Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. júl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216218047
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216218047.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.
Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobcu 1/: W. Y., nar. XX. L. XXXX, bytom K.
XXX/XX, X. T. a žalobcu 2/: I. J., nar. XX. K. XXXX, bytom Y. XXX/XX, X. T., obaja zastúpení advokátkou:
Mgr. Lucia Kučerková, adresa sídla J. Jesenského 10, Senec, proti žalovanému 1/: Poštová banka,
a.s., IČO: 31 340 890, adresa sídla Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4 a žalovanému 2/: BENCONT

COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, adresa sídla, Bratislava, Vajnorská 100/A, obaja zastúpení
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368,
adresa sídla Bratislava, Martinčekova 13, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného
1/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 21. novembra 2016 č. k. 11C/205/2016-71 takto

r o z h o d o l :

Odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v znení:
„Zamestnávateľovi sa zakazuje vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu v 1. rade ako aj žalobcu v 2. rade
pre žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy podľa čl. 3.8 Zmluvy o úvere lepšia splátka č.
0406585287 zo dňa 7. marca 2012.“ Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 324 ods. 1, §
325 ods. 1 a ods. 2, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1 a ods. 2, § 330 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. (zákon č. 160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 1. júla 2016, ďalej len „C.s.p.“).

1.2 Vecne mal za preukázané, že žalobcovia 1/ a 2/ dňa 23. novembra 2016 podali na Okresný
súd Dunajská Streda žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, o určenie, že zmluva o úvere je
bezúročná a bez poplatkov, súčasťou ktorej bol i návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa títo domáhali, aby súd zakázal zamestnávateľovi žalobcov vykonávať zrážky zo mzdy žalobcov v

prospech žalovaného 1/. Naliehavý právny záujem zdôvodnili tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá
je súčasťou zmluvy o úvere umožňuje žalovanému 1/ postihnutie majetku žalobcov ako spotrebiteľov,
vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré
by judikovalo sporný právny vzťah, pričom žalobcovia zrážky zo mzdy nedokážu priamo voči svojim
zamestnávateľom zastaviť.

1.3 V priebehu konania na súde prvej inštancie písomným podaním z 13.4.2017, došlým súdu
dňa 20.4.2017 (na č.l. 155 spisu) navrhli žalobcovia aby súd pripustil vstup spoločnosti BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, adresa sídla Bratislava, Vajnorská 100/A do konania a to na strane
žalovaných. Návrh odôvodnili tým, že na spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., prešli záväzky
špecifikované v Zmluve o postúpení pohľadávok č. I/2016, predmetom ktorej bol i záväzok žalobcov voči
jeho právnemu predchodcovi. O tomto návrhu rozhodol súd prvej inštancie uznesením z 9. júna 2017

č.k. 11C/205/2016-169, a to tak, že v zmysle ust. § 79 ods. 1 C.s.p., túto spoločnosť pribral do konania
ako žalovaného 2/. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5. júla 2017.1.4 Po oboznámení sa s obsahom spisu, a to najmä s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,
Zmluvou o úvere lepšia splátka, Obchodnými podmienkami k úverovej zmluve, listom žalovaného 1/ zo

dňa 06. júla 2016 - Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie
zrážok zo mzdy, stavom pohľadávky ku dňu 02. novembra 2016, dospel k záveru, že návrh žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, najmä s poukazom na to, že úverovú zmluvu lepšiu
splátku uzavretú medzi stranami sporu treba považovať za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá
vo formulárovej podobe a ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy v bode

3.8, ktorej platnosť je predmetom sporu a na základe ktorej žalovaný 1/ požiadal zamestnávateľa
žalobcu 2/ o vykonávanie zrážok zo mzdy. Súd považoval za dôvodné poskytnúť bezodkladnú ochranu
a zabrániť možnému vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného 1/ a to i za daného
stavu, keď skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, pretože žalobcovia osvedčili súdu, že bez
okamžitej úpravy pomerov strán by bolo ich právo ohrozené. Žalovaný 1/ na základe neobmedzenej
vôle môže vymáhať od žalobcov dlh na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť je sporná.

žalobcovia týmto spôsobom strácajú právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom na
základe skutočnosti, ktorá je sporná. Preto bolo potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu za účelom
stabilizácie ich vzťahov tak, aby nedochádzalo k ujme na právach ale ani na povinnostiach oboch strán a
to formou nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bolo nariadené zamestnávateľom žalobcov zdržať
sa realizácie zrážok zo mzdy žalobcov na základe dohody o zrážkach zo mzdy.

2. Proti tomuto uzneseniu inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ s návrhom na
zmenu napadnutého rozhodnutia a to tak, že odvolací súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne, alternatívne aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec a konanie
zastavil. Odvolanie odôvodnil poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) C.s.p.. V

prvom rade namieta, že z predmetného uznesenia nevyplýva, že zamestnávateľ žalobcov je stranou
sporu, takéto rozhodnutie je preto arbitrárne, neodôvodnené, nepreskúmateľné a nevykonateľné.
Podľa názoru odvolateľa napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, nakoľko súd nedostatočným
odôvodnením porušil právo odvolateľa vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Poukazuje pritom na
početné rozhodnutia, napr. Nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. IV. ÚS 1551/08, uznesenie NS SR sp. zn.

4Cdo/25/2007, Nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 114/08, sp. zn. IV. ÚS 252/04, sp. zn. II. ÚS 380/2013. Namieta
tiež skutočnosť, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1. májom 2014 je nevyhnutné aplikovať
ustanovenia Obchodného zákonníka, ktoré tvrdenie má oporu i v uznesení NS SR sp. zn. 6MCdo/4/2012
z 27. marca 2013, podľa ktorého zmluva o úvere je absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento
právny vzťah spravuje Obchodným zákonníkom. Odvolateľ vzniesol námietku nedostatku právomoci

súdu tento spor prejednať, a to s poukazom na ust. § 5 ods. 1 a § 6 ods. 1C.s.p.. Je nepochybné,
že predmet sporu vznikol z obchodu a tento spor je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom
súde, nakoľko spĺňa podmienky § 1 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.
Odvolateľ tiež namieta nedostatok procesnej podmienky, a to nedostatok naliehavého právneho záujmu
podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p.. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti

určovacej žaloby musí byť naliehavý. Poukazuje pritom na rozsudok NS SR zo 6. decembra 2012, sp.
zn. 5Cdo/31/2011 podľa ktorého, pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na
jednejstranepoukázaťnaurčitéskutkovéokolnostiprejednávanejvecivedúceksporumedziúčastníkmi
a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,ktorýtentosporrieši.Žalobcovianijakonepreukázalinedostatok

vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani v čom má spočívať
hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jeho strane. Ďalej tvrdí, že dohoda o zrážkach zo
mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút a nejde o prejav
nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Dohoda je
zákonný zabezpečovací inštitút práve pre prípad neplnenia si povinnosti zmluvnou stranou, ktorého

účelom je uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania a je absolútne absurdné a v rozpore so
základnými princípmi občianskeho práva, zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve
jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky.

3. K odvolaniu žalovaného 1/ sa vyjadrili žalobcovia podaním z 20. februára 2017 došlým súdu

prvej inštancie dňa 23. februára 2017, ktorým navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správne. Vo vyjadrení uviedli, že mali záujem od odvolateľa získať
úver, museli sa však podrobiť vopred určenej a sformulovanej podmienke vo formulárovej zmluve bez
toho, aby s nimi odvolateľ túto podmienku individuálne dohodol. Vzhľadom na to, že žalobcovia sav konaní vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 11C/205/2016 domáhajú určenia,
že predmetná spotrebiteľská zmluva je bezúročná a bez poplatkov je tým dostatočne osvedčená ich
obava , aby nedošlo k neprijateľným a nezákonným zrážkam z ich mzdy, čím je tiež osvedčená aj

potreba dočasnej úpravy pomerov strán až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a to aj za
účelom zamedzenia vzniku prípadných ďalších sporov medzi stranami. V prejednávanej veci je zrejmé,
žezamestnávateľrealizovalplneniezneprijateľnejzmluvnejpodmienky,ktorébolonažiadosťodvolateľa
realizované v rozpore so zákonom a preto bolo nutné nariadiť neodkladné opatrenie v znení, v akom ho
nariadil súd. Toto neodkladné opatrenie žalobcov chráni pred zrážkami zo mzdy počas celého súdneho

konania až do právoplatného skončenia veci, nakoľko zaväzuje všetkých možných zamestnávateľov.
Neodkladné opatrenie je dostatočne zrozumiteľné.

4. Žalovaný 2/ odvolanie nepodal a k odvolaniu žalovaného 1/ sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362

ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 357 písm. d/ C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 363 C.s.p.)
preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380
C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré aj zistil (§
380 ods. 2 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario)

a dospel k záveru, že odvolanie odvolateľa je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 11C/205/2016 je určenie že
Zmluva o úvere lepšia splátka číslo 04065 85287 zo 7.3.2012 uzatvorená medzi žalobcom 1/, žalobcom
2/ ako spotrebiteľmi a žalovaným 1/ ako dodávateľom je neplatná a návrh žalobcov na nariadenie

neodkladného opatrenia ktorým súd zakazuje zamestnávateľovi vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu
1/ ako aj žalobcu 2/ pre žalovaného 1/ na základe Dohody o zrážkach zo mzdy podľa článku 3.8 Zmluvy
o úvere lepšia splátka číslo 406585287 zo 7.3.2012.

6.1 Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,

odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa predostreté v odvolaní bolo posúdiť,
či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce vyhoveniu návrhu žalobcov
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zamestnávateľovi zakázal vykonávanie zrážok
zo mzdy žalobca 1/ ako aj žalobcu 2/ pre žalovaného 1/ na základe dohody o zrážkach zo mzdy podľa
čl. 3.8 Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 0406585287 zo dňa 7.3.2012.

7. Podľa§388C.s.p.,odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenia môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8.1 V tejto súvislosti ďalej odvolací súd dodáva, že práve citované ustanovenie C.s.p. nepredpokladá len
úpravu pomerov strán, ako ich definuje § 60 C.s.p. (žalobca a žalovaný), ale podstatne extenzívnejšie
normuje úpravu pomerov bez ďalšieho. To bezprostredne súvisí s celkovou koncepciou neodkladných

opatrení,ktorániejepriamoviazanánakonanievovecisamejaumožňujetrvanieúčinkovneodkladného
opatreniaajposkončeníkonania,rovnakoajjehonariadeniapredzačatímkonaniabeznáslednejžaloby,
alebo po právoplatnom skončení konania. Z daného hľadiska je preto nevyhnutné vnímať konanie o
návrhu na nariadenie odkladného opatrenia ako pomerne autonómne, s prepojením na konanie vo veci
samej v rozsahu, ktorý vyplýva priamo zo zákona (§ 326, § 335 a § 336 C.s.p.). Pokiaľ § 325 ods. 2

C.s.p. predpokladá uloženie povinnosti alebo obmedzenia strane, ide vždy o stranu konania o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou bude v prevažnej väčšine prípadov žalovaný vo veci samej,
respektíve aj osoba, proti ktorej má v budúcnosti žaloba smerovať. Nemožno však vylúčiť ani nariadenie
odkladného opatrenia voči tretej osobe, tak ako to za pôvodnej právnej úpravy predpokladal § 76 ods.
2 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení jeho neskorších zmien a doplnení).

To platí aj pre neodkladné opatrenie po začatí konania, v rámci ktorého je už uzavretý okruh strán
(žalobca, žalovaný), a prípadným neodkladným opatrením má byť uložená povinnosť alebo obmedzenie
niekomu inému. Uloženie povinnosti alebo obmedzenia tretej osobe má vždy povahu súčinnosti, ktorá
je nevyhnutná vo vzťahu k predmetu konania vo veci samej. Ak súd nariaďuje neodkladné opatrenie,ktoré ukladá povinnosť alebo obmedzenie tretej osobe, je túto osobu nevyhnutné považovať za stranu
konania o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia.

9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

10.1 Vtejtosúvislostiďalejodvolacísúddodáva,žebezohľadunaskutočnosť,čimánávrhnanariadenie

neodkladného opatrenia povahu podania vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 C.s.p., alebo nie, musí
nevyhnutne obsahovať všeobecné náležitosti žaloby. Ďalšie požiadavky na obsahové náležitosti žaloby
je potrebné aplikovať na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prihliadnutím na špecifiká tohto
inštitútu. Označenie strán sa spravuje štandardnými pravidlami podľa § 133 až 135 C.s.p..

11. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11.1 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že práve citované všeobecné pravidlo postupu súdu v

prípade vád návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné interpretovať v nadväznosti
na diferenciáciu medzi podaním vo veci samej a podaním, ktoré nie je podaním vo veci samej. Civilný
sporový poriadok v § 123 ods. 2 ustanovuje, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním
vo veci samej, ak to vyplýva z povahy veci. Inak ide vždy o návrh, ktorý nespĺňa kritériá podania vo
veci samej. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podaním vo veci samej vtedy, ak smeruje

k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a predbežnosti poskytovanej petitórnej ochrany
a samotné nariadenie neodkladného opatrenia tak konzumuje, vec samu (stáva sa vecou samou).
Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby. Uvedené kritériá
spĺňa návrh na nariadenie odkladného opatrenia po skončení konania a samostatný návrh na nariadenie
odkladného opatrenia pred začatím konania, ktorý nie je a nemá byť nasledovaný žalobou. V prípade

návrhu na nariadenie odkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej (ako to bolo aj v
prejednávanej veci, keď návrh na nariadenie odkladného opatrenia jednoznačne vykazoval charakter
dočasnosti a predbežnosti poskytovanej pretitórnej ochrany) postupuje súd v prípade existencie vád
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 327 C.s.p.. Návrh, ktorý neobsahuje predpísané
náležitosti, je nezrozumiteľný alebo neurčitý, bez odstraňovania týchto vád uznesením odmietne. To

pravdaže neplatí, ak vady návrhu nebránia pokračovaniu v konaní (čo však nebol prípad práve v
prejednávanej veci).

11.2 Bremeno tvrdenia ako aj dôkazné bremeno resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na
navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh musí v zmysle vyššie uvedených ustanovení

obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho nariadenie. Je tomu tak i preto, že súd pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie charakteristické pre sporové
konanie podľa ustanovení § 186 a nasl. C.s.p., ale vychádza iba z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a listín predložených navrhovateľom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčuje. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 326 a § 327 C.s.p.),

sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné
riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu (§ 328 ods. 2 C.s.p.). Skonštatoval i Ústavný
súd v Náleze č.k. II ÚS 866/2014-42 z 20. augusta 2015, podľa ktorého „...v konaní o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv.
osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach,

prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu
konania o veci samej.“12. V prejednávanej veci je na jednej strane nepochybným kto sú stranami sporu o určenie neplatnosti
právneho úkonu (žalobcovia v 1. a 2. rade a žalovaní v 1. a 2. rade) avšak na druhej strane je
zrejmé, žalobcovia sa domáhajú nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd tretej osobe

- zamestnávateľovi žalobcov, príp. tretím osobám (v prípade, že žalobcovia nemajú toho istého
zamestnávateľa) zakázal vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcov. V takomto prípade ako už bolo vyššie
uvedené, bolo takúto tretiu osobu, resp. takéto tretie osoby ktorým sa má uložiť povinnosť považovať
za stranu/strany konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že túto stranu/tieto
strany bolo potrebné v návrhu na nariadenie odkladného opatrenia označiť v prípade fyzickej osoby

menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom
(§ 133 ods. 1 C.s.p.) a v prípade právnickej osoby názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a
identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené (§ 133 ods. 2 v C.s.p.), čo však žalobcovia neurobili.
Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z obsahu k samotnej žaloby (č.l. 1-10
spisu) nevyplýva, aký subjekt, resp. aké subjekty by mali vystupovať ako zamestnávatelia žalovaných.

13. Nebolo úlohou súdu v záujme žalobcov označiť, respektíve identifikovať stranu konania o návrhu
na nariadenie odkladného opatrenia prípadne ich nahrádzať v ich povinnosti uviesť skutkové tvrdenia
potrebnénaposúdenieuplatnenéhonároku.Vtejtosúvislostiodvolacísúdpoukazujenajednuzozásad,
na ktorej je budovaný civilný spor podľa Civilného sporového poriadku, a to zásadu kontradiktórnosti,
priorizujúcu procesnú aktivitu sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti

a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Medzi takéto povinnosti možno zaradiť
bezpochyby aj riadne označenie strán sporu, kedy za náležité vymedzenie okruhu strán a ich dostatočné
označenie nesie procesnú zodpovednosť žalobca, pričom túto povinnosť v žiadnom prípade nemožno
prenášať na súd. Súd ako štátny orgán môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Civilný sporový poriadok však neupravuje možnosť súdu poskytovať

stranám sporu súčinnosť za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, proti ktorým má žaloba
smerovať, naopak je povinnosťou žalobcu zabezpečiť si údaje o osobe, ktorú mieni v konaní žalovať
resp. ktorej nariadením neodkladného opatrenia navrhuje uložiť povinnosť pred tým, ako svoj nárok
uplatní na súde.

14. Civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína výlučne na základe žaloby,
ktorá musí obsahovať všeobecné náležitosti v súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami.
Uvedené jednoznačne platí aj pre konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Iba
formálne spôsobilý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je základným predpokladom vecného
prejednania veci. Presné označenie strán v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

bezvýnimočnou požiadavkou individualizácie takéhoto návrhu. Strany konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia musia byť označené tak, aby bolo nepochybné, kto je stranou, aby ju nebolo
možné zameniť s inou osobou a aby s ňou mohol súd konať. Vo všeobecnosti je možné uviesť, že
tieto náležitosti sú stanovené obligatórne a ak v podaní vo veci samej (žalobe) chýbajú, súd je povinný
postarať sa o ich odstránenie, a to postupom podľa §129 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.. To však bezvýnimočne

neplatí, pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako to bolo i v tu prejednávanej veci.

15. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobcovia vo svojej žalobe (súčasťou ktorej bol aj návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia) jasným a určitým spôsobom neoznačili svojho zamestnávateľa/
zamestnávateľov ako strany konania o návrhu na nariadenie odkladného opatrenia, návrh nespĺňal

náležitosti (pričom ustanovenia o odstránení vád sa na daný prípad nepoužijú), súd prvej inštancie
mal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 127 C.s.p. ako neúplný odmietnuť, ktorým
postupom sa však neriadil.

16. Odvolací súd uzatvára, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci

neobsahuje všetky predpísané náležitosti, je teda neúplný a v dôsledku toho neurčitý a výsledkom
toho je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Nakoľko v prejednávanej veci išlo o návrh na nariadenie
odkladného opatrenia, ktorý nie je podaním vo veci samej, odvolací súd postupoval podľa § 327 C.s.p.
a žalobcov nevyzýval doplnenie náležitostí ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle §
388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietol.18.Totorozhodnutienespôsobujeprekážkuvecirozhodnutejanebránižalobcompoprávoplatnostitohto
rozhodnutia podať nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že v ňom označia ako
stranu konania o návrhu na nariadenie neodkladné opatrenia taký subjekt, ktorý bude mať spôsobilosť

byť stranou takéhoto konania, teda zamestnávateľa.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko v prejednávanej veci nejde o
rozhodnutievovecisamejaotrováchtohtoodvolaciehokonaniabuderozhodnuté súdomprvejinštancie
až v konečnom rozhodnutí vo veci samej .

20. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).