Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514010842
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514010842.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a

prísediacich P. A. P. J.. Q.. K. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. marca 2015 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. V.. W. A. - N.. X.X.XXXX M. K., C. A. K. XXX/XX, V., okres Košice - okolie, od 3.9.2014 v ÚVV Košice

X. V.. D. W. - N.. XX.XX.XXXX M. K., C. A. K. XXX/XX, V., okres Košice - okolie, od 28.7.2014 v ÚVV
Košice

X. F. A. - N.. XX.XX.XXXX M. K., C. A. K. XXX/XXX, V., okres Košice - okolie, od 28.7.2014 v ÚVV
Košice

s ú v i n n í, ž e

v V., okr. Košice- okolie, dňa 24.7.2014 v neskorých nočných hodinách, v rómskej osade na ul. K. pred
pohostinstvom, po predchádzajúcom konflikte obžalovaný ml. W. A. fyzicky napadol poškodeného T.
M. tým spôsobom, že ho päsťou udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem,
vtedy k nemu pribehli obžalovaní V.. D. W. P. F. A., pričom V.. D. W. kopol minimálne dva krát do
chrbta a jeden krát do brucha poškodeného a obžalovaný F. A. opakovane silno a prudko našľapoval
prípadne kopal do ľavej bočnej plochy hlavy, čím mu spôsobil D. W. kožné odreniny nad pravou kľúčnou
kosťou, pod pravou lopatkou, na prednej ploche pravého predkolenia, povrchovú tržnozmliaždenú ranu
v hornom kvadrante pravej sedacej oblasti s krvnou podliatinou v okolí a ložiskové okrúhle prekrvácania

podkožia a svaloviny pozdĺž hrudníkovej chrbtice s dobou liečenia asi 10 dní a obžalovaný F. A. tri
väčšie tržnozmliaždené ranky v pravej spánkovej oblasti zo zodretiami a kožnými odreninkami v okolí,
ložiskové prekrvácania mäkkých lebečných pokrývok a najmä ložiskové odtrhnutie kože od podkožia v
úrovni pravého spánkového svalu a jeho výrazné prekrvácanie s dobou liečenia nad 42 dní,

t e d a

Obžalovaný ml. W. A.
-verejne sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného

Obžalovaný ml. D. W.
-verejne sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného a inému úmyselne ublížil na zdraví

Obžalovaný F. A.

- verejne sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného a inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu
na zdravít ý m s p á c h a l i

Obžalovaný ml. W. A.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

Obžalovaný ml. D. W.
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia

na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona

Obžalovaný F. A.
- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa odsudzujú

Obžalovaný ml. W. A.:

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 117 ods. 1 Tr.

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 ( osem) mesiacov.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.

Obžalovaný ml. D. W.:

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), l),§ 37 písm. h), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, §
117 ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 ( desať) mesiacov.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.

Obžalovaný F. A.:

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. d), j), § 37 písm. h), § 38 ods. 3, ods. 8, § 41 ods. 1
Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 ( päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje poškodenú F. M., N.. XX.X.XXXX M. E., Č. T., C. A. V., B. V. Č..
XX, prechodne V., K. Č.. XX, okres Košice - okolie so svojim nárokom na náhradu škody na občianske
súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 2.12.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)
obžalobu na obžalovaného V.. W. A., V.. D. W. P. F. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zabitia
podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona.

Nazačiatkuhlavnéhopojednávaniasúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste.Prokurátor

nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania.
Po prednesení obžaloby súd prečítal návrh poškodenej F. M. (ďalej len ako „poškodená“) na náhradu
škody z č. l. 138.
V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovaným urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaní využili
túto možnosť a vyhlásili, že sa cítia byť nevinní.Vzhľadom k tomuto vyhláseniu obžalovaných súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom
rozsahu.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí

jednotlivo nasledovným spôsobom.

Obžalovaný W. A. vo svojej výpovedi uviedol, že v daný deň on a svedkovia F. K., M. H. P. K. S. stretli
pri dome obžalovaného T. M. (ďalej len ako „poškodený“). Poškodený pozval obžalovaného, aby si išiel
s ním vypiť, lebo jeho dieťa malo narodeniny. Išli preto k poškodenému a u neho v letnej kuchynke asi

polhodinu popíjali alkohol. Potom ich matka poškodeného vyhnala, preto išli do domu obžalovaného,
konkrétne tiež do letnej kuchynky a tam ďalej požívali alkohol. Tam poškodený v prítomnosti svedkov
M. H. P. K. S. začal obžalovanému nadávať. Obžalovaný s poškodeným vyšli vonku, pričom v letnej
kuchynke ostala len svedkyňa M. H. P. K. S.. Na dvore poškodený dal obžalovanému facku a odišiel von
z dvora na cestu. Obžalovaný išiel na WC a potom išiel za poškodeným na ulicu, kde mu poškodený
tiež nadával. Obžalovaný na ulici vrátil poškodenému facku a to tak, že dlaňou pravej ruky ho udrel

na ľavé líce. V dôsledku facky poškodený spadol na asfalt najprv obžalovaný vypovedal, že na pravý
bok, neskôr povedal, že to bolo na ľavý bok. Presne si nevedel spomenúť uviedol, že presnejšie si
to pamätal, keď vypovedal pár dní po skutku. Potom pribehol k poškodenému obžalovaný F. A., ktorý
oboma nohami skočil poškodenému na hlavu, ktorá v dôsledku toho dopadla pravou časťou dole na
asfalt, následne kopal poškodeného do hlavy a do trupu - presnejšie do prednej časti trupu, teda do

brucha a do hrude, ale nevedel povedať koľkokrát. Poškodený ležal a nehýbal sa, ani nekričal, ale
otáčal sa. Hneď krátko potom pribehol obžalovaný Zoltán Pokuta, ktorý kopol poškodeného dva krát do
chrbta. Potom obžalovaný sa zľakol, ale na obranu poškodeného sa neodvážil postaviť, lebo bol opitý
a preto utiekol domov pre svedkyňu M. H. P. K. S., aby pomohli poškodenému. Keď obžalovaný spolu
so svedkami Viktóriou H. P. K. S.C. vychádzali vonku, poškodený v tom čase ležal na zemi, na tom

mieste, kde ho predtým obžalovaní W. a A. kopali. Obžalovaní W. P. A. iba stáli pri poškodenom, už ho
nebili, potom obžalovaný A. spolu s K. S. a M. H. dvihli poškodeného a poslali svedka V. W. po vodu.
Vtedy si obžalovaný A. všimol na poškodenom zranenia. Obžalovaný konkretizoval, že v čase keď dal
poškodenému facku, na mieste činu boli ako svedkovia V. S., R. S., V. W., V. W. P. V. W.. Svedok V.
W. išiel pre vodu, ktorou obliali poškodeného, ktorý podľa obžalovaného A. bol normálny, obžalovaný A.

nevidel na ňom žiadne zranenia. Poškodeného sa pýtala svedkyňa H., či vie ako sa volá, koľko má rokov,
ako sa volajú ďalšie osoby na mieste činu. Poškodený odpovedal dobre a následne obžalovaní W. P. A.
sa ponúkli, že poškodeného odvedú domov. Odviedli ho teda domov a obžalovaný A. tiež išiel domov,
ostatní prítomní svedkovia ostali na mieste činu. Na ďalej položené otázky obžalovaný A. odpovedal, že
si nevšimol čo mali obžalovaní W. P. A. obuté, obžalovaný A. a poškodený mali najviac vypité, poškodený

sa tackal, nadával, čo bolo typické pre neho, v čase keď bol opitý. Obžalovaní W. P. A. mali tiež vypité
alkoholické nápoje. Obžalovaný A. trval na tom, že dôvodom, prečo dal poškodenému facku bolo, že mu
poškodený nadával a tiež mu predtým dal facku. Obžalovaný na jednej strane poprel, že by došlo k pádu
poškodeného pred jeho úderom a na druhej strane potvrdil, že do poškodeného kopali len obžalovaný
W. a obžalovaný A., nikto iný.

Podľa obžalovaného A., na konci útoku, boli na mieste činu tí istí svedkovia, ako na začiatku, nikto počas
bitky z miesta činu neodišiel.

Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi obžalovaného súd na návrh prokurátora prečítal podľa §

258 ods. 4 Tr. por. výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 30.7.2014. Obžalovaný bol
vyzvaný, aby odstránil vzniknuté rozpory a vysvetlil dôvod ich vzniku. Obžalovaný uviedol, že si myslí,
že pred policajtom nehovoril, že obžalovaný W. a obžalovaný A., keď niesli poškodeného domov, že ho
po ceste ešte raz zbili. Potvrdil, že zabudol uviesť, že naozaj ho poškodený olial vínom a to pre odstup
času, pričom ho olial vínom ešte v letnej kuchynke a potom znova na ceste. Obžalovaný jednoznačne

trval na tom, že facku od poškodeného dostal na dvore a on poškodenému dal facku na ceste, po
ktorej poškodený spadol na pravú stranu. Hlavný rozpor spočíval však v to, že v prípravnom konaní
vo svojej výpovedi zo dňa 30.7.2014 uviedol, že na hlavu poškodeného skočil obžalovaný Pokuta a
pred súdom uviedol, že to bol obžalovaný A.. Obžalovaný zotrval na tom, že na hlavu poškodeného
skočil obžalovaný A.. Vznik rozporov vysvetlil tým, že keď vypovedal pred policajtom, bol pod stresom

zo smrti poškodeného a preto sa pomýlil tak, že si zamenil obžalovaného W. B. A., lebo mali obaja
rovnaké nohavice. Uvedenú mýlku obžalovaný zistil pred 4-5 mesiacmi, preto bol ešte raz vypovedať
dňa 3.9.2014 a tam už vypovedal správne. Obžalovaný poprel, že by ho niekto ovplyvňoval, ako mávypovedať. Obžalovanému bola prečítaná aj výpoveď z prípravného konania zo dňa 3.9.2014, ktorú
obžalovaný označil za správnu.

Výpoveď obžalovaného možno hodnotiť ako v celku logickú a vecnú, i keď sa v jeho výpovedi objavil
dosť podstatný rozpor v označení osôb, ktoré mali útočiť na hlavu poškodeného. Obžalovaný napokon
vzniknutý rozpor vysvetlil tým, že si zamenil osoby útočníkov, pričom po prečítaní oboch jeho výpovedí
z prípravného konania ustálil a zotrval v tom, že na hlavu poškodeného skočil a aj kopal do hlavy
poškodeného obžalovaný A., pričom obžalovaný Pokuta kopal poškodeného do chrbta. Odhliadnuc

od uvedeného rozporu v ostatných častiach výpoveď obžalovaného A. pôsobí celkom dôveryhodne
a presvedčivo, avšak pre správne vyhodnotenie vypovedaných skutočností a okolností, nie je možné
ju nekriticky považovať za nespochybniteľnú a naopak je potrebné ju konfrontovať s ďalšími vo veci
vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný D. W. pred súdom uviedol, že poškodený spolu so svedkyňou H.u prišli do tábora a obaja

spolu vonku na ceste požívali alkohol spolu aj s obžalovaným A.. Na ceste požíval alkohol aj obžalovaný
Pokuta spolu s obžalovaným A.. Následne poškodený sa pridal k obžalovanému W. P. A. a spolu s
nimi požíval alkohol. Vtedy obžalovaný A. udrel poškodeného, ktorý v dôsledku uvedeného spadol na
zem. Obžalovaný Pokuta tvrdil, že nevidel ako obžalovaný A. udrel poškodeného, lebo sa rozprával
s obžalovaným A.. Zaregistroval iba to, že poškodený spadol na zem na pravú stranu a udrel si pri

tom hlavu. Potom pribehol k poškodenému obžalovaný F. A. a oboma nohami mu skočil na hlavu a
aj kopal poškodeného do hlavy. Obžalovaný Pokuta sa priznal, že on sám dva krát kopol do chrbta
nebohému poškodenému. Potom poškodeného prestali biť a postavili ho na nohy. Poškodenému tiekla
krv z pery a sťažoval sa, že ho bolí hlava, bol pri vedomí a komunikoval s obžalovanými. Obžalovaný
Pokuta spolu s obžalovaným A. zobrali poškodeného domov. Obžalovaný Pokuta nevedel uviesť akou

silou napadol poškodeného lebo bol opitý, pamätal si len, že kopal do dolnej časti chrbta, bližšie ku
zadku poškodeného a v tom čase mal obuté botasky. Obžalovaný A. mal tiež obuté botasky. Poškodený
v čase jeho útoku ležal na pravej strane. Keď poškodeného doniesli domov, odniesli ho dnu do domu,
kde bola tma, lebo nemali elektrinu. Podľa slov obžalovaného Pokutu, obžalovaný A. bol na mieste
činu počas celého útoku na poškodeného, pričom poškodený sa bezprostredne pred skutkom správal

slušne. Poškodeného prestali biť preto, lebo obžalovaný A. poškodenému skákal po hlave a viackrát ho
aj kopol do hlavy, tak mu povedal, aby mu dal pokoj, pretože poškodený nemohol vstať zo zeme. Podľa
obžalovaného Pokutu, po celý čas pri incidente boli prítomní svedkovia R. S., V. S., W. A., V. W., V. W.,
V. W. P. H. A., ktorí sa do bitky nezapojili. Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora v
zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď obžalovaného z 29.7.2014 z čl. 73-74

Súd vyzval obžalovaného, aby odstránil rozpor, keď pred súdom uviedol, že nevidel, ako obžalovaný
A. udrel poškodeného, pričom v prípravnom konaní presne popísal, čím ho udrel, kam ho udrel a ako
poškodený spadol. Obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal tak preto, že obžalovaný
A. ho nahovoril, aby tak vypovedal, aby všetko povedal na obž. A.., teda to, že obž. A. poškodeného

udrel päsťou. Obžalovaný trval na tom, že obž. A. skočil na hlavu poškodeného oboma nohami a tiež, že
útok na poškodeného skončil tak, že skutočne odhodil A. od poškodeného, tak ako vypovedal na polícii.
Poškodený kráčal domov sám, podopierali ho, ale nikto poškodeného cestou domov nebil.

Obžalovaný W. vo vzťahu ku obžalovanému A. uviedol, že nevidel obžalovaného A., že by kopol

poškodeného do hlavy, alebo šľapol poškodenému na hlavu.

Výpoveď obžalovaného W. súd hodnotí tiež ako v podstate logickú a vecnú, ktorej dôveryhodnosť a
presvedčivosť je však oslabovaná predovšetkým v tej časti, v ktorej obžalovaný Pokuta vypovedá o
údere obžalovaného A., kde oproti svojej výpovedi z prípravného konania, pred súdom tvrdil, že nevidel

ako obžalovaný A. udrel poškodeného. Dôvod, ktorým obžalovaný W. vysvetlil uvedený rozpor súd
považuje za málo presvedčivý. Tvrdenie obžalovaného Pokutu, že na takúto výpoveď ho nahovoril
obžalovaný A., teda aby všetko povedal na obžalovaného A. neobstojí, nakoľko obžalovaný Pokuta v
ďalšej časti svojej výpovede v prípravnom konaní v rozpore s tým, čo uviedol, jednoznačne usvedčuje
obžalovaného A. z kopania do hlavy poškodeného. Z uvedeného dôvodu súd neuveril obžalovanému

a má za to, že obžalovaný videl útok obžalovaného A. na poškodeného, pričom išlo o úder päsťou
do tváre poškodeného, v dôsledku čoho poškodený spadol na asfalt a udrel si hlavu. Pokiaľ ide o
ďalšie vypovedané skutočnosti, súd vzhľadom k tomu, že neuveril obžalovanému W., že o údere A.
do poškodeného, vypovedal len v dôsledku toho, že ho nahovoril obžalovaný A.i, aby všetko hodili naobžalovaného A., nemôže bez všetkého tieto skutočnosti považovať za dôveryhodné a presvedčivé bez
toho, aby tieto skutočnosti nekonfrontoval s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný A. predmetný skutok ako aj okolností, ktoré predchádzali samotnému skutku popísal tak,
že v V. pri krčme, kde bol spolu s obžalovaným D. W. videl, ako obžalovaný A.r udrel poškodeného
päsťou asi pravej ruky do zubov resp. do úst. Poškodený spadol na zem, pričom bolo počuť, že si
silno udrel hlavu o asfalt. Poškodený spadol dozadu na chrbát. Potom pribehol zozadu k poškodenému
obžalovaný D. W. a kopol ho do hlavy a tiež mu oboma nohami skočil na hlavu. Poškodený v tom čase

ležal na pravom boku, teda mu skočil na ľavú stranu hlavy. Poškodený sa nepretočil, iba si viac chránil
hlavu. Potom prišiel on a obaja kopali spoločne do chrbta poškodeného asi 2-3 krát. V tom čase tam
bol svedok V. S. P. R. S., to boli svedkovia, ktorí sa tiež zapojili do bitky a tiež kopali poškodeného do
chrbta. Boli tam aj iné osoby, ktoré tiež stáli okolo poškodeného a tiež kopali ho do chrbta. Potom tieto
osoby zakričali, že je mŕtvy, preto obžalovaný A.i, obžalovaný D. W., ako aj svedkovia utiekli z miesta
činu. Obžalovaný A. doplnil výpoveď, že po tom čo obžalovaný A. udrel poškodeného päsťou a po tom,

čo prišiel k poškodenému obžalovaný Pokuta, obžalovaný A. šliapol poškodenému na hlavu. Potom čo
utiekli z miesta činu sa obžalovaný A. ako prvý vrátil k poškodenému spolu s obžalovaným W. a spolu
zdvihli poškodeného a odniesli ho ku potoku na kamene, kam následne prišla svedkyňa M. H., niekto
zbehol do potoka pre vodu, ktorou oblievali poškodeného, lebo bol otrasený a nevedel stáť na vlastných
nohách. Obžalovaný A. videl, že poškodený krváca z pier a na pravej strane mal trošku zakrvavené pod

vlasmi. Potom poškodeného zodvihli a odniesli ho domov. Doma ho dali na posteľ a nechali ho tam.

Obžalovaný sa priznal, že on sám 3 krát kopol poškodeného do chrbta, pričom mal obuté botasky čierno-
zelenej farby. V čase, keď spolu s obžalovaným W. niesli poškodeného domov, obžalovaný A. pribehol k
ním s tým, že chcel ešte päsťou udrieť poškodeného, ale obžalovaný ho odhovoril. Počas cesty domov

ani on ani obžalovaný W. poškodeného už nebili

Obžalovaný poprel, že by nahováral obžalovaného W. ako má vypovedať, rovnako poprel, že by kopol
poškodeného do hlavy alebo mu šľapol na hlavu. Ako prvý zaútočil na hlavu poškodeného obžalovaný
A. a potom obžalovaný W.. Na návrh prokurátora súd v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď

obžalovaného z prípravného konania zo dňa 29.7.2014 z čl. 78-79

Obžalovanýuviedol,ženevidírozpory,trvalnatom,žetobolotakakovypovedalpredsúdom,potvrdil,že
pred rekonštrukciou mu obžalovaný W. povedal rómsky, aby vypovedal tak, ako vypovedal pred vzatím
do väzby a tiež trval na tom, že po skutku sa mu obžalovaný Pokuta priznal, že kopal poškodeného

do hlavy.

Výpoveď obžalovaného A., súd samu o sebe, na prvý pohľad považuje za celkom presvedčivú a
dôveryhodnú, bez logických rozporov a protirečení až na tú skutočnosť, že oproti prípravnému konaniu

obžalovaný pred súdom uvádzal nové, pre rozhodnutie o vine, dosť podstatné okolností a to v prvom
rade to, že na fyzickom útoku proti poškodenému sa zúčastnili aj ďalšie osoby a že nielen obžalovaný
A.r, ale aj obžalovaný W.a kopol a skočil na hlavu poškodeného. Ide podľa názoru súdu o tak podstatné
okolností, že uvedené vyvoláva dôvodné pochybnosti o samotnej presvedčivosti a dôveryhodnosti jeho
výpovede, keďže v prípravnom konaní o týchto skutočnostiach nevypovedal a potom čo mu súd prečítal

jeho výpoveď z prípravného konania, obžalovaný uviedol, že žiaden rozpor nevidí. Z uvedeného dôvodu
súd napokon dospel k záveru, že výpoveď obžalovaného A. vyznieva málo presvedčivo a dôveryhodne,
dokonca v porovnaní s ostatnými výpoveďami obžalovaných ako jednoznačne najmenej presvedčivo.

Svedok V. S. vypovedal, že v daný večer bol u obžalovaného A.a v záhrade, kde požívali alkohol spolu

so svedkyňou M. H., poškodeným a svedkami K. S. P. F. K.. Neskôr svedok spolu s obžalovaným W. A.
P. B. V. W. P. R. S. vyšli vonku na cestu a na ceste poškodený vylial víno na obžalovaného A. a dal mu
aj facku. Obžalovaný A. vrátil facku poškodenému, ktorý v dôsledku uvedeného spadol na cestu pravou
stranou tela. Keď poškodený ležal na zemi prišiel k nemu obžalovaný D. W.uta a kopol poškodeného
dva krát do chrbta a raz do brucha. Obžalovaný F. A. kopol poškodeného do chrbta, potom jednou nohou

mu šliapol na hlavu na ľavú stranu hlavy. Svedok povedal obžalovaným, aby ho už nebili, títo prestali a
svedok spolu s obžalovaným A. zdvihli poškodeného a odniesli ho pod svetlo a priniesli mu vodu, aby
poškodeného prebrali. Potom obžalovaní D. W. P. F. A. odniesli poškodeného domov. Keď obžalovaný
Bokor udrel poškodeného boli na mieste činu okrem svedka aj svedok V. W., R. S., V. W. P. W. A.. Potom,keď obžalovaný A. dal poškodenému facku a poškodený spadol na zem, obžalovaný A. išiel do domu
pre svedkyňu M. H., ktorá bola v dome so svedkom K. S.. Potom až nasledoval útok obžalovaného W.
P. A. na poškodeného. Potom čo skončil útok, prišla na miesto činu svedkyňa M. H. aj s obžalovaným

A. a aj so svedkom K. S.. Poškodený bol v bezvedomí, mal zranenie na pravej strane vo vlasoch, ktoré
krvácalo, krv mu stekala na líce, ďalej svedok videl zranenie na pere. Poškodený sa nesprával dobre.
Svedkyňa M. H. sa poškodeného pýtala, ako sa volá, ale on nič neodpovedal.
Svedok ďalej spresnil, že po údere od obžalovaného A.a, keď poškodený spadol na zem, svedok
nevidel na poškodenom žiadne zranenia a poškodený nebol ani otrasený. Poškodený bol otrasený až

potom, čo mu obžalovaný A.i šľapal na hlavu. Podľa svedka prvý zaútočil obžalovaný D. W., ktorý kopal
poškodeného do chrbta a brucha. Obžalovaný F. A. mal topánky so silnou podrážkou. Obžalovaný A.
mal také isté topánky ako obžalovaný Zoltán Pokuta, teda normálne topánky. Obžalovaný F. A. mal na
sebe sivé tepláky so sivou bundou. Obžalovaný D. W. mal tiež sivé dlhé tepláky. Svedok trval na tom, že
na poškodeného útočili iba obžalovaní. Svedok nemal vypité vôbec. Poškodený bol veľmi opitý, pretože
aj keď sedel tak sa kýval. Podľa svedka obžalovaní W. P. A. asi nemali vypité. Svedok z počutia vedel

o konfliktoch medzi obžalovaným A. a poškodeným z predošlého obdobia, údajne sa pobili preto, že
obžalovaný A.i chodil na sestrou poškodeného.

V ďalej časti svojej výpovede svedok presnejšie popísal postavenie obžalovaných v čase útoku tak, že
na začiatku útoku obžalovaní stáli pri nohách poškodeného, ktorý ležal na pravej strane a to tak, že po

pravej strane poškodeného stál obž. A., po pravej strane obž. A. stál obž. W. a po pravej strane obž. W.
B. Y.. A.. Obžalovaný A.i prešiel k chrbtu poškodeného, kde ho dva krát kopol do chrbta, preskočil ho a
raz ho kopol do brucha. Potom obžalovaný A. odišiel do domu pre M. H. a keď odišiel, obžalovaný A. sa
presunul ku chrbtu poškodeného, dva krát ho do neho kopol a potom prešiel k hlave poškodeného a mu
na ňu šľapol. Obžalovaný A. okrem facky nijak nenapadol poškodeného, pričom išlo o facku otvorenou

dlaňou preto, že na neho vylial víno, pričom obžalovaní v čase facky už boli na mieste činu.

Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 7.8.2014,
pričom svedok nevedel vysvetliť, prečo na polícii neuviedol, ako mal obžalovaný A. ruku. Trval na tom, že
obžalovaný W.a poškodenému neskočil na ľavý bok, najprv ho kopol do chrbta, potom ho preskočil kopol

ho do brucha, ale do oblasti hlavy a krku ho nekopol. Nepamätal si, či obžalovaný A. kopol poškodeného
do brucha, určite svedok vedel, že ho kopol do chrbta a pokiaľ ide o hlavu určite mu 5-6 krát šliapol na
hlavu. Pokiaľ na polícii vypovedal inak, tak sa pomýlil. Svedok ďalej trval, že poškodeného dvihol on s
obžalovaným A., pokiaľ na polícii vypovedal, že to bol obžalovaný D. W. s F. A., tak to nie je pravda, nič
také na polícii nehovoril. Svedok jednoznačne trval na tom, čo vypovedal pred súdom, to znamená, že

obžalovaný A. nemohol vidieť obžalovaného A. ako bije poškodeného, lebo odišiel do domu skôr, ako
A. zaútočil na poškodeného a po tom, čo zaútočil na poškodeného obžalovaný Pokuta.

Výpoveď svedka pôsobí tiež na prvý pohľad dôveryhodne a presvedčivo, svedok logicky popisoval sled

udalosti bez obsahových protirečení. Na podstatné okolností sa rozpamätával ľahko, pomerne presne
uviedol aj niektoré detaily. Napriek tomu hodnovernosť tohto svedka je spochybňovaná celým radom
rozporov, ktoré vykazuje jeho výpoveď v porovnaní s tým, čo vypovedal v prípravnom konaní. V prvom
rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípravnom konaní svedok usvedčoval obžalovaného
Pokutu aj z toho, že oboma nohami skočil poškodenému na driekovú časť tela a tiež že ho kopol do

krku alebo hlavy. V konaní pred súdom takýto mechanizmus útoku u obžalovaného Pokutu poprel.
Uvedený rozpor svedok vysvetlil veľmi zjednodušene a to tým, že sa pomýlil. Mýlka v tak podstatnej
veci, podľa názoru súdu, vyvoláva celkom opodstatnené pochybnosti o celkovej dôveryhodnosti a
presvedčivostisvedka,nehovoriacoďalšíchokolnostiachskutku,ktorésúdhodnotíakomenejpodstatné
pre rozhodnutie o vine, ale určitý podiel na vyhodnotení dôveryhodnosti a presvedčivosti svedka

nepochybne majú - napr. kto postavil poškodeného, či obžalovaný A. kopal do brucha poškodeného
a pod. Preto ani túto výpoveď nemožno automaticky nekriticky ako celok prijať za dôkaz dostatočne
dôveryhodný a presvedčivý pre vyslovenie viny obžalovaných osôb, ale naopak je potrebné ju citlivo
konfrontovať s tým, čo vypovedali ďalší svedkovia vo veci a napokon aj samotní obžalovaní.

Ako ďalší očitý svedok bol vypočutý R. S., ktorý daný skutok popísal tak, že on spolu so svojim bratom
svedkom V. S. a svedkami V. W. a Marcelom Polákom boli pri krčme. Svedok F. K., svedkyňa M. H. a
poškodený pili alkohol pri krčme. Obžalovaného A. tam svedok nevidel. Takisto tam boli aj obžalovaní
W. P. A.. Potom došiel obžalovaný A., na ktorého poškodený vylial víno a dal mu facku. ObžalovanýA. vrátil poškodenému facku a to otvorenou rukou, poškodený spadol na pravú stranu tela. Potom k
poškodenému prišli obžalovaní D. W. P. F. A.. Obžalovaný D. W. kopol dva krát poškodeného do chrbta
a obž. A.i skákal poškodenému po pravej strane hlavy. Obžalovaný A. spolu so svedkom V. S. išli pre

vodu a svedok V. S. vylial vodu na hlavu poškodenému, aby sa prebral. Poškodený mal na pravej strane
hlavy a na polovičke tváre krv, svedkyňa M. H. poškodeného fackala a napokon obžalovaní D. W. a
F. A. odniesli poškodeného domov. Svedok zopakoval, že obž. D. W. poškodenému iba dva krát kopol
do chrbta a obž. F. A. mu skákal po hlave. Svedok v čase útoku nemal požitý alkohol, nikto ho ani
neovplyvňoval ako ma vypovedať, žiadna iná osoba poškodeného nenapadla. Od obžalovaných svedok

stál asi 2 metre, pričom obž. A. mal oblečenú sivú bundu a dlhé sivé tepláky, obž. D. W. mal oblečené
rifle a tenisky. V minulosti už mal poškodený fyzicky konflikt s obž. A., pri ktorom obžalovaný A. zbil
poškodeného, pretože bol silnejší.

Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 7.8.2014 z
č. l. 111. Svedok bol vyzvaný, aby odstránil rozpory a vysvetlil dôvod ich vzniku, avšak svedok uviedol,

že žiadne rozpory nevidí. Na konkrétne otázky týkajúce sa rozporov svedok uviedol, že nevie prečo
je v zápisnici uvedené, že ho udrel päsťou, lebo udrel ho dlaňou. Svedok pri odstraňovaní rozpor sa
rozpamätal, že obž. A. kopol poškodeného aj do hrudníka, kopol ho aj do hlavy, pred súdom o tom
nehovoril preto, že na túto skutočnosť zabudol.
Za účelom odstránenia rozporov bola prečítaná aj výpoveď svedka zo dňa 29.7.2014 z č. l. 109. Svedok

k rozporom uviedol, že pokiaľ vypovedal, že obžalovaný PY. skákal poškodenému po hlave a hrudníku,
tak sa pomýlil, pretože obžalovaný W. neskočil ani na hrudník, ani na hlavu. Na polícii sa veľmi bál. Nevie
prečo vtedy vypovedal inak. Trval na tom, že obžalovaný A. udrel poškodeného dlaňou a obžalovaný
BL. poškodeného 6 krát kopol do hlavy, teda 6 krát šľapol.

Aj pokiaľ ide o túto svedeckú výpoveď súd konštatuje, že na prvý pohľad výpoveď vyznieva dôveryhodne
a presvedčivo, svedok logicky popisoval sled udalosti bez obsahových protirečení. Napriek tomu
hodnovernosť aj tohto svedka je spochybňovaná celým radom rozporov, ktoré vykazuje jeho výpoveď v
porovnaní s tým, čo vypovedal v prípravnom konaní. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť,
že v prípravnom konaní svedok najprv jednoznačne usvedčoval obžalovaného PY. zo skočenia na hlavu

poškodeného, pričom aj obžalovaný W. a aj obžalovaný A.i mali kopať poškodeného do hlavy a tiež
aj do chrbta. Neskôr pri ďalšom výsluchu svedok vypovedal tak, že z kopania do hlavy poškodeného
a z dupnutia na hlavu poškodeného usvedčuje iba obž. A.. Napokon pred súdom obžalovaného W.
usvedčoval len z kopania do chrbta a obžalovaného A. zo skákania po hlave poškodeného. Aj potom
čo sa súd snažil konštatované rozpory odstrániť na hlavnom pojednávaní a zistiť dôvod ich vzniku,

svedok ustálil, že do hlavy poškodeného kopal len obžalovaný Bugyi a tiež tento obžalovaný skákal
po hlave poškodeného. Ako dôvod vzniku rozporov uviedol len toľko, že na tieto okolnosti jednoducho
zabudol. Takéto vysvetlenie daných rozporov celkom neuspokojilo súd a preto aj v tomto prípade
má súd isté pochybnosti o celkovej dôveryhodnosti a presvedčivosti svedka, nehovoriac o ďalších
okolnostiach skutku, kde sa svedok tiež rozchádza oproti svojim skorším výpovediam - najmä popis

úderu obžalovaného A., teda či išlo o úder päsťou, alebo dlaňou a spôsob ako dopadol poškodený na
zem po tomto údere. Preto ani túto výpoveď súd nemôže jednoducho akceptovať ako dôkaz dostatočne
dôveryhodný a presvedčivý pre vyslovenie viny obžalovaných osôb, ale naopak je potrebné ju citlivo
konfrontovať s tým, čo vypovedali ďalší svedkovia vo veci a napokon aj samotní obžalovaní.

Svedok V. W. uviedol, že v Medzeve pri krčme obžalovaný A. udrel otvorenou dlaňou poškodeného na
tvár, poškodený spadol na pravý bok tela, avšak nič si neudrel, ďalej videl, že obžalovaný D. W. raz kopol
poškodeného do chrbta a ďalej už svedok nič nevidel, lebo bol od miesta útoku vzdialený 10 metrov
a utiekol preč za svojim kamarátom, lebo sa bál, že aj on dostane bitku. Na miesto činu sa už nevrátil
ani sa nezaujímal o to, čo sa tam deje. Ako dôvod, prečo obžalovaný A.r udrel poškodeného svedok

označil to, že poškodený vylial víno na obžalovaného A.a, žeby bol udrel poškodený obžalovaného A.,
to svedok nevidel. Poškodený bol opitý a vulgárny. Svedok nevidel iné osoby, ktoré by bili poškodeného,
svedok nevedel uviesť čo mali obžalovaní na nohách a na sebe, pretože bola tma. Svedok ani nevidel
na poškodenom žiadne zranenia. Po údere od A. poškodený ostal ležať na zemi, trochu sa nadvihol, ale
bol veľmi opitý. Po páde poškodený nenadával, ani neprovokoval. Za účelom odstránenia rozporov súd

na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 7.8.2014 čl. 115 a vyzval svedka, aby odstránil
vzniknuté rozpory. Svedok uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu na vypovedané udalosti
si nespomenul, lebo mal trému. Za účelom odstránenia rozporov súd prečítal aj výpoveď svedka z
prípravného konania zo dňa 29.7.2014 a vyzval ho aby odstránil rozpory. Svedok trval, že obžalovanýA.r udrel poškodeného dlaňou, nie päsťou. Obžalovaný Zoltán Pokuta poškodeného kopol do chrbta
a F. A. mu skákal po hlave, ak predtým vypovedal inak, tak mal trému a na iné detaily si nepamätal,
lebo bola tma.

Výpoveď svedka súd hodnotí ako málo presvedčivú a dôveryhodnú a zároveň aj ako dôkazne málo
hodnotnú a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým jej dôkazná hodnota je znižovaná tým, že ako uviedol
sám svedok nebol prítomný pri celom skutku, pretože potom čo obžalovaný Pokuta kopol poškodeného
do chrbta, svedok utiekol preč z miesta činu a už sa tam nevrátil. Uvedené je v priamom rozpore s tým,

čo vypovedal v prípravnom konaní, keďže v prípravnom konaní, nielen že nevypovedal, že by odišiel
z miesta činu, naopak z jeho výpovedí vyplýva, že na mieste činu bol až do skončenia útoku, dokonca
mal doniesť vodu z potoka a obliať poškodeného, ale ďalej v prípravnom konaní popisoval útok tak, že
obžalovaní W. P. A. mali kopať do chrbta poškodeného. Pred súdom nič z toho nevypovedal. Dokonca aj
svoje výpovede v prípravnom konaní spochybnil, keď ich zakončil tvrdením, že celú bitku dobre nevidel,
lebo stál ďalej od útočníkov. Z uvedeného dôvodu súd považuje túto výpoveď za málo presvedčivú a

dôveryhodnú a navyše súd vyslovuje aj pochybnosť či vôbec objektívne mohol svedok podať relevantné
svedectvo, keďže odišiel z miesta činu resp. celú bitku dobre nevidel. Ako významný logicky rozpor, pre
ktorý súd považuje celú výpoveď svedka za absolútne nepresvedčivú a nedôveryhodnú, vyznieva to, že
pri odstraňovaní rozporov, potom čo súd prečítal svedkovi jeho výpovede z prípravného konania, svedok
odstraňuje rozpory tak, že popisuje útok obž. A.o na poškodeného, že mu skákal po hlave, hoci nikdy

pred tým o tomto útoku nehovoril, bitku dobre nevidel a dokonca po útoku obž. W. z miesta činu utečie.
Teda o túto výpoveď sa súd pri rozhodovaní neopieral vôbec a nebral na ňu ohľad.

Ďalším vypočutým svedkom bol svedok F. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že o 23.00 hod. došiel
do Medzeva ku matke poškodeného. Pri príchode zaklopal na okno domu poškodeného, lebo nemali

elektrinu. Doma bola iba mama poškodeného, ktorá hovorila, že poškodený nie je doma, že asi išiel do
osady piť. Otca poškodeného nevidel. Asi o jednej až pol druhej poškodeného doniesli domov dvaja
chlapci, v tom čase už mama poškodeného spala, svedok spal v izbe poškodeného. Osoby položili
poškodeného na posteľ. Poškodený bol skrčený na posteli a vykrikoval nadávky. Svedok ďalej spal,
ale poškodený celú noc vykrikoval, potom asi o tretej až pol štvrtej hodine svedok budil poškodeného,

poškodený pozeral na svedka, ale ho nespoznal, poškodený mal oblečené čierne tielko a rifle. Šaty boli
mokré, preto mu vyzliekol tričko, potom si svedok ľahol a zaspal a zaspal aj poškodený. Ráno svedok
vstal, s mamou poškodeného vypil kávu a asi okolo 11,00 odišiel preč z Medzeva. Z osôb, ktoré priniesli
poškodeného domov svedok spoznal iba obžalovaného A.o, druhú osobu nepoznal.

Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 31.10.2014
čl. 130-131. Súd vyzval svedka, aby odstránil rozpory a vysvetlil dôvod ich vzniku. Svedok uviedol,
že nevidí rozpor vo výpovedi, lebo osobne sa s poškodeným v daný večer nestretol, len videl, že cez
bráničku prišiel poškodený s dvoma osobami, ktorých nepoznal. Potvrdil, že mama na poškodeného
kričala a následne aj s kamarátmi odišiel preč. Uvedené svedok zabudol uviesť.

Z dôkazného hľadiska súd hodnotí túto výpoveď ako málo výpovednú. Svedok vypovedá len o
skutočnostiach, ktoré sa stali po skutku. Preto jeho výpoveď, aj keď ju súd hodnotí ako dôveryhodnú a
presvedčivú, sama osebe a ani v spojení s inými dôkazmi objektívne nedokáže pomôcť k preukázaniu
že skutok sa stal, ako sa stal a nemôže ani prispieť k usvedčeniu páchateľov daného skutku.

Svedkyňa Viktória Frindtová vypovedala, že asi okolo 20:00 -21:00 hod. stretla poškodeného pri jeho
dome, kde pil alkohol s dvomi ďalšími osobami. Keďže im došiel alkohol presunuli sa do tábora, kde
si kúpili víno a pripojili sa k nejakej partii osôb, ktorá bola trošku vyššie od krčmy. Medzi tými osobami
bol aj obžalovaný A.. Obžalovaní W. P. A. tam prišli neskôr. Asi po pol hodine obžalovaný A. navrhol,

že pôjdu do domu. Do domu išla svedkyňa, poškodený, obžalovaný A. a svedok K. S.. Dnu v dome
poškodený vylial na obžalovaného A. víno. Potom obžalovaný A. s poškodeným vyšli vonku. V dome
ostala iba svedkyňa so svedkom K. S.. Asi po 5 minútach svedkyňa počula z vonku krik. Preto vyšla
spolu so svedkom K. S. vonku, kde videla, ako obžalovaní W. P. A. podopierali poškodeného. Ešte tam
stáli svedok V. S., V. W., V. W. P. K. S.. Na ďalšie osoby sa svedkyňa nevedela rozpamätať. Svedkyňa

sa pýtala poškodeného čo sa stalo. Poškodený nič nehovoril, vtedy si všimla, že z pery mu tečie krv a
padala mu hlava. Pýtala sa ho, či si niečo pamätá, lebo sa sťažoval, že ho bolí hlava. Na všetky položené
otázky poškodený vedel odpovedať. Obžalovaný F. A. na neho vylial vodu, lebo mu bolo zle. Potom muuž bolo lepšie, dokonca poškodený pil víno a potom ho odniesli obžalovaní W. s A. domov. Na mieste
činu sa svedkyňa zdržala ešte asi pol hodinu a to v spoločnosti obžalovaného A..

Za účelom odstránenia rozporov súd prečítal výpoveď svedkyne zo dňa 28.7.2014 z čl. 90 a vyzval ju
aby odstránila rozpor, či naozaj videla matku poškodeného, že chodila s baterkou. Svedkyňa uvedenú
okolnosť potvrdila. Svedkyňa vysvetlila rozpor tak, že presne sa nepamätá, keďže v ten večer mala dosť
požité alkoholické nápoje. Tiež súd prečítal aj jej výpoveď zo dňa 6.8.2014 z č. l. 93-94. K rozporom
svedkyňa uviedla, že zranenia naozaj videla, pred súdom o nich nehovorila, lebo zabudla. Poškodený

naozaj mal zranenie na hlave a aj mu svietila na zranenie.

Rovnako aj túto výpoveď súd hodnotí z dôkazného hľadiska ako výpoveď, z ktorej súd nezistil žiadne
podstatnejšie okolností pre rozhodnutie o vine. Z výpovede nepochybne vyplýva, že svedkyňa v čase
skutku bola v dome obžalovaného A. aj so svedkom K. S.. Na miesto činu prišla evidentne po útoku,
potvrdila len ako sa poškodený správal po útoku, aké zranenia mal na tele a ako odišiel z miesta činu.

Preto ani táto výpoveď nie je podstatná pre rozhodnutie súdu a jej význam je výslovne druhoradý.

Poškodená - svedkyňa F. M. (matka poškodeného) uviedla, že v danom čase bývali na K. L. Č.. XX M.
V.. Poškodený daný večer okolo 20,30 hod. odišiel z domu, potom asi o pol hodinu sa vrátil a povedal,
že ide ešte vonku, že sa vráti o pol jedenástej a ak nie, aby si išla ľahnúť. Svedkyňa na ňom videla,

že má vypité. Okolo pol jedenástej si išla ľahnúť. Pred 20,00 hod. došiel k nej svedok K.. Svedkyňa sa
zobudila na druhý deň okolo 7,00 hod, pričom videla, že poškodený spal na posteli v obývačke, kde spal
aj svedok K.. Na synovi si nič nevšimla, mal oblečené rifle, tričko a botasky. Poškodený sa otočil, preto
ho nechala spať a išla do kuchyne. Okolo 9,00 hod vstal svedok K. a o 11,00 hod. odišiel domov. Potom
čo sa zobudil svedok Kováč, bola svedkyňa aj so svedkom v kuchyni. Nikto nešiel k poškodenému,

spal ďalej. Od svedka Kováča sa dozvedela, že poškodeného priniesli nad ránom, a že mal mokré šaty.
Manžel svedkyne došiel domov z práce okolo 17,30 hod., vtedy išli poškodeného skontrolovať, snažili sa
ho aj zobudiť. Poškodený vydával zvláštne zvuky, manžel sa mu snažil poskytnúť prvú pomoc a zavolali
záchrannú službu. V čase, keď poškodeného doniesli domov, bol doma okrem svedkyne aj jej manžel
a syn V..

Svedkyňa nevidela na poškodenom žiadne podliatiny, ani na posteli nebola krv. Podľa svedkyne, keď
v minulosti prišiel poškodený domov pod vplyvom alkoholu, si zväčša išiel ľahnúť, lebo ráno vstával do
práce. Avšak v tomto prípade na ďalší deň nešiel do práce. U poškodeného bolo zvykom, že keď si vypil
a na ďalší deň nešiel do práce, zvykol spať aj do 18,00 hod.. Preto jej nebolo podozrivé, že spí tak dlho,

nechodil ani jesť, piť ani na WC.
Podľa § 264 ods. 2 Tr. por. súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania
zo dňa 16.9.2014 a vyzval svedkyňu, aby odstránila rozpory a vysvetlila dôvod ich vzniku. Svedkyňa sa
rozpamätala, že dňa 25.7.2014 z domu odišiel prvý syn Milan o 5,30 hod, svedkyňa vstala o 6,00 hod,
potom čo vypila s manželom kávu, tento odišiel do práce, o 11,00 hod odišiel svedok Kováč a následne

bola doma sama s poškodeným, až do príchodu svojho manžela z práce, čo bolo okolo 18,00 hod.

Rovnako aj túto výpoveď súd hodnotí z dôkazného hľadiska ako výpoveď, z ktorej súd nezistil žiadne
podstatnejšie okolností pre rozhodnutie o vine. Preto ani táto výpoveď nie je podstatná pre rozhodnutie
súdu a jej význam je výslovne druhoradý.

Súd pristúpil aj k výsluchu svedka V. M., ktorý však po zákonnom poučení uviedol, že pre svoj zdravotný
stav nie je schopný vypovedať a rozpamätávať sa. Uvedené súd posúdil tak, že svedok sa nepamätá a
v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. prečítal svedkovi zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania, ktorú
však svedok nevedel v ničom doplniť.

Súd hodnotí výpoveď svedka ako nepoužiteľnú, pretože svedok nebol schopný potvrdiť svoju výpoveď
z prípravného konania, preto súd na ňu vôbec neprihliadal. .

Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd so súhlasom prokurátora a obžalovaných prečítal výpoveď svedka W.
A. zo dňa 28.7.2014 z č. l. 86-87, svedka K. S. zo dňa 7.8.2014 z č. l. 95-97, svedkyne M. M. zo dňa

16-9.2014zč.l.122-124asvedkaV.W.zodňa29.7.2014zč.l.106,107azodňa7.8.2014zč.l.116,117.
Súd nepovažoval za potrebné osobne vypočuť týchto svedkov, nakoľko svedok W. A. videl len úder
obžalovaného A.a a potom z miesta činu utiekol, svedok K. S. vypovedal, že pri skutku nebol, rovnako
tak je nepochybné, že pri skutku nebola ani svedkyňa M. M.. Pokiaľ ide o V. W., toho sa nepodarilopredvolať ani predviesť, nakoľko podľa správy polície na č. l. 542 sa dlhodobo zdržiava v zahraničí.
Vzhľadom na obsah jeho výpovede z prípravného konania súd usúdil, že jeho osobný výsluch nie je
potrebný, s čím sa stotožnili aj procesné strany a preto jeho výpoveď súd len prečítal.

Pokiaľ ide o zhodnotenie týchto výpovedi súd konštatuje tieto výpovede neprinášali žiadne relevantné
skutočnosti pre rozhodnutie o vine resp. sa v nich objavujú skutočností, ktoré súd považuje za
preukázané inými už vykonanými dôkazmi.

V rámci znaleckého dokazovania súd vypočul ako znalca V.. D. X., ktorá v tejto trestnej veci podávala
spolu s V.. B. znalecký posudok č. 47/2014 zo dňa 16.10.2014 na č. l. 141-173. Znalkyňa pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom znaleckom
posudku. Na otázku obhajoby znalkyňa odpovedala, že okrem zranení, ktoré vznikli v dôsledku úderu
do hlavy, boli pri pitve zistené poranenie na chrbte a to v zmysle krvných podliatin pozdĺž hrudníkovej

chrbtice, podkožné krvné výrony v úrovni pravej kľúčnej kosti, pod pravou lopatkou, kde boli aj drobné
kožné odreniny, ďalej čerstvá povrchová tržná rana v úrovni pravej sedacej oblasti s krvnou podliatinou v
okolíastaršiapodliatinavpravejsedacejoblasti.Išlooporaneniaľahkéhocharakteru,ktorévzniklitupým
až tupo hranatým predmetom o sile menšej intenzity, v prípade sedacej oblasti bola intenzita väčšia,
ktoré neohrozili život poškodeného, ktoré by si vyžadovali práceneschopnosť a mechanizmus vzniku

mohol byť taký, ako uvádzajú svedkovia a obvinení, teda že došlo do vyššie uvedených miest ku kopaniu
obutou nohou. Okrem týchto poranení boli zistené aj poranenia na predlaktiach, ktoré boli ľahkého
charakteru a ich lokalizácia vykazovala známky toho, že sa menovaný mohol brániť nastavovaním rúk
oproti útočiacim osobám, resp. krytím si hlavy. Čo sa týka času smrti poškodeného, túto určil obhliadajúci
lekár, ktorý ju určil na deň 25.7.2014 cca o 16,00 hod. a to na základe charakteru a rozsahu posmrtných

zmien, ktoré pri obhliadke zistil. Tento jeho názor na dobu smrti nebol v rozpore s pitevným nálezom,
ale vzhľadom na začínajúcu postupnú hnilobu pri pitve, ho už nebolo možné upresniť, alebo inak
jednoznačne upraviť. Na základe pitevného nálezu pri makroskopickom vyšetrení všetkých poranení
vrátane smrteľného vnútro lebečného krvácania, ale aj na základe mikroskopického vyšetrenia krvných
podliatin, odrenín a aj krvného výronu zaistených pri pitve znalci mohli odhadnúť, že k vzniku poranenia

mohlo dôjsť približne na prelome dní 24.7. a 25.7.2014 okolo polnoci a v skorých ranných hodinách dňa
25.7.2014. Všetky zistené poranenia, na základe mikroskopického vyšetrenia nasvedčovali na to, že
vnikli v jednom časovom úseku. Pokiaľ ide o možnosti záchrany života poškodeného znalkyňa uviedla,
že išlo o zranenie, ktoré nebolo smrteľné pre všeobecnú povahu, ale bolo ťažké a život ohrozujúce. Ak
by bola poškodenému poskytnutá odborná lekárska pomoc, čo najskôr od vzniku poranenia, je veľmi

pravdepodobné, že by sa dalo jeho smrti zabrániť. Išlo o mladého jedinca, u ktorého nezistili žiadne
chronické alebo akútne zmeny a za predpokladu, žeby pri ošetrovaní nevznikli komplikácie, mohla sa
jeho smrť odvrátiť. Znalkyňa zopakovala, že významnú rolu zohrala skutočnosť, že poškodený bol v
čase vzniku úrazu v stave opitosti, teda príznaky krvácania a príznaky opitosti sa museli jednoznačne
prekrývať, čo v bežnej praxi je problém, pretože laické osoby nevedia tieto dva stavy teda úraz a opitosť

rozlíšiť. Preto veľmi často aj u iných poranení dochádza k smrti bez poskytnutia lekárskej pomoci.
Ďalejznalkyňazabezprostrednúpríčinusmrtioznačilaťažkýopuchmozguprivnútrolebečnomkrvácaní,
pričom k nemu došlo pri postupnom narastaní krvácania v lebečnej dutine a k zatlačeniu mozgového
kmeňa a následne k jeho zlyhaniu, teda k zlyhaniu centrálnej nervovej činnosti. Za najpodstatnejšie
súd považuje vyjadrenie znalkyne, ktorá na otázku či vie uviesť pravdepodobnejší mechanizmus

vzniku epidurálneho hematómu a opuchu mozgu uviedla, že v danom prípade išlo v podstate o dva
mechanizmy pri ktorých, každé samostatne mohlo spôsobiť to zranenie, teda aj pád na tvrdú podložku
po predchádzajúcom údere do tváre, ako aj mechanizmus našľapovania a kopania do oblasti hlavy
poškodeného. Oba tieto mechanizmy mohli spôsobiť poranenie mozgu a zlomeninu lebky, avšak pri
jednom páde na zem nemuseli vzniknúť zo súdno-lekárskeho pohľadu žiadne vážne poranenia, ktoré

by ohrozili život poškodeného, čo sa týka druhého mechanizmu a to najmä našľapovania na lebku a
príp. aj kopania do lebky, išlo o násilie veľmi prudké, veľmi silné, ktoré pri takom pitevnom náleze,
aký bol zistený, muselo spôsobiť vážne poranenie mozgu a s ním spojené vnútro lebečné krvácanie.
Určiť jednoznačne, či už pri páde, pri jednoduchom páde na pravú spánkovú oblasť poškodeného
nevzniklo niektoré z poranení lebečných kostí, resp. vnútro lebečných kostí, nie je možné. Znalkyňa

napokon uviedla, že ak by brala do úvahy rozsah poranení na lebke menovaného, ktoré bolo spôsobené
našľapovaním prípadne kopaním do lebky môže konštatovať, že poranenie, ktoré ohrozilo život
poškodeného, vzniklo práve pri tomto mechanizme a nie pri páde.Vo vzťahu k tomuto vykonanému znaleckému dokazovaniu súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by
oslabovala, či vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalcom neboli spochybnené

ani po odbornej stránke.

Súd so súhlasom prokurátora, obhajcov a obžalovaných v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecké
posudky: Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z č. l. 176-178 a z č. l. 181-184,
znalecký posudok V.. H. P. V.. T. na vyšetrenie duševného stavu obž. A.ra z č. l. 200-216 , znalecký

posudok MUDr. H. P. V.. T. na vyšetrenie duševného stavu obž. W. z č. l. 217-235, znalecký posudok
V.. H. P. V.. T. na vyšetrenie duševného stavu obž. BL. z č. l. 236 - 252, znalecký posudok W.. Ľ. A. z
odboru psychológie na obž. A. D. Č.. XXX-XXX, znalecký posudok W.. Ľ. A. z odboru psychológie na
obž. W. Č.. XXX-XXX, znalecký posudok W.. Ľ. A. na obž. A.o z č. l. 294-309 a znalecký posudok W..
K. z č. l. 312-323,

Vo vzťahu k týmto prečítaným znaleckým posudkom súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala,
či vyvracala ich dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalcami neboli spochybnené ani po odbornej
stránke.

Boli vykonané aj listinné dôkazy, ktoré navrhol prokurátor, a ktoré tvoria obsah vyšetrovacieho spisu,

a to konkrétne súd prečítal zápisnicu o rekonštrukcii z č. l. 324-348, fotodokumentáciu z čl. 349-366,
zápisnicu o vydaní veci z čl. 367-376, zápisnicu o vydaní veci z čl. 377-388, zápisnicu o ohliadke miesta
činu z čl. 389-391, správu o ohliadke mŕtveho z č. l. 392, predbežnú správu z pitvy Dr. X., F.. B. z č. l.
393, vyčíslenie za pohreb z č. l. 394-399, správu z meteorologickej služby z č. l. 400-401, odpisy registra
trestov obžalovaných zo dňa 20.3.2015 z č. l. 565-567, charakteristiky obžalovaných z č. l. 405-410,

správu z UPSVaR čl. 411-412 a charakteristiky čl. 415-417.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že obžalovaní
popreli svoju vinu. Zo všetkých vypočutých svedkov jedine svedkovia V. S. P. R. S. videli na vlastné
oči priebeh bitky. Výpovede obžalovaných, svedkov V. S. P. R. S., ako aj výpovede ďalších vypočutých

svedkov, ktorí neboli očitými svedkami bitky resp. z rôznych dôvodov nevypovedali priamo o útoku na
poškodeného, vyplýva celý rad rozporov a obsahových nezrovnalostí, ktoré súd evidoval (napr. kto bol
na mieste činu, ktorí svedkovia odišli, kto postavil poškodeného po útoku, kto bol pre vodu, kto oblieval
poškodeného, kde preberali poškodeného, kto zobral mobil poškodenému a podobne), ktoré sa súd ani
nesnažil odstrániť, pretože svoju pozornosť v prvom rade zameral len na objasnenie tých skutočností,

ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o vine, teda kto a ako fyzicky napadol poškodeného. Preto súd pri
ustálení skutku vychádzal len z tých skutočností, ktoré boli potvrdené minimálne dvoma dôkazmi resp.
boli potvrdené výsledkami znaleckého skúmania resp. boli odôvodnené logickou úvahou súdu.
Predovšetkým je potrebné vychádzať z výpovedi obžalovaných, z ktorých po ich vzájomnom
konfrontovaní súd konštatuje, že obžalovaný A. sa priznáva len k jednej facke, otvorenou dlaňou,

po ktorej poškodený spadol na zem. Po odstránení rozporov súd ustálil, že podľa obžalovaného A.
poškodený spadol na ľavú stranu. Viac sa poškodeného nedotkol. Následne obžalovaný A. popisuje
priebeh útoku obžalovaného A. a obžalovaného Pokutu na telo poškodeného. Pôvodne však za osobu,
ktoré skočila poškodenému na hlavu obžalovaný A. označil obžalovaného W., pričom obžalovaný A. tiež
mal kopať do hlavy poškodeného. Napokon uviedol, že si pomýlil osoby a ustálil, že jedinou osobou,

ktorá útočila na hlavu poškodeného bol obžalovaný A.. Z výpovede obžalovaného Pokutu má súd za
preukázané, že obžalovaný A. udrel poškodeného päsťou, v dôsledku čoho poškodený spadol na asfalt
a udrel si hlavu. Rovnako tak vypovedal aj obžalovaný A., svedok W. A. P. B. V. W.. O tom, ako mal
obžalovaný udrieť poškodeného vypovedal aj svedok V. S. P. R. S., ktorí tvrdili, že to bolo otvorenou
dlaňou. Zo znaleckého posudku o príčine smrti poškodeného na str. 19 vyplýva, že tržné rany a krvná

podliatina na hornej pere a natrhnutie sliznice dolnej pery je poranenie typické pre bitie rukou druhej
osoby a mohlo vzniknúť pri údere rukou resp. päsťou druhej osoby. Preto výpoveď svedka V. S. P.
R. S. o údere dlaňou odporuje tomu, čo vypovedali obžalovaní W. P. A., svedkovia W. A. P. V. W. a aj
tomu čo vyslovili znalci a preto súd uzatvára, že muselo ísť o úder päsťou malej až strednej intenzity, po
ktorom poškodený spadol na asfalt a udrel si hlavu. Čo sa týka obžalovaného A. on sám tvrdil, že viac na

poškodeného neútočil. Túto jeho obhajobu potvrdzuje aj výpoveď obžalovaného Pokutu a svedka V. S..
Svedok R. S. a ani iný svedkovia výslovne zase nevypovedajú o tom, že by obžalovaný A. ešte nejako
inak útočil na poškodeného. Jediný, kto usvedčuje obžalovaného A. z ďalšieho útoku na poškodeného
je obž. A., ktorý tvrdí, že A. šľapol poškodenému na hlavu. Toto usvedčovanie zo strany obžalovanéhoA. súd nepovažuje za preukázané žiadnym iným dôkazom, rovnako tak, ako sa žiadnym iným dôkazom
nepodarilo preukázať tvrdenie obžalovaného A., že ešte aj ďalšie osoby okrem obžalovaných fyzicky
napadli a bili poškodeného. Tieto tvrdenia obžalovaného A. o tom, že obžalovaný A. mal šľapať na hlavu

poškodeného súd kvalifikuje ako spôsob obhajoby obžalovaného A., ktorý sa tak snaží rozvrhnúť vinu na
viacero osôb v snahe spochybniť svoju vinu resp. aspoň ju zmierniť. Preto súd neuveril týmto tvrdeniam
a vyslovuje záver, že obžalovaný A. okrem facky inak na poškodeného neútočil.

Obžalovaný Pokuta sa priznal, že on sám dva krát kopol do chrbta nebohému poškodenému. Rovnako

tak ho usvedčuje aj obžalovaný A.. Obžalovaný A. ho usvedčuje aj z kopania do hlavy a aj zo skočenia
na hlavu poškodeného. Svedkovia V. S. P. R. S. najprv v prípravnom konaní pôvodne usvedčovali
obžalovaného Pokutu aj zo skákania po hlave resp. kopania do hlavy poškodeného, ale pred súdom
svoju výpoveď zmenili a trvali na tom, že obžalovaný W. neskákal, ani nekopal do hlavy poškodeného.
Žiaden iný svedok obžalovaného W. neusvedčoval z útoku na hlavu poškodeného. Teda jediným
dôkazom v neprospech obžalovaného je výpoveď obžalovaného A.. Preto súd toto usvedčovanie

obžalovaného Pokutu zo strany obžalovaného A. hodnotí ako nepotvrdené a nedostatočné vzhľadom
k tomu, že aj v tomto prípade súd hodnotí toto tvrdenie obžalovaného A., ako spôsob obhajoby
obžalovaného A., ktorý sa tak snaží rozvrhnúť vinu na viacero osôb, v snahe spochybniť svoju vinu resp.
aspoň ju zmierniť. Preto súd neuveril týmto tvrdeniam obžalovaného BL., navyše tvrdenia svedkov V.
S. P. R.P. S., ktorými najprv usvedčovali a potom síce bez podstatnejšieho dôvodu zmenili v prospech

obžalovaného W.u považuje za slabý dôkaz na uznanie a vyslovenie viny obžalovaného W.. Teda zhrnúc
tieto úvahy súd robí záver, že bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný W.a kopal
poškodeného, ale nie do hlavy. Zo zranení, ktoré boli ustálené na základe pitvy poškodeného súd
dospel k záveru, že muselo ísť o viac kopancov do tela poškodeného, ktoré spôsobili zranenia po tele
poškodeného, okrem hlavy.

Obžalovaný A. sa priznal len ku 3 kopnutiam do chrbta poškodeného, pričom do poškodeného, podľa
slov obžalovaného A., kopali aj ostatní obžalovaní a ešte aj ďalšie osoby, ktoré boli na mieste činu. O
tom, že obžalovaný A. B.kočil poškodenému na hlavu a aj mu kopal do hlavy vypovedal obžalovaný A.
a obžalovaný PY.. B. V. S. usvedčuje A.o, že jednou nohou mu šliapol na hlavu na ľavú stranu hlavy,

dokonca pri odstraňovaní rozporov svedok upresnil, že 5-6 krát šliapol na hlavu. Svedok R. S. tvrdil, že
obž. A. skákal poškodenému po pravej strane hlavy a pri odstraňovaní rozporov si spomenul, že aj kopol
do hlavy. Svedok V. W. hovoril len o kopaní do chrbta, ale túto výpoveď súd hodnotí ako veľmi málo
dôveryhodnú a preto na ňu neprihliada. Okrem iného niet žiadneho iného svedka, ktorý by potvrdzoval
verziu obžalovaného a jeho obhajobu. Teda vychádzajúc z týchto výpovedí súd formuluje záver, že bolo

jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný A. skočil na hlavu poškodeného a aj ho kopal
do hlavy.

Ak zhrnieme vyššie uvedené súd na základe vyššie uvedených úvah a hodnotení dôkazov jednotlivo
a aj v ich vzájomných súvislostiach, má za dôkazne jednoznačne a nepochybne preukázané, že obž.

BY. napadol poškodeného T. M. tým spôsobom, že ho päsťou udrel do oblasti tváre následkom čoho
poškodený spadol na zem, obžalovaný D. W. kopol minimálne dva krát do chrbta a jeden krát do brucha
poškodeného a obžalovaný F. A. opakovane silno a prudko našľapoval prípadne kopal do ľavej bočnej
plochy hlavy.

Takto súd ustálil konania jednotlivých obžalovaných. Ďalej súd skúmal aké následky spôsobilo konanie
každého obžalovaného, pričom sa snažil objasniť, ktoré konkrétne konanie bolo v príčinnej súvislosti k
akým zisteným následkom, teda zraneniam poškodeného. Najzávažnejším následkom celého skutku,
ktorý určoval aj právnu kvalifikáciu zachytenú v obžalobe bola smrť poškodeného, ktorá podľa znalcov
bola dôsledkom zlomeniny lebky za vzniku epiduralného hematómu, pomliaždenia a opuchu mozgu, čo

viedlo k tlačeniu mozgového kmeňa do veľkého záhlavného otvoru, čo spôsobilo porušenie riadiacej
činnosti centrálneho nervového systému a tým vznik bezvedomia a následnej smrti poškodeného. Pri
pitve boli zistené aj ďalšie zranenia na tele poškodeného, pričom znalci sa vyjadrili aj k mechanizmu
vzniku týchto zranení.

Podľa znalcov útok na poškodeného prebiehal v dvoch fázach:
1. úder do oblasti tváre najskôr päsťou inej osoby v stojacej polohe poškodeného, po ktorom došlo k
jednému pádu poškodeného na pravý bok a k udretiu pravej polovice hlavy o tvrdú podložku.2. Po páde poškodeného ihneď došlo ku opakovanému kopaniu a našľapovaniu na hlavu a hrudník v
ležiacej polohe poškodeného.

Otázka teda znie, v ktorej fáze útoku došlo k vzniku tých zranení, ktoré spôsobili smrť poškodeného.
O prvej fáze útoku znalci povedali, že už po páde poškodeného v dôsledku úderu päsťou do oblasti
tváre mohlo dôjsť k zlomenine lebky, ale aj k vzniku vnútrolebečného krvácania a pomliaždenia mozgu
rôzneho rozsahu, avšak na druhej strane pri tomto páde aj vôbec nemuselo dôjsť ku vzniku žiadneho
zásadného život ohrozujúceho poškodenia vnútrolebečných štruktúr. Rovnako aj v druhej fáze útoku

podľa znalcov mohlo dôjsť k zlomenine lebky a k poraneniu vnútrolebečných štruktúr s následným
krvným výronom, avšak aj tu znalci nemohli len na základe pitevného nálezu povedať, či závažné život
ohrozujúce poranenia poškodený utrpel v plnom rozsahu len pri tomto mechanizme. Vzhľadom k tomu,
že pri tejto druhej fáze došlo k odtrhnutiu kože od podkožia, čo predpokladá veľké násilie, znalci len
„predpokladali“, že pri tomto našľapovaní a kopaní do hlavy najskôr vznikla zlomenina lebky, poranenie
mozgu a vnútrolebečné krvácanie. Znalci uzavreli túto otázku tak, že obidva mechanizmy spôsobili

závažné poranenie kostí lebky mozgu a vnútrolebečné krvácanie, avšak do akej miery sa každé z nich
podieľalo na vzniku poranenia nie je možné jednoznačne určiť. Mechanizmus jedného pádu na hlavu a
následne opakované prudké kopanie a našľapovanie na hlavu sa mohli podieľať na vzniku poranenia
jednak samé o sebe a jednak každé z nich určitým podielom.
Tietoznalcamivyslovenézáverysúdvyhodnotiltak,žeznaleckýmskúmanímsanepodarilojednoznačne

určiť, ktorý mechanizmus bol skutočnou príčinou vzniku závažných život ohrozujúcich zranení
poškodeného, teda ktorým mechanizmom došlo k vzniku závažných život ohrozujúcich zranení
poškodeného. Každý jeden mechanizmus môže byť samostatnou príčinou vzniku týchto závažných,
život ohrozujúcich zranení poškodeného resp. obidva mechanizmy mohli pôsobiť popri sebe ako príčiny
vzniku závažných život ohrozujúcich zranení poškodeného, avšak bez možnosti zistenia miery, akou

sa tieto mechanizmy podieľali na vzniku závažných, život ohrozujúcich zranení poškodeného. Uvedené
súd vyhodnocuje tak, že aj keď je podľa znalcov pravdepodobnejšie, že k vzniku závažných život
ohrozujúcich zranení poškodeného došlo v druhej fáze a to najmä s ohľadom na predpoklad prítomnosti
veľkéhonásilia(priktoromdošlokodtrhnutiukožeodpodkožia),nevylučujetentopredpokladalternatívu,
že už po páde, ktorý nastal v dôsledku úderu, reálne došlo k vzniku závažných, život ohrozujúcich

zranení poškodeného. A opačne po prvom páde poškodeného v dôsledku úderu nemuselo dôjsť k
vzniku závažných život ohrozujúcich zranení poškodeného a tieto závažné, život ohrozujúce zranenia
poškodeného objektívne vznikli až pri našľapovaní a kopaní do hlavy. Teda súd má pochybnosť kedy
resp.ktorýmmechanizmomreálnevzniklitietozávažné,životohrozujúcezraneniapoškodeného,pričom
túto pochybnosť sa nepodarilo odstrániť vykonaným dokazovaním. Inak povedané súd na základe takto

znalcami popísanými možnosťami vzniku týchto závažných, život ohrozujúcich zranení poškodeného
nemohol povedať, že boli spôsobené tým, že obžalovaný A.r udrel päsťou poškodeného, ktorý v
dôsledku tohto úderu spadol a udrel si hlavu o tvrdú podložku a vtedy vznikli tieto závažné život
ohrozujúce zranenia poškodeného, pretože by tu stále bola odôvodnená pochybnosť, či tieto zranenia
nespôsobil až obžalovaný A., keď kopal a našľapoval poškodenému na hlavu a opačne súd nemohol

povedať, že tieto zranenia zapríčinil obžalovaný A. keď kopal a našľapoval na hlavu poškodeného,
pretožebytustálebolaodôvodnenápochybnosť,čitietozranenianevznikliužpoúdereodobžalovaného
A., keď poškodený spadol na zem a udrel si hlavu o tvrdú podložku. Preto súd napokon posúdil
túto skutkovú pochybnosť prípadu v prospech obžalovaných a skonštatoval, že nebolo jednoznačne
a nepochybne dokázané, že by konanie niektorého z obžalovaných (A. alebo A.) bola príčinou vzniku

závažných, život ohrozujúcich zranení poškodeného. Z uvedeného dôvodu súd upustil od použitia
právnej kvalifikácie zločinu zabitia v zmysle § 147 ods. 1 Trestného zákona.

Ďalej súd sa snažil ustáliť aké konkrétne zranenia spôsobili obžalovaní svojimi konaniami, ktoré im boli
vykonanými dôkazmi preukázané.

U obžalovaného A. má súd za preukázané, že päsťou udrel poškodeného oblasti tváre, pričom podľa
znalcov tento mechanizmus spôsobil tržnú ranu a krvnú podliatinu na hornej pere a natrhnutie sliznice
dolnej pery.

U obžalovaného W. má súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že kopal do tela
poškodeného, nie však do hlavy, pričom kopania do tela poškodeného podľa znaleckého posudku o
príčine smrti poškodeného spôsobilo - kožné odreniny nad pravou kľúčnou kosťou, pod pravou lopatkou,
na prednej ploche pravého predkolenia, povrchovú tržnozmliaždenú ranku v hornom kvadrante pravejsedacej oblasti s krvnou podliatinou v okolí a ložiskové okrúhle prekrvácania podkožia a svaloviny
pozdĺž hrudníkovej chrbtice. Uvedené zranenia znalci hodnotili ako ľahké, ktoré by si ani nevyžadovali
dobu práceneschopnosti a ani zvláštnu liečbu a zahojili by sa do 7 dní. Iba tržnozmliaždenú ranu v

sedacej oblasti by bolo potrebné zošiť cca 1 stehom, liečba by trvala cca 10 dní. Preto súd tieto zranenia
kvalifikuje ako ublíženie na zdraví.

U obžalovaného A. má súd za preukázané, že opakovane silno a prudko našľapoval prípadne kopal do
ľavej bočnej plochy hlavy, v dôsledku čoho vznikli plošné prekrvácanie mäkkých lebečných pokrývok

za ľavou ušnicou až v ľavej záhlavnej oblasti spolu s krvnou podliatinou na zadnej ploche ľavej
ušnice a kožná odrenina a krvná podliatina na prednej ploche ľavej ušnice, drobné a 3 väčšie
tržnozmliaždené ranky v pravej spánkovej oblasti so zodretiami a kožnými odreninkami okolí, ložiskové
prekrvácania mäkkých lebečných pokrývok a najmä ložiskové odtrhnutie kože od podkožia v úrovní
pravého spánkového svalu a jeho výrazné prekrvácanie. Tieto zranenia podľa znalcov nasvedčujú na
mechanizmus opakovaného, silného a prudkého tangenciálneho tlaku na kožu, preto znalci vylúčili, že

by tieto zranenia vznikli pri jednom páde na pravú polovicu hlavy, ale mohli vzniknúť pri mechanizme
opakovanéhonašľapovaniaprípadnekopaniadoľavejbočnejplochyhlavy.Jedinýktopodľavykonaných
dôkazov kopal resp. skočil na hlavu poškodeného bol obžalovaný A.i. Tieto zranenia znalci hodnotili ako
ťažké s dobou liečby nad 42 dní. Preto súd tento následok kvalifikoval ako ťažkú ujmu na zdraví.
Obžalovaný A. tým že päsťou udrel poškodeného do oblasti tváre na ceste pred krčmou verejne sa

dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného. Obžalovaný Pokuta tým, že kopal do tela poškodeného
na ceste pri krčme verejne sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného a úmyselne inému ublížil
na zdraví. Obžalovaný A. tým, že opakovane silno a prudko našľapoval prípadne kopal do ľavej bočnej
plochy hlavy poškodeného na ceste pri krčme sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného a
úmyselne inému spôsobil ťažkú ujmu na zdraví.

Teda súd napokon dospel k záveru o jednoznačnej a nepochybnej vine obžalovaných za skutok uvedený
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý napĺňa znaky viacerých trestných činov a dopustili sa ich
obžalovaní.

Týmto konaním obžalovaný A. porušil chránený spoločenský záujem, ktorým je pokojné občianske
spolužitie, obžalovaný W. zdravie iného a pokojné občianske spolužitie a obžalovaný A. zdravie iného
a pokojné občianske spolužitie. Podľa spôsobu konania obžalovaných, charakteru a intenzity útoku súd
usudzuje, že išlo u všetkých obžalovaných o úmyselné konanie, pričom úmysel obžalovaného BL. sa
vzťahoval aj na spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodeného.

Pokiaľ ide o subjekt skutkovej podstaty trestného činu z vykonaného znaleckého dokazovania,
predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu obžalovaných má súd za preukázané, že u
obžalovaných nebola zistená prítomnosť žiadnej psychickej poruchy v čase činu tzn., že obžalovaní
mohli rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohli ho aj ovládať.

Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že obžalovaný A. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Obžalovaný W. prečin ublíženia na zdraví
podľa 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Tr. zákona, a obžalovaný A. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví

podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zákona

Určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného ml. W. A.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom ide o násilné konanie, ktorým

obžalovaný porušil pokojné občianske spolužitie..
Priposudzovaníosobypáchateľa,jehopomerovamožnostíjehonápravyvzmysle§34ods.4Tr.zákona
sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy:
· Znalecký posudok MUDr. H.j a MUDr. T.j pos. č. 129/2014 zo dňa 1.9.2014 z č. l. 200-216,· znalecký posudok PhDr. Ľ. A. pos. č. 20/2014 zo dňa 16.9.2014 z č. l. 262-277
· charakteristiku z ÚVV Košice zo dňa 18.9.2014 z č. l. 405,406
· správa z UPSVaR zo dňa 4.11.2014 z č. l. 411,412

· charakteristiku z mesta Medzev z č. l. 415
· odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 20.3.2015 č. l. 565, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný
bol rozsudkom tunajšieho súdu právoplatne odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, avšak nakoľko došlo k upusteniu od potrestania hľadí sa na obžalovaného ako by
nebol odsúdený.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaného možno hodnotiť ako osobu so
sklonom k zbrklosti v jeho kognitívnom správaní, čo zapríčiňuje nedostatočné zohľadnenie dôsledkov
svojho konania, má sklon k neurolabilným a neurotickým reakciám, disponuje aj vyššími citmi a
empatickými schopnosťami, jeho schopnosť odolávať stresu je však nedostatočná a vytvára priestor pre
skratové reakcie, pričom agresívne reakcie nepatria k jeho dominantným črtám správania. Na druhej

strane na základe znaleckých záverov možno konštatovať, že neboli zistené u obžalovaného žiadne
signifikantné markery, ktoré by negatívne ovplyvňovali prognózu jeho prevýchovy a vývoja smerom k
protispoločenskej činnosti tzn., že možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že vývoj jeho
osobnosti možno cielene korigovať k prosociálnemu správaniu. Z charakteristiky Ústavu na výkon väzby
v Košiciach vyplýva, že vo výkone väzby sa správa slušne a disciplinovane, režim väzby dodržiava,

agresívne prejavy neboli zaznamenané. Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že obžalovaný A. ukončil povinnú
školskú dochádzku v 6. ročníku, v príprave na budúce povolanie pokračoval na Strednej odbornej škole
v Moldave nad Bodvou, školský poriadok dodržiaval, v prvom polroku školského roku 2011/2012 sa u
neho objavilo záškoláctvo v rozsahu 93 neospravedlnených hodín. K rodinným pomerom bolo zistené,
že otec obžalovaného zomrel v roku 2006, matka k výchove obžalovaného pristupuje zodpovedne.

U obžalovaného súd právne kvalifikoval jeho konanie ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, za ktorý zákon stanovuje tresnú sadzbu trestu odňatia slobody od 0 - 3 rokov a túto
trestnú sadzbu súd najprv upravoval v zmysle § 117 ods. 1 Trestného zákona, keďže ide o mladistvého
páchateľa a následne túto sadzbu upravoval v zmysle § 38 Tr. zákona nasledujúcim spôsobom.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona súd posúdil to, že obžalovaný viedol riadny
životaakoďalšiupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l)Tr.zákonasúdposúdilto,žesakukonaniu,
ktoré mu bolo dôkazne preukázané priznal a úprimne ho oľutoval. Súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Teda v danom prípade ide o prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, čo odôvodňuje postup

v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona. Preto súd upravoval zákonom ustanovenú trestnú sadzbu 0 - 3 roky
najprv tak, že ju znížil v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona na polovicu t. j. na 0 - 1,5 roka a v rámci tejto
trestnej sadzby znižoval hornú hranicu o jednu tretinu t. j. o 6 mesiacov. Po úprave súd dostal trestnú
sadzbu v rozpätí od 0 do 1 roka.

Napriek tomu, že obžalovaný A.r je osoba, na ktorú sa hľadí akoby nebol odsúdený, jeho doterajší
život vykazuje isté protispoločenské prejavy, ktoré začínali neospravedlnenými absenciami v škole a
prerástli do požívania alkoholických nápojov, pričom sa dostal už aj do konfliktu s normami trestného
práva. Napriek tomu súd poukazuje na pozitívnu prognózu jeho možnej prevýchovy a usmernenia jeho
správania. Vzhľadom k tomu súd dospel k záveru, že je nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia

slobody pri hornej hranici upravenej trestnej sadzby. Ako primeraný trest odňatia slobody súd vymeral
nepodmienečný trest vo výmere 8 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že ide o mladistvého obžalovaného,
ktorý ešte neprekročil 18 rokov svojho veku, súd v zmysle § 117 ods. 4 Trestného zákona zaradil
obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Uvedený trest podľa názoru súdu bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život,

pričom sa dosiahne aj účinné predchádzanie protiprávnych činov a bude primerane chránená aj
spoločnosť.

Určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného ml. D. W.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona, pričom ide o násilné konanie, ktorým obžalovaný porušil jeden z

najdôležitejších spoločenských záujmov, ktorým je zdravie poškodeného a súčasne porušil aj pokojné
občianske spolužitie.
Priposudzovaníosobypáchateľa,jehopomerovamožnostíjehonápravyvzmysle§34ods.4Tr.zákona
sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy:
· Znalecký posudok MUDr. H. P. V.. T. pos. č. 131/2014 zo dňa 2.9.2014 z č. l. 217-235,

· znalecký posudok PhDr. Ľ.C. A. pos. č. 21/2014 zo dňa 16.9.2014 z č. l. 278-293
· charakteristiku z ÚVV Košice zo dňa 18.9.2014 z č. l. 407,408
· správa z UPSVaR zo dňa 30.7.2014 z č. l. 413,414
· charakteristiku z mesta Medzev z č. l. 416
· odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 20.3.2015 č. l. 566, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný
nebol doposiaľ trestne odsúdený.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaného možno hodnotiť ako osobu, u ktorej
cieľavedomosť nemá hlavnú riadiacu funkciu, bez dostatočnej pozornosti na dôsledky svojho správania
a dopadov jeho reakcii na iných ľudí, jeho vývoj prebieha v kvadrante cholerického temperamentu,
na čo nadväzuje impulzivita a agresivita pri zvládaní zložitejších situácii, kedy je jeho správanie

motivačne podriadené egoistickej a egocentrickej orientácii. Ďalej boli u obžalovaného zistené asociálne
postoje k okoliu a nedostatok frustračnej tolerancie. Pokiaľ ide o možnosti jeho prevýchovy, znalec
konštatuje že typ jeho osobnostnej štruktúry predstavuje nemennú a zmenám neprístupnú osobnosť, čo
súhrnne predstavuje obzvlášť nízku šancu na zmenu jeho osobnosti v rámci jeho prevýchovy, ktorú ale
samozrejme nie je možné úplne vylúčiť. Z charakteristiky Ústavu na výkon väzby v Košiciach vyplýva,

že vo výkone väzby sa správa slušne a disciplinovane, režim väzby dodržiava, agresívne prejavy
neboli zaznamenané. Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že obžalovaného Pokutu vedú vo svojej agende
z dôvodu asociálneho správania sa mladistvého Pokutu. Obžalovaný Pokuta ukončil povinnú školskú
dochádzku v piatom ročníku, v príprave na budúce povolanie nepokračoval zo subjektívnych dôvodov, je
nezamestnaný, vedený na úrade práce, mal pravidelnú školskú dochádzku, nepatril medzi záškolákov,

vo vzdelávacom procese dosahoval slabé výsledky, čo spôsobilo, že viackrát opakoval ročník. Počas
povinnej školskej dochádzky bol zaznamenaný konflikt s učiteľkou, ktorého hlavným aktérom síce
obžalovaný nebol, ale neodpustil si nevhodné poznámky na učiteľku. K rodinným pomerom bolo zistené,
že rodičia k výchove obžalovaného pristupujú zodpovedne a primerane svojim schopnostiam.

Keďže u obžalovaného ide o jednočinný súbeh dvoch rôznorodých trestných činov - prečin ublíženia na
zdraví a prečin výtržníctva, v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal úhrnný trest, pričom ako
základ trestnej sadzby použil trestnú sadzbu zakotvenú Trestným zákonom za najprísnejší zbiehajúci
sa trestný čin, čo v tomto prípade je prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý zákon
stanovuje tresnú sadzbu trestu odňatia slobody od 0 - 3 rokov a túto trestnú sadzbu súd upravil najprv

v zmysle § 117 ods. 1 Trestného zákona, čím dostal sadzbu 0 - 1,5 roka a následne túto upravoval v
zmysle § 38 Tr. zákona nasledujúcim spôsobom.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona súd posúdil to, že obžalovaný viedol riadny
životaakoďalšiupoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.l)Tr.zákonasúdposúdilto,žesakukonaniu,

ktoré bolo dôkazne preukázané priznal a úprimne ho oľutoval. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to
v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Teda v danom prípade
ide o prevažujúci pomer poľahčujúcich okolností, čo odôvodňuje postup v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona.
Preto súd upravoval trestnú sadzbu 0 - 1,5 roka tak, že znižoval hornú hranicu o jednu tretinu t. j. o 6
mesiacov. Po úprave súd dostal trestnú sadzbu v rozpätí od 0 do 1 roka.

Na základe vyššie konštatovaných zistení súd dospel k záveru, že obžalovaný je osoba s negatívnymi
spoločenskými rysmi, u ktorého zlyháva vlastná kontrola svojho správania, kedy obžalovaný nie je
schopný v plnej miere prispôsobovať sa spoločenským očakávaniam. U obžalovaného sa už začali
objavovať protispoločenské prejavy, ktoré postupne prerástli až do predmetnej trestnej činnosti. Ďalej

aj relatívne negatívna prognóza jeho ďalšieho správania a prevýchovy, vedú súd k záveru, že je
potrebné rázne zakročiť voči obžalovanému a uložiť prísny trest, ktorý by bol jasným signálom pre
mladistvého, ale aj ostatných členov spoločnosti, že je potrebné prehodnotiť svoje doterajšie správanie
a začať sa orientovať v smere prosociálneho správania. Vzhľadom k týmto záverom súd rozhodol, žeje nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom súd prihliadol aj na zbiehajúci sa
trestný čin a rozhodol sa uložiť trest pri hornej hranici trestnej sadzby, pochopiteľne o niečo prísnejší
ako u obžalovaného A..

Ako primeraný trest odňatia slobody súd vymeral nepodmienečný trest vo výmere 10 mesiacov.
Vzhľadom k tomu, že ide o mladistvého obžalovaného, ktorý ešte neprekročil 18 rokov svojho veku,
súd v zmysle § 117 ods. 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Uvedený trest podľa názoru súdu bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život,

pričom sa dosiahne aj účinné predchádzanie protiprávnych činov a bude primerane chránená aj
spoločnosť.

Určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného F. A.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného

následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločinu ublíženia na zdraví podľa
§ 155 ods. 1 Trestného zákona, pričom ide o násilné konanie, ktorým obžalovaný porušil jeden z

najdôležitejších spoločenských záujmov, ktorým je zdravie poškodeného a súčasne porušil aj pokojné
občianske spolužitie.
Priposudzovaníosobypáchateľa,jehopomerovamožnostíjehonápravyvzmysle§34ods.4Tr.zákona
sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy:
· Znalecký posudok MUDr. H. P. V.. T. pos. č. 132/2014 zo dňa 3.9.2014 z č. l. 236-252,

· znalecký posudok PhDr. Ľ.C. A. pos. č. 22/2014 zo dňa 16.9.2014 z č. l. 294-309
· charakteristiku z ÚVV Košice zo dňa 18.9.2014 z č. l. 409,410
· charakteristiku z mesta Medzev z č. l. 417
· odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 20.3.2015 č. l. 567, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný
nebol doposiaľ trestne odsúdený.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaného možno hodnotiť ako nevyrovnanú
osobnosť s prevahou psychopatických a sociopatických čŕt, zníženou kontrolou správania, s nízkou
frustračnou toleranciou, sklonom ku skratovým reakciám a sklonom k impulzívnemu a agresívnemu
správaniu, absenciou vyšších citov s egoistickou a egocentrickou orientáciou, pri ktorej potreby iných

ľudí sú často ignorované, pričom sociálny rozmer jeho osobnosti vykazuje negativistické postoje. Pokiaľ
ide o možnosti jeho prevýchovy, znalec vyslovil záver, že celkovo treba prognózu prevýchovy a ďalšieho
vývoja jeho osobnosti brať za limitovanú a málo pravdepodobnú, zároveň ju ale nie je možné úplne
vylúčiť. Z charakteristiky Ústavu na výkon väzby v Košiciach vyplýva, že vo výkone väzby sa správa
slušne a disciplinovane, režim väzby dodržiava, agresívne prejavy neboli zaznamenané.

Keďže u obžalovaného ide o jednočinný súbeh dvoch rôznorodých trestných činov - zločin ublíženia na
zdraví a prečin výtržníctva, v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal úhrnný trest, pričom ako
základ trestnej sadzby použil trestnú sadzbu zakotvenú Trestným zákonom za najprísnejší zbiehajúci sa
trestný čin, čo v tomto prípade je zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý zákon

stanovuje tresnú sadzbu trestu odňatia slobody od 4 - 10 rokov a túto trestnú sadzbu súd upravoval v
zmysle § 38 Tr. zákona nasledujúcim spôsobom.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. d) Tr. zákona súd posúdil to, že obžalovaný spáchal
trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona súd posúdil to,

že doposiaľ viedol riadny život. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to v zmysle § 37 písm. h)
Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Teda v danom prípade ide o prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností, čo odôvodňuje postup v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona. Preto súd upravoval
trestnú sadzbu 4 - 10 rokov tak, že znižoval hornú hranicu o jednu tretinu t. j. o 2 roky. Po úprave súd
dostal trestnú sadzbu v rozpätí od 4 do 8 rokov.

Na základe vyššie konštatovaných zistení súd dospel k záveru, že obžalovaný je osoba s negatívnymi
osobnostnými rysmi, u ktorého zlyháva vlastná kontrola svojho správania, kedy obžalovaný nie je
schopný v plnej miere prispôsobovať sa spoločenským očakávaniam. Ďalej aj relatívne negatívnaprognóza jeho ďalšieho správania a prevýchovy, vedú súd k záveru, že je potrebné rázne zakročiť voči
obžalovanému a uložiť prísny trest, ktorý by bol jasným signálom pre obžalovaného, ale aj ostatných
členov spoločnosti, že takéto správanie spoločnosť nebude tolerovať a jednoznačne takéto správanie

odsudzuje. Vzhľadom k týmto záverom súd rozhodol, že je nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody, pričom súd prihliadol aj na zbiehajúci sa trestný čin a rozhodol sa uložiť trest pri dolnej
hranici trestnej sadzby.
Ako primeraný trest odňatia slobody súd vymeral nepodmienečný trest vo výmere 5 rokov. Vzhľadom
k tomu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku nebol vo

výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uvedený trest podľa názoru súdu najlepšie zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania takejto trestnej činnosti

Čo sa týka nároku poškodenej pozostalej F. M., táto sa ako poškodená pripojila do trestného konania a
tiež ako poškodená si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody z titulu pohrebného vo výške 1
200,- €. K tomuto nároku boli v prípravnom konaní obstarané aj listinné dôkazy a to faktúra č. 3960/14
zo dňa 30.7.2014 na č. l. 394, objednávka kvetinovej výzdoby na č. l. 395, predkalkulácia na č. l. 396,
príjmový pokladničný doklad č. 1430524 na č. l. 397 a faktúra č. 14/0575 zo dňa 29.7.201 na č. l.

398. Vzhľadom k tomu, že súčet súm vyplývajúci z predložených finančných dokladov nezodpovedá
výške uplatneného nároku, bolo by potrebné pre zákonné a vecne správne rozhodnutie o nároku
poškodenej na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, hlavne preskúmať či uplatnený nárok
pokrýva aj zhotovenie pomníka apod., čo si vyžaduje dodatočne vypočuť poškodenú a obstarať aj
ďalšie listinné dôkazy, čo vzhľadom na väzobné stíhanie obžalovaných prekračuje potrebný rámec

dokazovania v trestnom konaní zameranom na včasné rozhodnutie o vine obžalovaných a spravodlivé
potrestanie páchateľov. Preto súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske
súdne konanie.
Obžalovaný ml. W. A.
-verejne sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného

Obžalovaný ml. D. W.
-verejne sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného a inému úmyselne ublížil na zdraví

Obžalovaný Dávid Bugi

- verejne sa dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného a inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu
na zdraví

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-

ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje
Krajský súd Košice - okolie