Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/174/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514010842
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2015:7514010842.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a

prísediacich P. A. P. J.. Q.. K. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. októbra 2015 v Košiciach
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:

X. V.. W. A. - N.. X.X.XXXX M. K., C. A. K. XXX/XX, V., Y. K. - Y., Y. X.X.XXXX M. ÚVV Košice

X. V.. D. W. - N.. XX.XX.XXXX M. K., C. A. K. XXX/XX, V., Y. K. - Y., Y. XX.X.XXXX M. Ú. K.

X. F. A. - N.. XX.XX.XXXX M. K., C. A. K. XXX/XXX, V., Y. K. - Y.Z., Y. XX.X.XXXX M. Ú. K.

s ú v i n n í, ž e

v V., okr. Košice- okolie, dňa 24.7.2014 v neskorých nočných hodinách, v rómskej osade na ul. Kováčskej

pred pohostinstvom, po predchádzajúcom konflikte obžalovaný ml. W. A. fyzicky napadol poškodeného
T. M. tým spôsobom, že ho päsťou udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem,
vtedy k nemu pribehli obžalovaní ml. D. W. P. F. A., ktorí na zemi ležiaceho poškodeného fyzicky
napadli tak, že mu nohami skočili na hlavu, ako aj na oblasť ľavého boka, pričom obžalovaný F. A.
viackrát, následne ho opakovane kopali do oblasti hlavy a trupu, spôsobiac poškodenému zranenia,
a to zlomeninu lebky, pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie a početné kožné odreniny, krvné
podliatiny a následkom týchto zranení poškodený T. M. dňa 25.7.2014 zomrel,

t e d a

Obžalovaný ml. W. A.
- v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného, avšak k dokonaniu činu nedošlo a verejne sa
dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného

Obžalovaný ml. D. W.
- v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdravé inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a verejne sa dopustil
výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného

Obžalovaný F. A.
- v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdravé inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a verejne sa dopustil
výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného

t ý m s p á c h a l iObžalovaný ml. W. A.
- v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona,

Obžalovaný V.. D. W.
- zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zákona,

Obžalovaný F. A.
- zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Za to sa odsudzujú

Obžalovaný V.. W. A.:

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr. zákona,
§ 117 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na
výkon trestu pre mladistvých.

Obžalovaný V.. D. W.:

Podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 117
ods. 1, § 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 ( štyroch ) rokov.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na

výkon trestu pre mladistvých.

Obžalovaný F. A.:

Podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. d), j), § 37 písm. h), § 38 ods. 3, ods. 8, § 41 ods. 1

Tr. zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 ( sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkazuje poškodenú F. M., N.. XX.X.XXXX M. E., Č. T., C. A. V., B. V. Č.. XX,
W.V.,K.Č..XX,okresKošice-okoliesosvojimnárokomnanáhraduškodynaobčianskesúdnekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 2.12.2014 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len ako „prokurátor“)
obžalobu na obžalovaného V.. W. A., V.. D. W. P. F. A. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zabitia

podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona.

Nazačiatkuhlavnéhopojednávaniasúdzisťovalzáujemstránuzavrieťdohoduovineatreste.Prokurátor
nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste a tak súd pristúpil k vykonaniu hlavného pojednávania.
Po prednesení obžaloby súd prečítal návrh poškodenej F. M. (ďalej len ako „poškodená“) na náhradu

škody z č. l. 138.
V zmysle § 257 Tr. por. súd umožnil obžalovaným urobiť vyhlásenie o svojej vine. Obžalovaní využili
túto možnosť a vyhlásili, že sa cítia byť nevinní.
Vzhľadom k tomuto vyhláseniu obžalovaných súd rozhodol, že vykoná dokazovanie v celom navrhnutom
rozsahu.V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní boli vykonané nasledujúce dôkazy, ktoré súd hodnotí
jednotlivo nasledovným spôsobom.

Obžalovaný W. A. vo svojej výpovedi uviedol, že v daný deň on a svedkovia F. K., M. H. P. K. S. stretli
pri dome obžalovaného T. M. (ďalej len ako „poškodený“). Poškodený pozval obžalovaného, aby si išiel
s ním vypiť, lebo jeho dieťa malo narodeniny. Išli preto k poškodenému a u neho v letnej kuchynke asi
polhodinu popíjali alkohol. Potom ich matka poškodeného vyhnala, preto išli do domu obžalovaného,
konkrétne tiež do letnej kuchynky a tam ďalej požívali alkohol. Tam poškodený v prítomnosti svedkov

M. H. P. K. S. začal obžalovanému nadávať. Obžalovaný s poškodeným vyšli vonku, pričom v letnej
kuchynke ostala len svedkyňa M. H. P. K. S.. Na dvore poškodený dal obžalovanému facku a odišiel von
z dvora na cestu. Obžalovaný išiel na WC a potom išiel za poškodeným na ulicu, kde mu poškodený tiež
nadával. Obžalovaný na ulici vrátil poškodenému facku a to tak, že dlaňou pravej ruky ho udrel na ľavé
líce. V dôsledku facky poškodený spadol na asfalt najprv obžalovaný vypovedal, že na pravý bok, neskôr
povedal, že to bolo na ľavý bok. Presne si nevedel spomenúť uviedol, že presnejšie si to pamätal, keď

vypovedal pár dní po skutku. Potom pribehol k poškodenému obžalovaný F. A., ktorý oboma nohami
skočil poškodenému na hlavu, ktorá v dôsledku toho dopadla pravou časťou dole na asfalt, následne
kopalpoškodenéhodohlavyadotrupu-presnejšiedoprednejčastitrupu,tedadobruchaadohrude,ale
nevedel povedať koľkokrát. Poškodený ležal a nehýbal sa, ani nekričal, ale otáčal sa. Hneď krátko potom
pribehol obžalovaný D. W., ktorý kopol poškodeného dva krát do chrbta. Potom obžalovaný sa zľakol, ale

na obranu poškodeného sa neodvážil postaviť, lebo bol opitý a preto utiekol domov pre svedkyňu M. H.
P. K. S., aby pomohli poškodenému. Keď obžalovaný spolu so svedkami Viktóriou H. P. K. S. vychádzali
vonku, poškodený v tom čase ležal na zemi, na tom mieste, kde ho predtým obžalovaní W. P. A. kopali.
Obžalovaní W. P. A. iba stáli pri poškodenom, už ho nebili, potom obžalovaný A. B. B. K. S. a M. H. dvihli
poškodeného a poslali svedka Mária Polyaka po vodu. Vtedy si obžalovaný A. všimol na poškodenom

zranenia. Obžalovaný konkretizoval, že v čase keď dal poškodenému facku, na mieste činu boli ako
svedkovia V. S., R. S.Á., V. W., V. W. P. V. W.. B. V. W. išiel pre vodu, ktorou obliali poškodeného, ktorý
podľa obžalovaného A. bol normálny, obžalovaný A. nevidel na ňom žiadne zranenia. Poškodeného
sa pýtala svedkyňa H., či vie ako sa volá, koľko má rokov, ako sa volajú ďalšie osoby na mieste činu.
Poškodený odpovedal dobre a následne obžalovaní W. P. A. sa ponúkli, že poškodeného odvedú domov.

Odviedli ho teda domov a obžalovaný A. tiež išiel domov, ostatní prítomní svedkovia ostali na mieste
činu. Na ďalej položené otázky obžalovaný A. odpovedal, že si nevšimol čo mali obžalovaní W. P. A.
obuté, obžalovaný A. a poškodený mali najviac vypité, poškodený sa tackal, nadával, čo bolo typické pre
neho, v čase keď bol opitý. Obžalovaní W. P. A. mali tiež vypité alkoholické nápoje. Obžalovaný A. trval
na tom, že dôvodom, prečo dal poškodenému facku bolo, že mu poškodený nadával a tiež mu predtým

dal facku. Obžalovaný na jednej strane poprel, že by došlo k pádu poškodeného pred jeho úderom a na
druhej strane potvrdil, že do poškodeného kopali len obžalovaný Pokuta a obžalovaný A., nikto iný.

Podľa obžalovaného A., na konci útoku, boli na mieste činu tí istí svedkovia, ako na začiatku, nikto počas
bitky z miesta činu neodišiel.

Za účelom odstránenia rozporov vo výpovedi obžalovaného súd na návrh prokurátora prečítal podľa §
258 ods. 4 Tr. por. výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 30.7.2014. Obžalovaný bol
vyzvaný, aby odstránil vzniknuté rozpory a vysvetlil dôvod ich vzniku. Obžalovaný uviedol, že si myslí,
že pred policajtom nehovoril, že obžalovaný Pokuta a obžalovaný A., keď niesli poškodeného domov,

že ho po ceste ešte raz zbili. Potvrdil, že zabudol uviesť, že naozaj ho poškodený olial vínom a to
pre odstup času, pričom ho olial vínom ešte v letnej kuchynke a potom znova na ceste. Obžalovaný
jednoznačne trval na tom, že facku od poškodeného dostal na dvore a on poškodenému dal facku na
ceste, po ktorej poškodený spadol na pravú stranu. Hlavný rozpor spočíval však v to, že v prípravnom
konaní vo svojej výpovedi zo dňa 30.7.2014 uviedol, že na hlavu poškodeného skočil obžalovaný Pokuta

a pred súdom uviedol, že to bol obžalovaný A.. Obžalovaný zotrval na tom, že na hlavu poškodeného
skočil obžalovaný A.. Vznik rozporov vysvetlil tým, že keď vypovedal pred policajtom, bol pod stresom
zo smrti poškodeného a preto sa pomýlil tak, že si zamenil obžalovaného W. B. A., lebo mali obaja
rovnaké nohavice. Uvedenú mýlku obžalovaný zistil pred 4-5 mesiacmi, preto bol ešte raz vypovedať
dňa 3.9.2014 a tam už vypovedal správne. Obžalovaný poprel, že by ho niekto ovplyvňoval, ako má

vypovedať. Obžalovanému bola prečítaná aj výpoveď z prípravného konania zo dňa 3.9.2014, ktorú
obžalovaný označil za správnu.Výpoveď obžalovaného možno hodnotiť ako v celku logickú a vecnú, i keď sa v jeho výpovedi
objavil dosť podstatný rozpor v označení osôb, ktoré mali útočiť na hlavu poškodeného. Obžalovaný
vzniknutý rozpor vysvetlil tým, že si zamenil osoby útočníkov, pričom po prečítaní oboch jeho výpovedí

z prípravného konania ustálil a zotrval v tom, že na hlavu poškodeného skočil a aj kopal do hlavy
poškodeného obžalovaný A., pričom obžalovaný W. kopal poškodeného do chrbta. Uvedenú zmenu vo
výpovedi, vzhľadom na dôvod, akým vysvetlil obžalovaný A. jej vznik, súd považuje za nepresvedčivý
a danú zmenu vo výpovedi obžalovaného A. hodnotí ako účelovú a tendenčnú v snahe napomôcť
obžalovanému W. vyhnúť sa zodpovednosti za smrť poškodeného. Preto na základe výpovede

obžalovaného A. zo dňa 30.7.2014 má súd za preukázané, že obžalovaný Pokuta je usvedčovaný touto
výpoveďou zo skočenia nohami na hlavu poškodeného a následného kopania do hlavy poškodeného.
Odhliadnuc od uvedeného rozporu v ostatných častiach výpoveď obžalovaného A. pôsobí celkom
dôveryhodne a presvedčivo, avšak pre správne vyhodnotenie vypovedaných skutočností a okolností,
nie je možné ju nekriticky považovať za nespochybniteľnú a naopak je potrebné ju konfrontovať s ďalšími
vo veci vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný D. W. pred súdom uviedol, že poškodený spolu so svedkyňou H. prišli do tábora a obaja
spolu vonku na ceste požívali alkohol spolu aj s obžalovaným A.. Na ceste požíval alkohol aj obžalovaný
W. spolu s obžalovaným A.. Následne poškodený sa pridal k obžalovanému W. P. A. a spolu s nimi
požíval alkohol. Vtedy obžalovaný A. udrel poškodeného, ktorý v dôsledku uvedeného spadol na zem.

ObžalovanýW.tvrdil,ženevidelakoobžalovanýA.udrelpoškodeného,lebosarozprávalsobžalovaným
A.. Zaregistroval iba to, že poškodený spadol na zem na pravú stranu a udrel si pri tom hlavu. Potom
pribehol k poškodenému obžalovaný F. A. a oboma nohami mu skočil na hlavu a aj kopal poškodeného
do hlavy. Obžalovaný W. sa priznal, že on sám dva krát kopol do chrbta nebohému poškodenému.
Potom poškodeného prestali biť a postavili ho na nohy. Poškodenému tiekla krv z pery a sťažoval sa, že

ho bolí hlava, bol pri vedomí a komunikoval s obžalovanými. Obžalovaný PY. spolu s obžalovaným A.
zobrali poškodeného domov. Obžalovaný Pokuta nevedel uviesť akou silou napadol poškodeného lebo
bol opitý, pamätal si len, že kopal do dolnej časti chrbta, bližšie ku zadku poškodeného a v tom čase
mal obuté botasky. Obžalovaný A. mal tiež obuté botasky. Poškodený v čase jeho útoku ležal na pravej
strane. Keď poškodeného doniesli domov, odniesli ho dnu do domu, kde bola tma, lebo nemali elektrinu.

Podľa slov obžalovaného W., obžalovaný A. bol na mieste činu počas celého útoku na poškodeného,
pričom poškodený sa bezprostredne pred skutkom správal slušne. Poškodeného prestali biť preto, lebo
obžalovaný A. poškodenému skákal po hlave a viackrát ho aj kopol do hlavy, tak mu povedal, aby mu
dal pokoj, pretože poškodený nemohol vstať zo zeme. Podľa obžalovaného W., po celý čas pri incidente
boli prítomní svedkovia R. S., V. S., W. A., V. W., V. W., V. W. P. H. A., ktorí sa do bitky nezapojili. Za

účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď
obžalovaného z 29.7.2014 z čl. 73-74

Súd vyzval obžalovaného, aby odstránil rozpor, keď pred súdom uviedol, že nevidel, ako obžalovaný
A. udrel poškodeného, pričom v prípravnom konaní presne popísal, čím ho udrel, kam ho udrel a ako

poškodený spadol. Obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal tak preto, že obžalovaný A.
ho nahovoril, aby tak vypovedal, aby všetko povedal na obž. A.., teda to, že obž. A. poškodeného udrel
päsťou. Obžalovaný trval na tom, že obž. A. skočil na hlavu poškodeného oboma nohami a tiež, že útok
na poškodeného skončil tak, že skutočne odhodil A.o od poškodeného, tak ako vypovedal na polícii.
Poškodený kráčal domov sám, podopierali ho, ale nikto poškodeného cestou domov nebil.

Obžalovaný W.a vo vzťahu ku obžalovanému A. uviedol, že nevidel obžalovaného A., Ž.Z. by kopol
poškodeného do hlavy, alebo šľapol poškodenému na hlavu.

Výpoveď obžalovaného W. súd hodnotí tiež ako v podstate logickú a vecnú, ktorej dôveryhodnosť a

presvedčivosť je však oslabovaná predovšetkým v tej časti, v ktorej obžalovaný Pokuta vypovedá
o údere obžalovaného A., kde oproti svojej výpovedi z prípravného konania, pred súdom tvrdil, že
nevidel ako obžalovaný A. udrel poškodeného. Dôvod, ktorým obžalovaný W.a vysvetlil uvedený rozpor
súd považuje za málo presvedčivý. Tvrdenie obžalovaného W.u, že na takúto výpoveď ho nahovoril
obžalovaný A., teda aby všetko povedal na obžalovaného A.a neobstojí, nakoľko obžalovaný Pokuta v

ďalšej časti svojej výpovede v prípravnom konaní v rozpore s tým, čo uviedol, jednoznačne usvedčuje
obžalovaného A. z kopania do hlavy poškodeného. Z uvedeného dôvodu súd neuveril obžalovanému
a má za to, že obžalovaný videl útok obžalovaného A. na poškodeného, pričom išlo o úder päsťou
do tváre poškodeného, v dôsledku čoho poškodený spadol na asfalt a udrel si hlavu. Pokiaľ ide oďalšie vypovedané skutočnosti, súd vzhľadom k tomu, že neuveril obžalovanému PY.i, že o údere A.
do poškodeného, vypovedal len v dôsledku toho, že ho nahovoril obžalovaný A., aby všetko hodili na
obžalovaného A., nemôže bez všetkého tieto skutočnosti považovať za dôveryhodné a presvedčivé bez

toho, aby tieto skutočnosti nekonfrontoval s ďalšími vykonanými dôkazmi.

Obžalovaný A.i predmetný skutok ako aj okolností, ktoré predchádzali samotnému skutku popísal tak, že
v Medzeve pri krčme, kde bol spolu s obžalovaným D. W. videl, ako obžalovaný A. udrel poškodeného
päsťou asi pravej ruky do zubov resp. do úst. Poškodený spadol na zem, pričom bolo počuť, že si

silno udrel hlavu o asfalt. Poškodený spadol dozadu na chrbát. Potom pribehol zozadu k poškodenému
obžalovaný D. W. a kopol ho do hlavy a tiež mu oboma nohami skočil na hlavu. Poškodený v tom čase
ležal na pravom boku, teda mu skočil na ľavú stranu hlavy. Poškodený sa nepretočil, iba si viac chránil
hlavu. Potom prišiel on a obaja kopali spoločne do chrbta poškodeného asi 2-3 krát. V tom čase tam
bol svedok V. S. P. R. S., to boli svedkovia, ktorí sa tiež zapojili do bitky a tiež kopali poškodeného do
chrbta. Boli tam aj iné osoby, ktoré tiež stáli okolo poškodeného a tiež kopali ho do chrbta. Potom tieto

osoby zakričali, že je mŕtvy, preto obžalovaný A., obžalovaný D.N. W., ako aj svedkovia utiekli z miesta
činu. Obžalovaný A. doplnil výpoveď, že po tom čo obžalovaný A. udrel poškodeného päsťou a po tom,
čo prišiel k poškodenému obžalovaný Pokuta, obžalovaný A. šliapol poškodenému na hlavu. Potom čo
utiekli z miesta činu sa obžalovaný A. ako prvý vrátil k poškodenému spolu s obžalovaným W.m a spolu
zdvihli poškodeného a odniesli ho ku potoku na kamene, kam následne prišla svedkyňa M. H., niekto

zbehol do potoka pre vodu, ktorou oblievali poškodeného, lebo bol otrasený a nevedel stáť na vlastných
nohách. Obžalovaný A. videl, že poškodený krváca z pier a na pravej strane mal trošku zakrvavené pod
vlasmi. Potom poškodeného zodvihli a odniesli ho domov. Doma ho dali na posteľ a nechali ho tam.

Obžalovaný sa priznal, že on sám 3 krát kopol poškodeného do chrbta, pričom mal obuté botasky čierno-

zelenej farby. V čase, keď spolu s obžalovaným W. niesli poškodeného domov, obžalovaný A. pribehol k
ním s tým, že chcel ešte päsťou udrieť poškodeného, ale obžalovaný ho odhovoril. Počas cesty domov
ani on, ani obžalovaný Pokuta poškodeného už nebili

Obžalovaný poprel, že by nahováral obžalovaného W. ako má vypovedať, rovnako poprel, že by kopol

poškodeného do hlavy alebo mu šľapol na hlavu. Ako prvý zaútočil na hlavu poškodeného obžalovaný
BY. a potom obžalovaný W.. Na návrh prokurátora súd v zmysle § 258 ods. 4 Tr. por. prečítal výpoveď
obžalovaného z prípravného konania zo dňa 29.7.2014 z čl. 78-79

Obžalovanýuviedol,ženevidírozpory,trvalnatom,žetobolotakakovypovedalpredsúdom,potvrdil,že

pred rekonštrukciou mu obžalovaný W. povedal rómsky, aby vypovedal tak, ako vypovedal pred vzatím
do väzby a tiež trval na tom, že po skutku sa mu obžalovaný W. priznal, že kopal poškodeného do hlavy.

Výpoveď obžalovaného A.o, súd samu o sebe, na prvý pohľad považuje za celkom presvedčivú a

dôveryhodnú, bez logických rozporov a protirečení až na tú skutočnosť, že oproti prípravnému konaniu
obžalovaný pred súdom uvádzal nové, pre rozhodnutie o vine, dosť podstatné okolností a to v prvom
rade to, že na fyzickom útoku proti poškodenému sa zúčastnili aj ďalšie osoby a že nielen obžalovaný
A., ale aj obžalovaný W.a kopol a skočil na hlavu poškodeného. Ide podľa názoru súdu o tak podstatné
okolností, že uvedené vyvoláva dôvodné pochybnosti o samotnej presvedčivosti a dôveryhodnosti jeho

výpovede, keďže v prípravnom konaní o týchto skutočnostiach nevypovedal a potom čo mu súd prečítal
jeho výpoveď z prípravného konania, obžalovaný uviedol, že žiaden rozpor nevidí. Z uvedeného dôvodu
súd napokon dospel k záveru, že výpoveď obžalovaného A. vyznieva málo presvedčivo a dôveryhodne,
dokonca v porovnaní s ostatnými výpoveďami obžalovaných ako jednoznačne najmenej presvedčivo.

Svedok V. S. vypovedal, že v daný večer bol u obžalovaného A. v záhrade, kde požívali alkohol spolu
so svedkyňou M. H., poškodeným a svedkami K. S. P. F. K.. Neskôr svedok spolu s obžalovaným W. A.
P. B. V. W. P. R. S. vyšli vonku na cestu a na ceste poškodený vylial víno na obžalovaného A. a dal mu
aj facku. Obžalovaný A. vrátil facku poškodenému, ktorý v dôsledku uvedeného spadol na cestu pravou
stranou tela. Keď poškodený ležal na zemi prišiel k nemu obžalovaný D. W. a kopol poškodeného dva

krát do chrbta a raz do brucha. Obžalovaný F. A. kopol poškodeného do chrbta, potom jednou nohou
mu šliapol na hlavu na ľavú stranu hlavy. Svedok povedal obžalovaným, aby ho už nebili, títo prestali a
svedok spolu s obžalovaným A. zdvihli poškodeného a odniesli ho pod svetlo a priniesli mu vodu, aby
poškodeného prebrali. Potom obžalovaní D. W. P. F. A. odniesli poškodeného domov. Keď obžalovanýA. udrel poškodeného boli na mieste činu okrem svedka aj svedok V. W., R. S., V. W. P. W. A.. Potom,
keď obžalovaný A. dal poškodenému facku a poškodený spadol na zem, obžalovaný A. išiel do domu
pre svedkyňu M. H., ktorá bola v dome so svedkom K. S.. Potom až nasledoval útok obžalovaného W. P.

A. na poškodeného. Potom čo skončil útok, prišla na miesto činu svedkyňa M. H. aj s obžalovaným BY.
a aj so svedkom K. S.m. Poškodený bol v bezvedomí, mal zranenie na pravej strane vo vlasoch, ktoré
krvácalo, krv mu stekala na líce, ďalej svedok videl zranenie na pere. Poškodený sa nesprával dobre.
Svedkyňa M. H. sa poškodeného pýtala, ako sa volá, ale on nič neodpovedal.
Svedok ďalej spresnil, že po údere od obžalovaného A., keď poškodený spadol na zem, svedok nevidel

na poškodenom žiadne zranenia a poškodený nebol ani otrasený. Poškodený bol otrasený až potom,
čo mu obžalovaný A.i šľapal na hlavu. Podľa svedka prvý zaútočil obžalovaný D. W., ktorý kopal
poškodeného do chrbta a brucha. Obžalovaný DÁ. A. mal topánky so silnou podrážkou. Obžalovaný A.r
mal také isté topánky ako obžalovaný D.Á. W., teda normálne topánky. Obžalovaný F. A. mal na sebe
sivé tepláky so sivou bundou. Obžalovaný D. W. mal tiež sivé dlhé tepláky. Svedok trval na tom, že na
poškodeného útočili iba obžalovaní. Svedok nemal vypité vôbec. Poškodený bol veľmi opitý, pretože

aj keď sedel tak sa kýval. Podľa svedka obžalovaní W. P. A. asi nemali vypité. Svedok z počutia vedel
o konfliktoch medzi obžalovaným A. a poškodeným z predošlého obdobia, údajne sa pobili preto, že
obžalovaný A. chodil na sestrou poškodeného.

V ďalej časti svojej výpovede svedok presnejšie popísal postavenie obžalovaných v čase útoku tak, že

na začiatku útoku obžalovaní stáli pri nohách poškodeného, ktorý ležal na pravej strane a to tak, že po
pravej strane poškodeného stál obž. A., po pravej strane obž. A. stál obž. W. a po pravej strane obž. W.
B. Y.. A.. Obžalovaný A. prešiel k chrbtu poškodeného, kde ho dva krát kopol do chrbta, preskočil ho a
raz ho kopol do brucha. Potom obžalovaný A. odišiel do domu pre M. H. a keď odišiel, obžalovaný A. sa
presunul ku chrbtu poškodeného, dva krát ho do neho kopol a potom prešiel k hlave poškodeného a mu

na ňu šľapol. Obžalovaný A. okrem facky nijak nenapadol poškodeného, pričom išlo o facku otvorenou
dlaňou preto, že na neho vylial víno, pričom obžalovaní v čase facky už boli na mieste činu.

Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 7.8.2014,
pričom svedok nevedel vysvetliť, prečo na polícii neuviedol, ako mal obžalovaný A. ruku. Trval na tom, že

obžalovaný W. poškodenému neskočil na ľavý bok, najprv ho kopol do chrbta, potom ho preskočil kopol
ho do brucha, ale do oblasti hlavy a krku ho nekopol. Nepamätal si, či obžalovaný A.i kopol poškodeného
do brucha, určite svedok vedel, že ho kopol do chrbta a pokiaľ ide o hlavu určite mu 5-6 krát šliapol na
hlavu. Pokiaľ na polícii vypovedal inak, tak sa pomýlil. Svedok ďalej trval, že poškodeného dvihol on s
obžalovaným A., pokiaľ na polícii vypovedal, že to bol obžalovaný D. W. s F. A., tak to nie je pravda, nič

také na polícii nehovoril. Svedok jednoznačne trval na tom, čo vypovedal pred súdom, to znamená, že
obžalovaný A. nemohol vidieť obžalovaného A. ako bije poškodeného, lebo odišiel do domu skôr, ako
A. zaútočil na poškodeného a po tom, čo zaútočil na poškodeného obžalovaný W..

Výpoveď svedka pôsobí tiež na prvý pohľad dôveryhodne a presvedčivo, svedok logicky popisoval sled
udalosti bez obsahových protirečení. Na podstatné okolností sa rozpamätával ľahko, pomerne presne
uviedol aj niektoré detaily. Napriek tomu hodnovernosť tohto svedka je spochybňovaná celým radom
rozporov, ktoré vykazuje jeho výpoveď v porovnaní s tým, čo vypovedal v prípravnom konaní. V prvom
rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že v prípravnom konaní svedok usvedčoval obžalovaného W.

aj z toho, že oboma nohami skočil poškodenému na driekovú časť tela a tiež že ho kopol do krku alebo
hlavy. V konaní pred súdom takýto mechanizmus útoku u obžalovaného W. poprel. Uvedený rozpor
svedok vysvetlil veľmi zjednodušene a to tým, že sa pomýlil. Mýlka v tak podstatnej veci, podľa názoru
súdu, vyvoláva celkom opodstatnené pochybnosti o celkovej dôveryhodnosti a presvedčivosti svedka,
nehovoriac o ďalších okolnostiach skutku, ktoré súd hodnotí ako menej podstatné pre rozhodnutie o

vine, ale určitý podiel na vyhodnotení dôveryhodnosti a presvedčivosti svedka nepochybne majú - napr.
kto postavil poškodeného, či obžalovaný A.i kopal do brucha poškodeného a pod. Najpodstatnejší rozpor
vo výpovedi svedka, ktorým z pohľadu súdu je práve útok obžalovaného W. na poškodeného, súd
vzhľadom na dôvod, ktorým svedok vysvetlil jeho vznik, vyhodnocuje tak, že svedok vo svojich zákonne
vykonaných výpovediach v prípravnom konaní jednoznačne usvedčuje obžalovaného W. zo šľapknutia

a kopnutia do hlavy poškodeného a jeho zmena výpovedi pred súdom je účelová v snahe pomôcť
obžalovanému vyhnúť sa prísnemu trestu. Preto ani túto výpoveď nemožno automaticky nekriticky ako
celok prijať za dôkaz dostatočne dôveryhodný a presvedčivý pre vyslovenie viny obžalovaných osôb,ale naopak je potrebné ju citlivo konfrontovať s tým, čo vypovedali ďalší svedkovia vo veci a napokon
aj samotní obžalovaní.

Ako ďalší očitý svedok bol vypočutý R. S., ktorý daný skutok popísal tak, že on spolu so svojim bratom
svedkom V. S. a svedkami V. W. P. V. W. A. W. K.. B. F. K., B. M. H. a poškodený pili alkohol pri krčme.
Obžalovaného A. tam svedok nevidel. Takisto tam boli aj obžalovaní W. P. A.. Potom došiel obžalovaný
A., na ktorého poškodený vylial víno a dal mu facku. Obžalovaný A. vrátil poškodenému facku a to
otvorenou rukou, poškodený spadol na pravú stranu tela. Potom k poškodenému prišli obžalovaní D.

W. P. F. A.. Obžalovaný D. W. kopol dva krát poškodeného do chrbta a obž. A. skákal poškodenému
po pravej strane hlavy. Obžalovaný A. spolu so svedkom V. S. išli pre vodu a svedok V. S. vylial vodu
na hlavu poškodenému, aby sa prebral. Poškodený mal na pravej strane hlavy a na polovičke tváre krv,
svedkyňa M. H. poškodeného fackala a napokon obžalovaní D. W. a F. A. odniesli poškodeného domov.
Svedok zopakoval, že obž. D. W. poškodenému iba dva krát kopol do chrbta a obž. F. A. mu skákal
po hlave. Svedok v čase útoku nemal požitý alkohol, nikto ho ani neovplyvňoval ako ma vypovedať,

žiadna iná osoba poškodeného nenapadla. Od obžalovaných svedok stál asi 2 metre, pričom obž. A.
mal oblečenú sivú bundu a dlhé sivé tepláky, obž. D. W. mal oblečené rifle a tenisky. V minulosti už mal
poškodený fyzicky konflikt s obž. A., pri ktorom obžalovaný A. zbil poškodeného, pretože bol silnejší.

Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 7.8.2014 z

č. l. 111. Svedok bol vyzvaný, aby odstránil rozpory a vysvetlil dôvod ich vzniku, avšak svedok uviedol,
že žiadne rozpory nevidí. Na konkrétne otázky týkajúce sa rozporov svedok uviedol, že nevie prečo
je v zápisnici uvedené, že ho udrel päsťou, lebo udrel ho dlaňou. Svedok pri odstraňovaní rozpor sa
rozpamätal, že obž. A.i kopol poškodeného aj do hrudníka, kopol ho aj do hlavy, pred súdom o tom
nehovoril preto, že na túto skutočnosť zabudol.

Zaúčelomodstráneniarozporovbolaprečítanáajvýpoveďsvedkazodňa29.7.2014zč.l.109.Svedokk
rozporom uviedol, že pokiaľ vypovedal, že obžalovaný Pokuta skákal poškodenému po hlave a hrudníku,
tak sa pomýlil, pretože obžalovaný Pokuta neskočil ani na hrudník, ani na hlavu. Na polícii sa veľmi
bál. Nevie prečo vtedy vypovedal inak. Trval na tom, že obžalovaný A. udrel poškodeného dlaňou a
obžalovaný A. poškodeného 6 krát kopol do hlavy, teda 6 krát šľapol.

Aj pokiaľ ide o túto svedeckú výpoveď súd konštatuje, že na prvý pohľad výpoveď vyznieva dôveryhodne
a presvedčivo, svedok logicky popisoval sled udalosti bez obsahových protirečení. Napriek tomu
hodnovernosť aj tohto svedka je spochybňovaná celým radom rozporov, ktoré vykazuje jeho výpoveď v
porovnaní s tým, čo vypovedal v prípravnom konaní. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť,

že v prípravnom konaní svedok najprv jednoznačne usvedčoval obžalovaného W. zo skočenia na hlavu
poškodeného, pričom aj obžalovaný W. a aj obžalovaný A.i mali kopať poškodeného do hlavy a tiež
aj do chrbta. Neskôr pri ďalšom výsluchu svedok vypovedal tak, že z kopania do hlavy poškodeného
a z dupnutia na hlavu poškodeného usvedčuje iba obž. A.o. Napokon pred súdom obžalovaného W.
usvedčoval len z kopania do chrbta a obžalovaného A.o zo skákania po hlave poškodeného. Aj potom čo

sa súd snažil konštatované rozpory odstrániť na hlavnom pojednávaní a zistiť dôvod ich vzniku, svedok
zotrvalnatom,žedohlavypoškodenéhokopallenobžalovanýA.atiežtentoobžalovanýskákalpohlave
poškodeného.Súdmáajinépochybnostiocelkovejdôveryhodnostiapresvedčivostisvedka,nehovoriac
o ďalších okolnostiach skutku, kde sa svedok tiež rozchádza oproti svojim skorším výpovediam -
najmä popis úderu obžalovaného A., teda či išlo o úder päsťou, alebo dlaňou a spôsob ako dopadol

poškodený na zem po tomto údere. Ako dôvod vzniku rozporov uviedol len toľko, že na tieto okolnosti
jednoducho zabudol. Takéto vysvetlenie daných rozporov celkom neuspokojilo súd a preto súd dospel
k záveru, že aj u tohto svedka zmena v jeho výpovedi oproti tomu čo vypovedal v prípravnom konaní
vo vzťahu k obžalovanému A. a obžalovanému W. je prejavom snahy svedka vyviniť obžalovaných zo
smrteľného následku. Preto ani túto výpoveď súd nemôže jednoducho akceptovať ako dôkaz dostatočne

dôveryhodný a presvedčivý pre vyslovenie viny obžalovaných osôb, ale naopak je potrebné ju citlivo
konfrontovať s tým, čo vypovedali ďalší svedkovia vo veci a napokon aj samotní obžalovaní.

Svedok V.T. W. uviedol, že v V.e pri krčme obžalovaný A. udrel otvorenou dlaňou poškodeného na tvár,
poškodený spadol na pravý bok tela, avšak nič si neudrel, ďalej videl, že obžalovaný D.N. W. raz kopol

poškodeného do chrbta a ďalej už svedok nič nevidel, lebo bol od miesta útoku vzdialený 10 metrov
a utiekol preč za svojim kamarátom, lebo sa bál, že aj on dostane bitku. Na miesto činu sa už nevrátil
ani sa nezaujímal o to, čo sa tam deje. Ako dôvod, prečo obžalovaný A. udrel poškodeného svedok
označil to, že poškodený vylial víno na obžalovaného A., žeby bol udrel poškodený obžalovaného A., tosvedok nevidel. Poškodený bol opitý a vulgárny. Svedok nevidel iné osoby, ktoré by bili poškodeného,
svedok nevedel uviesť čo mali obžalovaní na nohách a na sebe, pretože bola tma. Svedok ani nevidel
na poškodenom žiadne zranenia. Po údere od A.a poškodený ostal ležať na zemi, trochu sa nadvihol,

ale bol veľmi opitý. Po páde poškodený nenadával, ani neprovokoval. Za účelom odstránenia rozporov
súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 7.8.2014 na č. l. 115 a vyzval svedka, aby
odstránil vzniknuté rozpory. Svedok uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdu na vypovedané
udalosti si nespomenul, lebo mal trému. Za účelom odstránenia rozporov súd prečítal aj výpoveď svedka
z prípravného konania zo dňa 29.7.2014 a vyzval ho aby odstránil rozpory. Svedok trval, že Y. A. udrel

poškodeného dlaňou, nie päsťou. Obžalovaný D. W. poškodeného kopol do chrbta a F. A. mu skákal po
hlave, ak predtým vypovedal inak, tak mal trému a na iné detaily si nepamätal, lebo bola tma.

Výpoveď svedka súd hodnotí ako málo presvedčivú a dôveryhodnú a zároveň aj ako dôkazne málo
hodnotnú a to z viacerých dôvodov. Predovšetkým jej dôkazná hodnota je znižovaná tým, že ako uviedol
sám svedok nebol prítomný pri celom skutku, pretože potom čo obžalovaný Pokuta kopol poškodeného

do chrbta, svedok utiekol preč z miesta činu a už sa tam nevrátil. Uvedené je v priamom rozpore s tým,
čo vypovedal v prípravnom konaní, keďže v prípravnom konaní, nielen že nevypovedal, že by odišiel
z miesta činu, naopak z jeho výpovedí vyplýva, že na mieste činu bol až do skončenia útoku, dokonca
mal doniesť vodu z potoka a obliať poškodeného, ale ďalej v prípravnom konaní popisoval útok tak, že
obžalovaní W. P. A. mali kopať do chrbta poškodeného. Pred súdom nič z toho nevypovedal. Dokonca aj

svoje výpovede v prípravnom konaní spochybnil, keď ich zakončil tvrdením, že celú bitku dobre nevidel,
lebo stál ďalej od útočníkov. Z uvedeného dôvodu súd považuje túto výpoveď za málo presvedčivú a
dôveryhodnú a navyše súd vyslovuje aj pochybnosť či vôbec objektívne mohol svedok podať relevantné
svedectvo, keďže odišiel z miesta činu resp. celú bitku dobre nevidel. Ako významný logicky rozpor, pre
ktorý súd považuje celú výpoveď svedka za absolútne nepresvedčivú a nedôveryhodnú, vyznieva to, že

pri odstraňovaní rozporov, potom čo súd prečítal svedkovi jeho výpovede z prípravného konania, svedok
odstraňuje rozpory tak, že popisuje útok obž. A.o na poškodeného, že mu skákal po hlave, hoci nikdy
pred tým o tomto útoku nehovoril, bitku dobre nevidel a dokonca po útoku obž. PY. z miesta činu utečie.
Teda o túto výpoveď sa súd pri rozhodovaní neopieral vôbec a nebral na ňu ohľad.

Ďalším vypočutým svedkom bol svedok F. K., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že o 23.00 hod. došiel
do Medzeva ku matke poškodeného. Pri príchode zaklopal na okno domu poškodeného, lebo nemali
elektrinu. Doma bola iba mama poškodeného, ktorá hovorila, že poškodený nie je doma, že asi išiel do
osady piť. Otca poškodeného nevidel. Asi o jednej až pol druhej poškodeného doniesli domov dvaja
chlapci, v tom čase už mama poškodeného spala, svedok spal v izbe poškodeného. Osoby položili

poškodeného na posteľ. Poškodený bol skrčený na posteli a vykrikoval nadávky. Svedok ďalej spal,
ale poškodený celú noc vykrikoval, potom asi o tretej až pol štvrtej hodine svedok budil poškodeného,
poškodený pozeral na svedka, ale ho nespoznal, poškodený mal oblečené čierne tielko a rifle. Šaty boli
mokré, preto mu vyzliekol tričko, potom si svedok ľahol a zaspal a zaspal aj poškodený. Ráno svedok
vstal, s mamou poškodeného vypil kávu a asi okolo 11,00 odišiel preč z Medzeva. Z osôb, ktoré priniesli

poškodeného domov svedok spoznal iba obžalovaného A.o, druhú osobu nepoznal.

Za účelom odstránenia rozporov súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedka zo dňa 31.10.2014
z č. l. 130-131. Súd vyzval svedka, aby odstránil rozpory a vysvetlil dôvod ich vzniku. Svedok uviedol,
že nevidí rozpor vo výpovedi, lebo osobne sa s poškodeným v daný večer nestretol, len videl, že cez

bráničku prišiel poškodený s dvoma osobami, ktorých nepoznal. Potvrdil, že mama na poškodeného
kričala a následne aj s kamarátmi odišiel preč. Uvedené svedok zabudol uviesť.

Z dôkazného hľadiska súd hodnotí túto výpoveď ako málo výpovednú. Svedok vypovedá len o
skutočnostiach, ktoré sa stali po skutku. Preto jeho výpoveď, aj keď ju súd hodnotí ako dôveryhodnú a

presvedčivú, sama osebe a ani v spojení s inými dôkazmi objektívne nedokáže pomôcť k preukázaniu
že skutok sa stal, ako sa stal a nemôže ani prispieť k usvedčeniu páchateľov daného skutku.

Svedkyňa M. H. vypovedala, že asi okolo 20:00 -21:00 hod. stretla poškodeného pri jeho dome, kde pil
alkohol s dvomi ďalšími osobami. Keďže im došiel alkohol presunuli sa do tábora, kde si kúpili víno a

pripojili sa k nejakej partii osôb, ktorá bola trošku vyššie od krčmy. Medzi tými osobami bol aj obžalovaný
A.. Obžalovaní W. P. A. tam prišli neskôr. Asi po pol hodine obžalovaný A. navrhol, že pôjdu do domu.
Do domu išla svedkyňa, poškodený, obžalovaný A. a svedok K. S.. Dnu v dome poškodený vylial na
obžalovaného A. víno. Potom obžalovaný Bokor s poškodeným vyšli vonku. V dome ostala iba svedkyňaso svedkom K. S.. Asi po 5 minútach svedkyňa počula z vonku krik. Preto vyšla spolu so svedkom K. S.
vonku, kde videla, ako obžalovaní W. P. A. podopierali poškodeného. Ešte tam stáli svedok V. S., V. W.,
V. W. P. K. S.. Na ďalšie osoby sa svedkyňa nevedela rozpamätať. Svedkyňa sa pýtala poškodeného čo

sa stalo. Poškodený nič nehovoril, vtedy si všimla, že z pery mu tečie krv a padala mu hlava. Pýtala sa
ho, či si niečo pamätá, lebo sa sťažoval, že ho bolí hlava. Na všetky položené otázky poškodený vedel
odpovedať. Obžalovaný F. A. na neho vylial vodu, lebo mu bolo zle. Potom mu už bolo lepšie, dokonca
poškodený pil víno a potom ho odniesli obžalovaní W. s A. domov. Na mieste činu sa svedkyňa zdržala
ešte asi pol hodinu a to v spoločnosti obžalovaného A..

Za účelom odstránenia rozporov súd prečítal výpoveď svedkyne zo dňa 28.7.2014 z č. l. 90 a vyzval ju
aby odstránila rozpor, či naozaj videla matku poškodeného, že chodila s baterkou. Svedkyňa uvedenú
okolnosť potvrdila. Svedkyňa vysvetlila rozpor tak, že presne sa nepamätá, keďže v ten večer mala dosť
požité alkoholické nápoje. Tiež súd prečítal aj jej výpoveď zo dňa 6.8.2014 z č. l. 93-94. K rozporom
svedkyňa uviedla, že zranenia naozaj videla, pred súdom o nich nehovorila, lebo zabudla. Poškodený

naozaj mal zranenie na hlave a aj mu svietila na zranenie.

Rovnako aj túto výpoveď súd hodnotí z dôkazného hľadiska ako výpoveď, z ktorej súd nezistil žiadne
podstatnejšie okolností pre rozhodnutie o vine. Z výpovede nepochybne vyplýva, že svedkyňa v čase
skutku bola v dome obžalovaného A. P. so svedkom K. S.. Na miesto činu prišla evidentne po útoku,

potvrdila len ako sa poškodený správal po útoku, aké zranenia mal na tele a ako odišiel z miesta činu.
Preto ani táto výpoveď nie je podstatná pre rozhodnutie súdu a jej význam je výslovne druhoradý.

Poškodená - svedkyňa F. M. (matka poškodeného) uviedla, že v danom čase bývali na K. L. Č.. XX M.
V.. Poškodený daný večer okolo 20,30 hod. odišiel z domu, potom asi o pol hodinu sa vrátil a povedal, že

ide ešte vonku, že sa vráti o pol jedenástej a ak nie, aby si išla ľahnúť. Svedkyňa na ňom videla, že má
vypité. Okolo pol jedenástej si išla ľahnúť. Pred 20,00 hod. došiel k nej svedok K.. B. sa zobudila na druhý
deň okolo 7,00 hod, pričom videla, že poškodený spal na posteli v obývačke, kde spal aj svedok K.. Na
synovi si nič nevšimla, mal oblečené rifle, tričko a botasky. Poškodený sa otočil, preto ho nechala spať
a išla do kuchyne. Okolo 9,00 hod vstal B. K. a o 11,00 hod. odišiel domov. Potom čo sa zobudil svedok

K., bola svedkyňa aj so svedkom v kuchyni. Nikto nešiel k poškodenému, spal ďalej. Od svedka K. sa
dozvedela, že poškodeného priniesli nad ránom, a že mal mokré šaty. Manžel svedkyne došiel domov z
práceokolo17,30hod.,vtedyišlipoškodenéhoskontrolovať,snažilisahoajzobudiť.Poškodenývydával
zvláštne zvuky, manžel sa mu snažil poskytnúť prvú pomoc a zavolali záchrannú službu. V čase, keď
poškodeného doniesli domov, bol doma okrem svedkyne aj jej manžel a syn V..

Svedkyňa nevidela na poškodenom žiadne podliatiny, ani na posteli nebola krv. Podľa svedkyne, keď
v minulosti prišiel poškodený domov pod vplyvom alkoholu, si zväčša išiel ľahnúť, lebo ráno vstával do
práce. Avšak v tomto prípade na ďalší deň nešiel do práce. U poškodeného bolo zvykom, že keď si vypil
a na ďalší deň nešiel do práce, zvykol spať aj do 18,00 hod.. Preto jej nebolo podozrivé, že spí tak dlho,

nechodil ani jesť, piť ani na WC.
Podľa § 264 ods. 2 Tr. por. súd na návrh prokurátora prečítal výpoveď svedkyne z prípravného konania
zo dňa 16.9.2014 a vyzval svedkyňu, aby odstránila rozpory a vysvetlila dôvod ich vzniku. Svedkyňa
sa rozpamätala, že dňa 25.7.2014 z domu odišiel prvý syn V. o 5,30 hod, svedkyňa vstala o 6,00 hod,
potom čo vypila s manželom kávu, tento odišiel do práce, o 11,00 hod odišiel svedok K.č a následne

bola doma sama s poškodeným, až do príchodu svojho manžela z práce, čo bolo okolo 18,00 hod.

Rovnako aj túto výpoveď súd hodnotí z dôkazného hľadiska ako výpoveď, z ktorej súd nezistil žiadne
podstatnejšie okolností pre rozhodnutie o vine. Preto ani táto výpoveď nie je podstatná pre rozhodnutie
súdu a jej význam je výslovne druhoradý.

Súd pristúpil aj k výsluchu svedka V. M., ktorý však po zákonnom poučení uviedol, že pre svoj zdravotný
stav nie je schopný vypovedať a rozpamätávať sa. Uvedené súd posúdil tak, že svedok sa nepamätá a
v zmysle § 264 ods. 2 Tr. por. prečítal svedkovi zápisnicu o jeho výpovedi z prípravného konania, ktorú
však svedok nevedel v ničom doplniť.

Súd hodnotí výpoveď svedka ako nepoužiteľnú, pretože svedok nebol schopný potvrdiť svoju výpoveď
z prípravného konania, preto súd na ňu vôbec neprihliadal. .Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. súd so súhlasom prokurátora a obžalovaných prečítal výpoveď svedka W.
A. zo dňa 28.7.2014 z č. l. 86-87, svedka K. S. zo dňa 7.8.2014 z č. l. 95-97, svedkyne M. M. zo dňa
16-9.2014zč.l.122-124asvedkaV.W.zodňa29.7.2014zč.l.106,107azodňa7.8.2014zč.l.116,117.

Súd nepovažoval za potrebné osobne vypočuť týchto svedkov, nakoľko svedok W. A. videl len úder
obžalovaného A. a potom z miesta činu utiekol, svedok K. S. vypovedal, že pri skutku nebol, rovnako tak
je nepochybné, že pri skutku nebola ani svedkyňa M. M.. Pokiaľ ide o V. W., toho sa nepodarilo predvolať
ani predviesť, nakoľko podľa správy polície na č. l. 542 sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Vzhľadom na
obsah jeho výpovede z prípravného konania súd usúdil, že jeho osobný výsluch nie je potrebný, s čím

sa stotožnili aj procesné strany a preto jeho výpoveď súd len prečítal.

Pokiaľ ide o zhodnotenie týchto výpovedi súd konštatuje tieto výpovede neprinášali žiadne relevantné
skutočnosti pre rozhodnutie o vine resp. sa v nich objavujú skutočností, ktoré súd považuje za
preukázané inými už vykonanými dôkazmi.

V rámci znaleckého dokazovania súd vypočul ako znalca V.. D. X., ktorá v tejto trestnej veci podávala
spolu s V.. B. znalecký posudok č. 47/2014 zo dňa 16.10.2014 na č. l. 141-173. Znalkyňa pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanom znaleckom
posudku. Na otázku obhajoby znalkyňa odpovedala, že okrem zranení, ktoré vznikli v dôsledku úderu

do hlavy, boli pri pitve zistené poranenie na chrbte a to v zmysle krvných podliatin pozdĺž hrudníkovej
chrbtice, podkožné krvné výrony v úrovni pravej kľúčnej kosti, pod pravou lopatkou, kde boli aj drobné
kožné odreniny, ďalej čerstvá povrchová tržná rana v úrovni pravej sedacej oblasti s krvnou podliatinou v
okolíastaršiapodliatinavpravejsedacejoblasti.Išlooporaneniaľahkéhocharakteru,ktorévzniklitupým
až tupo hranatým predmetom o sile menšej intenzity, v prípade sedacej oblasti bola intenzita väčšia,

ktoré neohrozili život poškodeného, ktoré by si vyžadovali práceneschopnosť a mechanizmus vzniku
mohol byť taký, ako uvádzajú svedkovia a obvinení, teda že došlo do vyššie uvedených miest ku kopaniu
obutou nohou. Okrem týchto poranení boli zistené aj poranenia na predlaktiach, ktoré boli ľahkého
charakteru a ich lokalizácia vykazovala známky toho, že sa menovaný mohol brániť nastavovaním rúk
oproti útočiacim osobám, resp. krytím si hlavy. Čo sa týka času smrti poškodeného, túto určil obhliadajúci

lekár, ktorý ju určil na deň 25.7.2014 cca o 16,00 hod. a to na základe charakteru a rozsahu posmrtných
zmien, ktoré pri obhliadke zistil. Tento jeho názor na dobu smrti nebol v rozpore s pitevným nálezom,
ale vzhľadom na začínajúcu postupnú hnilobu pri pitve, ho už nebolo možné upresniť, alebo inak
jednoznačne upraviť. Na základe pitevného nálezu pri makroskopickom vyšetrení všetkých poranení
vrátane smrteľného vnútro lebečného krvácania, ale aj na základe mikroskopického vyšetrenia krvných

podliatin, odrenín a aj krvného výronu zaistených pri pitve znalci mohli odhadnúť, že k vzniku poranenia
mohlo dôjsť približne na prelome dní 24.7. a 25.7.2014 okolo polnoci a v skorých ranných hodinách dňa
25.7.2014. Všetky zistené poranenia, na základe mikroskopického vyšetrenia nasvedčovali na to, že
vnikli v jednom časovom úseku. Pokiaľ ide o možnosti záchrany života poškodeného znalkyňa uviedla,
že išlo o zranenie, ktoré nebolo smrteľné pre všeobecnú povahu, ale bolo ťažké a život ohrozujúce. Ak

by bola poškodenému poskytnutá odborná lekárska pomoc, čo najskôr od vzniku poranenia, je veľmi
pravdepodobné, že by sa dalo jeho smrti zabrániť. Išlo o mladého jedinca, u ktorého nezistili žiadne
chronické alebo akútne zmeny a za predpokladu, žeby pri ošetrovaní nevznikli komplikácie, mohla sa
jeho smrť odvrátiť. Znalkyňa zopakovala, že významnú rolu zohrala skutočnosť, že poškodený bol v
čase vzniku úrazu v stave opitosti, teda príznaky krvácania a príznaky opitosti sa museli jednoznačne

prekrývať, čo v bežnej praxi je problém, pretože laické osoby nevedia tieto dva stavy, teda úraz a opitosť
rozlíšiť. Preto veľmi často aj u iných poranení dochádza k smrti bez poskytnutia lekárskej pomoci.
Ďalejznalkyňazabezprostrednúpríčinusmrtioznačilaťažkýopuchmozguprivnútrolebečnomkrvácaní,
pričom k nemu došlo pri postupnom narastaní krvácania v lebečnej dutine a k zatlačeniu mozgového
kmeňa a následne k jeho zlyhaniu, teda k zlyhaniu centrálnej nervovej činnosti. Za najpodstatnejšie

súd považuje vyjadrenie znalkyne, ktorá na otázku či vie uviesť pravdepodobnejší mechanizmus
vzniku epidurálneho hematómu a opuchu mozgu uviedla, že v danom prípade išlo v podstate o dva
mechanizmy pri ktorých, každé samostatne mohlo spôsobiť to zranenie, teda aj pád na tvrdú podložku
po predchádzajúcom údere do tváre, ako aj mechanizmus našľapovania a kopania do oblasti hlavy
poškodeného. Oba tieto mechanizmy mohli spôsobiť poranenie mozgu a zlomeninu lebky, avšak pri

jednom páde na zem nemuseli vzniknúť zo súdno-lekárskeho pohľadu žiadne vážne poranenia, ktoré
by ohrozili život poškodeného. Čo sa týka druhého mechanizmu a to najmä našľapovania na lebku a
príp. aj kopania do lebky, išlo o násilie veľmi prudké, veľmi silné, ktoré pri takom pitevnom náleze,
aký bol zistený, muselo spôsobiť vážne poranenie mozgu a s ním spojené vnútro lebečné krvácanie.Znalkyňa napokon uviedla, že ak by brala do úvahy rozsah poranení na lebke menovaného, ktoré bolo
spôsobené našľapovaním prípadne kopaním do lebky môže konštatovať, že poranenie, ktoré ohrozilo
život poškodeného, vzniklo práve pri tomto mechanizme a nie pri páde.

Vo vzťahu k tomuto vykonanému znaleckému dokazovaniu súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by
oslabovala, či vyvracala jeho dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalcom neboli spochybnené
ani po odbornej stránke.

Súd so súhlasom prokurátora, obhajcov a obžalovaných v zmysle § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecké
posudky: Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru z č. l. 176-178 a z č. l. 181-184,
znaleckýposudokV..H.P.V..T.navyšetrenieduševnéhostavuobž.A.zč.l.200-216,znaleckýposudok
V.. H. P. V.. T. na vyšetrenie duševného stavu obž. W. z č. l. 217-235, znalecký posudok V.. H. P. V.. T. na
vyšetrenie duševného stavu obž. BL.o z č. l. 236 - 252, znalecký posudok W.. Ľ. A. z odboru psychológie

na Y.. A. z čl. 262-277, znalecký posudok PhDr. Ľ. A. z odboru psychológie na obž. W. čl. 278-293,
znalecký posudok PhDr. Ľ. A. na obž. A.o z č. l. 294-309 a znalecký posudok W.. K. z č. l. 312-323,

Vo vzťahu k týmto prečítaným znaleckým posudkom súd nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by oslabovala,
či vyvracala ich dôkaznú hodnotu a navyše závery podané znalcami neboli spochybnené ani po odbornej

stránke.

Boli vykonané aj listinné dôkazy, ktoré navrhol prokurátor, a ktoré tvoria obsah vyšetrovacieho spisu,
a to konkrétne súd prečítal zápisnicu o rekonštrukcii z č. l. 324-348, fotodokumentáciu z čl. 349-366,
zápisnicu o vydaní veci z čl. 367-376, zápisnicu o vydaní veci z čl. 377-388, zápisnicu o ohliadke miesta

činu z čl. 389-391, správu o ohliadke mŕtveho z č. l. 392, predbežnú správu z pitvy Dr. X., Dr. B. z č. l.
393, vyčíslenie za pohreb z č. l. 394-399, správu z meteorologickej služby z č. l. 400-401, odpisy registra
trestov obžalovaných zo dňa 20.3.2015 z č. l. 565-567, charakteristiky obžalovaných z č. l. 405-410,
správu z L.R čl. 411-412 a charakteristiky čl. 415-417.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov v ich vzájomnej súvislosti súd konštatuje, že obžalovaní
popreli svoju vinu. Zo všetkých vypočutých svedkov jedine svedkovia V. S. P. R. S. videli na vlastné
oči priebeh bitky. Výpovede obžalovaných, svedkov V. S. P. R. S., ako aj výpovede ďalších vypočutých
svedkov, ktorí neboli očitými svedkami bitky resp. z rôznych dôvodov nevypovedali priamo o útoku na
poškodeného, vyplýva celý rad rozporov a obsahových nezrovnalostí, ktoré súd evidoval (napr. kto bol

na mieste činu, ktorí svedkovia odišli, kto postavil poškodeného po útoku, kto bol pre vodu, kto oblieval
poškodeného,kdepreberalipoškodeného,ktozobralmobilpoškodenémuapodobne),aktorésasúdani
nesnažil odstrániť, pretože svoju pozornosť v prvom rade zameral len na objasnenie tých skutočností,
ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o vine, teda kto a ako fyzicky napadol poškodeného. Preto súd pri
ustálení skutku vychádzal len z tých skutočností, ktoré boli potvrdené výpoveďami vypočutých osôb,

alebo boli potvrdené výsledkami znaleckého skúmania resp. boli odôvodnené logickou úvahou súdu.
Predovšetkým je potrebné vychádzať z výpovedi obžalovaných, z ktorých po ich vzájomnom
konfrontovaní súd konštatuje, že obžalovaný A. sa priznáva len k jednej facke, otvorenou dlaňou,
po ktorej poškodený spadol na zem. Po odstránení rozporov súd ustálil, že podľa obžalovaného A.
poškodený spadol na ľavú stranu. Viac sa poškodeného nedotkol. Následne obžalovaný A. popisuje

priebeh útoku obžalovaného A. a obžalovaného Pokutu na telo poškodeného. Obžalovaný A. pôvodne
však za osobu, ktoré skočila poškodenému na hlavu označil obžalovaného W., pričom aj obžalovaný A.
mal tiež kopať do hlavy poškodeného. Napokon Obžalovaný A.r uviedol, že si pomýlil osoby a ustálil, že
jedinou osobou, ktorá útočila na hlavu poškodeného bol obžalovaný A..
Z výpovede obžalovaného Pokutu má súd za preukázané, že obžalovaný BY. udrel poškodeného

päsťou, v dôsledku čoho poškodený spadol na asfalt a udrel si hlavu. Rovnako tak vypovedal aj
obžalovaný A., svedok W. A. a svedok V. W.. O tom, ako mal obžalovaný udrieť poškodeného vypovedal
aj svedok V. S. P. R. S., ktorí tvrdili, že to bolo otvorenou dlaňou. Toto tvrdenie svedkov súd považuje
za nepravdivé a to s ohľadom najmä na závery znaleckého posudku o príčine smrti poškodeného, z
ktorého na str. 19 vyplýva, že tržné rany a krvná podliatina na hornej pere a natrhnutie sliznice dolnej

pery je poranenie typické pre bitie rukou druhej osoby a mohlo vzniknúť pri údere rukou resp. päsťou
druhej osoby. Výpoveď svedka V. S. P. R. S. o údere dlaňou teda výslovne odporuje tomu, čo vypovedali
obžalovaní W. P. A., svedkovia W. A. P. V. W. a aj tomu čo vyslovili znalci a preto súd uzatvára, že
muselo ísť o úder päsťou malej až strednej intenzity, po ktorom poškodený spadol na asfalt a udrel sihlavu. Čo sa týka ďalšieho útoku obžalovaného BY.a na poškodeného, obžalovaný A. sám tvrdil, že
viac na poškodeného neútočil. Túto jeho obhajobu potvrdzuje aj výpoveď obžalovaného W. a svedka
V. S.. Svedok R. S. a ani iný svedkovia výslovne zase nevypovedajú o tom, že by obžalovaný A.

ešte nejako inak útočil na poškodeného. Jediný, kto usvedčuje obžalovaného A. z ďalšieho útoku na
poškodeného je obž. A., ktorý tvrdí, že obžalovaný A. šľapol poškodenému na hlavu. Toto usvedčovanie
zo strany obžalovaného BL. súd nepovažuje za preukázané žiadnym iným dôkazom, rovnako tak, ako sa
žiadnym iným dôkazom nepodarilo preukázať tvrdenie obžalovaného A., že ešte aj ďalšie osoby okrem
obžalovaných fyzicky napadli a bili poškodeného. Tieto tvrdenia obžalovaného A. o tom, že obžalovaný

A. mal šľapať na hlavu poškodeného súd kvalifikuje ako spôsob obhajoby obžalovaného A., ktorý sa tak
snaží rozvrhnúť vinu na viacero osôb v snahe spochybniť svoju vinu resp. aspoň ju zmierniť. Preto súd
neuveril týmto tvrdeniam a vyslovuje záver, že obžalovaný A. okrem úderu päsťou inak na poškodeného
neútočil.

Obžalovaný W.a sa priznal, že on sám dva krát kopol do chrbta nebohému poškodenému. Rovnako

tak ho usvedčoval vo svojej výpovedi pred súdom aj obžalovaný A., ktorý však v prípravnom konaní
pri svojej prvej výpovedi zo dňa 30.7.2014 jednoznačne usvedčoval obžalovaného W. predovšetkým
z toho, že poškodenému oboma nohami skočil na hlavu a následne spoločne obžalovaný Pokuta s
obžalovaným A. kopali poškodeného do hlavy. Obžalovaný A. B. pri ďalšej svojej výpovedi v prípravnom
konaní usvedčoval obžalovaného Pokutu už len z kopania do chrbta poškodeného, avšak túto zmenu vo

svojich výpovediach, ktorú obžalovaný A. vysvetlil ako obyčajnú mýlku, súd hodnotí ako účelovú zmenu,
ktorou sa obžalovaný A. snaží pomôcť obžalovanému W.i zbaviť sa trestnoprávnej zodpovednosti za
smrť poškodeného. Obdobný názor súd zastáva, aj pokiaľ ide o výpovede svedkov V. S. P. R. S.,
ktorí najprv v prípravnom konaní pôvodne usvedčovali obžalovaného W. aj zo skákania po hlave resp.
kopania do hlavy poškodeného, ale pred súdom svoju výpoveď zmenili a trvali na tom, že obžalovaný

W. neskákal, ani nekopal do hlavy poškodeného. Túto zmenu vo výpovedi svedkov Mareka S. P.
R. S. súd rovnako hodnotí ako tendenčnú v snahe pomôcť obžalovanému vyviniť sa z konania,
ktoré mu za vinu kladie obžaloba. Teda dôkazom v neprospech obžalovaného W. je nielen výpoveď
obžalovaného BY. z prípravného konania zo dňa 30.7.2014, ale navyše aj výpovede svedkov V. S. P. R.
S.a z prípravného konania zo dňa 29.7.2014, ktorí v týchto svojich prvotných výpovediach jednoznačne

usvedčujú obžalovaného Pokutu v prvom rade zo skočenia na hlavu a kopania do hlavy poškodeného
a následne aj z kopania do oblasti brucha a chrbta, ako aj z našľapnutia na hlavu poškodeného.
Uvedené tvrdenia svedkov sú v súlade aj so závermi doplnenia znaleckého posudku Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ podaného pod ČES: PPZ-KEU-KE-EXP-2014/2748 zo dňa 29.10.2014, z
ktorých okrem iného vyplýva, že na predloženom predmete č. 7 - páre topánok, bola na pravej topánke

dokázaná prítomnosť ľudskej krvi, ktorej DNA profil je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky krvi
poškodeného. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že táto pravá topánka zaistená od obžalovaného
Pokutu objektívne prišla do kontaktu s telom poškodeného. Zo zranení, ktoré boli ustálené na základe
pitvy poškodeného súd dospel k záveru, že muselo ísť o viac kopancov do tela poškodeného, ktoré
spôsobili zranenia aj po tele poškodeného.

Zhrnúc tieto úvahy súd robí záver, že bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný
Pokuta skočil nohami na hlavu poškodeného, ako aj na jeho ľavý bok, a následne ho opakovane kopal
do oblasti hlavy a trupu.

Obžalovaný A. sa priznal len ku 3 kopnutiam do chrbta poškodeného, pričom do poškodeného, podľa

slov obžalovaného BuX., kopali aj ostatní obžalovaní a ešte aj ďalšie osoby, ktoré boli na mieste činu.
O tom, že obžalovaný A. skočil poškodenému na hlavu a aj mu kopal do hlavy vypovedal obžalovaný A.
a obžalovaný W.. Obžalovaný A. navyše usvedčoval obžalovaného A. aj z toho, že kopal poškodeného
do chrbta. Svedok V. S. usvedčuje A., že jednou nohou mu šliapol na ľavú stranu hlavy, dokonca pri
odstraňovaní rozporov svedok spresnil, že až 5-6 krát šliapol na hlavu poškodeného a navyše tento

svedok tvrdil, že skočil poškodenému na bok a potom kopal poškodeného do brucha, chrbta a hlavy.
Svedok R. S. tvrdil, že obž. A. skákal poškodenému po pravej strane hlavy a pri odstraňovaní rozporov
si spomenul, že aj kopol do hrudníka a hlavy. Rovnako aj tento svedok usvedčoval obžalovaného A. z
kopania do chrbta poškodeného. Svedok V.T. W. hovoril len o kopaní do chrbta, ale túto výpoveď súd
hodnotíakoveľmimálodôveryhodnúapretonaňuneprihliada.Okreminéhonietžiadnehoinéhosvedka,

ktorý by potvrdzoval verziu obžalovaného a jeho obhajobu. Teda vychádzajúc z týchto výpovedí súd
formuluje záver, že bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že obžalovaný A. opakovane skočil na
hlavu poškodeného, ako aj na bok poškodeného a následne kopal poškodeného do oblasti hlavy a trupu.Ak zhrnieme vyššie uvedené súd na základe vyššie uvedených úvah a hodnotení dôkazov jednotlivo
a aj v ich vzájomných súvislostiach, má za dôkazne jednoznačne a nepochybne preukázané, že obž.
BY. napadol poškodeného T. M. tým spôsobom, že ho päsťou udrel do oblasti tváre následkom čoho

poškodený spadol na zem a udrel si hlavu o asfalt a obžalovaný D. W. spolu s obžalovaným A. napadli
poškodeného tak, že mu nohami skočili na hlavu ( obžalovaný A. opakovane ) a ľavý bok a následne
ho opakovane kopali do oblasti hlavy a trupu. Na rozdiel od obžaloby súd nemá za jednoznačne a
nepochybne dôkazne preukázané, že by obžalovaný A. okrem úderu päsťou do tváre poškodeného,
tohto ešte kopal alebo inak útočil na hlavu či telo poškodeného a preto v tomto zmysle súd upravil skutok

oproti obžalobe tak, že toto konanie vo vzťahu k obžalovanému A. nepojal do popisu skutku.

Takto súd ustálil konania jednotlivých obžalovaných. Ďalej súd skúmal aké následky spôsobilo konanie
každého obžalovaného, pričom sa snažil objasniť, ktoré konkrétne konanie bolo v príčinnej súvislosti k
akým zisteným následkom, teda zraneniam poškodeného. Najzávažnejším následkom celého skutku,
ktorý určoval aj právnu kvalifikáciu zachytenú v obžalobe bola smrť poškodeného, ktorá podľa znalcov

bola dôsledkom zlomeniny lebky za vzniku epiduralného hematómu, pomliaždenia a opuchu mozgu, čo
viedlo k tlačeniu mozgového kmeňa do veľkého záhlavného otvoru, čo spôsobilo porušenie riadiacej
činnosti centrálneho nervového systému a tým vznik bezvedomia a následnej smrti poškodeného. Pri
pitve boli zistené aj ďalšie zranenia na tele poškodeného, pričom znalci sa vyjadrili aj k mechanizmu
vzniku týchto zranení.

Podľa znalcov útok na poškodeného prebiehal v dvoch fázach:
1. úder do oblasti tváre najskôr päsťou inej osoby v stojacej polohe poškodeného, po ktorom došlo k
jednému pádu poškodeného na pravý bok a k udretiu pravej polovice hlavy o tvrdú podložku.
2. Po páde poškodeného ihneď došlo ku opakovanému kopaniu a našľapovaniu na hlavu a hrudník, v

ležiacej polohe poškodeného.

Otázka teda znie, v ktorej fáze útoku došlo ku vzniku tých zranení, ktoré spôsobili smrť poškodeného.
O prvej fáze útoku znalci povedali, že už po páde poškodeného v dôsledku úderu päsťou do oblasti
tváre mohlo dôjsť k zlomenine lebky, ale aj k vzniku vnútrolebečného krvácania a pomliaždenia mozgu

rôzneho rozsahu, avšak na druhej strane pri tomto páde aj vôbec nemuselo dôjsť ku vzniku žiadneho
zásadného život ohrozujúceho poškodenia vnútrolebečných štruktúr. Rovnako aj v druhej fáze útoku
podľa znalcov mohlo dôjsť k zlomenine lebky a k poraneniu vnútrolebečných štruktúr s následným
krvným výronom, avšak aj tu znalci nemohli len na základe pitevného nálezu povedať, či závažné
život ohrozujúce poranenia poškodený utrpel v plnom rozsahu len pri tomto mechanizme. Vzhľadom

k tomu, že pri tejto druhej fáze došlo k odtrhnutiu kože od podkožia, čo predpokladá veľké násilie,
znalci predpokladali, že práve pri tomto našľapovaní a kopaní do hlavy najskôr vznikla zlomenina lebky,
poranenie mozgu a vnútrolebečné krvácanie. Znalci uzavreli túto otázku tak, že obidva mechanizmy
spôsobili závažné poranenie kostí lebky mozgu a vnútrolebečné krvácanie, avšak do akej miery sa
každé z nich podieľalo na vzniku poranenia nie je možné jednoznačne určiť. Mechanizmus jedného pádu

na hlavu a následne opakované prudké kopanie a našľapovanie na hlavu sa mohli podieľať na vzniku
poranenia jednak samé o sebe a jednak každé z nich určitým podielom.

Súd na základe takto znalcami popísanými možnosťami vzniku týchto závažných, život ohrozujúcich
zranení poškodeného vyslovuje záver, že tieto zranenia neboli spôsobené tým, že obžalovaný A.r udrel

päsťou poškodeného, ktorý v dôsledku tohto úderu spadol a udrel si hlavu o tvrdú podložku, pretože aj
samotní znalci uviedli, že pri jednom páde na zem nemuseli vzniknúť tieto závažné, život ohrozujúce
zranenia, avšak vzhľadom na rozsah poranení na lebke, ktoré sú výsledkom veľmi prudkého a silného
násilia, muselo toto násilie spôsobiť vážne poranenie mozgu a s ním spojené vnútrolebečné krvácanie.
Teda v súlade s názorom MUDr. X., súd vyslovuje názor, že poranenie, ktoré ohrozilo život poškodeného

vzniklo pri tomto druhom mechanizme.
Ďalej súd sa snažil ustáliť aké konkrétne zranenia spôsobili obžalovaní svojimi konaniami, ktoré im boli
vykonanými dôkazmi preukázané.

U obžalovaného A. má súd za preukázané, že päsťou udrel poškodeného oblasti tváre, pričom podľa

znalcov tento mechanizmus spôsobil tržnú ranu a krvnú podliatinu na hornej pere a natrhnutie sliznice
dolnej pery.U obžalovaného W. P. A. má súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že obaja
spoločne napadli poškodeného tak, že nohami mu skočili na hlavu, ako aj na oblasť ľavého boka a
následne poškodeného kopali do oblasti hlavy a trupu pričom podľa znaleckého posudku o príčine

smrti poškodeného mu spôsobili zlomeninu lebky, pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie a
početné kožné odreniny. Práve zlomenina lebky za vzniku epiduralného hematómu, pomliaždenia a
opuchu mozgu, viedlo k tlačeniu mozgového kmeňa do veľkého záhlavného otvoru, čo spôsobilo
porušenie riadiacej činnosti centrálneho nervového systému a tým vznik bezvedomia a následnej smrti
poškodeného. Na základe uvedeného súd konštatuje príčinnú súvislosť medzi konaním obžalovaného

Pokutu a A., ktoré spôsobili ťažké až život ohrozujúce zranenia, ktoré následne viedli k smrti
poškodeného. Teda obžalovaný W. P. A. svojim konaním spôsobili smrť poškodeného.

Obžalovaný A. tým že päsťou udrel poškodeného do oblasti tváre, v dôsledku čoho poškodený spadol
na zem a udrel si hlavu súd kvalifikuje tak, že obžalovaný týmto konaním chcel spôsobiť poškodenému

ťažkú ujmu na zdraví, pretože vzhľadom na svoj intelekt a životné skúsenosti mu muselo byť známe,
že úder päsťou do oblasti čeľuste resp. sánky človeka, ktorý je výrazne pod vplyvom alkoholu až tak,
že ťažko ovláda svoju rovnováhu a tacká sa, vedie veľmi ľahko k tomu, že poškodený v dôsledku
takéhoto úderu stráca rovnováhu, nasleduje pád, ktorý poškodený nedokáže dostatočne kontrolovať a
koordinovať svoje telo tak, aby tlmil následky tohto pádu, teda padá na zem diametrálne inak ako triezvy

človek a v dôsledku toho, o zem narážajú tie časti tela, ktoré si inak človek reflexívne snaží chrániť,
teda najmä hlava, pričom následkom takéhoto nekontrolovateľného pohybu môže dotyčný utrpieť ťažké
a závažné zranenia. Vzhľadom na túto vedomostnú zložku má súd za to, že útok obžalovaného
A. bezprostredne smeroval a obžalovaný chcel spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeného, avšak
z dôvodov, ktoré nezáviseli od poškodeného, k takémuto následku nedošlo, čo súd hodnotí ako

pokus spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví poškodeného. Vzhľadom k tomu, že k popísanému konaniu
obžalovaného A. došlo na ceste pred krčmou súd konštatuje, že obžalovaný A. sa súčasne verejne
dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného.
Z konania obžalovaného W. a obžalovaného A. spočívajúce v tom, že poškodenému nohami skočili na
hlavu, ako aj na oblasť ľavého boka a následne poškodeného kopali do oblasti hlavy a trupu vyplýva,

že motívom ich konania bolo spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví poškodeného, nakoľko aj oni vzhľadom
na svoju rozumovú a intelektuálnu vyspelosť si museli byť vedomí toho, že takéto fyzické útoky na
uvedené časti tela poškodeného musia zákonite privodiť ťažkú ujmu. O tom, že ich úmysel nesmeroval k
spôsobeniu smrti svedčí správanie obžalovaných bezprostredne po skutku, keď obžalovaní sa zaujímajú
o zdravotný stav poškodeného a odprevádzajú ho domov. Smrť v tomto prípade nastúpila v príčinnom

vzťahu ako následok, ktorý obžalovaní nechceli priamo spôsobiť a neboli o ňom ani uzrozumení, ale
bez primeraných dôvodov sa spoliehali, že ich útok, napriek tomu, že kopali a našľapovali na hlavu
poškodeného, nemá žiaden závažnejší dopad na zdravotný stav poškodeného a prejavy poškodeného
pripisovali stavu opitosti obžalovaného. Preto súd usudzuje, že smrť v danom prípade nastúpila
ako nedbanlivostný následok konania obžalovaných. Aj u obžalovaného W. P. A. došlo k fyzickému

napadnutiu poškodeného na ceste pred krčmou, teda verejne.

Teda súd napokon dospel k záveru o jednoznačnej a nepochybnej vine obžalovaných za skutok uvedený
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ktorý napĺňa znaky viacerých trestných činov a dopustili sa ich
obžalovaní.

Týmto konaním obžalovaný A. ohrozil chránený spoločenský záujem, ktorým je ľudský život a súčasne
pokojné občianske spolužitie, obžalovaní W. P. A. porušili život iného a pokojné občianske spolužitie.
Podľa spôsobu konania obžalovaných, charakteru a intenzity útoku súd usudzuje, že obžalovaný A. sa
dopustil úmyselného konania a obžalovaní W. P. A. úmyselného konania vo vzťahu k zdraviu iného a

nedbanlivostného konania vo vzťahu k smrti poškodeného. Všetci obžalovaný sa dopustili úmyselného
konania pokiaľ ide o pokojné občianske spolužitie.

Pokiaľ ide o subjekt skutkovej podstaty trestného činu z vykonaného znaleckého dokazovania,
predmetom ktorého bolo vyšetrenie duševného stavu obžalovaných má súd za preukázané, že u

obžalovaných nebola zistená prítomnosť žiadnej psychickej poruchy v čase činu tzn., že obžalovaní
mohli rozpoznať protiprávnosť svojho konania a mohli ho aj ovládať.Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že obžalovaný A. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný W. P. A. naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák.
v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného V.. W. A.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.
1 písm. a) Trestného zákona, pričom ide o násilné konanie, ktorým obžalovaný ohrozil zdravie iného a

porušil pokojné občianske spolužitie. V danom prípade ide o jednočinný súbeh dvoch trestných činov, čo
bolo dôvodom pre ukladanie úhrnného trestu podľa zásad zakotvených v § 41 ods. 1 Trestného zákona.
Priposudzovaníosobypáchateľa,jehopomerovamožnostíjehonápravyvzmysle§34ods.4Tr.zákona
sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy:
· Znalecký posudok MUDr. H. P. V.. T. pos. č. 129/2014 zo dňa 1.9.2014 z č. l. 200-216,

· znalecký posudok PhDr. Ľ. A. pos. č. 20/2014 zo dňa 16.9.2014 z č. l. 262-277
· charakteristiku z ÚVV Košice zo dňa 18.9.2014 z č. l. 405,406
· správa z L. zo dňa 4.11.2014 z č. l. 411,412
· charakteristiku z mesta V. z č. l. 415
· odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 20.10.2015 č. l. 706, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný

bol rozsudkom tunajšieho súdu právoplatne odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, avšak nakoľko došlo k upusteniu od potrestania hľadí sa na obžalovaného ako by
nebol odsúdený.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaného možno hodnotiť ako osobu so

sklonom k zbrklosti v jeho kognitívnom správaní, čo zapríčiňuje nedostatočné zohľadnenie dôsledkov
svojho konania, má sklon k neurolabilným a neurotickým reakciám, disponuje aj vyššími citmi a
empatickými schopnosťami, jeho schopnosť odolávať stresu je však nedostatočná a vytvára priestor pre
skratové reakcie, pričom agresívne reakcie nepatria k jeho dominantným črtám správania. Na druhej
strane na základe znaleckých záverov možno konštatovať, že neboli zistené u obžalovaného žiadne

signifikantné markery, ktoré by negatívne ovplyvňovali prognózu jeho prevýchovy a vývoja smerom k
protispoločenskej činnosti tzn., že možno s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že vývoj jeho
osobnosti možno cielene korigovať k prosociálnemu správaniu. Z charakteristiky Ústavu na výkon väzby
v Košiciach vyplýva, že vo výkone väzby sa správa slušne a disciplinovane, režim väzby dodržiava,
agresívne prejavy neboli zaznamenané. Zo správy ÚW. vyplýva, že obžalovaný A. ukončil povinnú

školskú dochádzku v 6. ročníku, v príprave na budúce povolanie pokračoval na Strednej odbornej
škole v V. N. A., školský poriadok dodržiaval, v prvom polroku školského roku 2011/2012 sa u neho
objavilo záškoláctvo v rozsahu 93 neospravedlnených hodín. K rodinným pomerom bolo zistené, že otec
obžalovaného zomrel v roku 2006, matka k výchove obžalovaného pristupuje zodpovedne.

U obžalovaného súd právne kvalifikoval jeho konanie ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pričom v
súlade s § 41 ods. 1 Trestného zákona trest ukladal podľa najprísnejšej zbiehajúcej sa trestnej sadzby,
čo v danom prípade je trestná sadzba za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona,
za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere 4 - 10 rokov. Keďže v zmysle § 14 ods. 2

Trestnéhozákonapokustrestnéhočinujetrestnýpodľatrestnejsadzbyustanovenejnadokonanýtrestný
čin vychádzal súd z uvedenej trestnej sadzby. Túto trestnú sadzbu súd najprv upravoval v zmysle § 117
ods. 1 Trestného zákona, keďže ide o mladistvého páchateľa a následne túto sadzbu súd upravoval v
zmysle § 38 Tr. zákona nasledujúcim spôsobom.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona súd posúdil to, že obžalovaný viedol riadny
život. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona a to, že spáchal viac
trestných činov. Teda v danom prípade ide o vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
preto súd neupravoval určenú trestnú sadzbu v zmysle § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zákona. Súd vychádzajúcz trestnej sadzby 4 - 10 rokov, túto upravoval v zmysle § 117 ods. 1 Tr. zákona na polovicu t. j. na 2
- 5 rokov.
Pri vymeriavaní konkrétnej výšky trestu súd vychádzal z toho, že napriek tomu, že obžalovaný A. je

osoba, na ktorú sa hľadí akoby nebol odsúdený, jeho doterajší život vykazuje isté protispoločenské
prejavy, ktoré začínali neospravedlnenými absenciami v škole a prerástli do požívania alkoholických
nápojov, pričom sa dostal už aj do konfliktu s normami trestného práva. Napriek tomu súd poukazuje na
pozitívnu prognózu jeho možnej prevýchovy a usmernenia jeho správania. Keďže v danom prípade išlo
o pokus zločinu súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadal aj na § 34 ods. 5 písm. c) Trestného

zákona, teda aj na to, do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako
aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo a konštatuje, že konanie
obžalovaného A.a sa takmer priblížilo k dokonaniu trestného činu, pričom k dokonaniu nedošlo len
náhodou, teda nezávisle od vôle obžalovaného. Inak povedané, v danom prípade dokonaniu trestného
činu nezabránili žiadne také okolnosti alebo dôvody, ktoré by prilepšovali obžalovanému, a ktoré by bolo
potrebné zohľadniť v podobe zmierňovania trestu.

Vzhľadom k vyššie uvedeným úvahám súd dospel k záveru, že je nevyhnutné uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, keďže v danom prípade išlo len o
pokus a konanie obžalovaného spočívalo len v jednom údere. Ako primeraný trest odňatia slobody
súd vymeral nepodmienečný trest vo výmere 2 (dvoch) rokov, teda na dolnej hranici upravenej trestnej

sadzby. Vzhľadom k tomu, že ide o mladistvého obžalovaného, ktorý ešte neprekročil 18 rokov svojho
veku, súd v zmysle § 117 ods. 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Uvedený trest podľa názoru súdu bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život,

pričom sa dosiahne aj účinné predchádzanie protiprávnych činov a bude primerane chránená aj
spoločnosť.

Určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného ml. D. W.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu
zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona, pričom ide o násilné konanie, ktorým obžalovaný porušil jeden z najdôležitejších
spoločenských záujmov, ktorým je ľudský život a súčasne porušil aj pokojné občianske spolužitie.
Priposudzovaníosobypáchateľa,jehopomerovamožnostíjehonápravyvzmysle§34ods.4Tr.zákona
sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy:
· Znalecký posudok MUDr. H.vej a MUDr. T.j pos. č. 131/2014 zo dňa 2.9.2014 z č. l. 217-235,

· znalecký posudok PhDr. Ľ.C. A. pos. č. 21/2014 zo dňa 16.9.2014 z č. l. 278-293
· charakteristiku z ÚVV Košice zo dňa 18.9.2014 z č. l. 407,408
· správa z L.R zo dňa 30.7.2014 z č. l. 413,414
· charakteristiku z mesta V. z č. l. 416
· odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 20.10.2015 č. l. 707, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný

nebol doposiaľ trestne odsúdený.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaného možno hodnotiť ako osobu, u ktorej
cieľavedomosť nemá hlavnú riadiacu funkciu, bez dostatočnej pozornosti na dôsledky svojho správania
a dopadov jeho reakcii na iných ľudí, jeho vývoj prebieha v kvadrante cholerického temperamentu,

na čo nadväzuje impulzivita a agresivita pri zvládaní zložitejších situácii, kedy je jeho správanie
motivačne podriadené egoistickej a egocentrickej orientácii. Ďalej boli u obžalovaného zistené asociálne
postoje k okoliu a nedostatok frustračnej tolerancie. Pokiaľ ide o možnosti jeho prevýchovy, znalec
konštatuje že typ jeho osobnostnej štruktúry predstavuje nemennú a zmenám neprístupnú osobnosť, čo
súhrnne predstavuje obzvlášť nízku šancu na zmenu jeho osobnosti v rámci jeho prevýchovy, ktorú ale

samozrejme nie je možné úplne vylúčiť. Z charakteristiky Ústavu na výkon väzby v Košiciach vyplýva,
že vo výkone väzby sa správa slušne a disciplinovane, režim väzby dodržiava, agresívne prejavy
neboli zaznamenané. Zo správy Ú. vyplýva, že obžalovaného Pokutu vedú vo svojej agende z dôvodu
asociálneho správania sa mladistvého W.. Obžalovaný W. ukončil povinnú školskú dochádzku v piatomročníku, v príprave na budúce povolanie nepokračoval zo subjektívnych dôvodov, je nezamestnaný,
vedený na úrade práce, mal pravidelnú školskú dochádzku, nepatril medzi záškolákov, vo vzdelávacom
procese dosahoval slabé výsledky, čo spôsobilo, že viackrát opakoval ročník. Počas povinnej školskej

dochádzky bol zaznamenaný konflikt s učiteľkou, ktorého hlavným aktérom síce obžalovaný nebol, ale
neodpustil si nevhodné poznámky na učiteľku. K rodinným pomerom bolo zistené, že rodičia k výchove
obžalovaného pristupujú zodpovedne a primerane svojim schopnostiam.

Keďže u obžalovaného ide o jednočinný súbeh dvoch rôznorodých trestných činov - zločin zabitia a

prečin výtržníctva, v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal úhrnný trest, pričom ako základ
trestnej sadzby použil trestnú sadzbu zakotvenú Trestným zákonom za najprísnejší zbiehajúci sa trestný
čin, čo v tomto prípade je zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý zákon stanovuje tresnú
sadzbu trestu odňatia slobody od 7 - 10 rokov a túto trestnú sadzbu súd upravil najprv v zmysle § 117
ods. 1, ods. Trestného zákona, čím dostal sadzbu 2 - 5 rokov a následne túto upravoval v zmysle § 38
Tr. zákona nasledujúcim spôsobom.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona súd posúdil to, že obžalovaný viedol pred
skutkom riadny život. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona,
teda že spáchal viac trestných činov. Teda v danom prípade ide o vyrovnaný pomer poľahčujúcich
okolností, preto súd neuplatnil úpravu trestných hraníc v zmysle § 38 ods. 3 a nasl. Tr. zákona. Preto

súd vychádzal z trestnej sadzby 2 - 5 rokov.

Na základe vyššie konštatovaných zistení súd dospel k záveru, že obžalovaný je osoba s negatívnymi
spoločenskými rysmi, u ktorého zlyháva vlastná kontrola svojho správania, kedy obžalovaný nie je
schopný v plnej miere prispôsobovať sa spoločenským očakávaniam. U obžalovaného sa už začali

objavovať protispoločenské prejavy, ktoré postupne prerástli až do predmetnej trestnej činnosti. Ďalej
aj relatívne negatívna prognóza jeho ďalšieho správania a prevýchovy, vedú súd k záveru, že je
potrebné rázne zakročiť voči obžalovanému a uložiť prísny trest, ktorý by bol jasným signálom pre
mladistvého, ale aj ostatných členov spoločnosti, že je potrebné prehodnotiť svoje doterajšie správanie
a začať sa orientovať v smere prosociálneho správania. Vzhľadom k týmto záverom súd rozhodol, že

je nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom súd prihliadol aj na zbiehajúci sa
trestný čin a rozhodol sa uložiť trest pri hornej hranici trestnej sadzby, pochopiteľne o niečo prísnejší
ako u obžalovaného Bokora.
Ako primeraný trest odňatia slobody súd vymeral nepodmienečný trest vo výmere 4 (štyroch) rokov.
Vzhľadom k tomu, že ide o mladistvého obžalovaného, ktorý ešte neprekročil 18 rokov svojho veku,

súd v zmysle § 117 ods. 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Uvedený trest podľa názoru súdu bude dostatočne pôsobiť na obžalovaného, aby viedol riadny život,
pričom sa dosiahne aj účinné predchádzanie protiprávnych činov a bude primerane chránená aj
spoločnosť.

Určenie druhu a výmery trestu u obžalovaného F. A.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania skutku, význam spôsobeného
následku, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý súd podriadil pod skutkovú podstatu
zločinu zabitia podľa § 147 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, pričom ide o násilné konanie, ktorým obžalovaný porušil jeden z najdôležitejších
spoločenských záujmov, ktorým je ľudský život a súčasne porušil aj pokojné občianske spolužitie.

Priposudzovaníosobypáchateľa,jehopomerovamožnostíjehonápravyvzmysle§34ods.4Tr.zákona
sa súd opieral o nasledujúce, na hlavnom pojednávaní prečítané znalecké posudky a listinné dôkazy:
· Znalecký posudok MUDr. H.j a MUDr. T.j pos. č. 132/2014 zo dňa 3.9.2014 z č. l. 236-252,
· znalecký posudok PhDr. Ľ.C. A. pos. č. 22/2014 zo dňa 16.9.2014 z č. l. 294-309
· charakteristiku z Ú. K. zo dňa 18.9.2014 z č. l. 409,410

· charakteristiku z mesta V. z č. l. 417
· odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 20.10.2015 č. l. 708, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný
nebol doposiaľ trestne odsúdený.Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaného možno hodnotiť ako nevyrovnanú
osobnosť s prevahou psychopatických a sociopatických čŕt, zníženou kontrolou správania, s nízkou
frustračnou toleranciou, sklonom ku skratovým reakciám a sklonom k impulzívnemu a agresívnemu

správaniu, absenciou vyšších citov s egoistickou a egocentrickou orientáciou, pri ktorej potreby iných
ľudí sú často ignorované, pričom sociálny rozmer jeho osobnosti vykazuje negativistické postoje. Pokiaľ
ide o možnosti jeho prevýchovy, znalec vyslovil záver, že celkovo treba prognózu prevýchovy a ďalšieho
vývoja jeho osobnosti brať za limitovanú a málo pravdepodobnú, zároveň ju ale nie je možné úplne
vylúčiť. Z charakteristiky Ústavu na výkon väzby v K. vyplýva, že vo výkone väzby sa správa slušne a

disciplinovane, režim väzby dodržiava, agresívne prejavy neboli zaznamenané.

Keďže u obžalovaného ide o jednočinný súbeh dvoch rôznorodých trestných činov - zločin zabitia a
prečin výtržníctva, v zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal úhrnný trest, pričom ako základ
trestnej sadzby použil trestnú sadzbu zakotvenú Trestným zákonom za najprísnejší zbiehajúci sa trestný
čin, čo v tomto prípade je zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zákona, za ktorý zákon stanovuje tresnú

sadzbu trestu odňatia slobody od 7 - 10 rokov a túto trestnú sadzbu súd upravoval v zmysle § 38 Tr.
zákona nasledujúcim spôsobom.

Ako poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. d) Tr. zákona súd posúdil to, že obžalovaný spáchal
trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých a v zmysle § 36 písm. j) Tr. zákona súd posúdil to,

že doposiaľ viedol riadny život. Súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to v zmysle § 37 písm. h)
Trestného zákona, teda že spáchal viac trestných činov. Teda v danom prípade ide o prevažujúci pomer
poľahčujúcich okolností, čo odôvodňuje postup v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona. Preto súd upravoval
trestnú sadzbu 7 - 10 rokov tak, že znižoval hornú hranicu o jednu tretinu t. j. o 1 rok. Po úprave súd
dostal trestnú sadzbu v rozpätí od 7 do 9 rokov.

Na základe vyššie konštatovaných zistení súd dospel k záveru, že obžalovaný je osoba s negatívnymi
osobnostnými rysmi, u ktorého zlyháva vlastná kontrola svojho správania, kedy obžalovaný nie je
schopný v plnej miere prispôsobovať sa spoločenským očakávaniam. Ďalej aj relatívne negatívna
prognóza jeho ďalšieho správania a prevýchovy, vedú súd k záveru, že je potrebné rázne zakročiť voči

obžalovanému a uložiť prísny trest, ktorý by bol jasným signálom pre obžalovaného, ale aj ostatných
členov spoločnosti, že takéto správanie spoločnosť nebude tolerovať a jednoznačne takéto správanie
odsudzuje. Vzhľadom k týmto záverom súd rozhodol, že je nevyhnutné uložiť nepodmienečný trest
odňatia slobody, pričom súd prihliadol aj na zbiehajúci sa trestný čin a rozhodol sa uložiť trest pri dolnej
hranici trestnej sadzby.

Ako primeraný trest odňatia slobody súd vymeral nepodmienečný trest vo výmere 7 rokov. Vzhľadom
k tomu, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný trestný čin, zaradil obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Uvedený trest podľa názoru súdu najlepšie zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania takejto trestnej činnosti

Čo sa týka nároku poškodenej pozostalej F. M., táto sa ako poškodená pripojila do trestného konania a
tiež ako poškodená si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody z titulu pohrebného vo výške 1

200,- €. K tomuto nároku boli v prípravnom konaní obstarané aj listinné dôkazy a to faktúra č. 3960/14
zo dňa 30.7.2014 na č. l. 394, objednávka kvetinovej výzdoby na č. l. 395, predkalkulácia na č. l. 396,
príjmový pokladničný doklad č. 1430524 na č. l. 397 a faktúra č. 14/0575 zo dňa 29.7.201 na č. l.
398. Vzhľadom k tomu, že súčet súm vyplývajúci z predložených finančných dokladov nezodpovedá
výške uplatneného nároku, bolo by potrebné pre zákonné a vecne správne rozhodnutie o nároku

poškodenej na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, hlavne preskúmať či uplatnený nárok
pokrýva aj zhotovenie pomníka apod., čo si vyžaduje dodatočne vypočuť poškodenú a obstarať aj
ďalšie listinné dôkazy, čo vzhľadom na väzobné stíhanie obžalovaných prekračuje potrebný rámec
dokazovania v trestnom konaní zameranom na včasné rozhodnutie o vine obžalovaných a spravodlivé
potrestanie páchateľov. Preto súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske

súdne konanie.
Obžalovaný ml. W. A.- v úmysle spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo
k úmyselnému spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví iného, avšak k dokonaniu činu nedošlo a verejne sa
dopustil výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného

Obžalovaný ml. D. W.
- v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdravé inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a verejne sa dopustil
výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného

Obžalovaný F. A.
- v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdravé inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a verejne sa dopustil
výtržnosti tým, že fyzicky napadol iného

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-

ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie. O odvolaní rozhoduje
Krajský súd Košice - okolie.