Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/391/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233756
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115233756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci žalobcu:
Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpený:
Advokátska kancelária OREA Consulting, s.r.o., so sídlom Zámocká 10, Bratislava, IČO: 46 962 000,
proti žalovanej: R. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. E. XXXX/XX, P. F. E., o zaplatenie 949,32 Eur
s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 4C/522/2015-48 zo
dňa 10. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudoksúduprvejinštancie vovýroku,ktorýmzamietolžalobuozaplatenie19,96Eurspolusročným

úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05 % od 22.06.2015 do zaplatenia, p o t v r d z u j e .

Výrok, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 588,06 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania z tejto
sumy vo výške 5,05 % od 22.06.2015 do zaplatenia zamietnutá a výrok o trovách konania z r u š u j e
a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, s a rozsudku súdu prvej inštancie n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 341,31 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 341,31 Eur od 22.06.2015 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou
T - Mobile Slovensko, a.s. a žalovanou bola uzatvorená dňa 12.09.2007 Zmluva o pripojení a dňa
03.09.2010 Dodatok k tejto zmluve, na základe ktorej boli žalovanej poskytované verejné elektronické
komunikačné služby vo forme zvoleného programu. Žalovaná sa zaviazala za poskytnuté služby s

dobou viazanosti 24 mesiacov platiť cenu podľa zvoleného programu. Na základe Dodatku jej bol
odpredaný zľavnený mobilný telefón. Žalovaná so žalobcom uzavrela ďalšiu zmluvu dňa 02.09.2014
o poskytovaní verejných služieb a dňa 02.09.2014 Dodatok k tejto zmluve. Na jej základe sa žalobca
zaviazal poskytnúť žalovanej verejné elektronické komunikačné služby vo forme zvoleného ďalšieho
programu služieb a žalovaná sa zaviazala za tieto služby s dobou viazanosti 24 mesiacov platiť cenu
podľa zvoleného programu. Zároveň jej na základe Dodatku žalobca odpredal zľavnený mobilný telefón
za 49 Eur. Na základe využívania komunikačných služieb z oboch uvedených zmlúv žalobca účtoval

žalovanej cenu služieb konkrétnymi faktúrami.

3. Súd prvej inštancie z priložených prehľadov prevádzky a poplatkov, ktoré sú súčasťou žalobcom
označených faktúr mal preukázané využitie telekomunikačných služieb žalovanou. Celková dlžná suma,ktorú za ich využitie nezaplatila predstavovala 341,31 Eur. Keďže nebolo preukázané, že by žalovaná
uvedenú sumu uhradila čo i len čiastočne a zároveň tvrdenia žalobcu nerozporovala, súd prvej inštancie
do tejto časti žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel. Zároveň priznal žalobcovi okrem istiny aj

úroky z omeškania, nakoľko dňom nasledujúcim po dni splatnosti jednotlivých faktúr sa žalovaná dostala
do omeškania so zaplatením dlžných súm. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že v jednotlivých faktúrach boli
fakturované aj poplatky za upomienky oneskorenej platby v celkovej sume 19,96 Eur ( štyri upomienky x
4,99 Eur/ jedna upomienka). Žalobca však nepreukázal na akom základe si voči žalovanej tieto poplatky
za upomienky uplatnil práve v sume 4,99 Eur za 1 upomienku, nedoložil žiadnu listinu, z ktorej by dohoda

o výške poplatku za zaslanie upomienky medzi stranami sporu existovala. Konštatoval preto, že žalobca
v tejto časti nepreukázal opodstatnenosť uplatnenej sumy a príslušenstva - úrokov z omeškania.

4. Žalobca si ďalej uplatnil sumu 588,06 Eur ako zmluvnú pokutu, ktorá bola zakotvená v Dodatku
zo dňa 02.09.2014. Konštatoval, že neboli naplnené kritéria určené v tomto Dodatku, pri existencii
ktorých vznikne žalobcovi právo na zmluvnú pokutu, konkrétne žalobca nepreukázal porušenie záväzku

viazanosti ako prvotného predpokladu pre dôvodné uplatnenie zmluvnej pokuty. Tvrdil, že k prerušeniu
poskytovania služieb žalovanej došlo dňa 18.12.2014 po 108-mich dňoch (neuviedol od kedy), avšak
uvedené tvrdenie z obsahu spisu nevyplynulo a nebolo ničím preukázané. Žalobca nepreukázal,
či skutočne prerušil žalovanej poskytovanie služieb pred uplynutím dohodnutej 24-mesačnej doby
viazanosti. Keďže žalobca nepreukázal deň, v ktorom malo dôjsť k tvrdenému prerušeniu služieb, a teda

koľko dní z doby viazanosti uplynulo, súd prvej inštancie nemal možnosť relevantným spôsobom overiť
správnosť výpočtu žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty podľa ním uvedeného vzorca. Nárok žalobcu
aj v tejto časti ako neopodstatnený vrátane uplatneného príslušenstva a úrokov z omeškania zamietol.

5. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., vychádzal z pomeru úspechu a žalovanej ako

úspešnejšej v konaní trovy konania nepriznal, nakoľko táto si ich neuplatnila.

6. Proti tomuto rozsudku do výroku ktorým bola žaloba zamietnutá podal odvolanie žalobca a žiadal v
tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Uviedol, že žalovanej jednotlivé poplatky za upomienky vo výške 4,99 Eur za jednu upomienku
vyúčtoval v zmysle cenníka, ktorý žalovaná spolu so Všeobecnými obchodnými podmienkami dňa
02.09.2014 prevzala pri uzatváraní Zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Poukázal na dojednania
v Dodatku a ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok, na základe ktorých mu uvedený
nárok vzniká. Ďalej namietal, že porušenie záväzku viazanosti bolo preukázané priložením faktúr, ktoré

žalovaná neuhradila a nesplnila si tak svoju základnú zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas cenu
poskytovanýchslužieb.Súdprvejinštanciesámtietoskutočnostikonštatovalvodôvodnenínapadnutého
rozhodnutia. Ak mu priznal nárok na zaplatenie peňažnej sumy vo výške 341,31 Eur, potvrdil tým
porušenie základnej zmluvnej povinnosti žalovanej, a to riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalobca zároveň v podanom odvolaní oznámil, že žalovaná ho kontaktovala a priznanú sumu 341,31

Eur s príslušenstvom uhradila a žiadala umožniť jej zaplatiť zmluvnú pokutu v splátkach. K argumentácii
súdu, že nepreukázal ukončenie zmluvného vzťahu so žalovanou namietal, že netvrdil skutočnosti o
ukončení zmluvného vzťahu a tak ich nemohol preukazovať.

8. K preukázaniu, že poskytovanie služieb žalovanej bolo prerušené, upriamil pozornosť na jednu z

faktúr, v ktorej kolónke obdobie bolo uvedené ako obdobie poskytovania služieb od 22.11.2014 do
18.12.2014. Dátum 18.12.2014 bol posledný deň dodávania služieb žalovanej. Potom bolo zrejmé, že
ak mala žalovaná využívať jeho služby do 02.09.2016 a pre neplatenie došlo k prerušeniu poskytovania
služiebpouplynutí108-ichdní,službyprestalibyťposkytovanéžalovanejo623dnískôr.Vtejtosúvislosti
ďalej uviedol, že správnosť výpočtu zmluvnej pokuty bolo možné verifikovať na základe údajov, ktoré

uvádzal v žalobnom návrhu. Pokiaľ mal súd otázky týkajúce sa zmluvnej pokuty, mal ho vyzvať na
objasnenie nezrovnalostí alebo nariadiť vo veci pojednávanie a nie rozhodnúť bez pojednávania a
žalobný návrh zamietnuť.

9. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

10. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok , ďalej len
„CSP“) po zistení, že sa jedná o konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti CSP (t.j. pred 01.07.2016),
podľa § 470 ods. 1 CSP vo veci ďalej konal a rozhodol už podľa tohto nového právneho predpisu, pričomprávne účinky všetkých úkonov vykonaných pred účinnosťou tohto zákona zostávajú zachované. Ďalej
po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§ 60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný
prostriedok prípustný, bez nariadenia odvolacieho pojednávania § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 177

ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379
CSP a § 380 CSP, ktorý vo výroku o zamietnutí žaloby na zaplatenie sumy 19,96 Eur spolu s ročným
úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,05 % od 22.06.2015 do zaplatenia potvrdil a vo výroku,
ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 588,06 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania z tejto sumy vo
výške 5,05 % od 22.06.2016 zamietnutá, ako aj výrok o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/

zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a procesného postupu súdu prvej inštancie, ktoré jeho
vydaniu predchádzal krajský súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné čiastočne.

12. Námietky žalobcu, ktorými spochybňoval správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o zamietnutí

žaloby na zaplatenie sumy 19,96 Eur, ktorá predstavuje poplatok za 4 upomienky oneskorenej platby,
každá vo výške 4,99 Eur nepovažoval za opodstatnené. Žalobca bol povinný v čase podania žalobného
návrhu dňa 24.11.2015 v zmysle ust. § 120 ods. 1 vtedy platného a účinného Občianskeho súdneho
poriadku (právny predpis, ktorý upravoval procesné práva a povinnosti účastníkov súdneho konania)
označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z obsahu podanej žaloby a doložených príloh

nemal krajský súd preukázané, že žalobca priložil cenník, na preukázanie oprávnenosti uplatneného
nároku na poplatky za upomienky. Žalobca označil ako dôkaz č. 6 cenník, z ktorého predložil stranu
2 obsahujúcu výšku poplatkov za „programy HAPPY“. Na základe takto predloženého dôkazu okresný
súd správne konštatoval, že dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 19,96 Eur titulom úhrady za
4 upomienky, každá vo výške 4,99 Eur nevyplýva. Krajský súd preto v tejto časti rozsudok okresného

súdu ako vecne správny potvrdil.

13. Pokiaľ žalobca namietal správnosť záverov okresného súdu týkajúcich sa uplatneného nároku na
zmluvnú pokutu, jeho odvolacie námietky krajský súd vyhodnotil ako dôvodné. Žalobca v žalobnom
návrhu v bode IV. uviedol, že základ zmluvnej pokuty pri uzavretí zmluvy 2 bol dojednaný vo výške 690

Eur a za každý deň plnenia zmluvy sa základ zmluvnej pokuty znižuje. Žalovanej bolo poskytovanie
služieb prerušené po 108-mich dňoch, preto si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 588,06 Eur. Z
takto uplatneného nároku, podľa názoru odvolacieho súdu, bolo dostatočne určito vymedzené plnenie,
ktorého sa žalobca domáha. Jednoznačne išlo o zmluvnú pokutu, z dôvodu porušenia povinnosti v
zmluve uzavretej dňa 02.09.2014. V Dodatku k tejto zmluve bola uvedená výška zmluvnej pokuty 690

Eur a v bode 3 tohto Dodatku spôsob výpočtu výšky zmluvnej pokuty, v závislosti od počtu dní uplynulých
z doby viazanosti. Krajský súd sa preto nestotožnil so záverom okresného súdu, že nebolo možné
verifikovať správnosť výpočtu výšky uplatnenej zmluvnej pokuty žalobcom podaným žalobným návrhom.
Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo žalobcovi v prípade porušenia záväzku viazanosti, v bode
3 uvedeného Dodatku. Za porušenie záväzku viazanosti bolo medzi stranami sporu dohodnuté pod

písm. c/ bodu 3 Dodatku nezaplatenie ceny za poskytnuté služby účastníkom do 45 dní po splatnosti,
na základe ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy. Podľa tohto ustanovenia teda
žalobca nemusí odstúpiť od zmluvy aby mu vzniklo právo na zmluvnú pokutu, ale stačí, že mu právo
na odstúpenie od zmluvy vzniklo. Žalobca v podanom žalobnom návrhu označil faktúry, ktoré neboli
zo strany žalovanej uhradené, spolu s časom splatnosti týchto faktúr. Vychádzajúc z týchto tvrdení

a označených dôkazov mal okresný súd možnosť ustáliť, či došlo k porušeniu záväzku viazanosti,
na základe čoho vzniklo žalobcovi právo na zmluvnú pokutu. Okresný súd však dostatočne dôsledne
nepostupoval pri vykonávaní dokazovania s prihliadnutím na tvrdenia žalobcu v podanom žalobnom
návrhu. Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh žalobcu na
zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 588 Eur zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Vzhľadom na svoj právny záver, okresný súd sa nezaoberal posúdením prijateľnosti výšky
dojednanej zmluvnej pokuty z hľadiska právnych predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Okresný
súd v ďalšom konaní bude vychádzať z právnych záverov odvolacieho súdu prezentovaných v tomto
rozhodnutí a bude sa zaoberať výškou základu zmluvnej pokuty (690,-Eur) - počiatočnou sumou, ktorá

má klesať podľa toho, v ktorom čase dohodnutej doby viazanosti si žalobca zmluvnú pokutu uplatňuje.
Doterajšia súdna prax vychádzala z toho, že zmluvnú pokutu, ktorá bola dojednaná v nemennej výške
počas celej doby a ktorá mohla byť uplatnená počas celej doby viazanosti nepovažoval za prijateľné
zmluvné dojednanie. Na túto súdnu prax reagoval žalobca tým, že výška zmluvnej pokuty sa znižuje vzávislosti od uplynutia času dohodnutej doby viazanosti. Je však nutné vyhodnotiť, či počiatočná suma,
ktorá sa následne znižuje, je z hľadiska ochrany spotrebiteľa prijateľná.

15. Keďže krajský súd čiastočne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, zrušil zároveň aj výrok o trovách
konania a súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)