Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 10Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513206041
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3513206041.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej

veci navrhovateľa: SG FIX SK, a.s., so sídlom Priemyselná 9050/1, 907 01 Myjava, IČO: 36 269 875,
právnezastúpenýJUDr.KatarínouGalovou,advokátkou,sosídlomE.Belluša6936/10,92101Piešťany,
proti odporcom: 1/. T. O., I.. XX.XX.XXXX, Z. K. XXX/XX, XXX XX W., 2/ B. O., I.. XX.XX.XXXX, K.
XXX/XX, XXX XX W., obaja právne zastúpení JUDr. Jitkou Hasíkovou, advokátkou, so sídlom Jakubovo
námestie 13, 811 09 Bratislava, o náhradu škody 111.538,14 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Nárok navrhovateľa voči odporcovi 1/ z titulu hmotnej zodpovednosti, na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 01.12.2011 a Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.12.2011, uzatvorených

medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom, na podklade inventúry
vykonanej navrhovateľom dňa 02.01.2013 až 22.03.2013 v prevádzke Ž. v W., je daný.

Nárok navrhovateľa voči odporcovi 2/ z titulu hmotnej zodpovednosti, na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 01.12.2011 a Dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 02.04.2007, uzatvorených
medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporcom ako zamestnancom, na podklade inventúry
vykonanej navrhovateľom dňa 02.01.2013 až 22.03.2013 v prevádzke Ž. v W., je daný.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaním došlým súdu dňa 18.06.2013, v spojitosti s podaním došlým súdu dňa 16.07.2013,

sa domáhal, aby súd uložil povinnosť odporcovi 1/ zaplatiť navrhovateľovi 56.269,07 Eur, spolu s 5,50
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 56.269,07 Eur od 21.06.2013 do zaplatenia a uložil povinnosť
odporcovi 2/ zaplatiť navrhovateľovi 56.269,07 Eur, spolu s 5,50 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 56.269,07 Eur od 21.06.2013 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 15.03.2011 uzavrel
navrhovateľ s odporcom 1/ a dňa 15.03.2011 s odporcom 2/ pracovné zmluvy, na základe ktorých
obaja odporcovia vykonávali druh práce - predavač. Odporca 2/ vykonával práce v pozícii vedúceho
zamestnanca. Dňa 01.12.2011 uzavrel navrhovateľ s odporcami nové pracovné zmluvy, ktoré v plnom

rozsahu nahradili pôvodné pracovné zmluvy. Dňa 16.03.2011 uzavrel navrhovateľ s odporcom 1/ a
dňa 02.04.2007 s odporcom 2/ dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 03.01.2013 dal navrhovateľ
ako zamestnávateľ príkaz na vykonanie inventúry v predajni v Myjave. Inventúra sa začala vykonávať
kontrolou vybraného druhu tovaru, pri ktorej sa zistilo, že chýba tovar v hodnote 15.293,20 Eur. Na
základe prvých výsledkov zistených inventúrou navrhovateľ okamžite skončil pracovný pomer s oboma
odporcami pre závažné porušenie pracovnej disciplíny a porušenie povinnosti zamestnanca hospodáriť
riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením,

stratou, zničením a zneužitím a povinnosti nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
Okamžitým skončením pracovného pomeru s odporcami v 1/ a 2/ rade, dňa 03.01.2013, navrhovateľ
zamedzil vzniku ďalším škodám na majetku. Navrhovateľ uzavrel s odporcami uznanie dlhu a dohodu
o jeho splácaní dňa 11.01.2013, pri ktorom sa ustálila výška spôsobenej škody na 11.550,52 Eur.Odporcovia škodu vo výške 11.550,52 Eur navrhovateľovi uhradili. Následne navrhovateľ pokračoval
v začatej inventúre, ktorú ukončil dňa 24.03.2013, pri ktorej zistil celkovú spôsobenú škodu vo výške
124.088,66 Eur. Po úhrade sumy 11.550,52 Eur odporcami tak konečná výška škody predstavuje

112.538,14 Eur. Právne svoj nárok odvodil z § 81 písm. e), § 179, § 186 ods. 1, § 187 ods. 2 a § 189
Zákonníka práce. Navrhovateľ má za to, že konkrétne okolnosti prípadu (výška škody a príbuzenský
vzťah odporcov) dokazujú, že odporcovia konali spoločne a spoločne sa rovnakou mierou pričinili o vznik
škody.

Súd dňa 14.08.2013 vydal vo veci platobný rozkaz a doručil ho účastníkom konania. Odporcovia v
podaní došlým súdu dňa 04.09.2013 podali odpor, v ktorom žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Poukázali, že z návrhu nie je možné zistiť, kedy mala byť vykonaná inventúra, ktoré konkrétne obdobie
bolo kontrolované, ktoré tovary, ceniny a iné predmety tvorili predmet inventúry, kto tvoril inventarizačnú
komisiu, aké boli zistenia týchto komisií a najmä kedy sa začala vykonávať inventúra po skončení
pracovného pomeru odporcu 1/ a 2/. Z podania je zrejmé, že navrhovateľ vykonal inventúru dňa

03.01.2013, po zistení schodku vo výške 11.550,32 Eur ukončil s odporcami pracovný pomer. Poukázal,
že ak sa vykonala ďalšia inventúra, za to nemôžu niesť odporcovia zodpovednosť, pretože v tom čase
nemohli disponovať s predmetmi, na ktoré sa viazala Dohoda o hmotnej zodpovednosti.

Právny zástupca navrhovateľa na nariadenom pojednávaní vypovedal, že vo firme sa robievala raz

ročne inventúra. Dňa 02.01.2013 sa začala ročná inventúra a táto sa začala vykonávať na najdrahších
položkách. Hneď na druhý deň sa zistilo, že je rozdiel medzi účtovnými dokladmi a reálnym skladom
v predajni, pričom zo strany zamestnávateľa došlo k okamžitému skončeniu pracovného pomeru s
odporcami. V rámci tohto ukončenia bola spísaná aj dohoda o uznaní dlhu. K tomuto chce uviesť, že dňa
03.01.2013 nebola ukončená celá inventúra, ale vychádzalo sa len z toho, čo bolo v tom čase urobené,

teda skontrolované položky s najvyššou hodnotu. Po ukončení pracovného pomeru bola prevádzka
zatvorená a navrhovateľ vypísal nové výberové konanie pre nových zamestnancov. Dňa 21.01.2013 do
predajne nastúpil pán O. a p. Č. a s týmito novými zamestnancami sa pokračovalo v inventúre. V rámci
vnútorného šetrenia zamestnávateľ zistil, resp. je presvedčený, že zo strany odporcov dochádzalo k
takému konaniu, ktoré odôvodňovalo skutočnosť, že sa strácal tovar na predajni. Podľa všetkého sa

to dialo dvomi spôsobmi. Prvý spôsob bol taký, že tovar sa vydal aj spolu s účtenkou a následne sa
vykonalo storno, pričom tovar sa už nevrátil do predajne. O tomto máme urobený aj výpis zo systému K2,
kde zamestnanci navrhovateľa pracne povyberali aspoň tie položky, ktoré boli finančne zaujímavejšie.
Ak bude treba, budú v tomto šetrení pokračovať. Ďalší spôsob, ako mohol zmiznúť tovar z predajne, bol
ten, že bol vydaný tovar a aj záručný list, nebol však vystavený pokladničný doklad. Toto si myslí z toho

dôvodu, že po istom čase prišiel zákazník reklamovať predaný výrobok, pričom z účtovníctva zistili, že
tento tovar by sa mal nachádzať na predajni a ešte nemal byť predaný. Inventúra sa robila tak, že sa
zo systému vytlačil zoznam prijatých položiek zo strany odporcov do predajne. Od toho sa odpočítali
položky, ktoré boli účtovne riadne predané a následne sa to porovnalo so skutočným stavom v predajni.
O inventúre bol spísaný protokol z ktorého je zrejmé, že jeho súčasťou sú zápisy v celkovom počte 439

strán. Podľa jeho vedomostí odporcova boli upovedomení o tom, že sa robí inventúra po 03.01.2013 a
ak chceli byť prítomní, mali o to požiadať. Navrhovateľ by sa nebránil tomu, aby odporcovia boli prítomní
pri inventúre.

Odporca 1/ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že robil pre navrhovateľa predavača v predajni v

W.. Do tejto roboty ho dohodil jeho brat, ktorý tam robil predtým. On obsluhoval zákazníkov a vydával
tovar. Všetky účtovné veci, ako aj komunikáciu s centrálou, robieval väčšinou jeho brat. Do predajne im
chodieval rôzny tovar od rôznych spoločností, kde tento preberali a podpisovali preberacie protokoly.
Jedine z firmy W. im chodieval tovar od rôznych firiem. Je to spriaznená firma navrhovateľa. Podľa
jeho názoru tento spor vznikol z toho dôvodu, že nefungoval správne počítačový systém K2. Za jeho

pôsobenia tam boli programátori aj trikrát za rok a snažili sa spojazdniť systém. Niekedy im to trvalo aj
celý deň. Začiatkom roka 2013 sa robila inventúra a v zmysle systému vznikol schodok na tovare. Keď
sa to majiteľ firmy p. Z. dozvedel, tak ich ihneď vyhnal preč a odmietal s nimi komunikovať, resp. odmietol
im dať doklady z inventúry. Bolo podané na nich trestné oznámenie, kde na nich policajti tlačili, aby sa
priznali alebo schodok vyplatili. Keďže si boli vedomí hmotnej zodpovednosti a nemali žiadne argumenty,

pod hrozbu trestného stíhania podpísali dohodu o uznaní záväzku a uznaný dlh celý vyplatili. Neskôr
im vyšetrovateľa, konkrétne p. W. a p. B. povedali, že vo veci nebude sa pokračovať v trestnom stíhaní,
nakoľko išlo o počítačovú chybu. Nesúhlasí s tým, že by čokoľvek vynášali z firmy, je to nepredstaviteľné,
keď vo firme je kamerový systém. On si neviem predstaviť, ako by mohol tovar z predajne vynášať. Opokračovaní inventúry po skončení pracovného pomeru s ním nikto nič nehovoril, viac sa k tomu bude
vedieť vyjadriť jeho brat. On je odvtedy nezamestnaný. Zdá sa mu, že p. Z. za ním bol aj osobne. Pamätá
si na jeden prípad, keď majiteľ si priniesol so sebou nejakých iných managerov z iných firiem a pobrali

sa odtiaľ nejaké píly bez toho, aby sa to zaevidovalo. Čo sa stalo s tým neskôr, k tomu sa nevie vyjadriť.
Na iné si už nepamätá.

Odporca 2/ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že do predajne nastúpil dňa 01.04.2007 ako radový
predavač. Predtým tam bol napr. s ním B. O. a S. N., ktorí s navrhovateľom ukončili pracovný vzťah.

Potomtammohlobyť4a5 ďalšíchľudí,anakoniecprišieljehobrat.Kukoncuzastávalpozíciuvedúceho
predajne, tzn., že tovar predával. Mal na starosti príjem a výdaj faktúr. Mal na starosti peniaze, riešil
servis pre zákazníkov, napr. pre K.. Zostavoval mesačné uzávierky a tieto odovzdával na centrálu. Ak
si dobre pamätá, za jeden mesiac mohli mať okolo 1.000 platiacich zákazníkov a tržby boli pomerne
premenlivé v závislosti od ročného obdobia. Január býval spravidla najslabší, kde horko ťažko mali obrat
3.000,- EUR. Potom sa to postupne zlepšovalo. Priemerne mohla mať prevádzka obrat okolo 6.000,-

EUR až 7.000,- EUR mesačne. Jeho najlepší mesiac bol 23.000,- EUR. Namietol správnosť inventúry,
nakoľkomávedomosť,žesystémK2jenespoľahlivý.Zistilismetosúčtovníčkou,keďvzmyslemesačnej
uzávierky z pokladne bol napr. obrat 16.500,- EUR a podľa K2, čo by malo ísť o totožný systém, bol
mesačný obrat len 15.900,- EUR. Zistili, že K2 pri niektorých malých faktúrach tieto neberie do úvahy a
boli nútení si pokladničné bločky kontrolovať so systémom K2. Z dlhodobého hľadiska je to nemožné,

najmä keď máte mesačne 1000 zákazníkov a kopec inej roboty. K možným únikom tovaru materiálu
chce uviesť, že storná sa robili len z bežných dôvodov, ako napr., že zákazník zistil ešte v ten deň,
že zobratý tovar nie je v poriadku alebo potreboval bloček vystaviť na firmu a pod.. Alebo sa stal aj
taký prípad, že pokladňa nešla a vystavovali paragón. Preto sa mohlo stať, že niekto mal len záručný
list a nemal pokladničný doklad. Aj teraz robí predavača v železiarstve a môže povedať, že často krát

zákazníci odmietnu alebo zabudnú si zobrať bloček a je samozrejmé, že ho potom neskôr nevedia
predložiť. Čo sa týka rušenia iných prevádzok, k tomu chce uviesť, že majiteľ mal prevádzku aj v Z.
B. Z., ktorú uzavrel a tovar z tejto prevádzky sa rozdelil. Jeden išiel do W. a jeden do W.. Tento tovar
prišiel jednorazovo, pričom majiteľ im povedať, že ho majú dať do predajne a tovar predať. Boli určité
snahy tento tovar zapísať do K2, ale nebolo to vôbec jednoduché, pretože určité tovary nemali svoje

kódy. Keď si pozrel zoznamy, tak namietol napr., že je tam pod písmenom J tesnenie, ktoré podľa jeho
názoru nemohli sedieť, pretože ich nepoznali ani oni na predajni. K samotným inventúram chce uviesť,
že posledná kompletná inventúra sa robila v roku 2008 - 2007 a robili ju jeden mesiac. Išlo o pomerne
náročnú prácu. V roku 2009 až 2012 sa robili len čiastočné inventúry, ktoré trvali 4 - 5 dní. Nevie si ani
predstaviť, ako mohli noví zamestnanci robiť inventúru, ktorí nepoznajú tovar a už vôbec nie ich kódy.

Preto im to možno trvalo aj dva mesiace. Na druhej strane zaujímal sa o túto predajňu a zákazníci mu
hovorili, že predavači nie sú ešte oboznámení s celým svojím tovarom, resp. nevedia robiť poriadne s
počítačom. Namietol správnosť vykonanej inventúry, a to čo do jednotlivých položiek, ako aj to, kto túto
inventúru robil. Čo sa týka storno pokladničných dokladov, tak k tomuto chce uviesť, že tak sa takýto
prípad vyskytol, tak tieto pokladničné bločky scvakol dokopy a takto to ostalo pre neho na predajni pre

prípady daňovej kontroly. On žiaden materiál z predajne nevynášal. Uznanie dlhu podpísal z dôvodu,
že mal v tej dobe hmotnú zodpovednosť a chcel mať s majiteľom p. Z. pokoj. Je to človek, ktorý sa súdi
nielen so ním a vie, že nie je ani prvý, ani posledný, čo sa s ním zle rozišiel. Je pravdou, že p. Z. po
rozchode ho navštívil v novej prevádzke, kde pracuje ako predavač, a kde sa mu vyhrážal, že ho dá
zavrieťasmialsamu.Mnetonestojízatosnímsasúdiť,aletiežsinedápošpiniťsvojemeno.Kmankám

by chcel ešte uviesť, že nie sú jediní zamestnanci, voči ktorým bola vyvinutá hmotná zodpovednosť. Vie,
že za posledné 2 roky sa riešili problémy aj na centrále, kde bolo napr. zistené asi 15.000,- EUR manko
a zodpovední zamestnanci sa k tomu nie že nevedeli vyjadriť, ale ani nevedeli, kde stratený tovar má
byť. Myslí si, že pri riešení tohto problému bola prítomná aj pani právna zástupkyňa a vie, že tieto kvázi
chýbajúce peniaze sa zamestnancom strhávajú z platu. Ak si dobre pamätá, tak z Z. sa doviezlo 17 paliet

tovaru, pričom on z toho dostal 8 paliet a tieto sa po palete vozili priamo k nim z centrály do predajne.
Centrála je od nich vzdialená asi 1 km. K tomuto by sa vedel vyjadriť aj p. B., ktorý v tom čase bol vedúci
predajní. Vie, že sa spísali aj nejaké protokoly, tieto ale podľa jeho názoru neboli kompletné. Pamätá si,
že upozorňovali s p. B., že tento tovar nesedí s tým, čo je napísané v počítači. Pri stretnutí s p. Z. v novej
predajni sa pán Z. nezmieňoval, že sa pokračuje v inventúre, resp.. že schodok bude ešte vyšší. Po

skončení pracovného pomeru nechodil do predajne navrhovateľa. V minulosti v rámci inventúr sa zistili
manko okolo 200,- EUR. Mali s majiteľom dohodu, že manko nesmie presiahnuť 300,- EUR. Upozornil,
že inventúry v minulosti neboli hĺbkové, ale sa to vykonávalo len na tých najdrahších hodnotách. Systém
K2 vykazoval určitý tovar, ktorý neobjednal alebo neprevzal. Pamätá si, že si našiel v systéme, že by malmať na predajni 500 schránok. Keď si rozklikol kartu, tak tam našiel, že tam bol len príkaz presunu tohto
materiálu na jeho predajňu, ale nebola tam napr. jeho objednávka, čomu vôbec nerozumel. Uviedol, že
v systéme bolo 7000 položiek. Poukázal, že jeden starý zákazník v novom zamestnaní za ním bol a

hovoril mu že od bývalého zamestnávateľa dostal lišty na motorovú pílu. Nevie ako sa takáto vec môže
urobiť počas inventúry. Podľa neho, keď sa robí inventúra, tak sa nesmie tovar vydávať z predajne von
a naopak.

Navrhovateľ na nariadenom pojednávaná vypovedal, že podniká od roku 1996 ako fyzická osoba, asi

od roku 2000 sa pretransformoval na s.r.o. a asi od roku 2005 na akciovku. je jediným akcionárom.
Na Slovensku firma má asi 41 zamestnancov. Majú pobočky v okolitých krajinách. Celkový počet
zamestnancov je okolo 70. Majú vlastné priestory, logistiku zabezpečujú si interne. V najlepších rokoch
bol obrat firmy 12.500.000,- EUR ročne, teraz je to okolo 10.000.000,- EUR. Obrat z firmy, v ktorej
pracovali odporcovia predstavoval asi 1 % z obratu firmy. Má veľkosklad spojovacích materiálov a
náradia. Nakupuje asi od 50 dodávateľov a má približne 600 obchodných partnerov. Vzhľadom na to,

že chcel podnikateľsky konkurovať, tak si vytvorili ISO v roku 2008 a obeh tovaru riadi cez komplexný
informačný systém K2. Za tento systém zaplatil asi 100.000,- EUR. Odporcovia prichádzali do styku s
logistikou maximálne s dvomi ľuďmi a možno s ekonómom. Mali oprávnenie do systému K2 s vlastným
heslom. V rámci systému K2 majú 22 licencií, tzn., že zo všetkých zamestnancov majú len 22 prístup.
Každý má svoje vlastné heslo. Odporcovia boli preškolení na systém K2, a teda bolo im zrejmé ako

tento systém funguje. Odporcovia mohli dostať tovar do svojej prevádzky dvomi spôsobmi. Oba však išli
cez K2. Jeden bol externý, tzn., že cez dodávateľa zadali objednávku a túto zapísali do K2. Keď tovar
prišiel, boli zodpovední za to, že sa to objavilo v K2. Obdobný postup je aj v prípade, keď odporcovia
nezabezpečovali tovar cez externého dodávateľa ale priamo z nášho skladu. V takom prípade bola
zasielaná interná objednávka a vec sa rovnako zapísala, keď prišla na prevádzku. Čo sa týka tohto

prípadu, tak vypovedal zo širšia. Okrem W. mali v tom čase prevádzku v Z. B. Z. a v W.. Po uzatvorení
vianočného predaja robili pravidelnú inventúru. V rovnaký deň sa začala inventúra v W. aj v W.. On prvý
deň bol v W., druhý deň sa chystal navštíviť W.. Zo systému K2 mu bolo zrejmé, že nastal určitý pohyb
tovaru bez toho, aby sa niečo predalo. To vydedukoval z toho, že napr. istý typ vŕtačky sa kúpil v máji a
rovnaký typ aj v júni a v tomto období nebol zaevidovaný žiadny predaj. Prešiel si hlavne náradie W. a

K. a mal aj nachystanú excelovskú tabuľku od najdrahších strojov až po tie najlacnejšie. Keď prišiel do
predajne, tak komunikoval s odporcom 2/. Predložil mu svoju tabuľku a žiadal ho, aby mu ukázal tovar
na predajni. Keď sa tovar nenašiel, tak odporca 2/ mu povedal, že náradie nechal zákazníkovi a že je
ťažká doba, že to ešte nezaplatil. To isté opakoval aj pri druhom náradí. Keď toho bolo viac, postupne
začal rezignovať a povedal, že tovar nemá. V ten deň behom hodiny až hodiny a pol zistil, že mu chýbalo

86 kusov rôzneho náradia. Vtedy premýšľal, čo urobí. Prvoradé bolo, aby odporcovia už nemali kľúče od
predajne a nevznikala mu ďalšia škoda. Okrem toho sa vec rozhodol riešiť aj prostredníctvom polície.
Rozhodol sa s odporcami okamžite zrušiť pracovný pomer. Ďalší dôvod, prečo si myslí, že odporcovia
sú zodpovední za stratu tovaru, je upozornenie jeho ekonómky na stav zásob v tejto prevádzke. Kým k
31.01.2012 bola účtovná hodnota zásob vo výške 173.000,- EUR, k 31.12.2014 už to malo byť 211.000,-

EUR. Upozornil, že v roku 2012 nerušili žiadnu prevádzku, a teda nemohli skokovito narásť zásoby v
niektorej z jeho prevádzok. Ďalej uviedol, že mesačný obrat v prevádzke v W. mohol byť 15.000,- EUR
bez DPH, teda ani v tomto smere nebol dôvod navyšovať množstvo materiálu v prevádzke. Okrem toho
inventúry sa robia aj v iných prevádzkach, pričom odchýlka je v desiatkach EUR, maximálne 200,- EUR.
Okrem toho v zmysle vlastných smerníc pri inventúre sa nemôže zistiť väčšia odchýlka, ako je 0,05 %

obratu z tejto prevádzky. V tomto prípade to mohlo byť aj 50%. Prečítal si zápisnicu z predchádzajúceho
pojednávania a chcel by sa vyjadriť k inventúram, ktoré sa mali robiť na prevádzke v W.. V zásade na
týchto inventúrach nebýva, je však vyčlenený 1 týždeň na to, aby sa všetko skontrolovalo. A aby sa
urobilariadnainventúra,tzn.ženieibačiastočnánanajdrahšítovar.Akodporcovianamietali,žesarobila
len čiastková inventúra, za toto nemôže on niesť zodpovednosť. Ich povinnosťou bolo preveriť všetky

zásoby a poukázal, že keď sa inventúra skončila, tak odporcovia podpísali, že vykonali riadnu inventúru.
Riadnu inventúru vykonávajú všade, tzn. nielen na W., ale aj na centrálnom sklade. Čo sa týka systému
K2 a evidencie materiálu, tak na 99,90 % je tam tovar, ktorý je určený na predaj. Možno, že sú tam nejaké
kľúče alebo náhradné diely, ktoré sú určené pre prevádzku, alebo regále. Je to však minimum. Napr.
tieto kľúče slúžili na to, že v tejto prevádzke sa poskytoval aj servis motorových píl a kosačiek. Materiál

bol určený len pre konečného zákazníka. Dochádzalo však aj tomu, že tovar si prevádzky medzi sebou
vymieňali. Toto sa však mohlo udiať len na základe internej objednávky medzi prevádzkami a malo sa
to vyznačiť v K2. Ak toto sa nestalo, tak došlo k porušeniu pracovných povinností, začo on nemôže
zodpovedať.Dňa03.01.2013došlokokamžitémuskončeniupracovnéhopomeruodporcov1/a2/počasinventúry. Inventúry sa zúčastnili štyria ľudia a on. On nebol súčasťou inventúry, konal len námatkovo na
vybrané náradia. Pamätá si, že okrem odporcov tam bol prítomný aj W. Š. a ešte možno ďalší pracovník.
Dňa 02.02.2013 sa začala inventúra, ktorú on zriadil. Keďže pôvodná inventúra zo dňa 03.01.2013 a

bola pozastavená pri zistení rozdielov. Odporcovi 2/ boli zobraté kľúče z predajne a bola zriadená nová
inventúrna komisia, ktorej členom bol on ako predseda, W. O., W. Č., V. Z. a B. W.. Členovia komisie boli
jeho zamestnancami. Vnútorná smernica na vykonanie inventúry ako taká neexistuje. Kontrola sa robila
na základe jeho inštrukcií, ktoré už boli odporcom známe, nakoľko to robievali aj v predchádzajúcich
rokov. Okrem zamestnancov z predajne sú prizvaní aj iní zamestnanci z inej predajne, a takto robia v

pároch. Vytlačia sa z K2 zoznamy tovarov a následne sa ručne vyznačuje, ktorý tovar tam je a ktorý nie
je, resp. rieši sa to podľa počtu kusov. Ceny tovaru boli stanovené v skladovej hodnote, tzn., prakticky za
nákup. Rozdiel medzi nákupnou a skladovou cenou je v tom, že u istých položiek ekonómka rozpúšťa
ďalšie náklady spôsobené kúpou tovaru do skladových cien. Napr. ak sú zvýšené náklady za dopravu,
resp. iné poplatky a ďalšie náklady. Čo sa týka tejto prevádzky, sa to prakticky ani veľmi netýka. Náklady
spojené s nákupom sa rozpúšťajú len pri veľkých objednávkach. Cenu, ktorú sme stanovili, je bez DPH,

keďže s DPH nie je problém, máme ju vyriešenú. Inventúra sa robila tak, že sa fyzicky všetko odpočítalo
a zapísalo a porovnalo so systémom, čo je zapísané v K2, pričom poukázal, že rozdiel zistili priamo z K2.
Určite s robila riadna inventúra pred rokom 2013. Jeho firma podlieha auditu, a teda si nemôže dovoliť
nerobiť inventúru. Nevie sa vyjadriť s akým výsledkom a kedy presne bola vykonaná. Vie to zabezpečiť
a taktiež o tom predložiť doklady. Predpokladá, že hodnota materiálu v prevádzke bola okolo 170.000,-

EUR, nakoľko má tu doklad od účtovníčky, ktorý už spomínal, k 31.01.2012. Nevie, kedy odporcovia
nastúpili do pracovného pomeru, ale v deň, keď nastúpili do pracovného pomeru, sa nerobila inventúra.
V deň nastúpenia do pracovného pomeru sa podpisovala aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti. K tomu
uviedol, že odporcovia každoročne boli prítomní pri inventúrach, teda nevie, v čom je problém.

Odporca 2/ k prednesu navrhovateľa uviedol, že sa nerobila riadna inventúra pred ich odchodom, i
keď možno sa navrhovateľ kryje tým, že má niečo podpísané. Je nereálne, aby sa 2.500 položiek
prekontrolovalo za 4-5 dní. Poukázal, že keď sa robila inventúra po nich, tak sa vykonávala niekoľko
mesiacov, teda nie 4-5 dní. Ďalej by chcel uviesť, že tí, čo po nich vykonávali inventúru, boli zúfalí a bol
v tejto prevádzke im ešte niečo dovysvetľovať a pomôcť im. Videl tam aj iných ľudí, ako tých, ktorí sú

zapísaní na protokole o vykonaní kontroly. Poukázal, že ani 4 ľudia nedokážu spraviť riadnu inventúru
ani za niekoľko mesiacov.

Navrhovateľ k prednesu odporcovi 2/ uviedol, že previerky robievajú v každej prevádzke a v W. má
prakticky skladovo rovnakú prevádzku ako v W., pričom tam nebol s kontrolami žiaden problém. Nevie

sa vyjadriť, prečo dnes sa argumentuje tým, že sa to nedá stihnúť, keď inde sa to stihnúť dá. Je pravdou,
že inventúra skončila až dňa 22.03.2013, to však neznamená, že sa inventúra robila 3 mesiace v kuse.
Po odchode odporcov musel hľadať nových zamestnancov, čo mu mohlo trvať aj mesiac. Boli prizvaní
ďalší dvaja zamestnanci z iných prevádzok a jemu už bolo jedno, či bude zatvorená prevádzka o jeden
alebo dva týždne dlhšie. Jeho záujmom bolo prešetriť celý prípad.

Právny zástupca odporcov na nariadenom pojednávaní vypovedal, že dohodu o hmotnej zodpovednosti,
tak vo vzťahu k odporcovi 1/, ako aj k odporcovi 2/, považuje za neplatnú pre jej neurčitosť a
nezrozumiteľnosť. Neurčitosť vidí v tom, že táto určuje individuálnu hmotnú zodpovednosť tak odporcu
1/ ako aj odporcu 2/, pričom v návrhu sa navrhovateľ odvoláva na ustanovenia upravujúce spoločnú

dohodu o hmotnej zodpovednosti a argumentuje tým, že odporca 1/ a odporca 2/ sú zodpovední za
výsledok inventúry aj po skončení ich pracovného pomeru a to vzhľadom na ustanovenie § 184 ods.
3 Z.p., ktorý sa však viaže len na spoločne hmotne zodpovedných pracovníkov. V dohode o hmotnej
zodpovednosti odporcu 2/, je uvedené pracovné zaradenie predavač, ale v návrhu sa uvádza, že ide
o vedúceho predajne. V článku 8 sa v obidvoch dohodách o hmotnej zodpovednosti ( u odporcu 1/ a

2/) uvádza, že zamestnanec potvrdzuje, že je oboznámený s prácami a predpismi potrebnými na riadny
výkon funkcia vodiča na mieste, ktoré zastáva, ale v obdivoch týchto dohodách sú funkcie uvedené
ako predavač. Pokiaľ ide o samotný predmet dohody o hmotnej zodpovednosti, tento je vymedzený
absolútne neurčito, a to z toho dôvodu, že sa neuvádza, kde má byť zverený tovar. t.j. v akej prevádzke.
Neuvádza sa, že má ísť o tovar, ktorý podľa zákona mal byť uvedený v inventúrnom súpise vykonanom

v rovnaký deň, ako mala byť podpísaná Dohoda o hmotnej zodpovednosti. Ďalej v predmete je uvedený
majetok v súvislosti s vykonávaním svojej funkcie, pričom majetok ako taký nemôže byť predmetom
dohody o hmotnej zodpovednosti, ak samotný tovar, tak ako je vymedzený, je absolútne nešpecifikovaný
a neurčitý. Pokiaľ poukázali na zmätočnosť predloženej dohody o hmotnej zodpovednosti a v návrhu,ktorý sa odvoláva na spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, poukázal na článok 7 obdivoch týchto
dohôd, ktoré sú svojím obsahom úplne totožné a uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom 1/ a
2/ došlo k dohode v tom zmysle, že dohoda zaniká dňom skončenia pracovného pomeru a účastníci

sa zaväzujú pred zánikom dohody vykonať inventúru na zverených hodnotách, keďže odporca 1/ a 2/
nemali uzatvorenú spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Pre uplatnenie nároku na náhradu škody
je možné brať za relevantné len výsledky inventúry vykonanej ku dňu zániku skončenia pracovného
pomeru. Z tohto pohľadu súpis inventúry vykonanej dňa 21.01.2013 je právne irelevantný, pretože by
sa mohol viazať len na pracovníkov, u ktorých existuje spoločná Dohoda o hmotnej zodpovednosti a

nie individuálna tak, ako je to v danom prípade. K otázkam uplatnenej výšky škody a zmätočnosti pri
posudzovaní tohto nároku uviedol, že v predložených dohodách sa uvádza, že zamestnanec je povinný
nahradiť plnú výšku škody, čo by v ich konkrétnom prípade predstavovalo, že obidvaja musia zaplatiť
celé vzniknuté manko. Táto skutočnosť jasne nasvedčuje tomu, že predmetná dohoda bola uzatvorená
nesprávne, nakoľko v predajni pracovalo viacej zamestnancov a mala byť uzatvorená spoločná Dohoda
o hmotnej zodpovednosti. Odkaz na náhradu škody, tak ako je uvedený v návrhu na začatie konania, sa

viaže len na všeobecnú zodpovednosť ( tzn., že O1/ a O2/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť
škodu a nemôže sa viazať takéto rozdelenie náhrady škody na hmotne zodpovedných pracovníkov). Z
týchto dôvodov považuje dohodu o hmotnej zodpovednosti za neplatnú.

Navrhovateľ k prednesu právneho zástupcu odporcu uviedol, že čo sa týka dohody o hmotnej

zodpovednosti, robil ju jeho predchádzajúci právny zástupca. Nevie si predstaviť, že by on mal záujem
na úkor odporcov sa obohatiť. Zistili, že sa robievali storná minútu po nákupe, a teda má za to, že
dochádzalo ku škode na strane navrhovateľa, tzn., že pokladňa sedela, ale niektoré položky neprešli
cez pokladňu, ktoré boli predané.

Odporca 2/ uviedol, že na č. l. 123 je tovar pod I.-XXX-M. - stojan na náradie 255x125 cm, ktorý je stále
v predajni a teda nemal by zaň zodpovedať a pod. Ďalej namietol, že tento materiál nebol ani predajný.
Slúžil len na propagáciu produktov. Poukázal na č.l. 71, je napr. pod číslom XXXXX J matica M4, pričom
je tam číslo 1049 s hviezdičkou. Tento údaj tam zapisovali ona išlo o hodnotu, teraz nevie sa vyjadriť
či už naviac alebo najmenej. Toto vyznačovali v prípade, keď prišiel napr. tovar z prevádzky z Z. a

evidencia nebola totožná so skutočnosťou. Takýchto údajov bolo viac. Možno by sa k tomu vedel vyjadriť
p. B.. Nie je si však celkom istý. Je to už dávno. Poukázal na č.l. 64 pod NZZ-21-CN, kde sú uvedené
háčiky na regál. Ide o nepredajný tovar. K tvrdeniu navrhovateľa, že hodnota skladových zásob narástla
o 40.000 EUR je podľa neho sporná, lebo napr. aj podľa niektorých položiek, ktoré by mali byť v sklade,
je uvedená príliš vysoká hodna. Napr. kotúče, ktoré majú hodnotu 0,20 EUR a bolo ich tam 60 je suma

vyše 1.000,- EUR, čo je nereálne. Tým chce preukázať, že systém podľa neho nefunguje pri stanovení
cien správne alebo systém možno funguje správne, ale informácie do systému boli zadané chybne.

Odporcovia v podaní došlým súdu dňa 27.03.2014 uviedli, že zodpovednosť zamestnanca za škodu
spôsobenú pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti je upravená v ôsmej časti Zákonníka

práce, zákona č. 311/2001 Z.z. Je v ňom upravená všeobecná zodpovednosť zamestnanca (§ 179),
ako aj zvláštne (osobitné) druhy zodpovednosť (§ 182, § 185). Rozdiel medzi osobitnými druhmi
zodpovednosti a všeobecnou zodpovednosťou spočíva najmä v predpokladoch vzniku zodpovednosti
za škodu a tiež v stanovenom rozsahu náhrady škody. Na pojednávaní dňa 20.02.2014 navrhovateľ
na otázku právneho zástupcu odporcu 1/ a 2/ odpovedal cit.:“ Pri uzatváraní dohody o hmotnej

zodpovednosti s odporcom 1/, ako aj s odporcom 2/ ste vykonali inventúru? Navrhovateľ odpovedá:
Neviem kedy odporcovia nastúpili do pracovného pomeru, ale v deň, keď nastúpili do pracovného
pomeru sa nerobila inventúra. V deň nastúpenia do pracovného pomeru sa podpisovala aj dohoda o
hmotnej zodpovednosti“ So zreteľom na obsah žaloby ale najmä prednes navrhovateľa na pojednávaní
dňa 20.02.2014 , na ktorom bolo preukázané, že navrhovateľ nedisponuje dôkazmi o prevzatí zverených

hodnôt odporcom 1/ ani odporcom 2/ aktuálne problém spočíva v riešení otázky, či boli splnené
predpoklady vzniku zodpovednosti odporcov podľa ustanovenia § 182 ods. 1, prvá veta Zákonníka
práce. Z citovaného vyhlásenia navrhovateľa je zároveň nesporné, že konaním navrhovateľa, ktorý pri
uzatváraní Dohody o hmotnej zodpovednosti nevykonal inventúru zverených hodnôt, došlo k porušeniu
kogentnéhoustanovenia§184ods.1Zákonníkapráce,podľaktoréhosainventarizáciamusívykonaťpri

uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti. Z výpovede navrhovateľa vyplýva, že navrhovateľ nevie
preukázať rozhodujúcu skutočnosť, ktorou je faktické zverenie hodnôt. Navrhovateľ nevie preukázať,
že tovar, na ktorom zistil schodok formou rozdielu medzi skutočným stavom zverených hodnôt a
údajmi účtovnej evidencie, odporcovia aj osobne fakticky prevzali do dispozície. Keďže základnouprávnou charakteristikou schodku je, že chýba hodnota, ktorú je zamestnanec povinný vyúčtovať a
v danej veci chýba moment zverenia hodnôt určených na obeh alebo obrat do dispozície odporcov,
nevznikla odporcom ani povinnosť vyúčtovať nezverené hodnoty. V tejto súvislosti poukázali na Dohodu

o hmotnej zodpovednosti tak odporcu 1/ ako aj odporcu 2/. V jej obsahu úplne chýba ustanovenie
o podmienkach zverenia hodnôt, za ktoré by odporcovia mali niesť hmotnú zodpovednosť. Nie je v
nej uvedené kedy sa vykoná( vykonala) inventúra, či bude jej záznam tvoriť prílohu k Dohode o
hmotnej zodpovednosti, v akej forme bude vyhotovený súpis zverených hodnôt, či vôbec bol vykonaný a
podobne. Rovnako uvedené Dohody neobsahujú ani ustanovenie o tom, že odporcovia sú zodpovední

aj za hodnoty, ktoré v budúcnosti pri výkone svojej práce prevezmú, resp. že prijímajú zodpovednosť
za schodok na akýchkoľvek ďalších hodnotách, ktoré im budú zverené po uzavretí dohody. V dôsledku
tejto skutočnosti sú toho názoru, že odporcom nevznikla zodpovednosť za vyúčtovanie zverených
hodnôt, pretože navrhovateľ nedisponuje dôkazom o ich prevzatí resp. zverení a neexistuje ani právny
záväzok odporcu 1/ a 2/ zodpovedať za zverené hodnoty v budúcnosti po uzavretí dohody. Keďže
podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia

pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody a navyše sa účastníci konania v Dohode
o hmotnej zodpovednosti v čl. VII dohodli, že: „Účastníci sa zaväzujú, že pred zánikom dohody
vykonajú inventúru na zverených hodnotách a pre prípad vzniku schodku na zverených hodnotách
sa zamestnanec zaväzuje vyporiadať schodok ku dňu zániku tejto dohody“, je dokazovania vzniku
schodku po ukončení pracovného pomeru a zániku dohody o hmotnej zodpovednosti bezpredmetné.

Odporca 1/ a 2/ pri ukončení pracovného pomeru nahradili navrhovateľovi škodu vo výške 11.550,52
Eur. Táto škoda podľa všeobecnej zodpovednosti ( § 179 ZP ) prevyšuje jeho nárok na náhradu škody
vymedzený § 186 ods.1 ZP(štvornásobok jeho priemerného zárobku). Podľa tvrdenia navrhovateľa
bol priemerný mesačný zárobok odporcu 1/ vo výške 611,- Eur. Jeho 4-násobok predstavuje sumu
2.440,- Eur. Priemerný mesačný zárobok odporcu 2/ je veľmi porovnateľný. Z uvedeného vyplýva, že

odporca 1/ a 2/ v čase prebiehajúceho konania uhradenou sumou niekoľkonásobne prekročili výšku
možnej náhrady škody. Z uvedeného je zrejmé, že dokazovanie ohľadom vzniku a existencie schodku
po 03.01.2014 je úplne mimo vymedzeného predmetu dokazovania. Dokazovanie vzniku schodku a
prípadných nárokoch navrhovateľa na náhradu škody v tomto rozsahu je vzhľadom na už zaplatenú
výšku irelevantné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli súdu dokazovanie vyhlásiť za ukončené a

rozhodnúť vo veci tak, že návrh navrhovateľa sa v celom rozsahu zamietne.

Navrhovateľ v podaní došlým súdu dňa 14.05.2014 k námietkam platnosti Dohody o hmotnej
zodpovednostizaujalnasledovnéstanovisko:VDohodeohmotnejzodpovednostiodporcu2/jeuvedené
pracovné zaradenie predavač a v návrhu na začatie konania je uvedené, že išlo o vedúceho predajne.

Odporca 2/ mal uzatvorenú pracovnú zmluvu dňa 30.03.2007 na výkon druhu práce - predavač,
čo dokazuje samotná pracovná zmluva doložená do spisu a z hľadiska organizačnej štruktúry bol
odporca 2/ určený na pozíciu vedúceho zamestnanca. Na túto pozíciu bol zaradený neskôr po podpise
dohody o hmotnej zodpovednosti, čo nespôsobuje jej nezrozumiteľnosť, ani zmätočnosť ani neurčitosť
s následkom jej neplatnosti. Pracovný pomer bol založený u odporcu 2/ pracovnou zmluvou zo

dňa 30.03.2007, Dohoda o hmotnej zodpovednosti podpisovaná následne 02.04.2007, preto nebolo
povinnosťou meniť Dohodu o hmotnej zodpovednosti vzhľadom na to, že k zmene druhu a náplne práce
nedošlo. Skutočnosť, že v Dohode o hmotnej zodpovednosti je v iba jedinom z jej ustanovení uvedené
namiesto „funkcie predavača“ slovné spojenie „funkcia vodiča“ potvrdzuje, že ide o chybu v písaní
nespôsobujúcu nezrozumiteľnosť alebo neurčitosť Dohody o hmotnej zodpovednosti. U navrhovateľa

bol vytvorený jeden typ Dohody o hmotnej zodpovednosti (vzorový), ktorý sa používal pri všetkých
prípadoch, kedy sa so zamestnancom uzavierala Dohoda o hmotnej zodpovednosti. Pri príprave Dohody
o hmotnej zodpovednosti nedošlo s najväčšou pravdepodobnosťou v záverečnom ustanovení čl. VIII
Dohody o hmotnej zodpovednosti k prepisu funkcie. Z pracovnej zmluvy ako aj z iných ustanovení
Dohody o hmotnej zodpovednosti je nesporné, že odporcovia vedeli v súvislosti s akým výkonom druhu

práce preberajú hmotnú zodpovednosť (funkcia je uvedená v priamo v záhlaví Dohody o hmotnej
zodpovednosti a v pracovnej zmluve). Neplatnosť Dohody o hmotnej zodpovednosti nespôsobuje ani
neuvedenie miesta zverenia tovaru a nejde o absolútnu neurčitosť tak ako tvrdia odporcovia pretože
Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa viaže k podmienkam uzatvorenia pracovného pomeru. Odporca
1/ uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 15.03.2011, Dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísal následne dňa

16.03.2011, Odporca 2/ uzatvoril pracovnú zmluvu dňa 30.03.2007, Dohodu o hmotnej zodpovednosti
následne dňa 02.04.2007. Judikatúrou bol ustálený právny záver, že nie je významné akú funkciu a na
akom pracovisku zamestnanec zastáva v dobe jej uzavretia, a či tieto okolnosti sú v nej uvedené, pretože
Dohodou o hmotnej zodpovednosti prijme zamestnanec zodpovednosť za schodok na akýchkoľvekďalších hodnotách, ktoré mu budú zverené po uzavretí dohody, pokiaľ pôjde o hodnoty spôsobilé byť
predmetom zodpovednosti, t. j. hodnoty, ktoré sú predmetom obratu alebo obehu a zamestnanec
má s nimi možnosť nakladať po celú dobu, po ktorú sú mu zverené. To, že v Dohode o hmotnej

zodpovednosti je uvedené, že táto sa vzťahuje okrem zverených zásob tovaru, a peňažnej hotovosti
aj na majetok zverený v súvislosti s výkonom funkcie zamestnanca, toto ustanovenie nespôsobuje
zmätočnosť,anineurčitosť,aninezrozumiteľnosťatýmanineplatnosťDohodyohmotnejzodpovednosti.
Navrhovateľ uvádza, a čo je nesporné, že inventúra začala dňa 02.01.2013 ako bežná ročná inventúra a
nie ako inventúra v súvislosti so skončením pracovného pomeru O ako uvádzajú odporcovia. Okamžité

skončenie pracovného pomeru s odporcami bolo dôsledkom prvých negatívnych zistení štatutárneho
zástupcu navrhovateľa, ktorý dňa 03.01.2013 popri začatej inventúre prišiel do predajne s pripravenými
inventúrnymi súpismi na vybraný tovar W. a K., a neočakávane vykonal kontrolu v rámci vybraného
zvereného tovaru v prítomnosti odporcov (viď vyjadrenie štatutárneho zástupcu N z pojednávania zo dňa
20.02.2014). Vybrané položky sa skontrolovali za prítomnosti ďalších svedkov, zamestnancov p. Š. a W..
O zistený schodok potvrdili uznaním záväzku a dohodou o splatení. Voči týmto zisteniam nenamietali,

a po skončení pracovného pomeru ani nežiadali, aby boli ďalej prítomní pri celkovej inventúre, a aby
sa táto vykonala v ich prítomnosti. Inventúra ďalej pokračovala s novými zamestnancami (hmotne
zodpovednými),ktorívykonalikompletnúinventúruvsúladesozákonomoúčtovníctve,tedanavrhovateľ
žiadnym spôsobom neporušil svoje povinnosti. Skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku
a záväzkov sa zisťuje inventúrou. Pri majetku hmotnej povahy a nehmotnej povahy sa skutočný stav

zisťuje fyzickou inventúrou; pri záväzkoch, rozdiele majetku a záväzkov a pri tých druhoch majetku, pri
ktorých nemožno vykonať fyzickú inventúru, sa skutočný stav zisťuje dokladovou inventúrou; ak je to
možné, používa sa kombinácia fyzickej a dokladovej inventúry. Inventúrny súpis je účtovný záznam,
ktorý zabezpečuje preukázateľnosť účtovníctva ( § 8 ods. 4) . Inventúrny súpis musí obsahovať tieto údaje:

a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko
a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,
b) deň začatia inventúry, deň, ku ktorému bola inventúra vykonaná, a deň skončenia inventúry,
c)stavmajetkusuvedenímjednotiekmnožstvaacenypodľa§25,

d) miesto uloženia majetku,
e) meno, priezvisko a podpisový záznam hmotne zodpovednej osoby alebo zodpovednej osoby za
príslušný druh majetku,
f) zoznam záväzkov a ich ocenenie podľa § 25 ,

g) zoznam skutočného stavu rozdielu majetku a záväzkov,
h) odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov k dátumu, ku ktorému sa účtovná
závierkazostavuje,zistenéprivykonávaníinventúrynaúčelyúpravyoceneniamajetkuazáväzkovpodľa
§ 26a 27, ak sú takéto skutočnosti
známe osobám, ktoré vykonali inventúru,

i) meno, priezvisko a podpisový záznam osôb zodpovedných za zistenie skutočného stavu majetku,
záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov,
j) poznámky.

Stav majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov v inventúrnych súpisoch sa porovnáva so stavom

majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovníctve a výsledky porovnania sa uvedú v
inventarizačnomzápise.Inventarizačnýzápisjeúčtovnýzáznam,ktorýmsapreukazujevecnásprávnosť
účtovníctva a ktorý musí obsahovať
a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky; právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko
a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b) výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a
záväzkov s účtovným stavom,
c) výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov podľa § 26a 27,
d) meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie

v účtovnej jednotke.

Inventúrne súpisy a inventarizačný zápis boli podpísané a vykonané v súlade so zákonom o účtovníctve.
§ 184 Zákonníka práce hovorí iba o tom, kedy sa musí vykonať inventarizácia. Toto ustanovenievšak nehovorí o tom, že musí byť fyzicky vykonaná s hmotne zodpovednou osobou, s ktorou sa
končí pracovný pomer. To vyplýva i z komentára k zakonníku práca X.. Z., ktorá uvádza zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva, že by hmotne zodpovedný zamestnanec musel byť prítomný pri

uskutočnení inventarizácie. Ak však inventúrne súpisy neboli podpísané osobou zdopovednou za
inventarizáciu, preukázanie inventarizácie môže byť sporné. K tomu zaujal stanovisko i Najvyšší súd ČR
21Cdo1358/2002, keď dôvodil, že „Schodek jako jeden z předpokladů odpovědnosti pracovníka podle
ustanovení § 176 a násl. zák. práce vyjadřuje skutečnost, že chybí hodnoty, které se hmotně odpovědný
pracovník zavázal vyúčtovat. Zpravidla bývá zjišťován inventarizací jako inventarizační rozdíl mezi

stavem majetku a závazků v účetnictví a skutečným (nižším) stavem majetku a závazků (srov. § 29 odst.
1 zákona č. 563/1991
Sb., o účetnictví). Není-li schodek zjištěn (prokázán) inventarizací, neznamená to bez dalšího, že by
zaměstnavatel neměl proti odpovědnému pracovníku nárok na náhradu škody podle ustanovení § 176
zák. práce; zaměstnavatel však musí, má-li být jeho žaloba úspěšná, jinými důkazními prostředky
prokázat stav hodnot, které pracovník převzal k vyúčtování, a skutečnost, že došlo ke škodě (schodku)

na svěřených hodnotách. Z žádného zákonného ustanovení neplyne, že by fyzické inventuře (provádění
inventurních soupisů) musel být obligatorně přítomen hmotně odpovědný pracovník; nepřítomnost
hmotněodpovědnéhopracovníkapřizjišťovánískutečnýchstavůmajetkuazávazkůmůžemítsohledem
na okolnosti případu význam z hlediska hodnocení průkaznosti a věrohodnosti inventurních soupisů
jako důkazu ve smyslu § 132 o.s.ř., tato nepřítomnost sama o sobě však nečiní fyzickou inventuru ani

inventarizaci neprůkaznou. Požadavek, aby inventurní soupisy byly podepsány osobou odpovědnou
za provedení inventarizace, představuje za této situace jediný průkaz toho, že fyzická inventura byla
skutečně provedena a jaký byl její výsledek. V případě, že inventurní soupisy nebyly podepsány osobou
odpovědnou za provedení inventarizace, je třeba z ustanovení § 30 odst.1 zákona č. 563/1991 Sb., o účetnictví, dovodit, že je

neprůkazná celá inventarizace, která z takových soupisů vycházela.“

Záver o tom, či a v akej výške vznikol schodok na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
predstavuje skutkové zistenia súdu. Navrhovateľ preukázal vykonanie riadnej inventúry. Odporcovia
iba okrajovo uviedli niektoré tovarové položky v rámci výsledkov inventarizácie, ktoré nepovažovali za

tovar zverený na obeh, čím nespochybnili výsledky inventarizácie. Okrem toho je potrebné uviesť, že
invetarizácia v zmysle zákona o účtovníctve sa vzťahuje na všetok majetok, nielen na majetok zverený
na obeh. Preto ak by súd mal pochybnosť o tom, či inventarizácia bola preukázaná alebo nie, bude
potrebné vypočuť účastníkov predmetnej inventarizácie. Navrhovateľ však zotrváva na stanovisku, že
predmetná inventarizácia je doposiaľ preukázaná a odporcovia nepreukázali opak.

V písomnom vyjadrení sa odporcovia odvolávajú na skutočnosť, že pri uzatvorení Dohody o hmotnej
zodpovednosti nebola vykonaná inventúra. Opätovne hoci Zákonník práce ustanovuje kedy sa invetúra
vykonáva, jej nevykonanie pri uzatvorení Dohody o hmotnej zodpovednosti nespôsobuje neplatnosť
tejto dohody a ani zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca za vzniknutý schodok a to z dôvodu, že

sami odporcovia nepožiadali a netrvali na vykonaní inventarizácie pri vzniku PP a ani z tohto dôvodu
neodstúpili od Dohody o hmotnej zodpovednosti. Taktiež potvrdili, že každoročne vykonávali inventúry.
Odporca 2/ pracoval u navrhovateľa od roku 2007 a odporca 1/ od roku 2011. Pokiaľ aj odporca
2/ namieta, že inventúry boli robené čiastočne, nie komplexne, nepreukázal, že by tieto nedostatky
niekedy navrhovateľovi vytýkal. Podľa čl. III Dohody o hmotnej zodpovednosti mali odporcovia povinnosť

oznamovať nedostatky v pracovných podmienkach, ktoré by mali priamy súvis s ich zodpovednosťou za
zverené hodnoty. Odporcovia nikdy tak neurobili ani neodstúpili od Dohody o hmotnej zodpovednosti.
Navrhovateľa preukázal, že používa kvalitný softvér K2 vedenia účtovnej evidencie. O nepreukázali
žiadne nedostatky. Odporcovia mali konkretizovať, ktoré položky z invetúry neboli zverenými hodnotami,
aby sa dali ich námietky preskúmať. Doteraz tak neurobili a spoliehajú sa na údajnú neplatnosť

Dohody o hmotnej zodpovednosti. Znalec z príslušného odvetia dokáže preskúmať z inventarizácie a z
účtovníctva navrhovateľa, ktoré je riadené softvérom K2, či inventarizácia je preukázaná a či sa v nej
nachádzajú položky tovaru zverené alebo nezverené odporcami (navrhovateľ vysvetlil a doložil dôkazy
akým spôsobom bol tovar zverovaný odporcom). K námietke odporcov o údajnej absencii ustanovenia
o podmienkach zverenia hodnôt, navrhovateľ uvádza, že používa štandardnú Dohodu o hmotnej

zodpovednosti, z ktorej je nepochybne zrejmé, že sa odporcovia zaviazali k hmotnej zodpovednosti za
zverené hodnoty v rámci výkonu práce podľa pracovnej zmluvy. Skutočnosti ako - kedy sa vykoná,
alebo vykonala inventúra, či bude jej záznam tvoriť prílohu k Dohode o hmotnej zodpovednosti a v akej
forme a pod. tak ako argumentujú odporcovia, sú irelevantné.Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov konania spolu s prílohami, ich výsluchom na nariadenom
pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 30.03.2007 navrhovateľ ako zamestnávateľ s odporcom 2/ ako zamestnancom uzatvorili pracovnú
zmluvu na pozíciu predavača s miestom výkonom práce v železiarstve v W. na G. U.. V ten istý
deň bol uzatvorená Dohoda o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej odporca 2/ zodpovedal za
schodok vzniknutý na zverených hodnotách. V deň uzatvorenia dohody nebola vykonaná inventarizácia

zvereného tovaru. Dňa 01.12.2011 bola zatvorená nová pracovná zmluva medzi navrhovateľom a
odporcom 2/, pričom táto zmluva nahradila pracovnú zmluvu zo dňa 30.03.2007 novým textom, nakoľko
podstatné náležitosti pôvodnej pracovnej zmluvy sa nemenili.

Dňa 15.03.2011 navrhovateľ ako zamestnávateľ s odporcom 1/ ako zamestnancom uzatvorili pracovnú
zmluvu na pozíciu predavača s miestom výkonom práce v železiarstve v W.. Dňa 01.12.2011 bola

zatvorená nová pracovná zmluva medzi navrhovateľom a odporcom 1/, pričom táto zmluva nahradila
pracovnú zmluvu zo dňa 15.03.2011 novým textom, nakoľko podstatné náležitosti pôvodnej pracovnej
zmluvy sa nemenili. V ten istý deň bol uzatvorená Dohoda o hmotnej zodpovednosti, v zmysle ktorej
odporca1/zodpovedalzaschodokvzniknutýnazverenýchhodnotách.Vdeňuzatvoreniadohodynebola
vykonaná inventarizácia zvereného tovaru.

Navrhovateľ a odporcovia uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti v nasledovnom znení:
Zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za zverené zásoby tovaru, majetok v súvislosti s
vykonávaním svojej funkcie, peňažnú hotovosť ktorú je povinná vyúčtovať.
Zamestnanec sa zaväzuje urobiť zo svojej strany všetko, aby sa zabránilo strate alebo poškodeniu

zverených hodnôt, a vykonať všetky predpísané opatrenia na ich uschovanie a zabezpečenie. Ak hrozí
škoda, je zamestnanec povinný na ňu bezodkladne upozorniť svojho nadriadeného.
Zamestnávateľ sa zaväzuje, že zabezpečí zamestnancovi také pracovné podmienky, aby mohol riadne
plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia zdravia a majetku, ak zamestnávateľ zistí závady, je povinný
urobiť opatrenia na úpravu. Ak zamestnanec zistí, že nemá utvorené potrebné pracovné podmienky, je

povinný závadu oznámiť svojmu nadriadenému.
Za schodok vzniknutý na zverených hodnotách zodpovedá zamestnanec. Zamestnanec sa zbaví
zodpovednosti úplne alebo čiastočne, ak dokáže, že schodok vznikol úplne alebo čiastočne bez jeho
zavinenia.
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok vzniknutý na zverených hodnotách, je povinný nahradiť v

plnej výške. Ďalšie podmienky zodpovednosti za prípadný schodok vyplývajú z ustanovení Zákonníka
práce a ďalších pracovnoprávnych predpisov.
Zamestnanec a zamestnávateľ vyhlasujú, že v deň podpísania tejto dohody niet závad, ktoré by
zabraňovali riadnemu plneniu pracovných úloh.
Dohoda zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody. Účastníci

sa zaväzujú, že pred zánikom dohody vykonajú inventúru na zverených hodnotách a pre prípad vzniku
schodku na zverených hodnotách sa zamestnanec zaväzuje vyporiadať schodok ku dňu zániku tejto
dohody, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.
Zamestnanec potvrdzuje, že je oboznámený s prácami a predpismi potrebnými na riadny výkon funkcie
vodič na mieste, ktoré zastáva, ako aj s predpismi o svojej hmotnej zodpovednosti. Zároveň sa

zamestnanec zaväzuje dodržiavať príslušné predpisy a zachovávať v tajnosti predpisy a opatrenia, ktoré
sa týkajú bezpečnosti pri manipulácii so zverenými hodnotami, ich úschovy a presunov.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporcovia pri uzatváraní dohôd o hmotnej zodpovednosti
nežiadali vykonať inventarizáciu zvereného tovaru a že každoročne sa vykonávala po vianočných

sviatkoch inventarizácia zvereného tovaru, pričom výsledky inventúry boli podkladom pre vykonanie
účtovného a daňového auditu. Tovar v prevádzke železiarstva bol evidovaný v programovom systéme
K2 v počítači, pričom odporcovia mali prístup do tohto systému, boli zaučení ako sa s týmto programom
pracuje a mali oprávnenie, resp. povinnosť viesť celý tovar v tomto systému (to znamená, čo sa objedná,
predá sa alebo je na sklade).

Dňa 02.01.2013 za účasti odporcov sa začala inventúra v Ž. v W..Dňa 03.01.2013 navrhovateľ okamžite s odporcami skončil pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce z dôvodu, že počas inventúry bolo zistené, že chýba väčšie množstvo tovaru v hodnote
15.293,20 Eur v predajných cenách.

Dňa 11.01.2013 odporcovia uznali záväzok na podklade Dohôd o hmotnej zodpovednosti vo výške
11.550,52 Eur za schodok na zverených zásobách značky K. a W. a tento sa zaviazali uhradiť do
31.03.2013. Odporcovia si svoj záväzok riadne splnili.

Dňa 24.03.2013 bol vypracovaný inventarizačný zápis z inventúry vykonanej dňa 02.01 až 22.03.2013
z prevádzky Ž. v W., v ktorom bolo skonštatované manko vo výške 124.088,66 Eur.

Odporcovia preventívne namietajú neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti z dôvodu jej neurčitosti,
ako ja z dôvodu, že pri jej podpise nebola vykonaná riadna inventúra zverených hodnôt. Poukázali, že
dohoda o hmotnej zodpovednosti zanikla dňom ukončenia pracovného pomeru t.j. ku dňu 03.01.2013,

pričom manko bolo zistené až dňa 24.03.2014. Namietli, že neboli prizvaní k inventúre po skončení
pracovného pomeru. Spochybnili výsledky inventúry.

Podľa § 179 ods. 1 a 2 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a
185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.

Podľa § 182 ods. 1 až 3 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty

určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok
spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť
písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že

schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa § 183 ods. 2 Zákonníka práce dohoda o hmotnej zodpovednosti zaniká dňom skončenia
pracovného pomeru alebo dňom odstúpenia od tejto dohody.

Podľa § 184 ods. 1 Zákonníka práce inventarizácia sa musí vykonať pri uzatvorení dohody o hmotnej
zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho
preložení a pri skončení pracovného pomeru.

Podľa § 152 ods. 2 O.s.p. rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,

môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Vzhľadom k tomu, že v konaní nie je jednoznačne ustálená výška škody, možná miera zavinenia
odporcov pre určenie vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu, súd z dôvodu hospodárnosti konania
rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Na základe pracovných zmlúv navrhovateľa ako zamestnávateľa a odporcov ako zamestnancov
odporcovia pracovali v prevádzke Ž. v W. ako predavači. Charakteristikou ich práce bol príjem, predaj
a manipulácia s tovarom, vedenie pokladničnej evidencie a odvod hotovosti. Ak sa k pracovnej
zmluve podpísala zmluva o hmotnej zodpovednosti na zverených hodnotách, je zrejmé, že odporcovia

zodpovedali za tovar, ktorí im bol zverený v predajni železiarstva v W.. Súd sa nestotožnil s námietkou
odporcov k neurčitosti dohody o tom, že špecifikácia zverených hodnôt nebola priamo uvedená v
dohode o hmotnej zodpovednosti, keď pracovná zmluva jednoznačne charakterizovala miesto výkonu
práce a charakteristiku druhu práce, pričom dohoda o hmotnej zodpovednosti sa vzťahovala na
pracovnú zmluvu. Je pravdou, že pri uzatváraní dohôd o hmotnej zodpovednosti zákon ukladá vykonať

inventarizáciuzverenéhotovaru.Zdokazovaniavyplynulo,žeodporcovianežiadali,abysapriuzatváraní
dohôd o hmotnej zodpovednosti inventúra zvereného tovaru aj vykonala. Zákon neustanovuje, že ak
sa inventarizácia nevykoná, má to za následok neplatnosť dohody o hmotnej zodpovednosti. Preto
možno uzavrieť, i s odkazom na publikované komentáre k Zákonníku práce, že ak zamestnanecnežiada vykonať inventarizáciu zvereného tovaru, pričom je zrejmé, za aké zverené hodnoty na
podklade pracovnej zmluvy zodpovedá, je uzatvorená dohoda o hmotnej zodpovednosti platným
právnym úkonom. Navyše v posudzovanom prípade sa každoročne na konci roka vykonávala inventúra

skladových zásob v predajni železiarstva, teda minimálne od roku 2012 bolo obom odporcom zrejmé,
za aký konkrétny tovar zodpovedajú a akú má účtovnú hodnotu. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že ak
odporcovia už zaplatili čiastočne manko na zverenom tovare na podklade dohody o uznaní záväzku
zo dňa 11.01.2013, je logické, že si boli plne vedomí, že nesú zodpovednosť za zverené hodnoty v
Ž. v W.. Odporcovia namietali neurčitosť dohody o hmotnej zodpovednosti z dôvodu, že v závere tejto

dohody sa spomína funkcia vodiča, čo nebolo ich pracovnou náplňou. Súd sa stotožnil s argumentáciou
navrhovateľa, že išlo o zrejmú chybu v písaní, čo nemôže mať za následok neplatnosť celej dohody o
hmotnej zodpovednosti.

Odporcovia namietali, že ak obaja mali s navrhovateľom uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti
na ten istý tovar, mali mať uzatvorenú spoločnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Zákonník práce

umožňuje aj takýto postup podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ktorí účastníci konania pri uzatváraní
dohôd o hmotnej zodpovednosti nevyužili. Zo žalobného výroku je možné zistiť, že navrhovateľ
nežiadal zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne, neuplatňuje si svoj nárok zo spoločnej hmotnej
zodpovednosti, teda túto námietku odporcov súd považoval za irelevantnú.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal, bolo, či odporcovia zodpovedajú za manko na
zverenom tovare, ktorý bol zistený na podklade inventarizácie tovaru vykonanej od 02.01.2013 do
22.03.2013, keď s odporcami bol okamžite skončený pracovný pomer dňa 03.01.2013, a keď v dohode
o hmotnej zodpovednosti je uvedené, že dohoda zaniká dňom skončenia pracovného pomeru alebo
dňom odstúpenia od tejto dohody. Účastníci sa zaväzujú, že pred zánikom dohody vykonajú inventúru na

zverených hodnotách a pre prípad vzniku schodku na zverených hodnotách sa zamestnanec zaväzuje
vyporiadať schodok ku dňu zániku tejto dohody, pokiaľ sa účastníci nedohodnú inak.

Pracovný pomer s odporcami bol ukončený podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu,
že počas inventúry bolo zistené, že odporcovia porušili pracovnú disciplínu a spôsobili navrhovateľovi

škodu veľkého rozsahu. Okamžité skončenie pracovného pomeru nebolo napadnuté na súde v
zákonnej lehote, teda možno predpokladať, že okamžité skončenie pracovného pomeru bol zo strany
navrhovateľa oprávnené. To dosvedčuje aj dohoda o uznaní záväzku, v ktorej sa odporcovia zaviazli
zaplatiť navrhovateľovi 11.550,52 Eur z titulu zisteného schodku na zverených hodnotách.

Dňa 02.01.2013 sa začala v prevádzke Ž. v W. každoročná inventúra tovaru predajne za prítomnosti
odporcov. Dňa 03.01.2013 bol okamžite ukončený pracovný pomer s odporcami z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny. Odporcovia si boli vedomí, že inventúra nebola skončená, a že po
skončení ich pracovného pomeru sa pokračovalo v inventúre. Z dokazovania vyplynulo, že odporca 2/
sám v rámci pojednávania potvrdil, že po 03.01.2013 bol jedenkrát v prevádzke železiarstva, aby členom

inventúry niečo vysvetlil. Odporcovia ničím nepreukázali, že by im navrhovateľ bránil alebo zakázal, aby
boli prítomní počas plynutia inventúry po 03.01.2013 v Ž. v W.. Navrhovateľ uviedol, že odporcovi 2/
po skončení pracovného pomeru len zobral kľúče a bola zriadená nová inventúrna komisia. Zmluva o
hmotnej zodpovednosti ukladá povinnosť zamestnancovi počas výkonu práce u zamestnávateľa riadne
sa starať o zverené hodnoty, aby nedošlo ku škode alebo strate na zverenom tovare. Dobu trvania tejto

dohody je teda možné viazať len v spojitosti s plynutím pracovného pomeru. Právne účinky z dohody
o hmotnej zodpovednosti však nemôžu zaniknúť len z toho dôvodu, že dôjde k skončeniu samotného
pracovného pomeru. Ak by sme pripustili tento právny názor, nemohli by sa priznávať žiadne nároky
z obdobných zmlúv, ktoré sú viazané len na určitú dobu a nedošlo by k plneniu zo zmlúv počas doby
trvania zmluvy. Je zrejmé, že prevádzka železiarstva bola uzavretá až do skončenia inventúry, t.j. do dňa

22.03.2013. Ak výsledkom inventúry bolo zistenie ďalšieho schodku na zverených hodnotách, za tento
schodok zodpovedajú odporcovia, nakoľko im tento tovar bol zverený a mali na tento tovar uzatvorenú
dohodu o hmotnej zodpovednosti. Z týchto dôvodu súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľdomáha.Odvolaniejepotrebnépodaťvpotrebnompočterovnopisovspolusprílohamitak,aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov

účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.