Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116211552
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116211552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
IČO: 31 575 951, Hodžova 1, Žilina, proti žalovanému: Q. B., N.. XX.XX.XXXX, C. A. K. B. C.N. XXXXX/
X, W., o zaplatenie 379,37 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo 16.3.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 379,37 eur, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi
právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Vychádzal zo skutkového zistenia, že
dňa 9.1.2012 uzavrel žalobca so žalovaným Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a
služieb v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, obsahom ktorej bolo zriadenie bežného účtu na
dobu neurčitú. Dňa 18.6.2012 bola medzi stranami sporu uzavretá aj Zmluva o povolenom prečerpaní
s výškou limitu 430 eur a variabilnou úrokovou sadzbou 16,90%. Žalovaný sa na svojom bežnom účte
dostal do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej sumy.

2. Súd prvej inštancie citoval body 3.12, 3.8, 3.7 Všeobecných obchodných podmienkam žalobcu, §
261 ods. 3, § 708 ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písm. f/, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy, v nadväznosti na ktoré ustanovenia uzavrel, že zmluva uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a podlieha súdnej kontrole. Za nepochybné považoval to, že

aj povolené prečerpanie je forma úveru, ktorý poskytuje žalobca svojim klientom tým spôsobom, že im
umožni nakladať s peňažnými prostriedkami aj nad rámec ich aktuálnych zostatkov na účte. Mal za to,
že dohoda o úrokoch po splatnosti popri ďalších úrokoch z omeškania a prípadných ďalších sankciách
indikuje neprimeraný nárast dlhu v neprospech spotrebiteľa. Už samotné predčasné zosplatnenie úveru
považoval za sankčný právny inštitút umožňujúci veriteľovi okamžité vrátenie celej požičanej istiny,
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Vznikom možnosti opätovne disponovať
okamžite celou sumou požičaných peňažných prostriedkov však veriteľ stráca nárok na úroky za

požičané peňažné prostriedky od spotrebiteľa, preto žalobu v časti o zaplatenie úrokov z úveru po
zosplatnení úveru súd prvej inštancie zamietol ako nedôvodnú.3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 v nadväznosti na § 262 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby
v časti odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odkazom na ustanovenie § 365
ods. 1 písm. h/ CSP. Trval na tom, že nárok na úrok trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich
vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 502 ods. 1 a §
503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Úpravu úroku z omeškania a úroku z úveru považoval za podpornú,

v dôsledku čoho rozhodujúcim je to, ako sa strany dohodli v zmluve. Trval na tom, že svojou dohodou
môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade. Poukazom na ustanovenie §
497Obchodnéhozákonníkaodvolateľzdôraznil,žeobsahomzáväzkudlžníkaniejevrátiťlenposkytnuté
peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru
považoval za nárok, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, čo je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik
nových sankčných záväzkov dlžníka a samotný vznik nároku na úrok z úveru neovplyvňuje. Odstúpenie

od zmluvy veriteľom v zmysle § 506 Obchodného zákonníka považoval žalobca za inštitút určený na
ochranu veriteľa, ktorého využitím sa nemôže dostať do horšieho právneho postavenia, v akom bol pred
odstúpením od zmluvy, keďže daná situácia nastala pre neplnenie si povinností dlžníka. Trval na tom,
že dlžník je povinný vrátiť dlžnú sumu spolu s úrokmi z úveru. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 CSP
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle § 378 a nasl. CSP a zistil,

že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. O odvolaní bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania (§ 385
CSP a contrario), pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu a
na príslušnej webovej stránke najmenej 5 dní pred rozhodnutím.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výstižným a vyčerpávajúcim odôvodnením súdu prvej

inštancie, na ktoré poukazuje.

8. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že zmluva zo dňa 18.6.2012 o poskytnutí povoleného
prečerpania na účte zo dňa je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a že žalovaný nepoužil predmet plnenia na podnikanie, rovnako, že žalobca je podnikateľom a predmet

konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.

9. Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý
cieľ v spotrebiteľských zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov

(absolútne obchody sú vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov
zmluvy). Zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka reguluje aj absolútne obchody.

10. Zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od uzatvorenej zmluvy. Inštitút odstúpenia od zmluvy je
upravený v Obchodnom zákonníku a Občianskom zákonníku odlišne. Obchodný zákonník v ust. § 349
ods. 1 zánik zmluvy viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený
druhej strane. Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila
od zmluvy. Tým sa Obchodný zákonník odlišuje od Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odstúpením

od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom upravené alebo účastníkmi
dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá
v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať
nemohol. V tejto súvislosti je právne významné ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré už
vyššie odvolací súd poukázal.

11. Zmluvné ustanovenie, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu
od zmluvy, je pre spotrebiteľa nevýhodnejšie oproti úprave obsiahnutej v § 48 v spojení s § 54 ods. 1
a § 457 Občianskeho zákonníka.12. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 48 v spojení s § 457) je následkom odstúpenia od
zmluvy len vznik povinnosti účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť to, čo podľa nej dostali. Správne preto

súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu v časti úrokov z úveru ako nedôvodnú a túto zamietol.

13. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavo výroku v
súlade s ustanovením § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny.

14.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1vspojenís§255ods.1CSP,teda
úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu.

10. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).