Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. október 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/336/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111230172
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7111230172.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnom spore žalobkyne: B. O., Z. M.

XX, B., zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, Svätoplukova 12, Prešov, proti žalovanému:
Global Admin Group s.r.o., Talinská 9, Košice, IČO 44 165 731, zastúpenému AK Haščáková s.r.o.,
Werferova 1, Košice, o určenie vlastníckeho práva a o vzájomnom návrhu o povinnosť vysloviť súhlas
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á súhlasiť s vydaním osobného motorového vozidla Ford Mondeo bez

evidenčného čísla šedej farby VIN: WFOWXXGBBW4Y73391.

III. Žalovaný má vo vzťahu ku žalobkyni právo na náhradu trov konania v pomere 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 7.11.2011 domáhala, aby súd určil, že
žalobkyňa je vlastníčkou osobného motorového vozidla Ford Mondeo bez evidenčného čísla šedej farby
WIN:FOWYXGVPW473391.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že zakúpila motorové vozidlo Ford Mondeo doposiaľ bez

evidenčného čísla šedej farby WFOWXXGBBW4Y73391 8.8.2000. Predmetné motorové vozidlo bolo
v trestnej veci vedenej Obvodným oddelením PZ Prešov - Juh uznesením zo dňa 19.4.2011 ČVS:
ORP-1194/JU-PO-2010 vrátené žalovanému, keďže sa u neho v čase zaistenia a jeho prevzatia dňa
27.8.2010 nachádzal. Uznesením ČVS: ORP-1194/JU-PO-2010 zo dňa 14.6.2011 bolo uznesenie o
vrátení veci zo dňa 19.4.2011 zrušené v plnom rozsahu. Predmetné motorové vozidlo bolo zaistené v
rámci objasňovania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. a) Trestného zákona,
ku ktorému malo dôjsť koncom mesiaca apríl 2010 až 8.5.2010 v areáli skladu na Budovateľskej ul.

č. 63 v Prešove. Z toho areálu malo byť odcudzené aj predmetné motorové vozidlo. Z vyšetrovacieho
spisu ČVS:ORP-1194/JU-PO-2010 žalobkyňa zistila, že predmetné motorové vozidlo mal žalovaný
nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.5.2010 od V. Z., Z. M. XX, O. Š. F. W. K., Z. O.. N. XX,
B.. Keďže sa toto motorové vozidlo v čase odcudzenia nachádzalo v areáli skladu podnikateľa M. L.,
bytom prechodne Sabinovská 122, Prešov, tento si aj ako poškodená osoba uplatnil v rámci trestného
konania nárok na jeho vydanie, avšak poškodenou osobou a vlastníčkou tohto vozidla je žalobkyňa.
Žalobkyňa ako vlastníčka predmetného motorového vozidla ho nikdy tretej osobe nepredala ani žiadnym

iným spôsobom neodovzdala, z tohto dôvodu ani žalovaný od nej ako od vlastníčky nikdy nemohol
predmetné motorové vozidlo do svojho vlastníctva nadobudnúť. Písomným podaním z 31.7.2011 OOPZ
Prešov-Juh oznámil, že predmetné motorové vozidlo, ktoré bolo 2.6.2010 zaistené u žalovaného, bolo
dňom 31.7.2011 ponechané v úschove a z toho dôvodu bolo potrebné uplatniť si nárok v občianskomsúdnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže z písomného vyjadrenia žalovaného z 8.9.2011
vyplýva, že sa cíti byť legitímnym vlastníkom predmetného vozidla, je žalobkyňa nútená domáhať sa
svojho nároku žalobou.

3. Žalobkyňa doplnila svoje vyjadrenie k veci podaním doručeným súdu dňa 25.10.2012, v ktorom
uviedla, že nadobudla vlastníctvo k predmetnému vozidlu jeho kúpou 8.8.2008 v Taliansku. Toto vozidlo
boloodstavenénaBudovateľskejulici63vPrešovezdôvodu,ženebolkvozidluzabezpečenýslovenský
technický preukaz, teda bolo odstavené v podnikateľských priestoroch pána L..

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 23.1.2012 a žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu,
že nie je vo veci pasívne legitimovaný a žalobu považuje za neoprávnenú, neodôvodnenú. Žalovaný
nadobudol od predávajúceho W. H. na základe riadne uzatvorenej kúpnej zmluvy z 18.5.2010 v súlade s
príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka predmetné motorové vozidlo vrátanie kompletného
príslušenstva - originálu technického preukazu vozidla, originálu odhlášky vozidla z Talianska a dvoch

kusov klúčov patriacich k vozidlu. Žalovaný ho nadobudol za účelom predaja tretím osobám, keďže v
tom čase prevádzkoval autobazár. Po nadobudnutí tohto vozidla vykonal žalovaný všetky štandardné,
zákonom určené úkony a teda podal žiadosť na príslušnom obvodnom úrade odbor dopravy v Košiciach
o vydanie slovenského technického preukazu k motorovému vozidlu. Konanie nebolo ukončené, keďže
toto vozidlo sa stalo predmetom vyšetrovania z dôvodov, ako je ďalej uvedené. Následne po uzatvorení

uvedenejkúpnejzmluvyaúkonovžalovanéhonapríslušnomobvodnomúradebolovozidlodňa2.6.2010
žalovanému zadržané príslušníkom policajného zboru OOPZ Košice-Juh DU: ORP-871/OPP-JUH-2010
z dôvodu podozrenia, že predmetné vozidlo súvisí so spáchaním trestného činu a jeho zaistenie je
potrebné na zaistenie skutkového stavu alebo na rozhodnutie OČTK. Vozidlo bolo zaistené a následne
prevzaté 27.8.2010 pre trestné konanie vo veci krádeže ČVS:ORP-1194/JU-PO-2010 OOPZ Prešov-

Juh. Na základe žiadosti žalovaného zo 7.3.2011 bolo dňa 19.4.2011 vydané rozhodnutie o vrátení veci -
predmetného vozidla žalovanému, pretože pre ďalšie konanie už nebolo potrebné. Toto uznesenie bolo
následnezrušenénazákladesťažnostiM.L.zdôvodu,žebolovydanépredčasne.Dňa7.11.2011podala
žalobkyňa prostredníctvom tej istej právnej zástupkyne, prostredníctvom ktorej konal aj M. L., teda JUDr.
Lýdie Farbakyovej na Okresnom súde Košice I túto žalobu. Pozoruhodnou sa na uvedenej veci javí

skutočnosť, že žalobcom už nie je M. L., ktorý si uplatňoval svoje práva ako poškodený v trestnom
konaní, ale súčasná žalobkyňa, ktorá je zároveň partnerkou M. L. a údajnou vlastníčkou vozidla podľa
jej tvrdenia od 8.8.2008. S deklarovaným vlastníctvom motorového vozidla žalobkyne je spojených veľa
otázok, ktoré je nevyhnutné zodpovedať, či už rozporné konanie žalobkyne ako vlastníčky motorového
vozidla a M. L. ako poškodeného v trestnom konaní, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré si navzájom

odporujú. Žalovaný motorové vozidlo nadobudol podľa § 466 Obchodného zákonníka, v súlade s ktorým
kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru,
ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že
nie je teda oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. Žalovaný sa legitímne stal vlastníkom
predmetného motorového vozidla. Doposiaľ nebola preukázaná nedobromyseľnosť na jeho strane pri

uzatváraní kúpnej zmluvy. Žalovaný nemal žiaden dôvod pochybovať pri kúpe vozidla o tom, že osoba,
ktorá vystupovala ako predávajúci, nie je vlastníkom tohto vozidla, keďže spolu s vozidlom odovzdala
žalovanému aj dva kusy kľúčov a kompletné doklady, ako aj odhlášku vozidla v Taliansku.

5. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie písomným podaním doručeným súdu 14.3.2012, v ktorom

uviedol, že žalovaný počnúc rokom 2009 začal vykonávať podnikateľskú činnosť v oblasti kúpy a
následného predaja ojazdených motorových vozidiel, ako aj v oblasti sprostredkovania kúpy a predaja
ojazdených motorových vozidiel. Za uvedeným účelom zriadil prevádzku na Južnej triede v Košiciach
ako obchodného miesta, na ktorom vystavoval predávané motorové vozidlá, čo preukazuje výpis z
obchodného registra žalovaného z 8.2.2012, ako aj výpis zo živnostenského registra žalovaného

z 13.3.2012. Pre žalovaného išlo o bežný obchodný prípad s cieľom kúpené motorové vozidlo
následne predať s podnikateľským ziskom. Počas vykonávania svojej podnikateľskej činnosti v období
2 rokov predal viac ako 200 motorových vozidiel, pričom toto je jediný prípad, v rámci ktorého si
tretia osoba uplatňuje svoje práva k motorovému vozidlu, ktoré žalovaný nadobudol pri vykonávaní
svojej podnikateľskej činnosti a spochybňuje jeho vlastnícke právo. Na základe ponuky pána W. H. ako

vlastníka motorového vozidla predloženej žalovanému na kúpu tohto vozidla vzhľadom k akceptácii tejto
ponuky zo strany žalovaného pristúpili obidvaja účastníci k úkonom smerujúcim k príprave podkladov k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Keďže predmetom kúpy a predaja boli okrem motorového vozidla originálne
doklady k motorovému vozidlu, zabezpečil žalovaný ako budúci kupujúci na vlastné náklady úradnépreklady týchto dokladov, teda originálneho osvedčenia o registrácii motorového vozidla v talianskom
jazyku a originálneho technického preukazu motorového vozidla v talianskom jazyku. Žalovaný dňa
18.5.2010 uzatvoril za vyššie uvedeným účelom, teda za účelom kúpy motorového vozidla a následného

predaja s pánom W. H. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému
vozidlu z pána H. na žalovaného. Kúpna zmluva, na základe ktorej došlo ku kúpe motorového vozidla a
súvisiacich dokladov bola zmluva, ktorú žalovaný použil pri svojej podnikateľskej činnosti a na základe
ktorej kupoval motorové vozidlá. Táto bolo uzatvorená v súlade s príslušnými ustanoveniami podľa §
409 a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení. Teda na základe platne uzatvorenej kúpnej zmluvy

a odovzdania i prevzatia motorového vozidla a súvisiacich dokladov a príslušenstva, žalovaný sa stal
vlastníkom motorového vozidla. Žalovaný bol pri kúpe motorového vozidla dobromyseľný, uskutočnil
všetky dostupné prostriedky, aby sa uistil, že kupujúci je oprávnený motorové vozidlo predať a riadne
zaplatil kúpnu cenu. Z formulácie ust. § 446 Obchodného zákonníka vyplýva, že dobromyseľnosť
kupujúceho sa predpokladá, opak treba dokázať. Uznesením OOPZ Prešov - Juh z 31.7.2011, ktorým
bolo rozhodnuté o prerušení trestného konania vo veci prečinu krádeže začatého na základe podnetu

pána M. L., nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej
osobe, čiže z tohto uznesenia vyplýva, že opak sa nepreukázal. Žalovaný po kúpe motorového vozidla
pristúpil aj k ďalším úkonom potrebným k tomu, aby mohol byť k motorovému vozidlu vydaný platný
technický preukaz a všetky ostatné súvisiace doklady a za uvedeným účelom, aby bolo kupované
motorové vozidlo podrobené kontrole v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Dňa 18.5.2010 podal

žiadosť o preverenie - kontrolu originality predmetného vozidla na príslušnú stanicu technickej kontroly
Oto Z. spol. s r.o., Napájadlá 2/A, Košice. Účelom uvedenej kontroly je zistenie a prešetrenie, či
motorové vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a či je po technickej a
právnej stránke bez akýchkoľvek vád. Výsledok kontroly originality bol, že je predmetné motorové
vozidlo bez chýb a teda bez akýchkoľvek vád. Výsledky tejto kontroly preukazovali, že motorové

vozidlo je právne a fakticky bez vád, na základe čoho pristúpil žalovaný k ďalším úkonom a podal
dňa 18.5.2010 žiadosť o vydanie slovenského technického preukazu na príslušný Obvodný úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, na základe čoho sa začalo správne konanie. Toto
bolo rozhodnutím zo 7.6.2010 prerušené z dôvodu, že vozidlo bolo pozitívne lustrované v pátracích
evidenciách. Následne bolo predmetné vozidlo 2.6.2010 zadržané príslušníkom policajného zboru.

V trestnom konaní vystupoval ako vlastník motorového vozidla a ako poškodený zároveň M. L..
Pozoruhodné je, že v trestnom konaní nebola žiadna zmienka o žalobkyni a počnúc 7.11.2011 sa
ako vlastníčka motorového vozidla cíti žalobkyňa bez akejkoľvek zmienky o M. L., ktorý si uplatňoval
svoje práva ako poškodený v trestnom konaní. Vzhľadom na uvedené žalovaný spochybňuje aktívnu
legitimáciu žalobkyne, pretože ak sa cíti ako vlastníčka počnúc 8.8.2008, žalovaný nerozumie tomu,

prečo svoje vlastnícke práva uplatňoval v trestnom konaní pán M. L. s plným vedomím žalobkyne.
Tvrdenie žalobkyne, že M. L. si uplatňoval svoje práva k motorovému vozidlu ako poškodený preto,
lebo z jeho skladu bolo motorové vozidlo odcudzené, pričom poškodenou a vlastníčkou je žalobkyňa,
považuje žalovaný za vykonštruované a spochybniteľné s cieľom žalobkyne zakryť skutočný stav.
Žalobkyňa preukazuje svoje vlastnícke právo k predmetnému vozidlu dokladom, ktorý označila ako

faktúra o zakúpení motorového vozidla, vystavený 8.8.2008, ktorý bez overeného prekladu nie je úradne
použiteľný. Navyše tento doklad nie je inak podpísaný ani verifikovaný, čo vyvoláva pochybnosti, či ide
o skutočný doklad vydaný 8.8.2008 za účelom prevodu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu.

6. Zároveň žalovaný podal vzájomný návrh, v ktorom žiadal určiť, že on je vlastníkom predmetného

motorového vozidla a to za účelom posilnenia ochrany svojho vlastníckeho práva s cieľom vylúčiť
akékoľvek pochybnosti a právnu neistotu o jeho vlastníctve a taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.
Na pojednávaní 19.6.2012 bol zo strany žalovaného vznesený ďalší vzájomný návrh, a to aby súd
určil, že žalobkyňa je povinná súhlasiť s vydaním predmetného vozidla Ford Mondeo šedej farby - ako
je špecifikované v žalobnom návrhu - z úschovy v prospech žalovaného s tým, že ešte ho upresní.

Žalovaný na pojednávaní dňa 7.2.2013 vzal pôvodný vzájomný návrh späť, žiadal konanie o ňom
zastaviť a upresnil druhý vzájomný návrh tak, že žiada určiť povinnosť žalobkyne súhlasiť s vydaním
predmetného vozidla, preto súd uznesením na uvedenom pojednávaní konanie o vzájomnom návrhu o
určenie vlastníckeho práva zastavil.

7. Žalovaný v konaní taktiež uviedol, že urobil všetky kroky k tomu, aby jeho vlastnícke právo bolo
riadne zapísané a vozidlo podrobil kontrole originality na Stanici originality, kde sa skúmalo, či vozidlo
nemá nejaké vady a či nepochádza z trestnej činnosti. Ďalej žalovaný riadne na Úrade pre cestnú
dopravu a komunikácie, kde sa v prípade dovozu vozidla schvaľuje technický preukaz. Pokiaľ sažalobkyňa skutočne cítila vlastníčkou vozidla, mala si uplatniť toto svoje vlastnícke právo v trestnom
konaní. Žalobkyňa sa nesprávala ako vlastníčka, nakoľko bola nečinná po príchode na Slovensko, ani
neprihlásila svoje vozidlo. Je zaujímavé, že pán L. sa cítil byť okradnutý. Vzhľadom na veľké rozpory

vo výpovediach pána L. a s poukazom na to, že medzi ním a žalobkyňou je vzťah bližší, je o dôvod
viac pochybovať o ich tvrdeniach, keďže z titulu toho bližšieho vzťahu mali byť ich kroky koordinované
a mali o nich vzájomne vedieť. On uvádzal v trestnom spise, že kúpil vozidlo pre seba a dal ho zapísať
pre žalobkyňu, kým žalobkyňa uvádzala, že vozidlo bolo kúpené pre ňu, pre jej podnikateľské účely.
Pán L. celý čas vystupoval ako vlastník a inicioval trestné konanie. Svedkovia p. Z. F. K. spochybnili

tvrdenie žalobkyne, že vlastníčkou bola pani O. a tvrdili, že vlastníkom bol pán L.. Pani O. mohla auto
kúpiť v roku 2008, ale v roku 2010 bol vlastníkom pán L.. Ešte 14.6.2011 podal pán L. sťažnosť
proti vydaniu motorového vozidla žalovanému ako osoba, ktorá sa tvárila, ako poškodená. Žalovaný
je jediným legitímnym vlastníkom. Kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným a pánom H.,
bola riadne zaevidovaná a nachádza sa aj na Stanici originality aj na Obvodnom úrade. Aj zo svedeckej
výpovede p. Z. vyplynulo, že táto zmluva bola predložená ku kontrole originality, bez toho by táto

kontrola ani neprebehla. Pokiaľ ide o preklad z 13.5.2010, nie je na tom nič prekvapujúce, ak spoločnosť,
ktorá má záujem si kúpiť vozidlo, si ešte predtým dá vyhotoviť preklad písomností, ktoré vie, že budú
potrebné pre vykonanie kontroly originality. Zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka
a to podľa vzorovej zmluvy, ktorú žalovaný dlhodobo používa. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie
Najvyššiehosúdusp.zn.4Obo57/2008,ktorépojednávaoochranedobromyseľnostikupujúceho,pričom

dobromyseľne konal už pán H.. Tiež poukazujeme na komentár Beck 9. vydanie k Obchodnému
zákonníku z roku 2004, kde sa v komentári uvádza, že ide o špeciálne ustanovenie, odchyľujúce sa
od princípu, že nik nemôže previesť viac práv ako má v prípade, že je kupujúci dobromyseľný. Taktiež
poukázal na to, že v trestnom spise sú všetky osoby, ktoré prišli do kontaktu s predmetným vozidlom
známe, žiadna nebola zadefinovaná ako osoba, ktorá by vozidlo ukradla, teda došlo k riadnemu predaju.

Dobromyseľnosť vychádza z objektívneho zhodnotenia okolnosti kúpy nakoľko doposiaľ orgány činné
v trestnom konaní nedošli k záveru, že by toto vozidlo pochádzalo z trestnej činnosti. Rozhodujúci je
okamžikkúpymotorovéhovozidlažalovaný,vtedyžalovanýurobilvšetkyúkony,ktorémožnosodbornou
starostlivosťou vyžadovať pri prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu a jediná evidencia
štátom ustanovená a garantovaná je evidencia originality motorových vozidiel, kde sa zisťuje okrem

iných identifikačných znakov aj to, či vozidlá nie sú predmetom trestnej činnosti a či je po nich vyhlásené
pátranie. Žalovaný dal vykonať kontrolu originality vlastníctva práve preto, aby keď zistí nejaký problém,
nemusel odstupovať od zmluvy. Tak to prevenčne urobil pred uzavretím zmluvy. Skúmať vlastnícke
vzťahy k motorovému vozidlu 10 rokov dozadu, to od neho nikto nemôže chcieť. Vozidlo bolo v pátraní
až 20.5. Žalobkyňa nepredložila kúpnu zmluvu, na základe ktorej by nadobudla predmetné vozidlo,

predložila len fotokópiu faktúry, ktorá mala len evidenčnú funkciu a ktorá nezakladá právne vzťahy.
Nepreukázala, že ona zaplatila kúpnu cenu. nepreukazuje vlastníctvo, nemusela byť ani uhradená a
nie je na nej žiadna pečiatka, ktorá by preukázala úhradu. Právna zástupkyňa žalobkyne spochybňuje
predchádzajúce prevody z dôvodu, že nie sú v písomnej forme, no ani žalobkyňa nenadobudla vozidlo
na základe písomnej zmluvy. Pokiaľ je na faktúre uvedená priama úhrada, to neznamená, že bola

zaplatená hneď na mieste kúpna cena. Môže to znamenať aj to, že bola prevedená z účtu na účet,
pretože inak by tam asi nebolo dojednané - prechod vlastníckeho práva zaplatením kúpnej ceny.
Potvrdenie, ktoré predložila žalobkyňa o zaplatení, bolo vystavené v roku 2013 a potvrdzuje, že kúpna
cena mala byť zaplatená 25.8., pričom faktúra je z 8.8. Žalobkyňa tvrdila, že zaplatila hneď v ten deň
vystavenia faktúry, lebo na faktúre je uvedené priama platba v hotovosti, takže to potvrdenie je viac-

menej účelové. Žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu, nakoľko má možnosť
podať aj iný návrh v zmysle ustanovení upravujúcich konanie o úschovách, a to žiadať o nahradenie
súhlasu. Žaloba o určenie vo vzťahu k postaveniu žalobkyne nič nerieši, nakoľko je zrejmé, že tu bolo
niekoľko prevodov vlastníckeho práva k danému motorovému vozidlu, takýto rozsudok nebude záväzný
pre ostatných účastníkov prevodov a môže sa stať, že pán H. sa začne domáhať vlastníckeho práva.

Žaloba o určenie svojím preventívnym charakterom nemôže nahradiť žalobu, ktorá v danej veci by mala
znieť na povinnosť súhlasiť s vydaním motorového vozidla, kde by sa ako predbežná otázka riešila
žaloba o určenie vlastníckeho práva.

8.Právnazástupkyňažalobcuvkonaní uviedla,že predmetnévozidlobolozadržanéPolicajnýmzborom

SR a dané do úschovy a viac osôb si k nemu uplatňuje svoje vlastnícke právo. Tým je preukázaný
naliehavý právny záujem, pretože len u koho bude určené, že je vlastníkom, sa bude môcť domáhať
vydania veci od polície. Obvodné oddelenie policajného zboru Prešov listom z 31.7.2011 usmernilo
žalobkyňu v tomto liste, že má podať žalobu v občiansko-právnom konaní, nakoľko sa žalobkyňa cíti byťvlastníčkou. Ako držiteľ je zapísaný niekto iný. Je potrebné zosúladiť tento stav a preto sa domáhame
našim žalobným návrhom nápravy. Ak by bol zrejmý vlastník, bolo by vozidlo vydané políciou. Je
niekoľko judikátov ohľadne scudzenia motorového vozidla a v ich zmysle nápravným prostriedkom je

len žaloba o určenie vlastníckeho práva. V danom prípade sa ako vlastník tvári a predkladal doklady
práve žalovaný, čiže žalobkyňa spochybňuje jeho vlastníctvo, lebo on je tým, kto tvrdí, že posledný
nadobudol vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu. Vzťah medzi pánom H. a žalovaným
potom bude treba riešiť medzi nimi dvoma. Žalobkyňa nikdy nepreviedla žiadnou kúpnou zmluvou ani
darovacou zmluvou toto vozidlo na inú osobu, preto ak tvrdí žalovaný, že odvodzuje svoje vlastnícke

právo od zmluvy uzavretej s treťou osobou, máme za to, že je potrebné predbežne skúmať platnosť
tejto zmluvy, pričom je potrebné ju skúmať podľa Občianskeho zákonníka, nie Obchodného zákonníka.
Dobromyseľnosť je vnútorný stav človeka. Žalovaný aj pán H. dobre vedeli, odkiaľ to vozidlo pochádza.
Zaujímavé je, že práve 18.5.2010 bola vykonaná kontrola originality. Preklad listín bol však objednaný
žalovaným už 13.5.2010, teda ešte skôr, ako nadobudol predmetné vozidlo a v čase, kedy ešte pán L.
F.ni nebol na Slovensku. Pán Z. nepredložil žiaden doklad o zaplatení kúpnej ceny, ani pán H.. Žalovaný

nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktoré by preukazovali predchádzajúce prevody a skutočnosť, že
vozidlo prešlo kontrolou originality neznamená, že toto vozidlo nemohlo pochádzať z trestnej činnosti.
Páni Z. F. K. nevedeli preukázať, na základe čoho mali nadobudnúť predmetné vozidlo, nesvedčí im
žiaden titul, na základe ktorého by toto vozidlo nadobudli od žalobkyne ako vlastníčky motorového
vozidla. Kontrola originality bola vykonaná skôr, ako mal žalovaný vozidlo vo vlastníctve. S poukazom na

§ 446 Obchodného zákonníka a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 18.1.2012 sp. zn. 28Cdo 2788/2011
musí byť dobromyseľnosť nespochybniteľná. Žalovaný, ktorý má v danom prípade uniesť dôkazné
bremeno, nepreukázal túto nespochybniteľnú dobromyseľnosť, nakoľko bolo poukázané na množstvo
skutočností, ktoré minimálne naznačujú, že konanie bolo účelové. Žalovaný napádal žalobkyňu v tej
súvislosti, že si nevybavila papiere - technický preukaz a osvedčenie o vozidle, v ktorom by figurovala

ako vlastníčka, pričom kupujúci, či už pán H. F. K. vo vzťahu k pánovi Z. túto skutočnosť nijakým
spôsobom bližšie neskúmali, ani ich nezarážala, hoci vozidlo bolo nadobudnuté v roku 2008 a nemali
žiaden doklad o tom, akým spôsobom pán Z. toto vozidlo nadobudol. Dôležitými právnymi úkonmi sú aj
právne úkony, ktoré boli vykonané práve predtým ako mal nadobudnúť motorové vozidlo pán H., pretože
B. H. nevedel preukázať, na akom základe predmetné motorové vozidlo odkúpil. Takisto to nevedeli

preukázať ani pán Z. ani pán K.. Žalobkyňa vysvetlila, z akého dôvodu jej dlhšie časové obdobie trvalo,
prečo motorové vozidlo nedala previesť na seba ako vlastníčku a to z toho dôvodu, že bola tehotná,
avšak žalovaný nijakým spôsobom neskúmal, z akého dôvodu toto motorové vozidlo, ak ho mal vlastniť
pán Z., nedal previesť na seba, keď ho mal nadobudnúť zákonným spôsobom. Už v roku 2010 alebo
2011 bola doložená faktúra žalobkyňou do trestného spisu na rozdiel od žalovaného, ktorého kúpna

zmluva z 18.5.2010 ani koncom roku 2011 v spise doložená nebola.

9. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 27.6.2013 sp.zn. 17C/336/2011-275 tak, že určil, že
žalobkyňa je vlastníčkou osobného motorového vozidla Ford Mondeo bez evidenčného čísla šedej farby
WIN:FOWYXGVPW473391, vzájomný návrh zamietol a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni na účet

jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 1.061,22 eur a štátu trovy konania vo výške 66 eur do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

10. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 16.1.2015 sp.zn. 11Co/832/214-350 zrušil žalovaným
napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvého stupňa. V odvolaní uviedol, že je daný naliehavý právny

záujem žalobkyne na podanej žalobe, tiež aktívna a pasívna vecná legitimácia v spore. K námietke
žalovaného, týkajúcej sa posudzovania dobromyseľnosti žalovaného s odkazom na zákonné ust. § 446
ObZ odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa dospel k predčasným právnym záverom o právach
a povinnostiach účastníkov konania a teda aj otázke nedobromyseľnosti žalovaného pri uzatváraní
kúpnej zmluvnej zo dňa 18.5.2010, uzatvorenej podľa ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka č.

513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov s predávajúcim W. H., ktorý bol v čase predaja vozidla
spoločníkom žalovaného, k záverom pre posúdenie dobromyseľnosti žalovaného nemal súd prvého
stupňa dostatok dôkazov. Vytkol súdu prvého stupňa rozpory v zistených skutočnostiach, týkajúcich
sa nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňou k predmetnému motorovému vozidlu, ktorá v konaní
nepreukázala kúpnu zmluvu, na základe ktorej nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému

vozidlu, a to buď vo forme písomnej, prípadne ústnej s odkazom aj na svedecké výpovede a doklady
svedčiace o jej vlastníctve, ktoré sú rozporuplné, keďže fotokópia faktúry o kúpe motorového vozidla
je zo dňa 8.8.2008 a doklad o zaplatení kúpnej ceny zo 14.6.2013 zase potvrdzoval zaplatenie kúpnej
ceny dňa 25.8.2008 aj keď z jej výpovedí vyplýva, že kúpnu cenu žalobkyňa zaplatila v hotovosti dňa8.8.2008. Doklad o zaplatení kúpnej ceny, vystavený dňa 14.6.2013 predložila žalobkyňa dňa 27.6.2013
a žalovaný spochybňoval hodnovernosť tohto dokladu, vzhľadom na hore uvedené rozporuplné
skutočnostia nemalmožnosťsabližšiekuvedenýmdokladom vyjadriť.Pretoaž nazákladedoplneného

zistenia skutkového stavu veci, týkajúceho sa najmä preukázania vlastníckeho práva žalobkyne je
potrebné posúdiť dobromyseľnosť žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu a vyhodnotiť správanie žalovaného v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k
predmetnémumotorovémuvozidluajehokonanie,ktorépredchádzalonadobudnutiuvlastníckehopráva
k predmetnému motorovému vozidlu, keďže v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy s predmetným motorovým

vozidlom absolvoval kontrolu originality so záverom, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných
komunikáciách a taktiež, že zo štátom vedených evidencií vrátane evidencie odcudzených vozidiel
v ten deň nevyplývali akékoľvek skutočnosti, ktoré by vyvolávali čo i len pochybnosť o oprávnenosti
predávajúceho disponovať s vozidlom a v konečnom dôsledku spochybňovalo ich dobromyseľnosť v
tom, že predávajúci nebol oprávnený s vozidlom nakladať za účelom jeho predaja.

11. Právna zástupkyňa žalobkyne v konaní ďalej argumentovala, že v spise nenachádza kúpna zmluva,
ktorú by podpísal M. L. a v origináli. Navrhla, aby žalovaný preukázal, že vlastníkom predmetného
vozidla,odktoréhomalinadobudnúťJozefZ.F.W.K.predmetnévozidlo,jeináosobaakožalobkyňaaže
vozidlo nadobudli od vlastníka. Pán K. podľa zápisu KRPZ v Prešove zo 4.6.2010 uviedol, že predmetné
vozidlo 3.5.2010 kúpil jeho spoločník od p. Z. F. K., avšak p. Z. M. K. tak urobiť nemohli, lebo p. Rossi bol

od marca do 18.5.2010 mimo územia SR. Nevie, či rozpor v dokladoch, ktoré predložila, preukazujúce,
že zaplatila kúpnu cenu za predmetné vozidlo 8. alebo 25.teho, je podstatné. Pán H. nemá iný doklad,
než že zaplatil Z. 2.500 eur. 4.6.2010 p. K. F. Z. pred KRPZ vypovedali, že vozidlo predali do Košíc B..K.
F. B.. K. uviedol, že kúpnopredanú zmluvu nemá, nakoľko jemu ako predajcovi nie je potrebná, všetky
doklady doloží dodatočne, nakoľko sú na Obvodnom úrade v Košiciach. Z toho možno vyvodiť záver, že

kúpna zmluva z 18.5.2010 medzi p. H. sa žalovaným bola vypracovaná dodatočne. Pán Z. pred súdom
3.5.2012 vypovedal, že či tí, ktorí auto od nich kupovali, ho kupovali ako podnikatelia alebo ako fyzická
osoba ani ktorí z nich to kupoval a ktorí sa vola H.. Žalovaní ssa poistil zmluvou podľa § 446 ObZ, pritom
p. H. nedisponoval žiadnou kúpnou zmluvou, ktorou by preukázal nadobudnutie predmetného vozidla od
vlastníka, hoci ako skúsený spoločník mal skúmať, či ten, od koh vozidlo nadobúda, je jeho vlastníkom.

V zmysle nálezu ÚS ČR sp.zn. IV ÚS 112/01 pri aplikácii ust. 446 ObZ je potrebné strikne vylúčiť
je zneužitie pre iné účelx, než pre ktoré bol stanovený - aby v situáciách, keď existujú o dobrej viere
kupujúceho čo i len malé pochybnosti, kupujúci preukázal, že využil všetky dostupné prostriedky na to,
aby dsa presvedčil, že predávajúci je skutočne oprávnené previesť vlastníctvo k predmetnej veci, to platí
obzvlášť v prípadoch predchádzajúceho použitia dohody podľa § 262 ObZ. P. K. F. Z. nepredložili súdu

ani žalovanému žiaden dôkaz, že za predmetné vozidlo uhradili kúpnu cenu ani žiaden listinný dôkaz
o kúpe ani o ich tvrdením že mal voči nim p. L. dlhy. Podľa potvrdenie bývalého Obvodného úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie z 18.2.2013 pre značný časový odstup nie je možné potvrdiť, či
kúpnopredajná zmluva bola doložená pri podaní žiadosti alebo až pri samotnom spracovaní spisového
materiálu. Takže nie je také jednoznačné tvrdenie žalovaného, že kúpna zmluva bola doložená pri

vypracovaní. To, že motorové vozidlo, ktoré je predmetom tohto sporu, prešlo procesom originality, ešte
neznamená, že to motorové vozidlo nemohlo pochádzať z trestnej činnosti. Keby bol p. L. na Slovensku,
tak by žalovaný nestihol dať vykonať kontrolu originality motorového vozidla. Z akého dôvodu pán H.,
ak kupoval predmetné motorové vozidlo od Hudáka a Bučka (ako osoba znalá a dlhé roky pracujúca v
oblastipredajaanákupumotorovýchvozidiel) netrvalnavyhotoveníkúpnejzmluvy,pričomvidelavedel,

že osoby predávajúce mu predmetné vozidlo nedisponujú dokladom preukazujúcim ich vlastnícke právo
k motorovému vozidlu, alebo vlastnícke právo aspoň jedného z nich. Z akého dôvodu, páni H. F. R..
K.čák , ak sa dostavili do miesta podnikania pánu Hudáka a Bučka za účelom kúpy vozidla, jasne, určite
a zrozumiteľne neuviedli, kto je kupujúcim predmetného vozidla a z akého dôvodu predávajúci nemali
vedomosť komu motorové vozidlo predali a ďalšou nezodpovedanou otázkou je, prečo pán Ing. K. ako

konateľ spoločnosti, ak bol pri kúpe netrval na tom, aby bola uzavretá písomná kúpna zmluva medzi
kupujúcim a predávajúcim, aby v budúcnosti nevznikli pochybnosti, kto komu a za akú cenu predmetné
vozidlo odpredal. V situácii, kedy existujú o dobrej viere kupujúceho akékoľvek pochybností, kupujúci
preukázal, že využil všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa presvedčil o tom, že predávajúci je
oprávnený previesť vlastnícke právo k predmetnej veci a že teda bol skutočne v dobrej viere. Medzi tieto

dostupné prostriedky patrí aj potreba presvedčiť sa akým spôsobom a na základe akého právneho titulu
predmetnú spornú vec nadobudol ten, kto o sebe tvrdí, že je vlastníkom predmetnej veci t.j. nepostačuje
lenpreverenieoriginalitymotorovéhovozidla,pretožepotvrdenímoriginalitynievždyavkaždomprípade
je možné preukázať, že ten, kto motorové vozidlo odpredáva je aj jeho skutočným vlastníkom, zvlášťvtedy, ak nedisponuje osvedčením k motorovému vozidlu preukazujúcim jeho vlastníctvo ani žiadnym
inýmtitulom(kúpnazmluva,darovaciazmluvaapod.)preukazujúcim jehonadobudnutie.Minimálnepán
K. musel mať pri kúpe motorového vozidla ( keďže ho mal podľa vyššie uvádzaného vyjadrenia svedkov

pána Z. F. K. odkupovať práve on) vedomosť o tom, že osoby odpredávajúce predmetné motorové
vozidlo nedisponujú dokladmi preukazujúcimi ich vlastnícke právo k tomuto vozidlu.

12. Právny zástupca žalovaného k tvrdeniam žalobkyne uviedol, že dobromyseľnosť sa preukazuje ku

dňu nadobudnutia vlastníckeho práva a k 18.5.2010 je zrejmá dobromyseľnosť žalovaného z jediného
dostupného dokladu, ktorý v tom čase bolo možné získať - z protokolu originality. Predávajúci mali
originály dokladov z Talianska, 2 sady kľúčov, čo nindikovalo, že ide o osobu oprávnenú s vozidlom
nakladať. Nevidí dôvod riešiť minulé vzťahy, ktoré predchádzali nadobudnutiu a ktoré vyšli najavo až
počas trestného konania, ktoré doposiaľ nie je skončené. Žalobkyňa sama má len kópiu faktúry a
potvrdenie súkromnej spoločnosti o zaplatení, kde sa údaj nezhoduje s tvrdeniami žalobkyne v konaní,

spochybnili, preto je na žalobkyni, aby preukázala jeho pravdivosť, zatiaľ tak neučinila. Poukázal na
rozhodnutia NSSR sp.zn. 1Obdo 29/2006, 4Obo 57/2008 a na skutočnosť, že 31.5.2010 podali žiadosť
o uznanie typového schválenia ES/schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu/iného
zmluvného štátu týkajúcu sa motorového vozidla, čo osvedčuje, že sa snažili auto zapísať do evidencie
a následne 2.6. bolo zadržané. Pán K. bol vypočúvaný 4.6.2010, teda dva dni po tom, ako je pečiatka

na úradu na kúpnej zmluve. V tomto konaní nie sú účastníkmi ani Z. F. K.. Skutočnosti, týkajúce sa
pána L. a všetkých prevodov predtým vyplynuli až z trestného konania, ktoré začalo potom, čo žalovaný
nadobudol motorové vozidlo a to trestné konanie dodnes nie je ukončené s výsledkom, že vozidlo
bolo odcudzené. Spochybňovať vlastnícke právo Z. F. K. nie je predmetom tohto konania. Predmetom
konania je nadobudnutie vlastníckeho práva p. O.. V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie krajského

súdu

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci: Žalobkyňa v konaní vypovedala, že M. L. je jej partner,
másnímdeti.Včase,keďnadobudlapredmetnévozidlo,chodilispoluasirokapolaonatovozidlokúpila

v Tombolini, chcela ho používať pre svoje podnikanie. V tom čase mala prerušenú podnikateľskú činnosť
a plánovala pokračovať v podnikaní. Asi dva mesiace trvalo, kým sa vybavili formality k dovozu auta.
M. L. tiež podnikal, prevažne dovážal z Talianska autosúčiastky za účelom ďalšieho predaja. Vozidlo
bolo na Slovensko privezené asi v novembri alebo decembri 2008. Žalobkyňa sa vtedy dozvedela, že je
tehotná a rozhodla sa, že sa bude v tom čase venovať rodine a nepustí sa znova do podnikania, teda

vozidlo zverila M.. On ho používal, keďže má podľa talianskych predpisov prepravnú značku, ktorá je
viazaná k jeho živnosti a tá je prenosná z auta na auto, aj ho mal vo svojich podnikateľských priestoroch.
Keď došlo k jeho krádeži, boli 3 mesiace v Taliansku. Keď sa M. vrátil na Slovensko, zistil, že mu vykradli
jeho podnikateľské priestory, sklad, kde boli autá, medzi nimi aj predmetné vozidlo, on teda nahlásil
krádež a v tom čase si neuvedomil, že vlastne vozidlo bolo fakturované na jej meno. Ona vozidlo nikomu

nepredala, ani nedarovala. Faktúru o zakúpení predkladala aj v trestnom konaní a bola aj vypočúvaná,
už v ňom vystupuje ako poškodená. S kúpou vozidla jej pomohol M., pretože ona ešte vtedy nevedela
veľmi dobre po taliansky, on už po slovensky celkom dobre rozumel, tak som mu vysvetlila, čo chcem.
On vybral auto, zobral ju na miesto, ktoré vyzeralo ako autobazár, on všetko dohodol, ona potvrdila, že
chce predmetné vozidlo aj ho zaplatila. M. zobral všetky doklady, riešil aj nakladanie vozidla aj všetky

formality. Kúpna zmluva sa nepodpisovala, pretože bola daná faktúra, technický taliansky preukaz aj
odhláška, to všetko bolo v aute a to všetko bolo ukradnuté, dokonca aj s kľúčmi.

14. Svedok M. L. vo svojej výpovedi uviedol, že predmetné auto kúpila jeho priateľka, potrebovala auto
na podnikanie, tak išli do Talianska do bazáru. Na kamióne Autodoprava Ľubotice ho priviezli. Bolo

uskladnené nie v garáži, ale vonku umiestnené na vozíku tak, že ešte za ním bolo iné auto. Asi v polovici
marca išiel do Talianska, kde kôli chorobe blízkej osoby ostal do 16.5., kedy zomrela. Potom prišiel na
Slovensko. Predmetné vozidlo bolo umiestnené v uzavretom areáli, kde mal byť aj strážnik a bol tam aj
alarm. Zistil, že predmetné vozidlo chýba, nevedel pochopiť ako mohlo zmiznúť, keď za ním na vozíku
bolo ešte iné auto, čiže ho museli nejakým vysokozdvižným vozíkom alebo žeriavom vybrať von. Keď

vošiel do skladu, ktorý bol uzamknutý, tak tam bolo všetko poprehádzané a ukradnuté všetko, čo bolo
zaujímavé. Zavolal políciu a nahlásil všetko, čo chýbalo, čiže aj toto auto. Za pár týždňov mu z polície
volali, že vozidlo sa našlo, ale priateľka bola v tom čase v Taliansku. Auto bolo zapísané na ňu, tak na
ňu čakali. Teraz vie to auto je v úschovni. Za to vozidlo zaplatila žalobkyňa aj jej dali faktúru. Na otázkuprečo v trestnom konaní hneď neuviedol, že vlastníčkou vozidla je priateľka, menovaný svedok uviedol,
že preto, lebo bolo u neho, mal ho na starosti, ona ani nevedela, kde je. Najprv to auto bolo v garáži,
kde sa ale brúsi, nechcel, aby sa poškodilo, tak ho dal von. V tom čase sa nepoužívalo, keďže jedna

súčiastka na motore nešla. Keďže má prenosné značky, občas ho používali, ale za jazdy „zdochýňalo“,
tak ho potom prestali používať. Navyše priateľka, keďže mala dieťa, nemala už veľmi času a okrem toho
mala ešte jedno malé auto, ktoré jej v tom čase stačilo. Na polícii pýtali faktúru od vozidla, a on nevedel,
kde má priateľka tie papiere. Tie, ktoré som mal on, tie boli v aute, čiže zmizli aj s autom. Potom ešte
volal do Talianska, aby poslali papiere, oni ich už poslali rovno na políciu. Kľúče od áut mal v skrinke v

areáli, všetky mu zmizli. Tí, ktorí mali ten sklad predtým prenajatý, za to chceli od neho 3.000 Eur, hneď
dal tomu staršiemu 1000 Eur. Prosil ich, aby si odniesli veci, lebo tie priestory potreboval mať voľné,
aj im odniesol nejaké veci k veľkému Tescu a tam dal mladšiemu z nich ďalších 1.000 Eur. Vtedy s
nimi naposledy jednal. Bolo to v r. 2009, možno neskôr. V tom areáli sa zdržiaval aj bratranec p. L. a
ten mu vravel, že tí muži chodili každých 10 dní otravovať, hľadali ho, brali si veci. Tým ľuďom dal až
príliš, zvyšok im už nezaplatil, počul, že vraj hovorili, že za ním pošlú niekoho, aby ho zbil. Predmetné

vozidlo im nedal. Na neúplnej kúpnopredajnej zmluve, ktorú mal podľa tvrdenia p. Hudáka a Bučka ručne
vypisovať a ktorá bola p. L. predložená k nahliadnutiu, podľa výpovede P. L. nie je jeho písmo, už ani
nevie písaným písmom písať. Na ukážku svedok napísal data podľa diktátu sudcu.

15. Svedok W. K. v konaní vypovedal, že mal na Budovateľskej ulici v Prešove sklad stavebného

materiálu, ale jeho firma W. K. - Hudys skončila. Pracoval s pánom Z., ktorý mal svoju firmu, robil s
vozidlami. Keď odchádzali chcel, aby niekoho namiesto seba zabezpečili. Cez známych sa dostali k M.
L. z Talianska, ktorému sa priestory páčili, pracoval v dielni s autami. Tak sa dohodli, že zaplatí odstupné
v dvoch častiach. Prvú časť zaplatil hneď a druhú časť mal zaplatiť do mesiaca, dvoch. Aj keď ich ľudia
upozorňovali, že on je veľmi nedôveryhodná osoba, asi rok trvalo, kým sa dostali k peniazom a to tým

spôsobom, že ich nevyplatil, len im povedal, nech si vyberú nejaké veci, čo tam má a jediné, čo sa
im z toho zdalo, že sa dá predať, bolo predmetné vozidlo. Hodil im papiere a kľúče a rukou vypisoval
zmluvu, ktorú im dal, nasadli do auta a odišli. Potom sa umylo, nafotilo, ponúklo na predaj, pri predaji
p. K. nebol. Po tom, ako menovaný svedok skončil s podnikaním, pomáhal p. Z. vo firme, čo mal pri
Hyper tescu. Auto sa predalo. Z predaja si vykryli straty. Pán L. im dlhoval 3.500 Eur a presne za toľko

sa predalo to vozidlo. Do tej kúpnopredajnej zmluvy p. L. rukou dopisoval dáta, ako svedok videl do
kancelárie, ale do papiera nevidel. Zvykne sa to robiť tak, že potom tie údaje o kupujúcom si vyplní až
ten posledný kupujúci, čiže sa to tam nevypĺňalo. To, že to pán L. nepodpísal, to si svedok ani nevšimol.
Dal nám všetky doklady, ktoré sa ku kúpe dávajú a to veľký technický preukaz, odhlášku, zmluvu, kľúče
a náhradné kľúče. Vozidlo bolo u p. L. na odťahovke v strede a chlap, čo robil pre pána L., ten dal dole

Rover a vyberal veci z Fordu, nezistilo sa kto to bol. Pán Rossi poprel, že mal odťahovku aj že mal
nejaký Rover. Pán L. dlhoval obom (p. K. aj Z.), nakoľko aj keď priestory si prenajímal od majiteľa p. K.,
p. Z. mu dával polovicu nájomného a v týchto priestoroch urobili dielňu, umývačku, kanceláriu, kúrenie
a keď prišiel p. L. ako nový podnájomník, tak sa ho pýtali, či to vybavenie majú demontovať alebo za to
zaplatí odstupné a dohodli sa teda, že mu to nechajú za 4000 Eur. Vyplatil asi 500 Eur po čiastkach.

Všetky dohody boli ústne, ale aj to je dohoda. Oni svoju časť dohody dodržali. Takisto ako oni len na
základe ústnej dohody dali pánovi L. kľúče a všetko to zariadenie a stal sa jeho vlastníkom, takisto, keď
im on odovzdal všetky dokumenty, tak sa považovali za vlastníkov tohto vozidla. Tak sa to obvykle robí,
veď p. Z. s tými vecami robil. Vozidlo predali cez internet, s klientmi sa stretol p. Z. M. O. B.. K.. Vozidlo
bolo odstavené na najrušnejšej križovatke Prešov dlhšiu dobu, jeho fotografia bol na internete, nebrali

to tak, že by auto získali nelegálne.

16. Zo záznamu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, úrad justičnej a kriminálnej polície
zo 4.6.2010 č.p.: KRP-JKP-661-002/2010 k prípadu krádeže predmetného vozidla bola vykonaná
operatívna previerka v autobazáre Top auto v Prešove pri HM Tesco a W. K. F. V. Z. podali k veci

vysvetlenie. Uviedli, že predmetné vozidlo im aj s kľúčmi a dokladmi a dal M. L. niekedy začiatkom mája
2010, nakoľko dlžil V. Z. peniaze za odpredaj zariadenia v sklade v Prešove na Budovateľskej 63, odkiaľ
sa presťahovali. Predložili aj kúpno-predajnú zmluvu s chýbajúcimi podpismi aj menom, komu malo byť
vozidlo predané a ktorú podľa nich sám ručne vypísal M. L.. Vozidlo z Budovateľskej sami doviezli do
autobazáru Top auto a následne odpredali do Košíc p. K..

XX. Z kópie kúpnopredajnej zmluvy, ktorá sa nachádza v predmetnom vyšetrovacom spise vyplýva, že je
formulárová - sú tam predtlačené základné náležitosti zmluvy v talianskom i slovenskom jazyku, pričom
v zmluve boli ručne vypísané predávajúci: M. L., bydlisko: C. da Coselunghe 203, Penna San Giovanni,Macherata, Italia, druh vozidla: nákladné vozidlo - furgon, značka a typ: Ford Mondeo S.W.VAN, vin:
WFOWXXGBBW4V73391, A029254AN04, výkonnosť motora v kW85 kW a nie je podpísaná, datovaná
ani v nej nie je označený kupujúci. Originál sa v spise nenachádza.

18. V svedeckej výpovedi V. Z. uviedol, že p. L. T. I. M. B.. K.Á. preberal priestory, ktoré predtým so
súhlasom vlastníka prerobili a kde mali zdvihák a nejaké ďalšie dielenské zariadenie, dojednali sme sa
na sume 4.500,- Eur, on im vyplatil 500,- Eur, a že zvyšok doplatí. Keďže uplynuli už asi dva roky a
striedavo bol a nebol na Slovensku, tak potom, keď asi pol roka nebol na Slovensku alebo 4 mesiace,

tak volal, že sa chce dorovnať. Došli za ním na Budovateľskú ulicu, povedal, že peniaze nemá, ale
že im dá predmetné vozidlo. Dal im kľúče a zmluvu, ktorá bola rukou písaná, nevšimol si, že nebola
podpísaná. Údaje tam vpisoval p. L. pred ním a povedal mu, že svedok si má potom vyplniť svoje údaje
ako kupujúceho. Žiadny doklad o zaplatení kúpnej ceny nedostali. V tých priestoroch bol vtedy ešte
niekto, kto asi pre p. L. pracoval. Vozidlo svedok s p. K. predali asi po týždni-dvoch dvom mužom do
Košíc za tú sumu, ktorú im dlžil p. L.. Písomne sa to nezachytilo, auto bolo bez ŠPZ-tiek s talianskym

technickým preukazom a s odhláškou a s kľúčmi. Peniaze si s p. K. rozdelili. Vyplatil ich asi „pán, čo stojí
vonku“ (pozn. sudcu - pred poj. miestnosťou čakal na výsluch svedok pán H.). Firma, ktorú mal svedok
s pánom K. už zanikla, takže to predávali ako fyzická osoba a tí, čo to nakupovali, nevie, či to kupovali
ako podnikatelia alebo fyzická osoba, dôležité bolo, že vyplatili peniaze, ani sa nijak neidentifikovali, mali
ich telefónne čísla, asi ich poznal z videnia. Svedok má dom pri Tescu v Prešove, odtiaľ vozidlo odniesli.

19. Podľa výpovede svedka F. Q., pracoval v podstate na tom istom dvore pre spoločnosť GM Motor
ako mal prenajaté priestory p. L. na Budovateľskej 63, kde boli pán Z. M. K. predtým v nájme. Dlhšie
nevidel pána L. - nebol na Slovensku 4 mesiace a raz večer videl, že je otvorená brána do haly a videl
pána Z. F. K., ktorí mu povedali, že prišli po vozidlo, že pán L. išiel priniesť papiere. Jeho nevidel, ani

ako zložili to vozidlo z vozíka, ale keď sa tam vrátil, už bolo zložené. Bolo to asi 3 - 4 roky dozadu (od
výpovede 7.2.2013), asi rok po tom, ako p. Z. F. K. odtiaľ odišli z podnájmu. Pán Z. M. K. naložili do
toho auta 4 pneumatiky - zrejme na prezutie, ktoré k tomu mali asi patriť. Vtedy nevšimol, že by niečo
iné ešte zmizlo. Nikoho iného okrem nich dvoch nevidel. Pána L. videl asi o 4 - 5 dní práve vtedy, keď
mu oznámil, že ho okradli. Svedok mu potom povedal, že som videl pána Z. F. K., že vraj, že si prišli

po auto,ako sa dohodli a z toho, čo rozprával pán L. tak vyplynulo, že sa takto nedohodli, že ho okradli
a že mu zmizli aj kľúče z iných áut.

20. Svedok W. H. v konaní vypovedal, že kúpil predmetné vozidlo pre seba v prešovskom autobazári
vedľa Tesca, ktorý poznal zo svojej pracovnej činnosti. Dohodli sa na kúpnej cene 3.500,- Eur, ktorú

vyplatil, z ruky do ruky si vlastne vymenili vozidlo s príslušenstvom a peniaze. Potom nastali nejaké
skutočnosti doma, tak sa rozhodol vozidlo posunúť spoločnosti, kde bol spoločníkom a keď sa
prihlasovalo to vozidlo, tak sa zistilo, že pochádza z trestnej činnosti. Vozidlo kúpil od B.. Z., ktorý
vystupoval ako majiteľ autobazáru aj ako majiteľ vozidla, svedkovi to bolo jedno. Prítomný bol aj jeho
obchodný spoločník a priateľ R.. K.. B. Z. mu predtým volal, že má pre neho určité vozidlo. Za tých 10

rokov, čo došlo k predaju niekoľko stoviek áut v ich spoločnosti svedok môže povedať, že v zahraničí
je dôležitejšie mať technický preukaz ako kúpnopredajnú zmluvu. Z autobazára odišli na predmetnom
vozidle, pri kúpe vozidla mu boli odovzdané: talianska odhláška - vyradenie z evidencie, technický
preukaz a kľúče. Keď svedok potom predával predmetné vozidlo, asi po dvoch - štyroch týždňoch pred
dvomi rokmi (vypovedal v r. 2012) v apríli alebo máji, mal písomnú zmluvu a dostal i doklad o zaplatení

kúpnej ceny. Na výzvu, aby vysvetlil, ako je možné, že zadávateľom pre overenie originality bol Autodom
13.5.2010 a kúpnopredajná zmluva, ktorú uzavrel s Autodom-om, je z 18.5.2010, svedok uviedol, že
si presne nepamätá postupnosť krokov, ale je možné, že požiadal jeho spoločnosť, aby to overila. V
Autobazáre sa nikdy neukazujú zmluvy, ako nadobudli predávajúci tieto vozidlá a za koľko, takže pri
kúpe nezisťoval, kto bol predtým vlastníkom. Svedok v rámci nadnárodnej spoločnosti kúpil asi 5000

áut a ako súkromná osoba asi 300 áut, a nikdy sa nestretol s tým, žeby bolo vozidlo odcudzené, nevie,
ako by to inak lepšie ošetril.

21. Štatutárny zástupca žalovaného vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že p. W. H. bol v tom
čase spoločníkom v spoločnosti AUTODOM Slovensko, boli spolumajitelia. Predmetné auto kupovali

spoločne na prevádzke pána Z. v Prešove, vozidlo kúpil p. H. ako fyzická osoba do rodiny a že ho
bude aj používať, časom sa ale rozhodol, že ho používať nebude a dohodli sa, že to auto kúpia
ako AUTODOM Slovensko s.r.o. a potom predajú. V rámci svojej profesionálnej praxe zodpovedal za
predaje tisícok áut, bol vrcholovým manažérom jednej nadnárodnej spoločnosti a veľmi dobre poznáprocesy výkupu a predaja áut, je školený, aj vie školiť na kontrolu identifikačných znakov vozidla, či
nevykazuje nejaké známky poškodenia, či je vôbec nejaký predpoklad toho, že auto bolo odcudzené.
Vozidlo nebolo poškodené, malo v poriadku identifikačné znaky, s vozidlom p. Z. odovzdal originál

technickéhopreukazutalianskeho,originálodhláškyzevidencievTalianskuazväzokkľúčov.Potombolo
vozidlo prevezené do Košíc a stálo na ich prevádzke na Južnej triede v priebehu niekoľkých týždňov,
bolo na očiach, čiže akákoľvek pochybnosť alebo náznak toho, že by mohli mať podozrenie, že auto
pochádza z trestnej činnosti, je vylúčiteľná. Štandardný postup je taký, že pri individuálnych dovozoch
auto prechádza tzv. dokumentovou previerkou aj fyzickou na staniciach kontroly originality. K tomu

pristúpili, výsledkom tejto kontroly bolo, že auto je v poriadku či po fyzickej stránke alebo dokumentovej.
Zažiadali na Obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, o vydanie
technického preukazu a tam im bolo oznámené, že auto bolo nahlásené do evidencie kradnutých áut.
S pánom Z. mali dlhodobejšiu spoluprácu, najmä pán H., preto nebol dôvod pochybovať o tom, že by
vozidloneboloriadnenadobudnuté.UTalianovjetoskoropravidlo,želen odovzdanímvozidla,dokladov
a kľúčov sa uzavrie kúpna zmluva. Pán Z. to predával ako fyzická osoba, ale neskúmalo sa, že či to

predáva v rámci živnostenského oprávnenia.

XX. L. Z. v konaní ako svedok vypovedal, že štatutárneho zástupcu žalovaného poznám, avšak nie
nejako bližšie. Je majiteľom spoločnosti AutoBodnár SK, ktorá sa zaoberá kontrolou originality vozidiel.
Kontrolujú pôvod vozidla, zdvojené identifikátory, či nebol vykonaný zásah do výrobného čísla vozidla i

originalitu dokladov a preverujú, či nie je vozidlo v pátraní v rámci Schengenu, našej databázy alebo v
rámci Interpolu. Celý tento postup je stanovený metodickými pokynmi, ktoré sú schválené Ministerstvom
dopravy a zákonom č. 724/2004 Z.z. Predmetné vozidlo prešlo kontrolou s výsledkom: spôsobilé
na premávku, nebol zistený žiaden zásah do identifikátorov vozidla ani, že by bolo v pátraní v rámci
Schengenu alebo v rámci zahraničných evidencií vozidla. V našej databáze sa to nedalo zistiť, pretože

vozidlo ešte nebolo prihlásené do našej databázy. Určite boli predložené originály a to buď faktúra
alebo kúpna zmluva a odhláška z tej krajiny, z ktorej bolo dovezené vozidlo a technický preukaz plus
osvedčenie o evidencii vozidla. V tomto konkrétnom prípade bola predložená kúpna zmluva z 18.5.2010,
kde nadobúdateľom bol AUTODOM, s.r.o. a odhláška z Talianska. Toto vozidlo predtým na kontrole
originality nebolo. Neboli zistené žiadne zmenené identifikátory, ani že by išlo o falošné doklady. V rámci

Interpolu sú online prepojení s evidenciou vozidiel na centrále polície a oni zasa na centrálu Interpolu.
Čiže ak bol vydali certifikát, určite v ten deň nebola nahlásená krádež vozidla. V Taliansku sa neeviduje
odhláška na konkrétnu osobu, ale len odhláška do konkrétnej krajiny EÚ. Bolo preukázané, že toto
vozidlo bolo riadne v Taliansku odhlásené a zaujímal ich iba konečný nadobúdateľ, ten predložil kúpnu
zmluvu. Certifikát kontroly originality sa nedá vydať spätne. Kontrola normálne to trvá do 80 min., ale

v prípade, že je nejaké prerušené internetové spojenie alebo chýbajú nejaké doklady, tak vtedy je to
maximálne do dvoch dní. Robí sa vždy aj fyzická obhliadka minimálne dvoma certifikovanými technikmi,
ktorí sú každý zodpovedný samostatne za každý úkon. Robí sa kontrola i špeciálnymi prístrojmi, ktoré sú
schválené Ministerstvom dopravy. Každé dovezené vozidlo ak ho chce majiteľ prihlásiť, je potrebné, aby
získalo certifikát kontroly originality, ktorý platí 30 dní, čiže v tejto lehote by sa mal potom majiteľ vozidla

prihlásiť sa na vydanie technického preukazu a pre vydanie evidenčného čísla. Ale pokiaľ je vozidlo
dovezené a neplánuje ho vlastník prihlásiť, tak nie je tam žiadna zákonná lehota, v ktorej je povinný
ho podrobiť kontrole originality. O kontrolu originality nemôže požiadať kto na dané vozidlo nepredloží
kúpnu zmluvu alebo faktúru na konkrétnu osobu. Ústna zmluva je u nich neplatná, vyplýva to zo zákona
aj z metodického pokynu. V danom prípade bolo vydané osvedčenie 18.5.2010 o 13:09 min., v tom čase

nebolo vozidlo nahlásené do pátrania, nebolo nahlásené ako kradnuté. Ak by tomu tak bolo, tak by im
systém ani nedovolil ukončiť kontrolu s výsledkom: spôsobilé a boli by povinní to nahlásiť na polícii.

23. Z úradného prekladu - vyhotoveného pre žalovaného 13.5.2010 - faktúry č. 157/55 vydanej
spoločnosťou TOMBOLINI MOTOR COMPANY SPA dňa 8.8.2008 súd zistil, že faktúra sa týka

predmetného vozidla - Ford Mondeo 2.0 TDCI 115 CVkombi podvozok WFOWXXGBBW4Y73391 vtedy
s ŠPZ CS8695PZ a že ako príjemca vozidla je uvedená B. O., B. XX, B., platobné podmienky - priama
úhrada 8.8.2008 5.500 Eur na tlačive s uvedením stručných všeobecných kúpno-predajných podmienok
a pečiatkou TOMBOLINI MOTOR COMPANY SPA. Taktiež z úradného prekladu - vyhotoveného
13.5.2010 - osvedčenia Verejného automobilového registra (v Taliansku) č. 08/A047657R z 8.8.2008

automobilu FORD WAG BWY HJBB 1/A, podvozok WFOWXXGBWW4YZ7339, ŠPZ CS8695PZ súd
zistil, že ako vlastník bol uvedený TOMBOLINI MOTOR COMPANY SPA. Z úradného prekladu z
13.5.2010 technického preukazu - osvedčenie o evidencii vozidla AZ 0367058 automobilu FORD WAG
BWY HJBB1/A MONDEO S.W. VAN - WFOWXXGBWW4YZ7339 súd zistil, že technický preukaz bolzrušený z dôvodu definitívneho vývozu do krajiny EÚ, pričom bol poznačený prevod vlastníctva na W. X.
dňa 31.1.2008 a na SPA TOMBOLINI MOTOR COMPANY dňa 28.7.2008. Podľa úradného prekladu z
25.6.2013 Potvrdenia o zaplatení v hotovosti zo dňa 14.6.2013 vystaveného spoločnosťou TOMBOLINI

MOTOR COMPANY SPA bola potvrdená súd zistil, že uvedená spoločnosť potvrdila, že za predmetné
motorové vozidlo bola vykonaná priama úhrada, to znamená platba vykonaná v hotovosti v mieste
predaja dňa 25.8.2008 a bola potvrdená jej faktúra č. 157/55 z 8.8.2008 vystavená na B. O., B. XX, B.,
na cenu 5.500 Eur za vozidlo Ford Mondeo 2.0 TDCi 115 cv Wagon, VIN: WFOWXXGBBW4Y73391 a
že platba bola vykonaná v hotovosti v mieste predaja dňa 25.8.2008.

24. Z výtisku lustrácie 6.2.2013 na web stránke Živnostenského registra SR ohľadne V. Z. nebol nájdený
žiaden záznam. Podľa výtisku výpisu z uvedenej web stránky zo 6.2.2013 ohľadne W. K. - K. súd zistil,
že uvedený podnikateľský subjekt ukončil činnosť k 28.4.2008.

25. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi Autodom Slovensko, s. r. o. a W. H. súd zistil, že uvedení účastníci

mali 18.5.2010 písomne uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne predmetného motorového vozidla podľa § 409
a nasl. Obchodného zákonníka v platnom znení za cenu 4.000 Eur. V článku V bod. 5. 1 je uvedené,
že zmluvné strany sa dohodli na tom, že obchodnoprávny vzťah založený touto zmluvou sa bude riadiť
príslušnými ustanoveniami obchodného zákonníka. Podľa výdavkového dokladu spoločnosti Autodom
Slovensko, s. r. o. z 18.5.2010 spoločnosť za kúpu F.Mondeo uhradila W. H. 4.000 Eur.

26. Z kúpnych zmlúv, ktoré uzatvoril žalovaný s W. K. 7.1.2010, so spoločnosťou UnitedONE, s. r. o.
zo 6.8.2010 a s W. V. z 19.5.2010, ako aj s Ľ.L. Z. 12.5.2010 súd zistil, že s uvedenými osobami boli
uzavretéobdobneformulovanékúpnezmluvy podľaust.§409anasl.Obchodnéhozákonníkavplatnom
znení na kúpu motorových vozidiel.

27. Podľa výpisu z obchodného registra z 8.8.2012 ohľadne žalovaného, žalovaný vznikol dňa
17.5.2008 a predmetom jeho podnikania je okrem iného kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Podľa výpisu zo
živnostenského registra - výtisku z webovej stránky živnostenského registra ohľadne žalovaného z

13.3.2012 taktiež je ako predmet konania okrem iného uvedené kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Z
webovej stránky obchodného registra súd zistil, že W. H. bol konateľom a spoločníkom žalovaného od
6.10.2009 do 30.6.2011.

28. Z odborného posudku o kontrole originality vozidla vykonanej 18.5.2010 ohľadne predmetného
vozidla súd zistil, že v máji 2010 bola vykonaná kontrola pracoviskom kontroly originality Košice a
výsledok bol, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách bez chýb, vozidlo sa
nenachádza v evidencii - dovoz, pričom ako prevádzkovateľ vozidla bol uvedený Autodom Slovensko, s.
r.o.aakovodičvozidlaW.H..Podľaprotokoluotechnickejkontrolevozidlavykonanou2.6.2010stanicou

technickej kontroly Košice týkajúcej sa predmetného motorového vozidla, vozidlo je na premávku na
pozemnýchkomunikáciáchspôsobilé,lehotaplatnostijedo25.5.2012.Taktiežpodľaprotokoluoemisnej
kontrole motorového vozidla vykonanej 2.6.2010 pracoviskom emisnej kontroly 0120 motorové vozidlo
je na premávku na pozemných komunikáciách spôsobilé, lehota platnosti je do 25.5.2012.

29. Uznesením OOPZ Prešov-Juh z 20.5.2010 ČVS: ORP-1194/JU-PO-2010 bolo začaté trestné
stíhanie za prečin krádeže, pretože neznámy páchateľ v dobe od konca mesiaca apríl 2010 do raňajších
hodín dňa 18.5.2010 vykonal krádež vlámaním do skladu, ktorý sa nachádza v areáli na Budovateľskej
63 v Prešove tak, že nezisteným predmetom a spôsobom otvoril dvere na sklade bez poškodenia zámku,
vošiel dnu, odkiaľ odcudzil okrem iného šesť kusov kľúčov od spínacích skriniek a zo stredu areálu

odcudzil neprihlásené OMV značky Ford Mondeo 2.TDCI striebornej metalízy dovezeného z Talianska
WIN WFOWXXGBBW4Y73391, ktoré bolo umiestnené na prepravnom vozíku a v ktorom sa nachádzal
taliansky technický preukaz, odhlásenie vozidla a ich preklady a rezervné kľúče, čím takto vznikla škoda
pre poškodeného M. L. v celkovej výške 26.500 Eur. Podľa potvrdenia OOPZ Prešov-Juh z 12.3.2013
po ukradnutom predmetnom vozidle bolo vyhlásené pátranie 20.5.2010.

30.Zozápisniceovýsluchusvedka-poškodenéhoz20.5.2010ČVS:ORP-1194/JU-PO-2010ovýsluchu
svedka - poškodeného M. L. súd zistil, že vo svojej výpovedi pán L. okrem iného uviedol, že niekedy
v polovici mesiaca marec 2010 odišiel do Talianska, na Slovensko sa vrátil až 17.5.2010 v nočnýchhodinách. Dňa 18.5.2010 v raňajších hodinách išiel do skladu na Budovateľskej 63 v Prešove, kde prišiel
k vstupným plechovým dverám, odomkol ich kľúčom a vošiel do skladu. Následne si všimol, že v sklade
chýbajú nejaké veci. Medzi nimi aj neprihlásené OMV značky Ford Mondeo, v ktorom boli doklady od

vozidla, teda taliansky technický preukaz, odhlásenie vozidla v Taliansku a ich preklady pripravené na
prihlásenie a taktiež rezervné kľúče. Na uvedenom vozíku bolo naložené taktiež OMV značky Rover75,
ktoré na vozíku ostalo, taktiež nebolo odcudzené OMV značky BMW. Od skladu mal kľúče iba on a
jeho kamarát S. F., ktorý bol v sklade 10.5.2010, ale si nevšimol, či sa predmetné vozidlo nachádza
pred skladom a či tam boli pneumatiky a elektróny, no všimol si, že náradie v sklade bolo. Povedal mu,

že tam bol len na skok vziať nejaké náradie. Taktiež číselnú kombináciu odkódovacieho zariadenia vie
iba pán L., jeho kamarát Eduard a bývalý prenajímateľ V. Z.. Hneď, ako to zistil, bol sa p. L. spýtať v
susedných servisoch, či náhodou niečo nevideli a tam mu povedali, že nič. Na druhý deň sa zase išiel
opýtať a jeden zamestnanec v tom istom areáli, ako má pán L. sklad, v servise s názvom Autoservis
mu povedal, aby sa išiel opýtať lakýrnika. Tak za ním šiel, no ten mu povedal, že nič nevie. Pán L. mal
z neho pocit, že sa stráni, že niečo vie a tak mu povedal, že mu ponúkne peniaze, keď mu povie, kto

ho okradol, aby si to mohol doriešiť. Potom mu uvedený lakýrnik asi o 20 minút povedal, že asi pred
tromi týždňami v mesiaci máj 2010 skončil svoju prácu v Autoservise a keď odchádzal z areálu v čase
okolo 21:00 hod., tak si všimol, že dvere do skladu pána L. sú otvorené a následne sa išiel pozrieť do
skladu, pretože si myslel, že je tam pán L.. Keď prišiel do skladu, videl v sklade bývalého prenajímateľa
Jozefa Bučka so svojím kamarátom, ktorého meno nevedel uviesť, ale ten pán mal okuliare, a videl ich,

ako obidvaja nakladajú do osobných áut veci zo skladu pána L.. Keď sa ich opýtal, prečo to nakladajú,
odpovedali, že je pán L. zadržaný na polícii v Taliansku a že všetko treba vypratať, lebo všetko sa inak
vyhodí, teda oni zoberú všetko, čo potrebujú. Tiež videl, ako vzali z areálu OMV značky Ford Mondeo,
ktoré bolo odcudzené. Pán L. meno toho toho lakýrnika nepoznal, ale jeho OMV má EČV PO-316BG
zelenej farby značky Wolkswagen Polo.

31. Z úradného záznamu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, obvodné oddelenie
Košice-Juh z 3.6.2010 k poskytnutiu informácií k objasneniu skutočnosti dôležitej na odhalenie trestného
činu a na zistenie jeho páchateľa súd zistil, že bol požiadaný R.. L. K. o objasnenie skutočnosti o
odcudzenom osobnom motorovom vozidle značky Ford Mondeo Kombi WIN WFOWXXGBBW4Y73391,

ktorý k predmetnej veci uviedol, že toto vozidlo kupoval jeho spoločník pán W. H. v Prešove v autobazári
asi TOP AUTO (prevádzka pri HM Tesco, majiteľ pán Z.) začiatkom mája 2010 a že on bol prítomný pri
jeho kúpe. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa malo jednať o odcudzené motorové vozidlo, nakoľko auto
malo originál osvedčenie o evidencii vozidla krajiny Taliansko, originál certifikát o vyradení z evidencie
v Taliansku. Auto následne prešlo kontrolou originality, boli urobené preklady do slovenského jazyka

a celá zložka typového schválenia motorového vozidla sa nachádza na Obvodnom úrade v Košiciach
na Hroncovej 13. Vozidlo sa kupovalo asi za sumu 3.350 Eur. Má za to, že toto vozidlo je majetkom
spoločnosti Autodom Slovensko, s. r. o. a nakoľko jeho kúpa bola realizovaná v dobrej viere, vzhľadom
na časový a vecný nesúlad veci má podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu.

32. Zo záznamu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, úrad justičnej a kriminálnej polície
zo 4.6.2010 č.p.: KRP-JKP-661-002/2010 z vykonanej previerky k prípadu krádeže predmetného vozidla
súd zistil, že polícia preverovaním zistila, že vozidlo bolo odpredané Autobazáru Autodom v Košiciach
na Južnej triede 123, kde bola vykonaná previerka a k veci podal vysvetlenie L. K., že vozidlo bolo
odpredané jeho spoločníkovi W. H. pravdepodobne 3.5.2010 a menovaný bol prítomný. Kúpno-predajnú

zmluvu nemá, nakoľko ako predajcovi jemu nie je potrebná a všetky doklady doloží dodatočne, nakoľko
sú na Obvodnom úrade v Košiciach. Vozidlo bolo odkúpené v autobazáre Top auto v Prešove pri HM
Tesco od p. Z. a že nič nenasvedčovalo tomu, že vozidlo je kradnuté.

33. Dňa 2.6.2010 bolo predmetné vozidlo zadržané žalovanému príslušníkom policajného zboru

OOPZ Košice-Juh DU: ORP-871/OPP-JUH-2010 z dôvodu podozrenia, že predmetné vozidlo súvisí so
spáchaním trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ku
ktorému malo dôjsť koncom mesiaca apríl 2010 až 8.5.2010 v areáli skladu na Budovateľskej ul. č. 63 v
Prešove a jeho zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu alebo na rozhodnutie OČTK. Vozidlo
bolo zaistené a následne prevzaté 27.8.2010 pre trestné konanie vo veci krádeže ČVS:ORP-1194/JU-

PO-2010 OOPZ Prešov-Juh. Na základe žiadosti žalovaného zo 7.3.2011 bolo predmetné vozidlo dňa
19.4.2011 v trestnej veci vedenej Obvodným oddelením PZ Prešov - Juh uznesením zo dňa 19.4.2011
ČVS: ORP-1194/JU-PO-2010 vrátené žalovanému, keďže sa u neho v čase zaistenia a jeho prevzatia
dňa 27.8.2010 nachádzalo a pre ďalšie konanie už nebolo potrebné. Uznesením ČVS: ORP-1194/JU-PO-2010 zo dňa 14.6.2011 bolo uznesenie o vrátení veci zo dňa 19.4.2011 zrušené v plnom rozsahu.
UznesenímOOPZPrešov-JuhČVS:ORP-1194/JU-PO-2010z31.7.2011bolovydanéuznesenie,ktorým
bolo prerušené trestné stíhanie začaté vo veci prečinu krádež, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti

oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Voči tomuto uzneseniu podal dňa 12.9.2011
M. L. prostredníctvom svojej právnej zástupkyne JUDr. Farbakyovej sťažnosť a následne Okresná
prokuratúra Prešov dňa 11.10.2011 č. k. 2Pv464/10-32 uznesením vyhovela tejto sťažnosti, predmetné
uznesenie zrušila a poverenému príslušníkovi policajného zboru uložila, aby vo veci znovu konalo a vo
veci rozhodol.

34. Listom z 31.7.2011 OOPZ Prešov-Juh ČVS: ORP-1194/JU-PO-2010 právnej zástupkyni JUDr. Lýdii
Farbakyovej oznámilo, že predmetné motorové vozidlo bolo ponechané v úschove, preto je potrebné
si nárok na toto vozidlo uplatniť v občianskom súdnom konaní. Listom z 12.8.2011 právna zástupkyňa
žalobkyne vyzvala žalovaného na vydanie predmetného motorového vozidla. Listom právneho zástupcu
žalovanéhoz8.9.2011boloprávnejzástupkynižalobkyneoznámené,žepredmetnévozidloniejemožné

vydať, nakoľko je uschované príslušným oddelením policajného zboru a že žalovaný sa pokladá za
legitímneho vlastníka predmetného vozidla.

35. Podľa potvrdenia AUTO BODNÁR s.r.o. z 24.5.2016 adresovaného žalovanému AUTODOM
SLOVENSKO s.r.o. podala dňa 18.5.2010 žiadosť o o preverenie kontroly originality predmetného

vozidla, súčasťou tejto žiadosti bola aj kúpna zmluva z 18.5.2010 uzavretá medzi žiadateľom ako
kupujúcim a p. H. ako predávajúim. AUTO BODNÁR s.r.o. vydala dňa 18.5.2010 k predmetnému vozidlu
odborný posudok o kontrole originality vozidla s výsledkom „vozidlo je spôsobilé na premávku na
pozemných komunikáciách“, bez chýb.

36. Podľa potvrdenia Okresného úradu Košice, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-
KE-OCDPK-2016/025704 z 26.5.2016 adresovaného žalovanému 31.5.2010 AUTODOM SLOVENSKO
s.r.o. podala žiadosť o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla z členského štátu/
iného zmluvného štátu týkajúca sa predmetného vozidlami, prílohou žiadosti bola aj kúpna zmluva
týkajúca sa predaja vozidla medzi žalovanou a pánom H..

37. Podľa odpovedi Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach, odbor
cestnej dopravy a pozemných komunikácií, s pôsobnosťou v obvode Košice z 18.2.2013 adresovaný B.
O., žiadosť o uznanie typového schválenia jednotlivo dovezeného vozidla týkajúca sa predmetného
vozidla bola podaná 31.5.2010 a pre značný časový odstup nie je možné potvrdiť, či kúpno-predajná

zmluva bola doložená pri podaní žiadosti alebo až pri samotnom spracovaní spisového materiálu.

38. Na kúpnej zmluve uzatvorenej medzi Autodom Slovensko, s. r. o. a W. H. sa nachádza pečiatka
Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Košice z 2.6.2010 s pečiatkou, že kópia
súhlasí s originálom.

39. Na žiadosti žalovaného o uznanie typového schválenia ES/schválenie jednotlivo dovezeného vozidla
členského štátu iného zmluvného štátu sa ako príloha uvádza kúpna zmluva, protokol TK EK KO a
rozhodnutie, ZTO. Odborný posudok o kontrole originality vozidla je s uvedeným dátumom kontroly
18.5.2010. Na protokole o technickej kontrole vozidla a na protokole o emisnej kontrole vozidla je

uvedený dátum 2.6.2010.

40. Podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

41. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky
orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

42. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.43. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

44. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Obch. zák. strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá
pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú
formu.

45. Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú

vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

46. Podľa ust. § 446 Obch. zák. kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie
je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel,
že predávajúci nie je vlastníkom a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja.

47. Podľa § 97 ods. 1 Tr. por. ak vec, ktorá bola podľa § 89 vydaná, podľa § 91 odňatá alebo podľa § 92
prevzatá, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie,
vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona.
Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého

právo na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec ponechá v úschove podľa § 94 a osoba, ktorá
si na vec robí nárok, sa upozorní, aby ho uplatnila v civilnom procese. Ak osoba, ktorá je vlastníkom
veci alebo jej oprávneným držiteľom, napriek výzve ju neprevezme, alebo osoba, ktorá si na vec robí
nárok, si tento neuplatní v civilnom procese v primeranej lehote, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa
uloží do úschovy súdu. Na možnosť takého postupu sa musí osoba upozorniť. Vec predá orgán podľa

odseku 4 alebo na základe jeho opatrenia iný štátny orgán alebo právnická osoba podľa § 94 ods. 2,
pričom pri predaji sú povinní postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby vec predali za cenu, za ktorú
sa rovnaká alebo porovnateľná vec v čase a v mieste úschovy obvykle predáva; orgán podľa odseku 4
môže rozhodnúť opatrením o predaji veci iným štátnym orgánom alebo právnickou osobou podľa § 94
ods. 2 len na základe ich predchádzajúceho súhlasu.

48. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore v platnom znení, policajt je oprávnený
zaistiť na vykonanie potrebných úkonov vec, ak má podozrenie, že tá súvisí so spáchaním trestného
činu alebo priestupku a jej zaistenie je potrebné na zistenie skutkového stavu veci alebo na rozhodnutie
orgánu činného v trestnom konaní, alebo na rozhodnutie orgánu v konaní o priestupku alebo ak ide

o vec, po ktorej pátra polícia iného štátu. Policajt neodkladne vydá osobe, ktorej bola vec zaistená,
potvrdenie o zaistení veci s presným opisom veci, ktorý umožní zaistenú vec identifikovať. Zaistenie veci
môže trvať najviac 90 dní, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.z. ak vzniknú pochybnosti o tom, či zaistená vec patrí

osobe, ktorej bola zaistená, alebo ak si na zaistenú vec uplatní právo iná osoba, útvar Policajného zboru
uloží zaistenú vec do úschovy a písomne to oznámi týmto osobám, pričom im v písomnom oznámení
odporučí, aby si v lehote do 60 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia uplatnili vlastnícke právo
alebo iné právo na zaistenú vec na príslušnom súde. Osoba, ktorá si uplatnila právo na zaistenú vec na
súde, je povinná v lehote podľa predchádzajúcej vety oznámiť útvaru Policajného zboru, ktorý zaistenú

vec uložil do úschovy, na ktorom súde si toto právo uplatnila. Po rozhodnutí súdu o vrátení zaistenej veci
oprávnenej osobe je táto povinná uhradiť útvaru Policajného zboru nevyhnutné náklady, ktoré vznikli v
súvislosti s jej zaistením a úschovou, ak súd nerozhodne inak. Ak si osoba na príslušnom súde v lehote
podľa prvej vety nárok neuplatnila, zaistená vec sa stáva majetkom štátu a útvar Policajného zboru ju
neodkladne odovzdá ministerstvu do správy.

50. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Ford Mondeo bez
evidenčnéhočíslašedejfarbyWIN:FOWYXGVPW473391.Žalovanýsazasdomáhalurčeniapovinnosti
žalobkyni súhlasiť s vydaním predmetného motorového vozidla. Takéto uloženie povinnosti implicitne
nahradzuje súhlas povinnej osoby s vydaním požadovanej veci a osvedčuje náhradným spôsobom jej

vôľu aj takto konať.

51. Medzi vlastnícke žaloby možno zaradiť aj žalobu o určenie vlastníckeho práva, pri ktorej treba
preukázať naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu na takomto určení je preukázanátým, že danou žalobou bude odstránený stav právnej neistoty žalobkyne ohľadne jej vlastníckeho práva
k predmetnému vozidlu a v prípade úspešnosti v spore jej policajné orgány, keďže podľa § 159 ods.
2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je pre ne záväzný, budú povinné vydať vozidlo, ktoré je t.č. v

úschove,nakoľkonároknajehovráteniesiuplatňovalajžalovaný.Listomz31.7.2011OOPZPrešov-Juh
ČVS: ORP-1194/JU-PO-2010 právnej zástupkyni JUDr. Lýdii Farbakyovej podľa § 21 ods. 9 zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, oznámilo, že predmetné motorové vozidlo bolo ponechané v úschove
podľa § 94 ods. 1 Tr. por.

52. Žalovaný v konaní tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k predmetnému vozidlu dobromyseľne
na základe písomnej kúpnej zmluvy uzatvorenej 18.5.2010 podľa Obchodného zákonníka s p. W. H.
ako fyzickou osobou-nepodnikateľom, ktorý ho mal nadobudnúť asi 3.5.2010 od p. Bučka na základe
ústnej kúpnej zmluvy. Súd sa teda v prvom rade musel vysporiadať s predbežnou otázkou ohľadne
dobromyseľnosti žalovaného pri nadobúdaní predmetného vozidla. Žalovaný s p. H. písomne uzavreli
kúpnu zmluvu podľa ust. § 409 a nasl. Obch. zák. pričom v čl. V b. 5.1 zmluvy si dohodli, že ich

vzťah založený touto zmluvou sa bude riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Z
formulácie § 446 Obch. zák. vyplýva, že dobromyseľnosť sa u kupujúceho predpokladá, opak treba
dokázať. Zodpovednosť predávajúceho voči doterajšiemu vlastníkovi, ktorého vec neoprávnene predal,
zostáva, samozrejme, nedotknutá. Ako vyvodil Ústavný súd ČR vo svojom uznesení z 28.8.2001 sp.
zn. IV.ÚS 112/01, je vždy nutné, aby v situáciách, keď existujú v dobrej viere kupujúceho sebe menšie

pochybnosti, kupujúci preukázal, že využil všetky dostupné prostriedky k tomu, aby sa presvedčil,
že predávajúci je skutočne oprávnený previesť vlastníctvo k predmetnej veci a že teda bol v tejto
súvislosti skutočne v dobrej viere. To platí obzvlášť v prípadoch predchádzajúceho použitia dohody
podľa § 262 Obchodného zákonníka. Dôkazné bremeno týkajúce sa dobrej viery kupujúceho nesie v
týchto prípadoch vždy on sám. Nerešpektovanie týchto zásad všeobecnými súdmi pri aplikácii § 446

Obchodného zákonníka, by v konkrétnych prípadoch totiž mohlo viesť k ochrane jeho zneužívania
k iných účelom, než pre ktoré bol vytvorený a teda protiústavnosti takto vzniknutých rozhodnutí. K
rovnakému záveru došiel i Najvyšší súd ČR v svojom rozhodnutí z 18.1.2012 sp. zn. 28Cdo 278/2011.

53. V danom prípade súd riadiac sa názorom a pokynom krajského súdu posúdil dobromyseľnosť

žalovaného pri nadobudnutí vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu a vyhodnotil
správanie žalovaného v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidlu
a jeho konanie, ktoré predchádzalo nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetnému motorovému
vozidlu, keď v deň uzatvorenia kúpnej zmluvy s predmetným motorovým vozidlom absolvoval kontrolu
originality so záverom, že vozidlo je spôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách a taktiež, že

zo štátom vedených evidencií vrátane evidencie odcudzených vozidiel v ten deň nevyplývali akékoľvek
skutočnosti,ktorébyvyvolávaličoilenpochybnosťooprávnenostipredávajúcehodisponovaťsvozidlom
a ktoré by v konečnom dôsledku spochybňovali jeho dobromyseľnosť v tom, že predávajúci nebol
oprávnený s vozidlom nakladať za účelom jeho predaja. Vzhľadom na uvedené je potom v zmysle
§ 446 Obch. zák. prelomená zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac práv ako sám má a

žalovaný ako dobromyseľný kupujúci nadobudol k predmetnému vozidlu vlastnícke právo bez ohľadu
na to, či predávajúci bol v čase predaja vozidla jeho vlastníkom. Potom je irelevantné skúmať platnosť
predchádzajúcich prevodov vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu. Navyše krajský súd vo svojom
uznesení taktiež konštatoval, že žalobkyňa v konaní nepreukázala kúpnu zmluvu, na základe ktorej
nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu, a to buď vo forme písomnej, prípadne

ústnej, keď predložila rozporuplné nehodnoverné dôkazy - fotokópiu faktúry o kúpe predmetného
motorového vozidla zo dňa 8.8.2008 a doklad o zaplatení kúpnej ceny zo 14.6.2013 zase potvrdzoval
zaplatenie kúpnej ceny dňa 25.8.2008. Navyše aj skutočnosť, že p. Rossi nahlásil na polícii odcudzenie
predmetného vozidla a v trestnom stíhaní vo veci prečinu krádeže spočiatku vystupoval ako poškodený,
spochybňuje tvrdenie žalobkyne o jej vlastníctve. Po rozhodnutí krajského sudu žalobkyňa nepredložila

žiaden nový dôkaz, ktorý by jej vlastníctvo k predmetnej veci preukazoval ani žiaden dôkaz, ktorý
by vyvracal dobromyseľnosť žalovaného v čase nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému
motorovému vozidlu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a naopak, vyhovel
vzájomnému návrhu, aby zanikli pochybnosti o tom, komu zaistená vec patrí a aby mohol útvar
Policajného zboru vrátiť zaistenú vec žalovanému.

54. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.55. trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov
konania v pomere 100%.

56. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje (ust. § 362 ods. 1 C.s.p.) v štyroch rovnopisoch.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (uvedených v § 127 C.s.p.) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.