Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/211/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314220497
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4314220497.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa a. s., so sídlom Bratislava,
Bajkalská 30 , IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1./ Y. F. nar. XX.XX.XXXX, X./ E. F. nar. XX.XX.XXXX,
obaja bytom H., I. XXX , žalovaný v 2./ rade zastúpený žalovanou v 1./ rade a 3./ K.. E. G. nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. Y., L. XXX, zast. Mgr. Katarínou Milanskou advokátkou Advokátskej kancelárie
so sídlom Zvolen, J. Kozačeka 146/13, o zaplatenie 3.750,81 eura s prísl., o odvolaní žalovanej v 3./
rade proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 27. januára 2017, č. k. 9C/390/2015-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovanej v 3./ rade

zaplatiť žalobcovi 3.750,81 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 02.01.2013 do zaplatenia v
splátkach po 150 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým,
že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť plniť v rozsahu tohto plnenia ako aj výroku o
náhrade trov konania m e n í tak, že žalobu proti žalovanej v 3./ rade z a m i e t a a žalovanej v 3./
rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Žalovanejv3./radevočižalobcovipriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Okresný súd Levice (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 27.januára 2017, č. k.
9C/390/2015-115 ( ďalej len „napadnutý rozsudok“) rozhodol, že žalovaní v l./ a 2./ rade spoločne
a nerozdielne a žalovaná v 3./ rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 3.750,81 eur s 8,75 % úrokom z
omeškania ročne od 2.1.2013 do zaplatenia v splátkach po 150 eur mesačne pod stratou výhody splátok
vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť
plniť v rozsahu tohto plnenia, počnúc právoplatnosťou.

1.2. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2.1. V odôvodnení rozsudku poukázal prvoinštančný súd na to, že žalobca v žalobe podanej
06.10.2015 žiadal, aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných v 1./ až 3./ rade na zaplatenie
3.750,81 eura, ktorá suma predstavuje neuhradené splátky na mimoriadnom medziúvere. V žalobe a
v písomnom vyjadrení 27.01.2016 uviedol, že so žalovanými v 1./ a 2./ rade uzavrel dňa 31.10.2007

zmluvu o mimoriadnom medziúvere číslo 2800159 5 02 a zmluvu o stavebnom úvere č. 2800159 0 01,
na základe ktorej poskytol žalovaným v 1./ a 2./ rade mimoriadny medziúver vo výške 6.638, 78 eura.
Žalovanív1./a2./radesazaviazalidoprideleniacieľovejsumysplácaťúrokymimoriadnehomedziúveru
7,99%ročne pravidelnýmimesačnýmisplátkamivovýške44,21eura adonasporeniapolovicecieľovejsumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady vo výške 53,11
eura.Popridelenícieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenísažalovanív1./a2./radezaviazalisplácať
stavebný úver vrátane úrokov vo výške 2,90 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 53,11

eura. Žalovaní v 1./ a 2./ rade porušili dohodnuté zmluvné podmienky a medziúver prestali riadne a včas
splácať, preto žalobca listom zo dňa 06.12.2012 od úverovej zmluvy odstúpil a vyzval žalovaných v 1./ a
2./ rade vrátiť zostatok úveru v 7 dňovej lehote. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala dňa 19.12.2012.

2.2. Žalovaná v 3./ rade prevzala ručením na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokoja

žalovaní v 1./ a 2./ rade. Žalovaná dlžná suma predstavuje ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy sumu
3.750,81 eura a ku dňu 01.01.2013 pozostáva z istiny 3 130 eur, úroku k 01.01.2013 vo výške 374,80
eura a nezaplatených poplatkov vo výške 246, 01 eura. Čerpanie finančných prostriedkov medziúveru
dňa 07.11.2007 sa uskutočnilo vo výške 5.311,03 eura, poplatok za spracovanie medziúveru 116,18
eura a za vydanie biankozmenky 16,60 eura, spolu 5 443,81 eura. Splátka úroku v štádiu medziúveru
vo výške 36,25 eura bola zaúčtovaná na úroky medziúveru pri úrokovej sadzbe 7,99 %.

2. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Levice z 26.03.2015 č. k. 12Ro/654/2014 - 23 podala
žalovaná v 3. rade odpor v zákonnej, preto súd nariadil vo veci pojednávanie.

3. Žalovaní v 1./ a 2./ rade na pojednávaní uviedli, že od žalobu zobrali stavebnú pôžičku 6

638,78 eur ( 200. 000 Sk ), ktorú po dobu prvých päť rokov riadne splácali. Nakoľko im z neznámych
dôvodov žalobca neuznal vykázané stavebné náklady, z úveru vyčerpali len 3319, 39 eur ( 100. 000
Sk ). V súčasnosti nemajú k dispozícii žiadne doklady týkajúce sa úveru, zničili sa im pri povodni. Od
marca 2013 už úver nesplácali. Žiadali o splátky, pretože sú v nepriaznivej finančnej situácii. Obaja sú
dôchodcovia,jedencelýdôchodok platiazanájomné330eurazdruhéhodôchodku280eursiuhrádzajú

bežné náklady. Žalovaný v 2./ rade trpí cukrovkou. Žalovaná v 3./ rade v odpore a na pojednávaní
spochybnila žalobcom vykazovanú konečnú výšku dlhu na úvere, keď v liste o odstúpení od zmluvy k
06.12.2012 uvádzal sumu 3.701,79 eura a žalovaná suma je v inej výške, rôzne sú vykazované úroky z
omeškania. Poukázala na skutočnosť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský záväzok, pričom žalobca
úver zosplatnil, čím sa žalovaní ako spotrebitelia dostali do nevýhodného postavenia, čo je neprijateľná

podmienka. Žalovaná v 3./ rade je v postavení ručiteľa a je pre ňu pochybné, či zosplatnenie zaväzuje aj
ju. Tiež namietala nevykonateľnosť petitu žaloby, podľa ktorého žalobca žiada žalovaných v 1./ a 2./ rade
ako hlavných dlžníkov a žalovanú v 3./ rade ako ručiteľku zaplatiť pohľadávku spoločne a nerozdielne.
V danom prípade podľa nej nejde o solidárny záväzok žalovaných v 1./ až 3./ rade, nakoľko ručiteľský
záväzok je akcesorický právny vzťah.

5.1. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že predmetom
konaniajezaplatenie3750,81euraneuhradeného úveru.Zhľadiskaskutkovéhostavuzistil,žežalobca
dňa 26.10.2007 uzavrel so žalovanými v 1./ a 2./rade ako dlžníkmi a s žalovanou v 3./ rade ako ručiteľkou
zmluvu mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej podľa bodu I. ods. 1. zmluvy

poskytol žalovaným v 1./ a 2./ rade mimoriadny medziúver pod číslom 2800159 5 02 vo výške 6.
638, 78 eur (200. 000 Sk), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe
ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok pre zmluvy o
stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod číslo 2800159 8 01 vo výške
cca 3 319, 39 eur (100. 000 Sk). Podľa bodu II. zmluvy sa dlžník zaviazal poukazovať na účet zmluvy o

stavebnom sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 53,11 eura (1. 600 Sk) pri úrokovej
sadzbe 0,10 % ročne. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru je 7, 99 % ročne, poplatky
za spracovanie medziúveru 116,17 eura (3. 500 Sk), za vydanie biankozmenky 16,50 eur a za vedenie
úverového účtu 12,94 eur. Do nasporenia 50 % cieľovej sumy sa dlžník zaviazal vkladať mesačné
vklady 53,11 eura (1.600 Sk) na účet zmluvy o stavebnom sporení a splácať úroky z mimoriadneho

medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami 44,21 eur ( 1. 332 Sk ) a spolu s poistným spolu 46,86
eur (1. 412 Sk).

5.2. Stavebný úver sa zaviazali žalovaní uhradiť v plnej výške vrátane úrokov 2, 90 % ročne
pravidelnými mesačnými platbami 2,65 eura ( 80 Sk ). Listom zo dňa 06.12.2012 žalobca od zmluvy

odstúpil z dôvodu, že žalovaní ani v dodatočnej lehote neuhradili zročné splátky za obdobie apríl 2012 až
december 2012. Z výpisu z účtu odstúpeného medziúveru zistil, že medziúver bol čerpaný 07.11.2007
vo výške 5. 311, 03 eura, ku dňu odstúpenia od zmluvy 06.12.2012 sa zúčtoval zostatok na účte
medziúveru s prostriedkami na účte stavebného sporenia vo výške 2 313,81 eura. Z výpisu z účtuďalej vyplýva, že ku dňu 06.12.2012 činí dlžná suma istiny 3 701,79 eura a k 01.01.2013 sa pripísal
dlh na poistnom 2,66 eura, úrok medziobdobie 16,67 eura, poplatok za vedenie účtu 29 eur a úrok
medziobdobie 0,69 eura, spolu takto činí dlh sumu v žalovanej výške.

6. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 261 ods. 3 písm. d/, § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 2
ods. 1, § 8 ods.3, § 9 ods.1,2 zák. č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení, podľa § 48 ods.2, § 53 ods.
1, § 54 ods.1,2 Občianskeho zákonníka.

7.1. Vykonaným dokazovaním, a to aj výpoveďou žalovaných v 1./ a 2./ rade bolo
podľa prvoinštančného súdu preukázané, že so žalobcom uzavreli predmetnú zmluvu, aby finančné
prostriedky, ktoré im boli poskytnuté, použili na stavebné úpravy nehnuteľnosti. Právny vzťah, ktorý
vznikol uzavretím zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere je tzv. absolútny obchod
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka. Na daný právny vzťah sa síce nevzťahujú

ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, napriek tomu sa právny vzťah posudzuje
prednostne podľa Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Medzi
stranami nebolo sporné, že žalobca žalovaným v 1./ a 2./ rade poskytol finančné prostriedky za
podmienok dohodnutých v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom sporení, ktoré sa žalovaní
zaviazali splatiť dohodnutým spôsobom. Žalovaní v podstate uznali, že dlžia žalobcovi finančné

prostriedky, žalovaní v 1./ a 2./ rade nepopreli, že finančné prostriedky čerpali a úver riadne splácali
prvých päť rokov, potom ho splácať prestali.

7.2. Žalovaná v 3./ rade však poukazovala na rôzne výšky vyčísleného zostatku dlhu. Žalobca
preukázal výšku uplatnenej pohľadávky výpisom z účtu odstúpeného medziúveru, z ktorého možno

presne zistiť, z akých nárokov suma pozostáva. Neobstojí preto námietka žalovanej v 3./ rade, že
nie je zrejmé, z čoho pozostáva žalovaná suma a že žalobca deklaruje rôzne sumy. Stav na účte
je smerodajný ku dňu odstúpenia od zmluvy t. j. k 06.12.2012. Žalovaná v 3./ rade namietala, že
odstúpením o zmluvy sa žalovaní, ako slabšia strana, dostali do nevýhodného postavenia. Bolo
preukázané, že žalovaní od marca 2012 úver nesplácali, a preto žalobca od zmluvy odstúpil ( §

506 Obchodného zákonníka ). Právo žalobcu odstúpiť od zmluvy za podmienok uvedených v čl. XIX.
Všeobecných podmienok dohodli účastníci v zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
v časti VII ods. 1, 2. Odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, v dôsledku čoho si účastníci zmluvy majú
vrátiť všetko čo navzájom plnili a žalovaným ako dlžníkom tak vznikla povinnosť vrátiť celý zostatok
dlhu. Súd prihliadol na tú okolnosť, že odstúpením od zmluvy sa žalovaní spotrebitelia dostali do

nepriaznivého postavenia, keď musia vrátiť celú dlžnú sumu naraz. Hlavní dlžníci, žalovaní v 1./ a 2./
rade sú dôchodcovia, žalovaný v 2./ rade má zdravotné problémy, preto súd povolil splácanie dlhu v
splátkach. Žalobca ani nemá výhrady voči splátkam, čo vyplýva z jeho vyjadrenia z 25.01.2017 ( čl.
100 ). V prípade, že žalovaní neuhradia čo len jednu splátku, stane sa celý zostatok dlhu splatný naraz.
Žalovaný v 2. /rade ako spoludlžník sa svojim podpisom dňa 31.10.2007 zaviazal k splateniu dlhu

spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaných v
1./a 2./ rade k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne.

8.1. Poukazujúc na ust. § 546 Obchodného zákonníka ( zrejme Občianskeho zákonníka-poznámka
odvolacieho súdu) súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná v 3./ rade podpísala dňa 31.10.2007

ručiteľský záväzok keď prehlásila, že na seba berie povinnosť voči veriteľovi upokojiť pohľadávku, ak
ju neuspokojí dlžník, preto zodpovedá ako ručiteľ v zmysle prevzatého ručiteľského záväzku. Súhlasil
s tvrdením žalovanej v 3./ rade, že ručiteľský záväzok je akcesorický vo vzťahu k hlavnému záväzku,
avšak zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 26.10.2007 v článku VII. bod 5
vyplýva, že odstúpením od tejto zmluvy nezaniká záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku

veriteľa vrátane jej príslušenstva.

8.2. Žalovaná v 3./ rade sa zaviazala voči žalobcovi uspokojiť jeho pohľadávku, ak ju neuspokojí
dlžník. Tento záväzok žalovanej v 3./ rade nezanikol v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Súd dospel k
tomu právnemu záveru, že žalovanej v 3./ rade nezanikla voči žalobcovi povinnosť plniť, vzhľadom na

dojednané podmienky zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Žalovaná v 3./ rade nie
je však solidárne zodpovedná spolu so žalovanými v 1./ a 2./ rade, jej povinnosť plniť prichádza až v
prípade, že nebudú plniť hlavní dlžníci resp. dlžník so spoludlžníkom. Súd preto aj žalovanú v 3./ rade
zaviazal na plnenie dlhu. Nakoľko tento záväzok nemá povahu solidárneho záväzku, súd žalovanú v 3./rade nezaviazal na plnenie solidárne so žalovanými v 1./ a 2./ rade, ako sa to domáhal žalobca, preto súd
sformuloval výrok na základe zisteného skutkového stavu ( § 215 CSP ), pričom dbal, aby vyjadroval
(z obsahového hľadiska) to, čoho sa žalobca žalobou skutočne domáhal (rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 5 Cdo 254/2009). Pokiaľ ide o určitosť žalobného petitu, má za to, že bol
dostatočne určitý. S poukazom na ustanovenia § 216 ods. 2 CSP uvádza, že súd nie je viazaný návrhom
v tom zmysle, že by bol povinný do výroku doslovne prevziať žalobcom navrhované znenie petitu. Súd
mohol na základe v konaní tvrdených a preukázaných skutočností formulovať výrok rozsudku, pretože
v konaní boli tvrdené a preukázané všetky skutočnosti, potrebné pre určitý výrok rozsudku.

9. S plnením sa žalovaní dostali do omeškania, preto ich súd zaviazal aj na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške, ako požadoval žalobca 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 02.01.2013 do zaplatenia
podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca žalovaných vyzval na plnenie listom zo 06.12.2012
v 7-dňovej lehote, preto od 02.01.2013 boli s plnením v omeškaní, až do zaplatenia.

10. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný
úspech, preto mu patrí náhrada trov konania voči žalovaným, ktorí neboli úspešní. O výške trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v 3./rade v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadla

rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal žalobcovi sumu vo výške 3 750,81 eura s
príslušenstvom. Uviedla, že v priebehu konania prostredníctvom advokátky namietala výšku žalobcom
požadovanej sumy 3 750,81 eura a petit žaloby, kde žalobca žiadal žalovaných v 1./,2./ a 3./ rade
zaviazať na plnenie solidárne a súd v súlade s ust. § 216 CSP modifikoval neurčitý petit žalobcu s
prihliadnutím na túto námietku.

12.1. Vytýkala súdu, že sa v rozsudku nedostatočne vysporiadal s odstúpením žalobcu a jeho
právnymi účinkami a v tejto časti je rozsudok neurčitý a nezrozumiteľný. Podľa žalobcom tvrdeného
skutkového stavu žalobca odstúpil od zmluvy písomne listom zo dňa 06.12.2012 v dvoch vyhotoveniach
pre žalovaných v 1./ a 2./ rade, ktorí spoločne prevzali písomné odstúpenie žalobcu dňa 11.12.2012, čo

žalobca preukázal návratkou doporučenej listovej zásielky a výlučne týmto dňom je možné považovať
doručenie za účinné s následkom zrušenia zmluvy o stavenom sporení a zmluvy o medziúvere dňom
12.12.2012, pretože v súlade so znením § 48 OZ medzi účastníkmi zmluvy nebolo iné dojednanie
ohľadne účinkov odstúpenia. V rozhodnutí sa súd nedostatočne vysporiadal s účinkami odstúpenia a
neuviedol,kedydošlokplatnémuaúčinnémuzrušeniuzmluvy,obmedzilsanakonštatovanieomeškania

žalovaných s úhradou celej splatnej dlžnej sumy k 02.01.2013.

12.2. Poukázala na to, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal rozsudkom sumu vo výške 3 750,81
eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne, pričom žalobca preukázal výpisom z účtu žalovaných, že ku
dňu skutočnej účinnosti odstúpenia 11.12.2012 bola pohľadávka žalobcu vo výške 3 701,79 eura, po

12.12.2012 nebolo možné zo zrušenej zmluvy na ťarchu účtu žalovaných pričítať ďalšie sumy titulom
pohľadávky zo zmluvy, ktoré žalobca uplatnil vo výške 49,02 eura, takže súd priznal žalobcovi sumu
49,02 eura bez právneho dôvodu.

13.1. Súd prvej inštancie sa podľa odvolateľky nedostatočne vysporiadal s tou právnou skutočnosťou,

či žalobcom uplatnené odstúpenie od zmluvy bolo platné a účinné, preto je jeho rozhodnutie právne
zmätočné a predčasné, keďže nemá oporu vo vykonaných dôkazoch.
Žalobca v konaní preukázal, že realizoval písomne úkon odstúpenia, ktorým zamýšľal dosiahnuť
zrušenie zmluvy medzi ním a žalovanými v 1./a 2./ rade a bol oprávnený zo zmluvy o mimoriadnom
úvere odstúpiť podľa čl. VII. bod 1 zmluvy a požadovať okamžité splatenie úverov vrátane príslušenstva,

ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných podmienok. Žalobca v konaní
predložil ako listinný dôkaz Všeobecné zmluvné podmienky „znenie január 2009“, zo dňa 28.10.2008,
preto v konaní nebolo možné posúdiť, či žalobca uplatnil právo jednostranne odstúpiť od zmlúv platne
v súlade s podmienkami uvedenými v čl. XIX. Všeobecných zmluvných podmienok platných a účinných
v čase uzatvorenia zmluvy, a teda či jednostranným právnym úkonom zrušil zmluvný vzťah.

13.2. V listoch zo dňa 06.12.2012, ktoré žalobca označil ako odstúpenie od zmluvy uviedol, že žalovaní
v 1./ a 2./ rade sú v omeškaní na účte stavebného sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu
ako dva mesiace a na účte mimoriadneho medziúveru s viac ako dvomi splátkami a žalobca v súlades čl. VI. a VII. Úverovej zmluvy odstupuje od zmlúv zo dňa 31.10.2007 a zároveň požaduje vrátenie
poskytnutých úverových prostriedkov.

13.3. V žalobcových podaniach v konaní ani v písomnom odstúpení žalobcu nie je uvedené, kedy
a aký konaním žalovaných v 1./ a 2./ rade došlo k naplneniu podmienok zo zmluvy a článku XIX.
Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré oprávňujú žalobcu odstúpiť od zmluvy. V písomnom podaní
žalobcu adresovanom súdu zo dňa 20.01.2016, označenom „Vyjadrenie k odporu“, žalobca uvádza,
že „odporcovia riadne a včas plnili svoje záväzky do marca 2012, odkedy nebola poukázaná žiadna

úhrada“. Posledná úhrada na účet z medziúveru žalovaných je z dátumu 19.03.2012 vo výške 108,77
eura označená ako započítanie, nie je teda zrejmé o akú kreditnú operáciu na účte medziúveru sa
jedná, a kedy žalovaní 1./ a 2./ porušili podmienky uvedené v zmluvách, ktoré zakladajú právo žalobcu
zo zmluvy odstúpiť. Žalobkyňa uviedla, že posledný vklad na účte medziúveru žalovaných je zo dňa
13.12.2011 a ak tomuto dátumu žalobca zaúčtoval posledný riadny vklad žalovaných, pýtala sa, prečo
odzmluvyodstúpilpodanímz06.12.2012,kedyvspojenísvedenímúčtuaúročenímmedziúverunaúčte

žalovaných týmto vznikali ďalšie náklady. Žalobca počas celého konania neuviedol v žiadnom zo svojich
podaní a vyjadrení adresovaných súdu, že uplatnil právo odstúpiť od zmluvy v súlade s ustanoveniami
čl. XIX Všeobecných zmluvných podmienok a v konaní nepreukázal, že nastala niektorá zo skutočností
uvedená v článku XIX, pre ktorú je oprávnený zo zmluvy odstúpiť platne a účinne.

14.1. Žalovaná v 3./ rade prostredníctvom právnej zástupkyne požiadala o úhradu žalovanej sumy
v primeraných splátkach, s prihliadnutím na sociálnu situáciu žalovaných v 1./ až 3./ rade, ktorí sú v
dôchodkovom veku a žalobca so plátkami súhlasil. Domnieva sa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
trpí vadami, ktorých následkom je jeho zmena alebo zrušenie, a to aj pre pasivitu žalobcu v konaní,
ktorý neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil všetky dôkazy potrebné na preukázanie vzniku nároku

uplatneného z ním realizovaného právneho úkonu zo dňa 06.12.2012, preto žiadala žalobu v plnom
rozsahu zamietnuť a zmeniť rozhodnutie o priznaní žalobcovi 100% náhradu trov konania, prípadne
rozhodnutie súdu zrušiť.

14.2. Záverom poznamenala, že neschopnosť splácať úver zo strany žalovaných je spôsobená

objektívne danou ich zlou sociálnou situáciou , ide o starobných dôchodcov s obmedzenými možnosťami
sa zamestnať, jeden z manželov trpí chronickým ochorením, veriteľ, ktorým je banka, sa pri poskytnutí
úveru vystavuje riziku, že vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov bude sťažené, prípadne
ohrozené, a s prihliadnutím na uvedené za poskytnutie úverových služieb si uplatňuje úroky, ktoré
čiastočne kompenzujú riziká strany veriteľa. Naopak, spotrebiteľ je neúmerne finančne zaťažený a jeho

schopnosť splácať finančné záväzky je objektívne limitovaná ako aj v tomto prípade, a preto aj priznanie
nárokunanáhradutrovkonaniavtomtokonanímôževkonečnomdôsledkuzmariťúčelavýznamcelého
súdneho konania, keď pre neschopnosť žalovaných uhradiť trovy a priznanú pohľadávku žalobcovi v
zmysle súdneho rozhodnutia sa stane splatným celý dlh aj príslušenstvo, ktorý žalovaní v 1.a 2.rade
nie sú schopní uhradiť v celku.

15.1. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovanej v 3./rade, uvádzajúc, že žalovaná v 3./ rade napadla
rozsudok v časti 49,02 eura s 8,75% p.a. úrokom z omeškania z tejto sumy ako požadovanej bez
právneho dôvodu a tiež má žalovaná v 3./rade za to, že sa súd nedostatočne vysporiadal s odstúpením
od zmluvy s jeho platnosťou a účinnosťou. Žalovaní v 1./a 2./rade odvolanie voči rozsudku nepodali.

Žalobca uviedol, že popísal a preukázal skutkový stav v žalobe v znení zmeny žaloby zo dňa 31.12.2014
ako aj vo svojich podaniach zo dňa 20.01.2016, 20.04.2016, 26.10.2016 a 23.01.2017 spolu s prílohami.
Taktiež predložil dôkazy o omeškaní vo forme výpisu z účtu, predžalobné výzvy s doručenkami, z ktorých
je zrejmé, že žalovaní boli vyzvaní na vyrovnanie omeškanosti s upozornením na možnosťou odstúpenia
od zmluvy. Ku dňu odstúpenia od zmluvy bola splnená podmienka omeškanosti požadovaná zákonom

a odstúpenie od zmluvy je právom veriteľa a je len na ňom, kedy toto právo uplatní.

15.2. Z odôvodnenia rozsudku taktiež vyplýva, že žalovaní v 1./ a 2./rade si boli vedomí svojho
záväzku, a teda neexistovala dôvodná pochybnosť o splnení podmienok pre odstúpenie od zmluvy
a žalovaní žiadnym tvrdením ani dôkazom nespochybnili dôvodnosť a oprávnenosť odstúpenia od

zmluvy. Žalovaná v 3.rade počas prvoinštančného konania nespochybnila platnosť odstúpenia od
zmluvy, resp. nepredložila žiaden dôkaz v prvoinštančnom konaní, ktorý by vyvrátil tvrdenie žalobcu
o omeškaní s plnením žalovaných a spochybnila len výšku pohľadávky v sume 49,02 eura s úrokom
z omeškania z tejto sumy, pričom súd pri zdôvodnení priznanej sumy vychádzal z tvrdení a dôkazovpredložených žalobcom. Žalobca považuje napadnutie rozsudku z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia odstúpenia od zmluvy za účelové, pretože úkon odstúpenia od zmluvy nebol predmetom
sporu medzi stranami a dôvody pre odstúpenie boli žalobcom tvrdené aj preukázané. Žalobca žiadal,

aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 9C/390/2015-115 zo dňa 27.01.2017 potvrdil.

16.1. Žalovaná v 3./ rade sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu, konštatujúc, že sa pridržiava
písomne vypracovaného odvolania. Zhrnula skutkový stav veci a poukazujúc na ustanovenia § 52
ods.1,2, § 53 ods.9, § 54 ods.1,2, § 48 ods.2, § 451 ods.1,2, § 456, § 457, § 517 ods.1 a 2 OZ uviedla, že

z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že v prípade platného odstúpenia vzniká odstupujúcemu účastníkovi
právneho vzťahu právo na vrátenie poskytnutého plnenia z dôvodu bezdôvodného obohatenia, ktoré
je povinný uplatniť u druhej zmluvnej strany, v prípade spotrebiteľského zmluvného vzťahu je dodávateľ
povinný uplatniť právo na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov v súlade s obsahom
ustanovenia § 53 ods.9 OZ, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a
keď súčasne upozorní spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16.2. Z dôkazov vykonaných v priebehu konania však vyplýva, že žalobca takto neuplatnil právo, ktoré
by mu zakladalo nárok na vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov. Ak teda právo neuplatnil riadne
a včas, nevznikol mu nárok, ktorý v konaní uplatnil na súde a žaloba je podaná predčasne, preto je
potrebné ju zamietnuť.

17.1. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané žalovanou v 3./rade ako oprávnenou osobou
v zákonom stanovenej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď podľa § 219 ods.3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 3./ rade je dôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o povinnosti žalovanej v 3./ rade zaplatiť
žalobcovi 3.750,81 eura s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 02.01.2013 do zaplatenia v splátkach

po 150 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že plnením
ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť plniť v rozsahu tohto plnenia ako aj výroku o náhrade
trov konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu proti žalovanej v 3./ rade zamietol, keďže neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a žalovanej v 3./ rade priznáva nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

17.2. Pretože žalovaní v 1./ a 2./ rade nepodali odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Levice
zo dňa 27.januára 2017, č. k. 9C/390/2015-115, je tento rozsudok vo vzťahu k nim právoplatný a
nebol predmetom odvolacieho prieskumu. Žalovanej v 3./rade nebola uložená solidárna povinnosť so
žalovanými v 1./ a 2./ rade zaplatiť žalobcovi sumu 3750,81 eura s príslušenstvom, preto ňou podané

odvolanie nezaložilo suspenzívny ani devolutívny účinok rozsudku vo vzťahu k žalovaným v 1./ a 2/
rade, u ktorých ide o samostatné procesné spoločenstvo ako dlžníkov vo vzťahu k žalovanej v 3./rade
ako ručiteľke zo záväzkového právneho vzťahu.

17.3. Vzmysle§76CSPsamostatnéspoločenstvojeprocesnéspoločenstvo,vktoromideosamostatné

práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.

17.4. Podľa § 367 ods.2 CSP ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým
základomaleboaksarozhodnutietýkaniekoľkýchsubjektovaideosamostatnéspoločenstvopodľa§76
a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu, zaplatením dlžnej sumy jedným z dlžníkov povinnosť ostatných
zanikne.

18.1. Odvolací súd poznamenáva, že je treba rozlišovať záväzky dlžníka ( dlžníkov) a záväzky ručiteľa
( ručiteľov). Žalovaná v 3./rade nebola napadnutým rozsudkom zaviazaná spolu so žalovanými v 1./ a
2./ rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom, ale žalovaní v 1./ a 2/
rade boli zaviazaní spoločne a nerozdielne a žalovaná v 3./ rade bola s nimi zaviazaná na zaplatenie tejistej sumy s príslušenstvom s tým, že zaplatením dlžnej sumy jedným z dlžníkov povinnosť ostatných
zanikne.

18.2. Medzidlžníkmiaručiteľminejdeonerozlučnéprocesnéspoločenstvo,veriteľsivočinimuplatňuje
nárok zo samostatného právneho dôvodu. Je pravdou, že medzi nimi nejde ani o oddelené záväzky
- ručiteľ je zaviazaný v rozsahu, v ktorom dlžník nesplnil svoj záväzok, pričom nie sú možné úvahy o
stanovení podielov na dlhu týchto zaviazaných. Odvolací súd je toho názoru, že voči nim môžu byť
nároky uplatnené aj osobitne v inom konaní a obidva hmotnoprávne nároky môžu byť tiež právoplatne

priznanéapriznanýnárokmožnoajnakaždomznichvymáhať.Abyvšakveriteľnemoholbyťuspokojený
dvakrát tým istým plnením - od jedného na základe plnenia z dlžoby a od druhého na základe plnenia z
ručiteľského vzťahu, má súd výrok o povinnosti na plnenie v rozsudku formulovať takým spôsobom, aby
to zodpovedalo vzťahu dlžníka a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi s tým,
že zaplatením dlžnej sumy jedným z dlžníkov povinnosť ostatných zanikne, čo aj súd prvej inštancie
vo napadnutého rozsudku výslovne uviedol, keď pritom vychádzal z obsahu žaloby a podstatný je vždy

obsah podania, z ktorého musí byť zrejmé, čo sa ním sleduje.

18.3. V danej veci bola výška požadovaného plnenia v petite žalobcu rozdelená medzi žalovaných v
1./ až 3./rade a súd prvej inštancie mal predmet konania po skutkovej stránke vymedzený tak, že mohol
žalobný petit prevziať do výrok rozsudku, aby tak bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti

rozsudku.

19.1. S účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

19.2. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

19.3. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

20.1. Podľa § 381 CSP odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.

20.2. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21.1. Žalovaná v 3./rade v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nedostatočne
vysporiadal s odstúpením žalobcu od zmluvy a jeho právnymi účinkami. Poukázala na to, že žalobca
realizoval písomne úkon odstúpenia a bol oprávnený od zmluvy o mimoriadnom úvere odstúpiť podľa

čl. VII. bod 1 zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere a požadovať okamžité splatenie
úverov vrátane príslušenstva, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v čl. XIX. Všeobecných
podmienok,avšakvkonaníakolistinnýdôkazžalobca predložilVšeobecnézmluvnépodmienky„znenie
január 2009“ zo dňa 28.10.2008, preto v konaní nebolo možné posúdiť, či žalobca uplatnil právo
jednostranne odstúpiť od zmlúv platne v súlade s podmienkami uvedenými v čl. XIX. Všeobecných

zmluvných podmienok platných a účinných v čase uzatvorenia zmluvy, a teda či jednostranným právnym
úkonom zrušil zmluvný vzťah.

21.2. Ďalej uviedla, že prvoinštančný súd vyhodnotil úverovú zmluvu a zmluvu o stavebnom sporení ako
spotrebiteľskú zmluvu, hoci zmluva bola uzatvorená podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, na ktorú

je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka v zmysle novely § 52 ods.2 OZ vykonanej
zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá jednoznačne stanovila, že na všetky právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy použijú prednostne normy Občianskeho zákonníka, aj
keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Poznamenala tiež, že žalobca realizoval odstúpenieod zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. 2800159 5 02 a zmluvy o stavebnom úvere č. 2800159 8 01
zo dňa 6.12.2012 počas účinnosti § 53 ods.9 zákona č. 40/1964 Zb., v zmysle ktorého ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22.1. Odvolací súd sa stotožňuje s uvedenou argumentáciou žalovanej v 3./rade najmä v tom, že
žalobca nepreukázal predložením v čase uzavretia zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom

úvere zo dňa 26.10.2007 ( žalovanými v 1. až 3. rade podpísanej dňa 31.10.2007) platných a účinných
Všeobecných podmienok pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, či od zmluvy odstúpil dôvodne,
keďže k žalobe priložil Všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby až zo dňa
28.10.2008, teda neuniesol dôkazné bremeno a dodáva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu
k žalovanej v 3./ rade spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

22.2. Pod nesprávnym právnym posúdením veci možno rozumieť omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť, alebo ak súd aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. Nesprávne
právne posúdenie môže byť spôsobilým odvolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok
rozhodnutia prvoinštančného súdu.

23. Žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanej v 3.rade vyplýva z ručiteľského záväzku , ktorý
je v zmysle hmotného práva akcesorickým záväzkom, trvanie ktorého je podmienené trvaním ním
zabezpečovaného záväzku, t.j. existenciou dlhu zo strany hlavného dlžníka. Je zrejmé, že v prípade
nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom môže žalobca uplatňovať svoje právo v konaní samostatne tak voči

dlžníkovi, ako aj voči ručiteľovi, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa sa nejedná o nerozlučné
spoločenstvo účastníkov konania na strane žalovaného. Za správne je treba považovať konštatovanie
prvoinštančného súdu, že v prípade uplatnenia práva samostatne voči dlžníkom a ich ručiteľovi je
potrebné, aby bola akcesorita a subsidiarita ručiteľského záväzku z hľadiska jeho trvania za účelom
vymáhania plnenia vo výroku rozhodnutia vyjadrená tak, ako to uviedol v odôvodnení dovolaním

napadnutého rozhodnutia. Z takto vysloveného správneho názoru však súd prvej inštancie vyvodil
nesprávny právny záver, keď žalobe žalobcu voči žalovanej v 3./rade ako ručiteľke vyhovel.

24. Občianske súdne konanie (pozn. civilný proces) je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná
súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať,

pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia
súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené
skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej
normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo
je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník

uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s
týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka
a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový
stav dopadajú. Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení,
ktoré umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované,

resp. výsledky vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne
ustanovenie, než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez
ohľadu na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený
nesprávne.Nemožnopretouprieťsúdu,abyvspojenísoskutkovýmizisteniamiurobilsámodlišné,právu
zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia. (Uznesenie NS SR zo dňa 22.09.2010 sp.zn.

5 Cdo 196/2009).

25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

26.1. Podľa § 303 ObZ kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil
určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.26.2. Veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil
svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie
je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,

najmä pri vyhlásení konkurzu (§ 306 ods. 1 ObZ).

26.3. Podľa § 311 ods.1 ObZ ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.

26.4. Ručenievšaknezaniká,akzáväzokzanikolprenemožnosťplnenia dlžníkaazáväzokjesplniteľný

ručiteľom alebo pre zánik právnickej osoby, ktorá je dlžníkom ( § 311 ods.2 ObZ).

27. 1. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) , spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27.2. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa mali použiť
normy obchodného práva ( § 52 ods.2 OZ).

27.3. Podľa § 546 OZ, dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,
ak ju neuspokojí dlžník.

27.4. V zmysle § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

27.5. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté inak ( § 48 ods.2 OZ).

28. Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

29.1. Z hore uvedených ustanovení zákonov vyplýva, že ručenie možno definovať ako právny vzťah

medzi veriteľom a ručiteľom, ktorého predmetom je záväzok ručiteľa uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak
ju neuspokojí sám dlžník. Ide o 3-stranný vzťah medzi ručiteľom, veriteľom a dlžníkom. Zákonná úprava
je obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku. Úprava v Obchodnom zákonníku
je komplexná a pre oblasť obchodno-právnych vzťahov aj výlučná. Podľa Občianskeho zákonníka
je podmienkou vzniku ručenia písomná zmluva, ktorá obsahuje prehlásenie ručiteľa, že uspokojí

pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Veriteľ musí súhlasiť so vznikom ručenia, postačuje aj
konkludentný prejav vôle. Podľa Obchodného zákonníka ručenie vzniká zo zákona alebo na základe
jednostranného právneho úkonu, písomného prehlásenia ručiteľa, ktoré je adresované veriteľovi a
dostatočne určité. V zásade je časovo neobmedzené, hoci je možné stanoviť lehotu jeho trvania.
Vznik ručenia predpokladá existenciu platného záväzku dlžníka voči veriteľovi. Ak ručenie zabezpečuje

záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo je závislý od splnenia podmienky, musia byť všetky jeho
náležitosti dostatočne určité, t. j. musí byť určený ručiteľ, dlžník, veriteľ, budúci záväzok, príp. definovaná
podmienka. Právami ručiteľa sú okrem iného právo na poskytnutie informácií o výške pohľadávky, za
ktorú ručí, právo uplatniť voči veriteľovi všetky námietky, na ktoré by bol oprávnený dlžník, právo odoprieť
plnenie, ak veriteľ zavinil, že dlžník nemôže plniť, právo použiť na započítanie svoje pohľadávky voči

veriteľovi a ďalšie.

29.2. Ručenie podľa Obchodného zákonníka zaniká zánikom hlavného záväzku, teda zánikom
zabezpečenej pohľadávky, to však neplatí, ak záväzok zanikol pre nemožnosť plnenia dlžníka a je
splniteľný ručiteľom alebo z dôvodu zániku dlžníka - právnickej osoby; Občiansky zákonník nepozná

obdobnú úpravu, avšak v pokiaľ ide o právne účinky odstúpenia od zmluvy, podľa Občianskeho
zákonníka sa a/ zmluva ruší od samého začiatku ( ex tunc), ak nebol účastníkmi alebo právnym
predpisom ustanovený iný časový okamih, od ktorého sa zmluva ruší, b/ odstúpením od zmluvy zanikajú
kvôli svoje akcesorickej povahe všetky vedľajšie záväzky, ktoré sú závislé od existencie hlavnéhozáväzku vyplývajúceho zo zmluvy, c/ ak strany ešte zo zmluvy neplnili, plniť už nemusia, pretože odpadol
právny dôvod plnenia, d/ odstúpením od zmluvy sa obnovuje vlastnícke právo k veciam, ktoré účastníci
zmluvy pred odstúpením navzájom poskytli, e/ ak strany už podľa zmluvy plnili, vysporiadajú sa medzi

sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení ( § 451 a nasl. OZ) alebo podľa osobitných predpisov
( § 635 ods.3 a 4 OZ), f/ odstúpenie od zmluvy nemá vplyv na postavenie tretích osôb, ktoré v dobrej
viere nadobudli vlastníctve právo k veci, ktorá bola predmetom zmluvy, g/ odstúpením od zmluvy nie
je dotknuté prípadné právo na náhradu škody na základe režimu všeobecnej zodpovednosti za škodu
( 420 OZ).

30. V danom prípade žalobcom uplatnená pohľadávka voči žalovanej v 3./rade vyplýva z ručiteľského
záväzku, ktorý je v zmysle hmotného práva akcesorickým záväzkom, trvanie ktorého je podmienené
trvaním zabezpečovaného záväzku, t.j. existenciou dlhu zo strany hlavného dlžníka ( dlžníkov). Je
zrejmé, že v prípade nesplnenia dlhu hlavným dlžníkom môže žalobca uplatňovať svoje právo v konaní
samostatne tak voči dlžníkovi (dlžníkom) , ako aj voči ručiteľovi, pretože v prípade dlžníka a jeho ručiteľa

sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania na strane žalovaného. Správny je právny
názor súdu prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, že zmluva o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere sa riadi režimom Obchodného zákonníka, teda že ide o absolútny obchod.

31. Krajský súd sa však nestotožňuje s vysloveným názorom prvoinštančného súdu, že na uzavretý

právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou v 3./rade ako ručiteľom záväzku nezanikol odstúpením
od zmluvy a že žalovanej v 3.rade nezanikla voči žalobcovi povinnosť plniť vzhľadom na dojednané
podmienky zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, a teda že sa na odstúpenie od
zmluvy nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľ. Uvedený charakter má aj uzavretá
zmluva o medziúvere a o stavebnom úvere, keď dlžníci, t. j. žalovaní v 1./ a 2./rade v danom prípade mali
postavenie spotrebiteľa, a preto aj ručiteľský záväzok žalovanej v 3./rade sa spravuje ustanoveniami
Občianskeho zákonníka.

32. Na rozdiel od právnej úpravy dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, kde
účinnýmodstúpenímsazrušujezmluvaodzačiatku(§48ods.2)saodstúpenímodzmluvyvobchodných
vzťahoch zmluva podľa § 351 ods. 1 Obch. zák. zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom
odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy,
preto na usporiadanie vzájomných nárokov nemožno použiť právnu úpravu bezdôvodného obohatenia

podľa § 451 a nasl. Obč. zák (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1M Obdo V 2/2007, zo dňa 30.
septembra 2009).

33. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis
verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na

všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Cieľom prijatia
uvedenej právnej normy bolo odstránenie výkladových problémov v otázke použitia Občianskeho alebo
Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti nevidel odvolací súd v súčasnosti dôvod nepostupovať v súlade s tou doterajšou súdnou

praxou, v zmysle ktorej vychádzajúc zo znenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do
31. 03.2015, je potrebné otázku zániku ručenia v dôsledku odstúpenia od zmluvy v spotrebiteľských
právnych vzťahoch posudzovať podľa Občianskeho zákonníka.

34. S prihliadnutím na uvedené okresný súd na odstúpenie od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere, ako aj jeho účinky mal správne aplikovať a nielen citovať ust. § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého sa zmluva od začiatku zrušuje a účastníci sú povinní si vrátiť navzájom len
poskytnuté plnenie, a keďže odstúpením od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
došlo k zániku hlavného záväzku malo to za následok aj zánik ručenia, a preto žaloba žalobcu voči
žalovanej v 3./ rade nebola podaná dôvodne. Na tomto závere nič nemení ani žalobcom tvrdená

špecifická úprava obsiahnutá v ust. § 311 Obchodného zákonníka, keď ako už bolo uvedené vyššie,
je na daný vzťah potrebné s prihliadnutím na spotrebiteľský charakter záväzkovoprávneho vzťahu
prednostne použiť ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka o odstúpení od zmluvy a jeho následkoch
na akcesorické záväzky, vrátane ručenia.35. Vychádzajúc teda zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu, spočívajúceho v tom,
že žalobca dňa 6.12.2012 účinne odstúpil od zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere

uzatvorenej medzi ním a dlžníkmi, t. j. žalovanými v 1./ a 2.rade , pri existencii ručiteľského záväzku
žalovanej v 3./rade, aj pri akceptovaní účinkov odstúpenia dňa 06. 12. 2012, došlo k zániku práv a
povinností zo zmluvy o ručení, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
výroku o povinnosti žalovanej v 3./ rade zaplatiť žalobcovi 3.750,81 eura s 8,75 % úrokom z omeškania
ročne od 02.01.2013 do zaplatenia v splátkach po 150 eur mesačne pod stratou výhody splátok vždy

do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že plnením ktoréhokoľvek zo žalovaných zaniká povinnosť plniť
v rozsahu tohto plnenia ako aj výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalobu proti žalovanej v
3./ rade ako nedôvodnú zamietol.

36.1. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

36.2. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie ( § 396 ods.2 CSP).

36.3. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods.1 CSP).

36.4. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie o právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP).

36.5. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

37. Pretože žalovaná v 3./rade bola vo vzťahu k žalobcovi úspešná v prvoinštančnom konaní, odvolací
súd podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žalobcovi vo vzťahu k žalovanej

v 3./rade priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100% tak, že v zmysle § 396 ods.2 a § 255
ods.1 CSP žalovanej v 3./ rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

38. Žalovaná v 3./rade mala plný úspech v odvolacom konaní, preto jej odvolací súd podľa § 255 ods.1
a § 396 ods.1 CSP priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

39. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.2
druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).