Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/98/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615200908
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615200908.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik

Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, zastúpeného advokátom
JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, so sídlom Nám. M. Benku 9-C1, 811 07 Bratislava, proti
žalovanému: V., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX Q. XX, o zaplatenie 70,70 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 50%, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.02.2015 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 70,70 Eur. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva mestskú hromadnú dopravu
(električkovú, trolejbusovú a autobusovú) podľa Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v
Bratislave. Žalovaný sa dňa 06.06.2014 na linke MHD č. XX nepreukázal platným cestovným lístkom
alebo iným platným cestovným dokladom, preto žalobcovi v zmysle čl. 6 Prepravného poriadku mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave a čl. 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave vznikol nárok,
aby mu žalovaný zaplatil cestovné 0,70 Eur a úhradu 70,- Eur.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd najskôr platobným rozkazom č.k. 4C/98/2015-11 zo dňa 22.06.2015,
ktorý však musel uznesením č. k. 4C/98/2015-25 zo dňa 26.02.2016 podľa § 173 ods. 2 prvá veta
Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 v plnom rozsahu zrušiť, nakoľko sa ho
nepodarilo žalovanému doručiť do vlastných rúk.

3. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe vyzval, zásielku prostredníctvom
ustanoveného opatrovníka (§ 29 ods. 2 OSP) prevzal 09.03.216. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá

CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Počnúc účinnosťou zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok dňom
01.07.2016 inštitút opatrovníka zanikol, preto súd konal ďalej priamo so žalovaným.

4. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.5. V prejednávanej veci súd podľa § 297 C.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa §
219 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej
stránke súdu dňa 27.06.2016.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

7. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. P., var. symbol XXXXXXX zo dňa

06.06.2014 súd zistil, že žalovaný dňa 06.06.2014 cestoval v hromadnom dopravnom prostriedku
žalobcu, linkou č. XX, o 15:14 hod., číslo vozňa XXXX, kedy bol kontrolovaný revízorom žalobcu na
úseku zastávok V. - N., na výzvu revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Cena platného
cestovného lístka predstavovala sumu 0,70 Eur, postih predstavoval sumu 70 Eur, odporca tieto sumy
nezaplatil.

8. Podľa § 760 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zmluvou o preprave osôb vzniká
cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil
do miesta určenia riadne a včas.

9. Podľa § 772 prvá veta Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy

určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify.

10. Podľa § 16 ods. 4 písm. a) až c) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy o preprave (ďalej len „zákon o cestnej doprave“), cestujúci je povinný mať
platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo

autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média, kúpiť si cestovný
lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič alebo iný člen osádky
autobusu, označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení
do autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

11. Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
preprave, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo
revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

12. Podľa § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o preprave,

ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke
cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným
cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný
poskytnúťidentifikačnéúdajenavymáhaniecestovnéhoasankčnejúhradyvrozsahumenoapriezvisko,
dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti.

Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

13. Podľa § 17 ods. 1 písm. e) zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
preprave, tarifa upravuje sadzbu sankčnej úhrady podľa odseku 2.

14. Podľa § 17 ods. 2 zákona o cestnej doprave, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o preprave,
sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku
základného cestovného bez príplatkov.

15. Z článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy v Bratislave účinnej v čase vykonávania prepravy

(ktorá je súdu známa z jeho činnosti) vyplýva, že úhrada za cestovanie bez platného tarifného vybavenia
bola stanovená na sumu 70,- Eur.

16. Podľa čl. 6 bod 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, pravidelnej
autobusovej prímestskej a medzinárodnej dopravy, vydaný Dopravným podnikom Bratislava a.s.,

cestujúci, ktorý sa na vyzvanie podľa odseku 2 tohto článku nemôže preukázať platným cestovným
lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné a sankčnú úhradu/prirážku (ďalej len úhrada) za
cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške do sto násobku základného cestovného bez
príplatkov a zliav. Ak cestujúci má platný predplatný cestovný lístok na meno s minimálne 30 dňovouplatnosťou a v lehote po 48 hodinách do 30 dní od tarifného zistenia predloží na nahliadnutie doklad
totožnosti, predplatný cestovný lístok, ktorý bol platný v čase zistenia v doplatkovej pokladni dopravcu,
zaplatí v tejto pokladni manipulačný poplatok. Aktuálna výška úhrady/prirážky a manipulačného poplatku

je stanovená v tarife.

17. Podľa tarifných podmienok pre mestskú hromadnú dopravu v Bratislave v čase vykonania kontroly
bola výška cestovného za jednotlivú jazdu 0,70 Eur.

18. Nastúpením žalovaného do dopravného prostriedku žalobcu došlo medzi účastníkmi k vzniku
zmluvy o preprave podľa citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Povinnosťou žalovaného
bolo za prepravu zaplatiť určené cestovné. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, preto ho súd zaviazal
na zaplatenie cestovného vo výške 0,70 Eur a postihu, ktorý podľa citovaných ustanovení zákona,
prepravného poriadku a tarify môže predstavovať až stonásobok základného cestovného. Základné
cestovné bolo v čase prepravy 0,70 Eur, stonásobok predstavuje sumu 70,- Eur, a teda základná sadzba

sankčných úhrad za cestovanie bez platného cestovného lístka môže dosahovať výšku až 70 Eur.
Žalobca si uplatňoval sadzbu sankčnej úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka vo výške
70,- Eur, ktorú mu súd ako dôvodnú priznal.

19. Na základe uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O lehote na splnenie

povinnosti žalovaného súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 C.s.p. veta prvá.

20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V prejednávanej veci
bol plne úspešný žalobca a vzniklo mu právo na náhradu trov konania.

21. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania sčasti nepriznal žalobcovi náhradu trov a to vo
výške 50%. Použil pritom ustanovenie § 257 C.s.p. podľa ktorého súd výnimočne neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Účelom tohto ustanovenia je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného

absolučného práva. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že jedná sa o konanie, kde
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a trovy konania (ktorých náhrada sa požaduje) sú
neprimerané voči pohľadávke. Zo žaloby vyplýva, že žalobcom v prípade úspechu v konaní pred súdom
prvej inštancie uplatňovaná náhrada trov konania, spočívajúca v zaplatenom súdnom poplatku a trovách

právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to 1 - prevzatie a príprava zastúpenia, 2 - zaslanie
Pokusu o zmier, ďalšia porada s klientom, 3 - písomné podanie na súd, spolu vyčíslené sumou 89,96
Eur. Podľa súdu sú splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. t.j. existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže trovy konania prevyšujú samotnú pohľadávku, sú voči nej
neprimerané. Súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR z 25.07.2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa

ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie
je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú
umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie
je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a to preto takéto trovy
konania nemožno priznať v požadovanej výške, hoci bol účastník vo veci samej úspešný, čo je podľa

názoru vyššieho stupňa aj daný prípad. Preto súd právnemu zástupcovi žalobcu sčasti 50% náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).