Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. júl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205492
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617205492.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.
AdrianyKálmánovej,PhD.aJUDr.JarmilyPogranovej,vsporežalobcu:IntrumSlovakia,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom v
Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. I. XXXX, U., o zaplatenie
2 263,38 eur s príslušenstvom, za účasti osobitného subjektu na strane žalovaného: Všeobecná ochrana

práv spotrebiteľov, občianske združenie, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 960, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Csp/62/2017-75 zo dňa 29. marca
2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi sumu 2.263,27 Eur spolu s úrokmi z omeškania 8 % ročne zo sumy 2.263,27 Eur od
16.07.2017 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorého nároku rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 25.08.2017, sa právny predchodca žalobcu
(Všeobecná úverová banka, a. s.) domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2 263,27 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne od 16.07.2017 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru. Podanú
žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.01.2009 uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej

platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku
ktorej viedol účet č. 31417933. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške
22,68 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške
896,24 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 29,87 eur. V zmysle zmluvne
dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle klientovi informácie
z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“ ) o obratoch, ktorá obsahuje okrem iných
údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a používaním

kreditnej karty s čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej splátky, účet,
v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátumom splatnosti tejto splátky. Posledný
kalendárny deň v mesiaci je kartový účet zaťažený úrokmi vypočítanými štandardnou úrokovou sadzbou
a úrokmi vypočítanými sankčnou úrokovou sadzbou, prípadne je v jeho prospech pripísaný úrok v
dôsledku kreditného zostatku na kartovom účte.

2. Žalovaný si neplnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo obnoviť
ani po viacerých pokusoch. Pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu 14.07.2017 nový
výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.06.2017, obsahujúci súhrn debetných položieka to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady
žalovaného, s končeným zostatkom na úhradu 2 263,27 eur.

3. V priebehu konania došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky, preto súd prvej inštancie na základe
uvedenej skutočnosti a podaného návrhu uznesením č.k. 8Csp/62/2017-39 zo dňa 16.10.2017, (ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.11.2017), pripustil zmenu na strane žalobcu.

4.Uznesenímč.k.8Csp/62/2017-67zodňa27.02.2018,ktorénadobudloprávoplatnosťdňa05.03.2018,

súd pribral do konania občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, ako osobitný subjekt
na strane žalovaného v zmysle § 95 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. -
ďalej len CSP).

5. Riadne predvolané strany sporu, ani osobitný subjekt na strane žalovaného, sa na pojednávanie
nedostavili, pričom strany sporu svoju neprítomnosť ospravedlnili písomne a súhlasili s konaním v ich

neprítomnosti. Súd prvej inštancie na základe uvedeného konal a rozhodol v neprítomnosti strán v
zmysle § 180 CSP.

6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Topoľčany ako
súd prvej inštancie v spore rozhodol tak, že žalobu žalobcu zamietol a súčasne o trovách strán sporu

voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči (proti) žalobcovi
nepriznáva. Skutkový stav sporu zistil súd prvej inštancie nasledovne:

7. „Dňa 27.01.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným, na základe žiadosti žalovaného
o aktiváciu splátkovej karty Quatro (č.l. 5), úverovú zmluvu č. 31417933NPA s úverovým rámcom

896,24 eur so štandardnou mesačnou splátkou 29,87 eur. V zmluve je ďalej ako spôsob úhrady
mesačných splátok zaznačený poštovou poukážkou a zmluva ďalej obsahuje v bodoch V. - VI. ďalšie
ustanovenia, ktoré sú písané drobným a ťažko čitateľným písmom. V závere zmluvy až po podpisoch
zmluvných strán sa uvádzajú ostatné poplatky ako aj indikatívny výpočet RPMN. Súčasťou zmluvy
sú obchodné podmienky veriteľa pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných v

spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. , písané mimoriadne drobným a ťažko
čitateľným písmom. Zmluva samotná neobsahuje údaj o úrokovej sadzbe, ktorou by mal byť predmetný
úver úročený. Žalovaný v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 21.11.2017, (č. l. 45) uviedol že
sa nachádza vo vyšetrovacej väzbe, z uvedeného dôvodu nemôže uvedený záväzok finančne plniť.
Zároveňžiadalosplátkovýkalendáravzáverevyjadreniauviedolžesije„vedomýplniťzáväzokuvedený

v uznesení v rámci možností po návrate z vyšetrovacej väzby a následného zamestnania“. Žalobca v
písomnom vyjadrení doručenom súde elektronicky dňa 20.02.2018 (č.l. 60) žiadal, na základe vyjadrenia
žalovaného ako je špecifikované v predchádzajúcom bode tohto odôvodnenia, rozhodnúť rozsudkom
pre uznanie nároku podľa § 282 CSP a zároveň súdu doručil oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti
úveru zo dňa 10.09.2014 (č.l. 62). Z predložených výpisov z účtu žalovaného súd zistil, že žalovaný

za obdobie od 30.01.2009 do 30.06.2017 (č.l. 11-19) reálne vyčerpal sumu 3 761,90 eur, pričom k
poslednému reálnemu čerpaniu došlo dňa 27.04.2014 (č.l. 17 - rub). Zvyšok debetných položiek tvorili
len úroky a poplatky účtované bankou. Z uvedených výpisov z úverového účtu zároveň vyplýva, že
súčet kreditných operácií žalovaného za dané obdobie prestavoval sumu 4 105,95 eur (č.l. 19). Podľa
predloženej listiny (č.l. 62), právny predchodca žalobcu vyhlásil dňa 10.09.2014 okamžitú splatnosť

úveru a žalovaného vyzval, aby dlžnú sumu, ktorá bola v uvedenom vyhlásení vyčíslená na sumu 1
108,97 eur, zaplatil do po doručení uvedeného oznámenia.“

8. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na vykonané dokazovanie, zistený skutkový stav
sporu, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ - zákon č. 40/1964 Zb. - § 52, ods. 1 až 4, §

53 ods. 1, 2, 5 a § 558) a citované ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (§
2 písm. a/, b/, § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. h/ a i/, a § 4 ods. 4) odôvodnil nasledovne:

9. „V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní
ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže právny predchodca žalobcu pri uzavretí predmetnej

úverovej zmluvy konal v rámci výkonu svojej podnikateľskej resp. obchodnej činnosti. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v zákone č.
258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských
zmlúv predpisom lex specialis. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravenézákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa.

Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných
ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z.

10. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným bola dňa 27.01.2009 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému
ako dlžníkovi úverový rámec, z ktorého žalovaný celkovo reálne vyčerpal peňažné prostriedky v sume
3 761,90 eur a súčet jeho kreditných operácii (úhrad) bol vo výške 4 105,95 eur. Zároveň je z
formy a obsahu predmetnej zmluvy, vrátane jej VOP zrejmé, že formulár zmluvy ako aj obchodných
podmienok bol právnym predchodcom žalobcu pripravený vopred, nebol so žalovaným individuálne
dojednaný (vrátane sadzobníka poplatkov) a žalovaný ich obsah reálne ovplyvniť nemohol. Do

formulárového tlačiva zmluvy sa totiž iba ručne vypĺňali identifikačné údaje žalovaného resp. dlžníka.
Žalobca individuálnosť dohody o ním uplatňovanej úrokovej sadzbe a poplatkoch, vrátane spôsobu
započítavania jednotlivých splátok žalovaného aj na tieto položky, nepreukázal.

11. Zmluva samotná zároveň neobsahovala ani údaj o úrokovej sadzbe, ktorou bol uvedený úver

úročený, teda ani tento úrok, nebol so žalovaným individuálne dojednaný. V úverovej zmluve tak chýba
jej podstatná náležitosť, akou je uvedenie úrokovej sadzby, ktorou je úver úročený, a teda pokiaľ
ide o úrokovú sadzbu úveru je zároveň zrejmé, že nebol dojednaný ani v písomnej forme (§ 4 ods. 1,
ods. 4 zák. č. 258/2001 Z.z.). Samotná zmluva zároveň neobsahuje počet ani termíny splátok, vrátane
špecifikácie na aké položky budú započítavané, čo predstavuje nedodržanie náležitosti zmluvy v zmysle

§ 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z.

12. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným došlo
k individuálnemu a zároveň k písomnému dojednaniu úrokovej sadzby, ktorou bol predmetný úver
úročený (resp. ani nepreukázal, že by pred podpisom zmluvy bol vôbec žalovaný s úrokovou sadzbou

oboznámený) ani k individuálnemu dojednaniu poplatkov, súd ich považuje v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka za neplatné.

13. S poukazom na § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, je aj v tejto spotrebiteľskej veci predpísaná
zákonná domnienka, že zmluvné dojednania dohodnuté medzi právnym predchodcom žalobcu ako

dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané, pokiaľ
dodávateľ nepreukáže opak. Žalobca v danom prípade opak nepreukázal, a tak súd konštatuje, že
žalovaný štandardný formulár dodávateľa v spotrebiteľských zmluvách, podpísal bez možnosti ovplyvniť
vopred pripravený text na predtlači štandardného formulára, s vopred určenými podmienkami a
nemožnosťou ich zmeny, čo nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd zmluvné dojednanie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť aj poplatky
a úroky, považuje za neprijateľné zmluvné podmienky aj podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, ktoré sú s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné ako celok. Zároveň s

poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie nebolo možné prihliadať na započítanie jednotlivých úhrad
žalovaného aj na úroky, sankčné úroky a poplatky, nakoľko tieto boli účtované nedôvodne.

15. Žalobe by tak bolo možné vyhovieť iba v časti rozdielu medzi poskytnutou (resp. žalovaným reálne
vyčerpanou) istinou úveru a doposiaľ celkovo splatenou sumou zo strany žalovaného. Z vykonaného

dokazovania však vyplýva že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 3 761,90 eur a celkovo splatil sumu 4
105,95 eur t.j. vyčerpanú istinu úveru už splatil. Súd preto podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

16. Súd zároveň dodáva, že v obchodno-právnych vzťahoch časť zmluvy môže byť nahradená odkazom
na obchodné podmienky, v spotrebiteľských právnych vzťahoch, medzi ktoré nepochybne patrí i

posudzovaný vzťah, a ktoré sú svojim charakterom vzťahmi občiansko-právnymi, neprichádza do
úvahy (z hľadiska požiadavky písomnej formy zmluvných dojednaní) odkaz na obchodné podmienky
známe zmluvným stranám, či k návrhu priložené, a platí povinnosť písomnej úpravy zmluvnýchzáväzkov. Zmyslom inštitútu obchodných podmienok je len ozrejmenie vzťahov medzi zmluvnými
stranami, nie samotné zakotvenie jednotlivých nárokov.

17. Vo vzťahu k požiadavke žalobcu na rozhodnutie veci rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282
CSP, ktorú žalobca odôvodnil poukazom na písomné vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.11.2017 (č.l.
45) súd uvádza, že nezistil splnenie podmienok pre vydanie požadovaného rozhodnutia.

18. Podľa ustálenej judikatúry uznanie práva je kvalifikované ako jednostranný písomný právny úkon,

ktorého obsahom je uznanie práva s uvedením: a) dôvodu existencie práva a b) výšky plnenia. Pokiaľ
ide o uznanie práva čo do dôvodu, nemusí byť tento dôvod vždy v listine obsahujúci uznanie práva
výslovne uvedený, ale musí byť jednoznačne dôvoditeľný. Rovnako tak uznanie práva čo do jeho výšky
musí byť vyjadrené tak, aby výška bola objektívne určiteľná. Pretože uznanie dlhu je právnym úkonom
pre ktorý, pod sankciu neplatnosti je stanovená písomná forma, musí byť určitosť prejavu vôle uznať
dlh čo do dôvodu a výšky dané obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný; nestačí, že dlžník, ktorý

jednostranný právny úkon urobil prípadne veriteľ, ktorému tento úkon je adresovaný, bol jasný ako dôvod
uznávaného dlhu, tak jeho výška, nie je to však poznateľné z textu listiny. Určitosť písomného prejavu
vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav vôle by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho
obsahu ani u tretích osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno síce vykladať prostriedkami
gramatickými, logickými či systematickými, interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods.

2 Občianskeho zákonníka však nemôže nahradzovať, či meniť už urobené prejavy vôle. Pre platnosť
uznania dlhu ustanovenie § 558 OZ taktiež vyžaduje, aby dlžník v písomnosti uviedol, že uznáva dlh čo
do dôvodu a výšky, za súčasného vyjadrenia záväzku, že tento dlh zaplatí.

19. V predmetnom písomnom vyjadrení žalovaného však absentujú vyššie uvedené a zákonom

vyžadované náležitosti, nakoľko z neho nie je zrejmý právny dôvod ani výška uznávaného záväzku, a
to aj s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku, z ktorého vyplýva, že debetný rozdiel
na účte žalovaného bol v značnej časti tvorený úrokmi a poplatkami, ktoré žalobca účtoval žalovanému
neoprávnene.

20. V konaní úspešnému žalovanému, by v zmysle § 255 ods. 1 CSP vzniklo právo na náhradu trov
konania. Nakoľko však žalovanému podľa obsahu spisu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu
ani nepriznal nárok na ich náhradu.“

21. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním v celom rozsahu napadol len žalobca domáhajúci

sa jeho zmeny tak, aby jeho žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené a to vydaním rozsudku pre
uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 CSP, keď požadoval aj nárok na náhradu trov celého
konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie rozhodol v tomto
spore v rozpore so zásadou kontradiktórnosti konania a ustanovením § 282 CSP zamietnutím žaloby,
keď pri rozhodovaní neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a jeho návrh na rozhodnutie sporu

rozsudkom pre uznanie nároku, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
Žalovaný ním uplatňovaný nárok nerozporoval, v podaní adresovanom súdu dňa 21.11.2017 ním
uplatňovaný nárok uznal, keď z vyjadrenia žalovaného a ním prejavenej vôle nie je možné dospieť k
inému záveru, ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu, uznáva; podporne
odkazuje na právne závery vyjadrené v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/660/2014.

Požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj bez výslovného
použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav (R
25/1993). V procesnom práve, v ktorom sa uplatňuje princíp prejavenej vôle sporových strán, je podľa
článku 11 ods. 1 CSP rozhodujúci obsah a nie forma právneho úkonu. Vo svojom podaní zo dňa
19.02.2018 navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 CSP z

dôvodu uznania nároku žalovaným. Právny názor súdu prvej inštancie v odôvodnení - v odsekoch
17 a 18 je absolútny nesprávny, keď v procesnom práve je potrebné dôsledne odlišovať účinky
procesného uznania nároku od hmotnoprávneho uznania dlhu. V posudzovanom prípade došlo k
procesnému uznaniu ním uplatneného nároku žalovaným, pre platnosť ktorého sa nevyžaduje splnenie
hmotnoprávnych predpokladov pre uznanie dlhu vyjadrených v ustanovení § 558 OZ. K účinkom

procesného úkonu uznania nároku podporne odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn.
3Obo/38/2009zodňa25.03.2010.Nakoľkobolisplnenézákonnépodmienkyprerozhodnutierozsudkom
pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného o tomto
spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 CSP tak, ako to navrhol ato bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy, a bez toho, aby vykonával právne
posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva, pretože takýto postup súdu prvej inštancie bol
v rozpore s podstatou rozhodovania na základe uznania nároku. V prípade uznania nároku žalovaným

súdneskúmahmotnoprávnepredpokladyuznania,posudzovanieskutkovéhoaprávnehostavujepotom
logicky pojmovo vylúčené i v prípadnom odvolacom konaní, pretože by tým priamo negovalo podstatu
rozhodovania na základe uznania nároku a procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovaného,
ktoré nie je možné vziať späť (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18.03.1999 sp. zn. 6Obo/380/98
publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 10/2000). Správnym procesným

postupom by súd prvej inštancie jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a vo veci by rozhodol rozsudkom
pre uznanie nároku. K podanému odvolaniu žalobca pripojil uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k.
6Co/306/2017-58 zo dňa 25.10.2017 a uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/345/2016-67 zo
dňa 05. apríla 2017.

22.Žalovaný,akoajosobitnýsubjektnastranežalovanéhosakpodanémuodvolaniužalobcunevyjadrili.

23. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobcu a skutkovým stavom sporu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudoksúduprvejinštanciejepotrebnévzmysleustanovenia§388CSPzmeniťtak,akotojeuvedené

vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho
zrušenie, pričom súčasne o trovách strán sporu rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 CSP tak, že v
spore úspešnému žalobcovi priznal nárok proti žalovanému na náhradu trov celého konania v rozsahu
100 %.

24. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

25. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

26.Žalovanývpriebehusporupredsúdomprvejinštancie(vpodaniachzodňa21.11.2017a19.02.2018)
uznalžalobcomuplatnenýnárok,žiadaldohoduosplátkovomkalendári,auviedol,žehoviesplácať(len)
po 10,-Eur mesačne. Žalobca v podaní z 19.02.2018 s poukazom na vyjadrenie žalovaného výslovne
požadoval vydanie rozsudku pre uznanie nároku podľa § 282 CSP.

27. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalobcu a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolacie
námietky žalobcu sú dôvodné. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že v posudzovanej veci boli splnené
podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku. Žalovaný v písomnom podaní uznal nárok,
ktorý žalobca v tomto konaní uplatnil a súčasne žalobca navrhol rozhodnúť uvedeným spôsobom.

28. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie s aplikáciou ust. § 558
Obč. zákonníka a jeho dôsledkami pre spotrebiteľa. Zákon č. 160/2015 Z.z. - CSP má osobitnú úpravu
týkajúcu sa úpravy sporov slabšej zmluvnej strany, ktorou je spotrebiteľ, a to v ust § 290 až 306.
Z týchto ustanovení nevyplýva, že by v týchto sporoch bola vylúčená aplikácia ust. § 282 CSP, a

keďže ide o systémový prvok procesnej ekonómie sporového konania, nie je vylúčená jeho aplikácia
ani v spotrebiteľských sporoch, na rozdiel napr. od rozsudku pre zmeškanie. Ak žalovaný uzná nárok
uplatnený žalobcom alebo jeho časť, súd je povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, ak
žalobca navrhol tento osobitný procesný postup. Touto právnou úpravou, teda, že súd môže rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie nároku len na návrh žalobcu, sa má prehĺbiť dispozitívny princíp sporového

konania. Odvolací súd mal tiež za to, že uvedený nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie je
možné (a potrebné) odstrániť (napraviť) v konaní pred odvolacím súdom.

29. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
a rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť priznané plnenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný
netvrdil a ani nepreukázal dôvody pre plnenie v splátkach po 10,- euro mesačne.30. V konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov celého konania (prvoinštančného
a odvolacieho) v zmysle § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).