Rozhodnutie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/84/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209894
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114209894.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: J. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: K. T. - P. č. 7, XXX XX K. T., občan SR, zastúpeného splnomocneným zástupcom:
HADBÁBNA & spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: P. O. Hviezdoslava 690/6, 010 01 Žilina,
IČO: 47 249 722, v menej ktorej koná JUDr. Oľga Hadbábna, konateľ, proti žalovanému: R. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: I. XXXX/XX, XXX XX Y. P., občan SR, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.

Róbert Mendel s.r.o., so sídlom: Sidónie Sakalovej 190, 014 01 Bytča, korešpondenčná adresa: J. Milca
6, 010 01 Žilina, IČO: 47 256 591, v menej ktorej koná JUDr. Róbert Mendel, PhD., konateľ, o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.03.2014 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 01.06.2013, ktorou žalobca odpredal žalovanému v k.ú.
K. podiel X/XX v pozemkoch zapísaných Okresným úradom Žilina, Katastrálny odbor na LV č. XXXX,
a to KN-E parc.č. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2 a KN-E parc.č. XXX - trvalé trávne porasty
o výmere 8303 m2, v k.ú. Y., podiel 1 v pozemku zapísanom na Okresnom úrade Žilina, Katastrálny

odbor na LV č. XX, a to KN-E parc.č. XXX - orná pôda o výmere 4629 m2 a podiel 1/1 v pozemkoch
zapísaných na Okresnom úrade Žilina, Katastrálny odbor na LV č. XXX, a to KN-E parc.č. XXX/X - orná
pôda o výmere XXX m2, KN-E parc.č. XXX/X - orná pôda o výmere 1567 m2, KN-E parc.č. XXX - orná
pôda o výmere 467 m2, KN-E parc.č. XXX - orná pôda o výmere 502 m2, KN-E parc.č. XXX - orná
pôda o výmere 1790 m2, podľa ktorej bol vklad vlastníckeho práva povolený bývalou Správou katastra
Žilina pod sp. zn. V 3982/13 dňa 27.06.2013, je neplatná. Zároveň sa žalobca domáhal, aby súd určil,

že vlastníkom hore uvedených nehnuteľností je žalobca. Uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
2. Na pojednávaní konanom dňa 15.03.2017 bola pripustená zmena žaloby spočívajúca v rozšírení,
podľa ktorej mal súd zároveň zaviazať žalobcu povinnosťou vrátiť žalovanému sumu 3.360,- € v lehote
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalobca na odôvodnenie žaloby uviedol, že dňa 01.06.2013 podpísal so žalovaným ako kupujúcim

kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva hore uvedených nehnuteľností. Kúpna
zmluva však nezodpovedá tomu, ako o kúpe pozemkov účastníci zmluvy jednali a na čom sa skutočne
dohodli. Dohodli sa totiž len na tom, že žalobca odpredá žalovanému pozemok - pasienok nachádzajúci
sa v K. O., cca 700 m od zastavaného územia, ktorý je pre žalobcu nepotrebný. Na tento pozemok sa bol
žalovaný pozrieť v apríli 2013. K údajnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ktorej platnosť žalobca namieta,
došlo za okolností, ktoré bližšie popisuje v trestnom oznámení podanom na Obvodnom oddelení Žilina

- okolie dňa 17.02.2014, o čom bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení, sp. zn. ČVS: ORPZ-ZA-OPP5-267/2014, v ktorom podaní sa tiež žalobca vyjadruje k okolnostiam týkajúcim sa kúpnej zmluvy,
resp. jej úhrady.
S poukazom na tieto dôvody žalobca tvrdí, že kúpna zmluva zo dňa 05.06.2013 je absolútne

neplatná. Žalobca nespochybňuje, že zmluvu podpísal, ale obsahom zmluvy nie je skutočne dohodnutý
predmet prevodu a ani ostatné ustanovenia zmluvy nezodpovedajú dohode. Zmluvu podpísal žalobca v
domnienke, že zmluva obsahuje to, na čom sa zmluvné strany dohodli. Spoľahol sa na to, že v písomnej
podobe je zachytené ústne dojednanie, o čom žalovaný opakovane žalobcu ubezpečoval. Zmluvu teda
podpísal v omyle, ktorý žalovaný úmyselne vyvolal. Žalovaný tvrdil, že zmluvu môže žalobca bez obáv

podpísať, pretože je v nej napísané to, na čom sa dohodli. Okrem nesprávne uvedeného predmetu
prevodu nezodpovedá pravde ani ustanovenie čl. III. zmluvy pokiaľ ide o dohodu o výške kúpnej ceny,
spôsobe jej zaplatenia, resp. prevzatí úhrad.
Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

4. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 01.06.2013 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim súd zistil, že predmetom zmluvy sú nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu a
ohľadom ktorých sa žalobca domáha, aby súd určil, že na základe vyslovenia neplatnosti tejto kúpnej
zmluvy je žalobca ich vlastníkom.
Podľa čl. III. zmluvy, upravujúceho dojednanie o kúpnej cene a platobné podmienky, sa zmluvné strany

vzájomne dohodli, že kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti predstavuje sumu 21.500,- €, ktorú sa
kupujúci zaviazal uhradiť predávajúcemu v splátkach:
- 8.000,- € vkladom na bankový účet predávajúceho č.ú. 1214088006/1111 bezodkladne po podpise
tejto zmluvy,
- 12.500,- € k rukám predávajúceho po podpise tejto zmluvy na príjmový doklad,

- 1.000,- € k rukám predávajúceho po predložení výpisu z LV č. XX, XXX a XXXX k.ú. O., z obsahu
ktorého bude zrejmé, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti označenej v čl. I. tejto zmluvy bude kupujúci.
Neuhradením čo i len časti kúpnej ceny uvedenej v bode 1. tohto článku vzniká právo predávajúceho
od zmluvy odstúpiť.

5. Z výpisu z LV č. XX pre k.ú. Y. súd zistil, že ako podielový spoluvlastník pozemku parc.č. XXX o
výmere 4629 m2, orná pôda v podiele 1 je zapísaný žalovaný titulom nadobudnutia kúpnou zmluvou zo
dňa 27.06.2013, č. V 3982/13.

6. Z výpisu z LV č. XXX pre k.ú. Y. súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemkov parciel registra „E“ - parc.

č. XXX/X o výmere 886 m2, orná pôda, č. XXX/X o výmere 1567 m2 orná pôda, č. XXX o výmere 467
m2, orná pôda, č. XXX o výmere 502 m2, orná pôda, č. XXX o výmere 1790 m2, orná pôda, je vedený
žalovaný titulom kúpnej zmluvy zo dňa 27.06.2013, č. V 3982/13.

7. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. K. súd zistil, že ako podielový spoluvlastník v podiele 5/24 pozemku

registra „E“ parc.č. XXX o výmere 12582 m,2 orná pôda, č. 444 o výmere 8303 m2, trvalé trávne porasty
je zapísaný žalovaný titulom kúpnej zmluvy V 3982/2013 z 27.06.2013.

8. Zo zápisnice sp. zn. ČVS: ORPZ-ZA-OPP5-267/2014 zo dňa 17.02.2014 o trestnom oznámení súd
zistil, že žalobca sa dňa 17.02.2014 dostavil na OO PZ Žilina - okolie za účelom oznámenia skutočností

nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin, pravdepodobne podvodu, ktorého sa dopustila osoba
R. Y. voči žalobcovi tým, že ho podvodným spôsobom pripravil o pozemky, ktoré neboli predmetom
zmluvy.
Žalobca v trestnom oznámení uviedol, že pochádza z obce K. T. - P. č. 7, okres O. a v obci Y. zdedil po
rodičoch časť chalupy, ktorá je toho času neobývaná a kam občas zájde pokosiť. Chodieva na návštevu

ku bratovi do Y., občas chodieva aj do pohostinstiev v Y., kde sa zoznámil s osobou R. Y., ktorý niekedy
minulý rok mal v prenájme aj pohostinstvo zvané „U R.“. R. Y. sa ho v pohostinstve pýtal, či nemá na
predaj nejaké pozemky a vtedy mu žalobca povedal, že nejaký pozemok by mohol predať. Dohodli sa, že
mu predá pozemok, resp. parcelu nachádzajúcu sa v K. O., na ktorú sa boli v apríli 2013 s R. Y. pozrieť.
On vtedy povedal, že by parcelu kúpil. Začiatkom júna žalobcovi zavolal, že by mal záujem o tento

pozemok, s čím žalobca súhlasil. Išli rovno do mesta Žilina, do OD Aupark, kde R. Y. zaviedol žalobcu do
UniCredit banky, kde si žalobca založil účet, na ktorý mu vložil R. Y. sumu 8.000,- €, pravdepodobne za
predaj pozemku ako časť kúpnej ceny pozemku. Potom išli na T., na J. X k nejakej žene na 4. poschodie,
kde sa podpísal do nejakej knihy. Túto ženu videl žalobca prvýkrát, nepozná jej meno a nevie ani, čopodpísal.Vie,žetopodpísalnachodbevpaneláku.ZoSoliniekpotomišlizasadoODAuparkaopätovne
do UniCredit banky, kde na žiadosť R. Y. vybral zo založeného účtu 6.000,- €, ktoré potom R. Y. dal a
on mu z týchto dal späť 1.000,- € v hotovosti. Povedal mu, že keď mu prídu papiere zo súdu, ešte dá

žalobcovi 1.000,- €.
Žalobca tomuto všetkému dobre nerozumel, nakoľko bol vtedy pod vplyvom alkoholu. Do istej miery
to chápal a bolo mu divné, že mu R. Y. vložil peniaze a potom ich zase vybral, z ktorých mu zase dal
nejakú časť. Potom, ako dal R. Y. žalobcovi 1.000,- € v hotovosti, žalobca podpísal dolu v garážach v
OD Aupark na kapote vozidla R. Y. nejaké papiere, ktorými mali byť zmluvy k predaju pozemku v K. O..

Potom odviezol R. Y. žalobcu pred P., odkiaľ išiel žalobca domov pešo. Od tohto podpisu žalobca s R.
Y. nebol, okrem decembra 2013, kedy mu žalovaný doniesol pred P. 350,- €, nakoľko žalobca nemal za
čo zaplatiť plyn, pritom ale dlžil žalobcovi 1.000,- €, preto tieto peniaze od neho žalobca urgoval.
Zať žalobcu asi 2 týždne pred podaním trestného oznámenia zistil, že žalobca okrem časti parc.č. XXX
v K. O. k.ú. K. predal aj ďalšie pozemky, a to 1 z parc.č. XXX v k.ú. Y. a parc.č. XXX/X, XXX/X, XXX,
XXX, XXX v celosti, čo však nie je pravda, nakoľko žalobcovi je známe, že predaj sa týkal iba parcely č.

XXX v K. O.. Zať žalobcu sa o tom dozvedel od ekonómky z Družstva Turiec - AGRO v obci Podhorie,
ktorá mu povedala, že žalobca tieto pozemky žalovanému predal, pretože žalovaný si bol pre nejaké
peniaze alebo naturálie na tomto družstve na základe zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov
k LV. č XXXX, kde je aj parc.č. XXX a parc.č. XXX.
Žalobca všetko podpísal pod nátlakom tým, že R. Y. trval na okamžitom podpísaní dokladov a využil

to, že bol žalobca pod vplyvom alkoholu. Žalobca nemal ani okuliare, teda dobre v garáži nevidel, čo
podpisuje. Žalovaný nechcel dať žalobcovi do zmlúv ani nahliadnuť. Žalobca je ale presvedčený, že v
garáži podpísal iba časť parc.č. XXX v obci K. O..

9. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním (č.l. 17 spisu), v ktorom tvrdil, že nehnuteľnosti, ku
ktorým určenia vlastníckeho práva sa žalobca žalobou domáha, nadobudol na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej so žalobcom dňa 15.05.2013, pričom kúpna cena bola dohodnutá vo výške 21.500,- € a
bola zaplatená v troch splátkach, z toho prvá časť vo výške 8.000,- € na bankový účet žalobcu, druhá
časť v sume 12.500,- € v hotovosti žalobcovi pri podpise zmluvy a tretia časť v sume 1.000,- € v hotovosti

žalobcovi po zápise vlastníckeho práva k prevádzaným nehnuteľnostiam na žalovaného do katastra
nehnuteľností. Okolnosti, ktoré žalobca uvádza v podanej žalobe, sa na pravde nezakladajú, a síce,
že zmluvu uzatvoril v omyle a že mal záujem predať len nepotrebný pasienok. Vzhľadom na to, že
sa žalovaný niekoľko rokov zaoberá predajom a kúpou nehnuteľností, samotný pasienok by žalovaný
nekupoval a nezaplatil by zaň sumu 21.500,- €. Žalobca navrhol žalovanému predaj nehnuteľností,

ktoré sú uvedené v zmluve a za tie mu žalovaný riadne zaplatil, čo preukazujú i fotokópie príjmových
a výdavkových dokladov a potvrdenie z banky. Predtým, ako žalobca zmluvu podpísal, si ju prečítal a
podpísal ju na znak súhlasu.
Navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
K vyjadreniu k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

10. Z pokladničných dokladov (č.l. 22 - 23 spisu) súd zistil, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 01.06.2013
sumu 12.500,- € a dňa 04.07.2013 sumu 1.000,- €.
11. Z potvrdenia UniCredit Bank zo dňa 01.06.2013 súd zistil, že R. Y. vložil na účet J. E. č.ú.:
XXXXXXXXXXX/XXXX sumu 8.000,- € ako časť kúpnej ceny pozemkov.

12. Súd vo veci vykonal pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom
svedkov Q. E., J. Q., Y. P., Q. P., O. Q., J. B., L. A., oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
stranami v konaní, uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Žilina ČVS:
ORP-237/3-VYS-ZA-2014 zo dňa 04.09.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:

13. Žalobca na pojednávaniach zotrval na žalobou uplatnenom nároku a na tvrdeniach uvedených v
žalobe i v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 17.02.2014.
14.Napojednávanídňa13.2.2015uviedol(č.l.36spisu),žesožalovanýmbolidohodnutínakúpnejcene
za parcelu vo výške 4.000,- €. Na otázku súdu, po opísaní žalobcom, akým spôsobom bola zaplatená

kúpna cena, teda splátkou 8.000,- €, vložených na účet žalobcu, z ktorých následne žalobca vybral
6.000,- €, pričom 2.000,- € mu ostalo na účte, žalobca uviedol, že mu nie je známe, prečo takýmto
spôsobom strany nakladali s finančnými prostriedkami. Pokiaľ žalobca podpisoval nejaké dokumenty
žalovanému v garáži v Auparku, na kapote auta, nevie však, čo podpisoval, pretože tam bola tma.Podpisoval tú zmluvu a žalovaný dal žalobcovi podpísať aj nejaké šeky. Žalobca na otázku súdu,
do akej miery bol opitý, keďže do zápisnice o trestnom oznámení uviedol, že zmluvu podpísal, keď
bol opitý, uviedol, že niečo mal vypité, niečo vypil, ale zase si všetko pamätá, nebol zase až taký.

Požíval alkohol večer predtým, dal si dve pivá a päť poldeci a ráno si dal asi dve poldeci borovičky na
„popravku“. Z predchádzajúceho večera nemal ale z alkoholu žiadne problémy. O tom, že ide uzatvoriť
takúto zmluvu, vedeli aj doma - dcéra O., manželka D. E., aj brat Q. E. - vedeli, že ide nejakú parcelu
predať. Nerozprávali sa o tom nejako konkrétne, ale žalobca im hovoril, že na čo mu je pasienok, ktorý sa
nachádza 700 m od dediny. Len tento pozemok chcel žalobca predať žalovanému a tie ďalšie pozemky

chcel rozdeliť svojim trom dcéram. Od žalovaného prijal titulom tejto kúpnej zmluvy len 3.360,- €.

15. Žalovaný na pojednávaní dňa 15.05.2015 uviedol, že bol nájomcom jedného pohostinstva v obci
Y., kam chodil žalobca ako klient štandardne 3 -5 krát do týždňa. Žalobcovi bolo známe, že žalovaný
vykupuje nehnuteľnosti na Slovensku, aj v Českej republike. Rodina žalobcu (štyria spoluvlastníci)

predávala rodinný dom postavený presne oproti pohostinstvu. Nemohli ho asi rok predať, lebo za dom
stanovili vysokú cenu. Žalobca bol v tej dobe nezamestnaný, preto nemal financie, potreboval teda
peniaze a žalovaného oslovil, či túto nehnuteľnosť nechce odkúpiť aj s priľahlým pozemkom. Pri tomto
odpredaji zastupoval žalobcu jeho brat Q. E., ktorý bol na to poverený spoluvlastníkmi. Keďže nechceli
znížiť cenu, žalovaný tento rodinný dom neodkúpil.

Nato žalobca povedal, že má aj iné nehnuteľnosti, ktoré môže žalovanému odpredať. Následne doniesol
žalovanému listy vlastníctva, aj dedičské rozhodnutia, v ktorých bolo uvedené, aké vlastnícke právo
má ku akým parcelám. Žalovaný mal tieto listy vlastníctva doma asi mesiac, oboznamoval sa s nimi.
Po mesiaci sa ozval žalobcovi a doniesol mu návrh kúpnej zmluvy, aby mal žalobca možnosť zmluvu
naštudovať. Mal ju doma asi dva týždne. Žalovaný štandardne doručuje svojim klientom návrhy zmlúv

elektronickou poštou, ale žalobca nemal ani mailovú adresu, nemal ani založený účet, preto bol žalovaný
nútený doručiť návrh kúpnej zmluvy žalobcovi vyhotovený v papierovej podobe k jeho rukám. Následne
bola vyhotovená v troch vyhotoveniach kúpna zmluva, s dvomi návrhmi na vklad a s plnou mocou
žalobcu na zastupovanie žalovaným na katastri. Žalobca podpísal zmluvu doma a následne podpísal
zmluvu u notára, kde uznal za svoj podpis na zmluve.

Žalovaný dohodol s notárkou pani Kolembusovou za účelom overenia listín stretnutie cez víkend na
sobotu, pretože cez týždeň pracoval žalobca niekde v horách, sťahovali nejaké drevo. Zavolal pani P.,
vyšli ku nej do bytu, odovzdali jej kúpne zmluvy, návrh kúpnej zmluvy, všetky listiny, ktoré sa overovali,
ona si skontrolovala doklady totožnosti a následne tieto listiny overili. Po podpísaní týchto zmlúv pristúpili
k vyplateniu kúpnej ceny. Žalovaný vyplatil žalobcovi 12.500,- € k jeho rukám, o čom má príjmový

doklad, aj výdavkový doklad. Žalobca chcel tie peniaze vyplatiť v hotovosti, ale vzhľadom na nový zákon
bolo potrebné, aby si založil účet, ktorý si v ten deň aj založil. Na účet mu žalobca vložil ďalšiu časť
kúpnej ceny 8.000,- €. Tretiu časť kúpnej ceny mal žalobcovi zaplatiť, podľa dohody v kúpnej zmluve, po
zavkladovaní nehnuteľnosti a tieto peniaze mu žalovaný doviezol až pred jeho dom po predchádzajúcom
telefonickom dohovore a vyplatil mu ich k jeho rukám, kde žalovanému vyplatenie týchto peňazí potvrdila

aj priateľka žalovaného R. I.. Tým pádom tento prípad pre žalovaného skončil.

16.Žalovanémujeznáme,kdesapozemky,ktorénadobudolkúpnouzmluvouuzatvorenousožalobcom,
v prírode nachádzajú, pretože počas toho mesiaca, ako mal doma listy vlastníctva, si to zisťoval. Preto
aj žalobcovi navrhol kúpnu zmluvu, v zmysle predloženého návrhu zmluvy. Čo sa týka tých podielových

spoluvlastníctiev, ktoré boli na liste vlastníctva vyznačené, bol žalovaný doma u Q. E., brata žalobcu,
ktorý bol tiež podielovým spoluvlastníkom jednej parcely, a on mu povedal, že sa dohodnú, ale bolo
to presne tak, ako pri tej chalupe, kedy žalovaný s Q. E. tiež jednal a vtedy Q. E. tiež hovoril raz tak,
raz tak, nedodržal nikdy svoje slovo pri kúpnej cene. Q. E. vtedy tiež hovoril, že by mal záujem tieto
pozemky odpredať, kúpnu cenu si medzi sebou nejako navrhovali, a on bol z toho veľmi prekvapený,

že žalobca pozemok žalovanému predal. Takisto to bolo i v prípade tých parciel v O., v prípade ktorých
žalobca tiež ponúkol žalovanému súčinnosť s tým, že osloví nejakú svoju sestru, od ktorej jej podiel v
týchto pozemkoch žalovaný odkúpi. To aj žalobca spravil, ale následne sa rodinní príslušníci žalobcu
pýtali žalobcu, že prečo tieto pozemky žalovanému predal.
Žalovaný uviedol, že u pani P. - pracovníčky notára bol osvedčovaný aj podpis účastníkov zmluvy na

návrhu zmluvy, pričom návrh zmluvy bol totožný s kúpnou zmluvou, ktoré tvrdenie mal súd preukázané
z listinného dôkazu - návrhu kúpnej zmluvy zo dňa 15.5.2013 (č.l. 81 spisu).
Žalovaný vyplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktorú odovzdal žalobcovi pri Auparku v automobile, aby
mu peniaze nedával vonku a následne išli do UniCredit banky, kde mu uložil na jeho osobný účet 8.000,-€. Suma 12.500,- € bola vyplatená v hotovosti a 8.000,- € bolo vložených na účet z dôvodu, že žalobca
vtedy povedal žalovanému, že potrebuje finančnú hotovosť 12.500,- €, lebo bol vtedy svojmu zaťovi
dlžný asi 5.000,- €, ďalej bol dlžný 4.000,- €, mal tiež nejaký veľký nedoplatok za plyn, s tým, že ostatné

peniaze si nechá pre seba. Žalovaný vtedy navrhoval, že mu dá celú kúpnu cenu na účet, ale s tým
žalobca nesúhlasil.
Zostávajúci rozdiel kúpnej ceny 1.000,- € žalobcovi vyplatil, na čo ho žalobca vyslovene naháňal, a to
asi mesiac a pol po rozhodnutí o vklade týchto nehnuteľností. Vtedy sa žalovaný zastavil u žalobcu v
obci, vypísal mu príjmový doklad, on sa mu naň podpísal a žalovaný mu peniaze odovzdal.

Žalovaný bral pozemky ako investíciu do budúcna, preto ich kupoval. Potom oslovil aj pána Q. E., aby
sa s ním dohodol na odpredaji tohto pozemku, lebo tieto pozemky podľa jeho názoru nemajú žiadnu
hodnotu, keďže tam bolo veľa spoluvlastníkov. Na pozemok, ktorý mal žalobca v spoluvlastníctve s
bratom, sa boli aj pozrieť, lebo pozemok sa nachádza priamo v obci. Žalobca nevedel ani sám určiť,
kde presne sa tieto pozemky nachádzajú, preto si dal žalovaný vyhotoviť GPS súradnice, na základe
ktorých bol ohliadnuť pozemok v k.ú. Podhorie a miesta ostatných pozemkov - či sú rovinaté alebo

hornaté. Následne na to navrhol žalobcovi kúpnu cenu, on súhlasil, potom žalovaný nachystal návrh
kúpnej zmluvy, aby si žalobca naštudoval to, čo predáva. Predmetom ich dohody boli aj čísla pozemkov,
boli uvedené v návrhu kúpnej zmluvy.

17. Svedok Q. E., brat žalobcu, uviedol, že žalobca mu spomínal, že chce predať pánovi Y. pozemok.

Jednalo sa len o jeden pozemok v K. O.. Svedok žalobcovi hovoril, aby to bez neho nepredával. O
predaji pozemku sa svedok dozvedel, keď už mal pán Y. všetko na seba, od jednej pani na Jednotnom
roľníckom družstve.
Pán Y. prišiel za svedkom domov potom, keď už bola podaná žaloba, za účelom odkúpenia podielu v
pozemku, ktorý mal svedok v spoluvlastníctve so žalobcom. Zistili to na portáli. O to, či mal žalobca v

roku 2013 nejaké dlhy, sa svedok nestaral, ale nejaké dlhy žalobca dávnejšie mal.

18. Svedok J. Q., zať žalobcu, manžel dcéry žalobcu O. Q., k predmetu konania uviedol, že je mu
známe, že spor vznikol z dôvodu, že žalobca chcel predať jeden pozemok, ktorý je v K. O. a pán
Y. si do zmluvy zakomponoval všetky ďalšie pozemky. Svedok zistil skutkový stav na internete, na

kataster portáli. Zaujímali sa o to preto, lebo žalobca je náchylný k alkoholu, mal aj nejaké problémy
so Sociálnou poisťovňou, takže svedok s manželkou vyplatili za neho nejakých exekútorov sumou asi
6.000 €. Nechceli za to od neho peniaze, ale nech im dá ako náhradu nejaký pozemok.
Svedok sa dozvedel po nejakých dedičských konaniach, ktoré mal žalobca po svojich rodičoch, že chce
predať jeden pozemok, ktorý sa nachádza v K. O., že má na to aj kupcu, a mali sa dohodnúť ešte na tom,

ako to prebehne. Svedok o tom vedel od žalobcu a od Q. E.. Potom ostalo v tejto záležitosti na chvíľu
ticho. Potom im žalobca povedal, že už predal ten pozemok pánovi Y., že sa dohodli a že pozemok je
predaný. Ale stále sa rozprávali len o tom jednom pozemku v K. O..
Keď sa následne pýtali žalobcu, ako prebehol predaj pozemku, žalobca im povedal, že ho pán Y. zobral
do mesta, do Auparku do garáže, tam mu dal podpísať nejaké zmluvy. Následne ho zobral na Solinky

do nejakého bytu, pred bytom sa podpísal v nejakej knihe, nevie v akej, nevie, čo podpisoval, pretože
sa vyjadril, že bol sčasti pod vplyvom alkoholu a keďže zle vidí, nemal pri sebe ani okuliare, takže si
nemohol prakticky prečítať, čo vlastne podpisoval. Povedal im tiež, že nejaké peniaze za predaj dostal,
boli prevedené na účet, ale následne z toho účtu väčšiu časť peňazí vybral a vrátil ich žalovanému, na
základe nejakej ich dohody. Na otázku, či žalobca vrátil svedkovi ten dlh, ktorý mal voči nemu, svedok

uviedol, že so ženou chceli ten pozemok a dohodli sa, že ona sa so sestrami dohodne na tom, ktorý
pozemok to bude. Dlh im žalobca následne zaplatil až teraz - z predaja rodinného domu po rodičoch.

19. Svedok Y. P., zať žalobcu, uviedol, že mu je známe, že predmetom konania sú zmluvy, pozemky,

ktoré svokor podpísal, pričom predmetom predaja bola len jedna parcela, z nej X/XX a pán Y. mu dopísal
všetky ostatné parcely. Svedok sa o tom dozvedel od ekonómky bývalého poľnohospodárskeho družstva
v Podhorí, kde má svedok výrobnú prevádzku, a síce, že všetky pozemky, ktoré vlastnil žalobca, už
vlastní pán Y.. Svedok potom povedal rodine, čo sa stalo. Svokor tvrdil, že nič nepodpísal, že len tú jednu
parcelu č. XXX, podiel X/XX. Predtým, ako došlo k odpredaju pozemkov, žalobca spomínal, že chce

predať tú jednu parcelu v K. O., ale od nikoho nežiadal, aby mu niekto zo zaťov alebo dcér zabezpečil
vyhotovenie zmluvy ohľadom predaja týchto parciel. Svokor spomínal, že na pozemku v K. O. si chce
pán Y. postaviť nejakú chatku, boli sa na pozemok aj pozrieť.
Keď bolo po dedičskom konaní, žalobca chcel rozdeliť tie pozemky dcéram.Svokor tvrdil, že kúpnu cenu 22.500,- € nikdy nedostal, keď podpisoval príjmové lístky v Auparku na
kapote auta, vôbec nevedel, že sa jedná o takúto sumu peňazí. Tvrdil, tiež, že keď podpisoval zmluvy,
tak ho pán Y. náhlil a nedal mu do zmlúv nahliadnuť. Údajne predtým boli podpísať v nejakom byte na

Solinkách, v nejakej knihe u notára, ale tam nepodpisoval žiadne zmluvy.
Svokor ani nespomínal, že má doma návrh zmluvy na ten pozemok, ktorý chcel odpredať. Len dcéry
navrhovateľa mali medzi sebou urobenú zmluvu, čo si po dedičskom konaní rozdelia. O dlhoch žalobcu
svedkovi nie je nič známe.

20. Svedkyňa Q. P., dcéra žalobcu uviedla, že jej otec podvodným spôsobom prišiel o majetok. Po smrti
svojho otca F. E. zdedil žalobca nejaké pozemky v obci Y.. Otcova vôľa, aj starého otca vôľa, boli také,
že tieto pozemky sa rozdelia medzi tri dcéry žalobcu. Otec by nikdy nepredal tieto pozemky, lebo doma
sa dohodli písomne, aj ústne, že pozemky prenechá dcéram a potom pravnúčatám. Sú tam aj viaceré
iné pozemky, svedkyňa ani nevie, kde sa nachádzajú, ktoré tiež boli predmetom tejto kúpnej zmluvy a
otec by nikdy nepredal naraz všetko. Spomínal len pozemok po starej mame A. E., ktorý sa nachádza v

K. O. a je to len obyčajný pasienok. Svedkyňa počula, keď žalobca telefonoval s pánom Y. a dohadovali
sa len o pozemku v Závadke. Z rozhovoru vyplynulo, že sa môžu stretnúť. Pán Y. si tam chcel
postaviť nejakú chatu, navrhol kúpnu cenu 0,50 centov za m2. Otec sa bol radiť so L. A. v Y., či to je
dosť, a vtedy mu pán A. povedal, že aj keby mu dával 20 centov, že to by mal dobré, ale jednoznačne
sa to týkalo len tej O.. A celá rodina to vedela, vedia to aj iní občania v Y..

Keď sa svedkyňa dozvedela od manžela o tejto kúpnej zmluve, a následne zistili na internete, že všetky
pozemky sú predané, pýtali sa na to žalobcu, ktorý bol rozčúlený a nahnevaný a tvrdil im, že sa dohodol
so žalovaným len na nejakej lúke a že ho musel žalovaný oklamať. Otec im porozprával, že vie, že
niečo podpisoval, ale že zmluvu nemá, že pán Y. mu hovoril, že až keď sa niečo prevedie na katastri,
že až po tom úkone mu dá pán Y. zmluvu. Najskôr boli v Auparku v garážach, išli do UniCredit Bank.

Akurát domov doniesol zmluvu o založení osobného účtu. Odtiaľ mali ísť na Solinky, tam sa zapísal do
nejakej knihy na chodbe, presne si pamätal, že to bolo na J. 7, na 4. poschodí. Y. sa otca, či pil, on im
povedal, že áno, ale vedel, kam idú, aj čo robia, všetko. Potom sa vrátili znova do Auparku, do tej istej
banky, ešte predtým vložil pán Y. 8.000,- € na účet. Potom z účtu vybrali 6.000,- €, z ktorých pán Y. dal
otcovi 1.000,- € a ostatné si nechal. Pán Y. povedal otcovi, že potom mu zvyšné peniaze doplatí. Keď

sa otca pýtali, kde podpisoval zmluvy, povedal, že ich podpisoval na kapote nejakého auta v Auparku,
kedy podpisoval viacero papierov a že to bola asi kúpna zmluva a nejaké papieriky. Pýtali sa ho, či si
to prečítal a on povedal, že tam niečo videl, ale mala to byť kúpna zmluva, ale presne nevie čo, že si ju
nečítal celú, lebo tam bola tma. Pán Y. náhlil otca, aby to podpísal, že ešte niekam idú. Potom pán Y.
odviezol otca domov. Otec hovoril, že keby mu dal tie peniaze 22.500,- €, tak by si kúpil kosačku alebo

motorovú pílu, alebo dal vnučkám, dcéram, žene, alebo by kúpil niečo do domácnosti. Otec ešte hovoril,
že ho musel asi nejako oklamať.

21. V odpovediach na otázky svedkyňa uviedla, že so svojimi sestrami uzatvorili aj dohodu, ako si
pozemky rozdelia, aby sa nehádali o majetky, na čo ale oni nikdy neboli. Chceli to len preto, aby to

mali spravodlivo rozdelené. A otec s tým súhlasil a naozaj im to chcel dať. Sestry ani všetky pozemky
nechceli, ktoré otec zdedil, všetky pozemky si teda nerozdelili, otec si tiež niečo nechal.
O dlhoch žalobcu je svedkyni známe, že najmladšia sestra zaplatila u exekútora dlh otca voči zdravotnej
poisťovni, ale nevie, v akej výške.
Svedkyňa počula, ako telefonoval pán Y. jej otcovi v januári 2013 (poznámka súdu: je zrejmé, že

svedkyňa sa v údaji o roku pomýlila, vzhľadom na časové následnosti mala uviesť rok 2014), že mu
donesie zvyšné peniaze - 360 €.
Svedkyňa uviedla, že vypočula ďalší telefonát medzi jej otcom a pánom Y. po podaní trestného
oznámenia, keď otec svedkyne vyčítal žalovanému, že ho oklamal, že sa dohodli ohľadom jednej lúky
a pritom sú prepísané všetky pozemky. Telefón bol na najsilnejšiu hlasitosť, a žalovaný ostal ticho v

telefóne, nezmohol sa ani na slovo a povedal: „J., veď to dáme do poriadku, môžeme ísť na kávu. Ja ti
to doplatím.“ Prečo potom hovoril žalovaný o peniazoch, keď tvrdí, že mu kúpnu cenu zaplatil.
22. Svedkyňa O. Q., dcéra žalobcu, uviedla, že jej je známe, že spor vznikol na základe podpísaných
zmlúv ohľadom majetku, ktorý zdedil otec a ktorý majetok nebol žalovanému podpísaný. Jej otec sa
stretol so žalovaným v decembri 2013 za dedinou v P. na základe telefonátu, lebo otec viackrát

telefonoval žalovanému ohľadom vrátenia nejakých peňazí alebo doplatenia peňazí. Svedkyňa vtedy
išla autom okolo s priateľom a videla, že otec so žalovaným stoja pri aute. Zastavili pri nich, priateľ otvoril
okno a opýtal sa, či je všetko v poriadku. Otec povedal, že áno. Vtedy sa jednalo o doplatenie sumy ešte
1.000,- € a otec prišiel domov so sumou len 360,- €, chcel tým vyplatiť šeky, pretože prišlo vyúčtovanie.Na otázku súdu, z akého dôvodu mal vyplatiť žalovaný otcovi svedkyne 1.000,- €, svedkyňa uviedla, že
otec im povedal, že tak sa so žalovaným dohodli vtedy, keď zriadili ten účet. Otcovi zostalo 2.000,- € na
účte, 1.000,- € dal žalovaný otcovi priamo do ruky v hotovosti s tým, že ešte dá otcovi sumu 1.000,- €,

keď mu prídu papiere z katastrálneho úradu, keď to už bude prepísané.
Svedkyňa vedela od otca, že pán Y. sa ho opýtal, či nemá nejaké pozemky na predaj, a keďže otec
dedil po starej mame i po starkom, povedal pánovi Y., že jeden pozemok - pasienok by chcel predať
v K. O., boli sa tam aj pozrieť obidvaja niekedy na jar, v apríli 2013. Otec si zisťoval u švagra v Y., u
L. A., koľko predstavuje kúpna cena za m2 tohto pozemku. Švagor povedal, že keď mu dá 20 centov

za m2, že to bude mať dosť, otec s tým prišiel, že je to vyššia suma, asi 50 centov za m2. Potom už
pán Y. otca dlhšiu dobu nekontaktoval, až niekedy v lete - asi v júni a vtedy už došlo aj k vytvoreniu
účtu, aj ku vkladu na účet.
Oni boli stále v tom, že sa predáva a predala len tá jedna parcela, že chce pán Y. tento pozemok pod
chatu. Ostatné parcely si ešte predtým rozdelili so sestrami, keďže otec svedkyni aj priateľovi dĺžil nejaké
peniaze a nechceli to vrátiť vo forme peňazí, ale nejakého pozemku.

Najskôr s tým prišiel švagor v roku januári 2014, že sa dozvedel od agronómky, že na nich už nie sú
zapísané žiadne parcely. Keď sa po príchode domov na to otca pýtala, tak sa jej vysmial do tváre, že
on predal len jednu časť, jednu parcelu. Potom, ako si to pozreli na internete, bol z toho hotový. Celý
večer prechodil, prefajčil. Potom podali trestné oznámenie. Svedkyňa bola prítomná aj pri telefonáte otca
s pánom Y., ktorý otca kontaktoval. Sestra svedkyne bola tiež pri tom. Otec nepočuje, preto má vždy

zapnutý hlasitý odposluch, alebo si dá nahlas reproduktor. Otec vtedy povedal pánovi Y. v tom zmysle,
že ho obral o všetok majetok, a pritom otec predal pánovi Y.ovi len jednu parcelu. Pán Y. ostal najskôr
ticho a povedal, že sa niekde stretnú na káve, že sa dohodnú a že mu to doplatí. N. povedal, že viackrát
sa s pánom Y. nekontaktovali, až v decembri, keď žiadal otec doplatiť tú sumu, tých 1.000,- € na konci
roku 2013. Potom otcovi zakázali, aby sa s pánom Y. kontaktoval.

23. V odpovedi na otázky svedkyňa uviedla, že otec dlžil svedkyni, aj jej manželovi finančné prostriedky,
ktoré zaňho uhradili, lebo otcovi hrozila exekúcia zo zdravotnej poisťovne. Dlhy otca, ktoré za neho
svedkyňa s manželom platili, boli vo výške 820,- € do zdravotnej poisťovne, potom 2.500 €, 2.800 €,
spolutobolookolo7.000,-€.Hradilitopočastiach.Natietoväčšiesumysimuselizobraťúverapriateľovi

bola poskytnutá hotovosť.
Predtým, ako došlo k predaju tých pozemkov, boli ako rodina dohodnutí, ako sa naloží so zdedenými
pozemkami. Nešlo o všetky pozemky. Priateľ chcel tiež stavať chatu, keď sa už predá rodičovský dom
po starom otcovi, aby mali kam chodiť a aby im otec nemusel vracať hotovosť, tak by im dal pozemok.
A keď už dá pozemok im, tak nech pozemky rozdelí spravodlivo ostatným sestrám. Spísali predbežne

dohodu, ktorú uzatvorili najskôr ústne a potom to sestra na počítači prepísala. Dala im to podpísať.
Všetci s tým súhlasili.
O tom, ako došlo k podpísaniu kúpnej zmluvy, otec hovoril, že najskôr boli vraj v banke, kde mu pán Y.
vložil 8.000,- € na účet, čo potom videli aj z výpisu z účtu, následne vraj zobral otca na Solinky, na nejaké
4. poschodie, kde podpisoval nejaké zmluvy, podpisoval sa do nejakej knihy, nemal pritom okuliare, tak

nevidel, čo podpisuje, tak sa ho aj pýtali, prečo podpisoval, keď zle videl, ale bol si istý, že podpisoval len
tú jednu parcelu. Žalovaného poznal z baru z Y., preto mu dôveroval. Následne vraj išli opäť do Auparku
do banky, kde mu žalovaný povedal, že má vybrať 6.000,- € s tým, že 1.000,- € dal pán Y. v hotovosti
priamo do ruky otcovi a ostatné peniaze si nechal. Keď sa otca pýtali, kvôli čomu, tak nevedel povedať.
Že na zmluvu dávali takú sumu, aká bola hodnota toho majetku. Otec hovoril, že sa dojednali na sume

okolo 4.000,- €, 2.000,- € mu zostalo na účte, 1.000,- € mu dal žalovaný a 1.000,- € mu mal ešte doplatiť.

24. Svedkyňa J. B., dcéra žalobcu, uviedla k predmetu konania, že otec chcel predať žalovanému jeden
pozemok a pán Y. obral podvodom otca o všetky pozemky. Svedkyňa sa o tom dozvedela od švagra,
ktorý o tom vedel od nejakej pani, ktorá pracuje v Y. na družstve, že otec predal všetky pozemky, ktoré

sú na družstve, pánovi Y.. Sestra sa pozerala na internet a zistili, že skutočne je to všetko prepísané.
Svedkyňa býva na prízemí v rodičovskom dome s rodičmi, takže niečo občas začula. Oni sa rozprávali o
tom, že otec chcel predať nejakú lúku, nezaujímavý pozemok a svedkyni a jej sestrám chcel dať nejaké
iné, lepšie pozemky ako dcéram. Mal na pozemok kupcu a že to teda predá, aby boli nejaké koruny,
lebo vždy nejaké chýbajú. Chcel z odpredaja týchto pozemkov uhradiť nejaké svoje dlhy. Mal dlhy u

exekútora, ktoré mu vyplatila najmladšia sestra s manželom. Mal jej vrátiť nejakých 6.000,- €. Svedkyni
nebola známa kúpna cena, za ktorú sa malo previesť vlastníctvo pozemku na žalovaného.25. V odpovedi na otázky svedkyňa uviedla, že keď zistili, že otec to všetko predal, začali to riešiť. Za
tú sumu 12.500,- € + 8.000,- € by tie pozemky otec nikdy nepredal, pretože si bol vedomý, koľko tie
pozemky stoja. Otec ale svedkyni nehovoril, akú hodnotu majú tieto pozemky, lebo to by sa muselo

všetko vymerať a zistiť.
Keď hovorili otcovi, že predmetom prevodu nebol jeden pozemok, ale viac pozemkov, jemu vtedy prišlo
zle, dostal šok, on o tom vôbec nevedel. Lebo on si bol stále vedomý, že prepísal iba tú malú lúku, veď
s tým tam aj išiel a to im aj povedal.
Otec o podpisovaní zmluvy hovoril, že si musel najprv vybaviť účet v banke, tam dostal 8.000,- € v

hotovosti na účet, potom z toho musel vybrať 6.000,- €, z tej sumy dal žalovaný do ruky otcovi 1.000,- € s
tým, že tú zvyšnú sumu mu doplatí. Teda otcovi ostalo nejakých 3.000,-€. Otec hovoril, že to podpisovali
na nejakom aute v garáži a otec nenosí okuliare, takže si to ani nečítal, lebo to bolo rýchlo. Pokiaľ ide
o overovanie podpisu, povedal, že sú to jeho podpisy, ale nevedel, čo podpisuje. On bol stále v tom,
že podpísal iba tú jednu lúku.
Pán Y. mu mal nejaké peniaze vrátiť, lebo potrebovali na konci roka doplatiť veľký nedoplatok za plyn,

tak volal pánovi Y., kedy mu donesie tie peniaze a pán Y. mu doniesol nejakých 360,- € a mal doniesť
1.000,- €. Bolo to na konci roku 2013.
Predtým, ako boli tie pozemky prevedené, mali dohodu o tom, ako sa s tými pozemkami naloží, lebo keď
otec nevrátil švagrovi sumu, ktorú zaplatil za tie dlhy exekútorovi, dohodli sa tak, že namiesto peňazí
vráti švagrovi pozemky. O tom uzatvorili so sestrami a s otcom písomnú dohodu v júni roku 2012, keď

švagor s tým prišiel, že bude chcieť nejaký ten pozemok. Otec vie hospodáriť s peniazmi.

26. Z dohody o rozdelení pozemkov zo dňa 05.06.2012 uzatvorenej medzi J. E. a svedkami: J. B., Q.
E. a O. E. súd zistil, že J. E., otec dcér J. B., rod. E., Q. E. a O. E., uzatvoril pred svedkami túto dohodu

o rozdelení pozemkov, ktoré zdedil po svojom otcovi F. E., pozemky v Y., K. a K. O.: J. B. bude patriť
1 z parcely reg. E č. XXX/X na LV č. XX v k.ú. Y. o výmere 1567 m2 a 1/1 z parcely reg. E č. XXX na
LV č. XX v k.ú. Y. o výmere 1790 m2. Q. E. bude patriť 1 z parcely E č. XXX/X na LV č. XX v k.ú. Y. o
výmere 1567 m2 a 1/1 z parcely registra E č. XXX na LV č. XX v k.ú. Y. o výmere 502 m2. O. E. bude
patriť 1/1 z parcely reg. E č. XXX/X na LV č. XX v k.ú. Y. o výmere 886 m2 a 1/1 z parcely reg. č. XXX na

LV č. XX v k.ú. Y. o výmere 467 m2. J. E. si necháva 1 z rodičovského domu a 1 zo záhrady pri dome.
Ďalej si nechá X/XX z parcely č. XXX a č. XXX v K. O., ďalej 1 z parc. reg. E č. XXX na LV č. XX v k.ú.
Y. a 1 z podielov v Pasienkovom a pozemkovom spoločenstve Y.. Túto dohodu o rozdelení pozemkov
uzatvára preto, lebo takto si želal aj nebohý otec J. E..

27. Na základe návrhu žalobcu bolo konanie uznesením sp. zn. 4C/84/2014-94 zo dňa 06.07.2015
prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného v prípravnom konaní pod sp. zn. ČVS:
ORP-237/3-VYS-ZA-2014.

28. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Žilina ČVS: ORP-237/3-VYS-
ZA-2014 zo dňa 04.09.2015 (č.l. 109) ktoré nadobudlo právoplatnosť 06.11.2015, súd zistil, že:
- trestné stíhanie, ktoré bolo začaté k skutku č. 1 pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona a k skutku č. 2 pre prečin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
ktorých sa mal dopustiť R. tým, že:

1. Dňa 19.09.2011 pod zámienkou kúpy pozemku od predávajúceho J., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y.,
mal využiť jeho nepozornosť a stav, keď bol pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, pričom do kúpnej
zmluvy,predmetomktorejmalbyťibapredajpozemkuč.EKNXXX-ornápôdaovýmere7764m2k.ú.Y.,
zapísaného na LV č. XXX, zapísal bez vedomia a súhlasu J. že predmetom predaja je aj spoluvlastnícky

podiel 1 v rodinnom dome súp.č. XX, postavenom na parc.č. CKN XX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 950 m2 a spoluvlastnícky podiel 1 na parcelách č. CKN XX . - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 950 m2, CKN XX - záhrady o výmere 203 m2 a č. CKN XX - záhrady o výmere 822 m2,
všetko v nehnuteľnostiach v k.ú. Y., zapísaných na LV č. XXX, predávajúci J., spoliehajúc sa na ich
predchádzajúcu dohodu v dobrej viere kúpnu zmluvu podpísal dňa 19.09.2011 na matrike Mestského

úradu v Žiline, pričom R. mu ako kupujúci za prevod vyššie uvedených nehnuteľností nezaplatil ani
kúpnu cenu vo výške 15.000,- € uvedenú v čl. II. ods. 1 kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2011, čím mu mal
spôsobiť škodu vo výške najmenej 26.600,- €,2. dňa 01.06.2013 pod zámienkou kúpy pozemku od predávajúceho - JD., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: LS., mal využiť jeho nepozornosť, stav, keď bol pod vplyvom požitia alkoholických nápojov, ako
aj to, že J. nemal pri sebe okuliare na čítanie, pričom do kúpnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť iba

predaj spoluvlastníckeho podielu - 5/24 na parc.č. EKN XXX - orná pôda o výmere 12582 m2 v k.ú. K.,
zapísanejnaLVč.XXXX,zapísalbezvedomiaasúhlasuJD.,žepredmetompredajajeajspoluvlastnícky
podiel 1 na parc.č. EKN XXX orná pôda o výmere 4629 m2, k.ú. Y., zapísaný na LV č. XX, tiež parc.č.
EKN XXX/X, orná pôda o výmere 886 m2, č. EKN XXX/X - orná pôda o výmere 1567 m2, parc.č. F. XXX
- orná pôda o výmere 467 m2, č. EKN XXX - orná pôda o výmere 502 m2 a parc.č. EKN XXX orná pôda

o výmere 1790 m2, k.ú. Y., zapísané na LV č. XXX a spoluvlastnícky podiel 5/24 na parcele č. EKN XXX
- B. o výmere 8303 m2 v k.ú. K., na LV č. XXXX, predávajúci J., spoliehajúc sa na ich predchádzajúcu
dohodu v dobrej viere kúpnu zmluvu dňa 01.06.2013 podpísal, pričom R. mu ako kupujúci za predaj z
celkovej kúpnej ceny vo výške 21.500,- €, dohodnutej v kúpnej zmluve, zaplatil iba 1.000,- €, čím mu
mal spôsobiť škodu vo výške 20.500,- €,

- bolo zastavené, lebo nie sú tieto skutky trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

29. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že k veci bol o. i. uskutočnený výsluch svedka R., ktorý uviedol,
že v roku 2011 mal v prenájme krčmu v obci Y., kde ju z veľkej časti aj prevádzkoval, kam chodievali

ako zákazníci J. a J. E.. JD. sa zrejme dozvedel od J., že R. od neho kúpil určité nehnuteľnosti a JD.
povedalR.i,žeE.spomínal,žetakýtoobchodzrealizovaliažebolspokojnýaodporučilmuho.JD.oslovil
začiatkom roku 2013 MS., že má nejaké zdedené pozemky na odpredaj s tým, že nemá žiadnu hotovosť.
V tom čase prebiehal predaj rodinného domu, ktorý vlastnili oni ako rodina presne oproti pohostinstvu,
ktorý zdedili po svojom zomretom otcovi, aj predaj k nemu priľahlého pozemku. Dom zdedil JD. a ešte

traja ďalší súrodenci, ktorí dom predávali za sumu cca 55.000,- € veľmi dlhú dobu. Brat JD. Q. chodieval
tiež do pohostinstva a cenu rodinného domu s pozemkom navyšoval, preto sa dlhú dobu tohto domu s
pozemkom nemohli zbaviť. Preto J. oslovil R. za účelom predaja týchto pozemkov, nakoľko si myslel,
že predmetný dom sa predá a bude mať z neho finančnú hotovosť na život. Keďže k tomu nedošlo, J.
sa rozhodol, že mu predmetné nehnuteľnosti odpredá za dohodnutú cenu, doručil R. listy vlastníctva a

dedičské konania k týmto nehnuteľnostiam. Onedlho na to sa mu R. ozval s tým, že má záujem tieto
nehnuteľnosti kúpiť a došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy za dohodnutú kúpnu cenu 21.500,- €, kúpna
zmluva bola podpísaná 01.06.2013. Ešte pred podpisom kúpnej zmluvy doručil J. návrh kúpnej zmluvy
zo dňa 15.05.2013, kde bolo presné znenie podmienok a taktiež určené parcely, ktoré sú v nej uvedené,
ktoré budú uvedené na ostrej kúpnej zmluve. Tento návrh kúpnej zmluvy mal u seba doma JD. cca 2

týždne,atood15.05.2013.Snávrhomsúhlasil,kúpnazmluvanebolamenená,aniinakupravovaná,bola
riadne podpísaná a overená. U notárky JUDr. Zuzany Kolembusovej, v jej zastúpení zamestnankyňou
B., dňa 01.06.2013, čo bola sobota, overovali podpis u nej doma, nakoľko ona má na to právomoc. Takto
to bolo vopred dohodnuté s notárkou, nakoľko J. v tom čase pracoval niekde v hore na sťahovaní dreva a
ceztýždeňsanemoholdostaviťknotárovi.PánJ.E.chcelcelúkúpnucenudorúkvhotovosti,avšakR.Y.

ho upozornil, že je zákon, podľa ktorého takúto vec urobiť nemôžu a v návrhu kúpnej zmluvy je uvedené,
aký rozvrh peňazí spravia. Kúpna cena bola vyplatená vo výške 8.000,- € na bankový účet na meno
predávajúceho a 12.500,- € bolo vyplatených po podpise kúpnej ceny k jeho rukám v deň podpisu kúpnej
zmluvyvŽilinepriODAupark,kčomujepríjmovýavýdavkovýdoklad.Suma1.000,-€mubolavyplatená
v P. po zavkladovaní dňa 04.07.2013. Keď sestra J. E. zistila, že odpredal predmetné nehnuteľnosti,

začala na neho tlačiť s vysporiadaním tejto veci, zabezpečila mu aj právneho zástupcu. Pred podpisom
kúpnej zmluvy mu J. E. spomínal, že má problémy na zdravotnej alebo sociálnej poisťovni, kde mal dlh
cca 5.000,- €. Zrejme si tieto podlžnosti následne uhradil.
K veci bola ako svedok vypočutá B. P., ktorá pracuje na notárskom úrade JUDr. Zuzany Kolembusovej,
ako pracovník poverený notárom s náplňou práce o.i. aj overovanie podpisov na listinách a overovanie

pravosti listiny oproti originálu. Overenie podpisu J. E. na kúpnej zmluve zo dňa 01.06.2013 a
plnomocenstve udelenom J. E. pre R. Y. vykonala ona osobne dňa 01.06.2013 cez víkend v sobotu
u nej doma. Čo sa týka osvedčovacej knihy, túto má doma, nakoľko vykonáva overovanie podpisov
aj cez víkendy a sviatky. Vtedy sa ku nej dostavili pán Y. s jedným pánom. Pán E. jej dal občiansky
preukaz, aby overila jeho totožnosť, pričom fotografia na doklade sa zhodovala s výzorom pána E., ktorý

následne vykonal dvakrát podpis do osvedčovacej knihy, čím uznal podpis na kúpnych zmluvách na
plnomocenstve za svoj vlastný. Vzhľadom na odstup času si na bližší popis J. E. nespomína, pokiaľ si
však spomína, tak nejavil známky požitia alkoholu.Ďalej vyšetrovateľ PZ na odôvodnenie uznesenia zo dňa 04.09.2015, ktorým bolo trestné stíhanie R. Y.
zastavené, uviedol, že na základe zabezpečeného materiálu sa nepreukázalo, že R. Y. svojím konaním
naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Zmluvne dohodnutá kúpna cena vo výške

21.500,- € bola uhradená v troch častiach, a to 8.000,- €, 12.500,- € a 1.000,- €, kedy suma 8.000,- € bola
uhradená priamo hotovostným vkladom na bankový účet J. E. a prevzatie súm 12.500,- € a 1.000,- €
potvrdil J. E. svojím podpisom na výdavkovom a príjmovom pokladničnom doklade zo dňa 01.06.2013 a
04.07.2013. Zmluvné strany prehlásili, že obsahu zmluvy porozumeli, uzatvárajú ju na základe slobodne
a vážne prejavenej vôle, nie v tiesni, či za inak nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju podpísali.

Využitie omylu a stavu pod vplyvom požitia alkoholických nápojov zo strany R. Y. nebolo preukázané,
J. E. sa vo výsluchu vyjadril, že v deň podpisu zmluvy nebol opitý a pamätá sa na všetko, kde túto
skutočnosť potvrdila vo svojom výsluchu aj B. P., ktorá vykonala overenie podpisu na kúpnej zmluve. B.
nebolo preukázané ani využitie skutočnosti, že J. E. nemal pri podpise zmluvy pri sebe okuliare, nakoľko
mal cca 2 týždne pred podpisom kúpnej zmluvy k dispozícii návrh kúpnej zmluvy s totožným obsahom.
Y. bolo, že zo strany R. Y. došlo k úhrade zmluvne dohodnutej kúpnej ceny J. O. a J. E. v plnej výške.

30. Podaním zo dňa 1.2.2017 navrhol žalobca, aby súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení,
podľa ktorej mal byť žalobca zaviazaný povinnosťou vrátiť žalovanému sumu 3.360,- € v lehote do
30 dní od právoplatnosti rozsudku, na odôvodnenie ktorého návrhu žalobca uviedol, že je si vedomý

skutočnosti, že navrátením pozemkov do jeho vlastníctva mu vzniká povinnosť vrátiť žalovanému
prevzaté finančné prostriedky, teda sumu 3.360,- €, ktoré je ochotný vrátiť žalovanému v súdom
stanovenejlehote.Otomtonávrhusúdrozhodolnapojednávaníkonanomdňa15.03.2017tak,žezmenu
žaloby pripustil, ako je už konštatované vyššie v odseku 2. tohto rozsudku.

31. Na pojednávaní konanom dňa 15.03.2017 žalobca po nahliadnutí na kúpnu zmluvu (č.l. 4) pripojenú
k žalobe, ktorej určenia neplatnosti sa v tomto konaní domáhal, na otázku súdu, či túto kúpnu zmluvu
podpísal, či sa teda jedná o jeho podpis na tejto zmluve, uviedol, že to nie je jeho podpis, takto sa on
nepodpisuje, že on podpisoval iba zmluvu, na ktorej bola jedna parcela. Uviedol, že na zmluve bola

napísaná iba jedna parcela, veď by iné parcely nepredával, má predsa dievky, ktorým by to dal.
Žalobca po výsluchu svedka L. A. opakovane uviedol, že so zmluvou sa oboznámil v tej garáži, tam si
to prečítal a v zmluve bol vlastne iba jeden riadok.

32.Napojednávaníbolonaskutočnosť,žežalobcamalzáujemodpredaťjedenzosvojichpozemkov,ato
konkrétne ten, o ktorom tvrdí, že mal byť predmetom kúpnej zmluvy, vykonané dokazovanie výsluchom
svedka L. A., v príbuzenskom vzťahu k žalobcovi - švagor žalobcu.
Svedok uviedol, že mu žalobca spomínal, asi dobré dva roky to je, že chce predať pozemok v K. O..
Vedel, že sú na to viacerí spoluvlastníci, ale chcel predať len tú svoju časť. Mal nejakú ponuku za 0,50 €/

m2, svedok mu povedal, že keď to predá aj za 0,20 €, že to má výhodné, keďže sú tam viacerí vlastníci.
Žalobca mu nespomínal, že by chcel predať ešte nejaký iný pozemok. Svedok pozná žalovaného, mal
prenajatý hostinec u brata v Podhorí. Žalovaný ponúkal prostredníctvom svedka pozemok aj pánovi X..
Svedok vie z počutia od ľudí, keďže takéto veci sa roznesú po dedine, že žalovaný dal žalobcovi nejaké
peniaze na účet, potom sa tieto peniaze zase vybrali z účtu, uskutočnilo sa teda takéto „čendžovanie“.

Takátovec,akájeupánažalobcu,jeajupánaO.,žalovanýobralopozemkyajpánaO.,čosarozprávalo
po dedine.

33. Žalovaný na pojednávaní predložil dôkaz - odstúpenie od časti kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2011 a
dohodu o urovnaní uzatvorenú dňa 11.10.2016 medzi R. Y. a J. O. s tým, že poukazovanie na podobnosť

tohto prejednávaného prípadu s prípadom vo vzťahu k J. O. je neadekvátne, pretože pokiaľ na tomto
súde bolo vedené konanie o neplatnosť kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi J. O. a žalovaným, toto
konanie bolo skončené späťvzatím žaloby potom, ako medzi stranami tohto sporu došlo k dohode, a
to jednak k odstúpeniu zo strany žalovaného od časti kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2011, a to z dôvodu
relatívnej neplatnosti tejto zmluvy, keďže pri uzatváraní zmluvy v tejto časti neboli rešpektované práva

spoluvlastníkov týchto pozemkov, a bola medzi stranami, teda medzi žalovaným a J. O. uzatvorená
dohoda o urovnaní, v ktorej J. O. uznal, keď prehlásil, a to v čl. III.3.2 dohody, že zmluvu zo dňa
19.09.2011 uzatvoril slobodne, vážne, nie v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si
pred podpisom prečítal a s jej obsahom súhlasil.34. Z odstúpenia zo dňa 11.10.2016 od časti kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2011 (č.l. 127) -
jednostrannéhoprávnehoúkonuR.Y.adresovanéhoJ.O.súdzistil,žeR.Y.odstúpilodkúpnejzmluvyzo

dňa19.09.2011včastipozemkov,ktorýchvlastníckeprávobolopredmetnoukúpnouzmluvouprevedené
z predávajúceho J. O. na kupujúceho R. Y., špecifikovaných v odstúpení zo dňa 11.10.2016. Ako
dôvody pre odstúpenie od zmluvy uviedol R. Y. konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.
8C/356/2014 vo veci určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia zákonného predkupného
práva ďalšieho spoluvlastníka, ktoré súdne konanie bráni R. Y. v riadnom využívaní predmetných

nehnuteľností.

35. Z dohody o urovnaní (č.l. 131) uzatvorenej medzi R. Y. a J. O. dňa 11.10.2016 súd zistil, že J. O.
odstúpenie od uvedenej časti kúpnej zmluvy akceptoval a zaviazal sa vziať späť žalobu, na základe
ktorej je vedené konanie pred OS Žilina pod sp. zn. 2C/64/2014, ako i vrátiť R. Y. časť zaplatenej kúpnej
ceny v sume 13.000,- € v hotovosti k rukám R. Podoláka.

XX. Z uznesenia OS Žilina sp. zn. 2C/64/2014-15 zo dňa 12.12.2016 (č.l. 128) súd zistil, že v právnej
veci žalobcu J. O. proti žalovanému R. Y. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bolo na základe
späťvzatia žaloby konanie zastavené.

37. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci záverečnej reči uviedla, že je nesporné, že medzi účastníkmi
zmluvy došlo k dohode o uzatvorení kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.2013. V zmysle overovacej pečiatky
na zmluve žalobca uznal svoj podpis za vlastný. Rozdielne tvrdenia strán sporu sú však v tom smere,
čo malo byť predmetom kúpnej zmluvy, zásadné rozdiely sú, pokiaľ ide o proces podpisovania kúpnej

zmluvy, o výšku kúpnej ceny, ako aj spôsob úhrady kúpnej ceny. Podľa názoru žalobcu návrh kúpnej
zmluvy zo dňa 15.05.2013 aj napriek tomu, že na návrhu je overený podpis žalobcu dňa 01.06.2013,
nemôže byť relevantným dôkazom, že žalobca vopred vedel, čo bude predmetom zmluvy, teda že
predmetom zmluvy nebude len jeden pozemok v K. O., resp. pozemky, ktoré sú na LV č. XXXX,
ale že majú byť predmetom prevodu vlastne všetky pozemky, ktoré sú jeho vlastníctvom. O úmysle

žalobcu uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným, ktorej predmetom mal byť jeden pozemok v Lietavskej
O., vypovedali zhodne aj svedkovia Q. E., J. Q., Y. P., Katarína P., O. Q. a J. B. tak, že vedeli, že
žalobca chce uzatvoriť takúto kúpnu zmluvu, že má dohodnutú kúpnu cenu vo výške 4.000,- € a vedeli
o tom, že si našiel aj kupujúceho, ktorý chce konkrétny pozemok použiť na výstavbu chatky. Uvedené
zodpovedá aj listinnému dôkazu - dohode uzatvorenej v rámci rodiny dňa 05.06.2012, z ktorej vyplýva,

ako si v rámci rodiny jednotlivé pozemky, ktoré boli napísané na meno žalobcu, jednotliví členovia rodiny
podelili s tým, že aj z tejto dohody vyplynulo, že pozemky, ktoré naďalej zostali v dispozícii žalobcu,
sú práve tie pozemky, ktoré sú zapísané na LV č. 1802, teda jedná sa o pozemok v k.ú. K.. Taktiež
svedkovia sa vyjadrovali k tomu, ako reagoval žalobca, keď sa dozvedel prostredníctvom ďalších osôb,
že nájomca pozemkov oznámil, kto bude poberať nájomné atď., teda reagoval tak, že mu prišlo zle,

že bol šokovaný. Aj v telefonickom rozhovore medzi žalobcom a žalovaným, pri ktorom boli svedkovia
prítomní, sa žalobca vyjadroval tak, že ho žalovaný podviedol, keď chcel žalobca predať len jeden
pozemok alebo len pozemky v K. O., ale nechcel predať všetky pozemky, ktoré boli zapísané na liste
vlastníctva. Uvedené nepriamym spôsobom potvrdil aj svedok pán A., ktorý uviedol, že sa rozprával so
žalobcom o tom, že žalobca hodlá predať nejaký pozemok v K. O. a predmetom ich rozhovoru bola cena

tohto pozemku. Teda aj keď neboli svedkovia priamo účastní pri podpisovaní zmluvy a pri tom, ako sa
viedli dohody alebo rozhovory medzi stranami sporu, vyplýva nepriamo, že je pravdivá výpoveď žalobcu,
že jeho úmyslom a vôľou bolo predať len jeden pozemok, resp. pozemky v K. O. a nebolo jeho úmyslom
a vôľou predať všetky pozemky, ktoré vlastní.
Okolnosti, za akých bola táto zmluva podpisovaná, žalobca vysvetlil tak, že zmluva bola podpisovaná

v garáži na kapote vozidla, bolo to v prítmí, nemal pri sebe okuliare s tým, že naňho žalovaný naliehal,
aby už zmluvu podpísal. Zmluva nebola podpísaná na notárskom úrade, kde zvyčajne pracovníčka,
ktorá overuje podpis, opýta sa osoby, ktorá sa podpisuje, keď ide o takýto typ zmluvy a vidí osobu
podpisujúceho, či vie, o aký úkon ide, čo vlastne podpisuje, či to chce podpísať atď., pričom samotné
podpisovanie sa udialo v sobotu na Solinkách na chodbe pred bytom pracovníčky notárskeho úradu.

Jednoducho celý úkon podpisovania zmluvy nebol štandardný a nezodpovedal tomu, že žalobca
prevádza celý svoj majetok na žalovaného.
V prípade žalovaného ide o osobu, ktorá síce tvrdí, že nie je podnikateľom, ale v zásade obchoduje
s pozemkami. Pokiaľ sa teda nejednalo o podnikateľa, nebol dôvod nechať podpisovať účastníkomvýdavkové pokladničné doklady alebo príjmové pokladničné doklady, čo je štandard, pokiaľ ide o
podnikanie. V prípade žalovaného je zrejmé, že ide o osobu, ktorá sa veľmi dobre vyzná v tom, akým
spôsobom sa dá zmluva uzatvoriť a vie si veľmi dobre vybrať osobu, s ktorou túto zmluvu uzatvorí.

Prevádzkoval pohostinstvo, kde bol žalobca častým hosťom, zisťovali sa majetkové pomery nielen jeho,
ale aj iných osôb. Aj zmluva pána O. bola uzatvorená podobným spôsobom v tom, že pán O. bol tiež
častým hosťom pohostinstva a takýmto spôsobom sa potom zo strany žalovaného získali potrebné
informácie k tomu, aby mohol takúto zmluvu uzatvoriť. Pokiaľ ide o samotnú úhradu kúpnej ceny tak, ako
vyplýva zo zmluvy, že údajne bolo priamo do rúk žalobcu zaplatených 12.500,- €, je viac-menej iluzórna

a nedôveryhodná, pretože suma 12.500,- € je taká vysoká pre žalobcu, že si ju vie len veľmi ťažko
predstaviť, teda je len málo pravdepodobné, že takúto sumu prevzal. To, že bolo v zmluve uvedené,
že bola prevzatá v hotovosti, pravdepodobne malo svoj význam v tom zmysle, aby sa to len ťažko
preukazovalo. Aj pokiaľ ide o ďalšiu časť kúpnej ceny, ktorá bola zaplatená vo výške 8.000,- € a boli
peniaze vložené na účet, z ktorých bolo 6.000,- € vybratých, mal tak žalobca v hotovosti 12.500,- € a plus
ďalších 6.000,- €, čo je pre žalobcu nepredstaviteľná suma, najviac za situácie, keď aj samotná dohoda

v rámci rodiny bola uzatvorená z dôvodu, že žalobca mal problémy so zdravotnou poisťovňou a jeho
dcéra si dokonca musela zobrať úver na to, aby mohla splatiť jeho dlhy, aby sa ktokoľvek akýmkoľvek
spôsobom dozvedel, že takéto peniaze žalobca má.
38. Právna zástupkyňa žalobcu poukázala na ust. § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého je právny úkon
považovaný za platný v prípade, že spĺňa určité zákonom stanovené náležitosti, okrem iného, že je

myslený vážne a na ust. § 49a OZ, podľa ktorého je právny úkon považovaný za neplatný v prípade, že je
urobený v omyle, pričom omyl spočíva vo vôli, tzn. že osoba, ktorá robila právny úkon, nevedela alebo
nemohla vedieť, resp. predpokladať právne účinky, ktoré budú spojené s takýmto prejavom jeho vôle.

39. Právny zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči poukázal, že v konaní sa neprodukoval
ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by potvrdil tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Ani samotný žalobca sa
v priebehu konania zhodne nevyjadroval o podstatných skutočnostiach, dôležitých pre toto konanie,
pretože v priebehu konania tvrdil, že zmluvu síce podpísal, ale konal v omyle a že zmluvu si nemohol
riadne prečítať, pretože nemal okuliare a bol pod vplyvom alkoholu a až na poslednom pojednávaní

vyslovene uviedol, že na kúpnej zmluve jeho podpis nie je jeho podpisom a že zmluvu si prečítal, ale
až v garáži.
Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu poukázal na závery vyšetrovateľa ORPZ v uznesení zo
dňa 04.09.2015, v konaní vedenom pod ČVS: ORP-237/3-VYS-ZA-2014, ktorého predmetom bolo
o.i. aj podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu, kde skutok je v podstate zhodný s tým, ako

sú popísané udalosti, ku ktorým malo dôjsť v súvislosti s uzatváraním predmetnej kúpnej zmluvy a
v rámci tohto konania bol riešený aj prípad pána O.. Vyšetrovateľ policajného zboru trestné konanie
zastavil a v uznesení vyslovene konštatoval, že trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že neboli naplnené
znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu a neboli preukázané skutočnosti, ktoré boli tvrdené
oznamovateľmi o spáchaní trestného činu. K tomuto záveru dospel na základe pomerne obsiahleho

vyšetrovania, vykonania viacerých dôkazov. Aj samotný žalobca na pojednávaniach poukazoval na to,
aký dôležitý pre výsledok tohto konania bude výsledok trestného konania a z tohto dôvodu sa súdne
konanie prerušilo. Výsledkom trestného konania je záver, že žalobca nebol uvedený do omylu a že
prevzal kúpnu cenu tak, ako vyplýva z kúpnej zmluvy.
Tvrdenia žalobcu o tom, že chcel predať iba jeden pozemok, ktorého bol podielovým spoluvlastníkom,

vo vzťahu k tomu, že potvrdil prevzatie kúpnej ceny minimálne v sume 3.360,- €, sú nelogické, pretože
keby predával len tento pozemok v podiele 5/24, pri výpočte , o aké metre štvorcové sa jedná, v
žiadnom prípade by mu žalovaný za tento pozemok ani takú sumu nedával, a to aj s prihliadnutím
na to, čo vypovedal svedok A., že podľa neho za takýto pozemok je kúpna cena 0,20 €. Žalobca
sa so žalovaným dohodol na uzatvorení kúpnej zmluvy, presne sa dohodli na pozemkoch, ktoré budú

predmetom kúpnej zmluvy, žalobca predložil žalovanému, predtým ako bol vypracovaný návrh kúpnej
zmluvy, list vlastníctva, resp. osvedčenie o dedičstve, z ktorého žalovaný vychádzal a na základe toho
bola pripravená zmluva, ktorá bola riadne podpísaná. Udalosti, ktoré boli popísané zo strany svedkov,
najmä rodinných príslušníkov žalobcu, ktorí boli na žalobcu nahnevaní, pretože si mysleli, že tieto
pozemky raz prevedie na nich, nijakým spôsobom nepreukazujú neplatnosť tejto kúpnej zmluvy. Pokiaľ

žalobca konal inak, ako bola predchádzajúca dohoda v rámci rodiny, nemôže to byť na ujmu žalovaného,
ktorý ako kupujúci mu za tieto pozemky vyplatil kúpnu cenu.
Pokiaľ sa poukazovalo na obdobnosť prípadu s pánom O., takéto porovnanie neobstojí, pretože aj
samotný pán O. skonštatoval, že zmluva, ktorú uzatváral so žalovaným, bola riadne uzatvorená a riadneprevzal kúpnu cenu. Ani jeden svedok, ktorý bol vypočutý v konaní na návrh žalobcu, sa nevyjadril
k meritu veci, teda k okolnostiam rozhodujúcim pre posúdenie platnosti zmluvy. Vyjadrovali sa len k
udalostiam, ku ktorým došlo následne po uzatvorení zmluvy potom, ako sa zistilo, že ich otec, resp.

svokor previedol pozemky, o ktorých si mysleli na základe nejakej dohody, že raz budú ich vlastníkmi.
Všetky listinné dôkazy produkované v konaní svedčia v prospech žalovaného, ktorý riadne uzatvoril
kúpnu zmluvu a za pozemky riadne zaplatil.

40. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. (zákona účinného v čase podania žaloby) návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.

Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku:
Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s

ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet,
aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

Podľa ust. § 137 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku:
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d)určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku:
Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa ust. § 474 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku: Tento zákon nadobúda
účinnosť 1. júla 2016.

Podľa ust. § 34 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právny úkon je prejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy

s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa ust. § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového

vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu,
alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa ust. § 40 ods. 3 OZ písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny
úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Podľa ust. § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145
ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať
ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda

účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

Podľa ust. § 43 OZ účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa ust. § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa ust. § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo

skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento
omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala
úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

41. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol.

42. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe

zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.

43. V prejednávanej veci bola podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, a to za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte aj O.s.p.), ktorý predpis upravujúci
občianske súdne konanie bol účinný do 30.6.2016. Podľa § 80 písm. c) cit. zákona návrhom na začatie

konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem. V zákone č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok, účinnom od
1.7.2016 (v texte aj CSP), je vymedzený obsah žaloby v ust. § 137 tak, že žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Teda zákon č. 160/2015 Z.z., CSP už výslovne neupravuje, že žalobou je možné
sa domáhať aj určenia, či tu právny vzťah je, alebo nie je. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 160/2015
Z.z. bolo záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/

platnosti právnych úkonov, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
Súd s poukazom na zásadu právnej istoty zakotvenú v čl. 2 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. a podľa
ust. § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z., podľa ktorého platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak, pričom ale právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, ako i na

vymedzenie obsahu žaloby v § 137 CSP tak, že je použité slovo najmä pri demonštratívnom výpočte
druhov žalôb vymenovaných pod písm. a), b), c) a d), má za to, že žalobca má právo na prejednanie
veci v tom rozsahu a v rámci toho obsahu žaloby, ako si uplatnil svoj nárok žalobou podanou na súd dňa
18.3.2014, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, i keď obsah žaloby
nezodpovedá demonštratívne uvedeným druhom žalôb v § 137 aktuálne účinného procesného predpisu

upravujúceho civilné súdne konanie. V opačnom prípade by došlo k narušeniu princípu právnej istoty.44. Žalobou bol uplatnený nárok na určenie absolútnej i relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, uzatvorenej
medzi stranami dňa 1.6.2013, podľa ust. § 39 v spojitosti s § 34, §35, 37 ods. 1 a 49a OZ.

45. Absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže podľa § 80 písm. c) O.s.p. dovolať každý, táto
nastáva ex lege, pôsobí ex tunc a súd na ňu prihliada ex offo. Určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c/
O.s.p. považuje zákon za procesne prípustnú len vtedy, ak je na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, ktorého výrok odstraňuje žalobcovu neistotu
v tom, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je. Naliehavý právny záujem je daný hlavne tam,

kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne
postaveniestaloneistým.Pokiaľniejenaliehavýprávnyzáujemdaný,nemôžebyťžalobaztohtodôvodu
opodstatnená. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že stav právnej neistoty medzi stranami existuje,
pretože žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy, ktorou previedol na žalovaného nehnuteľnosti
zapísané na listoch vlastníctva v prospech žalovaného, na základe ktorej zmluvy bol povolený vklad
vlastníckeho práva rozhodnutím V 3982/2013 dňa 27.6.2013, ako vyplýva z listov vlastníctva č. XX, XXX

pre katastrálne územie Y. a č. XXXX pre katastrálne územie K. (č.l. 7 - 9 spisu). Rozhodnutím v tejto
veci tak dôjde k odstráneniu neistoty medzi stranami.

46. Z definície právneho úkonu uvedenej v ustanovení § 34 OZ vyplýva, že právny úkon je určovaný
prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou, alebo zánikom práv a povinností,

alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom vôle
spájajú. Pri posudzovaní, či sa v danom prípade jedná o právny úkon, je potrebné konštatovanie
existencie dvoch zložiek právneho úkonu, a to jednoty vôle a jej prejavu. Z povahy právneho styku
vyplýva, že zisťovanie skutočnej vôle pri každom jej prejave nie je možné, preto občianske právo v
ust. § 35 ods. 2 a 3 OZ vychádza z princípu ochrany dobromyseľnosti účastníkov a súlad vôle s

určitým prejavom predpokladá. Existencia skutočnej vôle sa v konkrétnom prípade skúma len vtedy,
keď posúdený prejav vyvolá závažné pochybnosti o jej existencii, alebo keď to vyplýva zo zákona.
Ďalšou z možných otázok je to, čia vôľa sa prejavom vôle manifestuje. Pravidlom je, že vôľa prejavená
právnym úkonom je vôľou toho, kto ju prejavuje. Prejavom vôle sa rozumie jej vonkajšia manifestácia,
možnéjetedaprejaviťvôľuakýmkoľvekspôsobom,ktorýumožňujepoznaniejejobsahu.Ďalšímznakom

právneho úkonu je zameranie prejavu vôle na určité právne následky, ktorými je vznik, zmena, alebo
zánik práv a povinností. Právne úkony vznikajú, teda stávajú sa perfektnými, rozličným spôsobom,
podľa toho, či ide o jednostranné, dvojstranné, resp. viacstranné právne úkony. Dvojstranné právne
úkony vznikajú medzi vzájomnými a obsahovo zhodnými prejavmi vôle, jedná sa o zmluvy, resp.
dohody. Zmluva ako dvojstranný, prípadne viacstranný právny úkon, vzniká konsenzom, teda úplným

a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzavretie zmluvy (ponuky, oferty). Proces vzniku
zmluvy konsenzom je upravený v § 43a a nasl. Občianskeho zákonníka. Návrh (oferta) na uzavretie
zmluvy je jednostranným prejavom vôle, ktorým navrhovateľ adresátovi navrhuje, aby s ním uzavrel
zmluvu s obsahom uvedeným v návrhu. Občiansky zákonník v § 43a ods. 1 výslovne požaduje,
aby takýto návrh na uzavretie zmluvy bol dostatočne určitý a aby z neho vyplývala vôľa navrhovateľa,

aby ním bol viazaný v prípade jeho prijatia. Vznik zmluvy predpokladá, aby ponuka bola prijatá úplne a
bez výhrad. Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak
prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný. Podľa ustanovenia § 44 ods.
1 Občianskeho zákonníka platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá, nadobúda
účinnosť.

Vady vôle (§ 37 ods. 1 OZ), teda keď sa nejedná o slobodnú vôľu (ak bol konajúci k právnemu
úkonu donútený fyzickým násilím, psychickým nátlakom alebo bezprávnym vyhrážaním) a vážnu vôľu
(skutočne smerujúcu k urobeniu právneho úkonu), ako aj vady jej prejavu, keď je prejav nezrozumiteľný
alebo neurčitý, spôsobujú absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

47. Žalobca sa žalobou dovolal aj určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy s
poukazom na § 49a OZ, podľa ktorého právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v
omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej
bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo o ňom musela vedieť. Omylom je nesúlad medzi
právnyminásledkamizamýšľanýmiprávnymúkonomaprávnyminásledkamiskutočneprávnymúkonom

vyvolanými. Omyl predstavuje osobitný prípad vady vôle.

48. Podľa zákonného ustanovenia § 49a OZ je možné sa domáhať určenia relatívnej neplatnosti
právneho úkonu v prípade, že sa jedná o podstatný omyl, teda ak sa omyl týka právneho úkonu,predmetu právneho úkonu, osoby, prípadne iných okolností, bez ktorých by k urobeniu právneho úkonu
nedošlo. V prejednávanom prípade sa malo jednať o omyl v predmete právneho úkonu, nemalo teda
dôjsť ku zhode v úmysle žalobcu a v prejave žalobcu ako zmluvnej strany, čo vlastne žalobca mienil

týmto právnym úkonom učiniť, aký mal byť rozsah predmetu kúpnej zmluvy, či žalobca mienil previesť
len jeden pozemok parc. č. 193 alebo všetky pozemky, ktoré boli v kúpnej zmluve uvedené.
V prípade podstatného omylu je však možné sa dovolať určenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu
len v prípade, že sa jedná o omyl ospravedlniteľný, teda o taký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu,
že konajúca osoba vyvinula obvyklú opatrnosť, ktorú je možné od každého požadovať so zreteľom na

konkrétny prípad - okolnosti, aby sa takémuto omylu vyhla. O taký omyl sa nejedná, ak konajúca osoba
zanedbala povinnosť preveriť si okolnosti rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu.

49. Žalobca na odôvodnenie žalobou uplatneného nároku výslovne poukázal na okolnosti bližšie
popísané v trestnom oznámení podanom na Obvodnom oddelení Žilina - okolie dňa 17.02.2014, o čom
bola spísaná zápisnica o trestnom oznámení, sp. zn. ČVS: ORPZ-ZA-OPP5-267/2014, ktoré okolnosti

mali viesť žalobcu k omylu pri podpísaní kúpnej zmluvy. Omyl žalobcu mal podľa jeho vyjadrenia
spočívať v tom, že predmetom zmluvy neboli pozemky, ktorých vlastnícke právo malo byť zmluvou na
žalovaného prevedené, keďže zmluva obsahovala aj iné pozemky, okrem jediného pozemku, na ktorého
prevode sa účastníci zmluvy skutočne dohodli, a to spoluvlastníckeho podielu 5/24 v pozemku KN-E
parc. č. 193 - orná pôda o výmere 12582 m2 v k.ú. K., zapísaného na LV č. XXXX. Žalobca uvádzal,

že zmluvu podpísal, pretože ho žalovaný opakovane ubezpečoval, že písomne vyhotovená zmluva
obsahuje len to, čo bolo predmetom ústnej dohody strán sporu a pravde nezodpovedá ani dohoda o
výške kúpnej ceny, spôsobe jej zaplatenia, resp. prevzatie úhrad kúpnej ceny, ako je to uvedené v článku
III. zmluvy. Zo zápisnice sp. zn. ČVS: ORPZ-ZA-OPP5-267/2014 zo dňa 17.02.2014 o podaní trestného
oznámenia, ktorá mala zachytávať okolnosti, ktoré boli pri podpísaní kúpnej zmluvy, súd zistil, že žalobca

mal zmluvu podpísať pod vplyvom alkoholu, ktorý stav žalobcu mal podľa tvrdenia žalobcu žalovaný
zneužiť, keď žalobca nemal ani okuliare, preto dobre nevidel, čo podpisuje a zmluvy vlastne podpísal
pod nátlakom, pretože žalovaný trval na okamžitom podpísaní dokladov a nechcel dať žalobcovi do
zmlúv ani nahliadnuť, pričom žalobca je ale presvedčený, že v garáži podpísal iba časť parc. č. 193 v
obci K. O..

50. V danom prejednávanom prípade bolo zo strany žalobcu spočiatku tvrdené, že právny úkon učinil
pod vplyvom alkoholu a tento jeho stav zneužil žalovaný. Žalobca si však svojimi tvrdeniami odporoval,
keď následne v konaní uviedol, že zase až pod takým vplyvom alkoholu nebol (čo vyplynulo i z ďalšieho
dokazovania).

51. Odporujú si aj výpovede svedkov Q. P. a J. Q.. Q. P. uviedla, že žalobca sa vyjadril tak, že síce pil,
ale „vedel, kam idú, aj čo robia, všetko“ a presne si pamätal, že sa „zapísal do nejakej knihy na adrese
J. 7, na 4. poschodí“. V. tomu svedok J. Q. uviedol, že žalobca mu povedal, že nevie, čo podpisoval,
pretože bol sčasti pod vplyvom alkoholu a keďže zle vidí, nemal pri sebe ani okuliare, takže si nemohol

prakticky prečítať, čo vlastne podpisoval.

52.Skutočnosť,žežalobcanebolpodvplyvomalkoholuažalovanýpretotakýtostavzníženéhovnímania
žalobcu nemohol zneužiť a uviesť žalobcu do omylu, mal súd preukázané z uznesenia ČVS: ORP-237/3-
VYS-ZA-2014 zo dňa 04.09.2015, ktoré vo svojom odôvodnení poukazuje na výsluch J. E., ktorý sa

vyjadril,ževdeňpodpisuzmluvynebolopitýapamätásanavšetko,apoukazujeajnasvedeckúvýpoveď
B. P., zamestnankyne na notárskom úrade JUDr. Zuzany Kolembusovej, ktorá uviedla, že pri osvedčení
podpisu J. E. dňa 01.06.2013 nejavil J. E. známky požitia alkoholu. Pokiaľ teda žalobca na odôvodnenie
žaloby uvádzal, že nerozumel dobre okolnostiam sprevádzajúcim uzatvorenie zmluvy dňa 1.6.2013,
pretože bol pod vplyvom alkoholu, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca pod

vplyvom alkoholu v deň podpísania zmluvy nebol, v plnom rozsahu mal tak možnosť vnímať proces
uzatvorenia kúpnej zmluvy a aktívne ho ovplyvňovať a žalovaný nemohol za účelom uvedenia do omylu
žalobcu tento stav žalobcu využiť. Žalobca mal preto možnosť sa najneskôr dňa 1.6.2013 oboznámiť s
obsahom kúpnej zmluvy v čase do jej podpísania.

53. Žalobca spočiatku tiež tvrdil, že nemal okuliare a nevidel, čo podpisuje. Žalobca si svojimi tvrdeniami
protirečil aj ohľadom podpísania kúpnej zmluvy, keď na jednej strane (v žalobe, aj na pojednávaní
13.2.2015) uvádzal, že si zmluvu neprečítal, preto nevedel, že v zmluve boli uvedené aj ďalšie pozemky,
okrem pozemku parc. č. XXX a na druhej strane (na pojednávaní dňa 15.3.2017) už uviedol, že videl, čopodpísal. Konkretizoval to, čo podpísal tak, že „sa jednalo o jeden riadok a na tej zmluve bola uvedená
len jedna parcela“.
Na tomto poslednom pojednávaní žalobca teda spochybnil aj svoj podpis na kúpnej zmluve, napriek

tomu, že skutočnosť, že zmluvu podpísal, dovtedy sporná nebola, keďže v žalobe nepoprel, že zmluvu
podpísal, aj keď v omyle, do ktorého ho uviedol žalovaný, pričom predmetnú zmluvu uzatvorenú dňa
1.6.2013 k žalobe ako jej prílohu pripojil, teda nebolo sporné, o podpísanie a zároveň o určenie
neplatnosti ktorej zmluvy sa jednalo.
Nespornosť podpísania zmluvy žalobcom vo svojej záverečnej reči potvrdila aj právna zástupkyňa

žalobcu a vyplynula aj zo svedeckej výpovede J. B., ktorá uviedla, že pokiaľ ide o overovanie podpisu,
žalobca povedal, že sú to jeho podpisy, ale nevedel, čo podpisuje. V neposlednom rade vyplynula
skutočnosť pravosti podpisu žalobcu na zmluve aj z osvedčenia pravosti tohto podpisu dňa 1.6.2013
pracovníčkou notárskeho úradu.
B. žalobcu, že na zmluve videl napísanú len parcelu č. XXX špecifikovanú v jednom riadku zároveň
vyvracia tvrdenie žalobcu, že si zmluvu neprečítal, lebo toho nebol schopný z dôvodu, že nemal okuliare

a preto na zmluvu nevidel, ako aj tvrdenie, že na zmluvu nevidel aj preto, že v garáži, kde zmluvu
podpisoval, bola tma.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca uvádzal v konaní účelové tvrdenia, ktorými si v konečnom dôsledku
sám protirečil.

XX. Žalobca tvrdil, že nebolo jeho vôľou previesť na žalovaného všetky pozemky uvedené v kúpnej
zmluve a bol v predmete tohto právneho úkonu uvedený do omylu.

XX. Svedkovia Q. E., J. Q., Y. P., Q. P., O. Q., J. B., L. A. zhodne uvádzali, že od žalobcu vedeli, že
zamýšľa previesť vlastnícke právo len k jednému pozemku - pasienku v obci K. Závadka. B. svedkov

však neboli jednoznačné a v niektorých prípadoch si odporovali.

56. Výpovede svedkov J. Q. a Y. P. - zaťov žalobcu si odporovali. Pokiaľ svedok J. Q. tvrdil, že o predaji
jedného pozemku bola rodina žalobcu priebežne informovaná a žalobca im povedal, že jeden pozemok
predal (pričom stále sa rozprávali len o tom jednom pozemku), z výpovede svedka Y. P. vyplynulo, že

o predaji pozemku sa dozvedeli až po uzatvorení kúpnej zmluvy, aj to nie priamo od žalobcu, ale od
ekonómky bývalého poľnohospodárskeho družstva v Y., ktorá to povedala svedkovi Y. P., ktorý má v
areáli bývalého družstva výrobnú prevádzku, načo o tomto informoval celú rodinu.
Žalobca oboznámil rodinu o predaji pozemkov, až keď sa ho na to výslovne pýtali, čo vyplynulo aj z
výpovedí svedkýň Q. P., O. Q., J. B..

57. Pokiaľ svedkyňa Q. P. uvádzala, že vypočula telefonát medzi svojím otcom a žalovaným, kedy
žalobca vyčítal žalovanému, že ho oklamal, že sa dohodli ohľadom jednej lúky a pritom sú prepísané
všetky pozemky, načo žalovaný povedal jej otcovi, že „to dajú do poriadku a doplatí mu to“, pričom
sa svedkyňa pozastavovala nad tým, prečo hovoril žalovaný o peniazoch, keď tvrdil, že kúpnu cenu

žalobcovizaplatil,súdkonštatuje,žezvýsluchusvedkynetiežvyplynulo,žebolaoboznámenázďalšieho
telefonátu medzi jej otcom a žalovaným, že žalovaný je žalobcovi dlžný ešte 360 €, ktoré peniaze
má doniesť žalobcovi v januári 2013 (správne mala uviesť rok 2014). Tento telefonát vypočula aj
svedkyňa O. Klimová, ktorá uviedla také časové následnosti, že v decembri roku 2013 uhradil žalovaný
žalobcovi sumu 350 €, namiesto 1000 €. Z toho by vyplývalo, že rodina žalobcu vedela, že kúpna

zmluva už bola uzatvorená a v prípade úhrady sumy 350 € v decembri 2013 sa jednalo o časť poslednej
splátky kúpnej ceny, čo ale nekorešponduje so svedeckou výpoveďou svedka Y. P., ktorý uviedol, že o
budúcom uzatvorení kúpnej zmluvy rodina žalobcu oboznámená bola, avšak o jej aktuálnom uzatvorení
v konkrétny deň 1.6.2013 nikto z rodiny žalobcu nevedel, a svedok sa dozvedel až od ekonómky na
družstve pani E., že všetky pozemky, ktoré žalobca vlastnil, už vlastní pán Y.. Aj svedok Q. E. - brat

žalobcu, sa o predaji pozemkov dozvedel až po uzatvorení kúpnej zmluvy od tretích osôb, nie od
samotného žalobcu.
58. Svedkyňa J. B. tiež tvrdila, že žalovaný uhradil žalobcovi na konci roku 2013 sumu 350 € namiesto
sumy 1.000 €. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol žalobcovi dlžný ešte splátku kúpnej ceny 1.000 €,
resp. 650 €, ktorú bolo potrebné žalobcovi doplatiť. Výpovede svedkov sa v týchto tvrdeniach odlišovali,

boli nepresné, svedkovia sa nevyjadrovali jednoznačne, kedy bola doplatená žalobcovi časť kúpnej
ceny 350 €, či v januári 2014 alebo v decembri 2013, ani či to bolo pred tým, ako žalobca telefonicky
žalovanému vyčítal, že ho obral o všetky pozemky, kedy žalovaný uviedol, že mu „to“ doplatí. Nie je
ale zrejmé, o doplatenie akých peňazí sa malo jednať, či o doplatenie splátky kúpnej ceny 1.000 €alebo doplatenie kúpnej ceny za pozemky, ktoré podľa tvrdenia žalobcu nemali byť kúpnou zmluvou
prevedené.

59. Taktiež, ako poukázal aj právny zástupca žalovaného, tvrdenie žalobcu o výške dojednanej kúpnej
ceny 4.000 € nezodpovedá výpočtu kúpnej ceny vyplývajúceho z dohody o kúpnej cene za jeden meter
štvorcový, ktorá mala predstavovať 0,50 €, ktorá dohoda bola preukázaná zo svedeckej výpovede
svedkov O. Q. a L. A.. Berúc do úvahy výšku spoluvlastníckeho podielu 5/24 v pozemku KN-E parc.
č. XXX - orná pôda o výmere 12582 m2 v k.ú. K., zapísaného na LV č. XXXX, výmera pripadajúca

na tento spoluvlastnícky podiel predstavuje 2621,25 m2. Kúpna cena za pozemok pri zohľadnení
spoluvlastníckeho podielu žalobcu tak predstavuje 1310,63 €, nie 4.000 €, ako tvrdil žalobca, že kúpna
cena v takejto výške bola medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá.

60. Pokiaľ aj svedkovia vypovedali, že podľa ich vedomostí mal žalobca predať žalovanému jeden
pozemok - pasienok v K. O., nepreukazuje to, že predmetom prevodu vlastníckeho práva neboli aj ďalšie

pozemky uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 1.6.2013. Ak aj tvrdil žalobca niektorým svojim rodinným
príslušníkom, že nevie, čo podpisoval, pretože bol sčasti pod vplyvom alkoholu a keďže zle vidí, nemal
pri sebe ani okuliare, takže si nemohol prakticky prečítať, čo vlastne podpisoval, je zrejmé, ako vyplýva
z hore uvedeného dokazovania, že tieto tvrdenia žalobcu pravdivé neboli.

61. Taktiež pokiaľ žalobca uvádzal, že oboznámil svojich rodinných príslušníkov o prevode vlastníckeho
práva len jednej parcely na žalovaného, že mieni túto parcelu previesť na žalovaného, čo vyplynulo i z
výpovede svedkov, nie je zrejmé, prečo následne žalobca o uzatvorení tejto kúpnej zmluvy rodinných
príslušníkov vôbec neinformoval a neoboznámil ich ani o nadobudnutí kúpnej ceny, teda finančných
prostriedkov získaných titulom tohto zmluvného prevodu a blízke osoby žalobcu sa o uzatvorení zmluvy

museli dozvedieť až od ekonómky z Družstva Turiec - AGRO v obci Podhorie, ktorú informáciu si
následne overili na katasterportáli.

62. Na druhej strane žalovaný podrobne opísal, akým spôsobom došlo z jeho strany k rozhodnutiu
uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, ku vypracovaniu ktorej mu dal podklady samotný žalobca, načo si

žalovaný v teréne zisťoval lokalizáciu pozemkov, na základe čoho vyhotovil návrh kúpnej zmluvy. Taktiež
listinnými dôkazmi - pokladničnými dokladmi a potvrdením UniCredit Bank (špecifikované v odsekoch
10. a 11. tohto rozsudku) preukázal, že žalobcovi kúpnu cenu uhradil.

63. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči poukázala, že ak by žalovaný nebol

podnikateľom, nebol by dôvod prebratie kúpnej ceny žalovaným potvrdzovať na výdavkových, resp.
príjmových dokladoch, súd uvádza, že tento spôsob potvrdenia prevzatia finančných prostriedkov sa
bežne používa a formuláre týchto dokladov sú dostupné v obchodnej sieti.

64. Žalobcom predložený listinný dôkaz - Dohodu o rozdelení pozemkov zo dňa 05.06.2012 uzatvorenú

medzi J. E. a svedkami: J. B., Q. E. a O. E., predmetom ktorej bolo rozdelenie pozemkov, ktoré žalobca
zdedil po svojom otcovi, nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz relevantný, spôsobilý spochybniť platnosť
kúpnej zmluvy. Následné konanie žalobcu, ktorý konal v rozpore s uzatvorenou dohodou a s predstavami
rodinných príslušníkov, nemôže byť na ujmu žalovaného, ktorý v dobrej viere, že žalobca disponuje ako
oprávnená osoba so svojím vlastníctvom, nezaťažených žiadnymi ťarchami, uzatvoril kúpnu zmluvu.

65. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že je neadekvátne poukazovanie na podobnosť prejednávaného
prípadu s prípadom J. O. a súdu predložil listinné dôkazy súvisiace s týmto prípadom (odstúpenie zo dňa
11.10.2016 od časti kúpnej zmluvy zo dňa 19.09.2011, dohodu o urovnaní uzatvorenú dňa 11.10.2016 a
uznesenie OS Žilina sp. zn. 2C/64/2014-15 zo dňa 12.12.2016), ktorá vec bola predmetom i prípravného

konania vedeného na ORPZ Žilina ČVS: ORP-237/3-VYS-ZA-2014 (uznesenie č.l. 109 spisu - uvedené
ako skutok č.1, ku ktorému bolo začaté trestné stíhanie), súd má za to, že tieto tvrdenia žalobcu, ako
i listinné dôkazy predložené žalovaným, sú pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní
irelevantné, keďže nebola preukázaná súvislosť týchto dvoch skutkov. Súd preto tieto listinné dôkazy
osobitne nevyhodnocoval.

66. V konaní tak neboli splnené predpoklady pre vyslovenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy
podľa ust. § 49a OZ, podľa ktorého je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právnyúkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Nebolo preukázané, že žalovaný vedel o
omyle žalobcu v predmete kúpnej zmluvy, ani že žalovaný tento omyl vyvolal. Nebolo ani preukázané, že
žalobca by bol znevýhodnený pri uzatváraní kúpnej zmluvy tým, že by bol pod vplyvom alkoholu, alebo

že by nebol schopný si zmluvu prečítať pre to, že na ňu nevidel pre chýbajúce okuliare alebo pre tmu
v priestore, kde zmluvu podpisoval a žalovaný mal tak možnosť tieto okolnosti zneužiť. Žalobca vedel
o budúcom uzatvorení zmluvy dlhší čas, počas ktorej doby viedli so žalovaným predzmluvné jednania.
Pokiaľ si žalobca kúpnu zmluvu skutočne neprečítal, (čo následne preukázané nebolo, keďže uviedol, že
vedel - prečítal si, čo je predmetom zmluvy), platí, že nezachoval ani minimálnu opatrnosť pri uzatváraní

zmluvy jej neprečítaním a nepreverením si okolností rozhodujúcich pre uskutočnenie zamýšľaného
právnehoúkonu,abysanímtvrdenémuomyluvyhol. Žalobcamalpovinnosťsapredpodpísanímzmluvy
so zmluvou oboznámiť - túto si prečítať a až následne na znak súhlasu s jej obsahom túto podpísať. V
prejednávanom prípade sa teda nejedná o omyl ospravedlniteľný a nie je možné sa úspešne dovolať
určenia jeho relatívnej neplatnosti.

67. Súd nemal z vykonaného dokazovania preukázanú ani vadu vôle spôsobujúcu absolútnu neplatnosť
právneho úkonu podľa § 37 od.s 1 OZ. Podľa článku V. bodu 4. Kúpnej zmluvy zmluvné strany vyhlásili,
že si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a uzatvárajú ju na základe slobodne a vážne prejavenej
vôle, neuzatvárajú ju v tiesni, či za inak nevýhodných podmienok a na znak súhlasu byť touto zmluvou
viazaní, ju podpisujú. Žalobca zmluvu ako predávajúci vlastnoručne podpísal, pravosť jeho podpisu bola

dňa 1.6.2013 osvedčená podľa knihy osvedčovania pravosti podpisov pred pracovníkom povereným
notárom.
Nebol preukázaný ani nátlak žalovaného na žalobcu pri podpísaní zmluvy, žalobca v tejto súvislosti
neuvádzalžiadnekonkrétnetvrdeniaanevyplynulotoanizvýsledkovdokazovaniavkonanívedenomna
OR PZ Žilina pod sp. zn. ČVS: ORP-237/3-VYS-ZA-2014, v ktorom o podpisovaní zmluvy dňa 1.6.2013

vypovedala svedkyňa, pracovníčka poverená notárom B. Bernátová. T. tak konštatuje, že právny úkon
bol zo strany žalobcu urobený slobodne a vážne a nie je preto daný dôvod pre vyslovenie absolútnej
neplatnosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ.

68. Významným pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku je i výsledok konania vedeného na OR

PZ Žilina pod sp. zn. ČVS: ORP-237/3-VYS-ZA-2014, ktoré skončilo zastavením trestného stíhania
uznesením ČVS: ORP-237/3-VYS-ZA-2014 zo dňa 04.09.2015
z dôvodu, že skutok č. 1 pre zločin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a
skutok č. 2 pre prečin podvod podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť R. Y.,
nie sú tieto skutky trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Na odôvodnenie uznesenia je tiež

uvedené, že J. E. sa vo výsluchu vyjadril, že v deň podpisu zmluvy nebol opitý a pamätá sa na všetko,
ktorú skutočnosť potvrdila vo svojom výsluchu aj B. P. a nebolo ani preukázané využitie skutočnosti, že
J. E. nemal pri podpise zmluvy pri sebe okuliare, nakoľko mal cca 2 týždne pred podpisom kúpnej zmluvy
k dispozícii návrh kúpnej zmluvy s totožným obsahom. Preukázané bolo, že zo strany R. Podoláka došlo
k úhrade zmluvne dohodnutej kúpnej ceny J. O. a J. E. v plnej výške. V trestnom konaní tak boli popreté

skutočnosti uvedené v trestnom oznámení žalobcu a ktoré boli tvrdené zo strany žalobcu aj v tomto
konaní sp. zn. 4C/84/2014.
Proti uzneseniu OR PZ zo dňa 4.9.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.11.2015, bola prípustná
sťažnosť. V konaní nebolo preukázané, či žalobca využil tento opravný prostriedok, keďže dokazovanie
celým spisom ČVS: ORP-237/3-VYS-ZA-2014 strany následne po právoplatnosti uznesenia OR PZ zo

dňa 4.9.2015 nenavrhli a súd takéto dokazovanie bez návrhu v zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP nevykonal.

69. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno pre vyslovenie absolútnej neplatnosti a ani relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej
medzi stranami dňa 1.6.2013 podľa ustanovenia § 39 v spojitosti s § 34, §35, 37 ods. 1 a 49a OZ,

predpoklady pre vyslovenie takéhoto záveru splnené neboli.

70. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanému
voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.

Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP,
teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a

dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.

65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).