Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. jún 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/76/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316209200
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316209200.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci navrhovateľa: manžela:
K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. č. XXX, zastúpený Čibrik & Blazsek advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa, IČO: 46 255 010, proti manželke: T. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX/X, E., zastúpená Mgr. Henrieta Slavkovská, advokát s.r.o., so sídlom Ľ. Štúra 19, Levice,
o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Levice č.k. 11C/205/2016-56
zo dňa 20. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo K. X., nar. XX.XX.XXXX a T. X., rod.
F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 02.06.1979 v A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A.,
vo zväzku 8, ročník 1979, strana 163, poradové číslo 14 a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 1
ods. 2, § 18, § 22, § 23 ods. 1 zákona o rodine. Súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ svoj návrh
odôvodnil tým, že s manželkou sú manželmi takmer 37 rokov, avšak už 12 rokov nežijú v spoločnej

domácnosti. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, ale postupom času sa medzi manželmi začali
prejavovať rozdielnosti pováh a názorov, čo viedlo k problémom a zhoršovaniu vzťahov medzi nimi.
Problémy a hádky v manželstve účastníkov pretrvávali dlhšie obdobie, ich príčinou boli predovšetkým
rozdielne názory na fungovanie spoločnej domácnosti, plnenie si pracovných a manželských povinností,
trávenie voľného času, hospodárenie s financiami a s tým súvisiaci nedostatok finančných prostriedkov,
nadmerná konzumácia alkoholických nápojov manželkou navrhovateľa ako i neposkytnutie pomoci
počas vážnej choroby navrhovateľa. Manželstvo podľa neho neplní žiadnu funkciu, stal sa z neho

len formálny zväzok, čo preukazuje skutočnosť, že účastníci už po dobu 12 rokov spolu nežijú ani
nehospodária, každý z nich vedie vlastný život. Navrhovateľ už niekoľko rokov žije s novou partnerkou
a preto nie je možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov je hlboko
a trvale rozvrátené, neplní svoju spoločenskú funkciu a vzhľadom na dobu ich odlúčenia nie je možné
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2. Manželka navrhovateľa s rozvodom nesúhlasila aj keď obnovenie spolužitia s navrhovateľom
podľa nej neprichádza do úvahy. Chce však, aby jej zostal status manželky, pričom poukázala na

to, že počas celej mladosti stála pri svojom manželovi, vychovávala mu deti, starala sa o spoločnú
domácnosť a hospodárstvo a umožnila mu, aby dobre zarábal, čím získal aj veľmi dobrý dôchodok a
ona si zaslúži starobu, v ktorej jej manžel bude nápomocný aj s financiami prostredníctvom nároku navýživné. Navrhovateľ jej prispieval určitými finančnými čiastkami aj po jeho odchode zo spoločnej
domácnosti, avšak už neprispieva, čo zdôvodnil tým, že ochorel a nevychádza mu to finančne .

3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že najmenej od roku 2009
manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ sa odsťahoval a býva družkou V. K.. Súd mal
za to, že ich manželstvo je vážne a trvalo rozvrátené, pretože manželia už dlhú dobu spolu nežijú a
navrhovateľ nie je manželke verný. K rozvratu manželstva prispeli rozdielnosť ich pováh, rozdielnosť
ich názorov na spoločný život, rozdielnosť v prežívaní intímneho spolužitia, nesplnenie očakávania

navrhovateľa v prístupe jeho manželky k nemu v čase jeho choroby, nevera navrhovateľa a jeho
odsťahovaniesazospoločnejdomácnosti.Vzájomnécitovévzťahymanželovsúúplnénarušené,pričom
úplne narušená je ich vzájomná komunikácia. Navrhovateľ sa k manželke odmieta vrátiť, nestretáva sa
s ňou, má k nej vzťah ako k cudzej osobe. Nestretávajú sa ani pri rodinných príležitostiach. Nepoprel, že
návrh podal aj z dôvodu, že manželka podala návrh na určenie výživného, ale aj tak sa chce rozviesť.
Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že manželke navrhovateľa ide o zachovanie statusu manželky,

avšak bez toho, aby mala záujem na tom, aby manželstvo plnilo všetky svoje spoločenské funkcie.
Schopnosť a povinnosť manžela prispievať na výživu manželky je predmetom samostatného konania.
Vzhľadom na zásadne odmietajúci postoj obidvoch manželov k obnoveniu ich spolužitia a vzhľadom
na ich vzájomné úplné odcudzenie sa, nie je reálne predpokladať, že by obnovili spolužitie a dokázali
harmonicky spolu žiť. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a preto sú splnené zákonné podmienky

pre rozvod ich manželstva podľa § 22 a § 23 ods. 1 Zákona o rodine a preto súd návrhu navrhovateľa
vyhovel a jeho manželstvo s odporkyňou rozviedol.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa, ktorá žiadala
napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh zamietnuť. Mala za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Dôvodila tým, že pred súdom prvej inštancie sa potvrdilo, že manžel žiadal o

rozvod manželstva z toho dôvodu, že ona podala návrh o určenie výživného pre manželku. Doposiaľ im
takýto stav vyhovoval. Poukázala na to, že navrhovateľ sám a dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť,
pričom ona sa o spoločné deti a domácnosť príkladne starala a aj v súčasnosti sa riadne stará, pokým on
dobrovoľne opustil ich spoločnú domácnosť. Bolo tiež preukázané, čo potvrdil aj samotný navrhovateľ,
že počas trvania manželstva jej bol viacnásobne neverný a naopak, nepreukázalo sa že by mu bola

neverná ona, ani tvrdenie o údajnom nadmernom užívaní alkoholických nápojov. Preto nie je pravdou,
že by to bolo príčinou rozvratu manželstva, ako to uvádzal navrhovateľ. Podľa nej hlavným dôvodom
rozvratu ich manželstva boli navrhovateľove nevery, ktoré mu pre záchranu manželstva dlhodobo
prehliadala. Chcela s ním zotrvať aj naďalej a preto má za to, že rozvod manželstva by bol voči nej
nespravodlivý. Mala za to, že spolužitím s inou ženou navrhovateľ porušuje ustanovenia § 18 a § 19

Zákona o rodine. Poukázala na to, že neplnenie si zákonných povinností navrhovateľa podľa zákona
o rodine nemôže byť jej na ujmu, ktorá si svoje manželské povinnosti riadne plnila. Sám navrhovateľ
uviedol, že jeho priateľka je tiež vydatá a návrh na rozvod nepodala, preto podľa nej nie je možné, aby
vznikla nová bunka spoločnosti. Mala za to, že manželstvo medzi navrhovateľom a ňou ako existujúcu
bunku spoločnosti treba zachovať s poukazom na čl. 2 základných zásad Zákona o rodine. Dodala,

že v prípade, že súd jej prizná výživné na manželku v inom konaní, hospodárska funkcia manželstva
zostane zachovaná a preto nie je dôvod ich manželstvo rozviesť. Chce zostať naďalej navrhovateľovou
manželkou, pretože si takýto spoločenský status zaslúži a zaslúži si na starobu podieľať sa na vyššej
životnej úrovni manžela, ktorej zabezpečenie mu ona umožnila si získať, po úspešnom nárokovaní si
na výživné na manželku v inom konaní, ktorú si ona pre starostlivosť o deti a domácnosť nemohla

zabezpečiť.

5. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že s tvrdeniam uvedenými v odvolaní sa
nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie správne a úplne zistil skutočný stav veci, vykonal všetky
potrebné dôkazy, na základe ktorých dospel k správnym zisteniam. Dodal, že zotrváva na tvrdeniach

prednesených v priebehu konania, pričom vykonané dokazovanie podľa neho jednoznačne preukázalo
tak trvalý a hlboký rozvrat manželstva, že jeho obnova je absolútne vylúčená, čo potvrdila aj manželka.
Jej tvrdenia ohľadne zachovania hospodárskej funkcie manželstva v prípade priznania výživného, ako
aj to, že si zaslúži spoločenský status manželky považoval za nezmyselné a absurdné. Mal za to, že
tento manželský zväzok už nie je harmonický, manželstvo si neplní svoj účel a obnovenie spolužitia je

vylúčené a sú tak dané dôvody na jeho rozvod. Vzhľadom k tomu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. K vyjadreniu navrhovateľa manželka v písomnom vyjadrení uviedla, že trvá na tom, že prvoinštančný
súd nerozhodol správne. Opätovne pritom uviedla svoje dôvody a dodala, že sa okrem starostlivostio tri školopovinné deti starala aj o hospodárstvo, kde chovali aj býky a iné hospodárske zvieratá, čím
nielenže prispela k zlepšeniu finančnej situácie rodiny, ale umožnila svojmu manželovi zarábať dostatok
finančných prostriedkov a v súčasnej dobe je na starobu dobre zabezpečený. V dobrej viere, že na

starobu bude zabezpečená aj ona týmto príjmom do BSM, si dôverou v manžela poškodila, keď sa jej
manžel odsťahoval k svojej milenke a ona má z dôvodu, že sa celý život starala o rodinu a hospodárstvo,
nízky dôchodok. Manžel jej roky po jeho odchode zo spoločnej domácnosti dobrovoľne platil výživné,
čo už v súčasnosti neplatí a preto je odkázaná na vyživné od svojich plnoletých detí. Za hlavný dôvod
rozvratu manželstva označila manželove nevery, ktoré mu pre záchranu manželstva tolerovala, pričom s

ním chcela zotrvať aj naďalej, preto by bol rozvod voči nej nespravodlivý. Poukázala tiež na ustanovenie
§ 23 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súd môže, ale nemá povinnosť manželstvo rozviesť.
Podľa nej v budúcnosti môžu nastať okolnosti, kedy sa manželské spolužitie môže obnoviť vzhľadom
na vek a zdravotný stav manželov, kedy je možné, že budú potrebovať jeden druhého.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len "CMP a

§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP"), po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie ako
aj konania, ktoré mu predchádzalo, bez prejednania veci na odvolacom pojednávaní dospel k záveru,
že odvolanie manželky nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho aj správny právny záver, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

8. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

12. Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

13. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

14. Predmetom konania v danej veci bol návrh manžela na rozvod manželstva uzavretého dňa
02.06.1979, z ktorého pochádzajú tri už dospelé deti avšak manželia nežijú v spoločnej domácnosti už

12 rokov a podľa ich vyjadrení ani jeden nemá záujem o obnovenie spolužitia.

15. Odvolací súd konštatuje, že napriek tomu, že Zákon o rodine chápe manželstvo ako trvalé
životné spoločenstvo muža a ženy, netrvá bezpodmienečne na jeho zachovaní. Za podmienok v ňom

ustanovených umožňuje jeho zrušenie rozvodom manželstva. Základným predpokladom pri zrušení
manželstva rozvodom je skutočnosť, že manželia alebo jeden z nich po vzájomnom správaní sa neriadia
pravidlami ustanovenými Zákonom o rodine (§ 18 a § 19) a že toto správanie so zreteľom na jeho dĺžku a
intenzituspôsobujevážnyrozvratmedzimanželmi.Pritomúvahaomožnostiplneniaúčelumanželstvaje
v podstate úvahou o možnosti plnenia základných funkcií manželstva. K zrušeniu manželstva rozvodom

možno pristúpiť iba v odôvodnených prípadoch, keď manželstvo vzhľadom na rozvrat manželských
vzťahov, ktorý je vážny a trvalý bez možnosti o obnovenie jeho základných funkcií, nemôže plniť svoj
účel, pričom od manželov už nemožno ani očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia a ak
pritom bol zohľadnený záujem maloletých detí v prípade, že z takéhoto manželstva pochádzajú.16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie manželky nie je dôvodné. Súd
prvej inštancie v tejto veci vykonal dostatočné dokazovanie a vec aj správne právne posúdil, keď

dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania dlhodobo neplní svoj účel. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zohľadnil
skutočnosť, že manželia spolu dlhodobo nežijú, nehospodária spolu, nevedú spoločnú domácnosť
a ani jeden z nich nemá záujem o obnovenie spolužitia, čo nasvedčuje ich vzájomnému citové
odcudzeniu aj vzhľadom na dlhotrvajúci mimomanželský pomer navrhovateľa s inou ženou. Tieto

skutočnosti navyše potvrdila aj samotná manželka. Vzhľadom k týmto skutočnostiam aj podľa názoru
odvolaciehosúdubolopreukázané,ževzťahymedzimanželmisúvážneatrvalonarušenéaniejereálny
predpokladobnoveniamanželskéhospolužitia.Taktiežmanželkavylúčilaakúkoľvekmožnosťobnovenia
manželského spolužitia, až v poslednom vyjadrení uviedla, že sa to niekedy v budúcnosti môže stať. V
tejto súvislosti však odvolací súd dodáva, že zotrvanie v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany
oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie.

17. Odvolací súd zároveň konštatuje, že deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú už
plnoleté, preto už nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva z hľadiska záujmu maloletých
detí. Zohľadňujúc vyššie uvedené závery a tiež jednoznačný odmietavý postoj navrhovateľa k ďalšiemu
spolužitiu, o čom svedčí aj jeho spolužitie s novou partnerkou, ktoré je dlhodobejšieho charakteru,

a v konečnom dôsledku aj odmietavý postoj manželky, ktorá sa nikdy nevyjadrila, že by mala k
manželovi ešte nejaký citový vzťah a mala záujem s ním stráviť zvyšok života, odvolací súd nevidel
možnosťreparácietaktonarušenýchvzťahovmedzimanželmi,nakoľkozotrvávanievtomtonefunkčnom
manželstve by bolo len formálnym zväzkom.

18. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí zaoberal aj príčinami rozvratu manželstva pričom
odvolací súd s ohľadom na dôvody odvolania uvádzané manželkou považuje za potrebné uviesť,
že aj ona sama uvádzala v podstate rovnaké dôvody rozvratu manželstva ako navrhovateľ ( nevera
navrhovateľa , finančné problémy , neposkytnutie pomoci manželkou počas choroby manžela) . K jeho
tvrdeniam však treba dodať, že zvýšená konzumácia alkoholických nápojov manželkou a jej nevera

sa v rámci celého konania nepreukázali. Manželka nenamieta rozvrat manželstva, s rozvodom však
nesúhlasí len z toho dôvodu, že jej životný štandard sa rozvodom zmení, nakoľko dúfala vo finančnú
istotu s poukazom na jej starostlivosť o rodinu a hospodárstvo počas celého manželstva. Týmto
jediným dôvodom však nemožno vynútiť zotrvanie druhého z manželov v manželskom zväzku. Navyše
jej požiadavky v tomto smere môže riešiť po rozvode manželstva inými právnymi inštitútmi, konkrétne

v rámci návrhu na priznanie príspevku na rozvedeného manžela. Vzhľadom k uvedenému na ďalšie
námietky uvedené v odvolaní odvolací súd ako na nepodstatné neprihliadal.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v rozhodnutí súdu

prvej inštancie, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje.

20. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s ustanovením § 2
ods. 1 a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).