Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. apríl 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/85/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202657
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202657.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou,
Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo proti žalovanému: S. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX X. XXX,
občan SR, pr. zast. JUDr. Patrikom Kovalčíkom, advokátom, Námestie sv. Mikuláša 20, 064 01 Stará
Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 1.088,80 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

III. Slovenská republika nemá právo na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužalobouvočižalovanejdomáhalzaplateniažalovanejsumy1088,80eursúrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 25.11.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.6.2008 žalobca
ako veriteľ poskytol žalovanému úver vo výške 663,88 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s
príslušným poplatkom vo výške 424,88 eur v 8-mich mesačných splátkach po 136,10 eur počnúc dňom
27.7.2008. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPÚ) sa strany dohodli, že

tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy o úvere so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalobca zaslal žalovanému
viaceré upozornenia na omeškanie so zaplatením splátok. Vzhľadom na porušovanie podmienok
splácania úveru stratil žalovaný výhodu splátok a dňa 25.11.2008 sa úver stal splatným. Žalobca podal
dňa 31.3.2009 trestné oznámenie na OR PZ Stará Ľubovňa vo veci podozrenia prečinu úverového
podvodu, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s úmyslom vôbec ju nesplácať.
Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 7T 29/09-52 zo dňa 26.10.2009 uznal žalovaného vinným

zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného odkázal s nárokom na náhradu
škody na občianske súdne konanie. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 27.10.2009. Žalovaný ku dňu vyhotovenia žaloby neuhradil žalobcovi žiadnu platbu. Žiadal preto
žalobe vyhovieť.

2. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to rozsudok
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7T /29/09-162 zo dňa 26.10.2009, zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo

dňa 30.6.2008 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.3. Súd zaslal žalobu žalovanému na vyjadrenie, uvedenie rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazovapoučilhoojehoprocesnýchprávachapovinnostiach.Zásielkasuvedenýmilistinamižalovaný
prevzal dňa 11.11.2016.

4. V písomnom vyjadrení žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu namietal skutočnosti tvrdené
žalobcom. Vzniesol námietku premlčania nároku a uviedol, že z obsahu žaloby nepochybne vyplýva,
že si uplatňuje dlžnú sumu zo zmluvy ako účastník zmluvného vzťahu a nie ako poškodený náhradu
škody spôsobenej trestným činom.

5. Následne súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca a právny zástupca, ktorí
neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a žiadali, aby súd pojednával v ich neprítomnosti. Vzhľadom na
uvedené súd vo veci pojednával v neprítomnosti žalobcu v zmysle ust. § 180 CSP.

6. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu, vykonal dokazovanie listinami doručenými

žalobcom ako sú uvedené vyššie a zistil, že skutkový stav zodpovedá stavu, ako ho opísal žalobca v
žalobe.

7. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v celom rozsahu trvá na
písomných vyjadreniach, vznáša námietku premlčania. Čo sa týka zmluvy o úvere, táto nebola

uzatváraná na podnikateľské účely ale na osobné účely, čiže ide o spotrebiteľskú zmluvu.

8. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy

sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci.

12. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa § 106 ods. 1 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu

spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.16. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitú právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo európskeho súdu

pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o to, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

17. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušení právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené
nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako
majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vniknutou škodou,
zavinenie toho kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere, v súvislosti s

uzavretím ktorej sa žalovaný dopustil trestného činu úverového podvodu. Keďže žalobca predložil a
poukázal na rozsudok 7T/29/2009 zo dňa 26.10.2009, právoplatný 27.10.2009, ktorým bol žalovaný
uznaný vinným a zároveň odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, súd
uzavrel, že sa žalobca domáha náhrady škody, a to vo výške poskytnutej istiny a poplatku, ktorý podľa
zmluvy mal žalovaný vrátiť spolu s istinou.

19. Uvedeným rozsudkom bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 30.6.2008 v Starej Ľubovni,
prostredníctvom mandatárky spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. Pribinova 25, 811 09 Bratislava požiadal o
úver a uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 663,87
eur (20.000,- Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť s príslušným poplatkom vo výške 1.088,76 eur (32.800,- Sk) v
ôsmich mesačných splátkach po 136,09 eur (4.100,- Sk) počnúc dňom 27.7.2008, pričom pri uzatváraní

úverovej zmluvy uviedol v žiadosti o úver nepravdivý údaj o výške jeho výdavkov, nakoľko zamlčal svoje
výdavkynasplácanieúveruvspoločnostiProvidentFinancials.r.o.mesačnevovýške800,-Sk,X.Banke
a.s. vo výške 2.500,- Sk, splácanie úveru v Profi Credite mesačne vo výške 3.334,- Sk a splácanie úveru
v spoločnosti Quatro - Consumer finance Holding mesačne vo výške 1.275,- Sk, doposiaľ neuhradil
ani jednu splátku, čím spôsobil spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava škodu vo výške

1.088,76 eur.

20. Týmto bol splnený prvý z predpokladov zodpovednosti za škodu t.j. existencia protiprávneho úkony,
pretože v súlade s vyššie cit. ust. § 193 CSP je konajúci súd rozhodnutím v trestnom konaní viazaný.

21. Druhým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je vznik samotnej škody. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 30.6.2008 uzavretá zmluva o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Súd predmetný
právny vzťah z tejto zmluvy o úvere posúdil ako spotrebiteľský vzhľadom na označenie dlžníka v
predmetnej zmluve, nakoľko z jej obsahu nie je možné ustáliť, či žalovaný túto zmluvu uzatváral ako

spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Uvedené nemožno bezpečne ustáliť s poukazom na dvojaké označenie dlžníka v tejto zmluve,
a to tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu fyzickú osobu /meno, priezvisko,
rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a trvalé bydlisko/ ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú
osobu podnikateľa /*obchodné meno, IČO, miesto podnikania/. Z uvedených údajov dokonca možno

dôjsť skôr k predpokladu, že dlžník uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako podnikateľ,
keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali dlžníka ako
podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo tiež z osvedčenia o
živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce dlžníka ako fyzickú osobu nepodnikateľa
nie sú verejne prístupné a je ich možné istiť len z dokladov priamo poskytnutých dlžníkom napr.

z občianskeho preukazu. Preto sa dá predpokladať, že dlžník v uvedenom vzťahu vystupoval ako
spotrebiteľ. Predmetná zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej
veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu,
že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.
Jej forma na predtlačenom formulári, spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí

o skutočnosti, že bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia
zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči
spotrebiteľovi. V prípade pochybnosti o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno
na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti trebaodstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter
zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom
prípade je potrebné uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Bezpečným preukázaním nemôže byť všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon podnikanie,
prípadne uvedenie identifikačného čísla osoby a ani údaj o tom, pod akým fyzická osoba zapísaná v
živnostenskom registri. Takéto údaje neposkytujú odpoveď na otázku v akom odbore podnikania povinný
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť a akú konkrétnu súvislosť s podnikateľskou činnosťou vôbec

uzavretie zmluvy o úvere má. Žalobca nijako nepreukázal, že dlžník pri uzatváraní a plnení zmluvy o
úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, a teda že predmetná
zmluva má nespotrebiteľský charakter. Uvedený vzťah je teda vzťahom spotrebiteľským, čo možno
vyvodiť aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. Zn. I.ÚS 243/07 ktorý konštatoval, že ak sú v zmluve použité
formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech
toho, kto ich do zmluvy uložil /žalobcu/.

22. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že pri uzavretí zmluvy došlo k spáchaniu trestného činu zo
strany žalovaného. Aj keď sa teda žalobca domáha náhrady škody, súd nemôže prehliadať skutočnosť,
že uplatňovaný nárok vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a za tohto stavu je potom pri rozhodovaní o
náhradeškodypovinnýprihliadaťajnato,čiuplatňovanýnárokniejeuplatňovanývrozporesozákonom,

alebo z neprijateľných podmienok, resp. či nárok žalobcu neoslabuje nejakú právnu skutočnosť, ako
napr. premlčanie, na čo súd pri spotrebiteľských vzťahoch prihliada v zmysle cit. § 5b zák. č. 250/2007
Z.z. aj bez návrhu.

23. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že v tomto prípade sa jedná o formulárovú /typovú/ zmluvu pripravenú

vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť, pokiaľ chcel
získať finančné prostriedky. Skutočnosť, že žalovaný zrejme nemal reálne možnosť oboznámiť sa
podrob ne s obsahom zmluvy, je zrejmá aj z toho, že samotná zmluva a tiež Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru sú písané malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci
množstvo odbornej právnej terminológie.

24. Súd ďalej konštatuje, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti
podľa citovaných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. a to údaj o termíne konečnej splatnosti tohto úveru,
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov, tiež absentuje aj
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Vzhľadom na uvedené je potrebné

predmetné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Vychádzajúc z uvedených záverov a prihliadnuc na dobu od vydania, resp. právoplatnosti trestného
rozkazu, sa súd vysporiadal s otázkou, či nárok žalobcu nie je premlčaný, pričom dospel k záveru, že
došlo k premlčaniu uplatneného nároku. Občiansky zákonník pri náhrade škody rozlišuje tzv. subjektívnu

a objektívnu premlčaciu dobu. Subjektívna premlčacia doba je 2 roky a počíta sa odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Objektívna premlčacia doba je 3 roky, resp.
10 rokov a počíta sa odo dňa, keď ku škode došlo. Tieto doby sa môžu prekrývať, avšak v prípade,
že uplynie subjektívna 2-ročná premlčacia doba, právo oprávnenej strany sa premlčuje, aj keď ešte
neuplynula objektívna 3-ročná príp. 10-ročná premlčacia doba a naopak.

26. Zo žalobcom predloženého rozsudku 7T/29/2009 je zrejmé, že bol vydaný 26.10.2009 a
právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudol dňa 27.10.2009 a že žalobca si uplatnil v trestnom konaní
náhradu škody. Žalobca si teda musel škodu uplatniť skôr, ako bolo rozhodnutie v trestnom konaní
vydané. Ak by však súd vychádzal aj z dátumu vydania trestného rozkazu, alebo dokonca až z

dátumu jeho právoplatnosti a vykonateľnosti (čo by mohol byť najneskorší dátum, od ktorého by bolo
možné počítať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby), najneskôr by 2-ročná subjektívna doba
by žalobcovi uplynula dňa 27.10.2011. Žaloba bola na súd doručená dňa 12.7.2016, teda evidentne
oneskorene. Ak by si pritom žalobca uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy na základe zmluvy o
úvere, aj všeobecná 3-ročná premlčacia doba by už uplynula.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti zohľadniac spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, pri ktorom
na premlčanie súd prihliada z úradnej povinnosti, naviac bola vznesená aj námietka premlčania
žalovaným, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Za tohto stavu nebolo potrebné do detailov zaoberaťsa dôvodnosťou uplatňovanej sumy, ku ktorej je však potrebné poznamenať, že ak by ju aj súd
skúmal, vzhľadom na absenciu údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov by bol úver považovaný
za bezúročný a bez poplatkov.

28. O nároku na náhradu trov konania žalovaného súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, teda ma nárok na plnú
náhradu trov konania, preto súd rozhodol tak, že jej nárok na náhradu trov konania priznal v rozsahu
100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.