Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2014

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/9/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612207492
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1612207492.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci

navrhovateľa GENERAL FACTORING, a.s., IČO: 35 838 825, so sídlom v Bratislave, Košická 56,
zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 12 proti odporcovi F.,
zastúpený opatrovníčkou P., o zaplatenie sumy 1.240,25 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ doručil Okresnému súdu Malacky návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 1.240,25 € s úrokmi z úveru vo výške 11,85% ročne zo sumy 828,81 € od

22.12.2010 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9,50% ročne zo sumy 828,81 € od 22.12.2010
do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu nesplatenej časti poskytnutého úveru na základe zmluvy o
kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX/X/X zo dňa 02.06.2014 (správne 02.08.2014). V návrhu uviedol,
že na základe zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX/X/X zo dňa 02.08.2014 poskytol jeho
právnypredchodca(pôvodnýveriteľ)odporcovikontokorentnýúvervsume630,68€súrokovousadzbou
11,85% na bežnom účte, ktorý účet pre odporcu zriadil a viedol na základe zmluvy o bežnom účte zo dňa
24.03.2004 jeho právny predchodca. Listom zo dňa 28.02.2007 jeho právny predchodca zmluvu o úvere

vypovedal. Po postúpení pohľadávky voči odporcovi zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na neho nebola na
úhradu záväzku odporcu poukázaná žiadna platba. Pohľadávka zo zmluvy o úvere ku dňu postúpenia,
t. j. ku dňu 21.12.2010 predstavuje sumu 1.240,25 €, z toho istina po splatnosti je v sume 828,81 €,
úroky z omeškania sú v sume 404,49 € a ostatné príslušenstvo je v sume 6,95 €. Istina úveru je úročená
úrokmi z úveru vo výške 11,85% ročne a úrokmi z omeškania vo výške 9,50% ročne.

Odporca sa k návrhu navrhovateľ nevyjadril.

Uznesením č. k. 6C/9/2013 - 103 zo dňa 28.05.2013 súd ustanovil odporcovi opatrovníka v osobe P.,
pretože pobyt odporcu nie je známy.

Súd prejednal vec na pojednávaní dňa 10.07.2014 za účasti právneho zástupcu navrhovateľa,
pojednávania sa osobne nezúčastnil navrhovateľ a opatrovníčka odporcu, ktorá svoju neúčasť
ospravedlnila súhlasiac s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti, navrhovateľ však neúčasť

na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd
v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľ a odporcu, keď v zmysle §
101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 24.03.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa

ako bankou a odporcom ako majiteľom účtu (ďalej len „zmluva o bežnom účte“) súd zistil, že právny
predchodca navrhovateľa sa zaviazal zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet (čl. I zmluvy o bežnom
účte). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o bežnom účte sú Všeobecné obchodné podmienky účinné od
01.08.2002, s ktorými sa odporca oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať (čl. III. zmluvy o bežnom účte).

Zo zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 02.08.2004 uzavretej medzi právnym predchodcom
navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom (ďalej len „zmluva o úvere“) súd zistil, že právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške „úverového rámca“ v sume 630,68 €
(19.000,- Sk) na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, úročenie úveru bolo dojednané v úrokovej
sadzbe 11,85%, poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný vo výške 2% z výšky úverového rámca
splatného pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru vo výške 0,20% z výšky úverového rámca

mesačne, konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 01.08.2005 (čl. I zmluvy o úvere), ďalej sa
veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver takým spôsobom, že bude realizovať príkazy dlžníka na prevod
alebo výber finančných prostriedkov z účtu uvedeného v článku I. zmluvy o úvere aj v prípade, že nebude
existovať dlžníkova pohľadávky z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v
prospech jeho účtu alebo vkladom v hotovosti na tento účet, a to do výšky úverového rámca a čerpanie

úveru je dlžník oprávnený požadovať až do konečnej splatnosti úveru, v rozsahu úverového rámca
dohodnutého v článku I zmluvy o úvere (čl. II bod 1 zmluvy o úvere). Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere sú Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01.08.2002 (čl. III. bod 5 zmluvy o úvere).

Zo všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002 (ďalej len „obchodné podmienky“)

súd zistil, že banka je oprávnená zmluvu o bežnom účte kedykoľvek písomne vypovedať bez uvedenia
dôvodu, výpoveď nadobúda účinnosť dňom doručenia výpovede zmluvy o bežnom účte klientovi (čl.
4.1.19 obchodných podmienok); ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného
dojednania zo strany klienta a/alebo ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo
úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, a/alebo ak klient prekročil výšku dohodnutého úverového rámca (čl.

7.6.1. písm. a) a d) obchodných podmienok) je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.
j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o
úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, vypovedať zmluvu o úvere, alebo
od nej odstúpiť, účinnosť výpovede banky nastáva okamžite, bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia
klientovi. (čl. 7.6.1. písm. a) a b) obchodných podmienok); pokiaľ ide o doručovanie písomností banky,

bolo dojednané, že pri doručovaní písomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí
deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní (čl. 10.3 obchodných podmienok).

Z vyčíslenia pohľadávky spotrebiteľského úveru v spojení s históriou úveru odporcu súd zistil, že
pohľadávka navrhovateľa z úveru voči odporcovi v sume 1.240,25 € pozostáva z istiny úveru v sume

828,,81€,zvyčíslenýchúrokovzomeškaniavsume404,49€azostatnéhopríslušenstvavsume6,95€.

Z listu - výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 28.02.2007 súd zistil, že právny predchodca
s poukazom na článok 7.6 obchodných podmienok vypovedal zmluvu o kontokorentnom úvere č.
0178052270 zo dňa 02.08.2014 s tým, že výpoveď je účinná dňom doručenia. Výpoveď zmluvy o

kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX dňa 02.08.2014 doručoval právny predchodca navrhovateľa
odporcovi prostredníctvom pošty dňa 02.03.2007 (č. l. 71 a nasl. spisu).

Z listu - výpoveď zmluvy o sporožírovom úvere č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.05.2007 súd zistil, že
právny predchodca s poukazom na článok 4.1.20 obchodných podmienok (správne malo byť zrejme

s poukazom na čl. 4.1.19 obchodných podmienok) vypovedal zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXX/
XXXX s tým, že výpoveď je účinná dňom doručenia. Výpoveď zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXX/
XXXX doručoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi prostredníctvom pošty dňa 17.05.207 (č.
l. 73 a nasl. spisu).

Z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní konanom vo veci dňa 10.07.2014 súd
zistil, nesúhlasí s právnym posúdením uplatneného nároku podľa novej právnej úpravy (t. j. že nárok je
premlčaný), z dôvodu zákazu retroaktivity.Právne nástupníctvo navrhovateľa vo vzťahu k jeho právnemu predchodcovi Slovenská sporiteľňa, a.s.,
IČO: 00 151 653, so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48 mal súd preukázané Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 21.12.2010.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú
znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu
nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z.,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči

spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 369 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,
inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým
kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je
dôvodný.

Súd mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 24.03.2004 zmluvu

o bežnom účte a dňa 02.08.2004 zmluvu o kontokorentnom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“), na
základe ktorej právny predchodca navrhovateľa odporcovi úver vo v sume 630,68 € (19.000,- Sk)
na bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX zriadenom zmluvou o bežnom účte, úročenie úveru bolo
dojednané v úrokovej sadzbe 11,85% ročne, poplatok za poskytnutie úveru bol dojednaný vo výške 2%
z výšky úverového rámca splatného pri podpise zmluvy, poplatok za správu úveru vo výške 0,20% z

výšky úverového rámca mesačne. Odporca v dôsledku porušenia zmluvných povinností (uvedených v
čl. 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok účinných od 01.08.2002) odporcom vypovedal zmluvu
o úvere listom zo dňa 28.02.2007 a zmluvu o bežnom účte vypovedal listom zo dňa 15.05.2007, ktoré
výpovede odporcovi riadne doručoval.

V konaní bolo potrebné posúdiť, či navrhovateľ v konaní neuplatňuje premlčaný nárok, zistenie ktorej
skutočnosti potom bráni súdu priznať mu plnenie voči odporcovi ako spotrebiteľovi, keď počnúc
účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní
služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov
predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. od

13.06.2014 je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej povinnosti. Zároveň
bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou, či na premlčanie (konkrétne premlčaciu dobu) uplatneného
nároku je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného
zákonníka.

Pokiaľ ide o námietku aplikácie novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji
tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo
prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej zákonom
č. 102/2014 Z. z. od 13.06.2014 na posudzovaný právny vzťah je súd toho názoru, že prijatá novela
nevykazuje znaky pravej retroaktivity, ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o

retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo
dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti
a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo odňaté právo navrhovateľa vzniknuté v minulosti podľa
staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len
zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v

prípade,žetentojepremlčaný.Zčinnostisúdujevšeobecneznáme,ževeriteliauplatňujúvočiodporcom
- spotrebiteľom premlčané nároky (pričom premlčané sú aj niekoľko rokov), preto nepravá spätná
účinnosť novely zákona č. 250/2007 Z. z. vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. účinným od 13.06.2014je nanajvýš akceptovateľná, nakoľko reflektuje na potrebu regulácie uplatňovania šikanóznych nárokov
voči spotrebiteľom.

Predmetom konania bol záväzok odporcu, ktorý vznikol zo zmluvy o zmluvy o úvere. I keď sporná
zmluva predstavujú tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť
ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj

príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka.
Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď
sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o
úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako
aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv).

Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že pokiaľ spotrebiteľ vstúpi s podnikateľom do obchodného
záväzkového vzťahu, na tento právny vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Z hľadiska posudzovanej otázky je pre odporcu ako
spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože

zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver
o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru
súdu z ustanovenia § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, ktoré ukladá na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia
právneho poriadku, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 druhá veta Občianskeho

zákonníka si odporca ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrel
zmluvu podľa Obchodného zákonníka.

V judikatúre bol prijatý záver, že v prípade občianskoprávneho vzťahu nemôže spotrebiteľ dojednať
aplikáciu Obchodného zákonníka, ktorého aplikácia je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia (porovnaj

rozsudok NS SR sp. zn. 5MCdo/20/2009 zo dňa 25.01.2011). Preto musí platiť aj naopak, že samotným
uzavretím zmluvy o úvere ako obchodného záväzkového vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ktorého
obsah nemohol spotrebiteľ vopred ovplyvniť, sa nemôže tento vzdať výhodnejšej právnej úpravy
premlčania podľa Občianskeho zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri
rozhodovaní vychádzal.

Z hľadiska prejednávanej veci právny predchodca navrhovateľa vypovedal zmluvu o úvere listom zo dňa
28.02.2007, ktorú výpoveď odporcovi doručoval dňa 02.03.2007 a zmluvu o bežnom účte vypovedal
listom zo dňa 15.05.2007, ktorú výpoveď odporcovi doručoval dňa 17.07.2007. Hoci sa zásielku
nepodarilo doručiť odporcovi (z dôvodu neznámeho pobytu), bolo dojednané, že táto sa považuje

za doručenú tretí deň po jej odoslaní (čl. 10.3 obchodných podmienok), a teda výpoveď zmluvy o
úvere nadobudla účinnosť dňa 05.03.2007 a výpoveď zmluvy o bežnom účte nadobudla účinnosť dňa
20.07.2007. Od 05.03.2007 začala plynúť premlčacia doba na uplatnenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere
nasúde(§392ods.2Obchodnéhozákonníka)vtrvanítrochrokov(§101Občianskehozákonníka),ktorá
márne uplynula dňa 05.03.2010. Postúpenie pohľadávky zo spornej zmluvy o úvere na navrhovateľa v

priebehu plynutia premlčacej doby nemalo na jej plynutie žiadny vplyv (§ 400 Obchodného zákonníka).
Preto keď konanie v prejednávanej veci začalo dňa 03.07.2012 doručením návrhu na súd (§ 82 ods. 1
O.s.p.), bolo to až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie tohto nároku.

Otrováchkonaniasúdvovzťahunavrhovateľaodporcarozhodolsúdpodľa§142ods.1O.s.p.,vspojení

s § 151 ods. 1 O.s.p., odporca bol v konaní plne úspešný, nenavrhol priznať trovy konania a žiadne
trovy konania mu zo spisu ani nevyplývajú, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi sa
ich náhrada voči navrhovateľovi nepriznáva.Vyhlásený rozsudok bol v prejednávanej veci písomne vyhotovený v predĺženej lehote podľa § 158 ods.
4 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta
O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnejčinnosti-Exekučnýporiadok);akideorozhodnutieovýchovemaloletýchdetí,návrhnasúdny

výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)