Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/137/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816201437
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816201437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: 1/
B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, právne zastúpený JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so
sídlom O. XXX a 2/ JUDr. M. K., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX, proti žalovanému: Spolumajiteľstvo
bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové spoločenstvo, so sídlom Podbiel, IČO: 14 224 607,
právne zastúpenému Mgr. Martinom Alušicom, advokátom so sídlom M. X/A, P., o uloženie povinnosti
vydať listiny, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k.
5C/49/2016-121 zo dňa 24. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r dz u j e vo výroku I. o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi 1/
kópie dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a vo výroku IV. o nároku žalobcu 1/ na náhradu
trov prvoinštančného konania voči žalovanému.

Žalobca 1/ má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti (výroky II., III. a V.) m e n ítak, že žalovaný je

povinný vydať žalobcovi 2/ kópiu dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a to:
a) zápisnice z rokovaní výboru SBU, p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, ktoré sa konali v
roku 2015 a 2016.

Žalobu z a m i e t a v časti, ktorou žalobca 2/ žiadal uložiť žalovanému povinnosť vydať kópie dokladov
týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a to:
a) zoznamu drobných odberateľov reziva s SBU, p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607 za rok
2015,

b) odberateľských faktúr a dodacích listov drobných odberateľov - fyzických osôb vystavených SBU,
p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607 za rok 2015,
c) výzvy B. C. na zaplatenie poplatku za žiadosť o vydanie kópií dokladov,
d) dokladu o zaplatení sumy 1,70 € SBU, p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, ktorú bol
povinný p. C. zaplatiť za vyhotovenie kópií dokladov
e) žiadosti nájomcu kameňolomu Jozef Krupa - Anna Kruppová KRUP so sídlom 027 42 Podbiel, č. 404,
IČO: 35 015 624, o zníženie ceny nájmu a poplatku za 1 m3 kameňa,

f) zápisnice zo zasadnutia výboru SBU, p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, ktoré sa mali
konať začiatkom mesiaca februára 2016.

Žalovaný má voči žalobcovi 2/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 72 %.

o d ô v o d n e n i e :Napadnutým rozsudkom (jeho výrokom I.) okresný súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi 1/
kópie dokladov týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a to:
a) zmluvy, ktorú uzavrelo Spolumajiteľstvo bývalých urbarialistov obce Podbiel, pozemkové

spoločenstvo, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, s firmou Bc. Lukáš Kudzbeľ, miesto podnikania 027 42
Podbiel č. 421, IČO: 46 141 588, deň vzniku oprávnenia 01.02.2011,
b) dodávateľských faktúr firmy Bc. Lukáš Kudzbeľ, miesto podnikania 027 42 Podbiel č. 421, IČO: 46
141 588, ktorými fakturoval vykonané činnosti podľa zmluvy s SBU, p.s., 027 42 Podbiel, IČO: 14 224
607 za roky 2013 - 2015.

2.Výrokom II. súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi 2/ kópiu dokladov
týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a to:
a) žiadosti nájomcu kameňolomu Jozef Krupa - Anna Kruppová KRUP so sídlom 027 42 Podbiel, č. 404,
IČO: 35 015 624, o zníženie ceny nájmu a poplatku za 1 m3 kameňa,
b) zápisnice z rokovania výboru SBU, p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, ktoré sa konali

v roku 2015 a 2016,
c) zápisnice zo zasadnutia výboru SBU, p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, ktoré sa mali
konať začiatkom mesiaca februára 2016.

3.Vozvyšnejčasti,ktoroužalobca2/žiadaluložiťžalovanémupovinnosťvydaťkópiedokladovtýkajúcich

sa hospodárenia spoločenstva a to:
a) zoznamu drobných odberateľov reziva s SBU, p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607 za rok
2015,
b) odberateľských faktúr a dodacích listov drobných odberateľov - fyzických osôb vystavených SBU,
p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607 za rok 2015,

c) výzvy Jozefovi Krúpovi na zaplatenie poplatku za žiadosť o vydanie kópií dokladov,
d) dokladu o zaplatení sumy 1,70 € SBU, p.s., Podbiel, 027 42 Podbiel, IČO: 14 224 607, ktorú bol
povinný p. Krúpa zaplatiť za vyhotovenie kópií dokladov
žalobu okresný súd zamietol (výrok III.).

4.Aplikujúc § 9 ods. 4, § 19 ods. 1, 2, 3, a § 21 ods. 1, 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových
spoločenstvách (všetky citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie východiskovo konštatoval,
že právny režim pozemkových spoločenstiev upravuje zákon č. 97/2013 Z.z. (ďalej len ZoPS), ktorý
vo svojich ustanoveniach vymedzuje základný právny rámec pozemkových spoločenstiev s tým,
že podrobnejšiu úpravu ponecháva jednotlivým spoločenstvám, ktoré sú povinné vydať stanovy,

ktoré majú za úlohu podrobnejšie upraviť najmä práva a povinnosti členov spoločenstva, vnútornú
organizáciu spoločenstva, pôsobnosť jeho orgánov, spôsob zvolávania a organizáciu zasadnutia
valného zhromaždenia, hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia spoločenstva, ak
tieto skutočnosti neupravuje zmluva o spoločenstve. V danej spojitosti zdôraznil, že žalovaný ani podľa
článku XI bodu 3 Zmluvy o pozemkovom spoločenstve (uzavretej podľa § 31 ods. 5 ZoPS) a ani podľa

ustanovenia§5ods. 2tohtozákonanevydal (aanisúdunepredložil)„nové"stanovy,ktorébyreflektovali
na právnu úpravu zavedenú ZoPS, a ktoré by nanovo upravili aj právo jednotlivých členov pozemkového
spoločenstvanahliadaťdodokladovtýkajúcichsahospodáreniaspoločenstvaaprávožiadaťsiichkópie.
Preto súd pri posudzovaní ne/oprávnenosti nároku žalobcov postupoval v súlade so znením ustanovenia
§ 21 ods. 2 ZoPS. V zmysle uvedeného platí, že právo člena spoločenstva vyžiadať si kópie dokladov

týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva a povinnosť tohto spoločenstva mu toto právo umožniť, pri
absencii konkretizácie právnej úpravy v stanovách spoločenstva je potrebné posudzovať v nadväznosti
na účel a ciele pozemkového spoločenstva, ktorým je predovšetkým užívanie pozemkov, ktoré
spoločenstvo spravuje (alebo s ktorými nakladá fond) a ich spoločné obhospodarovanie. Pozemkové
spoločenstvo nie je vlastníkom takto spravovanej alebo obhospodarovanej nehnuteľnosti (lesného alebo

poľnohospodárskeho pozemku), v súvislosti s čím je aj zakázaný prevod alebo prechod vlastníckeho
práva k podielu na spoločnej nehnuteľnosti na spoločenstvo. Vlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti
zostávajú jednotliví podieloví spoluvlastníci, ktorí získaním spoluvlastníctva na spoločnej nehnuteľnosti
sa stávajú jeho členmi. Ako členovia majú preto eminentný záujem na čo najlepšom a najefektívnejšom
hospodárení spoločenstva a na vykonávaní jeho činnosti tak, aby sa dosiahli jeho ciele, práve za pomoci

spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola spoločenstvu zverená do správy. Aj preto zákonodarca zakotvil
právo jednotlivých členov nahliadať do dokladov a vyžiadať si kópie týchto dokladov, ktoré majú súvis
s takýmto hospodárením pozemkového spoločenstva. Ďalej uviedol, že ZoPS neupravuje lehotu, v
ktorej má byť právu jednotlivých členov na zaslanie nimi žiadaných kópií dokladov vyhotovené, resp.lehotu do ktorej im musí byť umožnené nahliadnuť do takýchto dokladov a túto problematiku neupravuje
ani Občiansky zákonník, ktorým sa spravujú práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a
vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností. Lehotu na realizáciu práva žalobcov daného

im ust. § 21 ods. 2 ZoPS je preto potrebné posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom v
súdenej veci súd zobral za základ pri posudzovaní žiadostí žalobcov obsah žiadanej informácie, resp.
obsah žiadanej kópie, (ne)existenciu stanov a dátum schválenia poplatku za materiálne vyhotovenie
kópie žiadaných dokladov dňa 26.04.2015.
5.Nadväzne okresný súd konštatoval, že žalobcovia svojimi žiadosťami zo dňa 9.2.2016, 12.02.2016

a 02.03.2016 sa ako členovia a spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. O. domáhali práve svojho práva na vyhotovenie kópií dokladov daného im ustanovením
§ 21 ods. 2 ZoPS od žalovaného, ktorý je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou,
a ktoré sa mali týkať hospodárenia žalovaného ako pozemkového spoločenstva, t.j. ako členovia
majú záujem na tom, aby im boli poskytnuté informácie, ktorého súvisia s obhospodarovaním alebo
užívaním spoločnej nehnuteľnosti, ktorej sú spoluvlastníkmi, a ktorej správa bola zverená žalovanému.

S ohľadom na chýbajúcu právnu úpravu tohto oprávnenia v stanovách, ktoré vzhľadom na nesúlad so
zákonom o pozemkových spoločenstvách stratili platnosť, keďže neboli schválené tým pozemkovým
spoločenstvom, ktoré bolo založené práve Zmluvou o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov
spoločnej nehnuteľnosti zo dňa 15.12.2013, nemožno hovoriť ani o stanovení nejakej lehoty alebo
o poplatku, bez zaplatenia ktorého by sa žiadané doklady vydať nemali. Zhromaždenie žalovaného

dňa 26.04.2015 síce stanovilo poplatok za materiálne vyhotovenie kópií dokumentov týkajúcich
sa hospodárenia, ale neupravilo túto povinnosť tak, že pokiaľ poplatok za materiálne vyhotovenie
dokumentov zaplatený nebude, doklady žiadateľovi vydané nebudú. Podmieňovanie vydania dokladov
zaplatením schváleného poplatku nemá oporu v zákone a ani v stanovách a ani v inom dokumente
žalovaného.

6.Pokiaľ ide o žalobcu 1/, ten svojou žiadosťou z 9.2.2016 žiadal o zaslanie kópie zmluvy, ktorú uzavrel
žalovaný s firmou Bc. Lukáš Kudzbeľ, miesto podnikania 027 42 Podbiel č. 421, deň vzniku oprávnenia
01.02.2011, IČO: 46 141 588, čo je doklad, ktorý spĺňa podmienku dokladu týkajúceho sa hospodárenia
spoločenstva. Z obsahu zmluvy bude žalobcovi 1/ ako žiadateľovi a členovi zrejmé, čo konkrétne má

byť predmetom uzavretej zmluvy (aké plnenie) v (ne)prospech spoločenstva a v akom rozsahu, čo
v konečnom dôsledku má vplyv na výsledky hospodárenia žalovaného ako spoločenstva. Uvedené
platí o to viac, ak zmluva bola uzavretá medzi predsedom predstavenstva a osobou jemu blízkou. Z
takto formulovanej žiadosti je podľa názoru okresného súdu dostatočne zrejmý rozsah žiadanej kópie/
informácie, keďže žiadateľ špecifikoval subjekty právneho vzťahu, medzi ktorými mala byť zmluva

uzavretá. Pokiaľ žalovaný tento doklad nevydal, postupoval v rozpore s ustanovením § 21 ods. 2 ZoPS.
7.Rovnaká argumentácia platí aj vo vzťahu k tej časti žiadosti a žaloby žalobcu 1/, v ktorej žiada o
vyhotovenie kópií dodávateľských faktúr firmy Bc. Lukáš Kudzbeľ, IČO: 46 141 588, miesto podnikania
027 42 Podbiel č. 421, ktorými fakturoval cenu za činnosti podľa uzavretej zmluvy a to za roky 2013 -
2015. Aj vo vzťahu k tomuto/týmto dokladom možno konštatovať ich jasnosť a zrozumiteľnosť, keďže sú

špecifikované subjekty a tiež to, čoho sa žiadaný doklad týka, pričom je bez akýchkoľvek pochybností,
že tieto doklady majú vplyv na výsledky hospodárenia, keďže ide o fakturácie súm, ktoré sa vyplácajú
spoločenstvu za činnosť vykonanú zo strany tretích osôb vo vzťahu k spoločnej nehnuteľnosti. Preto
ak žalovaný žalobcovi 1/ žiadané doklady nevydal, ani tu nepostupoval v súlade s ustanovením § 21
ods. 2 ZoPS.

8.Okresný súd dodal, že nakoľko lehota bližšie upravená nie je, povinnosť má byť splnená v primeranej
lehote, pričom v zmysle platnej judikatúry sa za primeranú lehotu považuje lehota 8 dní. Vo vzťahu k
obsahu žiadaných dokladov nemožno hovoriť o neprimeranej lehote pre nadmerné množstvo žiadaných
kópií. V prípade, ak obsahom práva žiadateľa je vyhotovenie väčšieho množstva kópií, má pozemkové
spoločenstvo možnosť oznámiť žiadateľovi predĺženie lehoty z dôvodu ich náročnejšieho vyhľadávania

a vyhotovenia kópií. Žalovaný však takýmto spôsobom nepostupoval.

9.Žalobca 2/ žiadosťami zo dňa 12.02.2016 (v žalobe uvedený dátum 02.02.2016) a zo dňa 02.03.2016
žiadal o poskytnutie kópie dokumentov a to „žiadosti nájomcu kameňolomu Jozef Krupa - Anna
Kruppová KRUP so sídlom Podbiel o zníženie ceny nájmu a poplatku za m3 kameňa" a tiež kópií

dokladov „zápisníc z rokovania výboru SBU, p.s., Podbiel, ktoré sa konali v roku 2015 a 2016" a
„zápisnice zo zasadnutia výboru SBU, p.s., Podbiel, ktoré sa mali konať začiatkom mesiaca február
2016".Vtejtočastiježaloba žalobcu2/dôvodná.Akpretožalovanýodmietoluvedenédokladyžalobcovi
2/ poskytnúť s odôvodnením, že žiadaná informácia nie je dokladom týkajúcim sa hospodáreniaspoločenstva, ide o postup v rozpore s ustanovením § 21 ods. 2 ZoSP. Obsah uzavretých nájomných
zmlúv spoločenstva s nájomcami, ktorým dal do nájmu spoločnú nehnuteľnosť, ktorej (spolu) vlastníkmi
v jednotlivých podielov sú členovia spoločenstva a nie samotné spoločenstvo, má totiž každopádne

vplyv na výsledok hospodárenia, keďže nájom možno zaradiť do aktív spoločenstva a ovplyvňujúci jeho
výsledok.Pretojednotlivíčlenoviamajúprávobyťinformovaníkomusaspoločnánehnuteľnosť,prípadne
jej časť dáva do nájmu, obzvlášť ak ide o kameňolom, na banskú prevádzku ktorého spoločenstvo
neposkytuje do nájmu spoločnú nehnuteľnosť viacerým alebo veľkému množstvu nájomníkov, ale
prevažne jednému. Okrem toho rozhodovanie o hospodárení spoločenstva, spôsobe užívania spoločnej

nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovanej nehnuteľností a nakladaní s majetkom spoločenstva patrí
do pôsobnosti zhromaždenia, ktoré sa skladá zo všetkých členov spoločenstva a teda aj žalobcov, ktorý
majú právo sa nielen vyjadriť k spôsobe užívania spoločnej nehnuteľnosti, ale aj žiadať o nahliadnutie
do týchto dokladov, prípadne žiadať si ich kópie. Tá istá argumentácia platí aj vo vzťahu k zápisniciam z
rokovania výboru a zo zasadnutia výboru žalovaného, keďže výbor rozhoduje o všetkých záležitostiach,
ak nie sú zverené iným orgánom, alebo o ktorých tak rozhodne zhromaždenie, teda rozhoduje aj o

záležitostiach, ktoré majú vplyv na hospodárenie spoločenstva - či už formou podania nových žiadostí
o nájom spoločnej nehnuteľnosti a iných dielčích úkonov týkajúcich sa spoločnej nehnuteľnosti. Preto
aj vo vzťahu k týmto žiadaným kópiám dokladov bol postup žalovaného nedôvodný. Vo vzťahu k lehote
platí rovnaká argumentácia ako pri realizácia práva žalobcu 1/ na vyžiadanie kópií dokladov s tým ale,
že táto lehota môže začať plynúť od prevzatia žiadosti žalobcu 2/ a nie od lehoty určenej v žiadosti, hoci

sa jeho žiadosť nedostane ani do sféry žalovaného (t.j. keď žalobca 2/ lehotu na splnenie ohraničí dátum
15.02.2016 a v tento deň zásielku obsahujúcu jeho žiadosť o vydanie kópii dokladov podá na pošte).

10.Pokiaľ ide o doklad - „výzva Jozefovi Krupovi, ktorou mal byť vyzvaný na zaplatenie poplatku za jeho
žiadosť o vydanie kópií dokladov" a tiež aj „doklad o zaplatení tohto poplatku 1,70 €" podľa názoru

okresného súdu tieto nie sú dokladmi, ktoré by sa týkali hospodárenia spoločenstva, keďže nemajú
priamy vplyv na výsledok hospodárenia. Tieto doklady mohli mať vplyv na informovanosť žiadateľa.
Samotným zaplatením žiadaného poplatku by sa pokryli len materiálne náklady vyhotovenia žiadaných
dokladov a nie výsledok hospodárenia. V tejto časti preto okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
11.Obdobne postupoval súd prvej inštancie vo vzťahu k vydaniu dokumentu označenému ako „zoznam

drobných odberateľov reziva s SBU, p.s., Podbiel za rok 2015" a „odberateľských faktúr a dodacích
listov drobných odberateľov - fyzických osôb vystavených SBU, p.s., Podbiel za rok 2015", kde žalovaný
v odpovedi na žiadosti žalobcu 2/ listom zo dňa 29.02.2016 žiadal doplnenie žiadosti o špecifikáciu
pojmu „drobní odberatelia a uviedol, že daný zoznam nevedie. Okresný súd sa s takýmto postupom
žalovaného stotožnil, pretože ide o dokument/informáciu, ktorú nie je možné presne identifikovať, preto

obsah žiadaného dokladu nebolo možné žalobcovi 2/ poskytnúť. Ak teda žalovaný v odpovedi na žiadosť
žalobcu žiadal o doplnenie tejto žiadosti, postupoval správne a bez doplnenia žiadosti nebolo možné
jeho právu zo strany žalovaného vyhovieť.

12.Okresný súd považoval tiež za významné uviesť, že absencia orgánov spoločenstva pri (ne)

vydávaní stanov a tiež pri úprave práva daného členom ustanovením § 21 ods. 2 ZoSP, o to viac v
štádiu množiacich sa žiadostí o vyhotovenie kópií dokumentov týkajúcich sa hospodárenia žalovaného,
len znásobuje stav neinformovanosti jeho členov o hospodárení, čo v konečnom dôsledku vytvára
priestor pre podozrenie z nesprávneho hospodárenia žalovaného ako pozemkového spoločenstva
zo strany jeho (niektorých) členov a spôsobuje nárast žiadostí o vyhotovenie dokumentov týkajúcich

sa hospodárenia a tým aj väčší tlak na administráciu tohto spoločenstva. Vo vzťahu k argumentácii
žalovaného, že na časť dokladov (zmlúv) sa vzťahuje obchodné tajomstvo poznamenal, že z doterajšej
judikatúry súdov vyplýva, že obmedzenie akéhokoľvek základného práva alebo slobody, a teda aj práva
na prístup k informáciám možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak ide o obmedzenie,
ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému ustanovenému

legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa.
V zmysle tohto stanoviska ústavného súdu aplikovateľného aj vo vzťahu k predmetu súdenej veci
nemožno hovoriť o nejakej zákonnej úprave, ktorá by v tomto smere mala obmedziť právo žalobcov
na neposkytnutie kópií dokladov v záujme ochrany iného ústavou garantovaného práva žalovaného. V
danej veci ide o hospodárenie pozemkového spoločenstva, ktoré mu bolo zverené práve poskytnutím

spoločnej nehnuteľnosti na jej obhospodarovanie a užívanie zo strany jednotlivých spoluvlastníkov,
ktoré preto musia mať prehľad ako sa s ich vlastníctvom nakladá, a preto v tomto smere možno súhlasiť
s argumentáciou strany žalobcov, že na žiadne zmluvy, ktoré uzatvára spoločenstvo práve v súvislosti s
hospodárením spoločnej nehnuteľnosti sa nemôže vzťahovať obchodné tajomstvo. Inými slovami, že byexistovalo právo subjektov na ochranu ich obchodného tajomstva v súvislosti s uzavretými zmluvami so
spoločenstvom, ktoré by bolo spôsobilé obmedziť ústavou garantované právo žalobcov na poskytnutie
a šírenie informácií a spôsobilé obmedziť právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa hospodárenia.

Záverom dodal, že ostatnými v žalobe neuvádzanými žiadosťami, ktorými mal predovšetkým žalobca 2/
žiadať o vyhotovenie ďalších kópií týkajúcich sa hospodárenia spoločenstva sa súd nezaoberal, keďže
neboli predmetom konania.

13.O nároku na náhradu trov konania v pomere medzi žalobcom 1/ a žalovaným súd rozhodol (výrok

IV.) okresný súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi 1/ priznal plný nárok na náhradu trov konania,
keďže mal vo veci plný úspech, t.j. všetky ním žiadané povinnosti boli žalovanému prikázané splniť.
14.Následne (výrok V.) o tomto procesnom nároku v pomere medzi žalobcom 2/ a žalovaným rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal. Žalobca 2/ žiadal
uložiť žalovanému celkovo 7 povinností, pričom súd uložil žalovanému splniť vo vzťahu k žalobcovi 2/
tri povinnosti zo siedmich, čo predstavuje celkovo úspech žalobcu 2/ v rozsahu 45 %, t.j. prakticky v

polovici uplatneného nároku.

15.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zmeny v podobe zamietnutia
žaloby a priznania náhrady trov. Za nesprávny považoval záver týkajúci sa práva určiť poplatok za
vyhotovenie kópií požadovaných dokladov a lehoty na ich vyhotovenie. Súčasne označil odôvodnenie

rozsudku v tejto časti za nezrozumiteľné, pretože nie je zrejmé, či podľa názoru súdu zhromaždenie
žalovaného nemá právomoc určiť poplatok (prvá veta bodu 24), alebo len neurčilo viazanosť zaplatenia
poplatku na vyhotovenie a zaslanie požadovaných kópií dokladov (druhá veta bodu 24). V tomto smere
malo byť porušené právo žalovaného na spravodlivý proces, obsahom ktorého je aj právo na riadne
odôvodnenie rozsudku Ďalej nesúhlasil dôsledkami týkajúcimi sa zmeny svojej právnej subjektivity,

nakoľko bol zapísaný v registri aj pred účinnosťou zákona č. 97/2013. Dňom 15.12.2013 je účinná
Zmluva o pozemkovom spoločenstve vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti žalovaného (ďalej iba
„Zmluva") registru predložená v zákonnej lehote. V zmysle § 5 ods. 2 ZoSP stanovy nemusia byť prijaté,
ak predmetné otázky rieši Zmluva. Zákon ďalej nerozvádza, čo znamená slovo „podrobnejšie" uvedené
v § 5 ods. 2. Z uvedeného je možné konštatovať, že žalovaný si povinnosti určené ZoPS splnil, keďže

stanovy prijímať nemusí. Ale ak by aj nesplnil, zákon neurčuje sankciu za nesplnenie si tejto povinnosti.
Rozhodne je ale možné odmietnuť záver, že došlo k zmene právnej subjektivity žalovaného.
16.Z pohľadu rozsudku považoval za dôležitejšie konštatovanie, že nie je možné považovať uznesenia
zhromaždenia za neplatné. Uznesenia zhromaždenia sú platné, pokiaľ nie sú prijaté v rozpore s
kompetenciami zhromaždenia určenými Zmluvou alebo § 14 ods. 4 ZoPS. Súd ale v bode 19.

zdôvodnenia rozsudku v poslednej vete výslovne uvádza, že pokiaľ stanovy prijaté neboli a neupravili
právo na vyhotovenie kópií, vychádza z ustanovenia § 21 ods. 2 ZoPS a neberie do úvahy uznesenie
zhromaždenia. Ak by právny názor súdu bol správny, v podstate by spoločenstvá bez podrobnej úpravy
v stanovách prestali existovať, pretože ich orgány by neboli schopné prijať rozhodnutie na základe
všeobecných ustanovení zákona. Výkladové pravidlo reductio ad absurdum takýto záver nedovoľuje

prijať. V zmysle tohto výkladového pravidla je potrebné predpokladať, že zákonodarca je racionálny,
neprijal by výklad práva, ktorý by mal nelogické alebo neférové dôsledky. Ak použitie osobitného výkladu
má neprijateľný výsledok, musí sa zvoliť iný výklad, ktorý vedie k prijateľnému výsledku. Preto je
nevyhnutné posudzovať platnosť uznesenia zhromaždenia, ktoré určilo povinnosť poplatok zaplatiť,
v zmysle právomocí Zmluvy, ktorá v podstate kopíruje kompetencie zhromaždenia uvedené v § 14

ods. 4. ZoPS, v zmysle ktorého zhromaždenie rozhoduje o hospodárení spoločenstva, nakladaní s
majetkom spoločenstva ako i o ďalších záležitostiach spoločenstva, ak rozhodovanie o nich nie je
zverenéinýmorgánomspoločenstva.Akbyajsúdnepovažovalurčeniepoplatkualehotynavyhotovenie
dokladov za vec týkajúcu sa hospodárenia spoločenstva a nakladaní s majetkom spoločenstva, existuje
tu ustanovenie riešiace prípadné kompetenčné vákuum (obdobne ako § 13, ods. 4, písm. e) zákona

369/1990 Zb. o obecnom zriadení určuje kompetencie starostu obce), a tak zákon dáva právo rozhodnúť
o čomkoľvek, čo nespadá do kompetencie iných orgánov spoločenstva. Zapĺňa tým prípadnú výkladovú
medzeru v zákone vyplnením prípadného kompetenčného vákua, takže sa nemôže stať, že dôjde
k sporu, či určitá kompetencia zhromaždeniu patrí - všetky výnimky explicitne uvádza zákon medzi
kompetenciami iných orgánov. V tejto súvislosti pripomenul čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého môže

spoločenstvo konať všetko, čo mu zákon nezakazuje. Je zjavné, že určenie poplatku a lehoty spadá
pod otázku, ktorá ovplyvňuje hospodárenie spoločenstva a nakladanie s majetkom - v prípade lehoty
tým, že dáva jedinému administratívnemu zamestnancovi spoločenstva (predsedovi) dostatok času na
vyhotovenie kópií, pričom toto pravidlo sa určuje pre neurčitý počet situácií (v minulosti žalobca 2/žiadal cca 700 strán kópií). Nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že zhromaždenie mohlo
upraviť povinnosť zaplatiť náhradu materiálnych nákladov za vyhotovenie kópií a určiť lehotu. Čo sa týka
otázky, či mal žalovaný žiadať zaplatenie poplatku vopred, súd sa touto otázkou zaoberá v bode 24.

zdôvodnenia Rozsudku. Súd svoj záver v tejto otázke nezdôvodňuje takmer vôbec, minimálne veľmi
nepresvedčivo. Vôbec sa nezaoberá kompetenciou výboru a predsedu spoločenstva. Z vykonaných
dôkazov vyplýva, že výbor sa zaoberal žiadosťami žalobcov a určil, že poplatok bude zaplatený pred
vyhotovením kópií, pričom žalobca 2/ túto podmienku rešpektoval vo všetkých prípadoch, okrem tejto
veci, o ktorej rozhodoval súd. Je vecou vykonávania rozhodnutí (výkonný orgán), aký postup práce

stanoví, pokiaľ nie je v rozpore so zákonom, dokumentmi spoločenstva a rozhodnutiami zhromaždenia.
Bezpochýbvýborapredsedamôžuurčiť,žedrevobudúpredávaťibaplatbamivopredalebopriodobratí.
Ide o bežnú prax v podnikateľskom prostredí, najmä ak výkon práva je zdĺhavý a počet neplatičov
nezanedbateľný. Určiť spôsob výkonu rozhodnutia zhromaždenia teda bez pochýb patrí do kompetencie
výboru a predsedu. Obsah uznesenia zhromaždenia určujúceho poplatok za vyhotovenie kópií nie je v
rozpore s obsahom rozhodnutiami výboru a predsedu, ktorými určili výšku poplatku a čas a spôsob jeho

úhrady. Preto ani tento záver súdu prvého stupňa podľa odvolateľa nemôže obstáť.
17.Pokiaľ okresný súd povinnosť poskytnúť žiadosť na zníženie nájmu odôvodňuje právom členov
spoločenstva poznať obsah nájomných zmlúv, v rozpore s pravidlami formálnej logiky si súd zamieňa
slovo„žiadosť"akoneformálnylists„obsahomzmluvy",čozjavneajbezpotrebyhlbšiehovysvetlenianie
je možné. Platí totiž to, čo napísal súd prvej inštancie v bode 26. Odôvodnenia a to, že doklady týkajúce

sa hospodárenia spoločenstva sú také, ktoré „majú priamy vplyv na hospodárenie", zatiaľ čo žiadosť
bez pochýb žiadny vplyv na hospodárenie nemá. Súd sa snaží zdôvodniť pojem žiadosť a jeho súvis s
hospodárením, ale nezrozumiteľne až do takej miery, že bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý
proces.
18.Vo veci „žiadosti" o zníženie nájmu navyše súd rozhodol nad rámec žalobnej žiadosti a v rozpore so

žiadosťami, ktoré zaslali žalobca žalovanému pred súdnym konaním. Žalobca 2/ totiž v žiadosti zaslanej
žalovanému,akoajvžalobežiadaovydanie„žiadostinájomcukameňolomuJozefKrupa-AnnaKrúpová
KRUP so sídlom Podbiel o zníženie ceny nájmu a poplatku za m3 kameňa", hoci nepredložil žiadnu
identifikáciu tohto subjektu, teda presné sídlo a IČO.
19.Ďalej podľa odvolateľa neboli v konaní vykonané také dôkazy, na základe ktorých súd mohol

konštatovať primeranosť 8 dňovej lehoty na vyhotovenie kópií. Túto je možné hodnotiť iba na základe
iných povinností predsedu spoločenstva ako jediného administratívneho pracovníka žalovaného aj v
súvislosti s množstvom podaní, ktoré žalobca 2/ adresuje žalovanému čo sa týka vyhotovenia kópií
dokladov alebo trestných oznámení (žalobca 1/ ich podal za posledný rok 8, v žiadnom z nich nebolo
trestné stíhanie ani začaté).

20.Žalovaný zdôraznil, že každý člen spoločenstva, ktorý poplatok za materiálne vyhotovenie kópii v
zmysle prijatého uznesenia zhromaždenia zaplatil, doklady dostal. Navyše žalobca 1/ doručil svoju
žiadosť žalovanému dňa 30.03.2016 a dňa 31.03.2016 podal žalobu. Táto lehota sa naozaj nejaví
primeraná, aj s ohľadom na to, že štatutárnym orgánom žalovaného je výbor, ktorý nezasadá každý
mesiac, ale každé 2 - 3 mesiace. Má za to, že žalobca 2/ (aj v mene žalobcu 1/) zámerne vytvára

chaos v jednotlivých podaniach. Žalobca 1 síce poslal predsedovi spoločenstva list dňa 9.2.2016, ale
ako fyzickej (súkromnej) osobe na jeho súkromnú adresu. Keďže predseda spoločenstva bol terčom už
viacerých osobných útokov zo strany žalobcov, nie je ochotný (a ani povinný) súkromné listy od týchto
osôb preberať. Ak obsahom listu bola žiadosť týkajúca sa žalovaného, nemohol to vedieť. Okresný
súd nesprávne ustálil skutkový stav, ak v rozhodnutí uvádza, že žalobca 1/ žalovanému žiadosť o

vyhotovenie kópii dokladov podal na pošte dňa 09.02.2016, čo má vyplývať z kópie podacieho lístku. Z
neho totiž vyplýva len tá skutočnosť, že žalobca 1/ adresoval nejakú písomnosť Bc. Pavlovi Kudzbelovi,
trvalé bytom O. XXX a nie žalovanému. Preto žalovaný opätovne zosumarizoval dátumy doručenia
žiadostí a dodal, že predpokladom úspešnosti podania žaloby na splnenie povinnosti je predchádzajúci
vznik povinnosti plniť. Súčasne upozornil na právo členov nahliadať do dokladov v zmysle § 21 ods. 2

ZoSP. Žalobca preto nahliadnutím do účtovníctva mohol presne zistiť, aké zmluvy chce žiadať. Neurobil
to, a preto táto povinnosť nevznikla. Nebol preto aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby čo sa
týka „zmlúv" a ani „zmluvy", keďže ju v žiadosti nešpecifikoval určiteľne.
21.Odovlateľ zotrval aj na námietke týkajúcej sa obchodného tajomstva obsiahnutého v zmluvách, hoci
to neznamená, že z tohto dôvodu zmluvy neposkytne.

22.Rozhodnutie súdu je podľa žalovaného nevykonateľné. Súd totiž určil, že žalovaný má niečo vykonať,
ale neurčil lehotu. Ani nemohol, pretože žalobcovia to nežiadali a súd by tak konal nad rámec žalobného
návrhu. Súd v takomto prípade žalobu môže iba zamietnuť. Súd ďalej vo svojom výroku zaviazalžalovaného vydať zápisnicu z februára 2016. Na inom mieste ho ale zaviazal k tomu istému, keď mu
prikázal vydať zápisnice z roku 2016. Okresný súd sa v bode 24. a 29. odvoláva na „platnú judikatúru" a
stanovisko ústavného súdu. Ani v jednom prípade nešpecifikuje „platnú judikatúru" ani ktoré stanovisko

ústavného súdu má na mysli. Aj touto časťou odôvodnenia (okrem vyššie uvedených) bolo porušené
právo žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a teda spravodlivý proces.
23.Vo vzťahu k trovám konania súd ich nepriznanie žalovanému zdôvodnil tým, že úspech žalobcu bol v
rozsahu 45% teda „prakticky v polovici". Uvedené nie je pravdou, nakoľko úspech žalobcu 2/ bol 42,8%
a úspech žalovaného 57,2 %, okrem toho súd zohľadnil nesprávny pomer úspechu 3:7, správne malo by

2:7, čo predstavuje úspech žalovaného vo výške 71,42%. Súd nemal priznať žalobcovi 1/ náhradu trov
konania, a to najmä z dôvodu, že všetky žiadosti žalobcu 1/ boli žalovanému doručené dňa 30.03.2017
čožalobcapreukázal výpisomzpoštyažalobcažalobupodal31.03.2017.Navýzvužalovanéhožiadosť
neupresnil, ani nevyužil svoje právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa spoločenstva, čo spochybňuje
skutočnýúmyselžalobcovpožadovanéinformáciezískať.Jepretodôvodnáaplikácia§257CSP.Navyše
súd opomenul aplikovať § 13 ods. 2 vyhlášky MSSR č. 655/2004 Z.z. Žalobca 2/ totiž zastupoval nielen

seba, ale aj žalobcu 1/.

24.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu ho žalobcovia navrhli odmietnuť. Argumentovali, že
žalovaná strana dňa 10.5.2016 na zastupovanie vo veci splnomocnila splnomocnenca Mgr. Martina
Alušica, advokáta zapísaného v SAK pod č. 6007, sídlo kancelárie M. 1/A, P.. Následne žalovaná strana

dňom 2.10.2017 na zastupovanie vo veci splnomocnila podľa § 24 a nasl. OSP a § 31 a nasl. Obč. zák.
splnomocnenca Alušic s.r.o., Madačova 1/A, Ružomberok, IČO: 50 648 420, zast. Mgr. Martin Alušic,
konateľ. V plnej moci zo dňa 2.10.2017 nebolo zrušené splnomocnenie udelené dňa 10.5.2016 Mgr.
Martinovi Alušicovi, advokátovi zapísanému v SAK pod č. 6007, sídlo kancelárie M. 1/A, P.. Podľa § 24
OSP v tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu. Z dôvodu, že žalovaná

strana splnomocnila na zastupovanie vo veci dňa 2.10.2017 splnomocnenca Alušic s.r.o., Madačova 1/
A, Ružomberok, IČO: 50 648 420, zast. Mgr. Martin Alušic, konateľ a nebola zrušená plná moc Mgr.
Martinovi Alušicovi, nebola splnená podmienka stanovená v § 24 OSP, teda splnomocnenie udelené
žalovanou stranou dňa 2.10.2017 splnomocnencovi Alušic s.r.o., nebolo platné. Odvolanie bolo podané
osobne na súd prvej inštancie právnym zástupcom Alušic s.r.o.

25.V písomnej reakcii na uvedené odvolateľ uviedol chyby v písaní prechádzajúceho podania,
predovšetkým ohľadne označenia žalobcu a žalovaného. Z kontextu je však zrejmé, čo mal na mysli.
Následne zdôraznil, že žalobami akcentované ustanovenie OSP je irelevantné, keďže jeho právny
zástupca zmenil formu poskytovania právnych služieb od 1.1.2017, teda v čase, keď už nebolo možné

OSP aplikovať (§ 470 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok neobsahuje žiadne obmedzenie v tomto
zmysle. Navyše advokát zmenil len formu poskytovania právnych služieb, teda nejde o zmenu osoby,
preto nie je potrebné plnú moc odvolávať (to nie je ani vtedy, keď stranu zastupujú dvaja advokáti - podľa
OSP aj podľa CSP).

26.Žalobcovia v ďalšom vyjadrení uviedli, že súd prvej inštancie zistil porušenia ZoPS u žalovaného
aj v tom, že nebol zachovaný postup podľa § 5 ods. 2, ktoré ukladá obligatórnu povinnosť /nie
možnosť/ vydať stanovy - ktoré podrobnejšie /než ako zakladateľská listina/ upravia najmä práva a
povinnosti členov, vnútornú organizáciu spoločenstva, pôsobnosť .jeho orgánov, spôsob zvolávania a
organizáciu zhromaždenia vlastníkov, hlasovací poriadok zhromaždenia a zásady hospodárenia, ak

tieto skutočnosti neupravuje zmluva o spoločenstve. Na základe uvedeného možno konštatovať, že
postup predsedu výboru pozemkového spoločenstva smerujúci k navrhnutiu hlasovania na stanovenie
lehoty na vydanie fotokópii dokladov a platbu za ich vyhotovenie, predstavoval na zhromaždeniach
vlastníkov proces, ktorý nebol vnútornými predpismi nijako upravený aj napriek tomu, že osobitný zákon
o pozemkových spoločenstvách vyžaduje tento proces upraviť. Výbor pozemkového spoločenstva je

výkonným a štatutárnym orgánom spoločenstva, riadi činnosť spoločenstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach. Vždy však v prospech spoločenstva a jeho členov. Javí sa diskriminačným postup
jednotlivca, predsedu výboru spoločenstva, ktorý odmieta nielen morálny ale aj zákonný nárok člena
spoločenstva na to, aby sa dozvedel o skutočne dosiahnutých výsledkoch hospodárenia spoločenstva
tak ako je to u žalovaného, ktorý marí členom spoločenstva (zrejme možnosť - pozn. odvol. súdu)

nadobudnúť informácie o nesprávnom postupe v čiastkovom hospodárení spoločenstva. Okrem toho,
súd prvej inštancie po zistení, že boli uzatvárané zmluvy medzi žalovaným zastúpeným predsedom,
ktorý je otcom živnostníka Bc. Lukáša Kudzbeľa poukázal na skutočnosť, že členovia práve pre blízkypríbuzenský vzťah majú mať vedomosť o obsahu zmlúv a teda o praktikách pri hospodárení s majetkom
spoločenstva, ktoré má žalovaný v správe.

27.Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný zdôraznil, že zákon neurčuje obligatórnu povinnosť vydať
stanovy a ďalšie interné predpisy. Tieto skutočnosti totiž obsahuje zmluva o spoločenstve, preto (§ 5 ods.
2 ZoPS) stanovy vydané byť nemusia. Napriek tomu, žalovaný má stanovy. Niektoré ustanovenia stanov
sú síce v rozpore so zákonom (neskôr prijatým), ale to neznamená, že sú neplatné ako celok. Je právne
bezvýznamné, kedy boli prijaté. Laxnosť prístupu zákonodarcu v definovaní týchto povinností nie je

náhodná. Je zbytočné predpisovať a detailne upravovať všetky úkony osobám z oblasti civilného práva.
Zákonodarcazjavnenechávananichčoznamená„detailnejšia"úpravaazávisíodspôsobukomunikácie
v tomto prípade členov spoločenstva akým spôsobom detailizujú pravidlá. Nakoniec nie je bez významu,
že z asi 600 členov spoločenstva 598 nepociťuje potrebu detailnejších úprav. Podľa žalobcu návrh
predsedu na hlasovanie o určení lehoty na vydanie fotokópií vraj nie upravený v interných predpisoch.
Chcel tým asi povedať, že je to postup nezákonný. Ale v interných predpisoch nie sú upravené ani iné

otázkyahlasovania,dokoncauzneseniaakotaké.Podľatejtologikybysapotomnemohlozhromaždenie
uzniesť na ničom. Konanie, ktoré nie je zakázané, je dovolené.
28.Zopakoval, že jeho postup neznamená neochotu žalobcovi požadované dokumenty vydať (vrátane
zmluvy so synom predsedu spoločenstva, ktorej existenciu dobrovoľne priznali), zdôraznil však, že
cieľom žalobcu je šikana (podal veľké množstvo žiadostí, žalôb a trestných oznámení) a žalovaný

v záujme zachovania práv ostatných členov spoločenstva pristúpil k stanoveniu povinnosti uhradiť
vecné náklady súvisiace s vyhotovením kópií a keďže žalovaný nemá administratívneho pracovníka
(kópie musí vyhotovovať predseda spoločenstva), aj k určeniu lehoty na ich i vyhotovenie. Doteraz,
keď niekto chcel kópie, dohodol si stretnutie a prevzal si ich. Išlo o občasnú činnosť a malé množstvo
kópií. Pri pravidelných žiadostiach o veľké množstvo kópií (žalobcu alebo jeho "právneho zástupcu")

nemal žalovaný ani inú možnosť. Fyzicky to nie je možné vykonať inak. Dodal, že žalobca pristupuje k
povinnosti uhradiť náklady selektívne. Tam, kde ich naozaj chce, poplatok zaplatil a kópie dostal. Tam,
kde mu ide o šikanovanie súdnymi žalobami, poplatok nezaplatil a podal (aj túto) žalobu.

29.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná

strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa §
219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil v časti výrokov týkajúcich sa žalobcu 1/ ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a vo zvyšnej
časti zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

30.Primárne je nevyhnutné konštatovať neopodstatnenosť požiadavky žalobcov (bod 24 tohto
odôvodnenia) odmietnuť predostreté odvolanie. Ide o vyslovene účelovú a formalistickú argumentáciu,
ktorá prehliada jednak okolnosť, že ide „len" o zmenu formy poskytovania služieb advokáta, ako i
účinným procesným kódexom akceptovanú pluralitu subjektov na starne zástupcu.

31.Obdobne neobstojí ani odvolacia námietka spochybňujúca vykonateľnosť napadnutého rozsudku
z dôvodu absencie lehoty na plnenie. Predmetná náležitosť totiž subsidiárne - v prípadoch, ak nie je
uvedená priamo vo výroku - vyplýva zo zákona (§ 232 CSP). Pokiaľ ide o možnosť súdu určiť lehotu
dlhšiu, odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetný súdny spor prebieha od marca 2016, t.j. aktuálne
viac než 2 roky, žalovaný teda - i v prípade akceptovania obrany o nedostatku administratívneho aparátu

pre plynulé plnenie tejto povinnosti vo väčšom rozsahu - mal dostatočný časový priestor na splnenie
uloženej povinnosti o to viac, že v zásade deklaruje ochotu/dobrovoľnosť jej splnenia.

32.Pokiaľideomeritórneposúdenieveci,súsprávnevýchodiskovéúvahyformulovanéokresnýmsúdom
o význame a povahe práva člena spoločenstva vyžiadať si kópie dokladov týkajúcich sa hospodárenia

spoločenstva z pohľadu pojmových charakteristík inštitútu/subjektu pozemkového spoločenstva (ktoré
len spravuje nehnuteľnosti vlastnícky prináležiace jeho členom, nie spoločenstvu). Nadväzne je
správnym i skutkové zistenie o tom, že listiny požadované žalobcami im zo strany žalovaného
poskytnuté neboli. Sporným, v štádiu odvolacieho konania vymedzeného predostretými odvolacími
dôvodmi, ostáva rozsah dôvodnosti uplatneného nároku v zmysle posúdenia, ktoré z požadovaných

listín vykazujú znaky kvalifikovanej súvislosti/väzby s hospodárením spoločenstva. Vo všeobecnosti sa
totiž v zásade akákoľvek činnosť spoločenstva môže prejaviť v jeho hospodárení, avšak z hľadiska účelu
aplikovanéhoustanoveniajepotrebnévkonkrétnychokolnostiachhodnotiťurčujúcekritériá,spočívajúce
v určitej relevantnej miere prepojenia (požadovanej listiny) na hospodárenie spoločenstva. Inak by totižpredmetné kvalifikačné kritérium (doklady súvisiace s hospodárením) úplne stratilo svoj význam a išlo
by o (iné) právo člena spoločenstva na vydanie akýchkoľvek dokladov.

33.Na základe takto vymedzených postulátov krajský súd dospel k záveru, že nárok priznaný
okresným súdom žalobcovi 1/ je dôvodný. Vo výroku 1/ prvoinštančného rozsudku špecifikované listiny
nepochybne priamo súvisia s hospodárením spoločenstva, ide o zmluvy a nadväzujúce faktúry s
jednoznačným dopadom na jeho ekonomiku. Správne tiež okresný súd zdôraznil, že tu je povinnosť
vydať doklady zvýraznená evidentnou personálnou prepojenosťou štatutárneho zástupcu žalovaného

so zmluvnou stranou. Inými slovami, práve takéto prípady rodinného prepojenia odôvodňujú riadny
výkon kontroly zo strany členov pozemkového spoločenstva. Opísané viedlo odvolací súd k potvrdeniu
rozsudku v časti výroku týkajúcej sa povinnosti vydať doklady žalobcovi 1/.
34.Nadväzne relevantnej procesnej úprave norme zodpovedá aj závislý výrok o úprave náhrady trov
konania medzi žalobcom 1/ a žalovaným, vychádzajúci z plného procesného úspechu tohto žalobcu.
Za dôvod výnimočnej aplikácie § 257 CSP krajský súd nepovažoval žalovaným predostreté tvrdenie o

minimálnej lehote na plnenie medzi výzvou na plnenie a žalobou. Ani v súčasnej dobe, t.j. po uplynutí
viac než 2 rokov totiž žalovaný svoju povinnosť, napriek objektívnej možnosti nesplnil.

35.Čo sa týka dokladov požadovaných žalobcom 2/, vo svetle východísk opísaných v bode 33 veta
posledná tohto odôvodnenia obstoja jedine zápisnice z rokovaní výboru pozemkového spoločenstva,

ako zásadných listín obsahujúcich tvorbu vôle výkonného a riadiaceho orgánu spoločenstva, konaných
v rokoch 2015 a 2016, preto krajský súd (v zhode s okresným súdom) uložil žalovanému povinnosť
ich vydania žalobcovi 2/. Ostatné požiadavky žalobcu 2/ vykazujú deficity, ktoré vylučujú možnosť ich
úspešného uplatnenia v tomto súdnom spore a to: :

- zápisnica z rokovania výboru z februára 2016 - nie je možné zistiť rozdiel v porovnaní s už priznanými
dokladmi (prvá veta tohto bodu), ide teda o duplicitne vyžadované listiny,
- zoznam drobných odberateľov reziva a súvisiacich faktúr a dodacích listov - súvislosť s hospodárením
spoločenstva je síce možné identifikovať, krajský súd sa však stotožnil s argumentáciou žalovaného o
nevyhnutnosti primárne dostatočne určitého vymedzenia požadovaných dokladov zo strany žiadateľa

tak, aby subjekt povinný vydať doklady mohol vôbec pristúpiť k riadnemu splneniu svojej povinnosti.
Z tohto pohľadu absentuje v žiadosti (i žalobe) akékoľvek kvalifikačné kritérium umožňujúce vyčleniť
kategóriu drobných odberateľov (od iných),
- žiadosť nájomcu kameňolomu Jozef Krupa - Anna Kruppová KRUP o zníženie ceny nájmu a poplatku
za 1 m3 kameňa, výzva Jozefovi Krúpovi na zaplatenie poplatku za žiadosť o vydanie kópií dokladov,

doklad o zaplatení sumy 1,70 €, ktorú bol povinný p. Krúpa zaplatiť za vyhotovenie kópií dokladov -
práve v súvislosti s týmito dokladmi žiadosť/žaloba zjavne postráda kvalifikovanú bezprostrednú väzbu
na hospodárenie spoločenstva, ide skôr o hypotetickú vzdialenejšiu väzbu. Predovšetkým samotná/
púha žiadosť o zníženie ceny nájmu objektívne nemá (žiadosť sama nájomné nemení) žiadny konkrétny
vplyv na hospodárenie spoločenstva. Súčasne, vo vzťahu k tomuto ako i ďalším dvom špecifikovaným

dokladom o poplatku za kópie dokladov v sume 1,70 eur platí, že pri existencii garantovaného práva
člena spoločenstva nahliadnuť do dokladov (§ 21 ods. 2 ZoPS), je práve tento spôsob adekvátny výkonu
práva člena spoločenstva oboznámiť sa s týmito dokladmi. Zároveň, ak žalobca 2/ zdôrazňuje ako
principiálny dôvod svojho postupu dozor/kontrolu nad hospodárnosťou pri výkone správcovskej funkcie
spoločenstva, je ne pochybné, že hľadisku hospodárnosti korešponduje práve nahliadnutie do dokladov,

nie vyhotovovanie a zasielanie dokladov týkajúcich sa poplatku vo výške 1,70 eur, keďže výdavky na
súvisiace/potrebné úkony (poštovné, papier....) môžu prevýšiť hodnotu, ktorej sa požadované doklady
týkajú, čo prestavuje príkry rozpor medzi tvrdeným dôvodom postupu žalobcu 2/ a jeho faktickým
konaním a nasvedčuje skôr šikanóznemu výkonu práva (ako naznačoval žalovaný).

36.Žiada sa dodať, že rozsiahla argumentácia žalovaného o platne prijatom rozhodnutí o spoplatnení
vydávania dokladov postráda v okolnostiach súdenej veci zásadnejšiu právnu relevanciu, nakoľko ani
v prípade jej hypotetického uznania nie je stanovená úhrada poplatku ako podmienka predchádzajúca
vydaniu požadovaných dokladov.
37.Pokiaľ odvolateľokrajovoopäťpripomínaobchodnétajomstvo,predovšetkýmsijeevidentnevedomý

absencie osobitnej zákonnej úpravy obmedzujúcej právo žalobcov na vydanie požadovaných dokladov,
okrem toho sám opakovane zdôrazňuje, že jeho postoj neznamená neochotu doklady vydať.

38.Konštatované skutočnosti vo svojom súhrne viedli krajský súd k zmene napadnutého rozsudku.39.V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia vo vzťahu k žalobcovi 2/ rozhodoval odvolací súd v
zmysle § 396 ods. 2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP) o nároku na náhradu trov
celého (prvoinštančného i odvolacieho) konania medzi týmito sporovými stranami. Nakoľko predmetom

konania nie je finančné plnenie, krajský súd za základ svojho postupu pri vymedzení miery úspechu
(žalobcu 2/ a žalovaného v konaní) zobral jednotlivé položky/doklady, ako ich - celkovo 7 - vymedzil
žalobca 2/ a ako boli aj súdom posudzované. Pri takejto metodike možno úspech žalobcu 2/ vyčísliť
v rozsahu 14 % a (teda) úspech žalovaného v rozsahu 86 %. Čistý procesný úspech žalovaného vo
vzťahu k žalobcovi 2/ preto predstavuje prisúdený pomer/rozdiel vo výške 72 %. O konečnej/konkrétnej

výške týchto trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne
v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

40.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,

v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti

podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.