnil. Medzi ním a U. W. došlo k písomnej zmluve o pôžičke, kde sú uvedené všetky
atribúty a náležitosti zmluvy o pôžičke a teda aj finančné prostriedky, v akej výške boli zapožičané aj
skutočnosť, že veriteľ prenechal dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 20 000,- eur, čo dlžník potvrdil
svojim podpisom pod predmetnú zmluvu, ktorá skutočnosť je uvedená v ČI. II bod 2 tejto zmluvy a taktiež

ČI. III bod 1 tejto zmluvy a z toho dôvodu má za to, že odovzdanie peňažných prostriedkov neabsentuje,
keďže sám U. W. potvrdil podpisom na zmluve odovzdanie finančných prostriedkov. Umocňujúcim
faktorom odovzdania peňažných prostriedkov z jeho strany U. W. bola aj prítomnosť jeho manželky P.. Q.
W., ktorá bola samotná pri podpise zmluvy a odovzdávaní finančných prostriedkov, keďže tieto finančnéprostriedky išli z ich rodinného rozpočtu. V písomnej zmluve o pôžičke bol preukázaný záväzkovoprávny
vzťah medzi ním a jeho bratom a predmetná zmluva obsahovala všetky náležitosti zmluvy o pôžičke, s
požičaním peňažných prostriedkov, tak ako aj vrátením peňažných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva,

že došlo k skutočnému odovzdaniu predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a z toho dôvodu má nárok na
vrátenie sumy 20 000,- eur, ktorú svojmu bratovi U. W. zapožičal.

7. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.09.2017 uviedla, že žalobca žiadnym
hodnoverným spôsobom nepreukázal reálne odovzdanie finančnej sumy vo výške 20 000,- eur v

hotovosti k rukám svojho brata U. W.. Poukázala, že je nanajvýš zaujímavé. že žalobca v podanej žalobe
svoju manželku ako svedka neuvádza a až po mojej procesnej obrane navrhuje vykonanie dôkazov
na preukázanie svojich tvrdení. ktoré sú podľa jej názoru jednoznačne účelové. Navrhla, aby vo veci
bol vykonaný znalecký posudok z oblasti grafológie, ktorý by určil, či podpis na zmluve o pôžičke je
podpisom nebohého U. W..

8. Právna zást. žalobcu vo svojom prednese a záverečnej reči na pojednávaní uviedla, že žalobca
na podanej žalobe v celom rozsahu zotrváva. Dokladmi, ktoré boli predložené v tomto spise bolo
jednoznačne preukázané, že medzi ním a jeho bratom bola uzatvorená písomnou formou zmluva o
pôžičke, na základe ktorej boli finančné prostriedky vo výške 20 000,- eur jeho bratovi poskytnuté, o
čom svedčí aj samotná zmluva s tým, že v rámci tejto zmluvy bola dohodnutá aj lehota na vrátenie

týchto finančných prostriedkov a zo strany brata žalobcu k vráteniu finančných prostriedkov nedošlo.
Následne jeho brat zomrel ešte pred uplynutím lehoty na plnenie a pohľadávku si žalobca prihlásil aj v
dedičskom konaní po nebohom bratovi, táto pohľadávka však nebola predmetom dedičského konania,
nakoľko bola spornou v rámci dedičského konania sa preto ňou ani notár a takisto ani súd nezaoberal. V
ďalšom poukázala, pokiaľ sa jedná o tvrdenia žalovanej ohľadom toho, že nie je preukázané, že finančné

prostriedky boli poskytnuté a na aký účel boli poskytnuté, tak v čase, keď bola uzatvorená táto zmluva
žalovaná už s bratom žalobcu nebola v manželom zväzku, manželstvo bolo rozvedené a vzhľadom na
uvedené ani jej nemohlo byť známe, že táto zmluva bola uzatvorená a akou formou bola uzatvorená a
koľko finančných prostriedkov bolo zo strany žalobcu bratovi reálne poskytnutých.

V danej právnej veci z dedičského konania vyplýva, že dedičom je syn brata žalobcu, ktorý bol v čase
dedičského konania maloletý, ale aj v súčasnosti je maloletý, a preto vzhľadom na to, že ide o maloleté
dieťa v tomto konaní žalovali jeho matku, teda p. W.. Vzhľadom na uvedené má za to, že práve žalovaná
je tou, ktorá má za svojho syna uhradiť pohľadávku vo vzťahu k žalobcovi.

9.Právnyzást.žalovanejvosvojompredneseazáverečnejrečinapojednávaníuviedol,že žalobanieje
podaná dôvodne. Poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by reálne finančné prostriedky zo
strany žalobcu boli bývalému manželovi žalovanej poskytnuté. Takisto podpis, ktorý sa na tejto zmluve
nachádza, nie je podpisom jej bývalého manžela.

V ďalšom uviedla, že tomto konaní v zmysle § 470 Občianskeho zákonníka nie je daná pasívna vecná
legitimácia na strane žalovaného a pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní má byť dedič, ktorý
nadobudol dedičstvo v dedičskom konaní.

10. Podľa § 657 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, zmluvou o pôžičke

prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva
za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli

poručiteľovou smrťou.

11. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, stranami sú žalobca a
žalovaný.

12. V danej právnej veci sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 20 000,- eur a to
titulom pôžičky, ktorú poskytol jej bývalému manželovi a zároveň jeho bratovi. V konaní bola spornou
skutočnosť, či brat žalobcu zmluvu o pôžičke podpísal a či mu reálne zo strany žalobcu boli vyplatené
finančné prostriedky vo výške 20 000,- eur.13. Súd mal za preukázané, že brat žalobcu zomrel dňa 27.10.2014, bolo po ňom vedené dedičské
konanie na Okresnom súde Košice I, pohľadávka žalobcu nebola zahrnutá do pasív dedičstva z dôvodu

jej spornosti a dedičstvo po nebohom bratovi žalobcu nadobudol ako jediný dedič syn zosnulého mal. F..

14.Vzmysle§470Občianskehozákonníka,dôsledkommajetkovéhoprospechu,ktorýdedičnadobudne
z dedičstva, je zodpovednosť nadobúdateľa za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a
za dlhy poručiteľa, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa. V tomto zákonnom ustanovení je zakotvená

dôležitázásadaochranydedičov.Dodedičstvatotižnepatriaibaaktíva(existujúcimajetokapohľadávky)
poručiteľa, ale aj jeho dlhy. Prechod aktív a pasív dedičstva je daný právnym nástupníctvom po
poručiteľovi a vyplýva z podstaty univerzálne sukcesie.

Za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na dediča prešli
smrťou poručiteľa, zodpovedajú dedičia do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Dedičia zodpovedajú

za poručiteľove dlhy nielen konkrétnym majetkom, ktorý nadobudli z dedičstva, ale všetkým svojím
majetkom, avšak iba do výšky ceny nadobudnutého majetku. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič
dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený
pred negatívnym dosahom dedenia. Zodpovednosť za dedičstvo má iba ten z dedičov, ktorý skutočne
nadobudol dedičstvo.

15. Pod pojmom „dedič“ na účely ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka má zákon na mysli len
osoby, ktoré na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne nadobudli.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd skúmal, či v konaní je daná pasívna vecná legitimácia

na strane žalovanej.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho
konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

17. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie

je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;
o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v uznesení Najvyššieho súsu SR sp. 6Cdo/2014/2011 zo dňa
18.01.2012.

18. Kto je stranou súdneho konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto

stáva stranou v súdnom konaní je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu Vecná legitimácia vyjadruje
postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v
konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana sporu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania
tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom
hmotnej povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný. Ak sa to v konaní
nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bezohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca
za žalovaného neoznačil.

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že existenciu hmotnoprávneho vzťahu nemožno
poprieť medzi žalobcom a mal. F. W., ktorý ako jediný dedič zodpovedná do výšky nadobudnutého
dedičstva za dlhy po poručiteľovi svojom otcovi U.. Keďže hmotnoprávny nárok, ktorý vyplýval zo
záväzkového vzťahu žaloval žalobca nie voči dedičovi ale jeho zákonnej zástupkyni, teda matke, ide
o osobu ktorá nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti a teda nie je ani osobou vecne pasívne

legitimovanou v danom spore. Medzi žalobcom a žalovanou neexistuje žiadny právny vzťah, na základe
ktorého by žalobcovi vznikol právny nárok na uplatňovanú sumu.

20. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
žalovanej, preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

21. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.