Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. január 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/59/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612205367
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6612205367.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: A. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Q. XXXX, XXX XX A., zast. Mgr. Jozefom Mochnackým, advokátom, T. G. Masaryka 14/
A, 984 01 Lučenec proti žalovaným: 1/ E. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. I. XXXX/XX, XXX XX A., 2/ S.
P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XX, XXX XX H. a 3/ R. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. č. XX, XXX
XX H. v konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Lučenec č. k. 14C/25/2012-239 zo dňa 19. 09. 2016, v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Lučenec, č. k. 14C/25/2012-259 zo dňa 01. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Lučenec, č. k. 14C/25/2012-239 zo dňa 19. 09. 2016 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Lučenec, č. k. 14C/25/2012-259 zo dňa 01. 12. 2016 z r u š u j e a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konania a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že kúpna zmluva uzavretá dňa 03. 06.
2009 medzi žalovnou 1/ E. P. ako predávajúcou a žalovanými 2/ a 3/ S. P. a R. P. ako kupujúcimi je v
časti, ktorej predmetom je spoluvlastnícky podiel X/XX v pomere k celku na nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XX pre k. u. H., obec H., v časti A - majetková podstata - parc. reg. „CKN“ č. XX/X zastavené
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a spoluvlastnícky podiel X v pomere k celku na nehnuteľnostiach
zapísaných na LV č. XXX pre k.u. H., obec H., v časti A - majetková podstata - parc. reg. „CKN“ č. XX/X
záhrady o výmere XXX m2, parc. reg. „CKN“ č. XX/X záhrady o výmere XXX m2, parc. reg. „CKN“ č. XX/
X o výmere XXX m2 je neplatná (výrok I.). Konanie o nariadenie predbežného opatrenia zastavil (výrok
II.). Rozhodol, že žalovaní 2/a 3/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, ktorá bude
určená samostatným uznesením (výrok III.). Žalobcovi proti žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznal
(výrok IV.).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa domáhal vyslovenia
neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 03. 06. 2009 medzi žalovanou 1/ ako predávajúcou
a žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi z dôvodu, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností, pričom žalovaná 1/ kúpnou zmluvou previedla svoj spoluvlastnícky podiel
do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 2/ a 3/,napriek tomu, že svoj podiel neponúkla
predtým žalobcovi, hoci ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností mal zákonné predkupné právo
na odpredanie spoluvlastníckeho podielu žalovanej 1/. Doporučeným listom zo dňa 23. 03. 2012
adresovaný žalovaným 1/, 2/ a 3/ sa žalobca dovolával neplatnosti uvedenej kúpnej zmluvy v zmysle
ustanovení § 40 a) a § 140 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade sa jedná o právny úkon,
ktorý je relatívne neplatný. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná, poukázal na to, že žalobca osvedčoval naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti časti kúpnej zmluvy tým, že hoci ako spoluvlastník predmetných nehnuteľností mal zákonné
predkupné právo na odpredané spoluvlastnícke podiely žalovanej 1/, tieto mu neboli ponúknuté s tým,

že mal záujem o odkúpenie sporných podielov za kúpnu cenu, za ktorú žalovaný 2/ a 3/ odkúpili tieto
podiely od žalovanej 1/, s čím žalovaní 2/ a 3/ nesúhlasili. Naliehavý právny záujem ďalej osvedčoval
tým, že má záujem na zápisoch pôvodného právneho stavu v katastri nehnuteľnosti, čiže stavu, ktorý
bol pred porušením zákonného predkupného práva. Súd dospel k názoru, že naliehavý právny záujem
u žalobcu je osvedčený, tento sa dovolal neplatnosti právneho úkonu u dotknutých spoluvlastníkov,
t. j. u prevodkyne aj u nadobúdateľov, pričom v konaní bolo preukázané porušenie povinnosti zo
strany spoluvlastníka, ktorý bol povinným z predkupného práva, pričom voľba uplatnenia práva bola na
žalobcovi. Žalobca má záujem o kúpu spoluvlastníckych podielov, prevod ktorých napadol a pokiaľ sa
v konaní dovolá vyslovenia relatívnej neplatnosti tohto prevodu je na vôli predávajúcej, či tento prevod
následne zrealizuje. Ďalej poukázal na to, že na strane žalobcu je naliehavý právny záujem na vyslovení
neplatnosti právneho úkonu - dotknutého prevodu nehnuteľnosti nakoľko žalobcovo postavenie ako
spoluvlastnícka nehnuteľnosti vo vzťahu k prevodu a nadobudnutiu týchto spoluvlastníckych podielov
by sa stalo istejším. Poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Cd/262/2009,
7Cdo/46/2013 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2474/2000. Vo vzťahu k procesnej obrane
žalovaného ohľadom toho, že okruh účastníkov mal byť určený všetkými spoluvlastníkmi uvedenými
na dotknutých listoch LV poukázal na to, že už odvolací súd uvedenú vec riešil s tým, že okruh strán
sporu je daný okruhom účastníkov zmluvy, čo v tomto prípade dodržané bolo. Súd ďalej uviedol vo
vzťahu k hore uvádzaným rozhodnutiam najvyšších súdov, že závery uvedené v týchto rozhodnutiach
možno dovodiť aj v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel. O návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil vzhľadom na späťvzatie návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1
CSP a § 257 CSP, keď žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške vo vzťahu k žalovaným
2/ a 3/ vzhľadom na úspech v spore; náhradu trov konania voči žalovanej 1/ nepriznal, nakoľko ide o
osobu v dôchodkovom veku poberajúcu starobný dôchodok, čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o trovách
konania. V písomnom vyhotovení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol dátum vyhlásenia rozsudku
dňa 19. 09. 2016. Následne opravným uznesením č. k. 14C/25/2012-259 zo dňa 01. 12. 2016 súd prvej
inštancie opravil dátum vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Lučenec, č. k. 14C/25/2012-239 tak, že
tento správne znie: „19. 10. 2016.“ Keď súd zistil, že v rozsudku č. k. 14C/25/2012-239 je nesprávne
uvedený mesiac jeho vyhlásenia, keď rozsudok bol vyhlásený na pojednávaní dňa 19. 10. 2016 s
poukazom na to, že pri vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní, ktorú chybu súd v zmysle § 222
CSP opravil a o oprave vydal opravné uznesenie.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 2/ S. P.
a to proti celému rozsudku súdu prvej inštancie. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že rozsudok Okresného súdu
Lučenec č. k. 14C/25/2012-239 nemohol byť vyhlásený dňa 19. 09. 2016, ako to vyplýva z jeho
písomného vyhotovenia, pretože v tento deň sa nekonalo pojednávanie v tejto právnej veci a nebolo
určené ani verejné vyhlásenie rozsudku. Namietal, že pokiaľ bol napadnutý rozsudok vydaný/vyhlásený
dňa 19. 09. 2016 došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože o pojednávaní dňa 19.
09. 2016 žalovaný 2/ ani žalovaná 3/ ako strany sporu neboli informovaní. Pokiaľ súd prvej inštancie
uviedol, že žalovaným 2/a 3/ bola doručená zmena žaloby namietal procesné pochybenie súdu, ktoré
mu znemožnilo, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces s poukazom na ustanovenie § 142 CSP poukazujúc, že uznesenie,
ktorým súd pripustil zmenu žaloby, súd doručuje subjektom, ak neboli prítomné na pojednávaní, na
ktorom nastala zmena do vlastných rúk, jemu však uznesenie o zmene žaloby doteraz doručené
do vlastných rúk nebolo. Má za to, že pokiaľ mu nebolo doručené takéto rozhodnutie o pripustení
zmene žaloby nemal súd prvej inštancie ani rozhodovať o zmenenej žalobe a pokiaľ tak rozhodol
porušil procesný predpis a došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že
súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav veci z toho dôvodu, že v rámci celého konania
nevypočul aj žalobcu a to hlavne k ním tvrdiacim okolnostiam praxe uzatvárania zmlúv ohľadne prevodov
spoluvlastníckych podielov v obci H. bez uplatňovania predkupného práva a aj k tvrdeniu žalovanej 1/,
že ona „U.“ jej spoluvlastnícke podiely ponúkla a oni ich nechceli odkúpiť. Súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy (výsluch žalobcu), potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a aj na tomto
základe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má zato, že súd mal akceptovať, že žalovaná 1/

oslovila U. a týchto o svojom zámere spoluvlastnícke podiely jej pozemkov predať informovala a pokiaľ
oni nereagovali na predaj pozemkov, tak nebolo potrebné opätovne uplatňovať osobitne predkupné
právo písomnou formou, resp. pri spoluvlastníckych podieloch pozemkov evidovaných na LV č. XXX
a č. XX nebolo potrebné trvať na osobitnom uplatňovaní predkupného práva medzi spoluvlastníkmi
pri každom prevode, pretože je nepochybné, že ohľadne týchto spoluvlastníckych podielov pozemkov
sa nikdy na základe konkludentnej dohody ešte pôvodných spoluvlastníkov pozemkov pána E. H. a
pani E. P. neuplatňovalo medzi spoluvlastníkmi predkupné právo. Namietal ustálenie súdu vo vzťah k
existencii naliehavého právneho záujmu; má za to, že žalobca nemá žiadny naliehavý právny záujem
na určení absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, dokonca nemá záujem o nadobudnutie
spoluvlastníckych pozemkov a vedie spor s ním, pretože majú osobné nezhody. Pokiaľ by žalobca
mal skutočný záujem na nadobudnutí sporných spoluvlastníckych podielov, tak by určite súhlasil aj
s jeho ponukou, keď mu navrhoval zámenu spoluvlastníckych podielov pozemkov (skutočnosť, že
podiely navrhnuté na zámenu neboli vo vlastníctve žalobcu ale jeho rodičov, podľa žalovaného 2/
nič nemení na skutočnosti, že pokiaľ by mal žalobca záujem na nadobudnutí, tak toto nebola určite
podstatná prekážka). Bez výpovede žalobcu pred súdom sa tieto skutočnosti nedajú správne vyhodnotiť.
Má zato, že súd sa neriadil vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu - uznesenie Krajského
súdu Banská Bystrica, č. k. 14Co/850/2014-212 zo dňa 22. 12. 2015, v ktorom bol vyslovený právny
názor, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva môže obstáť
z pohľadu naliehavého právneho záujmu len pokiaľ sa ňou dosiahne odstránenie spornosti práva,
pričom je potrebné v súdnom konaní zisťovať, aký právny dôvod vedie žalobcu k vyvolaniu súdneho
sporu. Pokiaľ by žalobca mal skutočný záujem o nadobudnutie sporných spoluvlastníckych podielov
pozemkov mal možnosť sa domáhať žalobou o plnenie jeho práva na odkúpenie spoluvlastníckych
podielov od žalovaných 2/ a 3/ za rovnakých podmienok, za akých tieto spoluvlastnícke podiely nadobudli
od žalovanej 1/. V tomto smere poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/28/2009. Postavenie
žalobcu sa ani po prípadnom určení neplatnosti kúpnej zmluvy nestane istejším - žalobca nemá ani
od žalovanej 1/ - E. P., akékoľvek právo na odkúpenie sporných spoluvlastníckych podielov. Určením
neplatnosti právneho úkonu žalobca nenadobudne vlastníctvo sporných spoluvlastníckych podielov,
nenadobudne ani právo na kúpu sporných spoluvlastníckych podielov a len sa potvrdí jeho postavenie,
že ako spoluvlastník má predkupné právo, ktoré má žalobca aj bez určenia neplatnosti právneho úkonu
voči nadobúdateľom. Určením neplatnosti časti kúpnej zmluvy sa nedosiahne odstránenie spornosti
práva na strane žalobcu, ale naopak sa spôsobí právna neistota vo vzťahoch medzi žalovanými, pretože
predmetom predaja podľa kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými dňa 03. 06. 2009 boli okrem
napadnutých spoluvlastníckych podielov aj iné nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely nehnuteľnosti
(vedené LV č. XXX, XX, XX, XX, XXX), kúpna cena medzi nimi bola dojednaná za všetky prevádzané
nehnuteľnosti a spoluvlastnícke podiely nehnuteľnosti, a do budúcna môže vzniknúť práve spor medzi
žalovanými a teda určením neplatnosti podľa žaloby žalobcu sa nedosiahne odstránenie spornosti práva
na strane žalobcu, ale naopak sa dosiahne neistota na strane žalovaných a určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, môže na strane žalovaných vyvolať spor. Nesúhlasí ani s rozhodnutím súdu prvej inštancie, čo
do trov konania; žalovaní 2/a 3/ nemali byť zaviazaní na náhradu trov konania, pretože oni súdny spor o
neplatnosť kúpnej zmluvy nezavinili. Žalovaní 2/ a 3/ neopomenuli predkupné právo žalobcu a zároveň
je zrejmé, že mali aj snahu o mimosúdne vysporiadanie sporu so žalovaným. Žalobca svojou žalobou
napadol platnosť celej kúpnej zmluvy zo dňa 03. 06. 2009 (aj v častiach s ktorými nemal nič spoločné -
nebol ich spoluvlastník) a nielen ohľadne spoluvlastníckych podielov na pozemkoch CKN č. XX/X, XX/
X, XX/X, XX/X a preto sa museli proti zjavne bezdôvodnému návrhu brániť. Súdny spor výslovne zavinil
žalobca, práve žalobca má znášať trovy súdneho konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/ uviedol, že procesné práva žalovaného 2/
neboli nijako porušené, nakoľko súd vyhlásil rozsudok verejne dňa 19. 10. 2016. Na uvedený dátum
bol žalovaný 2/ súdom riadne predvolaný. Nesprávne uvedenie dátumu vydania rozsudku 19. 09. 2016
je chybou v písaní, pretože rozsudok nemohol byť vyhlásený predtým, než sa konalo pojednávanie.
Nestotožňuje sa s názorom žalovaného 2/, že súd sa nedržal právneho názoru súdu vyššieho stupňa
a vec nesprávne posúdil. Na základe vykonaného dokazovania bol v konaní preukázaný naliehavý
právny záujem u žalobcu. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žalovaná 1/ porušila predkupné
právo žalobcu. Žalobca má na výber v prípade, že ako spoluvlastník je oprávnený z predkupného
práva pri porušení povinnosti spoluvlastníka povinného z predkupného práva, či sa bude domáhať
vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu, pričom jeho
žaloba musí smerovať proti všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej

bolo porušené predkupné právo, alebo sa bude domáhať pod nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý
spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich odkúpil od pôvodného
podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo
domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa,
alebo sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon
ponecháva právo voľby spoluvlastníkovi oprávnenému z predkupného práva, pričom žalobca ako
oprávnený z predkupného práva si zvolil alternatívu a domáhal sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy.
Žalobca sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi rozsudku súdu prvej inštancie. V konaní
bol preukázaný naliehavý právny záujem žalobcu, pretože postavenie žalobcu ako spoluvlastníka vo
vzťahu k uskutočnenému prevodu a nadobudnutiu ostatných spoluvlastníckych podielov sa tak stane
istejším. Tým, že sa rozhodnutím súdu obnoví pôvodný právny stav, môže (ale aj nemusí) žalovaná 1/
svoj spoluvlastnícky podiel predať, avšak ak sa tak rozhodne, musí ho prednostne ponúknuť v rámci
predkupného práva ostatným spoluvlastníkom, teda aj žalobcovi. Tvrdenie žalovaného 2/, že je jedno či
je spoluvlastníkom sporných nehnuteľností žalovaná 1/ alebo žalovaní 2/ a 3/, pretože žalobca nebude
mať istotu, že mu spoluvlastnícke podiely prevedú sú nepravdivé. Žalovaná 1/ mala záujem sporné
nehnuteľnosti predať, avšak porušila predkupné právo. Žalovaní 2/a 3/ sporné nehnuteľnosti predsa
nekupovali preto, že by ich chceli za tú istú cenu predať žalobcovi. Nadobudnutie tejto nehnuteľnosti
a následný predaj by pre nich nemal žiadny význam. Nie je preto správne tvrdenie žalovaného 2/, že
je jedno, či je povinným z predkupného práva žalovaná 1/ alebo žalovaní 2/ a 3/. Pokiaľ žalovaný
tvrdí, že rozhodnutím súdu vznikne právna neistota na strane žalovaných, ako aj problémy v otázke
vrátenia si vzájomne poskytnutých plnení, žalobca poukázal na to, že túto skutočnosť si žalovaní mali
uvedomiť vtedy, keď kupovali nehnuteľnosť, ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Žalovaní
2/ a 3/ pri kúpe nehnuteľnosti nepostupovali s náležitou starostlivosťou, preto otázka vzniku právnej
neistoty na strane žalovaných je irelevantná. Pokiaľ žalovaný v odvolaní ako ďalší odvolací dôvod
uvádza, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, tento dôvod v odvolaní vôbec nekonkretizoval, preto je
podľa jeho názoru irelevantný. Pokiaľ žalovaní vytýkajú, že súd nevypočul žalobcu a bez jeho výpovede
sa skutočnosti tvrdené stranami sporu nedajú správne vyhodnotiť, poukázal na to, že žalobca bol v
konaní zastúpený splnomocneným zástupcom, ktorý sa zúčastnil všetkých pojednávaní a na ktorých
prezentoval stanovisko žalobcu. Žalobca súhlasí aj s rozhodnutím súdu o trovách konania. Tvrdenie
žalovaného 2/, že žalobca vyvolal súdny spor a preto by mal znášať trovy konania nemá oporu v CSP,
nakoľko podľa § 255 CSP súd prizná náhradu trov konania strane podľa pomeru jej úspechu vo veci,
jedinou výnimkou sú dôvody osobitného zreteľa, kedy náhradu súd nemusí priznať v zmysle § 257 CSP.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny potvrdil.

5. Žalovaní 1/ a 3/ sa k podanému odvolaniu žalovaného 2/ písomne nevyjadrili.

6. Žalovaný 2/ k vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril s tým, že trvá v celom rozsahu na jeho odvolaní,
okrem tej časti, že rozsudok nemohol byť vydaný/vyhlásený dňa 19. 09. 2016. Nesúhlasí s hodnotením
súdu prvej inštancie, čo do ustálenia, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
časti, resp. celej kúpnej zmluvy. Nesúhlasí s argumentáciou žalobcu uvedenom v jeho vyjadrení, že
právne postavenie žalobcu sa určením neplatnosti kúpnej zmluvy v časti stane istejším. V ostatnom v
zásade zopakoval tvrdenia uvedené v podanom odvolaní.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného 2/ poukázal na to, že nie žalobca, ale žalovaní
porušili predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Toto porušenie má za následok
možnosť žalobcu brániť sa tomuto porušeniu, pričom žalobca sa rozhodol využiť možnosti domáhať
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu v zmysle Občianskeho zákonníka. V ostatnom v zásade tvrdil
rovnaké tvrdenia ako v predchádzajúcom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 2/. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie považujú za vecne správne.

8. V dôsledku odvolania žalovaného 2/ krajský súd ako súd odvolací (§34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“) vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia
§ 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného
2/, ako aj preskúmaním obsahu celého spisu dospel k záveru, že v súdenej veci existujú dôvody pre

zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP. K odvolacej
námietke žalovaného 2/, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom s poukazom na
to, že žalovaný 2/ ako aj žalovaná 3/ nemali vedomosť o vyhlásení rozhodnutia, pričom v odvolaní
proti rozsudku súdu prvej inštancie zároveň uviedol, že rozsudok okresného súdu nebol vyhlásený dňa
19. 09. 2016, odvolací súd uvádza, že pri skúmaní spisu zistil, že na pojednávaní dňa 10. 10. 2016,
na ktorom pojednávaní súd konal v neprítomnosti žalovaných 2/ a 3/ uznesením súd prvej inštancie
odročil pojednávanie na deň 19. 10. 2016 o 13:00 hod. na č. dverí 12 za účelom vyhlásenia rozhodnutia
vo veci s tým, že v uznesení je uvedené, že strany berú termín vyhlásenia na vedomie. Z obsahu
zápisnice nepochybne vyplýva, že žalobca na pojednávaní prítomný nebol, bol prítomný jeho právny
zástupca a na pojednávaní tiež bola prítomná žalovaná 1/, žalovaní 2/ a 3/ prítomní neboli. Z obsahu
spisu tiež nepochybne vyplýva, že súd žalovaných 2/ a 3/ na pojednávanie dňa 19. 10. 2016 predvolával
prostredníctvom pošty. Z pripojených doručeniek vyplýva, že predvolanie na pojednávanie dňa 19. 10.
2016 obaja žalovaní, t. j. žalovaný 2/ ako aj žalovaná 3/ prevzali dňa 24. 10. 2016, t. j. po pojednávaní,
na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku. Hoci je nepochybné, že v písomnom vyhotovení rozsudku je
nesprávne uvedený dátum rozhodnutia dňa 19. 09. 2016 a súd prvej inštancie opravným uznesením č.
k. 14C/25/2012-259 zo dňa 01. 12. 2016 opravil dátum vyhlásenia rozsudku tak, že tento správne má
znieť: „19. 10. 2016,“ týmto postupom nedošlo k odstráneniu nesprávneho postupu súdu prvej inštancie,
keď súd na pojednávaní dňa 19. 10. 2016 vyhlásil rozsudok vo veci bez toho, aby žalovaní 2/ a 3/ neboli
na toto pojednávanie riadne predvolaní.

10. Vo vzťahu k ďalšej odvolacej námietke žalovaného 2/, v ktorej namietal, že mu nebolo doručené
uznesenie o pripustení zmeny žaloby, preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 10. 02. 2014, na ktorom nebol prítomný žalovaný 2/,
rovnako ani žalovaná 3/ uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu v zmysle podania žalobcu zo
dňa 07. 10. 2013, pričom toto uznesenie na pojednávaní dňa 10. 02. 2014 bolo súdom vyhlásené.
Z dôvodu, že žalovanému 2/ zmenený návrh nebol ani doručený, odvolací súd už v uznesení sp.
zn. 14Co/850/2014-212 konštatoval, že týmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva na
spravodlivé súdne konanie a pre túto procesnú chybu bol rozsudok okresného súdu odvolacím súdom
zrušený a vec mu vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd zistil, že následne súd prvej inštancie
žalovaným 1/, 2/ a 3/ spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 10. 10. 2016 doručil aj upresnenie
žaloby písomným podaním žalobcu zo dňa 07. 10. 2013. Pokiaľ žalovaný 2/ v podanom odvolaní
namieta, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle § 142 CSP a nedoručil uznesenie, ktorým
súd pripustil zmenu žaloby stranám sporu neprítomným na pojednávaní do vlastných rúk, odvolací súd
k tejto námietke uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval o prípustnosti zmeny žaloby za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku (platného a účinného do 30. 06. 2016), pričom za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku pokiaľ bolo uznesenie o pripustení zmeny žaloby vyhlásené na pojednávaní, na
ktorom neboli niektoré zo strán sporu prítomné, nebolo povinnosťou súdu takéto uznesenie osobitne
písomne vypracovať a doručovať účastníkom konania, ktorí neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom
bolo pripustená zmena žaloby. Súd mal povinnosť doručiť stranám sporu zmenu žaloby návrhu, pričom
zároveň mal doručiť do vlastných rúk neprítomným stranám sporu aj zápisnicu z pojednávania, na ktorom
vyhlásil uznesenie, ktorým pripustil zmenu žalobného návrhu z dôvodu, aby neprítomné strany sporu
na pojednávaní mali vedomosť, čo je predmetom ďalšieho konania. Hoci neušlo pozornosti odvolacieho
súdu, že žalovaný 2/ má k dispozícii zápisnicu zo dňa 10. 02. 2014, na ktorej došlo k vyhláseniu
uznesenia o pripustení zmeny žaloby, keďže odvolací súd zistil z úradného záznamu v spise na č. l. 186,
že žalovaný v druhom rade sa dostavil na Okresný súd Lučenec dňa 19. 03. 2014, požiadal o vyhotovenie
fotokópií zo spisu, okrem iného aj zápisnice z pojednávania dňa 10. 02. 2014 ( v spise č. l. 167 - 169),
pričom fotokópia zápisnice mu bola vydaná súdom do vlastných rúk po uhradení vecných nákladov,
z dôvodu procesnej jednoznačnosti je potrebné, aby súd prvej inštancie žalovanému 2/ a rovnako aj
žalovanej 3/ v ďalšom konaní doručil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 10. 02. 2014 nachádzajúcu sa v
spise na č. l. 167-169.

11. K odvolacej námietke žalovaného 2/, že súd prvej inštancie v konaní vôbec nevypočul žalobcu,
odvolací súd preskúmaním veci zistil, že žalovaný 2/ už v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29. 06.
2012 (v spise na č.l. 40) navrhol, aby súd v konaní vypočul vo veci žalobcu, ako aj žalovanú p. E. P.
na okolnosti uzavierania kúpnej zmluvy, pričom z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dôkaz výsluchom
žalovanej 1/ súd prvej inštancie vykonal, avšak dôkaz výsluchom žalobcu súd prvej inštancie počas
celého konania nevykonal, pričom sa žiadnym spôsobom ani nevysporiadal s otázkou prečo takýto

navrhovaný dôkaz žalovaného 2/ výsluchom žalobcu nevykonal. S prihliadnutím na predmet sporu
odvolací súd je toho názoru, že je potrebné vo veci vykonať aj dôkaz výsluchom žalobcu.

12. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného 2/, že u žalobcu neexistuje naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti kúpnej zmluvy odvolací súd za súčasného zistenia skutkového stavu vo veci dospel k
záveru, že záver vykonaný súdom prvej inštancie o existencii naliehavého záujmu u žalobcu je súladný
s konštantnou judikatúrou, avšak bude úlohou súdu prvej inštancie zaoberať sa existenciou naliehavého
právneho záujmu žalobcu opätovne s prihliadnutím na zistený skutkový stav v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie.

13. Odvolací súd nakoniec uvádza, že je nevyhnutné, aby súd prvej inštancie vo veci postupoval a konal
sústredene tak, aby v ďalšom konaní postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu riadne
konať pred súdom. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 CSP.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 396 ods. 3 CSP rozhodne o
trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho konania, pričom s prihliadnutím na odvolacie námietky
žalovaného 2/ aj vo vzťahu k výroku o trovách konania posúdi, či v súdenej veci existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa v súlade s ustanovením § 257 CSP na strane žalovaných 2/ a 3/ a s prihliadnutím
na námietky žalovaného v odvolaní v prípade, že dôjde k záveru, že u žalovaných 2/ a 3/ neexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ustanovenia § 257, svoj názor v odôvodnení rozhodnutia
aj riadne zdôvodní.

15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 22. 11. 2018. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.