Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. august 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/126/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614206855
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6614206855.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: SPOOL, a. s., so sídlom Dr. Herza
23, Lučenec, IČO: 31 586 392, zast. JUDr. Róbert Gombala, advokát, Dr. Herza 12, Lučenec, proti
žalovaným 1/ R.. D. P., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. novohradská XXXX/XX, K., 2/ I. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXXX/X, K., 3/ J. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J.A. Q. XXX/XX, K.,

4/ R. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXXX/X, K., o zaplatenie 1.112,37 Eur s príslušenstvom,
na odvolanie pôvodného žalovaného J.. R. Z., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom
Ul. J. A. Q. XXX/XX, K., proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/126/2014 - 462, zo dňa 07.
februára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu v treťom výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania, z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o 438,06 Eur zastavil, žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 674,31 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 1.112,73 Eur a náhrady trov konania. Na pojednávaní dňa 23.01.2017 zobral návrh späť
v časti 438,06 Eur, t. j. v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Žalobca si takto uplatňoval voči žalovanému
len náhradu istiny 674,31 Eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný je vlastníkom bytu č. X nachádzajúcom sa v
bytovom dome v K. L. XX. Žalovaný v rozpore s čl. II bodom 7 Zmluvy o výkone správy domu XXX XX L.
XX, XX, XX, XX, B. námestie 1, X a L. 1 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 25.07.2005 neuhradil vyúčtovaním

zistený nedoplatok za úhrady a služby za rok 2011, ktorého zvyšok predstavuje sumu vo výške 23,37
Eur a za rok 2012 vo výške 650,37 Eur.
3. Žalovaný sa bránil predovšetkým tým, že Zmluvu o výkone správy domu považuje za absolútne
neplatný právny úkon, keďže nie je zrejmé, či bola uskutočnená schôdza vlastníkov bytov, kto sa na nej
zúčastnil a kedy. Taktiež považoval za absolútne neplatný právny úkon Dodatok č. 1 Zmluvy o výkone
správy domu, nakoľko absentujú podpisy za vlastníkov bytov a pokiaľ ide o žalobcu, tento je podpísaný

výlučne predsedom predstavenstva S.. I. R.. Taktiež za žalobcu chýba podpis generálnej riaditeľky a Y.
Y. nie je členom predstavenstva a. s. Žalovaný si svoje povinnosti voči žalobcovi plnil a nie je ochotný
platiť pseudovýpočty dlžných súm. Žalovaný si zároveň uplatnil započítanie pohľadávok v sume nie
menej ako 3 000 Eur, nakoľko žalobca je jeho bývalý klient a zároveň vzniesol námietku premlčania.
Taktiež namietal prevzatie vyúčtovaní za rok 2011 a 2012. Vyúčtovanie za rok 2011 dňa 24.05.2012
neprevzal žalovaný ani jeho syn. Žalovaný je prihlásený na inej adrese od 23.10.2008, čo žalobcovi

písomne oznámil. Opravné vyúčtovanie za rok 2011 bolo žalovanému doručené až emailom právnehozástupcu žalobcu dňa 28.11.2013, avšak bez príloh. Žalovaný vyúčtovanie za rok 2012 neprevzal a
nikoho nepoveril k preberaniu takýchto zásielok.
4. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný čo do základu

a uplatnenej výšky. Žalovaný ako vlastník predmetného bytu a žalobca ako správca uzatvorili Zmluvu,
ktorá je zmluvou o výkone správy podľa § 8a ods. 1 ZVB. Táto Zmluva bola v súlade s § 8a ods. 1 ZVB
schválená nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov. Na žalovaného ako kupujúceho
predmetného bytu podľa § 8a ods. 7 ZVB prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy. Medzi
stranami sporu vznikol na základe Zmluvy záväzkový vzťah podľa §§ 488, 489, 491 OZ, predmetom

ktorého je okrem iného povinnosť žalobcu zabezpečovať poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu
a nebytových priestorov ako dodávky tepla, teplej úžitkovej vody, dodávky vody z verejných vodovodov
a vodární. Žalovaný je povinný plniť za dodané služby zo strany žalobcu podľa § 494 OZ a Zmluvy.
Pri zabezpečení dodávky uvedených komodít, bol žalobca povinný vykonať rozúčtovanie skutočných
nákladov na predmetné dodávky do 31.05. nasledujúceho roka čo vyplývalo zo Zmluvy čl. II bod 6
ako aj § 8a ods. 2 ZVB. Žalovaný má podľa Zmluvy čl. II bod 7 povinnosť do 60 dní od doručenia

vyúčtovania zaplatiť prípadný nedoplatok. Vzhľadom na preukaznú skutočnosť, že žalovanému ako
vlastníkovi predmetného bytu boli poskytované služby spojené s vlastníctvom a užívaním bytu žalobcom
ako správcom podľa § 8a, § 8b ods. 1 ZVB, a za ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť podľa § 494 OZ
a Zmluvy, a to aj v prípade vzniknutého nedoplatku. Až zaplatením dlžnej sumy vo výške 674,31 Eur,
ktorá predstavuje nedoplatok z vyúčtovania v roku 2011 (vo výške 23,94 Eur) a v roku 2012 (vo výške

650,37 Eur), dôjde k splneniu povinnosti žalovaného podľa § 599 ods. 1 OZ. Keďže žalovaný tieto platby
doposiaľ neuhradil podľa § 559 ods. 1, 2 OZ, súd zaviazal žalovaného na ich zaplatenie.
5. Na vznesené námietky žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o doručovanie vyúčtovania, keď sa žalovaný
dožadoval postupu žalobcu podľa predpisov zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „OSP“), súd sa s jeho námietkou nestotožnil. Súd poukázal na to, že doručovanie vyúčtovania nie

je upravené osobitne v Zmluve ani v ZVB a príp. inom právnom predpise. ZVB upravuje v § 8a ods. 1
ZVB len povinnosť správcu doručovať podľa osobitného predpisu - §§ 106, 112 a 113 CSP a predtým
§ 46 OSP schválenú Zmluvu o výkone správy alebo jej zmenu. Preto nemožno od žalobcu požadovať
takéto doručovanie, pokiaľ mu to neukladá právny predpis. Opačný prístup by bol porušením ústavného
zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR čl. 2 ods. 3, podľa ktorého nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo

zákon neukladá. Spôsob doručovania vyúčtovania žalobcu vychádza z dlhoročnej praxe, keď žalobca
doručuje tieto vyúčtovanie osobne prostredníctvom svojich zamestnancov, resp. domových dôverníkov.
6. Vyúčtovanie poskytnutých služieb za rok 2011 bolo doručené žalovanému dňa 24.05.2012 a
vyúčtovanie za rok 2012 bolo doručené žalovanému dňa 27.05.2013. Syn žalovaného - svedok I. Z.
potvrdil, že predmetný byt užíval aj v rokoch 2011 a 2012. Potvrdil, že na doručení vyúčtovania za rok

2012 sa nachádza jeho podpis. Svedkyňa D. T. potvrdila, že osobne doručovala vyúčtovania za rok
2011 a prevzal ho buď žalovaný alebo jeho syn. Doručovanie vyúčtovania poskytnutých služieb za rok
2011 potvrdila svedkyňa R. Q., keď ako zamestnankyňa žalobcu doručovala uvedené vyúčtovanie za
rok 2011. Toto vyúčtovanie doručila osobe, ktorá ústne prehlásila, že sa volá Z.. Z dôkazu „Oznámenie o
zmene o počtu osôb v mojej rodine“ vyplynulo, že v byte sa zdržiaval len syn žalovaného I. XXXX,. Tento

ako svedok uviedol, že v byte býva aj jeho priateľka. Zároveň potvrdil, že na Doručovaní vyúčtovania
poskytnutých služieb za rok 2012 sa nachádza jeho podpis. Pokiaľ teda ide o doručovanie vyúčtovania
poskytnutých služieb za rok 2011, súd dospel k záveru, že tento prevzala osoba nachádzajúca sa v byte
žalovaného s jeho súhlasom. Súd nemal od žalovaného a svedkov žiadnu informáciu, že do bytu sa
dostala cudzia osoba. V byte sa mohli takto nachádzať pravdepodobne len žalovaný, syn žalovaného

alebo jeho priateľka, ktorí prevzali Vyúčtovanie za rok 2011. Súd preto posudzoval obranu žalovaného
za účelovú. Súd zobral do úvahy, že žalobca nemá žiadne zákonné oprávnenie zisťovať totožnosť
osoby, zisťovaním prostredníctvom občianskeho preukazu. Pokiaľ osoba, ktorá zástupcovi žalobcu pri
doručovaní vyúčtovaní otvorí dvere bytu a na otázku zástupcu žalobcu vyhlási, že je pánom Z., je podľa
súdu žalobca dobromyseľný v tom, že uvedený dokument doručuje tejto osobe. Takáto osoba, pokiaľ

žalovaný nepreukáže opak (že v byte sa nachádzal proti vôli žalovaného - napr. zlodej) musí daný byt
obývať len s jeho súhlasom a žalovaný má povinnosť zo Zmluvy ako aj z § 11 ods. 9 ZVB oznámiť
počet osôb, ktoré obývajú predmetný byt. Žalovaný však toto neurobil v rozpore so svojou povinnosťou.
Predmetný byt obývalo miesto 1 osoby až 2 osoby. Žalobca pritom pri určení výšky zálohových platieb
vychádzalpriajzpočtuosôbazpredchádzajúcejspotreby.Pokiaľbytobývali2osobymiesto1,jevysoko

pravdepodobné, že aj spotreba energií a vody bola dvojnásobná. Preto výška nedoplatku vzhľadom na
určené zálohy bola vyššia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný, pričom uviedol odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d), f), h)
CSP, a to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súdprvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Pokiaľ ide o doručovanie vyúčtovaní za jednotlivé obdobia, z dokazovania vyplynulo, že vyúčtovanie

za roky 2012 a 2013 boli prevzaté synom žalovaného X Z.. Nebolo preukázané, kto prevzal vyúčtovanie
za rok 2011, resp. bolo preukázané, že toto vyúčtovanie neprevzal ani žalovaný ani syn I. Z.. Poukázal
na spotrebiteľský vzťah v danej veci, pričom okresný súd preukázanie splnenia povinnosti dodávateľa
doručiť vyúčtovanie vlastníkovi bytu - spotrebiteľovi presunul z dodávateľa na spotrebiteľa.
9. Nerozporoval záver súdu, že doručovanie ročného vyúčtovania žalobcom nie je upravené osobitne v

zmluve ani v inom právnom predpise. Okresný súd však na jednej strane hovorí, že od žalobcu nemožno
pri doručovaní požadovať dodržiavanie postupu podľa O. s. p., na druhej strane dospel k záveru, že
vyúčtovanie sa dostalo do osobnej sféry žalovaného ako vlastníka bytu prostredníctvom syna I. Z..
Okresný súd tak na doručovanie v zásade aplikoval ustanovenie § 46 ods. 2 O. s. p. o náhradnom
doručení, pričom tieto závery súdu sa javia ako protichodné a nepreskúmateľné.
10. Preukázanie splnenia povinnosti doručenia ročného vyúčtovania jednotlivým vlastníkom bytov

(spotrebiteľom) nie je na vlastníkovi bytu ako spotrebiteľovi, ale na správcovi bytového domu ako
na dodávateľovi služby. Správca bytového domu ako dodávateľ služby má zákonnú povinnosť
doručiť vyúčtovanie spotrebiteľovi (nie užívateľovi bytu, nájomcovi, osobe, ktorá sa v byte nachádza
na návšteve). Správca je povinný jednoznačne a hodnoverne preukázať, kedy bolo spotrebiteľovi
vyúčtovanie doručené a kedy tomuto spotrebiteľovi začne plynúť lehota na reklamáciu vyúčtovania

podľa zákona. Voľba spôsobu doručenia vyúčtovania (poštou, prostredníctvom zamestnanca) je na
dodávateľovi, je však na ňom aj preukázanie splnenia si tejto povinnosti. Dodávateľ by mal postupovať
tak, aby nevznikli pochybnosti o momente doručenia vyúčtovania spotrebiteľovi.
11. Zamestnanci žalobcu doručili vyúčtovania za rok 2012 a 2013 I. Z., aj keď mali vedomosť, že nie je
vlastníkom bytu, resp. nevedeli, o koho ide. Od počiatku im bolo zrejmé, že nedoručujú vlastníkovi bytu,

prípadne vlastníkom splnomocnenej osobe, resp. doručujú neznámej osobe, ktorá sa údajne predstavila
ako doktor Z.. Okresný súd napriek tomuto nedbanlivému postupu dodávateľa, výpovedi I. Z., že nevie,
či vyúčtovanie odovzdal žalovanému a tvrdeniu žalovaného, že mu vyúčtovania "zo žalobcu, a to ani
prostredníctvom syna vyhodnotil vec tak, že žalobca riadne doručil vyúčtovania žalovanému".
12. Pokiaľ ide o vyúčtovanie za rok 2011, žalobca nenamietal tvrdenie žalovaného, že na vyúčtovaní

nie je jeho podpis. Nebolo preto potrebné zo strany žalobcu navrhovať iné dokazovanie ohľadne tohto
podpisu. V súdnom spise sa nachádza niekoľko podpisov žalovaného, s bežným porovnaním, ktorých
sa podpisom na prevzatie vyúčtovania za rok 2011 je zrejmé, že podpis na vyúčtovaní za rok 2011 nie je
podpisom žalobcu Okresný súd z bežnej porovnanie podpisov nevykonalo, keď s bežným porovnaním
podpisov na prevzatie vyúčtovania za rok 2012 a 2013 dospel k záveru, že v obidvoch prípadoch

ide o podpisy I. Z.. Odstavec preto je toho názoru, že súd neustálil žalobca nepreukázal, kedy bolo
žalovanému doručené vyúčtovanie ešte toto vyúčtovanie bolo úplne dane všetky prílohy. Tvrdí, že
doteraz nebolo doručené kompletné vyúčtovanie, v dôsledku čoho mu ani nemohla začať plynúť lehota
na podanie reklamácie tohto vyúčtovania.
13. Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách, "súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania podľa § 255

ods. 1 CSP, aj keď žalobca nebol úspešný v plnom rozsahu. Súd vzhľadom na čiastočne späť, a to v
sume 125,40 Eur z dôvodu čiastočnej úhrady (v skutočnosti z dôvodu jednostranného zápočtu zo strany
žalobcu) a v sume 312,66 Eur z dôvodu zmluvnej pokuty. Čo do sumy 312,66 Eur bola žaloba zobratá
späť vzhľadom na námietky žalovaného o neplatnosti dodatku k zmluve o výkone správy, ktorým bola
táto zmluvná pokuta dojednaná a neprimeranosti zmluvnej pokuty. Žalobca teda nebol v spore úspešný v

celom rozsahu: Okresný súd mal preto pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa ustanovenia
§ 255 ods. 2 CSP."
14. Preto navrhol, aby odvolací súd výrok, ktorým súd zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 674,31
Eur zamietol a výrok, ktorým rozhodol o trovách konania, zmenil a priznal žalovanému náhradu trov
konania vo výške 100 %. V závere uviedol, že žalobcom v tomto konaní uplatňovaná zmluvná pokuta

je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú okresný súd nevyslovil, preto žiadal, aby súd podľa § 298
CSP vyslovil neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky.
15. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť.
Konštatoval, že s odvolaním nesúhlasí, v odvolaní uvedenú argumenty nepovažuje za také dôvody
odvolania, ktoré by boli spôsobilé privodiť navrhovanú zmenu napadnutých výrokov, pričom rozsudok

okresného súdu považuje za správny a zákonný, ktorý bol vydaný po dostatočne a úplne vykonanom
dokazovaní.
16. Tvrdenie žalovaného o tom, že podľa zmluvy o výkone správy mal vyúčtovaný nedoplatok zaplatiť do
tridsiatich dní odo dňa doručenia vyúčtovania a správca bol v rovnakej lehote povinný vrátiť vlastníkoviaj vyúčtovaním zistený preplatok, je nesprávne a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože podľa
Zmluvy o výkone správy je dojednané, že vyúčtovaním zistený nedoplatok je vlastník bytu povinný
zaplatiť správcovi do šesťdesiatich dní odo dňa doručenia vyúčtovania. V tejto istej lehote je správca

povinný vrátiť vlastníkovi bytu aj vyúčtovaním zistený preplatok.
17. K argumentu žalovaného o prenesení dôkazného bremena ohľadom doručenia vyúčtovania
vlastníkovi bytu uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne ustálil,
že žalobca svoju povinnosť doručiť žalovanému ako vlastníkovi bytu vyúčtovania splnil a obrana
žalovaného v tejto časti bola neúspešná. Žalovaný účelovo namietal, že vyúčtovania sa nedostali do

sféry jeho vplyvu.
18. Žalobca vyslovil súhlas so záverom súdu, ktorý považuje za správny, že vyúčtovania za roky 2011
a 2012 sa dostali do sféry žalovaného prostredníctvom osôb, ktoré užívali byt číslo 7 vo vlastníctve
žalovaného s jeho súhlasom a ktoré osoby bez akýchkoľvek námietok vybavovali všetky veci týkajúce sa
tohtobytu(odpisyvšetkýchmeračov,kontrolabytu)aajbežneprijímalizásielkyurčenéprevlastníkabytu
- aj vyúčtovania, čo vo svojej výpovedi potvrdil svedokXX. Po Z.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo

aj to, že pokiaľ by zásielka doručovaná pre žalovaného nebola osobne prevzatá pre jej adresáta, bola by
takáto zásielka doručovaná zo strany žalobcu vlastníkovi bytu prostredníctvom pošty. K takejto situácii
nikdy nedošlo, pretože zásielky adresované žalobcovi na adresu K., B. námestie číslo X neodmietol
užívateľ bytu číslo X pri osobnom doručovaní nikdy prevziať, teda žalobca mal vykázané prevzatie
zásielky podpisom osoby, ktorá sa vlastnoručne a bez námietok podpísala k menu a priezvisku J.. R. Z.,

a žalovaný po vyúčtovaní aj platil zálohové platby určené práve podľa výsledku vyúčtovania, preto ani
žalobca nemal akúkoľvek pochybnosť, že vyúčtovanie sa nedostalo do osobnej sféry žalovaného.
19. Žalobca zdôraznil, že ako adresu na doručovanie zásielok určenú zo strany vlastníka bytu číslo
7 - žalovaného mal práve adresu K., B. námestie číslo 2, ktorá adresa žalovaného tak isto vyplýva z
LV číslo XXXX, preto žalobca aj vyúčtovania za roky 2011 a 2012 doručoval osobne na túto adresu,

pričom na tejto adrese tieto vyúčtovania aj boli osobne prevzaté osobami, ktoré ich prevzatie ako J..
R. Z. potvrdili. Žalovaný v odvolaní formalistický vykladá povinnosti žalobcu a žiada, že mu malo byť
preukázané doručenie vyúčtovaní spôsobom, ktorý ani sám presne v odvolaní nešpecifikuje.
20. Po zohľadnení všetkých pred súdom dokázaných skutočností je možné vyúčtovania za roky 2011
a 2012 považovať za nepochybne doručené k momentu podpisu ich prevzatia užívateľmi bytu číslo 7,

pretože sám žalovaný vytvoril takú situáciu (tým, že zveril byt svojmu synovi na jeho nakladanie s bytom
a aj prijímanie zásielok pre neho ako vlastníka bytu v tomto byte), že žalovaný mal objektívnu možnosť
sa so zásielkami doručovanými pre neho do bytu číslo 7 na adrese K., B. námestie číslo 2 oboznamovať,
a to tým, že sa tieto zásielky dostali do dispozície jemu dôveryhodných osôb a žalovaný mal za tejto ním
vytvorenej a tolerovanej situácie objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielok doručovaných

do bytu číslo 7, ktorú mal žalovaný ako doručovaciu adresu aj určenú u žalobcu.
21. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že vyúčtovania mu doručoval nedbanlivým postupom, pričom
poukázal na výpoveď syna žalovaného I. Z., ktorý so súhlasom žalobcu užíval byt číslo X, pričom
ako svedok sa vyjadril, že nevie, či ním prevzaté vyúčtovania žalovanému odovzdal. Bolo preukázané,
že žalovaný má všetky ním namietané vyúčtovania k dispozícii, a to určite od jeho syna I. Z. ako

užívateľa bytu, pretože z výpovede svedkyne R. P. vyplynulo, že žalovaný sa osobne dostavil do
spoločnosti žalobcu v čase po zasielaní upomienky na úhradu dlžnej sumy vo výške 799,71 Eur aj
s touto upomienkou, evidentne mu teda bola doručená a svedkyňa sa vyjadrila, že žalovaný mal so
sebou aj znehodnotené doklady týkajúce sa veci, preto mu aj vytlačila nové doklady. Podľa jej výpovede
žalovaný v tomto čase nenamietal, že by mu vyúčtovania neboli doručené, naopak, bol si vyjasniť

len nejaké veci z vyúčtovania a po vysvetlení odišiel s tým, že dlh z vyúčtovanie aj zaplatí. Žalobca
predložil e-mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že žalovaný ani v tomto čase nenamietal nedoručenie
vyúčtovaní. Poukázal taktiež na to, že žalovaný dlhoročne pôsobí ako advokát, ktorý v minulosti
zastupoval ako právny zástupca aj žalobcu, preto sa javí krajne nepravdepodobné, ba až vylúčené, že
by žalovaný v prípade nedoručenia vyúčtovaní nenamietal nedoručenie vyúčtovaní za niekoľko rokov

a bez námietok platil zmenené mesačné preddavky za poskytované služby, ktoré vyplývajú práve z
vykonaných vyúčtovaní. Preto podľa názoru žalobcu žalovaný zvolil obranou o nedoručení vyúčtovania
za účelovú.
22. Pokiaľ ide o trovy konania, v priebehu konania žalobca upravil nárok na sumu 674,21 Eur a pri takto
uplatnenom nároku bol žalobca úspešný v celom rozsahu. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby súd rozhodol

podľa § 298 CSP, uviedol, že predmetom konania nebolo uplatnenie zmluvnej pokuty voči žalovanému,
preto neexistoval právny dôvod, aby sa súd prvej inštancie zaoberal touto zmluvnou podmienkou.
23. Žalovaný v replike uviedol, že v celom rozsahu trvá na dôvodoch uvedených v odvolaní a nestotožnil
sa s tvrdeniami žalobcu uvedenými vo vyjadrení zo dňa 26. 4. 2017.24. Žalobca v duplike zotrval na svojich tvrdeniach, pričom doplnil, že byt číslo 7, ktorý je vo vlastníctve
žalovaného, je označený menovkou, na ktorej je uvedené meno R. Z., čo tiež v osobách doručujúcich
vyúčtovanie, resp. aj iné listiny určené pre žalovaného J.. R. Z. ako vlastníka bytu číslo X vzbudzuje

oprávnenú dôveru, že tieto dokumenty sa dostávajú do osobnej sféry vlastníka bytu.
25. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil, Rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 písm. c), § 391 ods. 1, 2 CSP.

26. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom dňa 7. 2. 2017, odvolanie žalovaného J.. R. Z. bolo podané
dňa 7. 4. 2017. Pôvodne žalovaný J.. R. Z. zomrel dňa XX. X. XXXX, teda v priebehu odvolacieho
konania. Vzhľadom na túto skutočnosť krajský súd v súlade s ustanovením § 63 ods. 1 CSP je rozhodol
uznesením zo dňa 9. mája 2018, č. k. 15 Co/126/2017 - 511 tak, že v konaní pokračuje s právnymi
nástupcami žalovaného - dedičmi poručiteľa J.. R. Z., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom ul. J. A. Q. XXX/XX, K., so: 1/ R.. D. P., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Y.XXXX/XX, K., 2/ I.

Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXXX/X, K., 3/ J. Q., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. J.
A. Q. XXX/XX, K., 4/ R. Z., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. B. XXXX/X, K..
27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
28. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu v napadnutom
druhom výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi 674,31 Eur, je správne a odvolací súd
sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd vyčerpávajúcim spôsobom vykonal dokazovanie,
vyvodilznehosprávneskutkovézáveryanataktozistenýskutkovýstavaplikovalzodpovedajúceprávne

normy, ktoré aj správne vyložil. Námietky žalovaného uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za
dôvodné. Vo svojom rozhodnutí okresný súd dal odpovede na všetky relevantné otázky.
29. Základnou námietkou žalovaného bolo, že mu nebolo riadne doručené vyúčtovanie za rok 2011 a rok
2012. Vychádza sa z predpokladu, že povinnosťou žalobcu je preukázať skutočné doručenie vyúčtovaní
vlastníkovi bytu, žalovanému.

30. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom sporného bytu bol pôvodne žalovaný J.. R. Z.. V
tomtobytevšaknebýval,neboloanipreukázané,žebybytprenajalinejosobe.Bolovšakpreukázané,že
v tomto byte býval syn žalovaného I. Z.. Tieto skutočnosti okrem iného boli preukázané aj z Oznámenia
o zmene počtu osôb v rodine zo dňa 18. marca 2009, keď žalovaný oznámil žalobcovi, že od 1. 1. 2008
obýva byt jeho syn I. Z.. Žalobca ako adresu na doručovanie zásielok určených pre byt číslo 7 mal

uvedené K., B. námestie číslo 2, na túto adresu aj žalobca doručoval vyúčtovanie, nebol žiadny dôvod
toto doručovať poštou, žalovaný nijako nepreukázal, že by si doručovanie písomností od žalobcu Žiadal
zasielať na inú ním uvedenú adresu. Z vyhodnotenia dôkazov jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach
nepochybne vyšlo najavo, že neexistoval žiaden problém pri doručovaní medzi žalobcom a žalovaným,
keď sa vyúčtovania doručovali na túto adresu, tieto boli vždy prevzaté. Podobne byt bol sprístupnený

na iné činnosti, napr. pri odpisoch a pod..
31. Zo žiadneho predpisu nevyplýva, akým spôsobom mala byť vykonávané doručenie vyúčtovania, ani
to,ktohomôžepreberať.Pokiaľsavyúčtovaniedoručovalozaužívanýmspôsobom,atoprostredníctvom
zamestnanca žalobcu alebo prostredníctvom domového dôverníka, každé doručenie bolo zdokladované
a zásielka bola odovzdaná na základe podpisu. Z ničoho nevyplýva, že by sa musela takáto zásielka

doručiť iba vlastníkovi, teda osobe zapísanej na LV, takúto zásielku môžu prevziať aj rodinní príslušníci.
Bolo preukázané, že v byte býval syn žalovaného, teda rodinný príslušník, nebolo preukázané, že v
byte by býval nájomca. Z výpovedí svedkov nepochybne vyplynulo, že došlo k odovzdaniu a doručeniu
vyúčtovania. Vyúčtovanie bolo doručené na adresu, ktorú žalovaný oznámil. Nie je rozhodujúce, či
vyúčtovanie prevzal žalovaný alebo jeho syn, prípadne jeho priateľka. Bolo preukázané, že v tomto

období v byte býval I. Z. (syn) s priateľkou Ak prevzali vyúčtovanie, čo bolo nesporné, neznamená to, že
nedošlo k riadnemu a preukázateľnému doručeniu vyúčtovania. To, že toto nebolo doručené vlastníkovi
bytu priamo do vlastných rúk, neznamená, že k doručeniu nedošlo, naviac, ak tento uviedol adresu
na doručovanie práve byt č. 7. Okresný súd nepresunul preukázanie splnenia povinnosti dodávateľa
doručiť vyúčtovanie vlastníkovi bytu z dodávateľa na spotrebiteľa, pretože žalobca ako dodávateľ tieto

skutočnosti preukázal, čo vyplynulo aj z vykonaného dokazovania. V odvolaní žalovaný pripúšťa, že
je správny záver súdu o tom, že doručovanie ročného vyúčtovania nie je upravené v Zmluve ani inom
v zákone. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd si neprotirečí ohľadom doručovania vo vzťahu k
ust. § 46 ods. 2 O. s. p., pretože vo vzťahu k doručovaniu nepostupoval podľa tohto ustanovenia a zrozhodnutia to ani nevyplýva, jeho záver teda nie je protichodný nepreskúmateľný, pretože vykonával
dokazovanie na tvrdenie, či vyúčtovanie bolo doručené. Žalobca nie sú od nevychádzali z predpokladu,
že by vlastník bytu mal preukazovať doručenie vyúčtovania. Súd jednoznačne vyvodil správne závery,

kedy bolo doručovanie vyúčtované doručené. V konaní nevznikli pochybnosti o momente doručenia
vyúčtovania spotrebiteľovi. Napriek skutočnosti, že v byte umožnil bývať svojmu synovi, mohol uviesť
adresu na doručovanie vyúčtovania, kde je prihlásený k trvalému pobytu a mohol si vyúčtovanie nechať
zaslať poštou na túto adresu, čo sa však nestalo. Je obvyklé, že pokiaľ vlastník byt prenajme, alebo
prenecháinejosobenaužívanie,pokiaľsinevymienilinúadresunadoručovanie,písomnostisadoručujú

v tomto byte (domový dôverník, zamestnanci dodávateľa a pod.).
32. V odvolaní uvádza, že zamestnanci žalobcu doručili vyúčtovania za rok 2012 a 2013 I. Z., hoci mali
vedomosť, že nie je vlastníkom bytu. Dané tvrdenie nie je nijako preukázané, nie je však rozhodujúce.
Zákon doručenie vyúčtovania nijako nepodmieňuje tým, že toto musí byť doručené výhradne vlastníkovi,
prípadne do vlastných rúk, môže byť doručené aj iným osobám v byte bývajúcim, rodinným príslušníkom,
ktorí ho prevezmú. Nič na tom nemení ani to, že na adrese určenej žalovaným na doručovanie, sa

žalovaný v čase doručovania nenachádzal.
33. Pokiaľ v odvolaní žalovaný navrhoval postup podľa § 298 CSP, odvolací súd konštatuje, že
predmetom konania vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nebolo, takýto návrh nebol podaný,
predmetom konania ani nebola zmluvná pokuta, preto o nej ani nemohol okresný súd rozhodovať.
34. Odvolací súd po preskúmaní veci však dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie

je správne pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách konania. Žalobca uplatnil žalobou sumu 1112,37 Eur
s príslušenstvom, pričom počas konania zobral žalobu späť v časti o 438,06 Eur. Predmetom konania
tak nebola len suma 674,31 Eur, ako sa mylne domnieva žalobca. Súd preto pri rozhodovaní o trovách
konania musí vychádzať z celého uplatneného nároku, pričom v konečnom dôsledku sa použijú dve
zákonné ustanovenia, podľa ktorých sa posudzuje úspech vo veci, a to jednak ustanovenie § 255 CSP,

ktorépoužilajsúdprvejinštancie,avšakjepotrebnézohľadniťajtrovykonaniavsúvislostisozastavením
konania v časti, kde súd musí aplikovať § 256 ods. 1 CSP. V tejto súvislosti musí posúdiť, na základe akej
skutočnosti došlo k zastaveniu konania a prihliadať na procesné zavinenie žalobcu alebo žalovaného.
Môže nastať situácia, že na základe dvoch rozdielnych právnych posúdení môže súd rozhodnúť dvoma
výrokmi o trovách konania vo vzťahu k tej-ktorej časti konania, prípadne jedným výrokom, čo však

nemusí odzrkadľovať skutočné trovy konania spojené s tou ktorou časťou aj vo vzťahu k výške trov. Z
týchto dôvodov súd o trovách konania opätovne rozhodne, vrátane trov odvolacieho konania.
35. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).