Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230372
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115230372.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35
831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpeného: JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému : H. M.,
N..: XX.XX.XXXX, A. B. XXXX/XX, XXX XX W., o zaplatenie 3.528,15 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. XXCsp/XXX/XXXX-XX zo dňa 13.11.2017
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch pod bodmi II. a III.

Sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol v I. výroku, že
konanie o zaplatenie 1.662,64 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.662,64 Eur
od 11.01.2013 do zaplatenia zastavuje, II. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.865,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.865,51 Eur od 11.01.2013
do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň v III. výroku rozhodnutia k
trovám konania vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. žalobou
podanou na súde dňa 21.12.2015 uplatnil proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.528,15 Eur
s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca a žalovaný uzatvorili spolu
dňa 22.08.2011 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný žalobca
žalovanému celkovú sumu pôžičky 5.640,- Eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku
v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 94,- Eur. Do dnešného dňa uhradil žalovaný z

vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.134,49 Eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas t.j. v súlade so zmluvou
a podmienkami v zmluve, pôvodný žalobca dňa 29.12.2012 listom - predžalobná upomienka vyzval
žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky
neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 3.528,15 Eur. V priebehu
konania pôvodný žalobca postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., preto
súd prvej inštancie uznesením zo dňa 30.11.2016, sp. zn. XXC/XXX/XXXX pripustil zmenu na strane

žalobcu.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 261 ods. 3 písm. d), § 365, § 369 ods. 1, § 497, § 499,
§ 500 ods. 1, 2, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 504, § 506 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonníkv znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“); § 517 ods. 1, 2 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“); § 10c
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.; § 145 ods. 2, § 146 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

4. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia sumy 1.662,64 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 1.662,64 Eur od 11.01.2013 do zaplatenia skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 C.s.p. alebo pojednávanie, súd konanie v tejto časti v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia zastavil. Predmetom konania zostalo rozhodnúť o zaplatení sumy 1.865,51 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.865,51 Eur od 11.01.2013 do zaplatenia.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázaný skutkový stav, že právny predchodca žalobcu
(Consumer Finance Holding a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 22.08.2011 zmluvu o poskytnutí bezúčelovej
pôžičky č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý

sa žalovaný zaviazal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 94,- Eur, pri ročnej úrokovej
sadzbe 32,31%, RPMN 32,31% a priemernej hodnote RPMN 20,65%. V Zmluve je žalovaný označený
ako fyzická osoba podnikateľ. Právny predchodca žalobcu dňa 29.12.2012, listom - predžalobná
upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v lehote 3 dní od
doručenia. Zásielku prevzal žalovaný dňa 07.01.2013. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil

z poskytnutého úveru celkovo sumu 1.134,49 Eur. Súd prvej inštancie zároveň uviedol jednotlivé
výsluchy svedkýň nachádzajúce sa v bode 10. a 11. napadnutého rozsudku. Právny vzťah medzi
stranami vzniknutý na základe vyššie uvedenej zmluvy súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení
Obchodného zákonníka, keďže zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka), pričom žalovaný v právnom vzťahu nevystupoval ako spotrebiteľ o čom svedčí

jeho označenie v predmetnej Zmluve IČOm, pričom sám na pojednávaní dňa 24.03.2017 uviedol, že
tieto údaje vypisoval. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný bol v čase uzatvárania Zmluvy
obchodný zástupca v spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. a teda je nutne očakávať zvýšene právne
vedomie v porovnaní s fyzickými osobami nepodnikateľmi. Ak teda žalovaný do Zmluvy sám vypísal
údaje týkajúce sa jeho podnikania, súd dospel k záveru, že úver sa týkal podnikateľskej činnosti

žalovaného. Navyše žalovaný sa ani nevedel vyjadriť, na aký účel boli tieto finančné prostriedky
použité. Na základe vykonaného dokazovania preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že vo zvyšnej
časti je žaloba dôvodná. Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 22.8.2011
uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 94,- Eur. Keďže žalovaný splátky

riadne a včas nesplácal, listom zo dňa 29.12.2012 právny predchodca žalobca vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru. Nakoľko podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaný uhradil z poskytnutého úveru celkovo
sumu 1.134,49 Eur, pričom z vykonaného dokazovania nebolo zistené, aby žalovaný poukázal aj iné
úhrady, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie 1.865,51 Eur, t.j. rozdielu medzi poskytnutým úverom a
uhradenými splátkami.

6. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že nakoľko právny predchodca žalobcu dňa 29.12.2012,
listom - predžalobná upomienka, vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v
lehote 3 dní od doručenia, pričom žalovaný prevzal zásielku dňa 07.01.2013, dostal sa žalovaný dňom
11.01.2013 do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania od 11.1.2013.

7. Záverom súd prvej inštancie doplnil, že pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že v čase
uzatvorenia Zmluvy boli vyplnené len jeho najzákladnejšie údaje, pričom poštou prišli doplnené údaje,
mal súd za to, že v konaní tieto skutočnosti neboli preukázané. Uvedené nevyplynulo ani z výsluchov
svedkov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opätovne poukázal na to, že žalovaný bol v čase

uzatvárania Zmluvy obchodný zástupca v spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. a teda sa súdu javí ako
nepravdepodobné, aby súhlasil s takýmto postupom pri uzatváraní Zmluvy. Navyše žalovaný rok riadne
splácal úver, a preto súd neuveril žalovanému ani že si sám neurčil výšku a dobu splácania úveru. Ako
potrebnésúddodal,žežalovanémubolariadnevyplatených3.000,-Eur,pričompredmetnýmrozsudkom
bol zaviazaný iba na vrátenie poskytnutého úveru, t.j. bez úrokov a poplatkov. Preto súd prvej inštancie

námietky žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods.2 C.s.p. v spojení
s § 256 ods. 1 C.s.p. keď vychádzajúc z pomeru úspechu strán sporu konštatoval, že žalobca procesnezavinil zastavenie v časti 1.662,64 Eur a úspešný bol v časti zaplatenia 1.865,51 Eur. Žalobca bol teda
úspešný v rozsahu 52,88% a žalovaný vo zvyšných 47,12%. Vzhľadom na približne rovnaký úspech a
neúspech strán rozhodol súd prvej inštancie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

9. Proti tomuto rozsudku v časti II. výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel a v súvisiacom III.
výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že nemôže
akceptovať výšku žalobcovi priznanej sumy, výšku úrokov z omeškania a dátumu jeho účinnosti a
absolútne nesúhlasí v celom rozsahu s II. výrokom napadnutého rozsudku. Má za to, že súd prvej

inštancie nesprávne posúdil skutkový stav veci vychádzajúc z výpovedí svedkýň a jednotlivé body
odôvodnenia rozsudku nepovažuje za pravdivé. Opätovne poukázal na to, že v čase uzatvorenia Zmluvy
boli vyplnené len jeho najzákladnejšie údaje a on nič nevypisoval a naďalej má za to, že ide o spotrebný
úver. Podľa žalovaného boli všetky praktiky pri poskytovaná úveru vysoko neštandardné - podvodné
zo strany poskytovateľa úveru v celom priebehu. Aj na základe nových skutočností v danej veci chce
žalovaný vypovedať pred súdom osobne a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobca k podanému odvolaniu žalovaného
nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonomstanovenejlehote(§362ods.1C.s.p.),oprávnenouosobou(§359C.s.p.),prejednalodvolanie
podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. C.s.p. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie

podľa § 385 C.s.p. (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 C.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudokpreskúmavaťzinýchdôvodov,nežktorébolivýslovneuvedenévpodanomodvolaní.Výnimkou

by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodochuplatnené(§380ods.1,2C.s.p.).Pretožerozsudokvovecisamejmusíbyťverejnevyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 C.s.p.).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 C.s.p.)

dospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolaniežalovanéhoniejedôvodnéarozhodnutiesúduprvejinštancie
je potrebné potvrdiť.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

14. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

15. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní, a ktoré mali
väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§
379 C.s.p., § 380 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného.
Súd prvej inštancie vykonal v intenciách strán sporu dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne

skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti
napadnutého meritórneho výroku rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie
sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku súdom prvej inštancie k tomuto meritórnemuvýroku napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie za aplikácie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

16. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo
strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosťalebookolnosť.Naopak,prvoinštančnýsúdichnáležitýmspôsobomposúdilsúhrnnevcelom
rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Rozsudok okresného súdu je

presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj
spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p..

17. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP, podľa ktorej sa nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument.

18. Odvolací súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostačujúce a vzhľadom

na použitú argumentáciu a právne závery súdu prvej inštancie, pri ktorej sa v postačujúcom rozsahu
vyporiadal sa všetkými namietanými skutočnosťami, na ktoré v rámci odvolacích námietok opätovne
poukázal žalovaný, odvolací súd konštatuje, že túto argumentáciu nie je potrebné na tomto mieste
zopakovať a ďalej dopĺňať.

19.Zdokazovaniavykonanéhosúdomprvejinštancievyplynulo,žežalobcanazákladezmluvyopôžičke
zo dňa XX.XX.XXXX poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 94,- Eur. Vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad
žalovaný na základe pravidelných mesačných splátok uhradil z vyššie uvedeného poskytnutého úveru
celkovo sumu 1.134,49 Eur, pričom z vykonaného dokazovania nebolo zistené, aby žalovaný poukázal

aj iné úhrady, a vrátil žalobcovi zvyšnú sumu poskytnutého úveru, preto súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného na zaplatenie 1.865,51 Eur, t.j. rozdielu medzi poskytnutým úverom a uhradenými splátkami.

20. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný existenciu dlhu voči žalobcovi na základe poskytnutého úveru
vo výške 3.000,- Eur vo svojich vyjadreniach k žalobe ako ani v odvolaní nepoprel. Lehota na vrátenie

požičanej sumy bola zmluvnými stranami v zmysle zmluvy dohodnutá ku dňu 19.04.2014.

21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ v prípade omeškania dlžníka so splnením
peňažného dlhu voči dlžníkovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy. Keďže žalovaný
dlh vo výške 1.865,51 Eur nesplnil v lehote splatnosti ustanovenej listom - predžalobnou upomienkou

zo dňa 29.12.2012 do 3 dní od doručenia, pričom žalovaný prevzal zásielku dňa 07.01.2013, t.j. do
10.01.2013, dňom nasledujúcim po dni splatnosti, t.j. 11.01.2013 sa dostal do omeškania s plnením
dlhu, a počnúc týmto dňom žalobcovi v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vzniklo právo
požadovať od dlžníka popri splnení dlhu aj zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, a to až do času
splnenia dlhu. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je nárokom vyplývajúcim priamo zo zákona,

pričom výška priznaných úrokov z omeškania je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Povinnosti zaplatiť úroky z omeškania je daná zákonom a súd ich nemôže znížiť.

22. Pre potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje
na tomto mieste na argumentáciu súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalovanému bola riadne

vyplatených 3.000,- Eur, pričom napadnutým rozsudkom bol zaviazaný iba na vrátenie poskytnutého
úveru, t.j. bez úrokov a poplatkov a preto je možné vyhodnotiť námietky žalovaného ako nedôvodné.

23. Vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že správnemu výroku vo veci samej
zodpovedá aj správny výrok o trovách konania. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania súdom

prvej inštancie považuje odvolací súd za vecne správne a zákonné.

24. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedolrozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci,
výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav,
a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na

spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS
50/2004).

25. S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

26.Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľaustanovenia§396ods.1
C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 odsek 2 C.s.p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola
skutočnosť, že žalovaný v odvolacom konaní úspech nemal a nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania a úspešný žalobcu si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a vychádzajúc z obsahu
spisu mu ani v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto odvolací súd
rozhodol tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania sa sporovým stranám nepriznáva.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).