Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/114/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617206913
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5617206913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., sídlo: Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. R.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. U. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 4.264,08 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/166/2017-73 zo 06. 02.
2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti, v ktorej súd vo zvyšku žalobu
zamietol a v časti o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e.

V ostatnej časti ponecháva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.

Žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie na základe žaloby žalobcu rozhodol
nasledovne:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 4.084,08 eur, úrok 159,58 eur, úrok z omeškania 1,79
eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.344,33 eur od 19. 09. 2017 do 29.

09. 2017, zo sumy 4.264,08 eur od 30. 09. 2017 do 31. 10. 2017, zo sumy 4.174,08 eur od 01. 11.
2017 do 14. 11. 2017 a zo sumy 4.084,08 eur od 15. 11. 2017 do zaplatenia, ktorú sumu súd povoľuje
žalovanému splácať v 150 eur mesačných splátkach, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca,
pričom prvá splátka je splatná právoplatnosťou tohto rozsudku a nezaplatením čo i len jednej splátky
sa stane splatným celý dlh. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov
konania v rozsahu 82,50 %.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd žalobe v časti uvedenej vo výrokovej časti tohto

rozsudku vyhovel, keď v tejto časti mal za preukázanú jej dôvodnosť. Súd mal preukázané, že medzi
stranamisporu,atožalobcomakoveriteľomažalovanýmakodlžníkomboladňa03.11.2014uzatvorená
Zmluva o úvere č. 167180. Uvedená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, preto sa na ňu vzťahujú
normy spotrebiteľského práva, keďže ju uzatvoril žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci
predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedená zmluva je typickou spotrebiteľskou
zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu. Uzavretie zmluvy o pôžičke, výška pôžičky, spôsob jej

splácania, suma žalovaným vykonaných úhrad, zosplatnenie pôžičky a porušenie povinností žalovaným
splácať pôžičku riadne a včas medzi stranami sporu neboli sporné. Zmluva uzavretá medzi stranami
sporu spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd žalobu zamietol
v časti čo do uplatneného úroku za úver vo výške 13,90 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 4.344,33eur od 19. 09. 2017 do 29. 09. 2017 a z nezaplatenej istiny 4.244,08 eur od 30. 09. 2017 do zaplatenia.
Podľa názoru súdu zmluvné úroky sú splatné spolu s istinou a doba ich splatnosti sa zhoduje s dobou
splatnosti úveru v zmysle § 503 Obchodného zákonníka. Úrok z úveru je cenou za úver. Po vyhlásení

celého úveru za splatný sa istina ďalej zmluvne neúročí. Vyplýva to z podstaty zmluvného úroku, ktorý je
odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Po lehote
splatnosti už veriteľ finančné prostriedky dlžníkovi neposkytuje (z rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.
7Co 475/2005 zo dňa 09. 09. 2015). Súd žalobu zamietol aj v časti čo do zaplatenia úrokov z omeškania
z nezaplatených úrokov. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú

úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania, náklady spojené s ich uplatnením. Občiansky zákonník
ani Obchodný zákonník nepripúšťajú možnosť platiť úroky z omeškania zo zmluvných úrokov. Inak
povedané zmluvné úroky sa nestávajú súčasťou istiny, takže sa už sami ďalej neúročia. Ďalej súd žalobu
zamietol v časti čo do zaplatenia sumy 2 krát 90,- eur, t.j. 180,- eur, ktorú žalovaný preukázateľne
uhradil po podaní žaloby na súd, ktorú sumu súd započítal na úhradu istiny. Celková priznaná istina
tak predstavuje 4.084,08 eur, vyčíslený úrok do zosplatnenia vo výške 159,58 eur a vyčíslený úrok z

omeškania 1,79 eur.
Súd povolil žalovanému splácať súdom priznanú sumu v 150 eur mesačných splátkach, keď zohľadnil
nepriaznivú sociálnu situáciu na strane žalovaného, ktorý má vyživovaciu povinnosť k štyrom deťom s
tým, že na ochranu oprávnených záujmov žalobcu súd zároveň rozhodol, že ak žalovaný neuhradí čo
i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.

Zároveň súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, ktorých výška je v súlade s vyššie
citovanými občianskoprávnymi predpismi, a to zo sumy istiny 4.344,33 eur od 19. 09. 2017 do 29. 09.
2017,kedyžalovanýuhradilsumu80,25eur,zosumy4.264,08eurod30.09.2017do31.10.2017,kedy
žalovaný uhradil sumu 80 eur, zo sumy 4.174,08 eur od 01. 11. 2017 do 14. 11. 2017, kedy žalovaný
uhradil sumu 80 eur a zo sumy 4.084,08 eur od 15. 11. 2017 do zaplatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal prevažný úspech vo
veci (91,25 %), priznal náhradu trov konania v časti, v ktorej jeho úspech prevyšoval úspech žalovaného
(8,75 %). Žalobca mal úspech čo do uplatnenia nároku na istinu 4.084,08 eur, úroku 159,58 eur, úroku
z omeškania 1,79 eur a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 4.344,33 eur od
19. 09. 2017 do 29. 09. 2017, zo sumy 4.266,08 eur od 30. 09. 2017 do 31. 10. 2017, zo sumy 4.174,08

eur od 01. 11. 2017 do 14. 11. 2017, zo sumy 4.084,08 od 15. 11. 2017 ku dňu vyhlásenia rozsudku,
t.j. spolu 4.325,67 eur z celkovej žalovanej sumy 4.740,29 eur. Úspech žalovaného predstavuje suma
180 eur, v ktorej časti súd žalobu zamietol, úrok vo výške 13,90 % ročne z nezaplatenej istiny 4.344,33
eur od 19. 09. 2017 do 29. 09. 2017 po vyčíslení 18,19 eur, z nezaplatenej istiny 4.264,08 eur od 30.
09. 2017 ku dňu vyhlásenia rozsudku čo po vyčíslení činí 211,10 eur a úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne z nezaplatených úrokov 159,58 od 19. 09. 2017 ku dňu vyhlásenia rozsudku, čo v prepočte činí
3,08 eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca voči výroku, ktorým súd v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol, t.j. v časti o zaplatenie zmluvných úrokov po zosplatnení a úrokov z
omeškania z nezaplatených úrokov. Žalobca má za to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia
peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení a to s odkazom na
ust. § 502 ods. 1 a 503 ods. 3 ObZ. Z ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka vyplýva, že
povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov.

Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého,
ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou lehotou splatnosti, je
povinný uhradiť úrok 3 náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru
do jeho splatenia. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie, že po zosplatnení úveru

veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v právnych
predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia peňažných
prostriedkov, pričom stanovuje len moment vzniku tohto nároku, moment jeho zániku nestanovuje. Ak by
bolo úmyslom zákonodarcu dobu nároku veriteľa na dohodnutý úrok ohraničiť, nepochybne by tak učinil.
V zmysle § 497 ObZ obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj

úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úroky sú odplatou za poskytnutie peňažných
prostriedkov, predstavujú cenu úveru, dlžník ich je povinný platiť od okamihu ich reálneho poskytnutia až
do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý
nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkovdlžníka,samotnývzniknárokunaúrokzúveruneovplyvňuje.Napodporusvojichtvrdenížalobcaodkázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/23/2017-92 zo dňa 29.11.2017, rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/193/2017-88 zo dňa 7.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre č.

k. 7Co/366/2017-84 zo dna 30.11.2017 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Co/297/2017 zo
dňa 13.2.2018. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z nezaplatených úrokov žalobca poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/19/2017-103 zo dňa 29.11.2017 a rozsudok Krajského súdu v Nitre
č. k. 25Co/219/2017-104 z 13.12.2017, kde sa súdy zhodli na tom závere, že ak došlo k vyhláseniu

predčasnej splatnosti úveru, stala sa splatnou ku dňu vyhlásenia tejto splatnosti nielen istina, ale aj
kapitalizované úroky z úveru. V prípade, ak ich žalovaný dlžník neuhradí, dostáva sa aj s touto sumou
do omeškania, v dôsledku čoho postihuje dlžníka sankcia za nedodržanú lehotu splatnosti v podobe
úrokov z omeškania. V prípade, ak veriteľ tieto úroky z omeškania si uplatní v zákonnej výške, má na ich
zaplatenie nárok. Nakoniec žalobca namietal i rozhodnutie súdu o povolení splácať dlžnú pohľadávku v
mesačných splátkach vo výške 150,- eur. Podľa žalobcu súd nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci

sa možností žalovaného uhradiť dlžnú pohľadávku. Okresný súd sa totiž vôbec nezaoberal majetkovými
pomermi žalovaného, ale svoje zistenia obmedzil výlučne na uvedenie, že (žalovaný má vyživovaciu
povinnosť k štyrom deťom) súd vyhovel a umožnil mu istinu splácať v splátkach po 150,- Eur mesačne.
Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že okresný súd jednak nedostatočne zistil skutkový
stav, a teda nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu

lehotu na plnenie a jednak okresný súd pri svojom rozhodnutí rozhodol nad zákonom dovolený rozsah,
čo je v priamom rozpore a ČI. 2 ods. 2 Ústavy SR. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
má žalobca za to, že jeho odvolanie je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku - rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného

sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v
plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň
žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

3. K podanému odvolaniu sa žalovaný písomne nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou konania
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení

s ust. § 219 ods. 3 CSP) napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP v
odvolaním napadnutej časti potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti. V odvolaním nenapadnutej časti
zostal rozsudok nedotknutý.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštanciezodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne

predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci

samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery.

10. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu spolu s napadnutým rozsudkom okresného
súdu a dospel k záveru, že skutkové a právne závery okresného súdu uvedené v odôvodnení rozsudku
týkajúce sa zamietnutia žaloby v časti zmluvného úroku vo výške 13,90 % ročne v časti čo do

uplatneného úroku za úver vo výške 13,90 % ročne zo sumy nezaplatenej istiny 4.344,33 eur od 19. 09.
2017 do 29. 09. 2017 a z nezaplatenej istiny 4.244,08 eur od 30. 09. 2017 do zaplatenia, ako aj v časti čo
do zaplatenia úrokov z omeškania z nezaplatených úrokov, sú správne. Okresný súd dôsledne rozlišuje
medzi „úrokom“ a „úrokom z omeškania“, ako dvomi odlišnými ekonomickými kategóriami. Námietky
odvolateľa nie sú opodstatnené, pričom odvolací súd na ne ďalej reaguje a dodáva.

11. V danom prípade niet pochýb o výsledku, že došlo platne k predčasnej splatnosti úveru, k splatnosti
celého dlhu (jeho splátok), teda k výsledku k akému dospel okresný súd. Okresný súd správne uzavrel,
že ide o situáciu, kedy dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti
dlhu (jeho splátok) a od splatnosti je dlžník v omeškaní a je povinný platiť úroky z omeškania, aký názor

vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98.

12. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z názoru, že splácanie úveru v splátkach vyvoláva na
strane veriteľa stav nedostatku požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a
spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok od dlžníka. Pri predčasnom a

mimoriadnom zosplatnení úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V takomto prípade svojím právnym úkonom
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných
prostriedkov. V dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody

splátok. Ide o stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený nespravodlivý a ústavne nekonformný
stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia
a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Popreli

by sa účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k
zmene záväzku nedošlo. Súd takýto stav pripustiť nemôže. Keďže jednorázovým zosplatnením vzniká
spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky
ku dňu zosplatnenia, počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa spájajú výhradne

sankcie, ale s protiprávnym stavom sa nemôžu spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom
oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu
existuje zmluvná dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania prípadne ďalších
sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia úveru, teda dohoda,
ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto

dohoda na škodu spotrebiteľa ide o neprijateľnú a neplatnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5
Občianskeho zákonníka. Názory a závery, na ktoré poukázal odvolateľ o platení úrokov popri úrokoch
z omeškania nezohľadňujú podstatný odklon od dispozície zákona v neprospech slabšej zmluvnej
strany(spotrebiteľa) a také názory boli v rozhodovacej praxi prekonané. Odvolací súd potvrdil aj závislý
výrok o trovách konania, z vecne správnych dôvodov.

13. V otázke splácania uloženej povinnosti žalovanej v splátkach, sa odvolací súd stotožnil s
rozhodnutím súdu prvej inštancie.14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Odvolateľ v odvolacom konaní úspešný nebol, žalovanej strane však

žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej
časti jeho rozsudku.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)