Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816203664
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816203664.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov
senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: U.,
nar. XX. XX. XXXX, Z., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, deti rodičov, matky O. P.,
rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., Z. O. XXX, zastúpenej advokátkou JUDr. Luciou Krausovou, so

sídlom kancelárie O., V. XXX/XX, a otca Z. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., U. XXX/XX-XX, zastúpeného
advokátomJUDr.FerdinandomKlinovským,sosídlomkancelárieY.M.,E.XX,onávrhumatkynaúpravu
práv a povinností k maloletým deťom, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
č.k. 5P/2/2016-327 zo dňa 23. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec maloletých detí je povinný prispievať na
výživu maloletého U. T., nar. XX. XX. XXXX 70,- eur mesačne a na maloletého Z. T., nar. XX. XX. XXXX
a maloletú G. T., nar. XX. XX. XXXX po 60,- eur mesačne počnúc 13. 07. 2016 vždy do 15. dňa toho

ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

Na zameškané výživné na všetky maloleté deti za obdobie od 13. 07. 2016 do 30. 06. 2018 vo výške
1 156,45 eur sa otcovi povoľujú splátky po 20,- eur mesačne splatné spolu s bežným výživným počnúc
júlom 2018, a to pod hrozbou straty výhody splátok.

Žiadnemu z účastníkov sa nárok na náhradu trov prvostupňového, ani odvolacieho konania n e p r
i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1
Zákona o rodine súd prvej inštancie určil otcovi výživné na maloletého U. 80,- eur mesačne a mal. G. a
Z. po 75,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, zameškané výživné za obdobie od 13.
06. 2016 do 23. 01. 2018 vo výške 2 385,- eur uložil otcovi povinnosť splatiť v mesačných splátkach
po 10,- eur splatných spolu s bežným výživným, vo zvyšnej časti návrh matky zamietol a žiadnemu z

účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol po tom, čo v poradí prvý rozsudok vo veci
nadobudol právoplatnosť čo do zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, úpravy styku
otcasnimi,uloženiadohľadunadichvýchovouapovinnostírodičovpodrobiťsasociálnemuporadenstvu
a spolupracovať s orgánom sociálno-právnej ochrany detí. Vychádzal z toho, že matka požadujúca
výživné od 01. 12. 2015, bola od 01. 12. 2015 na rodičovskej dovolenke s maloletými dvojčatami do XX.
XX. XXXX, kedy jej vyplácali rodičovský príspevok do 04/2017 vo výške 254,- eur a od 05/2017 vo výške

266,50 eur mesačne, ktorý bol dovtedy spolu s rodinnými prídavkami na tri deti do 12/2015 vo výške
70,56 eur a následne 71,04 eur jej jediným príjmom. Od 08. 01. 2018 sa zamestnala do 22. 01. 2018,
pričom pracovný pomer bol ukončený z jej strany z dôvodu, že pracovná doba a následné dochádzaniedo miesta bydliska jej neumožňovali riadne zabezpečiť vyzdvihnutie maloletých detí zo škôlky. Od
07/2017 do uzatvorenia pracovnej zmluvy bola doma a nedostávala dávky v nezamestnanosti a neboli
jej vyplácané ani dávky v hmotnej núdzi, keďže o ne nepožiadala. Jej jediným príjmom boli prídavky

na deti a výživné 125,- eur od otca. Matka býva v tom istom byte, pričom od 11/2017 došlo k zvýšeniu
nájomného o 50,- eur z pôvodných 300,- eur. Všetky deti od 09/2017 navštevujú materskú škôlku v
Tvrdošíne, za ktorú platí 3 x 5,- eur za stravu a 3 x 2,- eur mesačne poplatok, pričom Z. a G. majú plienky,
čo predstavuje výdavky 120,- eur mesačne. Snaží sa hľadať prácu v okolí Tvrdošína z dôvodu možnosti
postarať sa o maloleté deti, pričom má len základné vzdelanie, avšak nemá žiadnu zdravotnú prekážku,

ktorá by jej bránila nájsť si zamestnanie. Poistky platené na deti uzatváral jej otec. Doklady o výdavkoch
na maloleté deti, ktoré špecifikovala, si neodkladá, takisto ako ani jej rodičia, ktorí sú jej nútení vzhľadom
na jej príjmy so zabezpečovaním potrieb maloletých detí pomáhať. Od posledného pojednávania otec
maloletýchdoniesolibadveigelitkyobnosenýchvecí,pričomdovyneseniarozsudkovpredetinakupoval
potraviny cca za 15,- eur a za 10,- eur oblečenie. Ďalej vychádzal z toho, že otec je stále zamestnaný
u toho istého zamestnávateľa od 12/2015, pričom v apríli 2016 bol vzatý do väzby, ktorá trvala do 04.

08. 2016. Následne sa podrobil nariadenej protialkoholickej liečbe od 04. 11. 2016 do 21. 02. 2017,
pričom po premene liečby na ambulantnú aj v súčasnosti pracuje u rovnakého zamestnávateľa. Má
mesačné výdavky na stravu okolo 100,- eur, cestovné do práce 25,- eur, hygienu 50,- eur a výdavky
za bývanie 180,- eur. Od posledného rozhodnutia na výživu detí platí 125,- eur mesačne, predtým platil
105,- eur. Pokiaľ nezaplatil výživné za obdobie 06/2016 do 08/2016, bolo to z dôvodu, že bol vo väzbe. V

mesiacoch 04 až 05 2016 boli deti u jeho rodiny, pretože matka maloletých detí sa odsťahovala do rodiny,
ktorá užíva návykové látky. Na výživu detí prispieva aj tak, že kúpi šatstvo, hoci aj obnosené, avšak sú
to kvalitné veci, zakúpi aj potraviny, napr. mlieko, plienky, drogériu. Prvé dva mesiace po prepustení z
väzby začal síce pracovať, ale musel uhradiť väzbu, čo mu bolo zrazené formou exekúcie vo výške 340,-
eur, ktorú ďalej platí 10,- eur mesačne, ako aj exekúciu na mobil 62,40 eur a musel platiť aj výživné.

Zobral si od sestry pôžičku 950,- eur na zariadenie bytu, pričom doklady o zakúpení nábytku nemá.
U zamestnávateľa sa snaží pracovať aj dlhšie, pretože si chce privyrobiť na pokrytie svojich nákladov,
ako aj nákladov detí. Daňový bonus mu nie je vyplácaný. V období od 26. 10. 2015 do 30. 04. 2016
vymeriavací základ otca dosahoval 674,98 eur, v období 04/2016 do 04. 08. 2016 bol otec vo väzbe
bez príjmu, následne začal pracovať 09. 08. 2016 u toho istého zamestnávateľa, kde v mesiaci august

2016 pri odpracovaní 15 dní dosiahol príjem 401,57 eur, v mesiaci 09/2016 do 11/2016 predstavoval
jeho čistý mesačný príjem 446,43 eur (576,83 eur + 471,98 eur + 290,48 eur), v mesiacoch 12/2016 až
02/2017 bol práceneschopný a boli mu vyplácané nemocenské dávky, pričom aj v súčasnosti pracuje u
toho istého zamestnávateľa a jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 01/2017 do 12/2017 bol 549,-
eur a za obdobie od 08/2016 do 12/2016 v sume 356,57 eur.

Vychádzajúc z uvedeného mal za to, že otec zo svojho príjmu 500,- eur až 520,- eur mesačne
zabezpečuje základné životné potreby len pre seba a naproti tomu matka z oveľa nižšieho príjmu tieto
zabezpečuje pre seba aj tri maloleté deti. Ich nástupom do materskej škôlky výdavky na ne vzrástli,
pričom zohľadniť mohol len nevyhnutné výdavky a nie tie, ktoré rodičia nie sú povinní vynaložiť (poistky),
keďže ani jeden nedisponuje takými finančnými a majetkovými možnosťami, aby si iné ako nevyhnutné

výdavky mohol dovoliť, keď výživné má prednosť pred inými finančnými záväzkami rodičov, teda aj
pred výdavkami na splátky úverov a pôžičiek. Aj keď matka od skončenia rodičovskej dovolenky do
zamestnaniasabolanečinná,keďženapriekodporúčaniuorgánovsociálnoprávnejochranynepožiadala
o dávky v hmotnej núdzi, čo by jej príjem vylepšilo, nemení to nič na skutočnosti, že zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté deti a má vyššie náklady, než otec, ktoré si zapríčinil sám (na väzbu), pričom

zohľadnil skutočnosť, že tento sa na výžive detí podieľa aj občasnou osobnou starostlivosťou (zrejme za
pomoci rodičov), ale aj vecným plnením - nákupom potravín a oblečenia (zánovného), ktorú skutočnosť
potvrdil aj kolízny opatrovník, a preto ho zaviazal na výživné vo výške nie žiadanou matkou (po 100,-
eur na každé dieťa), ale vo výroku rozsudku určenej. Návrh matky, ktorým žiadala priznať zameškané
výživné od 01. 12. 2015 od právoplatnosti rozsudku, zamietol jednak z dôvodu, že neuviedla žiadne

dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré jej bránili v podaní návrhu na určenie výživného za žiadané
obdobie už skôr a jednak z dôvodu, že za uvedené obdobie boli v jej starostlivosti zistené nedostatky a
počas mesiacov 04/ až 6/2016 osobnú starostlivosť o maloleté deti nevykonávala (vykonávala ju matka
otca maloletých detí). Druhým dôvodom pre zamietnutie návrhu na zameškané výživné bola skutočnosť,
že otec si vyživovaciu povinnosť splnil jednak osobnou starostlivosť, aj finančným plnením, a to aj v čase,

keď bol vo väzbe (výživné nebolo uhradené len za obdobie 2 mesiacov) a kedy boli v určitom období
maloleté deti pod dohľadom starostlivosti ich starej matky a nie matky, ktorá v ich osobnej starostlivosti
zlyhávala. Navrhovateľka teda žiadnym spôsobom nedeklarovala, že deti boli odkázané na výživu otcamaloletých detí, ktorý si ju v žiadnom období vôbec neplnil alebo že by jej aj za toto obdobie patrilo
výživné v aktuálne určenej výške. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletých detí z
dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a žiadal, aby odvolací súd podľa ust. § 390
CSP vo veci sám rozhodol tak, že vydá rozsudok, ktorým otca zaviaže prispievať na výživu maloletého
U. sumou 60,- eur mesačne a na výživu maloletej G. a Z. sumou po 55,- eur mesačne vždy do 15.

dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že žiaden
z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Aj keď z činnosti je súdu zrejmé, aké sú
na deti výdaje, matka nepredložila žiaden doklad, ktorým by preukázala, že skutočne zabezpečuje
životné potreby maloletých detí, keď predložila len prehľad mesačných výdavkov, ktorý však nemusí
odzrkadľovať reálne výdaje. Napríklad poistné zmluvy uzatvoril otec matky, ktorý je povinný platiť
poistné, napriek tomu, že medzi výdaje ho zahrnula. Pri rozhodovaní o výške výživného je potrebné

prihliadnuť aj na to, že z dôvodu nedostatočného zabezpečenia matkou zabezpečoval nákupy potravín,
šatstva, či hygienických prostriedkov pre maloleté deti, čo vyplýva z ním predložených dokladov a
potvrdila to aj výpoveď matky, z ktorej vyplýva, že aj v súčasnej dobe robí nákupy pre maloleté deti, keď
ho o to matka požiada, pričom aj matka potvrdila, že v minulosti sa podieľal aj na naturálnom plnení
vyživovacej povinnosti cca 15,- eur na potraviny a 10,- eur na oblečenie. Vo vzťahu k zameškanému

výživnému uviedol, že toto nevzniklo, keďže si plnil vyživovaciu povinnosť každý mesiac, aj keď niekedy
len naturálnou formou, a to aj počas väzby, kedy požiadal o jeho zabezpečenie rodičov. Výdaj matky na
plienky maloletých detí matka nepreukázala a nie je ani v rozpise výdajov predložených na pojednávaní,
preto nie je zrejmé, prečo ho súd zohľadňoval, keď trval navyše podľa rozpisu len do augusta 2016.
Matka od nástupu detí do materskej škôlky nepreukázala, že sa aktívnym spôsobom snažila o zvýšenie

príjmu aj z jej strany. Aj keď nastúpila do zamestnania, toto na vlastnú žiadosť po pár dňoch ukončila,
pričom jeho nijakým spôsobom nepožiadala, aby maloleté deti pravidelne brával zo škôlky, keď navyše
ani nevyužila možnosť požiadať o dávky v hmotnej núdzi. Rozsudok je nezrozumiteľný, keďže ho
zaviazal prispievať na výživu maloletých detí počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, z čoho vyplýva,
že doposiaľ svoju vyživovaciu povinnosť plnil riadne, a preto nie je dôvod, aby súd rozhodoval o

zameškanom výživnom. Zameškané výživné navyše bolo určené od podania návrhu, t. j. od 24. 05.
2016, pričom z rozhodnutia vyplýva, že vzniklo 13. 06. 2016, keď z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že matka starostlivosť o deti v čase od 04/ - 06/2016 nevykonávala, ale ju vykonávala jeho matka. Preto
nie je dôvod, aby platil zameškané výživné aj za mesiac jún. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmý
ani výpočet výšky zameškaného výživného.

3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť, keďže výška výživného bola stanovená vzhľadom na zistené potreby maloletých detí,
ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov zohľadniac, že väčšiu časť starostlivosti zabezpečuje ona.
Na strane otca bola zohľadnená skutočnosť, že na výživu maloletých prispieval aj naturálnymi plneniami,

súčasneaj,ženiektorévýdavkyotcanemajúprednosťpredvýživným,pričomvzhľadomkzameškanému
výživnému určil výšku splátky tak, aby nedošlo k ohrozeniu platenia dlžného výživného. Jej príjem
nepostačuje na krytie základných potrieb (bývanie, strava), preto jej rodičia finančne vypomáhajú s
nákladmi na oblečenie, poistenie a pod. pre maloletých a ňu, pričom ona takisto ako aj jej rodičia nemá
potrebu uschovávať doklady o zaplatení kúpených vecí, keďže z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že

súdu sú známe ceny bežných nákladov na maloleté deti z jeho činnosti. Pri určení výšky zameškaného
výživného súd vychádzal z celkovej sumy výživného pre všetky maloleté deti za obdobie od podania
návrhu, nakoľko nevzhliadol dôvody pre jeho určenie pred týmto termínom a zo sumy už zaplateného
výživného, keď čo do výšky splátok zameškaného výživného vyšiel v ústrety odporcovi, ktorý má
najmenej od doručenia uznesenia krajského súdu zo dňa 03. 11. 2017 vedomosť o tom, že pôvodne

určená výška či už bežného výživného, ako aj zameškaného výživného nezostane zachovaná, a teda
mal priestor pripraviť sa na prípadný záväzok titulom týchto nárokov. Naopak napriek uvedenému otec
sa presťahoval do nájomného bytu, ktorý bolo potrebné zariadiť novým nábytkom, na ktorý si požičal od
sestry 950,- eur, pričom z dokazovania (výsluchu odporcu a jeho matky) vyplynulo, že v byte rodičov,
ktorý obýval, mal samostatnú izbu, ktorá bola preplnená nábytkom, čo potvrdila aj kolízna opatrovníčka.

Poukázala na to, že naturálne plnenia zo strany odporcu nie sú vynútiteľné a nemôžu pokryť rozdiel vo
výživnom (pri maximálnej hodnote obnoseného šatstva 10,- eur a nákupe potravín 15,- eur) nemôžu
pokryť rozdiel vo výživnom vo výške 125,- eur (pri pôvodne zasielanom výživnom 105,- eur). Pokiaľotec robil nákupy, musí vedieť, že ním v súčasnosti navrhované výživné 60,- eur a 55,- eur pokrýva
maximálne 1/3 mesačných nákladov na deti.

4. Opatrovník maloletých detí žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Matka maloletých detí na pojednávaní nariadenom odvolacím súdom zotrvala na svojich vyjadreniach.
Výživné žiadala priznať od 13. 07. 2016 (t. j. od podania návrhu) a rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Mala za to, že priemerná mesačná výška výživného poskytnutého naturálne

je 30,- eur. Obdobie, počas ktorého neboli maloleté deti v jej starostlivosti počas výkonu väzby otca,
predstavovalo 1 mesiac. Výživné do apríla 2017 bolo otcom platené mesačne vo výške 105 eur a
následne vo výške 125 eur. Výživné otec nezaplatil počas pobytu vo väzbe za mesiac jún, júl, august
2016 a za apríl 2016 zaplatil len 35 eur.

6. Otec maloletých detí pri výsluchu na pojednávaní pred odvolacím súdom súhlasil s priemernou výškou

výživného poskytovaného v naturálnej forme, ako aj s obdobím, počas ktorého neboli v čase jeho
výkonu väzby maloleté deti v osobnej starostlivosti matky, ako aj s výškou mesačných platieb výživného.
Poukázalnato,ževýškavýživného,ktorúurčilsúdprvejinštancie,jepreneholikvidačná,keďžeonnemá
taký príjem, aby ho mohol platiť. Náklady na väzbu spláca 10 eur mesačne, od rodičov sa odsťahoval
preto, že rodičia majú už svoj vek a chcú mať kľud a on chcel urobiť deťom vlastné zázemie uňho v byte,

aj keď má u rodičov nejaký nábytok, potreboval aj nový, ktorý už splatil.

7. Odvolací súd v rámci zopakovania dokazovania oboznámením sa obsahom spisu, vrátane dokladov
zaslaných na základe jeho vyžiadania v priebehu odvolacieho konania, a to mzdovými listami otca u jeho
zamestnávateľa Plastkovo, s.r.o., Vladina 668, Tvrdošín od 26. 10. 2015 doposiaľ, čestným prihlásením

matky otca maloletých detí (ktorá sa na pojednávanie zo zdravotných dôvodov nemohla dostaviť) o
zabezpečovaní a poskytovaní naturálnych plnení otcom matke detí od decembra 2015, ako aj čestným
prehlásením sestry otca o poskytnutí pôžičky, správou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, z ktorej
vyplýva, že určená výška výživného pre maloleté deti je primeraná ich veku a potrebám s tým, že matka
je v súčasnej dobe na predĺženej neplatenej rodičovskej dovolenke do veku 6 rokov dieťaťa, oznámením

Okresného súdu Martin o vykonávaní ústavnej protialkoholickej liečby otcom v období od 04. 11. 2016
do 21. 02. 2017, kedy došlo k jej zmene na ambulantnú formu.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zopakovaní dokazovania podľa ustanovenia § 384 ods.
1 CSP, § 68 CMP na nariadenom pojednávaní podľa § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozhodnutie súdu

prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65 a § 66 CMP a odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1 CSP).

9. Podľa § 384 ods. 1 CSP dokazovanie na odvolacom súde, ak má odvolací súd za to, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v
potrebnom rozsahu zopakuje sám.
Podľa § 68 CMP dokazovanie v odvolacom konaní, odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní,
ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného paragrafu, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 4 citovaného paragrafu, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ods. 5 citovaného paragrafu, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.10. Vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení, odvolací súd za účelom zistenia skutočného
stavu veci (čl. 6 § 35 CMP), keďže súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, zopakujúc dokazovanie zisťoval za účelom stanovenia výšky

vyživovacej povinnosti povinného otca od podania návrhu matkou na súd 13. 07. 2016 jeho príjmové
schopnostinazabezpečenieodôvodnenýchpotriebmaloletýchdetí,zohľadniacajvyživovaciupovinnosť
matky, prihliadajúc k jej osobnej starostlivosti o ne. Zo mzdových listov otca zamestnaného u toho istého
zamestnávateľa od 26. 10. 2015 doposiaľ mal preukázaný priemerný čistý mesačný príjem za plne
odpracované mesiace do jeho vzatia do väzby a nástupu na ústavné protialkoholické liečenie 646,83

eur (november 2015 - 556,52 eur, december 2015 - 587,24 eur, január 2016 - 637,79 eur, február -
577,74 eur, marec - 1.188,03 eur, apríl - 536,52 eur, september - 596,83 eur, október - 493,98 eur : 8),
za rok 2017 - 649,88 eur (marec - 913,65 eur, apríl - 567,05 eur, máj - 563,77 eur, jún - 618,51 eur, júl -
547,66 eur, august - 667,78 eur, september - 668,72 eur, október - 570,77 eur, november - 639,21 eur,
december - 741,77 eur : 10) a za rok 2018 - 654,18 eur (január - 766,77 eur, február - 591,56 eur, marec
- 697,45 eur, apríl - 562,48 eur, máj - 652,66 eur : 5), keď na rozdiel od súdu prvej inštancie pri určení

jeho výšky nezapočítaval mesiace, kedy otec svojím zavinením mal príjem nižší alebo žiadny z dôvodu
výkonu väzby, resp. protialkoholického liečenia, keďže takýto postup je neprípustný (§ 75 ods. 1 ZoR).
Vychádzajúc z takéhoto príjmu stanovil otcovi výživné ako sa ho domáhala matka od podania návrhu
na súd (§ 77 ods. 1 Zákona o rodine), na maloletého U. vo výške 70 eur mesačne a na maloletého Z.
a G. prihliadnuc k vekovému rozdielu po 60 eur mesačne, majúc za to, že takto stanovené výživné

zodpovedá ich odôvodneným potrebám uvádzaným matkou, zodpovedajúcim ich veku prihliadnuc k
tomu, že sú zdravé, a preto žiadne zvýšené náklady (ani z iného dôvodu) nemajú. Vychádzajúc aj z
vyživovacej povinnosti matky, ktorá sa síce podľa správy opatrovníka o deti riadne osobne stará, avšak
po skončení vyplácania rodičovského príspevku skutočný záujem o pracovný pomer neprejavila, keďže
uzavretý sama skončila bez toho, aby zisťovala u otca, resp. iného možnosť vyzdvihovania maloletých

detí zo škôlky vzhľadom na nevhodnosť spojenia, čím si nedostatok finančných prostriedkov na výživu
maloletých detí ako zdravá a práceschopná zapríčiňuje aj sama, čo nemôže ísť na ťarchu otca, ani
to, že aj na prianie rodičov si založil ako dospelý vlastnú domácnosť, ktorú si zabezpečuje po získaní
pôžičky od sestry nevyhnutným nábytkom, keďže pôvodný bol porozbíjaný, keď pri stanovení výživného
odvolací súd na výdavky otca spojené s uhrádzaním nákladov väzby ani mobilu neprihliadol. Vzhľadom

na uvedené by bola výška zameškaného výživného od podania návrhu na súd za 19 dní júla 2016 116,45
eur (190 : 31 x 19), následne august, september, október, november, december, ako aj za 12 mesiacov
roku 2017, a za 6 mesiacov roku 2018 po 190 eur (vo veci bolo rozhodnuté v mesiaci júni po 15-tom
dni v mesiaci, do ktorého má otec platiť výživné) 4 370 eur (190 x 23 mesiacov), t. j. spolu 4 486,45 eur.
Odvolací súd mal z výpovede účastníkov na nariadenom pojednávaní preukázané a medzi účastníkmi

nebolo sporné, že otec platil výživné na maloleté deti za požadované obdobie do apríla 2017 po 105 eur
mesačne a následne 125 eur mesačne, pričom výživné nezaplatil za mesiac júl, august 2016, t. j. zaplatil
2 610 eur (105 x 7 mesiacov, 125 x 15 mesiacov), pričom deti boli v osobnej starostlivosti matky otca pred
obdobím, za ktoré sa požaduje výživné a naturálne výživné poskytoval mesačne vo výške 30 eur za celé
obdobie, t. j. 720 eur (30 x 24 mesiacov), čo spolu predstavuje sumu 3.330 eur (2 610 + 720). Rozdielom

súm určeného a poskytnutého výživného dospel odvolací súd k výške zameškaného výživného 1.156,44
eur,ktorúsumuumožnilotcovisplácaťspolusbežnýmvýživnýmv20eurmesačnýchsplátkachzdôvodu
zaplatenia značne vysokého zameškaného výživného pre maloleté deti v reálnom čase.

11. Vychádzajúc z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami účastníkov v

priebehu konania, rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12. O trovách prvostupňového aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 CSP) krajský súd rozhodol podľa
ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).