Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/17/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917010081
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7917010081.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaKurečkaaprísediacichMVDr.

Jána Stahorského a Jána Babiča na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.1.2018 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ G.. S. O. , nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom S., Q.
XXXX/XX,

2/ T. W. , nar. XX.X.XXXX v S., trvale bytom S., Q.
XXXX/XX,

3/ H. M. , nar. X.X.XXXX v S., trvale bytom S., H. XXXX/XX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h , ž e

- po predchádzajúcej dohode uviedli do obehu bankovku nominálnej hodnoty 100 € sériového čísla R aj
napriek tomu, že vedeli, že bankovka je falošná, a to tým spôsobom, že po tom, čo G.. S. O. získal túto

bankovku dobromyseľne od bližšie nestotožnenej osoby dňa 24.9.2016 na parkovisku pri železničnej
stanici v O. ako protihodnotu výmenou za peniaze nižších nominálnych hodnôt v celkovej hodnote 100
€, túto prechovával vo svojom byte a napriek tomu, že zistil, že nie je pravá, ju dňa 25.9.2016 odovzdal
T. W. a H. M. za tým účelom, aby ju uviedli do obehu, za čo G.. S. O. požadoval 80 € z hodnoty bankovky
a T. W. a H. M. si mali nechať po 10 €, pričom T. W. spolu s H. M. túto uviedli do obehu tak, že s ňou
zaplatil T. W. za účasti H. M. 25.9.2016 v S. cestu taxíkom spoločnosti TIVAT, s.r.o., z ktorej taxikár
vydal T. W. sumu 97 €, z ktorej následne T. W. dal H. M. 25 € a zvyšné peniaze prehral na výherných
automatoch v herni H. v S., pričom bankovka nominálnej hodnoty 100 € sériového čísla R bola zadržaná

26.9.2016 vo VÚB banke, a.s. pobočka S. v odvode tržby spoločnosti TIVAT, s.r.o. S., IČO: 47391260,
ktorú odvádzal osobne L. L., konateľ tejto spoločnosti,

t e d a

obžalovaný G.. S. O.:
falšované peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dal do obehu ako pravé,

obžalovaní T. W. a H. M.:
poskytli inému pomoc, aby falšované peniaze, ktorými inému bolo platené, dal do obehu ako pravé,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný G.. S. O.:

prečin uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov
podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona,obžalovaní T. W. a H. M.:
pomoc k prečinu uvádzania falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných

papierov podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

Z a t o i m s ú d u k l a d á

Obžalovaný G.. S. O.:

Podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 56 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36
písm. j/ Tr. zákona) peňažný trest vo výmere 1.000,- € (jedentisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený,
ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Obžalovaný T. W. :

Podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona (§ 36 písm. j/, k/ Tr. zákona)
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Obžalovaný H. M.:

Podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 8
(osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaných G.. S. O., T. W. a H. M. bola Krajskou prokuratúrou v Košiciach na tunajší súd podaná

obžaloba pre zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v
spolupáchateľstve podľa § 20 k § 270 ods. 2 Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, a svedkov, čítaním
zápisníc o konfrontáciách a rekognícii, ako aj a listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav

tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný G.. S. O. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že predmetnú
bankovku získal na železničnej stanici v O. od jemu neznámeho pána, ktorý bol vtedy na stanici so
svojím malým dieťaťom a poprosil ho, či mu nemá zmeniť 100 Eurovú bankovku na drobné. Tomuto

pánovi teda rozmenil jeho 100 Eurovú bankovku, pričom po ceste domov do S. nadobudol pocit, že by
bankovka mohla byť falošná, a to keď si uvedomil, že pán, ktorému túto bankovku rozmenil, nevyzeral
veľmi solventne. Aj jeho kamarát, s ktorým bol v O., a ktorý ho viezol autom domov z O. do S., mu vtedy
hovoril, či tá bankovka nie je falošná, aby sa na ňu ešte pozrel, čím podporil jeho podozrenie. Keď prišiel
domov do S., stretol sa so spoluobžalovanými W. a M. v herni v W.. Po tom, čo spolu z herne odišli, šli

všetci traja k nemu domov. W. na neho naliehal, aby mu požičal nejaké peniaze, na čo mu niekoľkokrát
odpovedal, že nemá žiadne peniaze, ktoré by mu mohol požičať, pričom aj peniaze, ktoré v O. zmenil,
v podstate ani neboli jeho, ale boli to peniaze od jeho mamy. Po nejakej chvíli vybral a položil na stôl
v obývačke 100 Eurovú bankovku, a keďže na neho predtým W. naliehal, aby mu požičal peniaze, tak
túto bankovku položil na stôl so slovami, že s touto bankovkou si nezahrá, nakoľko má podozrenie, že

je falošná. W. si chcel vlastne požičať peniaze kvôli tomu, aby mohol hrať na automatoch, preto použiltieto slová, že si s ňou nezahrá. W. na neho napriek tomu naďalej naliehal a žiadal od neho, aby mu tú
bankovku požičal s tým, že on neverí, že je falošná. Zo srandy W. povedal, že ak si s touto bankovkou
zahrá, tak nech mu potom donesie peniaze, ale toto vážne nemyslel. Z jeho strany v podstate ani nešlo

o povolenie, že si túto bankovku môže zobrať, bolo to len v rámci ich spoločného rozhovoru. W. mal
bankovku aj v rukách, či ju mal v rukách aj M., nevie. Potom, čo W. a M. z jeho bytu odišli, si všimol,
že bankovka, ktorú predtým vyložil na stôl, už na stole nebola. Keď zistil, že bankovku už doma nemá,
volal viackrát M. na mobil, že kde sú, aby tou bankovkou nikde neplatili, keďže na W. číslo nemal. M.
mu telefón aj dvihol, avšak napriek tomu, že chcel k telefónu W., tento k telefónu neprišiel. Keď zistil,

že obaja sa nachádzajú v herni H., tak sa tam za nimi vybral, dúfajúc, že ešte stále majú bankovku u
seba, a že ňou nikde nestihli zaplatiť. Keď potom došiel do herne, tak bankovku od W. pýtal späť. Ten
mu povedal, že sa nemá báť a naznačil, že bankovka je už dnu v automate. Na to už na celú situáciu
rezignoval s dúfaním, že bankovka bola pravá.

K detailom nadobudnutia predmetnej bankovky od neznámeho muža dodal, že to mohlo byť v sobotu

večer o 22.00 hod., keď boli s kamarátom U. X. v O.. Auto mali vtedy zaparkované pri železničnej stanici
zboku, ako je predajňa Lidl, nakoľko sa tam neplatí parkovné. Na železničnej stanici si chcel pozrieť
odchodyvlakovzO.doF.,pretoževC.mábrataachcelatamzanímcestovaťjehomama.Keďrozmieňal
peniaze tomu neznámemu mužovi, tak sa nachádzal na parkovisku pri aute, pričom jeho kamarát sedel v
aute. Hneď po rozmenení peňazí bankovku neskúmal, skúmať ju začal až po ceste domov. Počas cesty

ju vytiahol z vrecka a začal si ju prezerať. Vozidlo vtedy riadil jeho kamarát U. X., ktorému bankovku
zbežne ukázal. S touto bankovkou chcel ísť v pondelok do banky, keďže však bol víkend, tak to nakoniec
nestihol. Okrem toho si aj na internete pozeral niečo ohľadom falošných bankoviek, na základe čoho
mal naďalej podozrenie, že sa jedná o falošnú bankovku, ale na 100 % si istý nebol. Vo svojej výpovedi
nakoniec pripustil, že mohol vtedy povedať, že pokiaľ sa W. a M. podarí bankovku rozmeniť, tak sa

podelia takým spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe, teda 80 Eur pre neho a po 10 Eur pre W. a M.,
pokiaľ to ale povedal, tak to myslel zo srandy a nie vážne.

Rovnako aj obžalovaný T. W. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že v ten
večer sa spolu s obžalovanými O. a M. najskôr stretli v herni Non stop, následne išli ku O. na byt, kde

sa O. asi dvakrát pýtal, že či mu nemá požičať nejaké peniaze. Chcel, aby mu požičal 10 Eur, ale on
mu na to odpovedal, že nemá požičať žiadne peniaze. Asi po piatich minútach vybral O. zo skrinky pri
okne 100 Eurovú bankovku a položil ju na stôl. Po tom, čo ju dal na stôl, povedal, že keď túto bankovku
s M. zmenia, tak si z nej môžu zobrať po 10 Eur a zvyšok mu mali vrátiť. O. vtedy použil nejaký výraz, aj
sa zatváril tak, že mal pocit, že sa môže jednať o falošnú bankovku. Bankovka bola vtedy položená na

stole a predtým, než s M. z O. bytu odišli, si túto bankovku zo stola zobral. Následne šli spolu s M. do
herne Non stop, aby odtiaľ zavolali taxík. Taxík potom zavolal buď M. alebo pani z herne. Taxík zastavil
pri herni H., kde taxikárovi zaplatil predmetnou bankovkou. Po vystúpení z taxíka šli s M. do herne,
dali si nejaké alkoholické nápoje a obaja tam potom hrali automaty. Obidvaja pri tom použili výdavok z
taxíka. Obžalovaný O. vtedy ešte volal na mobil M., a to vtedy, keď už boli v herni. Nakoniec O. došiel

za nimi do herne, kde mu povedal, že bankovka bola rozmenená v taxíku, a že výdavok prehrali na
automatoch, ale že sa nemá báť, že mu tie peniaze do týždňa vráti. Peniaze O. nakoniec nevrátil, ale
majiteľovi taxislužby, pánovi L., dal 80 Eur s tým, že 20 Eur mu ešte dá. Je mu ľúto všetko, čo sa stalo,
a už by nikdy také niečo nespravil.

Obžalovaný W. ďalej upresnil (čiastočne po konfrontácii s jeho výpoveďami z prípravného konania), že
O. sa vtedy pýtal, či je bankovka falošná, avšak už si nepamätá, čo mu na to O. povedal. Taktiež pripustil,
že keď si u O. bankovku prezrel, podal ju M., pretože aj on ju chcel vidieť. Keď im potom O. vravel, že si
môžu nechať po 10 Eur a zvyšok mu vrátiť, tak im taktiež povedal, aby túto bankovku nešli rozmeniť do
herne Non stop, a to zrejme preto, lebo sa bál, že tam môžu prehrať zvyšné peniaze na automatoch. O

tom, kto bude za taxík platiť, sa s M. nijako nedohadovali, po nastúpení do taxíka sa len opýtal taxikára,
či bude mať vydať zo 100 Eurovej bankovky, na čo taxikár odpovedal, že áno. Po tom, čo s M. prišli
do herne H., objednal pre seba a M. alkoholické nápoje a M. dal 5 Eur na automaty. Keď M. týchto 5
Eur na automatoch prehral, pýtal si ďalšie peniaze a keďže okrem 50 Eurovej bankovky mal ešte 20
Eurovú bankovku, tak mu túto 20 Eurovú bankovku dal. Takže dokopy dal M. 25 Eur a zvyšné peniaze

prehral na automatoch.

Obžalovaný H. M. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a vo svojej výpovedi uviedol, že spolu
s obžalovaným W. išli k obžalovanému O., od ktorého si chcel W. požičať nejaké peniaze. Na byte uO. spolu sedeli v obývačke a požili nejaké alkoholické nápoje. W. sa tam pýtal O., či mu môže požičať
nejaké peniaze. O. najskôr W. hovoril, že mu nemá požičať peniaze, nakoniec mu ale požičal 100 Eurovú
bankovku. O. dal túto bankovku na stôl a W. si ju potom zo stola zobral. On v rukách bankovku nemal.

Ešte predtým, než spolu opustili byt, tak O. túto bankovku od W. pýtal naspäť, bolo to vtedy, keď boli
v chodbe a opúšťali byt. W. reagoval tak, že keď mu už O. túto bankovku dal, tak on si ju už nechá,
že on už ide preč, ale že O. peniaze určite vráti. Potom s W. išli taxíkom do herne H., pričom v taxíku
W. zaplatil touto 100 Eurovou bankovkou. O bankovke sa s W. nerozprávali, iba ňou zaplatili v taxíku. V
herni H. obaja hrali na automatoch, nevypili tam nič a všetky peniaze, ktoré im vydali v taxíku, prehrali,

on konkrétne 25 Eur, ktoré mu dal z výdavku W., iné finančné prostriedky pri sebe v ten večer nemal.
Zvyšok prehral na automatoch W..

Svedok L. L. (majiteľ taxislužby) sa vo svojej výpovedi vyjadril k okolnostiam, za ktorých došlo k zaisteniu
predmetnej100Eurovejbankovky.Taktiežpotvrdil,žepredpojednávanímmuobžalovanýBodnáruhradil
80 Eur ako náhradu za 100 Eurovú bankovku, ktorú mu zadržala polícia, s tým, že tieto peniaze mu

W. dal so slovami, že mu ich dáva bez ohľadu na to, či bude alebo nebude odsúdený, a povedal mu
ešte, že ho to mrzí.

Z výpovede svedka P. O. (taxikára) vyplynulo, že odvoz taxíkom si u neho telefonicky objednal
obžalovaný M., ktorý mu volal, aby jeho a jeho kamaráta odviezol z herne W. do H. I.. Potom, čo obaja

nastúpili do vozidla, sedel M. vpredu a na zadných sedadlách bol W., obaja mali požité alkoholické
nápoje. Za odvoz zaplatil W. 100 Eurovou bankovkou s tým, že M. do neho podpichoval, aby mu nechal
tringelt. Z vozidla najprv vystúpil M., medzitým mu platil W., ktorému vydal 97 Eur, na čo on taktiež z
vozidla vystúpil. M. ešte pred tým, ako vystúpil z taxíka, bol pri tom, ako mu W. dal 100 Eurovú bankovku
a spýtal sa ho, či mu bude mať z nej vydať. Bankovku, ktorou mu bolo zaplatené, nijak zvlášť neskúmal,

v taxíku bola navyše tma, preto si nič podozrivé nevšimol a ani by ho nenapadlo, že by obžalovaní mohli
platiť falošnou bankovkou. W. jednoznačne opoznal aj pri vykonanej rekognícii ako osobu, ktorá mu
predložila falošnú bankovku.
Svedok U. X. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že s obžalovaným O. bol raz v O. na železničnej stanici,
mohlo to byť asi tak rok, rok a pol dozadu, na jeseň, O. si vtedy potreboval pozrieť príchod alebo odchod

nejakého vlaku. On ho vtedy čakal v aute, ktoré mali zaparkované na parkovisku napravo od hlavnej
budovyželezničnejstanice,kdenetrebaplatiť.KeďsaO.vracalzbudovystanicesmeromkautu,zastavil
ho nejaký pán s malým dieťaťom a niečo sa spolu pri aute rozprávali. Keď si potom O. sadol do auta,
opýtal sa ho, že čo to bol za človek, s ktorým pred chvíľou rozprával. O. mu na to povedal, že ten človek
chcel, aby mu rozmenil peniaze, čo mu aj bolo trocha divné, nakoľko v blízkosti sa nachádzalo niekoľko

butikov a prevádzok s občerstvením. Keď sa ho opýtal, že koľko peňazí mu teda rozmenil, ukázal mu v
ruke 100 Eurovú bankovku s tým, že to urobil aj kvôli tomu, že malé dieťa, s ktorým bol neznámy muž,
veľmi plakalo. O. sa vtedy aj opýtal, že či mu ten muž peniaze rozmenil dobre, on si peniaze prepočítal v
peňaženke a všetko mu nakoniec pasovalo. Následne sa o niekoľko dní dopočul, že s touto bankovkou
bol nejaký problém.

Z odborného vyjadrenia Národnej banky Slovenska vyplýva, že zaistená bankovka v nominálnej hodnote
100 Eur sériového čísla R s indikatívom B F je falzifikátom so stupňom nebezpečnosti „3“ - podarený
falzifikát. Falzifikát svojou kvalitou a vzhľadom môže byť za nepriaznivých podmienok pre prijímateľa
zameniteľný za pravú bankovku.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj prečítanými zápisnicami o konfrontácii medzi obvinenými,
zápisnicou o rekognícii osoby a potvrdením VÚB banky o odobratí bankovky.

Po takto vykonanom dokazovaní, zhodnotiac všetky vykonané dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnom

súhrne, dospel súd k záveru, že bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný Ing. S. O. s pomocou
obžalovaných T. W. a H. M. uviedol do obehu falošnú 100 Eurovú bankovku, pričom o tom, že ide o
falzifikát, mali všetci obžalovaní vedomosť. Obžalovaní sa vzájomne usvedčili svojimi výpoveďami, na
základe ktorých bolo spoľahlivo zistené, že obžalovaný G.. O. vo svojom byte s vedomosťou o falošnosti
predmetnej bankovky túto odovzdal obžalovaným W. a M., ktorých na túto skutočnosť aj upozornil, s

tým, že ak by sa im podarilo bankovku nejakým spôsobom rozmeniť, mali mu vrátiť 80 Eur a ponechať
si po 10 Eur. Zároveň ich vystríhal, aby bankovku nepoužili v herni. Obžalovaný W. sa k spáchaniu
skutku v podstate priznal (poprel iba vedomosť o falošnosti predmetnej bankovky, ktorá je však zrejmá z
ostatných vykonaných dôkazov), a z jeho spáchania usvedčil aj spoluobžalovaného M.. Práve títo dvajaobžalovaní sa po odchode z bytu obžalovaného G.. O. dohodli na spôsobe použitia falošnej bankovky, a
to tak, že ju použijú ako platbu za cestu taxíkom. Je nepochybné, že obžalovaný M. telefonicky zavolal
vozidlo taxislužby a bol prítomný aj v taxíku, keď sa obžalovaný W. taxikára pýtal, či vie poskytnúť

výdavok z predmetnej falošnej 100-Eurovej bankovky, ktorou mu potom aj zaplatil. Taktiež je nesporné,
že ako obžalovaný W., tak aj obžalovaný M., následne použili výdavok z falošnej bankovky pre svoje
potreby, konkrétne pre hru na hracích automatoch.

Konanie obžalovaných, na rozdiel od podanej obžaloby, kvalifikoval súd ako prečin uvádzania

falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 271 ods. 2
Tr. zákona, ktorého sa obžalovaný G.. O. dopustil ako páchateľ a obžalovaní W. a M. ako účastníci v
zmysle § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, keď poskytli obžalovanému G.. O. pomoc na spáchanie tohto
trestného činu. Vzhľadom na použitú právnu kvalifikáciu (páchateľom trestného činu podľa § 271 ods.
2 Tr. zákona môže byť len osoba, ktorá dá do obehu falšované peniaze, ktorými jej bolo platené), u
obžalovaných W. a M. neprichádza do úvahy spolupáchateľstvo, ale len niektorá z foriem účastníctva

podľa § 21 Tr. zákona.

K právnej kvalifikácii konania obžalovaných podľa podanej obžaloby, kde ich konanie bolo právne
posúdené ako zločin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v
spolupáchateľstve podľa § 20 k § 270 ods. 2 Tr. zákona, súd uvádza, že trestný čin podľa § 270 ods. 2 v

prípade, že sa týka falšovaných peňazí, a trestný čin podľa § 271 ods. 2 Tr zákona majú spoločné jednak
to, že ich páchateľom je osoba odlišná od falšovateľa peňazí, ako aj to, že ide o vedomé uvádzanie
falšovaných peňazí do obehu bez ohľadu na spôsob, akým sa do obehu dostanú. Podstatný rozdiel
medzi uvedenými trestnými činmi je v tom, že páchateľom trestného činu podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona
je len ten, kto dá do obehu falšované či pozmenené peniaze, ktorými mu bolo platené, teda dostal

ich ako protihodnotu za inú vec, platenú službu alebo iné odplatné konanie (v danom prípade dostal
obžalovaný G.. O. podľa skutkových zistení, ktoré vyplynuli z dokazovania na hlavnom pojednávaní,
falošnú bankovku nominálnej hodnoty 100 Eur ako protihodnotu za svoje bankovky nižšej nominálnej
hodnoty v tej istej celkovej hodnote v rámci „rozmenenia peňazí“ neznámej osobe, čo je nepochybne
obdobná situácia, ako keby mu ňou bolo platené), pričom páchateľ trestného činu podľa § 270 ods.

2, Tr. zákona falšované peniaze, ktoré dáva do obehu, získal inak než tým, že mu nimi bolo platené.
Miernejšiu trestnosť páchateľa trestného činu podľa § 271 ods. 2 Tr. zákona (trest odňatia slobody do
dvoch rokov oproti trestu odňatia slobody v rozpätí 7 až 10 rokov) totiž opodstatňuje práve skutočnosť,
že sám páchateľ bol poškodený prijatím platby falšovanými peniazmi a svojím konaním sa už iba chce
zbaviť takto nadobudnutých peňazí, teda chce ich iba "posunúť ďalej".

Pod slovným spojením v zmysle ustanovenia § 271 ods. 2 Tr. zákona "ktorými mu bolo platené"
pritom treba rozumieť dobromyseľné prijatie platby, t.j. že páchateľ za danej situácie v čase, keď mu
bolo platené, nevedel, že dostáva falšované peniaze a o tejto skutočnosti sa dozvedel až po prijatí
platby. Uvedené vyplynulo aj z dokazovania vykonanom na hlavnom pojednávaní v prejednávanej veci,

kde tvrdenia obžalovaného v tomto smere (týkajúce sa toho, ako sa dostal k falošnej bankovke) boli
potvrdenéajsvedkomU.X.anebolinijakospochybnené.Oprotiskutkuformulovanémuvobžalobepreto
súd upravil a premietol do výrokovej časti rozsudku skutkové zistenia tak, ako vyplynuli z vykonaných
dôkazov, aby skutok ustálený na hlavnom pojednávaní zodpovedal použitej právnej kvalifikácii, vrátane
uvedenia všetkých jeho zákonných znakov.

Obžalovaní z miesta bydliska nie sú bližšie hodnotení. G.. S. O. pracuje ako recepčný v dome seniorov v
X.. Doposiaľ nebol súdne trestaný, v evidencii priestupkov má viacero záznamov za dopravné priestupky
a jeden záznam za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. T. W. je momentálne bez pracovného
pomeru. Doposiaľ bol dvakrát súdne trestaný, a to rozhodnutiami Okresného súdu Trebišov z rokov 2003

a 2004 pre trestné činy krádeže, pričom v oboch prípadoch už u odsúdení nastali účinky zahladenia.
V evidencii priestupkov má dva záznamy za priestupky na úseku dopravy. H. M. aktuálne pracuje ako
čašník. V registri trestov má jeden záznam, a to za odsúdenie pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona z roku 2012, kde sa na neho hľadí, akoby nebol
odsúdený. V evidencii priestupkov má viacero záznamov za dopravné priestupky a tri záznamy za

priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.

U obžalovaného G.. O. zistil súd jednu poľahčujúcu okolnosť, ktorou je skutočnosť, že pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Rovnakú poľahčujúcu okolnosť zistil súdaj u obžalovaného T. W., u ktorého bolo ako poľahčujúca okolnosť zohľadnené aj jeho aktívne konanie
smerujúce k náhrade spôsobenej škody majiteľovi taxislužby (§ 36 písm. k/ Tr. zákona). U obžalovaného
M. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Priťažujúce okolnosti u obžalovaných zistené neboli.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere ukladaných trestov prihliadal súd najmä na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, ako aj na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy. U obžalovaných
W. a M. prihliadol súd aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine. Na základe
uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona, bude

u obžalovaného G.. O. postačujúce uloženie primeraného peňažného trestu, ktorého výška 1.000 Eur
zodpovedá osobným a majetkovým pomerom menovaného (obžalovaný v zápisnici z jeho výsluchu
zo dňa 7.10.2016 deklaroval čistý mesačný príjem vo výške okolo 400 Eur). Zároveň súd obligatórne
ustanovil aj náhradný trest odňatia slobody v primeranej výške, ktorého výkon sa nariadi v prípade,
že peňažný trest nebude zaplatený. U obžalovaných W. a M. považoval súd za postačujúce uloženie
trestov odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorých výkon bol zároveň

u oboch obžalovaných podmienečne odložený na primeranú skúšobnú dobu, keďže vzhľadom na
ich osoby, ich doterajší bezúhonný život a okolnosti prejednávanej veci sa na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a nápravu obžalovaných nejaví okamžitý výkon uložených trestov ako nevyhnutný.
Takto uložené tresty podľa názoru súdu plne zodpovedajú zásade primeranosti trestných sankcií aj
zásade individualizácie trestu, mali by byť postačujúce z hľadiska individuálnej ako aj generálnej

prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obžalovanými v
budúcnosti.
falšované peniaze, ktorými mu bolo platené ako pravými, dal do obehu ako pravé,
poskytli inému pomoc, aby falšované peniaze, ktorými inému bolo platené, dal do obehu ako pravé,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho
vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera

spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.