Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. máj 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8P/97/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812202858
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8812202858.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: mal. L. M.,
C.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpeného opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,
odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, Námestie
slobody 5, Vranov nad Topľou proti žalovanému: U. I., C.. XX.XX.XXXX, bytom I. Č. XXX, XXX XX I., Č.
U., za účasti matky: X. M., C.. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, A., o určenie otcovstva a úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému dieťaťa, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že žalovaný U. I., C.. X.X.XXXX j e o t c o m maloletého L. M., C.. X.X.XXXX
z matky X. M., C.. X.XX.XXXX.

Z v e r u j e maloletého L. M., C.. X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

Žalovaný je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa k rukám matky počnúc dňa narodenia

dieťaťa t.j. dňom 5.9.2011 do budúcna sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Dlžné výživné na maloleté dieťa za obdobie od 5.9.2011 do 30.4.2018 v sume 2143,11 € je
žalovaný p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

Žalovaný je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 504,24 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ustanovený zástupca maloletého dieťaťa ÚPSVaR, Vranov nad Topľou sa podaným návrhom
domáhal vydania rozhodnutia podľa výroku tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka
maloletého dieťaťa sa so žalovaným zoznámila v obci A., odkiaľ pochádza žalovaného stará matka, pani

D. D., U.. U.. Neskôr, v júli 2010 prišiel opäť žalovaný s jeho rodinou do obce, absolvovali návštevu u
matky a dohovorili zásnuby. Matka odišla so žalovaným a jeho rodinou do Českej republiky. Žalovaný
v danom čase študoval na strednej škole, nemal žiaden príjem. Bývali v dvojizbovom byte spolu s
rodičmi žalovaného, jeho starou matkou a dvomi mladšími súrodencami. Po piatich mesiacoch spolužitia
zostala matka tehotná. Žalovaný sa tejto skutočnosti tešil, dokonca jej sám kúpil tehotenský test. V
Českej republike z dôvodu tehotenstva matka jedenkrát navštívila ženskú lekárku aj v doprovode matky

žalovaného.MatkadieťaťavšaknebolavČeskejrepublikezdravotnepoistenáčospôsobovaloproblémy.
Taktiež rodinu žalovaného z ich bytu vysťahovali a matka bola nútená spolu s nimi bývať v skladových
priestoroch. Vzhľadom k týmto okolnostiam sa rozhodla matka vrátiť do obce A.. Žalovaný matku eštepočas jej tehotenstva volal naspäť do Českej republiky, čo matka odmietla. Po narodení dieťaťa ju
žalovaný kontaktoval a informoval sa o dieťati. Matka mu prostredníctvom internetu poslala aj fotografie
syna. Potom sa žalovaný odmlčal, o dieťa ani o matku nejavil záujem, na výživu syna nijako neprispel.

Odkazoval matke, že dieťa nie je jeho a že má záujem, aby boli vykonané krvné skúšky. Matka je
poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa. Spolu s maloletým L. býva v rodinnom dome
spolu s jej rodičmi a mladšími súrodencami. Má vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o syna.
Maloletý L. je zdravý a má výdavky primerané jeho veku. Pomery na strane žalovaného matke nie sú
známe, ale má vedomosť, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť k dcére S., nar. XX.XX.XXXX. Keďže

v čase rozhodnom pre splodenie dieťaťa matka udržiavala intímnu známosť iba so žalovaným, jedine
on môže byť otcom maloletého L..

2. Žalovaný prostredníctvom dožiadaného súdu v Českej republike vyjadril nesúhlas s podanou žalobou.

3. Kolízny opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.

4. Súd vykonal dokazovnaie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: rodný list
dieťaťa, znalecký posudok M.. U.. W. S., M.. č. 2/2018, správa kolízneho opatrovníka, správy ÚPSVaR
Vranov nad Topľou, pripojený spis tunajšieho súdu sp.zn. 7Po/27/2011 a zistil tento skutkový stav veci:

5. Podľa rodného listu sa maloletý L. M. narodil dňa X.X.XXXX z matky X. M., C.. X.XX.XXXX. Otec v
rodnom liste nie je uvedený.

6. Matka vo svoje výpovedi uviedla, že žiada určiť žalovaného za otca jej dieťaťa. Zároveň požadovala
zveriť maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazať platením výživného po 30,- eur

mesačne, počnúc dňom narodenia maloletého L.. Vo výpovedi uviedla, že jej stará mama a stará matka
žalovaného sú sestry. Žalovaný žil v Českej republike a po zoznámení sa si najprv písali listy, neskôr
boli v kontakte prostredníctvom internetu. Po ich návšteve v domácnosti matky, táto s nimi odišla žiť do
Českej republiky. Spočiatku bývali v dvojizbovom byte, ktorý však nemali z čoho platiť. Žalovaný chodil
ešte do školy, ona pracovala ako upratovačka v kuchyni. Z dôvodu neuhrádzania poplatkov za bývanie

museli z bytu odísť a následne bývali v skladových priestoroch. Matka dieťaťa so žalovaným žila v Prahe
od júla 2010 do marca 2011, kedy sa vrátila späť na Slovensko. Počas spolužitia udržiavali intímne styky
bez ochrany. Jej tehotenstvo bolo potvrdené ešte v Prahe, matka žalovaného s ňou bola aj na lekárskom
ošetrení. V Čechách matke nevedeli poskytnúť zdravotnú starostlivosť, keďže tam nebola zdravotne
poistená. Po návrate na Slovensku ju žalovaný navštívil, matka dieťaťa ale odmietla odísť s ním do

Čiech, nakoľko tam nemali vhodné bytové podmienky. Po narodení syna boli v kontakte prostredníctvom
internetu. Matka mu poskytla všetky informácie o synovi, poslala mu aj fotku dieťaťa. Naposledy boli v
kontakte v októbri 2011. Od tej doby sa už žalovaný o matku ani o syna nijako nezaujímal. Matka býva
s maloletým synom v domácnosti spolu s jej rodičmi, kde má vytvorené vhodné podmienky na bývanie.
O syna sa riadne a vzorne stará. Jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 194,70 eur

a z prídavku na dieťa v sume 22,54 eur. Okrem bežných výdavkov má zvýšené náklady na hygienické
potreby pre dieťa a na sušené mlieko. Od narodenia žalovaný na výživu syna nijako finančne neprispel.

7. Žalovaný vo svojej výpovedi potvrdil, že s matkou dieťaťa žil v spoločnej domácnosti u nich v Prahe
asi po dobu jedného roka. Udržiavali intímne styky, pri ktorých nepoužívali žiadnu ochranu. Matka

prišla žiť do Českej republiky asi v lete 2010 a keď bola v piatom mesiaci tehotenstva odišla späť na
Slovensko a nechcela sa k žalovanému vrátiť. Vzťah tiež ukončili preto, že matka bola ľahších mravov,
rada sa zoznamovala s mužmi. Žalovaný si myslí, že mu bola neverná, ale nemá o tom žiaden dôkaz.
Žalovaný žije v spoločnej domácnosti s družkou K. I., ktorá je na rodičovskej dovolenke s ich synom U.
I., C.. XX.X.XXXX. Jeho družka poberá rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Žalovaný bol polroka

práceneschopný, neskôr sa zamestnal ako sociálny pracovník v Q. M. B. M.. Jeho predpokladaný príjem
činí sumu od 9.000 do 11.000,- Kč. Mesačné náklady na bývanie činia sumu 8.000,- Kč. Žalovaný nemá
žiadne finančné úspory, nevlastní žiaden majetok. Je zdravý, schopný pracovať. Žiadal o vykonanie
krvnej skúšky na určenie jeho otcovstva voči maloletému L.. V rozhodnej dobe udržiaval pohlavné styky
s matkou dieťaťa, ale nie je vylúčené, že matka sa stýkala aj s inými mužmi.

8. Zo záverov znaleckého posudku M.. U.. W. S., M.. č. 2/2018 vyplýva, že na základe porovnania
DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo U. I.. Pravdepodobnosť otcovstva, vypočítaná na základe
údajovofrekvenciivyšetrovanýchznakovvnašepopuláciimáčíselnúhodnotuW=99,9999%.OtcovstvoU. I., C.. X.X.XXXX k maloletému L. M. narodenému X.X.XXXX, matke X. M., C.. X.XX.XXXX, možno
preto pokladať za prakticky dokázané. Pri porovnaní genetických znakov dieťaťa L. M., matky X. M. a
pravdepodobného otca U. I. bola zistená zhoda vo všetkých 15-tich testovaných genetických systémoch,

čím bolo jeho otcovstvo k maloletému L. M. potvrdené.

9. Kolízny opatrovník šetrením v rodine matky dňa 28.3.2018 zistil nasledovné skutočnosti. Matka
aktuálne jeden mesiac žije v družnom vzťahu s B. A. v sociálnom byte s jeho rodičmi. Uviedla, že je
druhý mesiac tehotná. O maloletého Olivera údajne nikto zo strany označeného otca - U. I. neprejavil

záujem. Čo sa týka starostlivosti o dieťa matka uviedla, že dieťa chce byť pri starých rodičoch. V
kontakte s dieťaťom je matka denne. Maloletý L. navštevuje materskú školu v obci. Je zdravý a má
bežné potreby. Požiadavku zverenia dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti predniesla matka a
stará matka na oddelení aj dňa 20.3.2018. Odôvodňovali to novým partnerským vzťahom matky, jej
odsťahovaním sa k partnerovi žijúcom v tej istej obci a naviazanosťou dieťaťa na doterajšie domáce
prostredie. Rodina M. obýva poschodový rodinný dom v obci A.. Bývajú v ňom starí rodičia, maloletý

L., matkin brat s manželkou a dvomi deťmi a maloletá sestra matky. Dom má potrebné zariadenie, je
udržiavaný v poriadku, Na poschodí domu má mal. L. detskú izbu, v ktorej sa nachádza posteľ, skrinky,
oblečenie. Dieťa počas návštevy uvádzalo, že mama k nemu chodí. On tam kde ona býva nepôjde.
Dieťa bolo veselé, živé. Kolízny opatrovník odporučil určiť žalovaného za otca maloletého L.. Na strane
matky nie sú závažné prekážky, ktoré by bránili v starostlivosti o dieťa, aj za pomoci starých rodičov,

ktorí matke v tomto smere pomáhali od narodenia dieťaťa. Od jej novej životnej situácie, t.j. nadviazanie
družného vzťahu, uplynul len veľmi krátky čas. Kolízny opatrovník preto odporučil zveriť maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazať platením výživného podľa jeho možností, schopností a
majetkových pomerov.

10. V zmysle § 94 ods. 1 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v
čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho
otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

11. V konaní bolo výsluchom účastníkov preukázané, že žalovaný súložil s matkou dieťaťa v

rozhodujúcej dobe. Znaleckým dokazovaním bolo potvrdené, že otcovstvo žalovaného k maloletému L.
M. je dokázané, preto súd žalovaného určil za otca maloletého dieťaťa.

12. Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. V zmysle § 62 ods. 3 a 4 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť.

15. Podľa zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení suma minimálneho výživného činila začínajúc dňom
1.7.2011 sumu 26,- eur, od 1.7.2012 sumu 26,65 eur, od 1.7.2013 sumu 27,13 eur a od 1.7.2017 čiastku
27,32 eur.

16. Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie

o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

17. Keďže súd žalovaného na základe záverov znaleckého posudku určil za otca maloletého dieťaťa,
podľa § 110 CMP zároveň rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností. Rodičia nežijú v spoločnejdomácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu syna, preto súd zveril maloletého do osobnej
starostlivosti matky, ktorá sa o dieťa stará od jeho narodenia. Matka je zdravá, schopná postarať sa
o dieťa, v domácnosti jej rodičov má vytvorené vhodné podmienky na bývanie a na zabezpečovanie

potrebnej starostlivosti, nevyhnutnej pre priaznivý fyzický a psychický vývin maloletého syna. Aj keď
počas šetrenia vykonávaného v rodine dieťaťa bola zo strany matky prednesená požiadavka na zverenie
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, súd dokazovaním vykonaným v tomto súdnom konaní
nezistil, aby takáto požiadavka bola dôvodná. Na strane matky neboli preukázané prekážky, ktoré by jej
bránili v poskytovaní osobnej starostlivosti dieťaťu.

18. Žalovanému ako otcovi dieťaťa vznikla povinnosť podieľať sa na zabezpečení jeho výživy finančnou
čiastkou. Vo výpovedi pred dožiadaným súdom síce žalovaný tvrdil, že je zamestnaný, ale svoj zárobok
nezdokladoval. Na výzvy súdu o zdokladovanie zárobkových a majetkových pomerov už žalovaný
nereagoval, predvolania na pojednávanie si neprevzal, hoci mu boli doručované na adresu evidovanú
ako adresu jeho pobytu v registri obyvateľov ČR. Keďže sa v súdnom konaní nepodarilo preveriť

zárobkovú a majetkovú situáciu otca dieťaťa, súd ho zaviazal platením výživného aspoň v minimálnom
rozsahu. Zákon o rodine stanovuje minimálne výživné, ktoré musí platiť každý rodič, bez ohľadu na
zárobkovú situáciu. V súčasnosti výška minimálneho výživného predstavuje sumu 27,32 eur mesačne.

19. Za obdobie od narodenia dieťaťa , t.j. od X.X.XXXX do 30.4.2018 vznikol otcovi na výživnom

dlh pozostávajúci z neuhradeného výživného vo výške 2.143,11 eur. Od X.X.XXXX do 30.6.2012 pri
minimálnom výživnom vo výške 26,- eur mesačne vznikol otcovi dlh v sume 247,87 eur, od 1.7.2012
do 30.6.2013 pri minimálnom výživnom vo výške 26,65 eur peňažný záväzok otca činí sumu 319,80
eur, od 1.7.2013 do 30.6.2017 minimálne výživné predstavovalo sumu 27,13 eur mesačne a celkový dlh
za dané obdobie predstavuje 1.302,24 eur a od 1.7.2017 do 30.4.2018 pri minimálnej výške výživného

27,32 eur mesačne, dlžné výživné činí 273,20 eur. Po sčítaní všetkých uvedených období dlžné výživné
činí sumu 2.143,11 eur a vzhľadom na výšku dlhu súd otcovi uložil povinnosť tento zaplatiť v lehote 90
dní od právoplatnosti rozhodnutia.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého,

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku ak sa právna vec nedá prejednať a
rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia
tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej

právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by
zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy,
na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov
zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

22. Súdne konanie v danej veci začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého bolo
možnévzmysle §148zaviazaťúčastníka podľavýsledkukonaniazaplatiťštátunáhradutrovkonania.V
danom prípade bol preddavok na znalecké dokazovanie uhradený zo štátnych prostriedkov a poukázaný
Okresnému súdu Teplice spolu vo výške 210,- eur a ustanovenej súdnej znalkyni bolo vyplatené zo
štátnych prostriedkov znalečné v sume 294,24 eur. Celkovo štát za znalecké dokazovanie vrátane

vyžiadania genetického profilu žalovaného z Českej republiky zaplatil sumu 504,24 eur. Od 01.07.2016
nadobudol účinnosť zákon 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ktorý neobsahuje zákonné ustanovenie o náhrade trov štátu. V predmetnom súdnom
konanívšakštátvynaložilfinančnéprostriedkynaúhraduodmenyahotovýchvýdavkovznalca.Znalecké
dokazovanie bolo nariadené za účelom určenia otcovstva, ktoré je v záujme maloletého dieťaťa. Súd

aplikovaním analogie iuris podľa článku 3 Civilného mimosporového poriadku, s prihliadnutím na princíp
všeobecnej spravodlivosti, zaviazal žalovaného na náhradu trov štátu vo výške 504,24 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená súdnym rozhodnutím splnená dobrovoľne, môže sa oprávnená osoba
domáhať výkonu súdneho rozhodnutia v zmysle ustanovení Exekučného poriadku.