Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Viliam Pohančeník
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/173/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201151
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8015201151.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka
a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Viery Nevedelovej, v právnej veci navrhovateľa: H.
Y., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX/XX, S. Q. W., zastúpený: JUDr. Jozef Karabaš, advokát, Ružová 10,
Sabinov, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. 510 119 2680 0 zo dňa 14.10.2015 o predčasnom starobnom
dôchodku, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sd/93/2015-17 zo
dňa 31.03.2016, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.
k. 5Sd/93/2015-17 zo dňa 31.03.2016 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Sd/93/2015-17 zo dňa 31.03.2016 potvrdil rozhodnutie
odporkyne č. 510 119 2680 0 zo dňa 14.10.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie odporkyne"),
konanie vo veci návrhu navrhovateľa o odškodnenie za nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 eur zastavil
a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Napadnutým rozhodnutím odporkyne bol navrhovateľovi
podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej aj len „zákon č. 461/2003 Z. z.") priznaný od XX.XX.XXXX predčasný starobný dôchodok v sume
231,20 eur mesačne.
V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na to, že k XX.XX.XXXX navrhovateľ získal 10 752 dní
obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového
poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené
všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré
sa považujú za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z.). Získanie ďalšieho
obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Suma predčasného starobného dôchodku bola
určená podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin priemerného osobného mzdového bodu,
obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok
a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na
predčasnýstarobnýdôchodok dodovŕšeniadôchodkovéhoveku.Vrozhodujúcomobdobíkalendárnych
rokov 1984 až 2010 navrhovateľ nezískal na zistenie priemerného osobného mzdového bodu aspoň
22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodujúce obdobie bolo
preto podľa § 63 ods. 7 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. rozšírené postupne pred 01.01.1984 tak,
aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov. Pretože navrhovateľ získal náhradnú dobu podľa § 9 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej aj len „zákon č. 100/1988 Zb.") v kalendárnom roku 19816 dní, v kalendárnom roku 1982 8 dní, v kalendárnom roku 1983 8 dní, v kalendárnom roku 1984 15
dní, v kalendárnom roku 1985 6 dní, v kalendárnom roku 1990 54 dní a v kalendárnom roku 1995 24
dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových
bodov navrhovateľa za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 18,1793. V rozhodujúcom
období úhrnom získal 7 335 dní dôchodkového poistenia, to znamená 20,0959 rokov dôchodkového
poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a
rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod navrhovateľa,
je 0,9047. Za 731 dní, ktoré navrhovateľovi chýbali od vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok,
t. j. od XX.XX.XXXX, do dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. do XX.XX.XXXX, sa znížila suma jeho
predčasného starobného dôchodku o 12,5 % mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku
navrhovateľa sa ďalej podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšila o 1,8 %, od 01.01.2012 o 3,3
%, od 01.01.2013 o 11,50 eur mesačne, od 01.01. 2014 o 8,80 eur mesačne a od 01.01.2015 o 5,20
eur mesačne. Ďalej krajský súd konštatoval, že odporkyňa nepochybila, keď navrhovateľovi priznala od
XX.XX.XXXX predčasný starobný dôchodok v sume 231,20 eur mesačne a následne postupom podľa §
82 zákona č. 461/2003 Z. z. a v súlade s opatreniami, ktorými sa zvýšila dôchodková dávka za ten ktorý
rok (roky 2012 - 2015), zvýšila sumu predčasného starobného dôchodku (neskôr starobného dôchodku)
od01.01.2012na238,90eurmesačne,od01.01.2013na250,40eurmesačne,od01.01.2014na259,20
eur mesačne a od 01.01.2015 na 264,40 eur mesačne. Podľa názoru krajského súdu sa odporkyňa pri
vydaní nového rozhodnutia dôsledne riadila právne záväzným názorom krajského súdu vysloveným v
rozsudkusp.zn.4Sd/23/2011avychádzajúczvyjadreniapánaJ., ktorývykonávalrovnakúprácumurára
ako navrhovateľ a u rovnakého zamestnávateľa, určila navrhovateľovi hrubý zárobok za sporné obdobie
(od01.02.1988do31.12.1988)vsume44856Kčs.Vychádzalazhrubéhozárobku,ktorýbolzhodnotený
na základe evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia pánovi J.. Navrhovateľ nedôvodne namietal
aj to, že nebol odškodnený za „9-mesačné čakanie", t. j. že žiadosť o predčasný starobný
dôchodokpodalXX.XX.XXXX,pričomprvérozhodnutiebolovydanéaž14.09.2011(t.j.po9mesiacoch),
keďže rozhodnutím mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok spätne od XX.XX.XXXX. Zároveň
s poukazom na § 250d ods. 3 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. krajský súd konanie zastavil v časti
majetkového odškodnenia v sume 100 000 eur, keďže navrhovateľ vzal návrh v tejto časti späť.
Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby odvolací
súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zruší a vec jej vráti
na ďalšie konanie. Nestotožnil sa so závermi krajského súdu uvedenými v napadnutom rozsudku a
tento rozsudok považoval za rámcový, arbitrárny a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Krajský
súd sa v napadnutom rozsudku nezaoberal námietkou ohľadom 9-mesačnej doby, počas ktorej nemal
žiadny príjem a nemal ani nárok na nemocenské dávky a dávku v nezamestnanosti. Túto skutočnosť
mala odporkyňa zohľadniť v napadnutom rozhodnutí. Odporkyňa síce doplnila dokazovanie formou
spísania zápisnice podľa § 189 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak navrhovateľ nesúhlasil so záverom
odporkyne uvedeným v napadnutom rozhodnutí o výške priznaného predčasného starobného dôchodku
od XX.XX.XXXX v sume 231,20 eur, ktorý mu odporkyňa vyčíslila na základe evidenčného listu
dôchodkového zabezpečenia H. J. vo výške 44 856 Kčs. V rozhodujúcom období pracoval navrhovateľ
od 01.02.1988 do 31.12.1988 u zamestnávateľa F. (ďalej aj len „H. F.") a jeho čistý mesačný zárobok
ako vedúceho pracovnej skupiny bol vyšší ako čistý mesačný zárobok H. J., z ktorého evidenčného listu
vychádzala odporkyňa pri výpočte predčasného starobného dôchodku navrhovateľa. Uvedené vyplýva
z jeho vyhlásenia zo dňa 09.06.2015. Navrhovateľ tiež namietal, že krajský súd sa stotožnil so závermi
odporkyne pri výpočte jeho predčasného starobného dôchodku. Samotná odporkyňa v napadnutom
rozhodnutí uviedla, že na účely čestného vyhlásenia na preukázanie doby zamestnania a hrubých
zárobkov musí ísť aspoň o dvoch svedkov, ktorí pracovali v rovnakom období, s rovnakou dĺžkou práce a
vykonávali rovnaký druh zamestnania pre toho istého zamestnávateľa. V danom prípade bolo v rozpore
s uvedeným podkladom pre výpočet predčasného starobného dôchodku navrhovateľa vyhlásenie H. J. a
jeho evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. Odporkyňa nevzala do úvahy vyhlásenie navrhovateľa
o výške jeho čistého mesačného príjmu. Z uvedených dôvodov bol navrhovateľ toho názoru, že krajský
súd nesprávne a neúplne zhodnotil existujúci skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, následne vec nesprávne právne posúdil a vo veci nesprávne
rozhodol.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok krajského súdu
z dôvodu jeho vecnej správnosti. Dôvody, ktoré uviedol navrhovateľ v odvolaní, nepovažovala za
opodstatnené. Poukázala na to, že krajský súd v napadnutom rozsudku zdôraznil, že odporkyňa sapri vydaní napadnutého rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku dôsledne riadila
právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku sp. zn. 4Sd/23/2011 zo dňa 25.02.2015,
ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie odporkyne o priznaní predčasného starobného
dôchodku navrhovateľovi zo dňa 14.09.2011, keď pri určení hrubého zárobku za sporné obdobie
(od 01.02.1988 do 31.12.1988) vychádzala z hrubého zárobku, ktorý bol zhodnotený na základe
evidenčného listu dôchodkového poistenia svedka s rovnakým pracovným zaradením, u rovnakého
zamestnávateľa a v rovnakom čase. Krajský súd vyhodnotil námietku navrhovateľa, že napadnuté
rozhodnutie odporkyne bolo vydané až po 9 mesiacoch po podaní jeho žiadosti za nedôvodnú, pretože
odporkyňa rozhodla o priznaní predčasného starobného dôchodku spätne ku dňu podania žiadosti, t.
j. k XX.XX.XXXX..
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len
„S.s.p."). V zmysle § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie mu predchádzajúce bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká, ak poistenec
získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva
roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého
požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú
osobu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma predčasného starobného dôchodku sa určí
ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu
vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený
o 0,5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku
do dovŕšenia dôchodkového veku.
Podľa § 195 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel
obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti
všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa § 196 ods. 1 veta prvá, ods. 2, 6, 7 zákona č. 461/2003 Z. z., dôkazom je všetko, čo
môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a
vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia
a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže
ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo
a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Účastník konania je povinný navrhnúť
dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov
sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci
konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka
Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo
vzájomnej súvislosti.
Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľovi bol rozhodnutím odporkyne č.
510 119 2680 zo dňa 14.09.2011 priznaný predčasný starobný dôchodok od XX.XX.XXXX v sume
229 eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ odvolanie, krajský súd ho rozsudkom
č. k. 4Sd/23/2011-63 zo dňa 07.11.2012 potvrdil a Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu
uznesením č. k. 7So/14/2013 zo dňa 31.03.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie za účelom
doplnenia dokazovania smerujúceho k zisteniu výšky vymeriavacieho základu navrhovateľa v období
od 01.02.1988 do 31.12.1988. Krajský súd rozsudkom č. k. 4Sd/23/2011-140 zo dňa 25.02.2015 zrušil
pôvodnérozhodnutieodporkyne č.5101192680zodňa14.09.2011opredčasnomstarobnomdôchodkua vrátil jej vec na ďalšie konanie. Následne bolo vydané napadnuté rozhodnutie odporkyne, ktoré je
predmetom súdneho prieskumu.
Nakoľko navrhovateľ v rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2010 nezískal na zistenie
priemerného osobného mzdového bodu aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona
č. 461/2003 Z. z., bolo mu rozhodujúce obdobie rozšírené podľa § 63 ods. 7 vety
prvej zákona č. 461/2003 Z. z. pred 01.01.1984 tak, aby v ňom bolo 22 kalendárnych rokov
podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.
Podľa osobného listu dôchodkového poistenia bola navrhovateľovi hodnotená náhradná doba podľa §
9 zákona č. 100/1988 Zb. v rozsahu 6 dní v kalendárnom roku 1981, 8 dní v kalendárnom roku 1982,
8 dní v kalendárnom roku 1983, 15 dní v kalendárnom roku 1984, 6 dní v kalendárnom roku
1985, 54 dní v kalendárnom roku 1990 a 24 dní v kalendárnom roku 1995. Za tieto obdobia mu patrí
pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3.
V rozhodujúcom období navrhovateľ celkovo získal 7 335 dní dôchodkového poistenia, teda 20,0959
rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
Ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. k XX.XX.XXXX, navrhovateľ získal 10
752 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo predstavuje 29,4576 rokov dôchodkového poistenia.
Pri posúdení nároku na predčasný starobný dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia. Ich presný rozpis sa nachádza v osobnom liste
dôchodkového poistenia.
V prejednávanej veci bolo sporným obdobie od 01.02.1988 do 31.12.1988, počas ktorého
navrhovateľpracovaluzamestnávateľaH.F.apredovšetkýmbolaspornávýškajehočistéhomesačného
zárobku,ktorýžiadalzapočítaťnaúčelypredčasnéhostarobnéhodôchodku.Skutočnosť,ženavrhovateľ
v uvedenom období pracoval u zamestnávateľa H. F. 335 dní ako robotník so zaradením v III. pracovnej
kategórii, potvrdila Česká správa sociálneho zabezpečenia, ústředí, Praha 5, ktorá predložila odporkyni
evidenčný list dôchodkového zabezpečenia. Aj z listu H. F. zo dňa 06.03.1991, obsahujúceho zoznam
zamestnancov, ktorý sa nachádza v dávkovom spise odporkyne, vyplýva, že navrhovateľ bol v tomto
období ich zamestnanom.
Z evidenčného listu Českej správy sociálneho zabezpečenia, ústředí, Praha 5 však
nevyplýva hrubý zárobok navrhovateľa v uvedenom období. Vzhľadom na skutočnosť, že zapisovanie
údajov do evidenčného listu je povinnosťou zamestnávateľa, za neuvedenie hrubého mesačného
zárobku zamestnávateľom do evidenčného listu zamestnanca nemôže niesť zodpovednosť navrhovateľ
ako zamestnanec.
Najvyšší správny súd Českej republiky v rozsudku č. k. 2 Ads 67/2003 - 78 zo dňa 31.05.2005
konštatoval, že „Chýbajúci záznam v evidenčnom liste je potrebné chápať ako dôkaz
spochybňujúci dobu poistenia, komplikujúci konečné rozhodnutie, nevylučujúci však
preukázanie doby poistenia iným spôsobom... Zákonná úprava, ktorú krajský súd citoval v odôvodnení
rozhodnutia, teda nedáva možnosť spojiť samotnú existenciu dôkazov so záverom, že nebola
preukázaná účasť sťažovateľa na dôchodkovom poistení."
Obdobne ako vo vyššie citovanej judikatúre Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, aj v
prípade navrhovateľa nemožno vylúčiť započítanie hrubých zárobkov za sporné obdobie len z dôvodu
chýbajúceho záznamu v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia.
Odporkyňa sa už po zrušení pôvodného rozhodnutia o predčasnom starobnom dôchodku riadila
právnym názorom vysloveným v rozsudku krajského súdu č. k. 4Sd/23/2011-140 zo dňa
25.02.2015adoplniladokazovaniespísanímzápisnicevsúlades§189zákona č.461/2003
Z. z. Na účely preukázania doby zamestnania a hrubých zárobkov si zaobstarala čestné vyhlásenia
troch svedkov, ktorí pracovali v rovnakom období, s rovnakou dĺžkou práce a vykonávali rovnaký druh
práce u toho istého zamestnávateľa ako navrhovateľ, a to svedka R. G., H. J. a O. O.. Svedok R. G.
dňa 11.06.2015 telefonicky oznámil odporkyni, že u zamestnávateľa H. F. pracoval od 01.04.1988 do
31.12.1988 ako stavebný robotník - inštalatér a jeho čistý mesačný zárobok bol cca 4 000 Kčs. SvedokH. J. vo vyhlásení zo dňa 27.06.2014 uviedol, že u uvedeného zamestnávateľa pracoval od 01.02.1988
do 31.12.1988 ako murár spolu s navrhovateľom, avšak nemohol potvrdiť, že navrhovateľ tam pracoval
celú dobu. Jeho čistý mesačný príjem bol cca 4 000 Kčs. Svedok O. O. dňa 09.06.2015 vyhlásil, že u
uvedeného zamestnávateľa pracoval ako stavebný robotník a jeho čistý mesačný príjem bol cca 4 000
Kčs, avšak jeho doklady o zárobku sa nezachovali.
Odvolací súd sa stotožnil s postupom odporkyne, ktorá určila navrhovateľovi hrubý zárobok za sporné
obdobie v sume 44 856 Kčs, vychádzajúc z hrubého zárobku, ktorý bol zhodnotený na základe
evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia svedkovi H. J.. Pán J. vykonával rovnakú prácu ako
navrhovateľ, obaja boli murári u rovnakého zamestnávateľa a v rovnakom období. Rovnaký čistý
mesačnýpríjemuviedli ajďalšídvajasvedkovia,ktorívrovnakomobdobípracovaliutohoistého
zamestnávateľa a vykonávali rovnaký druh práce s tým rozdielom, že navrhovateľ bol vedúci skupiny.
V súvislosti s čestným vyhlásením navrhovateľa ohľadom výšky jeho čistého mesačného zárobku u
zamestnávateľa H. F., ktoré urobil do zápisnice spísanej Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prešov dňa
09.06.2015 a žiadal započítať vyšší hrubý zárobok, odvolací súd uvádza, že jeho neakceptovaním
odporkyňa neporušila zákon, nakoľko je na jej správnom uvážení, či čestné vyhlásenie pripustí alebo nie.
Podľa § 197 ods. 1, 3 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže namiesto
dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania. V čestnom vyhlásení je účastník
konania povinný uviesť pravdivé údaje. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná
upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.
„Čestné vyhlásenie je právny inštitút, ktorý nie je dôkazom, ale nahradzuje dôkaz. Nejde o priame
nahradenie dôkazu s účinkami ex lege, ale až na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorý
môže čestné vyhlásenie pripustiť (rozhodnúť o jeho pripustení)" (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžo/207/2015 zo dňa 26.10.2016).
Záverom odvolací súd dodáva, že navrhovateľ do zápisnice dňa 09.06.2015 čestne vyhlásil, že jeho
čistý mesačný zárobok bol cca 4 600 Kčs + 500 Kčs ako príplatok vedúceho skupiny, čo je v
rozpore s „Vyhlásením o období dôchodkového poistenia a osobnom vymeriavacom základe na účely
dôchodkového poistenia" zo dňa 11.04.2012, v ktorom uviedol, že v období od
01.04.1989 do 31.12.1998 bol jeho zamestnávateľom H. F. s hrubým zárobkom 36 000 Kčs.
Odvolací súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spochybniť správnosť napadnutého rozsudku.
Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu
v odôvodnení rozsudku, ktoré považuje za úplné a vecne správne. Na uvedenom závere nič nezmenil
ani obsah podaného odvolania navrhovateľa, ktoré neobsahuje také nové tvrdenia a dôkazy,
s ktorými by sa krajský súd nezoberal a neposúdil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil podľa § 250ja ods. 3 v spojení s
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ
nebol v tomto konaní úspešný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.