Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816212557
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816212557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobcu Y. Q. a G. republika, s. r. o., so sídlom R.
Y., Q. Z. XXX/X, Q. republika, V.: XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s.r.o., so
sídlom I., N. XX, proti žalovanému V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, T. - H., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou N. a C. s.r.o., so sídlom H., F. XX, V.: XXXXXXXX, o zaplatenie 12.239,67 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. novembra
2017, č.k. 9Csp/51/2016 - 76 takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokovej vyhovujúcej časti a výrokovej časti o náhrade
trov konania p o t v r d z u j e.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

7211,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 7211,75 eur od 15.07.2015, do
zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
18%. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
12239,67 eur s úrokom z omeškania 8,05% ročne zo sumy 12239,67 eur od 15.07.2015 do zaplatenia,
ako i nárok na zaplatenie trov konania. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa
15.06.2011 bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0374225810 medzi G. sporiteľnou a.s. ako

veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, ktorou G. G., a.s. ako veriteľ poskytol žalovanému bezúčelový úver
12.000,-eur, ktorý mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 119 mesiacov od
prvého čerpania úveru do 30.06.2011 55,79 eur mesačne a od 27.07.2011 v sume 171,44 eur k 27. dňu
v mesiaci, pri dojednaní fixnej úrokovej sadzby 9,9 %, úroku z omeškania 8,00 % p.a., spracovateľskom
poplatku 239,- eur jednorázovo, poplatkom za správu úveru vo výške 2,99 eur, konečnej splatnosti
úveru dňa 27.05.2021, RPMN 11,55%, priemernej hodnote RPMN 12,52 % a celkovej čiastke spojenej
s úverom 19630,51 eur. Zmluva obsahuje ďalšie dojednania a jej súčasťou sú štandardné európske

informácie o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné obchodné podmienky. Výzvou zo dňa 14.05.2015 G.
G., a.s. vyzývala žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok, ktoré ku dňu 12.05.2015 predstavovali
sumu 2914,3 eur. Uvedený dlh mal žalovaný zaplatiť do 15 dní, pričom bol upozornený na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Výzvu doručovala G. G., a.s. žalovanému na adresu
uvedenú v zmluve o splátkovom úvere dňa 14.05.2015 a zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 08.06.2015. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.06.2015 G. G.,

a.s. oznámila žalovanému, že v súlade s bodom 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre
Hypotekárne a splátkové úvery G. sporiteľne pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu
03.06.2015. Listom zo dňa 08.10.2015 G. G., a.s. oznamovala žalovanému postúpenie pohľadávky nažalobcu, a to a základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa 29.09.2015. Súd prvej
inštancie právne vec posúdil podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm. j) k), § 11 ods. 1 písm.
a) b), zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom v čase uzavretia zmluvy

(ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 100 ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka,
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že
právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, ktorou G. G. , a.s.
poskytla žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 12000,- Eur za dohodnutých podmienok. Vzhľadom
na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa dopadá na predmetnú zmluvu aj právna úprava zákona

o spotrebiteľských úveroch. Zákon okrem predpísanej písomnej formy predpisuje zákonné obsahové
náležitosti zmluvy, okrem iného i povinnosť určenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uvedený
údaj predmetná zmluva o splátkovom úvere neobsahuje. V zmluve sa síce nachádza údaj o výške v
pravidelných mesačných splátkach po dobu 119 mesiacov od prvého čerpania úveru do 30.06.2011

55,79 eur mesačne splatných posledný deň v kalendárnom mesiaci a od 27.07.2011 v sume 171,44
eur, k 27. dňu v mesiaci, avšak nie je s presnosťou uvedené, aká časť istiny, úrokov a iných poplatkov
je zahrnutá v každej jednotlivej splátke. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázala
zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,

na ktoré nemá právo. Pri počte splátok 119 vo výške splátky 171,44 eur a splátke 55,79 eur od prvého
čerpania do 30.06.2011, predstavuje celková čiastka spojená s úverom nie sumu 19630,51 eur ako
uvádza veriteľ v zmluve, ale sumu 20457,15 eur bez spracovateľského poplatku a sumu 20696,15
eur so spracovateľským poplatkom, keďže bol zaplatený z prostriedkov úveru. Ide o nesprávne
stanoveniecelkovýchnákladovspojenýchsúveromtakakodefinuje§písm.j)zákonaospotrebiteľských

úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume „preplatenia“
úveru. Uvedené je významné i pre správne stanovenie RPMN, pretože ak celkové náklady spotrebiteľa
činia v danej veci 20696,15 eur, predstavuje RPMN hodnotu 13,13 % a nie ako uvádza veriteľ v zmluve
11,55%, t.j. nesprávne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa
názoru súdu prvej inštancie je daný ďalší dôvod pre záver, že úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.Keďžesaúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkov,nebolisplnenézákonnépodmienkyna
priznanie inej sumy ako sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému vo forme úveru a sumy, ktorú žalovaný žalobcovi, resp. právnemu predchodcovi
žalobcu už zaplatil, t. j. sumy 7211,75 eur. Súd prvej inštancie však v zmysle § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa prihliadol na premlčanie nároku žalobcu, pričom mal za to, že premlčané

sú splátky za jún 2011 v sume 55,79 eur a splátky od júla 2011 do 26.09.2013 po 171,44 eur spolu
4513,23 eur, keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 26.09.2016. Nárok žalobcu na tieto splátky sa
premlčuje podľa § 101 OZ vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalovaný však ako to vyplýva
zo špecifikácie pohľadávky uhradil sumu 4788,25 eur, ktorú je potrebné započítať na tieto skôr splatné
splátky a ostáva teda zaplatiť sumu 7211,75 eur. Pokiaľ ide o námietku právneho zástupcu žalovaného,

že právny predchodca odoslal výzvu na uhradenie dlžnej sumy dňa 15.05.2015, ktorá nebola prevzatá
v odbernej lehote a zásielka bola vrátená 08.06.2015, pričom fikcia doručenia bola až 08.06.2015,
právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť 03.06.2015, a teda nedodržal 15 dňovú
lehotu uvedenú v § 565 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu žalobca riadne preukázal splnenie
podmienok pre platné postúpenie pohľadávky zo G. G. a.s. ako banky na žalobcu podľa § 92 ods. 8

zákona o bankách, nakoľko právny predchodca žalobcu pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru
v zmysle čl. 7.6.1 VOP a § 565 OZ vyzval 14.05.2016 na úhradu omeškaných splátok a zároveň ho
upozornil na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak omeškané splátky do 15 dní nezaplatí, fikcia
doručenia nastala tretí deň po odoslaní v zmysle bodu 10.3. všeobecných obchodných podmienok, teda
17.05.2015. Výzvu právny predchodca žalobcu doručoval žalovanému n adresu uvedenú v predmetnej

zmluve, dňa 08.06.2015 sa zásielka vrátila právnemu predchodcovi žalobcu s poznámkou zásielka
neprevzatá v odbernej lehote. Žalovaný veriteľovi zmenu adresy nenahlásil, a preto sa zásielka považuje
v zmysle VOP predmetnej zmluvy za riadne doručenú podľa čl. 10.3 VOP 3 dni po odoslaní. Súd prvej
inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 8.05 % ročne z priznanej sumy s poukazom na
§ 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.. Úroky z omeškania v sume 219,09 eur, ktoré

tvorili žalovanú istinu a predstavovali úroky z omeškania k dátumu postúpenia pohľadávky z právneho
predchodcu žalobcu na žalobcu súd zamietol z dôvodu neurčitosti uplatnených nárokov, keď nebolo
súdu zrejmé, za aké obdobie a za kej dlžnej sumy predstavujú uplatnené úroky z omeškania. V konanímal žalobca úspech 59 %, žalovaný 41 %, čistý úspech žalobcu je 18 %, preto mu súd v zmysle § 255
ods. 1, 2 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v takomto rozsahu.

2.Protitomutorozsudkuvovyhovujúcejčastiavovýrokuonáhradetrovkonaniapodal vzákonnejlehote
odvolanie žalovaný. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil plnenia žalovaného voči
pôvodnému veriteľovi a žalobcovi a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol
toho názoru, že formulár štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému

poskytnutývrozporesustanovením§4ods.1,ktorýukladáveriteľovipovinnosťvdostatočnomčasovom
predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred prijatím ponuky o spotrebiteľskom
úvere poskytnúť spotrebiteľovi informácie v súlade so zmluvnými podmienkami ponúkanými veriteľom.
Všeobecné obchodné podmienky považoval v zmysle § 53 ods. 2 OZ za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko boli žalovanému predložené pri podpise zmluvy a vzhľadom na ich rozsah
sa s nimi nemohol pred podpisom zmluvy oboznámiť a nemal možnosť čokoľvek zmeniť. Súd sa

nesprávne vysporiadal s námietkou žalovaného, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný.
Pôvodný veriteľ už dňa 03.06.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Pre doručenie je potrebné
uvažovať o 18-dennej úložnej lehote na prebratie zásielky od doručovateľa a až po tejto lehote začína
plynúť 15 denná lehota na plnenie dlžníka pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Podľa
údajov z výzvy bol žalovaný v omeškaní splátok v sume 2.914,3 eur, čo predstavuje pri hodnote

mesačnej splátky v sume 171,44 dobu 17 mesiacov, a teda banka nepostupovala pri poskytovaní
úveru s odbornou starostlivosťou, keďže sa neriadila Všeobecnými obchodnými podmienkami, hoci tieto
žalovaný považuje za neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný ďalej uviedol, že navyše súd sa v bode
6 rozsudku odvoláva, že pôvodný veriteľ oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti v súlade s bodom
8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery G. sporiteľne,

ktoré však nie sú medzi predloženými listinnými dôkazmi. Prvým krokom pre splnenie podmienok na
postúpenie je písomná výzva banky a preukázanie jej doručenia, či aspoň doručovania klientovi. Takéto
okolnosti neboli žalobcom preukázané, a teda proces postúpenia nebol bankou zahájený. Postúpiť
je možné iba splatnú časť pohľadávky. Pôvodný veriteľ síce vyhlásil Oznámením zo dňa 06.10.2014
mimoriadnu splatnosť úveru, Občiansky zákonník v § 53 ods. 9 na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

ukladá upozornenie klienta v lehote nie kratšej ako 15 dní. Takéto upozornenie však žalobca ani jeho
právny predchodca v spore nepreukázal. Ďalej mal za to, že absentuje dohoda o možnosti spoplatnenia
úveru, pričom nie je možné sa odvolávať na to, že takáto dohoda je obsiahnutá vo VOP, ktoré, ale
žalovaný považuje za neplatné, keďže neboli individuálne dojednané a boli predložené vo formulárovej
podobe na podpis bez toho, aby bol s nimi vopred oboznámený. Podmienky na postúpenie pohľadávky

z bankového subjektu na nebankový teda neboli splnené. Žalovaný mal ďalej za to, že premlčacia
doba uplynula dňa 15.03.2016 a nakoľko žaloba bola na súd doručená dňa 26.09.2016, je uplatnený
nárok v celosti premlčaný, čo žalovaný namietal vo svojom podaní zo dňa 16.10.2017. Na premlčanie je
súd povinný prihliadať v spotrebiteľských veciach ex offo. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti v zmysle § 389 CSP

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne zmenil tak, že
vo vyhovujúcej časti žalobu zamietne, v zamietajúcej časti potvrdí a vo výroku o trovách konania zmení
tak, že žalovanému prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa stotožňuje so skutkovými

a právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku. Vo vzťahu k doručenému odvolaniu
proti rozsudku poukazuje na to, že žalovaný bol po celý čas vo vzťahu k právnemu predchodcovi
žalobcu nečinný, teda nepreberal zásielky, ktoré mu boli zasielané na známu adresu uvádzanú v
uzatvorenej zmluve. Zásielky sa vždy vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Žalobca sa pridržiava
skutočností uvádzaných v zápisnici z pojednávania konaného dňa 17.10.2017, pričom svoj prednes

dopĺňa o nasledovné skutočnosti. Žalovaný bol ako dlžník v úverovom vzťahu oboznámený so všetkými
základnými náležitosťami zmluvy prostredníctvom zmluvných podmienok, ktoré boli žalovaným ako
súčasť zmluvy riadne podpísané, vyslovil s nimi súhlas a bol tak s nimi riadne oboznámený. Štandardné
európske informácie o spotrebiteľskom úvere a všeobecné obchodné podmienky len bližšie upravujú
žalovaným podpísané zmluvné podmienky. Vo vzťahu k doručovaniu relevantných listín spojených so

zosplatnením pohľadávky žalobca uvádza nasledovné skutočnosti. Dátum 08.06.2015 na obálke je len
informačným časovým údajom o tom, kedy pošta uvedenú obálku vrátila odosielateľovi. Právne účinky
spojené so zasielanými listinami však v dôsledku neprevzatia v odbernej lehote nenastávajú momentom
oznámenia o ich nedoručení. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 zo dňa 28.01.2011, ktoré v právnej vete uvádza, že neprítomnej osobe (t.j. osobe, s ktorou
osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusí jej byť
doručený (adresátom prevzatý).Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej

dispozície. Dôjdením do sféry dispozície možno rozumieť dôjdenie prejavu vôle do takej sféry, v rámci
ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi (môže objektívne
oboznámiť). Posudzovanie situácie z objektívneho hľadiska posilňuje dobromyseľnosť i právnu istotu
subjektov právnych vzťahov. Dojdenie do dispozičnej sféry oprávnenej osoby právna teória i súdna prax
chápe túto možnosť nielen ako samotné prevzatie hmotnoprávneho úkonu žalovaným, ale aj prípady

napr. hodenia oznámenia do poštovej schránky o uložení takej zásielky. Vychádzajúc zo skutočnosti, že
doporučené zásielky sa doručujú v rozmedzí 1-3 dni sa tak žalovaný mohol s listinami oboznámiť aj skôr.
Vo vzťahu k procesu zosplatnenia pohľadávky a s tým súvisiacej otázky aktívnej legitimácie žalobca
uvádza nasledovné skutočnosti. V prvom rade žalobca uvádza, že možnosť zosplatnenia bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá v rámci podpísaných zmluvných podmienok, a to konkrétne v zmysle
ustanovenia čl. I bod 10 Zmluvy. Ohľadom momentu zosplatnenia pohľadávky žalobca poukazuje na

uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12Co/214/2017 zo dňa 31.08.2017, kde súd uvádza,
že k okamžitému zosplatneniu úveru nedochádza automaticky po tom, ako sa žalovaný dostal do
omeškania s platením viac ako troch splátok úveru. Splatnosť celej pohľadávky nenastáva totiž priamo
zozákona,alezáležínaveriteľovi,čitotoprávouplatní,tedačivyzvedlžníkanazaplatenieceléhozvyšku
dlhu. Pre splatnosť celej pohľadávky v zmysle ustanovenia § 565 OZ teda nie je významné, kedy mohol

veriteľ dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky najskôr požiadať,
ale či a kedy sa rozhodol svojho oprávnenia využiť. Žalobca v tejto súvislosti uviedol, že platné právne
predpisy neobsahujú ustanovenie, ktoré by viazalo možnosť zosplatnenia dlhu na konkrétnu splátku (t. j.
na prvú nesplatenú). Z gramatického výkladu citovaných ustanovení vyplýva, že žalobca má oprávnenie
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dlhu pre nesplnenie niektorej splátky. Žalobca ako veriteľ má tak právo na

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu pre nesplnenie ktorejkoľvek splátky, t. j. tej ktorú si sám určí. V
tejto súvislosti žalobca odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17Co/447/2016 zo dňa
24.08.2017, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia v bode 13 uvádza, že ak nie je preukázané inak, je
potrebnépovažovaťzanesplnenúsplátku,ododňazročnosti,ktorejzačneplynúťpremlčaciadobapodľa
§ 103 veta druhá OZ, splátku zročnú bezprostredne pred zosplatnením. Vo vzťahu k 90-dňovej lehote

a jej posudzovaniu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca opätovne poukazuje
na uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/5/2017 zo dňa 16.08.2017, ktorý gramatickým
výkladom posudzovanie danej lehoty vyvrátil. Na základe uvádzaných skutočností žalobca navrhuje,
aby odvolací súd podané odvolanie žalovaného zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny. Žalobca si v tejto súvislosti uplatnil náhradu trov tak

prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania.

4. Žalovaný v písomnej reakcii k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca nedokázal, že pohľadávka voči
žalovanému v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92
ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. V dôsledku toho nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie

je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred súdom. Bol toho
názoru, že žalobca v konaní nepreukázal preskúmateľným, resp. hodnoverným spôsobom výšku dlžnej
sumy, nakoľko nepredložil jednak prehľad o úhradách, ktoré žalovaný splácal na úhradu ich úveru a
jednak nepredložil kartu klienta ani históriu úveru, z ktorých by bolo možné zistiť, ktoré dohodnuté
splátky žalovaný uhradil a ktoré naopak v dohodnutých termínoch právnemu predchodcovi žalobcu

a žalobcovi neuhradil. Žalobca v žalobe uviedol, že si uplatňuje iba nárok na neuhradené splátky za
určité obdobie, avšak ničím nepreukázal, aký bol zostatok nesplatenej časti úveru ku dňu vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, či ku dňu postúpenia pohľadávky a teda či dovtedy alebo neskôr žalovaný
už neuhradil aj časť úveru, ktorá bola splatná vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Žalobca tvrdí, že
istina predstavuje súčet položiek bezhotovostné čerpanie úveru, zaúčtovanie poplatku s kapitalizáciou,

zaúčtovanie poistného s kapitalizáciou, zaúčtovanie riadnych úrokov s kapitalizáciou a mínus úhrady
žalovaného započítané na istinu. Takýto spôsob výpočtu nie je správny a je protizákonný. Vzorec
používaný žalobcom nevie preukázať aká bola reálna výška istiny v čase postupovania úveru. Žalovaný
vyjadril názor, že zmluvné strany platne nedojednali možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru -
pohľadávky, keďže na takúto dohodu je potrebné, aby bol zachovaný riadny kontraktačný proces a

dohoda by musela byť podpísaná oboma stranami dohody. V tomto prípade žiadna dohoda neexistuje,
nakoľko zmluva neobsahuje ustanovenie, ktorým by zmluvné strany dojednali vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti úveru. Žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, Zmluva o postúpení pohľadávky
je neplatná pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ, keďže na žalobcu nemohla byť zo strany postupcupostúpenia pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorej splatnosť ešte nenastala. Navyše
postupca v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách môže postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej
písomnejvýzvedlžníka,čopreukázanénebolo,pretotiežideoneplatnépostúpeniepohľadávky.Žalobca

vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podľa bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok,
ktoré zosplatnenie umožňujú v prípade omeškania s platením splátky dlhšie ako 10 dní. Toto dojednanie
však nekorešponduje so sprísnenou zákonnou úpravou pri zosplatnení dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktorá v § 53 ods. 9 O.z. vyžaduje omeškania spotrebiteľa aspoň 3 mesiace a dodávateľovi umožňuje
k zosplatneniu pristúpiť len ak spotrebiteľ bol o tejto možnosti upozornený v lehote nie kratšej ako

15 dní. Pôvodný veriteľ sa ustanovením všeobecných obchodných podmienok odchýlil od zákona v
neprospech spotrebiteľa, keď požadovanú dobu omeškania skrátil a zároveň pred zosplatnením dlhu
nevyžaduje predchádzajúce upozornenie. Takéto zmluvné ustanovenie je v zmysle § 53 ods. 4 O.z., lebo
spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorého
ukracuje na ochrane poskytnutej zákonom. Toto ustanovenie strany individuálne nedojednali, keďže
je súčasťou obchodných podmienok vopred vyhotovených pôvodným veriteľom a uzavretá zmluva na

ne len odkazuje a spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jeho obsah. Pozornosť súdu upriamil zároveň na
skutočnosť, že žalobca k žalobe predložil VOP, ktoré boli účinné od 01.01.2015, avšak k uzavretiu
Zmluvy o úvere došlo 15.06.2011, teda nie je možné, aby popri zmluve z roku 2011 platili Všeobecné
obchodnépodmienky,ktorýchúčinnosťnastalaažvroku2015.Týmtodaldopozornostirozdielnuúpravu
medzi ustanovením bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok v jeho aktuálnom znení

a znením v čase ich priloženia pri uzavretí predmetnej Zmluvy o úvere. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti a s prihliadnutím na právnu argumentáciu žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalobca nie
je aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď vyhodnotil postúpenie
pohľadávky za platné.

5. Krajský súd ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to ani dôležitý verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné v napadnutej výrokovej vyhovujúcej časti a výrokovej časti o náhrade trov konania

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 15.06.2011 bola uzatvorená zmluva o splátkovom
úvereč.XXXXXXXXXX(ďalejlen„zmluvaoúvere“)medziG.sporiteľnoua.s.akoveriteľomažalovaným
ako dlžníkom. Podľa časti II. ods. 2 zmluvy o úvere sú jej súčasťou aj štandardné európske informácie

o spotrebiteľskom úvere a Všeobecné obchodné podmienky. Výzvou zo dňa 14.05.2015 G. G., a.s.
vyzývala žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok, ktoré ku dňu 12.05.2015 predstavovali sumu
2914,3 eur. Uvedený dlh mal žalovaný zaplatiť do 15 dní, pričom bol upozornený na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Výzvu doručovala G. G., a.s. žalovanému na adresu uvedenú v
zmluve o splátkovom úvere dňa 14.05.2015 a zásielka sa vrátila právnemu predchodcovi žalobcu dňa

08.06.2015. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa04.06.2015 G. G., a.s. vyzývala
žalovaného k zaplateniu omeškaných splátok, ktoré ku dňu 12.05.2015 predstavovali sumu 2914,3 eura.
Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 04.06.2015 G. G., a.s. oznámila žalovanému, že
pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03.06.2015. Listom zo dňa 08.10.2015 G. G.,
a.s. oznamovala žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, a to na základe zmluvy o postúpení

pohľadávok č. 1128/2015/CE zo dňa 29.09.2015.

7. Rovnako ako súd prvej inštancie je aj odvolací súd toho názoru, že zmluva o úvere je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v
predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou,

ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver (dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru) a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov odomeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

10. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom

na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

11. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal, že právny predchodca žalobcu spoločnosť G. G. a.s.
so žalovaným neuzatvorila dohodu o možnosti uplatniť právo podľa uvedeného § 565 Občianskeho

zákonníka, t. j. o možnosti veriteľa zosplatniť celú pohľadávku pre nezaplatenie niektorej splátky.
Odvolací vyhodnotil túto námietku žalovaného ako nedôvodnú. Ustanovenie § 565 Občianskeho
zákonníka predpokladá existenciu dohody medzi zmluvnými stranami o možnosti zosplatnenia celej
pohľadávky pre nezaplatenie niektorej splátky úveru. Vzhľadom však k ustanoveniu § 273 ods. 1
Obchodnéhozákonníkamáodvolacísúdzato,ženievšetkydohodymedzistranamimusiabyťsúčasťou

textu samotnej zmluvy o úvere, pričom časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o úvere
(časť II. ods. 2) a ktoré žalobca k zmluve o úvere predložil takúto dohodu obsahujú.

12.Odvolacísúdjeďalejtohonázoru,žeboldodržanýpostuppodľa§53ods.9Občianskehozákonníka,

keď právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 14.05.2015 žalovaného vyzval na zaplatenie dlžnej
čiastky a upozornil ho na omeškanie so splácaním pohľadávky a na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti celej pohľadávky. Následne právny predchodca žalobcu spoločnosť G. G. a.s. oznámila
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 03.06.2015 listom zo dňa
04.06.2015, t. j. nepochybne po uplynutí 15 dňovej lehoty podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

Uvedená výzva zo dňa 14.05.2015 a aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa
04.06.2015 boli doručované žalovanému na adresu S. XXX/X, T. - H., t. j. adresu uvedenú aj v zmluve
o úvere. V zmysle bodu 10.5. všeobecných obchodných podmienok zmluvy o úvere je klient povinný
informovať banku o akejkoľvek zmene údajov na doručovanie písomnosti, pričom ak si túto povinnosť
nesplní, písomnosť sa považuje za doručenú a podľa bodu 10.3 tretí deň po jej odoslaní, a to aj vtedy,

ak sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie. Vzhľadom na uvedené je potrebné považovať uvedené
písomnosti za doručené.

13. Žalovaný ďalej namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď neboli dodržané
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v

znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bankách“).

14. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

15. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celej pohľadávky z predmetnej zmluvy o úvere došlo na základe
oznámenia právneho predchodcu žalobcu, t. j. spoločnosti G. G. a.s. zo dňa 04.06.2015. K postúpeniupohľadávky na žalobcu došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa
29.09.2015uzatvorenejmedzi spoločnostiG.G.a.s.ažalobcom.Zuvedenéhojezrejmé,žepohľadávka
z predmetnej zmluvy o úvere bola už v čase postúpenia splatná, a preto aj spôsobilá na postúpenie

podľa uvedeného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom tiež na časový odstup od
zosplatnenie úveru ku dňu 04.06.2015 a postúpenia na základe zmluvy zo dňa 29.09.2015 je zrejmé,
že bola dodržaná aj podmienka 90 dní omeškania podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

16. Podľa citovaného ustanovenia, ďalej podmienkou platného postúpenia bankovej pohľadávky je

aj písomná výzva banky a omeškanie klienta s plnením čo len časti svojho dlhu trvajúce dlhšie ako
90 dní, pričom ale nie je nevyhnutné, aby uvedená doba omeškania klienta uplynula až po písomnej
výzve banky, to znamená, že banka nie je povinná čakať, aby mohla platne postúpiť svoju pohľadávku
na uplynutie 90 nepretržitých dní po výzve, ak je klient v takomto omeškaním už v čase predmetnej
výzvy. Omeškanie dlžníka je časový úsek, ktorý nastal od splatnosti pohľadávky alebo jej časti, od
ktorého dlžník bol povinný plniť, ale neplnil až do jeho zaplatenia. Omeškanie dlžníka však nemožno

počítať od doručenia výzvy, ale odo dňa, keď omeškanie nastalo, teda od prvého dňa, kedy mal
dlžník povinnosť plniť svoju splatnú pohľadávku alebo jej časť a neplnil. Preto ak banka postúpila
pohľadávku v predmetnej veci, ktorá bola splatná a klient (žalovaný) bola zasielaná výzva v zmysle
uvedeného ustanovenia zákona o bankách, postúpenie pohľadávky je platné zo všetkými účinkami s
toho vyplývajúcimi pre žalobcu a žalovaného.

17. Odvolací súd je toho názoru, že výzvu zo dňa 14.05.2015, ktorou predchodca žalobcu žalovanému
oznámil,žejevomeškanísosplácanímpohľadávkybankykudňu08.09.2015,vyzvalhonajejuhradenie
a upozornil žalovaného na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, ktorú súd v zmysle
uvedených ustanovení všeobecných obchodných podmienok považoval za doručenú, možno považovať

aj za výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Keďže boli splnené podmienky na platné postúpenie
pohľadávky, odvolací súd konštatuje, že žalobca je aktívne legitimovaný v predmetnej veci.

18.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20.Knámietkezostranyžalovanéhootom,žepremlčaciadobauplynuladňa15.03.2016akeďžežaloba
bola na súd doručená dňa 26.09.2016, je uplatnený nárok v celosti premlčaný, odvolací súd uvádza, že
nárok žalobcu na splátky sa premlčuje podľa § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej
premlčacej dobe a podľa § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Vzhľadom na uvedené je potrebné premlčanie žalobou uplatneného práva

posudzovať v dvoch režimoch; pred zosplatnením uplynuté splátky každú osobitne odo dňa jej splatnosti
a zvyšok dlhu, ktorý mal byť uhradený budúcimi splátkami odo dňa splatnosti tej, pre ktorú veriteľ uplatnil
stratu splátok. Žaloba bola na súd podaná dňa 26.09.2016. G. G. a.s. oznámila vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti pohľadávky zo zmluvy o úvere ku dňu 03.06.2015, t.j. predchádzajúca splátka bola splatná
ku dňu 27.05.2015. Z uvedeného je zrejmé, že boli premlčané splátky splatné ku dňu 26.09.2013, ako

uviedol aj súd prvej inštancie, pričom pre zvyšok dlhu vzhľadom na splatnosť splátky, pre ktorú bola
vyhlásená mimoriadna splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere, tento nebol ku dňu podania žaloby
premlčaný.

21. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so súdom prvej inštancie v otázke celkovej výšky platieb, ktorú

žalovaný žalobcovi alebo jeho predchodcovi uhradil, a to vo výške 4788,25 eur, ktorá vyplýva z výpisu
z účtu žalovaného.

22. Odvolacie námietky žalovaného boli preto nedôvodné.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo
výrokovej vyhovujúcej časti a výrokovej časti o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný a preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).