Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. august 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/167/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211116
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5717211116.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: MUDr. Z. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. C. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Vladimír
Kašuba, PhD., advokátom, so sídlom Martin, Holubyho ul. č. 51, IČO: 42 058 945, proti žalovanému:
Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Pribinova ul. č. 2, 812 72
Bratislava, v konaní o zaplatenie 2.614,48 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 5C/45/2017-116 zo dňa 5.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním I., III., potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o žalobe žalobcu v konaní o zaplatenie

2.614,48 eur rozhodol nasledovne:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 614,48 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 53 %. O
výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 3, § 6, § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. a vykonané
dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové a právne závery:

V konaní bolo nesporné, že vyšetrovateľ PZ dňa 24.2.2016 vydal uznesenie o vznesení obvinenia pod
sp.zn. ČVS: PPZ-321/NKA-PZ-ST-2015, ktorým obvinil žalobcu z pokračujúceho zločinu poisťovacieho
podvodu podľa § 223 ods.1,4 Tr. zákona, spáchaného formou pomoci v štádiu pokusu. Proti tomuto
uzneseniu žalobca podal sťažnosť a následne uznesením zo dňa 21.3.2016 vyšetrovateľ vyhovel
sťažnosti a zrušil uznesenie obvinenia voči žalobcovi. Žalobca si v prípravnom konaní zvolil obhajcu,
ktorému zaplatil odmenu vo výške 614,68 eur za úkony obhajoby. Žalobca sa obrátil na Ministerstvo
vnútra SR s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody dňa 30.1.2017 a v súlade so

zák.č.514/2003 Z.z. žiadal priznať škodu, spočívajúcu v úhrade trov obhajoby v prípravnom konaní
a ďalej žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 2.000,- eur s poukazom na to, že poisťovňa mu
vypovedala poistnú zmluvu napriek k tomu, že si plnil vo vzťahu k nej záväzky riadne a včas. K
vypovedaniu poistnej zmluvy podľa neho došlo v súvislosti s trestným stíhaním.Žalobca poukázal na to, že bol vypočutý vyšetrovateľom až dňa 8.3.2016 ako obvinený, vzneseniu
obvinenia nepredchádzalo vypočutie žalobcu ako svedka, kedy mohol vyšetrovateľ zistiť rozhodné
skutočnosti pre vznesenie obvinenia. Až následne boli vypočutí v prípravnom konaní MUDr. B., P. R.,

kedy vyšetrovateľ dospel k záveru, že nie je dôvodné, aby žalobca bol stíhaný a uznesenie o vznesení
obvinenia zrušil.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd objasnenú tú skutočnosť, že žalobca pracoval v
spoločnosti ARTHROMED s.r.o. Martin ako anesteziológ. V tejto spoločnosti tak isto pracoval MUDr.
W. B., ktorý bol konateľ a lekár danej spoločnosti. MUDr. W. B. bol trestne stíhaný, kedy bol obvinený

z pokračujúceho zločinu poisťovacieho podvodu. Súdu boli predložené dve zápisnice z výsluchu
obvineného MUDr. B. a to zo dňa 25.2.2016 a 26.2.2016. Žalobca a predovšetkým jeho právny zástupca
na pojednávaní poukázali na rozpornosť výpovedí MUDr. B. pred vyšetrovateľom, kedy pri výsluchu dňa
25.2.2016 tento obvinený sa vo vzťahu k žalobcovi mal vyjadriť pravdivo a teda potvrdiť, že anesteziológ
vykonával reálne to, čo bolo potrebné v súvislosti so zákrokmi, teda nešlo o fiktívne úkony a nepravdivé
záznamy. Vo výpovedi obvineného MUDr. B. zo dňa 26.2.2016 však boli vo vzťahu k žalobcovi už

uvedené aj iné skutočnosti a to také, že žalobca mal vykonávať záznamy ako keby reálne prebehla
operácia v celkovej anestézii, urobiť tak mal na základe žiadosti obvineného a nezaujímať sa prečo
je to tak. Teda podľa MUDr. B. žalobca mal urobiť záznamy zákrokov, ktoré boli fiktívne. S týmto sa
nestotožnil žalobca. Poukázal na operačný program a anesteziologické záznamy. Vo svojej výpovedi
pred vyšetrovateľom dňa 8.3.2016 popísal postup jeho úkonov ako anesteziológa s tým, že pacient

prichádzal s predoperačnými vyšetreniami, ktoré vyhodnotil, následne pacienta uspal, nestotožňoval
si pacienta iným spôsobom len na základe lekárskych vyšetrení a karty poistenca. Po vykonaní
anesteziologických úkonov a operačného zákroku pacienta prebudil a dal do starostlivosti sestričky.
Úkony, ktoré vykonal dokladal aj na polícií operačnou knihou, záznamami z tejto knihy, argumentoval,
pokiaľ išlo o skutočné anesteziologické predoperačné vyšetrenia.

Po výsluchu žalobcu vyšetrovateľom PZ 8.3.2016 a následných výsluchoch okrem iného aj P. R. dňa
16.3.2016, vyšetrovateľ dňa 21.3.2016 zrušil sťažnosťou napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia
žalobcu.
Žalovaný, u ktorého si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a to v rámci
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, jeho návrhu nevyhovel s tvrdením, že neboli

naplnené zákonom stanovené predpoklady pre náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci.
Predpokladmi zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonný rozhodnutím orgánu verenej moci sú
nezákonné rozhodnutia, škoda a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou.
Súd teda žalobcovi vyhovel pokiaľ mu priznal náhradu škody, spočívajúcu vo výške trov obhajoby v
prípravnom konaní. Žalobca súdu preukázal výšku trov, ktoré zaplatil advokátovi v prípravnom konaní

za úkony, ktoré boli presne špecifikované a doložil aj doklad o úhrade týchto trov. Žalovaný nespochybnil
rozsah a výšku uplatnených trov obhajoby žalobcu, preto súd v tomto smere vyhovel žalobe bez ďalšieho
dokazovania výšky trov obhajoby. Súd teda dospel k záveru, že bola založená zodpovednosť štátu v
súlade so zák.č.514/2003 Z.z., priznal žalobcovi uplatnenú náhradu škody, čo sa týka trov obhajoby
prípravného konania. Tu súd poukazuje, že ústavno-právny základ nároku jednotlivca na náhradu škody

v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené/zrušené, treba hľadať nie len v ustanovení článku 46
ods.3 Ústavy SR, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v článku 1 ods.1 tohto základného zákona,
teda v princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálne
právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré priamo zasiahli do
základných práv jednotlivca. Nemožno prehliadať, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne

dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácií. Na druhej strane je povinnosťou
orgánov, činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť a na druhej strane sa štát
nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci
do základných práv. V takejto situácií nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili
pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Keďže v prejednávanej

veci orgány činné v trestnom konaní sami dospeli k tomu, že nie sú naplnené predpoklady trestného
stíhania žalovaného a zrušili uznesenie o vznesení obvinenia, je nesporne daná zodpovednosť štátu
tak, ako to v tomto rozsudku bolo uvedené.
Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur. Tento nárok však podľa
názoru súdu nedostatočne preukázal, a preto nebolo možné o jeho nároku rozhodnúť aj keď v prípade,

že by sa vysporiadal žalobca s dôkazným bremenom tvrdenia a navrhovania a preukazovania tvrdenia a
teda navrhol by dôkazy, ktoré by potvrdili jeho tvrdenia, tento nárok by mu bol súdom priznaný. Žalobca
žiadal priznať nemajetkovú ujmu s odôvodnením, že bol nezákonne zaradený do spoločnosti ľudí, ktorí
poškodzovali poskytovateľov poistných produktov a poisťovňa mu vypovedala poistnú zmluvu, ktorú maluzavretú. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca výpoveď poistnej zmluvy č.0358507937,
kedy mu spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa a.s. dňa 21.3.2016 oznámila, že v súlade s
ustanovením § 800 ods.1,3 Občianskeho zákonníka mu vypovedá poistnú zmluvu, ktorá bola uzavretá

11.9.2012. Z tejto listiny nebolo možné zistiť žalobcom tvrdené skutočnosti, že k výpovedi poistnej
zmluvy došlo práve preto, že bolo vo vzťahu k žalobcovi vznesené obvinenie pre pokračujúci zločin
poisťovacieho podvodu. Žalobca tvrdil, že túto informáciu získal od známej osoby, avšak iným spôsobom
ako tvrdením žalobcu nebolo toto preukazované. Zo strany žalobcu neboli predložené ani návrhy na
vykonanie dokazovania, ktorými by preukázal žalobca tvrdenie, že pokiaľ si hľadal zamestnanie po

ukončení pracovného pomeru v spoločnosti ARTHROMED s.r.o., že by sa ho budúci zamestnávatelia
pýtali na poisťovacie podvody, resp. trestné stíhanie. Toto tak isto zostalo len v rovine tvrdenia bez
preukázania listinnými dôkazmi, resp. návrhom výsluchu svedkov na dané skutočnosti. Z dôvodu, že
žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobcovi nemajetkovú ujmu nepriznal.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca podal

žalobu, v ktorej žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 2.614,48 eur. Žalobcovi bol priznaný jeho
nárok vo výške 614,48 eur a vo výške 2.000,- eur bol zamietnutý. Pomer úspechu a neúspechu bol vo
veci nasledovný: žalobca bol úspešný v percentuálnom vyjadrení 23,5 % a neúspešný 76,5 %. Pomer
úspechu a neúspechu pre žalobcu predstavoval neúspech vo výške 53 % a v takejto výške bol úspešný
žalovaný. Na základe uvedeného súd priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 53 % účelne

vynaložených nákladov.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku I., III. podal odvolanie
žalovaný. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého
odvolaním zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tvrdil, že vznesenie obvinenia neznamená vyslovenie viny, ide len o
úkon trestného konania, ktorý je policajt povinný vykonať, ak je odôvodnený záver, že trestný čin
spáchala určitá osoba. Za účelom preukázania vyššie uvedeného prebieha proces vyšetrovania, kde sa

zaobstarávajú dôkazy svedčiace v prospech, ako aj v neprospech obvineného. Vyšetrovateľ Národnej
protizločineckej jednotky - expozitúra Stred, Národnej protizločineckej jednotky, národnej kriminálnej
agentúry Prezídia Policajného zboru, ktorý voči žalobcovi vzniesol obvinenie, rozhodol len na základe
dôkazov zabezpečených v trestnom konaní. Žalobca podal voči uzneseniu o vznesení obvinenia
sťažnosť. Uznesením Národnej protizločineckej jednotky - expozitúra Stred, národnej kriminálnej

agentúry Prezídia Policajného zboru ČVS: PPZ-321/NKA-PZ-ST-2015 zo dňa 21.03.2016 podľa § 190
ods. 1 Trestného poriadku bolo vyhovené sťažnosti žalobcu a uznesenie o vznesení obvinenia, voči
ktorému predmetná stažnosť smerovala, bolo v časti vznesenia obvinenia žalobcovi zrušené, nie však z
dôvodu nezákonnosti. Poukázala na skutočnosť, že aj napriek rozsiahlej a komplikovanej trestnej veci, v
ktorej bolo uznesením o vznesení obvinenia obvinených 16 fyzických osôb a uznesenie obsahovalo 67

strán, tak voči žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie len 26 dní. V čase vydania uznesenia o vznesení
obvinenia vyšetrovateľovi neboli známe všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli zistené až výsluchom
žalobcu, resp. výpoveďou obvineného P. R. a obvineného MUDr. W. B..
Vznesenie obvinenia pre trestný čin konkrétnej osobe nie je rozhodnutie o vine, ale opatrenie smerujúce
k tomu, aby orgány činné v trestnom konaní v priebehu konania zistili skutkový stav. Až po vznesení

obvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor pre dokazovanie v prípravnom konaní. Bolo by
nelogické predpokladať, že pri vznesení obvinenia musí byť trestný čin jednoznačne preukázaný, keďže
práve toto je cieľom následného vyšetrovania, ako i prípadného súdneho rozhodnutia. Vyšetrovateľ v
trestnom konaní pri rozhodovaní o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia konkrétnej osobe
vychádza z úrovne poznatkov, ktoré má k dispozícii v tom čase, t.j. ešte pred vykonaním úkonov v

trestnomkonaní.Ažvpriebehutrestnéhokonania,povykonanívyšetrovacíchúkonovjemožnédospieťk
záveru, že existuje dôvodné podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorý sa mu kladie za vinu a ako je
potrebné tento skutok kvalifikovať. Uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi nemožno považovať
za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 zák. č. 514/2003 Z.z., čím nie je naplnená prvá podmienka
zodpovednosti štátu za škodu, t.j. existencia nezákonného rozhodnutia.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu.Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalovaný predostiera argumentáciu, ktorá je len opakovaním toho,
čo už odznelo v konaní pred súdom prvej inštancie. Je nepochopiteľné, že žalovaný zastúpený týmto
ústredným orgánom štátnej správy opakuje to isté, čo už bolo vyvrátené sériou rozhodnutí všeobecných

súdov vrátane Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok
okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdiť a zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo

podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.1 CSP)
preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP, a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods.1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ustanovením § 387 ods.1, 2 CSP
z dôvodu jeho vecnej správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním
ponechal nedotknutý.

5. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a

vyhodnotením toho, čo uviedli účastníci v rámci odvolacieho konania, konštatuje, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil,
čo ho viedlo k vydaniu rozhodnutia a vysporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.

Okresnýsúdvodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť

skutkový stav a následne prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

9. S rozhodnutím prvostupňového súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci

samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť,
že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je možné uplatňovať len voči štátu
a ako správne konštatoval aj okresný súd v mene Slovenskej republiky, má ako ústredný orgán
štátnej moci, v mene ktorej koná, vystupovať Ministerstvo vnútra SR. Zákon č. 514/2003 Z.z. za
subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia označuje štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto

zákone je tak založená na princíp jediného výlučného nositeľa zodpovednosti za škodu, ktorým je štát,
ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej exekutívnej funkcie. Štát je teda subjektom
zodpovednosti za škodu a zákon vymedzujú orgány, z činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla
zodpovednosť štátu vzniknúť. Štát ako zodpovedný subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorýškodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je orgán štátu, na ktoré sú prenesené určité úlohy, pretože
štát zodpovedá za tie orgány, oni sami nie sú subjektmi zodpovednostného vzťahu. Trestné konanie
začína vždy vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšené podaním obžaloby a v rámci

tohto konania vykonávajú pôsobnosť tak vyšetrovateľ policajného zboru, ako aj prokurátor. Vo veci
náhrady škody spôsobenej na tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci ako orgán konajúci
v mene štátu, prichádzalo v čase rozhodovania prvostupňovým súdom do úvahy Ministerstvo vnútra
SR. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody v súvislosti s úhradou trov právneho zastúpenia, ktorý
je predmetom konania, súvisel so skutočnosťou, a to uznesením vyšetrovateľa o vznesení obvinenia,

ktoré uznesenie bolo následne zrušené. Nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom v súvislosti s
úhradou trov právneho zastúpenia teda súvisí s uznesením o vznesení obvinenia voči žalobcovi a
riadi sa ust. § 3 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorého štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona
pri výkone verejnej moci a nezákonným rozhodnutím. V tejto súvislosti odvolací súd ako súd druhej
inštancie poukazuje aj na Listinu základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3 a 4, podľa ktorej každý má

právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu iného štátneho orgánu, či orgánu
verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom, pričom podmienky a podrobnosti realizácie tohto
práva stanoví zákon. S poukazom na uvedené preto okresný súd správne nárok žalobcov posúdil podľa
zákonných ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím, okrem iného aj v trestnom konaní. Vznesenie obvinenia je podľa názoru

odvolacieho súdu rozhodnutím vyšetrovateľa, ktorým sa začína trestné stíhanie. Zákon č. 514/2003 Z.z.
je nutné vykladať v kontexte úpravy Trestného poriadku. Správne potom súd prvej inštancie rozhodol, že
v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre uplatnenie nároku na náhradu škody, t.j. náhradu trov
právneho zastúpenia, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti so vzneseným obvinením vyšetrovateľa.
Keďže žalobca doložil, že svojmu obhajcovi uhradil trovy právneho zastúpenia, správne dospel súd prvej

inštancie k právnemu záveru, že nároky žalobcu sú opodstatnené a návrhu vyhovel.

11. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľa,naktorýchzaložilsvojeodvolaciedôvodyarozhodoltak,akojeuvedenévovýrokurozsudku.

12. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenia § 396 odst.1
CSPvspojenísustanovením§255odst.1CSP,vzmyslektoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,
a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným

rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)