Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. máj 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714206510
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5714206510.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu: H.
F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, V., právne zastúpený: JUDr. Peter Harakály, advokát so sídlom
H. č. XX, F., proti žalovanému: AXA poisťovňa, a.s., so sídlom Lazarská 13/8, 120 00 Praha 2, Česká
republika, IČO: 281 95 604, zastúpený AXA poisťovňa a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu

so sídlom Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521, právne zastúpený: ČLS Čavojský & Partners, s.r.o.
so sídlom Zochova 6 - 8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o náhradu škody na zdraví, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 21C/18/2014-296 zo dňa 6. júla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IX., ktorým bol zamietnutý nárok na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.067,77 a v časti výroku XIII., ktorým bol zamietnutý
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo zvýšenej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III., VI., XI., v nepotvrdenej časti výroku XIII., XIV., ktorými
bola čiastočne žaloba zamietnutá a vo výrokoch XV. až XVIII. o trovách konania , m e n í tak, že

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za bolestné vo výške 5.585,88 Eur a úrok
z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku , nárok na zaplatenie zvyšnej časti úrokov z omeškania z tejto sumy z a m i e t a .

Žalobu v časti o zaplatenie náhrady za bolestné vo výške 5.587,96 Eur a úroku z omeškania 5,25 %
ročne z tejto sumy od 13.02.2014 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
( základné odškodnenie) vo výške 6.315,28 Eur a úrok z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od

05.06.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nárok na zaplatenie zvyšnej
časti úrokov z omeškania z tejto sumy z a m i e t a .

Žalobu v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ( základné odškodnenie)
vo výške 6.333,80 Eur a úroku z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 13.02.2014 do zaplatenia
z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške 234,98 Eur a úrok
z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, nárok na zaplatenie zvyšnej časti úrokov z omeškania z tejto sumy z a m i e t a .

Žalobu v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku vo výške 234,98 Eur a úroku z omeškania 5,25
% ročne z tejto sumy od 13.02.2014 do zaplatenia z a m i e t a .Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu liečebných nákladov vo výške 11,022 Eur a úrok
z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku , nárok na zaplatenie zvyšnej časti úrokov z omeškania z tejto sumy z a m i e t a .

Žalobu v časti o zaplatenie náhrady liečebných nákladov vo výške 11,028 Eur a úroku z omeškania
5,25 % ročne z tejto sumy od 13.02.2014 do zaplatenia z a m i e t a .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60 %.

Štátu p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 20 %.

Štátu p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 3.201,50 Eur na účet Okresného súdu

Martin do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Výroky rozsudku súdu prvej inštancie I., II., IV., V., VII., VIII., X. a XII. zostávajú n
e d o t k n u t é.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd :
- výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za bolestné 16.761,- Eur a úrok z
omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia,
- výrokom II. konanie o nároku na náhradu za bolestné v časti o zaplatenie 10.344,- Eur s príslušenstvom
zastavil,

- výrokom III. žalobu v časti o zaplatenie náhrady za bolestné vo výške 11.173,84 Eur zamietol,
- výrokom IV. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia (základné odškodnenie) vo výške 18.972,92 Eur a úrok z omeškania 5,25 % ročne z tejto
sumy od 05.06.2014 do zaplatenia,
- výrokom V. konanie o nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (základné

odškodnenie) v časti o zaplatenie 6.374,- Eur s príslušenstvom zastavil
- výrokom VI. žalobu v časti o zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (základné
odškodnenie) vo výške 12.649,08 Eur zamietol,
- výrokom VII. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvýšenú náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia 4.743,23 Eur,

- výrokom VIII. konanie o nároku na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v časti o
zaplatenie 3.187,- Eur zastavil,
- výrokom IX. nárok na zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 11.067,77
Eur zamietol,
- výrokom X. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku 704,95 Eur

a úrok z omeškania 5,25 % ročne z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia,
- výrokom XI. žalobu v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku vo výške 469,96 Eur zamietol,
- výrokom XII. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu liečebných nákladov 33,09 Eur
a úrok z omeškania 5,25 % z tejto sumy od 05.06.2014 do zaplatenia,
- výrokom XIII. nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo zvyšnej časti zamietol,

- výrokom XIV. žalobu o zaplatenie nároku na náhradu liečebných nákladov v časti o zaplatenie 22,05
Eur zamietol,
- výrokom XV. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania,
- výrokom XVI. štátu priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%,
- výrokom XVII. štátu priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 50%,

- výrokom XVIII. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu za súdny poplatok 1.236,- Eur.

2. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že dňa 30.06.2012 E. V. viedol motorové
vozidlo po miestnej komunikácii v Turanoch označenej ako vedľajšia cesta s dopravným značením „Daj
prednosť v jazde“, túto značku nerešpektoval a zrazil sa s motocyklom zn. Aprilia bez evidenčného

čísla, ktoré viedol E. H. pod vplyvom alkoholu, ten v dôsledku dopravnej nehody zomrel. Žalobcaako spolujazdec utrpel pri tejto dopravnej nehode mnohopočetné poranenia. Vodič E. V. bol trestným
rozkazomOkresnéhosúduMartinvydanýmvkonanísp.zn.3T113/2014dňa30.07.2014uznanývinným
a odsúdený za spáchanie prečinu usmrtenia a prečinu ublíženia na zdraví. Žalobca ako poškodený si

voči žalovanému ako poisťovateľovi v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. uplatňoval nárok na náhradu škody
na zdraví. Žalovaný zodpovednosť svojho poistenca E. V. na vzniku žalobcom uplatneného nároku
na náhradu škody nenamietal, nesúhlasil však s rozsahom uplatneného nároku, a to vzhľadom na
spoluzavinenie žalobcu na vzniku škody.

3. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. vychádzal z bodového ohodnotenia súdom ustanoveného
znalca MUDr. Petra Gémeša. Okrem priznania základného bodového ohodnotenia bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia považoval za primerané priznať žalobcovi zvýšenie nároku na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 25%. Pokiaľ žalobca žiadal zvýšenie v
rozsahu 50% konštatoval, že k takémuto zvýšeniu by mohlo dôjsť v prípadoch, keď by bol žalobca úplne

vyradený zo spoločenského, pracovného a rodinného života a k týmto činnostiam by potreboval pomoc
tretích osôb, čo však preukázané nemal. Poškodenie zdravia u žalobcu mu umožňuje síce vo veľmi
obmedzenej miere plniť niektoré pracovné a sociálne činnosti.

4.Žalobcapriuplatnenízákladnéhonárokunanáhradubolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia

vychádzal z lekárskych posudkov, ktoré pripojil k žalobe. Bodové ohodnotenie v týchto posudkoch
bolo však predmetom posúdenia v rámci znaleckého dokazovania v prejednávanej veci a výška bola
určená súdom ustanoveným znalcom odlišne od výšky určenej v lekárskom posudku. Na túto skutočnosť
reagoval žalobca čiastočným späťvzatím žaloby v časti nároku na náhradu škody titulom základného
nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd na základe takéhoto čiastočného

späťvzatia žalobu konanie o žalobe o tejto časti uplatnených nárokov žalobcu zastavil.

5. Nároky žalobcu na náhradu škody vo zvyšnej uplatnenej časti považoval za opodstatnené
avšak vzhľadom na ust. § 441 Občianskeho zákonníka zaoberal sa posúdením rozsahu zavinenia
poškodeného na vzniku uplatnenej náhrady škody. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že

žalobca porušil svoje povinnosti ustanovené v § 5 ods. 1 zák. č. 8/2001 Z.z. o cestnej premávke a
počas jazdy na motocykli nemal nasadenú ochrannú prilbu. Podľa výsledkov dokazovania, a to najmä
vzhľadom na stanovisko súdneho znalca bola táto skutočnosť priamou príčinou škody na zdraví žalobcu
a podieľala sa na zväčšení rozsahu škody. Skutočnosť, že žalobca nemal na hlave prilbu však nebola
rozhodujúcou príčinou škody. Znalec konštatoval, že väčšia časť zranení vznikla v tvárovej oblasti

žalobcu,čomubyaniochrannáprilbanezabránila.Sprihliadnutímnataktozistenéskutočnostipovažoval
okresný súd za primerané zavinenie žalobcu ako poškodeného v rozsahu 40% a z tohto dôvodu jeho
právo na náhradu škody v uvedenom rozsahu znížil vo všetkých jeho zložkách, teda právo na náhradu
za bolesť, za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu liečebných nákladov ako aj náhradu za stratu
na zárobku.

6. Pri rozhodnutí o nároku na úroky z omeškania z uplatnených súm vychádzal zo zistenia, že žalobca
si právo na náhradu škody uplatnil voči žalovanému podaním zo dňa 29.10.2013, jeho doručením tak
mala žalovanému plynúť trojmesačná lehota podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z. na šetrenie poistnej
udalosti. Doručenie tohto podania žalobcu žalovanému nepovažoval za preukázané. Potom v zmysle

§ 563 Občianskeho zákonníka za výzvu žalobcu na plnenie považoval doručenie žaloby, ktorá bola
žalovanému doručená dňa 04.06.2014, čím sa žalovaný dostal do omeškania s plnením uplatneného
nároku žalobcu dňom 05.06.2014. Od uvedeného dňa žalobcovi priznal právo na zaplatenie zákonného
úroku z omeškania 5,25% ročne z dlžnej sumy. Pokiaľ išlo o nárok na zaplatenie zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s ňou konštatoval, že táto sa stane zročnou až uplynutím

lehoty 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia, pretože priznanie tohto nároku bolo závislé od
úvahy súdu, vo vzťahu k tejto náhrade preto vo zvyšnej časti nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
zamietol.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP, posudzoval rozsah úspechu žalobcu v prejednávanej

veci a dospel k záveru, že pomer úspechu a neúspechu bol v tomto prípade rovnaký a rozhodol tak,
že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.8. Podľa čl. 4 CSP o trovách štátu rozhodol analogickou aplikáciou § 148 v minulosti platného
Občianskeho súdneho poriadku a prihliadajúc na výsledok sporu rozhodol tak, že každý z účastníkov
je povinný zaplatiť štátu náhradu trov konania v rozsahu 50%. O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny

poplatok rozhodol v zmysle § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca do výrokov, ktorými
bola žaloba zamietnutá (výrok III., VI., IX., XI., XIII. - XVI.) a do závislých výrokov o trovách konania
(výrok XV., XVI.). Žiadal, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil

tak, že aj v tejto časti žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 100% a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Žalobca
namietal predovšetkým nesprávne právne posúdenie jeho spoluzavinenia na vzniku škody až v rozsahu
40%. Porušenie právnej povinnosti, na ktoré prihliadal súd prvej inštancie, a to že nemal pri jazde
na motocykli ochrannú prilbu v zmysle ust. § 441 nie je dostatočnou skutočnosťou na to, aby mohlo
byť u neho konštatované spoluzavinenie na vzniku škody. Pri zohľadnení spoluzavinenia poškodeného

možno vziať do úvahy len také jeho protiprávne konanie, ktoré bolo príčinou vzniku škody, pričom táto
skutočnosť musí byť preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. V súdenej veci sa k možnej príčinnej
súvislosti medzi skutočnosťou, že nemal v čase dopravnej nehody na hlave ochrannú prilbu s následkom
vznikuškodynajehozdravívyjadrovalMUDr.Gemeš.Tenvznaleckomposudkuvšeobecnekonštatoval,
že motocyklista, ktorý nie je chránený ochrannou prilbou je vystavený i najmenším silám pôsobiacim

mu na hlavu, pričom v takomto prípade násilie, ktoré mohlo byť v plnom rozsahu eliminované prilbou
v plnej sile pôsobí na hlavu a krčnú chrbticu a spôsobuje zranenia veľmi často ťažkého charakteru.
Následne dodal, že v prípade, keby mal žalobca prilbu, nemuselo dôjsť k zraneniu v oblasti hlavy vôbec,
alebo by boli výrazne ľahšieho stupňa. Tento záver však podstatne korigoval pri svojom výsluchu na
pojednávaní konanom dňa 13.10.2006, keď uviedol, že tento záver je teoretický, ale prakticky v danom

konkrétnom prípade to až tak neplatí, pretože zranenia žalobcu sú situované v prevažnej väčšine v
oblasti tváre a teda možno predpokladať, že aj v prípade prilby by boli tieto poranenia vznikli. Za týchto
okolností preto nebolo možné prijať záver, z ktorého vychádzal okresný súd, ale je zrejmé, že príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti z jeho strany a vznikom či rozsahom škody nebola v
konaní bezpečne preukázaná, a preto nie je možné prihliadať na akúkoľvek mieru jeho spoluzavinenia.

To, že nemal ochrannú prilbu nebolo primárnou ani rozhodujúcou príčinou, ktorá u neho vyvolala
škodlivý následok. Touto príčinou bolo protiprávne konanie vodiča motorového vozidla, ktorý nedal
prichádzajúcemu motocyklu prednosť v jazde. Okresný súd však priznal mieru spoluzavinenia v rozsahu
40%, čo sa prakticky blíži k posúdeniu podielu na vzniku škody žalobcu a škodcu rovnakým dielom.
Takto vysoko stanovená miera spoluzavinenia je však v zjavnom rozpore s hodnotením samotného

okresného súdu, podľa ktorého porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu nebolo rozhodujúcou
príčinou vzniku škody žalobcu. Pokiaľ aj okresný súd sám konštatoval, že hlavnou a rozhodujúcou
príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť ako porušenie právnej povinnosti zo strany žalobcu, potom
mal mieru jeho spoluzavinenia stanoviť v minimálnej miere.

10. Žalobca ďalej namietal zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia len v rozsahu 25%.
Uviedol, že v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku, a to že úraz a jeho trvalé následky
znamenali pre neho zásadnú zmenu a zníženie kvality jeho života, vrátane vzniku invalidity a ďalších
rozsiahlych negatívnych dôsledkov pre spoločenské uplatnenie. Z podaných znaleckých posudkov
vyplynulo, že následky úrazu zasiahli prakticky každú oblasť jeho života, a to osobnú, rodinnú, pracovnú,

či spoločenskú. Osobitne zdôraznil skutočnosť, že úraz utrpel vo veku 29 rokov, teda v mimoriadne
mladom veku a zásadné obmedzenie ho bude sprevádzať celý jeho budúci život.

11. Čo sa týka nároku na úroky z omeškania žalobca namietal správne stanovenie dátumu počiatku
omeškania žalovaného. Uviedol, že jeho právny zástupca na pojednávaní dňa 13.06.2017 poukázal na

to, že z listu žalovaného zo dňa 30.12.2013, v ktorom sa konštatuje, že jeho žiadosť bola zaregistrovaná
ako poistná udalosť pod konkrétnym číslom vyplýva, že došlo k uplatneniu práva na náhradu škody
u žalovaného dňa 29.10.2013 listom zo dňa 29.10.2013, ktorý bol žalovanému doručený najneskôr
dňa 30.12.2013. Práve tento deň mal okresný súd brať do úvahy ako deň uplatnenia jeho nároku u
žalovaného. Lehota na plnenie teda najneskôr uplynula dňa 14.04.2014 a keďže žalovaný mu neplnil,

do omeškania sa dostal dňom 15.04.2014.

12. Žalobca namietal aj nepriznanie nároku na náhradu trov konania. Uviedol, že úspech strany v konaní
nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho akú sumu si uplatnil a aká mu bola v konečnomrozhodnutí priznaná. Potrebné bolo prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, a to na priebeh konania, predmet
konania, druh uplatneného nároku a okolnosti prejednávanej veci, prípadne zobrať do úvahy skutočnosť,
že výška plnenia závisela od úvahy súdu a znaleckého dokazovania.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., VI.,
IX., XI., XIII., XIV. a XVI. potvrdiť, rozsudok vo výroku I., IV., X. a XII. v časti priznania nároku na úrok
z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 05.06.2014 zmeniť tak, že žalobu v tomto smere zamietne.
Ďalej navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku VII. zmeniť tak, že žalobcovi patrí zvýšenie náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia len v rozsahu 15%, výrok XV. zmeniť tak, že nárok na náhradu
trov konania a trov právneho zastúpenia bude posúdený aj s ohľadom na zmenu rozsudku navrhnutú
v jeho vyjadrení. Za správny označil záver okresného súdu o určení rozsahu spoluúčasti žalobcu na
vzniku škody. Poukázal na to, že žalobca si bol vedomý povinnosti vyplývajúcej mu zo Zákona o cestnej
premávke a ak si nenasadil ochrannú prilbu konal tak úmyselne. Podstatná časť škodlivých následkov
bola spôsobená poranením hlavy, čo je v bezprostrednej príčinnej súvislosti s porušením tejto povinnosti

žalobcom. Okrem toho žalobca ako spolujazdec vedel, že vodič motocyklu je pod vplyvom alkoholu a
napriek tomu súhlasil s tým, že ho tento odvezie, čo opätovne zvyšuje mieru spoluúčasti žalobcu. Nie je
možné, aby zodpovednosť niesol len vodič motorového vozidla, ktoré narazilo do motocykla, ak išlo o
motocykel, ktorý nebol prihlásený v evidencii a vodič motocyklu bol pod vplyvom alkoholu a spolujazdec
nepoužil ochrannú prilbu. Žalovaný poukázal na tzv. princíp obmedzenej dôvery v doprave, ktorý spočíva

v tom, že vodič v zmysle Zákona o prevádzke motorových vozidiel na pozemných komunikáciách
sa môže spoliehať na to, že aj ostatní účastníci cestnej premávky budú dodržovať pravidlá cestnej
premávky.

14. Za správny považoval aj záver okresného súdu o rozsahu zvýšenia sťaženia spoločenského

uplatnenia. Zdôraznil, že už poskytnutie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia v rámci
základného bodového ohodnotenia spravidla dostatočným spôsobom kompenzuje negatívne dôsledky
na živote poškodeného. Základné bodové ohodnotenie bolo u žalobcu určené spravidla na hornej hranici
bodového rozpätia. Maximálne zvýšenie základného bodové ohodnotenia by prináležalo v rozsahu 15%,
nievrozsahuvakomhopriznalokresnýsúd.Čosatýkaúrokovzomeškaniauviedol,žezák.č.381/2001

Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidla
neupravuje lehotu na vyplatenie poistného plnenia a v prípade, ak sa poistenie stane predmetom
súdneho sporu je žalovaný povinný plniť až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhrady škody poisťovateľovi.

15. Čo sa týka odvolacej námietky o náhrade trov konania, žalovaný poukázal, že aktuálny Civilný
sporový poriadok už neobsahuje ustanovenie o tom, že súd môže priznať nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, ak mal žalobca v konaní neúspech len v nepatrnej časti. V uvedenom súdnom spore
navyše neúspech žalobcu nebol nepatrný, preto požadované priznanie nároku na náhradu trov konania
v rozsahu 100% označil za neadekvátne.

16.Žalobcavreplikekvyjadreniužalovanéhopoukázalnasvojetvrdeniavpodanomodvolaníazdôraznil
skutočnosti týkajúce sa aplikácie ust. § 441 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru je možné v
zmysle tohto ustanovenia prihliadať len na tie prvky konania poškodeného, ktoré sú preukázateľne v
príčinnej súvislosti so vznikom škody alebo zväčšením rozsahu jej následkov. Neprípustné je, aby sa

prihliadalo na prvky konania poškodeného, ktoré môžu byť v rozpore s objektívnym právom, avšak nie
sú v príčinnej súvislosti so vznikom škodlivého následku, čo bolo aj v súdenej veci. Základnou príčinou
vzniku dopravnej nehody bolo vojdenie vodiča E. V. z vedľajšej cesty, pri nerešpektovaní dopravného
značenia, na hlavnú cestu a nedanie prednosti v jazde prichádzajúcemu motocyklu. Za neadekvátnu
považoval aplikáciu ust. § 1 zák. č. 381/2001 Z.z., na ktorú poukazoval žalovaný. Aj v prípade, ak by

medzi porušením právnej povinnosti mať ochrannú prilbu a poškodením jeho zdravia bola bezpečne
preukázaná existencia príčinnej súvislosti, nie je miera spoluzavinenia v rozsahu 40 % primeranou.
Primárnou a rozhodujúcou príčinou vzniku škody nebola absencia ochrannej prilby, ale protiprávne
konanie vodiča motorového vozidla, ktorý nedal prichádzajúcemu motocyklu prednosť v jazde. Za
neadekvátne označil vyjadrenia žalovaného k otázke zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia. Žalobca zotrval na argumentácii, podľa ktorej nie je zvýšenie náhrady o 50 % aktuálne
len v prípadoch ležiacich pacientov, resp. v prípadoch bdelej kómy, ako na to poukazoval žalovaný.
Stupeň závažnosti zdravotného postihnutia sa odzrkadľuje najmä v bodovom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktoré diferencuje jednotlivé prípady poškodených podľa stupňa závažnostitrvalých následkov tým, že v závažnejších prípadoch je bodové ohodnotenie logicky vyššie ako v
prípadoch menej závažných. Úraz a jeho trvalé následky pre neho znamenal najvýraznejší zásah
a rozsiahle obmedzenie v bežnom každodennom rodinnom, ako aj pracovnom živote, a to najmä

vzhľadom na vek, kedy k tomuto poškodeniu došlo.Za neopodstatnenú považoval námietku žalobcu
týkajúcu sa nedôvodnosti jeho odvolania do výroku, ktorým mu nebol priznaný nárok na úroky z
omeškania.Opätovnezotrvalnasvojejargumentáciiuvádzanejvpodanomodvolaní.Obdobnepoukázal
na odvolacie námietky namietajúce nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o jeho nároku na trovy
konania.

17. Žalovaný v duplike zo dňa 20. 11. 2017 k vyjadreniu žalobcu opätovne zdôraznil okolnosti priebehu
dopravnej nehody a poukázal na porušenie povinností žalobcu, na základe ktorých považuje za
opodstatnené svoje predchádzajúce tvrdenia o nedôvodnosti žalobcovho odvolania.

18. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov podaného odvolania (§ 379, §

380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) vo veci rozhodol
tak, že v časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v
časti podľa § 388 CSP zmenil, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

19. Čo sa týka odvolacích námietok žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci okresným súdom,

pokiaľ rozhodol o zvýšení ním uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
v rozsahu 25 % základného bodového ohodnotenia, tieto námietky vyhodnotil odvolací súd ako
nedôvodné. Okresný súd zistil riadne skutkový stav veci, ktorého správnosť žalobca ani nenamietal a na
základe takéhoto zistenia dospel aj k správnemu právnemu posúdeniu veci. Svoje úvahy o dôvodnosti
zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu náležite a

podrobne odôvodnil. S dôvodmi, pre ktoré okresný súd takto rozhodol, sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňujeavpodrobnostiachnaňpoukazuje(§387ods.2CSP).Odvolacienámietkyžalobcusútotožné
s jeho tvrdeniami uvádzanými v konaní pred súdom prvej inštancie, na ktoré tento v dôvodoch svojho
rozhodnutia dostatočne podrobne reagoval. Odvolací súd tak nepovažuje za nutné opakovať argumenty,
ktoré uvádzal súd prvej inštancie a s ktorými sa ako už konštatoval, v celom rozsahu stotožnil.

20. Čo sa týka odvolacích námietok o neadekvátnom určení rozsahu spoluzavinenia žalobcu na vzniku
uplatnenej škody, v tejto časti považoval odvolací súd odvolanie za čiastočne opodstatnené.

21. Okresný súd nesprávne právne vyhodnotil príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti

žalobcu - mať ochrannú prilbu a uplatneným nárokom na náhradu škody. Ustanovenie § 441
Občianskeho zákonníka (citované v napadnutom rozsudku) patrí k právnym normám s relatívne
neurčitou hypotézou, t. j. k normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a
ktorá tak prenecháva súdu možnosť, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil
sám hypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu okolností. Ak bola škoda

spôsobená tiež konaním poškodeného (žalobcu), v tomto rozsahu je vylúčená zodpovednosť škodcu
(žalovaného). Chýba totiž jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu, a to príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním škodcu. Pri úvahe o podiele na vzniku škody ide
o určenie vzájomného vzťahu medzi konaním poškodeného a škodcu a o zvážení všetkých skutočností,
ktoré prispeli k spôsobeniu škody. Zvažujú sa všetky príčiny, ktoré viedli ku škode a rovnako ako u

škodcu,možnoajupoškodenéhozobraťdoúvahyibatakéjehokonanie,ktoréboloaspoňjednouzpríčin
vzniku škody. Konečná úvaha o tom, v akom rozsahu sa na spôsobe škody podieľal sám poškodený,
a teda v akom rozsahu nesie škodu sám, závisí vždy od okolností konkrétneho prípadu po porovnaní
všetkých príčin vzniku škody, ako na strane škodcu, tak na strane poškodeného.

22. Súdu prvej inštancie možno prisvedčiť v tom, že základnou príčinou vzniku škody bolo porušenie
dôležitých povinností zo strany vodiča - žalovaného, ktorý nedal prednosť v jazde motocyklu, na ktorom
ako spolujazdec išiel žalobca. Na základe uvedeného možno uzatvoriť, že na škode na zdraví žalobcu
ako poškodeného sa žalovaný podieľal podstatnou mierou. Nemožno však prehliadať, že navzdory tomu
za významnú okolnosť pre posúdenie miery spoluzavinenia (presnejšie spoluúčasti) poškodeného na

vzniku škody (nie teda na vzniku dopravnej nehody) sa považuje jazda poškodeného ako spolujazdca
bez ochrannej prilby. Okresný súd sa touto okolnosťou dôsledne zaoberal a správne ustálil, že ak
by poškodený žalobca mal ochrannú prilbu, následky, rozsah vzniknutej škody by mohol byť menší,
teda konanie poškodeného - žalobcu bolo takisto príčinou vzniku škody. Následne však jeho závery orozsahu spoluzavinenia (spoluúčasti žalobcu) nepovažoval odvolací súd za správne. Dospel k záveru,
že rozhodujúcou a primárnou príčinou na vzniku škody síce nebola táto okolnosť, avšak prispela k vzniku
škody u žalobcu. Vzhľadom na skutkové okolnosti, z ktorých vychádzal súd prvej inštancie, odvolací

súd považoval za primerané stanovenie miery spoluzavinenia žalobcu v nižšom rozsahu, a to 20 %.
Rozhodujúcou príčinou vzniku škody stále zostáva porušenie právnej povinnosti žalovaného. Nemožno
prisvedčiť odvolateľovi, že zo záverov vykonaného dokazovania okresným súdom bolo jednoznačne
preukázané, že škodný následok by bol vznikol bez ohľadu na to, či žalobca mal alebo nemal ochrannú
prilbu. Je pravdou, že súdny znalec, ktorý sa k tejto okolnosti vyjadroval, „korigoval“ závery svojho

znaleckého posudku, avšak naďalej zotrval na závere, že v prípade prilby na hlave žalobcu by bol
rozsah jeho poškodení menší a zranenia by neboli také rozsiahle a vážne. Okresný súd konštatoval,
že podstatný podiel na vzniku škody mal vodič V., ktorý išiel po vedľajšej ceste a nedal prednosť
motorke, ktorá išla po hlavnej ceste, na ktorej bol ako spolujazdec žalobca. Spoluzavinenie žalobcu tak
nemožno konštatovať ako nulové, a to napriek tomu, že možno súhlasiť s jeho záverom, že primárne
a rozhodujúce zavinenie na spôsobenej škode nesie žalovaný. Odvolací súd preto posúdil rozsah

spoluzavinenia žalobcu odlišne od súdu prvej inštancie, z titulu ktorého potom zmenil rozsudok a priznal
mu z jednotlivých čiastkovo uplatnených nárokov na náhradu škody (ktorých výška nebola sporná, s
výnimkou mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, o ktorej okolnosti sa odvolací
súd vyjadroval vyššie),sumu zníženú o 20 %. Pokiaľ okresný súd zamietol čiastkové nároky žalobcu v
rozsahu 40 %, odvolací súd tento rozsudok zmenil tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu škody

tak, že z uplatnených súm odpočítal 20 % a zo sumy, ktorá mu prináležala po takomto spoluzavinení
a rozdielu sumy, ktorá už bola priznaná rozsudkom súdu prvej inštancie, žalobe vyhovel. Vo zvyšnej
časti žalobu zamietol.

23. Čo sa týka nároku žalobcu na úroky z omeškania, v tejto časti sa odvolací súd rovnako ako v prípade

mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu
prvej inštancie. Ten vychádzal na základe skutkových zistení zo správneho záveru, že k omeškaniu
mohlo dôjsť až dňom nasledujúcim po dni, kedy bola žalovanému doručená žaloba, ktorou si žalobca
uplatňoval náhradu škody.

24. Vzhľadom k tomu, že došlo k čiastočnej zmene napadnutého rozsudku v zmysle § 396 ods. 2 CSP
odvolací súd rozhodoval i o trovách konania. Vychádzajúc z ust. § 255 ods. 1 CSP a posudzujúc rozsah
úspechu a neúspechu žalobcu dospel k záveru, že v časti základu uplatneného nároku bol žalobca
neúspešný v rozsahu 20 %, pokiaľ išlo o posúdenie rozsahu jeho spoluúčasti na vzniknutej škode. Čo
sa týka priznanej výšky zvýšeného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, tam určenie výšky

plnenia záviselo od znaleckého posudku, ako aj od úvahy súdu, v tomto prípade preto odvolací súd
vychádzal z toho, že vzhľadom na tieto okolnosti nemožno hovoriť o neúspechu žalobcu, pokiaľ mu bol
priznaný nárok v nižšej sume, než si uplatňoval. Úspech žalobcu tak predstavoval 80 % (100 - 20) a
čistý úspech žalobcu 60 % (80 - 20). V tomto rozsahu preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania. Štátu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu, v ktorom

bol neúspešný, t. j. 20 % a voči žalovanému v rozsahu 80 %. Pri uložení povinnosti žalovanému zaplatiť
súdny poplatok vychádzal z ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. Celkovo bolo žalobe vyhovené v
rozsahu 53 362,- eur. Z tejto sumy má povinnosť zaplatiť súdny poplatok žalovaný v rozsahu 6 %, čo po
zaokrúhlení v zmysle § 7 citovaného zákona o súdnych poplatkoch predstavuje sumu 3 201,50 eur.

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)