Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. máj 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309203562
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2309203562.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov senátu:
Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: INKASO Pohľadávok,
spol. s r.o., so sídlom Hronského 2712, Vranov nad Topľou, IČO: 36 039 039, proti povinnému: V. K.,
nar. XX.X.XXXX, bytom V. M. X., M., o vymoženie 165,97 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Miroslav Friga, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, Stropkov, nástupca

Mgr. M. V., pod sp. zn. EX 1614/09, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta,
č. k. 16Er/155/2009-31 zo dňa 7. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil (vedenú súdnym
exekútorom JUDr. Miroslav Friga, Exekútorský úrad so sídlom Námestie SNP 538/16, Stropkov,
nástupca Mgr. M. V., pod sp. zn. EX 1614/09), druhým výrokom náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal a tretím výrokom rozhodol, že povinný nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Toto rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 36 ods. 5, 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), ods.
2, § 243f ods. 1, 3, 4, 5 Exekučného poriadku.

3. Vecne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vykonal dokazovanie oboznámením sa s exekučným
spisom.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,ženauvedenékonaniesavzťahujepovinnosťoprávneného
doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle §39 ods. 4 Exekučného poriadku, a to v lehote 30 dní, a

taktiež povinnosť k doplnenému návrhu na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej lehote pripojiť
dôkazy, ktoré osvedčujú rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Zákon č.
438/2015 Z.z. nadobudol účinnosť dňa 23.12.2015, lehota 30 dní na doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie teda uplynula dňa 22.1.2016. Oprávnený si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 243f ods.
1 Exekučného poriadku v stanovenej lehote síce splnil, nakoľko zaslal súdnemu exekútorovi podanie
označené ako - Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie dňa 20.01.2016, teda ešte v rámci zákonom

stanovenej lehoty na doplnenie návrhu. Avšak povinný opomenul k svojmu doplnenému návrhu na
vykonanie exekúcie pripojiť dôkazy osvedčujúce rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu
s povinným, na základe čoho súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 243f
ods. 5 Exekučného poriadku, a taktiež v zmysle § 243f ods. 4 v spojení s § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku zastavil. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že ich náhradu
súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko súdny exekútor oznámil súdu prvej inštancie, že si náhradu

trov exekúcie neuplatňuje.4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uzneseniezmenilarozhodolopokračovanívexekúcii,oktorejjevedenékonanienasúdeprvejinštancie
pod č.k. 16Er/155/2009, pričom pokiaľ dôjde k záveru, že ustanovenia § 243f Exekučného poriadku

sú v rozpore s ústavou nech postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska a toto odvolacie
konanie do toho času preruší. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nesprávne z
dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. d), e), h) Civilného sporového poriadku. Oprávnený v doplnení
návrhu na vykonanie exekúcie uviedol, že preukazuje svoje právo nepretržitým radom indosamentov,
resp. zmluvou o postúpení pohľadávok, ktoré sú obsahom exekučného spisu, pričom vlastný vzťah s

povinným vyplýva zo zmluvy uzavretej medzi povinným a spoločnosťou TRANSINVEST, a.s., že sa
jednalo o obchodnoprávny vzťah čo potvrdzuje to, že vec bola na príslušnom krajskom súde, ktorý vydal
exekučný titul prejednávaná ako obchodnoprávna, že v čase základného súdneho konania neplatila
v Slovenskej republike právna úprava, ktorá by umožňovala, resp. ukladal súdom posudzovať právny
vzťah povinného a spoločnosti TRANSINVEST, a.s. ako právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a
preto opätovný prieskum právoplatného a vykonateľného rozhodnutia neprichádza v tomto exekučnom

konaní do úvahy. Oprávnený nevedel priložiť listinné dôkazy, nakoľko spoločnosť TRANSINVEST,
a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný
preukazovať vlastný vzťah s povinným. Na potvrdenie uvedených skutočností si mal exekučný súd
prípadne zabezpečiť oprávneným označené podklady - spis základného konania. Zároveň exekučný
súd nemal pri svojom rozhodovaní z dôvodu uplatnenia ústavnej zásady zákazu retroaktivity prihliadnuť

na právnu domnienku stanovenú v § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ktorá je podľa oprávneného
pre neho objektívne nesplniteľná, no nie z dôvodu na jeho strane, ale z dôvodu, že právna úprava od
oprávneného do 22.12.2015 nevyžadovala preukazovať vlastný vzťah s oprávneným.

5. Povinný a súdny exekútor odvolacie návrhy nepodali ani sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.
a § 37 ods. 1 E.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho

podania pripúšťal (§ 355 ods. 2 a § 58 ods. 5 E.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. d/, e/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez
nariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1C.s.p.acontrario)adospelkzáveru,žeodvolaniunie
je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne,
v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p..

7. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne
postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 C. s. p.). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oprávneného s takýmito dôvodmi,

a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

8. Podľa § 9a ods. 1 a 3 E.p. v znení účinnom do 31. marca 2017 (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa

primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (1). Na účely tohto zákona sa pojem
žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na
zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie (3).

9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá E.p. ak tento zákon v § 243k neustanovuje inak, exekučné konania

začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 26.2.2009, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadaldňa 19.3.2009 súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa
19.5.2009 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora. Dňa 25.1.2016 bolo súdu prvej inštancie
doručené doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa

20.1.2016. K uvedenému podaniu oprávnený nevedel priložiť listinné dôkazy, nakoľko spoločnosť
TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015
nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté
uznesenie.

11. Podľa § 39 ods. 4 E.p. v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal
nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený,
ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa
pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

12. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) E.p. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na
vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné
zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými
mravmi alebo so zákonom.

13. Podľa § 243f ods. 1 E.p. v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v
ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti
podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30
dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

14. Podľa § 243f ods. 4 E.p. ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

15. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v

lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

16. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, je zvýšiť ochranu
spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo k zneužitiu

niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť súdu skúmať,
či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom. V exekučných
konaniachprebiehajúcichnapodkladeexekučnéhotituluvydanomvkonaní,vktoromnebolaúčastníkovi
poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany spotrebiteľa aj v týchto
konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa stanovila povinnosť súdu
prihliadať na spotrebiteľské vzťahy a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto povinnosť opomenuli.

17.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhouzneseniadospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesprávne
zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje

rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje s
dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. sa v
odôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaobmedzillennaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

18. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že z doplnenia návrhu na
vykonanie exekúcie, doručeného súdu prvej inštancie dňa 25.1.2016 je zrejmé, že oprávnený nevedel
priložiť listinné dôkazy, nakoľko spoločnosť TRANSINVEST, a.s. medzičasom zanikla a oprávnený
vzhľadom na právny stav platný do 22.12.2015 nebol povinný preukazovať vlastný vzťah s povinným.
Oprávnený však v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie neopísal rozhodujúce skutočnosti, týkajúce

sa vlastného vzťahu (resp. vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným a nepripojil
dôkazy, ktoré preukazujúcimi spotrebiteľský resp. nespotrebiteľský vzťah medzi povinným a právnym
predchodcom oprávneného podľa ust. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku.19. Neušlo tiež pozornosti odvolacieho súdu, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Quiston
Establishment ako postupcom a INKASO Pohľadávok, spol. s r. o. ako postupníkom zo dňa 3.5.2002
vyplýva, že postupca sa zaviazal odovzdať postupníkovi kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa správy

a vymáhania pohľadávok, a preto z týchto listinných dôkazov oprávnený mal možnosť podľa ust. § 39
ods. 4 Exekučného poriadku opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

20. Odvolateľ tiež navrhol doplnenie dokazovania pripojením súdneho spisu zo základného konania
vedeného na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 21 Zm 72/99. K uvedenému odvolací súd uvádza, že

pripojenie tohto súdneho spisu je neúčelné, pretože podľa ust. § 175 ods. 1 O.s.p účinného v čase
vydania exekučného titulu, k vydaniu zmenkového platobného rozkazu bolo potrebné predložiť iba návrh
na vydanie zmenkového platobného rozkazu, originál zmenky a zaplatiť súdny poplatok.

21. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že v danom prípade sa nejedná o retroaktivitu, pretože ustanovenie
§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku stanovilo oprávnenému povinnosť do budúcna, t.j. v lehote 30 dní od

účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým bol zmenený a doplnený Exekučný poriadok (t.j. do 30 dní
odo dňa 23.12.2015) opísať rozhodujúce skutočnosti, týkajúce sa vlastného vzťahu oprávneného (resp.
vlastného vzťahu jeho právneho predchodcu) s povinným. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka
oprávneného neobstojí.

22. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

23. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom podania
návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ust. § 243f

Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky. Tento oprávneným uvádzaný dôvod prerušenia
konaniazodpovedáust.§162ods.1písm.b/CSP.Vzmysletohtozákonnéhoustanoveniaexekučnýsúd
preruší exekučné konanie, ak súd (teda nie účastník konania) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP)

sa primerane použijú i na konanie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov
účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, teda i na exekučné konanie (ust. § 9a Exekučného
poriadku). S poukazom na ust. § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
exekučné konanie nemožno prerušiť, čo znamená, že Exekučný poriadok výslovne vylučuje možnosť

prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení zákona č.
589/2003 Z. z.), medzi ktorými ani príkladom nie je uvedený OSP v znení účinnom do 30.06.2016, resp.
CSP v znení účinnom od 01.07.2016. Prerušiť konanie podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b/ CSP možno len

vtedy, ak k záveru - že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR,
so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná - dospel súd, a nie
účastník konania. Z uvedených dôvodov potom odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie
konania, nakoľko nezistil dôvod na takýto postup.

24. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).