Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8101899583
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8101899583.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Diany Vlčkovej v právnej veci žalobcu: N. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. X, D. - U. Š., zastúpenému opatrovníčkou G. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, D. - U.
Š., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou. So sídlom Košice, Štúrova 20, proti
žalovanému: O. H., bytom D. X, D. - U. Š.Y., právne zastúpený JUDr. Ľubomírom Gerdom, advokátom

so sídlom Prešov, Hlavná 75, o náhradu škody s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 16C/83/2001- 486 takto,

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. - V.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.konanieozaplateniesumy597,49eurzastavil,
výrokom II. zamietol žalobu, výrokom III. uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v
rozsahu100%,výrokomIV.uložilžalovanémupovinnosťnahradiťtrovyštátuvrozsahu100%avýrokom
V. uložil žalovanému povinnosť znalcovi G.. B. D. uhradiť trovy za znalecké úkony v rozsahu 100 %.

2. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca si pôvodne žalobou podanou na súde prvej inštancie uplatnil

nárok na zaplatenie 720 000 Sk s prísl.

3. Rozsudkom zo dňa 02.03.2015 pôvodne označených žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal na
zaplatenie 2 984,45 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal
z právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2009 pod sp. zn. 5To/25/08
o tom, že bol spáchaný trestný čin a že pôvodne žalovaní v 1. a 2. rade boli uznaní vinnými zo

spolupáchateľstva trestného činu porušovania domovej slobody v jednočinnom súbehu s trestným
činom ublíženia na zdraví. Týmto skutkom mali napadnúť žalobcu a spôsobiť mu poškodenie zdravia
s práceneschopnosťou v trvaní 6 až 7 týždňov. Vyššie uvedeným rozhodnutím bol žalobcovi priznaný
nárok na náhradu bolestného vo výške 597,49 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu 2
389,96 eur. Proti tomuto rozsudku podal v časti zamietajúceho výroku odvolanie žalobcu týkajúce sa
zvýšenia odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 1 792,47 eur.

4. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 28.09.2016 pod sp. zn. 2Co/196/2015 potvrdil rozsudok vo
výrokuopovinnostižalovanýchzaplatiťžalobcovi1194,98eurstým,ževprevyšujúcejčastirozsudokvo
výroku o zamietnutí žaloby zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Uložil súdu prvej inštancie v ďalšom konaní
sa zaoberať návrhom žalobcu pokiaľ ide o zvýšenie náhrady bolestného, ako aj nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia a prípadného zvýšenia tohto nároku v súvislosti s namietaným

poškodením zdravia žalobcu neurologického charakteru.5. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 01.07.2017 ustanovil v konaní znalca z odboru zdravotníctva
a farmácia, odvetvie neurológia s poukazom na závery zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.
Podaním urobeným elektronicky dňa 08.06.2017 žalobca oznámil prostredníctvom právnej zástupkyne,

že vzhľadom na dĺžku predmetného konania, ako aj na skutočnosť, že jeho zdravotný stav sa
v posledných rokoch výrazne zhoršil už netrvá na odškodnení poškodenia zdravia v súvislosti s
ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie uvedené
uznesenie zrušil. V priebehu konania zomrel žalovaný v 1. rade, preto súd prvej inštancie uznesením zo
dňa 08.01.2018 konanie voči nemu zastavil. Dňa 25.01.2018 zobral žalobca žalobu v časti zaplatenia

sumy 597,49 eur späť a v tejto časti navrhol konanie zastaviť.

6. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a zrušujúcom rozsudku predmetom konania zostalo rozhodnutie o
zvýšení bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia na 2-násobne zvýšenie základného počtu
bodov. Keďže žalobca oznámil, že netrvá na odškodnení poškodenia zdravia a žiadal uznesenie o
nariadení znaleckého dokazovania zrušiť, pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania neoznačil,

preto mal súd prvej inštancie za to, že žalobcom namietané poškodenia zdravia neurologického
charakteru preukázané nebolo. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zotrval na 2-násobnom
zvýšení základného počtu bodov za sťaženie spoločenského uplatnenia a v prevyšujúcej časti zvýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia na 2-násobné zvýšenie základného počtu bodov zamietol. Pokiaľ
ide o bolestné, rozsudkom zo dňa 02.03.2015 bolo žalovanému priznané bolestné vo výške 597,49

eur, ktorú žalovaný uhradil 20.04.2017. Podľa vyjadrenia žalobcu, uvedená suma má predstavovať
zvýšenie bolestného na 2-násobok a preto v tejto časti zobral žalobu späť. Keďže žalobcovi bolo
základné bolestné priznané rozsudkom zo dňa 02.03.2015 a zvýšenie bolestného na 2-násobok mu
bolo žalovaným vyplatené, súd žalobu v časti zvýšenia bolestného nad 2-násobné zvýšenie základného
počtu bodov zamietol.

7. Súčasne nepriznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 17,6 % počnúc 3. dňom odo dňa
právoplatnosti, keďže nemožno predpokladať, či vôbec dôjde k omeškaniu žalovaného a ak dôjde, tak
v akom rozsahu.

8. O trovách konania rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP. Žalobca
zobral žalobu späť v časti 597,49 eur pre správanie žalovaného, ktorý uhradil predmetnú sumu a preto v
tejto časti zastavenie konania zastavil. Vo zvyšku bol v konaní úspešný v časti základu nároku v rozsahu
100 %, pričom výška priznaného nároku závisela výlučne na posúdení súdu. Preto priznal žalobcovi

nárok v rozsahu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V priebehu konania vznikla štátu povinnosť
plniť z finančných prostriedkov a to uznesením zo dňa 09.09.2014 a 04.11.2014. Keďže Civilný sporový
poriadok neobsahuje výslovnú úpravu práva štátu na náhradu jeho výdavkov, ktoré platil, súd analogicky
použil ustanovenie § 259 CSP v spojení s ustanovením § 258 CSP, podľa ktorého nárok na náhradu
výdavkovmáajináosoba,ktorejpridokazovanívzniknepovinnosť,ktorájespojenásjejvýdavkami.Súd

prvej inštancie mal za to, že aj štát je potrebné považovať za inú osobu a priznal jej nárok na náhradu
trov v rozsahu 100 %. Pokiaľ ide o znalečné priznané znalcovi G.. B. D., tomuto priznal trovy konania
za znalecké úkony v rozsahu 100 % proti neúspešnému žalovanému.

9. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný proti výrokom III. - V. Poukázal na ustanovenie

§ 255 CSP, z ktorého vyplýva, že čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie
náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Aby čiastočný
úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania je potrebné, aby bol prevažujúci úspech, t.j. aby
po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o
prevažnom úspechu jedného z účastníkov sporu.

10. Aj pri späťvzatí žaloby v časti 597,49 eur pre správanie žalovaného, ktorý predmetnú sumu uhradil
dobrovoľne, čiastočný úspech žalobcu nie je prevažujúci. Žalobca bol úspešný v 15 % uplatneného
nároku a žalovaný v časti 85 %. Žalobca sa svojou žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
23899,62eur(720000Sk),pričomsúdžalobevyhovellenvčastivovýške2987,45euraakpripočítame

aj dobrovoľné plnenie zo strany žalovaného v sume 597,49 eur, tak žalobcovi bola uhradená žalovaným
celková suma 3 584,94 eur. Z uvedeného dôvodu bol žalobca úspešný len v 15 % z hodnoty sporu a
preto žalovanému prináleží nárok na náhradu trov konania vo výške 70 % v percentuálnom rozdiele jeho
úspechu a neúspechu v spore. Vzhľadom na vyššie uvedené preto žalovanému nevznikla povinnosť,ani uhradiť trovy štátu a trovy za znalecké úkony G.. B. D., keďže nejde o neúspešnú stranu v spore. Na
základe uvedeného preto žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok vo výrokoch o nároku na náhradu

trov konania žalobcu, trov štátu, ako aj trov znalca ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379-381 CSP, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného dôvodné nie je.

12. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

14. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa čl. 3 ods. 1, 2 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade

s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
z medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné, nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu

a zmyslu podľa ods. 1.

16. CSP nemá ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo
vzťahu k ust. § 142 ods. 2 O.s.p.. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, nová právna úprava
už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty, ale len dve. Na prvom mieste je zásada úspechu a

v prípadoch, keď mala strana spor vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255
ods. 2 CSP. Nepatrný neúspech CSP aktuálne nepozná a zohľadňuje teda každý neúspech, a to
vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na
konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného

nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti (str. 906 Komentára k Civilnému sporovému poriadku,
Nakladatelství C.H.BECK).

17. Aj z dôvodovej správy k ust. § 255 CSP vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu

v spore, ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. V sporovom konaní je kritérium
procesného úspechu prvoradým kritériom posudzovania náhrady trov konania, čomu zodpovedá i
systematické začlenenie tohto ustanovenia. Podľa tohto kritéria môže súd priznať náhradu trov konania
v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide
o prípady, kedy výška nároku závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Ako príklad uvádza

dôvodová správa náhradu nemajetkovej ujmy v sporoch o ochranu osobnosti. Vhodným riešením potom
bude,žežalobcamáprávonaplnúnáhradutrovkonania,avšakvýlučneibazprisúdenejsumy.Priznanie
plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade zdôvodniteľné cez interpretáciu
pojmuúspechvoveci,keďžetensaskúmačodoprávnehozákladuaniečodovýškypriznanéhonároku.

18. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu na náhradu bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia za poškodenie zdravia spôsobené protiprávnym konaním žalovaného, ktorých výška závisela
od znaleckého posudku, resp. úvahy súdu, súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. ako vecne správne postupom podľa § 387

CSP potvrdil.19. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

20. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

21. Podľa ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,

má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

22. Keďže nová procesná úprava nenachádza svoj ekvivalent ustanovenia § 148 Občianskeho súdneho
poriadku (náhrada trov štátu) možno tu použiť len všeobecné ustanovenie § 251 CSP, ktorý v sebe
zahŕňavšetkytrovysúdnehokonania,tedaajtrovyštátuatiežustanovenie§259CSP,zktoréhovyplýva,
že ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté

práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok. Rozhodovanie súdu o náhrade trov štátu vyplýva aj z čl.
4 ods. 1 CSP, ktorý umožňuje v prípade absencie výslovnej právnej úpravy aplikovať ustanovenie CSP,
ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

23. Keďže CSP neobsahuje osobitnú právnu úpravu o trovách štátu, súd prvej inštancie postupoval

správne,akoichnáhraderozhodovalpostupompodľa§251vspojenísustanovením§259CSPakeďže
žalovaný s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa z procesného hľadiska považuje za neúspešnú
stranu v spore, je povinný nahradiť všetky trovy, ktoré vznikli v súvislosti s predmetným konaním, teda aj
trovy štátu vo výške zodpovedajúcej vyplatenej odmeny znalcom za vykonané znalecké dokazovanie.

24. V zmysle ustanovenia § 251 CSP trovami konania sú aj trovy dokazovania, ktoré vznikli v súvislosti
s vykonaním jednotlivých dôkazných prostriedkov v sporovom konaní. Ide predovšetkým o svedočné,
znalečné, výdavky 3. osoby podľa § 259 CSP, náklady odborného stanoviska a pod. Aj v takomto prípade
trovy dôkazu znáša neúspešná strana sporu a preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak na
náhradu odmeny znalca zaviazal neúspešného žalovaného.

25. Na základe uvedených skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny postupom podľa § 387 CSP potvrdil aj vo výrokoch IV. a V. O trovách odvolacieho konania
rozhodol podľa § 396 v spojení s ustanovením § 255 CSP a úspešnému žalobcovi voči neúspešnému
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).