Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. jún 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/317/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113232561
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113232561.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Adriany Murínovej, vo veci žalobcov 1) A.. Z. L., X.. X.X.XXXX, F., R. XX
a 2) O. L., X.. XX.XX.XXXX, F., R. XX, proti žalovanému A.. R. R., X.. XX.XX.XXXX, F., E. X, zast. JUDr.
Milanom Szöllössym, advokátom, Košice, Mlynská 28, o určenie hranice medzi pozemkami, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku 15C/453/2013-349 z 2.2.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.
Žalovanému priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a žalovanému priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, podanou uňho 22.11.2013 domáhali
a ako ju skutkovo a právne odôvodnili, ako sa k žalobe vyjadril žalovaný vo vyjadrení doručenom
súdu 18.3.2014, aké dokazovanie vykonal a zistil skutkový stav. Citujúc znenie § 137 písm. c) CSP,
§ 123 ods.1, § 124 ods.1, § 126 ods.1 O. z., § l ods.1, § 2, § 3 ods.2,3,4,5, § 70 ods.1,2 zák. č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom
znení kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster"), čl. 8, § 185, § 191 ods.1 CSP a konštatoval, že
predmetom konania je žaloba žalobcov, podielových spoluvlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa

v katastrálnom území R. H., S. F.Š. - R. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. 6118/1, parcela č.
6118/3 a parcela č. 6118/2 - rodinný dom č. súpisné XXXX o určenie hranice medzi pozemkami žalobcov
a žalovaného, ktorý je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXXX ako parcela č.
6117/1- ostatné plochy, katastrálne územie R. H., S. F., S. F. - R.. Podľa ustálenej súdnej praxe, určenia
hranice medzi pozemkami sa žalobcovia môžu domáhať len vtedy, ak je na určení naliehavý právny
záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcov je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté.
Naliehavým právnym záujmom by mala byť v prvom rade ochrana porušeného vlastníckeho práva a

potreba zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej vytýčenie v teréne. Žalobcovia
odôvodňovali naliehavý právny záujem ochranou ich vlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, Ústavy
SR, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, realizáciou stavby žalovaný
znehodnotil ich majetok. Vlastnícka hranica uvedených pozemkov je zapísaná v katastri nehnuteľností.
Žalovaný a jeho právny predchodca si splnili všetky zákonné povinnosti, ktoré im uložil príslušný
stavebný úrad a na pozemku postavili stavbu. Žalobcovia preto už nemajú na požadovanom určení
hranice medzi pozemkami naliehavý právny záujem. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak vznikne medzi

vlastníkmi susedných nehnuteľností spor o hranice pozemku, nemôže sa žalobca na súde domáhať
opravy, teda domáhať sa určenia priebehu hranice medzi pozemkami. V takom prípade je potrebné
pozemok alebo jeho časť vymedziť geometrickým plánom a vlastníctvo tohto identifikovaného pozemku
môže byť predmetom súdneho konania (Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2028/2008).Žalobcovia takúto žalobu na súde nepodali a nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom
určení hranice medzi pozemkami, čo je postačujúce pre zamietnutie žaloby. Ďalej súd poukázal na to,
že na návrh žalobcov nariadil znalecké dokazovanie a zaoberal sa návrhom aj z vecnej stránky a dospel

k záveru, že aj v tomto smere je žaloba nedôvodná. Žalobcovia vzniesli pripomienku k umiestneniu
stavby - „výstavba rodinných domov“ už na ústnom pojednávaní pred príslušným stavebným úradom
14.8.2008 tak, že v predložených mapových podkladoch je nesprávne vytýčená hranica medzi parcelami
označeným č. 6118 a 6117, namiesto platnej južnej priamej čiary je zakreslená severnejšia verzia
lomená.Stavebník(vtedajšívlastníkpozemku)zohľadniltútopripomienkua28.8.2008zmenilprojektovú

dokumentáciu predmetnej stavby a to v rozsahu: za hranicu pozemkov medzi parcelami č. 6118 a 6117
bolo považované existujúce oplotenie a z toho dôvodu pri zachovaní odstupu od hranice pozemkov
dvoch metrov bola stavba terasového domu umiestneného na západnej časti pozemku (so vstupom zo
R. ulice) posunutá južným smerom. Stavebný úrad preskúmal predložený návrh a príslušnú projektovú
dokumentáciu, usúdil, že umiestnenie stavby je v súlade so všeobecnými požiadavkami na výstavbu
ako aj vyjadreniami dotknutých orgánov a obce a vydal 16.10.2008 rozhodnutie o umiestnení stavby,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 22.10.2008. Žalovaný realizoval stavbu „4 terasové rodinné domy“,
Kavečianska cesta, Košice podľa právoplatného stavebného povolenia vydaného stavebným úradom
Košice - Staré mesto 19.3.2013. Umiestnenie stavby na parcele bolo zamerané a bolo založené za
účasti geodeta a kartografa A.. H.. P.. 12.12.2013 bol vydaný Protokol o vytýčení hranice pozemku
medzi parcelami č. 6117/1 a 6118/1. Hranice medzi parcelami č. 6117/1 a 6118/1 boli vytýčené metódou

GNSS prístrojom Leitsa GPS 900 CS, zo súradníc zlomových bodov boli vytýčené body č. 5164-16
a 12-832 a tiež dva pomocné body na priamke v 10 metrových vzdialenostiach. Vytýčené lomové
hranice pozemkov boli v prírode označené železnými roxormi. Vlastníci susediacich pozemkov nemali
k vytýčenej hranici pozemkov dôvodné pripomienky. Vytyčovací náčrt medzi parcelami bol vydaný
18.12.2013 a autorizačne overený 19.12.2013 bol žalovaným predložený Okresnému úradu Košice,

katastrálny odbor, čo vyplynulo z dôkazov predložených žalovaným. Mesto Košice, pracovisko Košice -
Staré mesto 19.3.2013 vydalo rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred jej dokončením „4
terasové rodinné domy“, Kavečianska cesta, Košice - SO 01 pre stavebníka (žalovaného), rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 11.7.2013. Rozhodnutím bola povolená navrhnutá zmena spôsobu zakladania
stavby vo výkope, ktorá umožnila lepšie konštrukčné a statické riešenie jej založenia. Žalobcovia v

priebehu konania navrhli nové znalecké dokazovanie, lebo znalecký posudok A.. L. vypracovaný v
súdnom konaní považovali za nepravdivý a nekvalitný. Navrhovaný dôkaz súd nevykonal, lebo ho
nepovažoval za potrebný ani účelný. Žalobcovia nepredložili žiadny odborný dôkaz, ktorým by vyvrátili
závery znaleckého posudku A.. L.. Určenie hranice pozemkov je odbornou otázkou a za týmto účelom
je nevyhnutné znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktoré vykonané bolo,

pričom podklady jednotlivých mapovaní ich použitia, ako aj geometrické plány a ďalšie listiny boli
podkladom pre vypracovanie súdnoznaleckého posudku. Súdny znalec vychádzal z platného stavu
katastra nehnuteľností, preto nie je potrebná žiadna ďalšia rekonštrukcia meraní, ktoré boli riadne
vykonané autorizovanými geodetmi pri vypracovaní geometrických plánov. Zo záverov znaleckého
posudkujednoznačnevyplynulo,žeopornýbetónovýmúrbolpostavenýnazákladevytýčeniavlastníckej

hranice geodetom a výsledky jeho merania v relácii s platným stavom evidovaným v katastrálnom
operáte potvrdili správnosť postaveného oporného múru. Podľa projektovej dokumentácie navrhovanej
stavby odstup medzi vonkajším povrchom obvodovej steny navrhovanej stavby z južnej strany a
protiľahlým vonkajším povrchom obvodovej steny susedného objektu rodinného domu na parcele č.
6116/5 v jej najkratšej spojnici je 6 m, táto odstupová vzdialenosť je totožná s odstupovou vzdialenosťou

pôvodne povolenej stavby SO 01 územným rozhodnutím č. MK-08/221972-07/I/Jak zo 16.10.2008.
Odstup medzi vonkajším povrchom obvodovej steny navrhovanej stavby zo severnej strany a hranicou
susedného pozemku parcela č. 6118/1 v jej najkratšej spojnici je 2 m, táto odstupová vzdialenosť
je totožná s odstupovou vzdialenosťou pôvodne povolenej stavby. Keďže celková zastavaná plocha
navrhovanej stavby (573,47 m2) sa zmenila oproti pôvodne povolenej zastavanej ploche stavby (373

m2), zmenili sa aj odstupové vzdialenosti stavby po hranice susedných pozemkov z južnej, východnej
a západnej strany. Odstup medzi vonkajším povrchom obvodovej steny navrhovanej stavby z južnej
strany a hranicou susedného pozemku parcely č. 6116/3 a 6116/6 v jej najkratšej spojnici je 2,03
m. Odstup medzi vonkajším povrchom obvodovej steny navrhovanej stavby z východnej strany a
hranicou susedného pozemku parcely č. 8277/36 v jej najkratšej spojnici je 1,26 m. Významnou

je skutočnosť, že hranica medzi spornými pozemkami je v katastri nehnuteľností jasne vyznačená
a údaje katastra o právach k nehnuteľnostiam - parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach ako ajštandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak (§ 70 zákona č.
162/1995 Z.z.). Vzhľadom na uvedené závery a citované zákonné ustanovenia súd žalobu žalobcov v
celom rozsahu ako neopodstatnenú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 v spojení

s § 262 ods.1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný, má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
3.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa v 2. rade (č.l. 359-360) v celom rozsahu
a nesúhlasí ani s jeho odôvodnením. Súd nevykonal za účelom zistenia objektívnej pravdy ani
najzákladnejšie dôkazy. Vytýka súdu tiež, že v celom konaní diskriminoval žalobkyňu 2. pri kladení

otázok svedkom. Súd nevyhovel jej návrhu na doplnenie uznesenia, ktorým bola znalcovi uložená
otázka, na ktorú má odpovedať. Žiadala súd, aby znalcovi položil ďalšie otázky, súd neodôvodnil, prečo
jej návrh zamietol, nevyhovel návrhu na vypočutie znalca na pojednávaní z dôvodu, že znalec bol
tesne po tom, čo vypracoval tento nepravdivý znalecký posudok, vyčiarknutý zo zoznamu znalcov.
Táto skutočnosť je zarážajúca, nie nepovšimnuteľná. Keď autor tzv. znaleckého posudku po jeho
vypracovaní už nebol znalcom, o to viac bolo treba nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Dôvod:

vo svojich podaniach vysvetlila nedostatočnosť, rozporuplnosť znaleckého posudku a nakoniec ho
celkom spochybnila. Vzhľadom na to, že bola diskriminovaná vo svojich ústnych prednesoch, musela
ústny prejav, na ktorý mala ako účastník konania právo, musela ho nahrádzať písomnými podaniami.
Syn - žalobca „2“ v týchto podaniach položil aj otázky, ktoré mu súd neumožnil klásť svedkom - ani
znalcovi, keďže znalec na pojednávaní nikdy nebol. Je nutné konštatovať, že v danom spore je riešená

zložitá otázka, je zložitou samozrejme pre ľudí, ktorí nemajú dostatočné vzdelanie geodetické, ale aj
pre tých, ktorí sa o tieto veci nezaujímajú. Žalobca „2“ sa zaujíma o veci a aj keď nemá geodetické
a kartografické vzdelanie, svojmu problému rozumie už dávno pred začatím sporu. Dávnejšie sa o
to začal zaujímať, keď si jeden z iných susedov „privlastnil" priestor medzi cestou a nehnuteľnosťou
žalobcov, tiež (ten- iný sused) pri svojich stavebných úpravách bez ich vedomia vykopal na pozemku

ich pol metra hlbokú „cestu" na elektrické vedenie - protiprávne, a nakoniec sa tohto výkopu musel
vzdať. Už vtedy sa žalobca „2“ začal zaujímať o meračské a právne vzťahy medzi susedmi. Svojimi
otázkami na znalca na pojednávaní by vedel preukázať súdu zmätočnosť znaleckého posudku A.. L.
a potrebu kontrolného znaleckého dokazovania. V rozpore s právnymi predpismi sa súd uspokojil s
prinajmenšom kontroverzným znaleckým posudkom, nevyhovel jej viacnásobnému návrhu na vypočutie

znalca a nakoniec nevyhovel ani návrhu na vykonanie dôkazu kontrolným znalcom. Vedomostná úroveň
žalobcu „2“ v oblasti geodézie a kartografie je porovnateľná s odbornosťou autora znaleckého posudku,
preto nemožno prijať názor súdu, že žalobcovia nepredložili žiadny odborný dôkaz. Táto skutočnosť
je v rozpore s tvrdením súdu, že žalobcovia nepredložili žiadny odborný dôkaz, ktorý by viedol súd k
rozhodnutiu nariadiť znalecké dokazovanie. Dôkazom toho sú vyjadrenia žalobcu „2“, jeho podania,

slúžiace ako náhrada otázok, ktoré mu súd nedovolil položiť svedkom a nemal možnosť ich položiť
znalcovi. Žalobca „2“ pripojil k svojim podaniam aj nákresy, ktoré sú na odbornej úrovni znalca. Nemožno
konštatovať, že nie sú odborné. Poukázala aj na vysokoškolské vzdelanie žalobcu „2“, v mnohom ohľade
blízke problematike meračstva. Nesúhlasí s názorom súdu, že oni nemajú naliehavý právny záujem
na rozhodnutí súdu vo veci. Aký naliehavejší právny záujem existuje, než záujem na usporiadanie

hraníc medzi mojím a susedným pozemkom, keď sused vystaval plot na jej pozemku - asi o pol
metra posunul hranice, čím jej ukradol časť jej pozemku, jej majetku? Naliehavý právny záujem na
určovacej žalobe podľa rozhodnutí súdov: R 24//95 č. 3 ZSP 3/98 č. 1 ZSP 6(/2013 str. 163 ZSP
6/06 Určovacia žaloba má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia
práva alebo neistoty v právnom vzťahu ako aj v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než

iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom
možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov
účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho
záujme: ako nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude
ani naliehavý právny záujem na tomto určení. Určovací petit je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie

ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr, než by toto jeho postavenie bolo porušené. Na vznik
právneho záujmu žalobcu na určení stačí aj len také správanie odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle
porušiť právo navrhovateľa, resp. spôsobiť mu ujmu na jeho právnom postavení. Je teda prostriedkom,
ktorý navrhovateľovi umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než jeho právo resp. právne postavenie bolo
porušené, má teda preventívny charakter. Naliehavý právny záujem je v zmysle § 80 písm.c/ O.s.p. je

danýajvtedy,aktakétourčeniemôžepredísťžalobenaplnenie.Jedanýajtam,kdesadanýmurčovacím
petitom môže dosiahnuť odstránenie neistoty v právnom vzťahu žalobcu, alebo odstránenie zásahu
do majetku. Žalobcovia preto majú naliehavý právny záujem na určení hranice. Na vznik naliehavého
právneho záujmu stačí také správanie odporcu, ktoré svedčí o jeho úmysle porušiť právo navrhovateľaa spôsobiť jej ujmu na jej právnom postavení. Žalovaný krádežou časti pozemku spôsobil žalobkyni
ujmu. Preto sa touto žalobou usiluje aj o odstránenie právnej neistoty, aj o odstránenie zásahu do
jej vlastníctva. Postavenie žalobkyne/žalobcov je vystihnuté aj v rozhodnutiach vyšších súdov a v

právnych vetách rozsudkom Najvyšších súdov SR a ČR. Správanie žalovaného jednoznačne svedčí
o jeho úmysle porušiť práva žalobcov a spôsobiť im ujmu. Dokazujú to najmä jeho skutky, ktorými
úmyselne spôsobil túto ujmu - škodu veľkého rozsahu. Pozornosti súdu asi ušlo, čo vypovedal vo
svojej výpovedi žalobca „2“ na pojednávaní, že žalovaný pred začatím stavby ho oslovil, mal záujem
odkúpiť časť pozemku pozdĺž hranice - teda vedel, že jeho stavba bude zasahovať do pozemku v ich

vlastníctve. Ale viac sa k tomu už nevyjadroval. Po vynesení rozsudku vo veci sa dozvedeli, že žalovaný
už niektoré časti svojej nehnuteľnosti previedol na iné osoby ešte pred vynesením rozsudku. Keďže túto
skutočnosť neoznámil, súd sa nemohol zaoberať viacerými účastníkmi konania. Súdna prax vyplývajúca
z rozhodovacej činnosti vyšších súdov, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyžaduje, aby
účastníkmi konania o určení hranice boli všetci spoluvlastníci nehnuteľností, o ktorých hranice sa vedie
spor. Z týchto dôvodov navrhla, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu v zmysle §

365 ods.1, písm. e, f, g, h CSP, pretože súd nevykonal všetky dostupné a navrhované dôkazy, potrebné
na objektívne rozhodnutie vo veci samej, a na základe vykonaných dôkazov tak dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam vedúcim k nesprávnemu právnemu záveru. Navrhla, aby odvolací súd vrátil vec
prvoinštančnému súdu, aby tento vykonal ďalšie dôkazy a aby znova vo veci rozhodol.
4.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v 1. rade (č.l. č. l. 368-378), ktoré smeruje proti

celému rozsudku z 2.2.2017 a nesúhlasí ani s odôvodnením tohto rozsudku, pretože súd 1. inštancie: A
- nesprávne vyhodnotil, čo je hranica, parcela, geometrické určenie - nehnuteľnosti (parcely), ďalej čo je
katasternehnuteľností,čoobsahujekatastrálnyoperátačojeplatnýkatastrálnyoperát.B-nedostatočne
a teda aj nesprávne zohľadnil všetky aspekty a možnosti nadobúdania vlastníctva a tiež stav, ktorý
platil v čase, keď žalovaný v r. 2011 kupoval svoju parcelu č.6117/1. C - nedostatočne sa zaoberal,

resp. vôbec nebral do úvahy nimi predkladané dôkazy, ktoré boli vlastne kompetentnými inštitúciami
a autorizovanými organizáciami vydané, potvrdené a teda hodnoverné dokumenty jednak z minulosti,
ale i z čerstvej prítomnosti (čerstvejšie - teda vydané neskôr, než bol vytýčený pozemok žalovaného) -
teda také dôkazy, ktoré potvrdzovali, že hranica má byť tam, kde bolo pôvodné oplotenie. K tomu treba
poznamenať, že odbornosť sa prejavuje tým, čo je v danom dokumente napísané, či je to pravdivé a

či je to v súlade so zákonmi, inými dokumentárni a so skutočnosťou a nie tým, že pod hocijakým - aj
nepravdivým vyjadrením je „okrúhla pečiatka" nejakého „odborníka" alebo bezcharakterného odborníka.
D - chybne - bez náležitého preverenia dôveroval a uprednostňoval tvrdenia a „dôkazy" žalovanej
strany, ktoré si aj navzájom odporovali a boli založené na 1 veci - čiare v mape, ktorá bola neustále
menená a posúvaná (aj prispením chybnej projektovej dokumentácie, podľa ktorej sa vytyčovali domy

na parcele žalovaného ešte pred vytýčením samotného pozemku), a to viac na sever - teda do nášho
pozemku. Lenže čiara v katastrálnej mape nieje jediným a ani rozhodujúcim faktorom pre stanovenie
hranice (viď. podrobnejší rozbor tejto problematiky v ďalšom texte). E - nedostatočne zisťoval, resp.
vôbec nezisťoval skutkový stav, nedostatočne a nekvalitne vykonával vypočúvanie a dokazovanie,
pretože by ináč nemohol pracovať s takými údajmi a v rozsudku uvádzať také údaje a fakty, ktoré

nezodpovedajú skutočnosti. Súd 1. inštancie tak vlastne rozhodol v rozpore s etikou a poslaním súdov,
ktorými by malo byť hľadanie pravdy a nastoľovanie spravodlivosti a nie pretváranie lží na „pravdu" a
zakrývanie trestných činov. F - ani na základe ich návrhov a ani z vlastnej iniciatívy (teda aj bez návrhu)
sa súd nezaoberal rozpormi medzi predkladanými dokumentmi, ba ani rozpormi medzi samotnými
dokumentmi predkladanými žalovanou stranou. Ani úlohu pre znalca neformuloval tak, aby boli tieto

rozpory objasnené a odstránené a aby sa znalec musel zaoberať otázkou správnej polohy hranice
komplexne po právnej stránke. G - nesprávne a nedôsledne vyhodnotil nepravdivý a nekvalitný (ničím
nepodložený, resp. nepravdivými údajmi „podložený") znalecký posudok A.. G. L. (ktorý sa hneď po
vyhotovení a odovzdaní posudku na súd dal vyčiarknuť zo zoznamu znalcov) a nepredvolal ho ani ako
svedka (už hoci len ako geodeta - zhovotoviteľa posudku) na vypočutie, nevykonal, resp. nenariadil

vykonať nové alebo kontrolné znalecké dokazovanie - a to najmä preto, že A.. L. vo svojom znaleckom
posudku, ktorého záver i odôvodnenie spochybnil, uviedol údaje, ktoré už aj na prvý pohľad sudca musí
vedieť vyhodnotiť ako chybné. (jeho námietky z 3.8.2016 sú v spise). H - nesprávne chápe uplatnenie
inštitútu „Naliehavý právny záujem" v prípade tohto procesu, pretože v čase podania žaloby jednoznačne
existoval naliehavý právny záujem na určení hranice medzi pozemkami a potreba určenia správnej

polohy vlastníckej hranice by sa musela ako naliehavý právny záujem riešiť aj pri tom druhom (akože
nimi - žalobcami neuplatnenom) spôsobe riešenia ich sporu. I - porušoval rovnosť práv a povinností a
zásadu rovnakej právnej ochrany jednotlivých strán sporu. Ešte aj v rozsudku sú opäť uvádzané nimi
neustále vyvracané a odmietané nepravdivé a účelové tvrdenia žalovanej strany, čo ich núti neustále nato reagovať, nehovoriac už o tom, že takýto postup súdu nemôže viesť k objektívnemu a pravdivému
posúdeniu veci a rozhodnutiu. Tým ich - žalujúcu stranu súd vlastne diskriminuje. J - sudkyňa akoby
nepochopila, čoho sa ich návrh - žaloba týka. Akoby sa stotožnila so žalovaným, ktorý neustále operoval

len čiarami v katastrálnej mape a akýmsi platným katastrálnym operátom, pričom obaja akoby ignorovali
skutočnosť, že iní geodeti tiež podľa platného katastrálneho operátu vytýčili hraničnú líniu v inej polohe -
v línii pôvodného oplotenia. Preto žiadali určiť správnu polohu vlastníckej hranice v súlade so zákonmi a
následne túto správne zakresliť do katastrálnej mapy, pretože tú súčasnú nepovažujú za správnu (je viac
na sever, než by mala byť, čo bolo v minulosti preukázané aj kompetentnými inštitúciami). I. Zákonné

ustanovenia a priebeh udalostí. Citoval znenie § 3 ods.2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon). Hranicu pozemkov určujú
lomové body. Podľa ods.6: „lomový bod je bod, v ktorom sa lomí ... (vhodné pre náš prípad) hranica
vymedzenáprávomknehnuteľnosti,hranicadržby...(atď)".Ajdefinícieparcelyageometrickéhourčenia
parcely vychádzajú z definície hranice. Ďalej k tomu, čo je kataster nehnuteľností, čo všetko obsahuje
katastrálny operát a čo je v ich prípade platný katastrálny operát. Uviedol, že katastrálny operát obsahuje

o.i. aj zoznam súradníc, teda aj bodu 5164-16, ktorý aj v geometrickom pláne vyhotovenom pre pozemok
žalovaného č.6117/1 i vo vytyčovacom náčrte parcely č.6117/5 f. BENOL Steel má tie isté súradnice.
Ale ako môže mať tento bod v teréne 2 rozdielne polohy? V decembri 2013 bol vytyčovaný pozemok
žalovaného č.6117/1 a vtedy žalovaný urobil zásah do ich pozemku a odsunul oplotenie do našej parcely
č.6118/1 - údajne z dôvodu, že oplotenie (vybudované v r. 1974 podľa platnej mapy) nie je správne

na hranici. Ale neskôr za tým - v r.2014 - bolo pri vytyčovaní parcely č.6117/5 ich spoločného suseda
(f. BENOL Steel) potvrdené, že línia pôvodného oplotenia v bode 5164-16 na styku parciel č.6118/1
(ich), 6117/1 (žalovaného) a č.6117/5 (f. BENOL Steel) je presne na hranici - pozri prílohy č. 22A (v
spise - v polohovej obálke 81) a 22B (str.250 v spise). Najzaujímavejšie na tom je ale to, že vytyčovanie
parcely č.6117/5 bolo vykonané na podklade geometrického plánu č. 16/2010, ktorý vypracoval ten istý

geodet(J..F.),ktorývytyčovalajparcelužalovanéhoč.6117/1.Ktomutoodvolaniupripojilajďalšiesúčasti
vytyčovacieho náčrtu parcely č.6117/5 a geometrického plánu parcely žalovaného č. 6117/1 - a to nie sú
ich výmysly, ale odborne vyhotovené geodetické dokumenty. Takže pre rôznych geodetov by mal platiť
ten istý platný katastrálny operát. Ale jeden sa s tým istým bodom a hranicou medzi pozemkami dostane
na líniu pôvodného oplotenia a iný o 0,5 m alebo ešte viac ďalej na sever - až na ich pozemok? Citoval

znenie § 70 Katastrálneho zákona. Čo tým chce žalovaná strana (vo svojom vyjadrení k žalobe) i súd (v
Rozsudku) povedať? Že by to, že žalovaná strana údajne preukázala nejaký opak oproti tomu, čo platilo
od r. 1960 (vznik našej parcely), resp. od r. 1967 (kúpa ich parcely), prípadne od r. 1974 (vybudovanie
oplotenia pôvodným susedom) až do decembra 2013 (odsun oplotenia žalovaným susedom)? Žalovaná
strananemohlapreukázaťnijakýopak,pretožeajneskôr-vr.2014bolopotvrdené,žepôvodnéoplotenie

bolo presne na hranici. Takže aj v prípade tohto ďalšieho vlastníka - tak ako aj v prípade všetkých
vlastníkov pred r.2011 (kedy žalovaný kúpil parcelu č.6117/1) - sa potvrdilo, že línia pôvodného oplotenia
bola na hranici pozemkov. A možno konštatovať, že pred r. 2011 túto hraničnú líniu pôvodného oplotenia
uznávali všetci vlastníci a nebola medzi nimi sporná. Aj žalovaný mal túto hraničnú líniu pôvodného
oplotenia rešpektovať, pretože tu išlo o vonkajšiu hranicu vyplývajúcu z predchádzajúceho vlastníctva

jeho bezprostredného právneho predchodcu a navyše žalovaný kúpil svoju parcelu (vtedy len s čís.
6117/1) aj so stavebným povolením, súčasťou ktorého je aj Rozhodnutie o umiestnení stavby z r.2008,
podľa ktorého sa za hranicu považuje existujúce oplotenie - existujúce v čase vydania tohto rozhodnutia,
ktoré bolo vydané pre výstavbu na parcele č. 6117/1 a je právne záväzné aj pre právnych nástupcov
tohto stavebníka - teda aj pre žalovaného. V zmysle a v súlade s týmto rozhodnutím sú aj všetky

následne vydané stavebné povolenia - aj tie, ktoré boli vydané pre zmenu stavby, o ktorú požiadal
žalovaný. Žalovaný pred kúpou svojho pozemku (v r. 2011) a ani potom nenamietal, že by nesúhlasil
s vonkajšou hranicou, ktorá vyplýva z predchádzajúceho vlastníctva jeho právneho predchodcu. A ak
predsa len nemienil súhlasiť s takýmto priebehom hranice medzi ich pozemkami, mal sa on obrátiť na
súd so žalobou o určenie hranice a nie arogantne a násilne zabrať časť nášho pozemku. Totiž hranica

medzi ich parcelou č.6118/1 a susednými parcelami žalovaného č. 6117/1 (v súčasnosti už aj 6117/8)
a parcelou ďalšieho suseda č. 6117/5 vznikla v roku 1959-1960, keď boli vytvorené parcely č. 11278/3,
11278/4 a 11279/2, ktoré vlastnila 1 manželská dvojica a ktorá ich neskôr (medzi r. 1960 a 1967) v
nezmenenej podobe a polohe previedla na svoje 3 deti a ktoré po r. 1980 dostali nové čísla - 6118, 6117
a 6116. Od jedného z týchto potomkov ich rodina v r. 1967 kúpila parcelu č. 11278/3 (neskôr 6118) o

rozmeroch, polohe a rozlohe podľa vtedy platnej mapy, čo je jedným z rozhodujúcich faktorov pre určenie
ich vlastníckych práv k nášmu pozemku. V r. 1974 vybudoval ich sused medzi jeho parcelou č. 11278/4
(neskôr 6117) a našou parcelou č. 11278/3 (neskôr 6118) oplotenie podľa platnej mapy a toto oplotenie
bolo v minulosti viackrát potvrdené, že je správne na hranici. V protokole o oprave chybného zákresuhranice z r. 1985 vyhotovenom J..D. (ako príl.č. 13 v spise) a v pripojenom súdno-znaleckom posudku
z r. 1991 je zároveň vyznačené, aká má byť dĺžka východnej hranice našej parcely - teda až vyše 21,10
metra. V súčasnosti je to už len cca 20,5 m. Ich južnú hranicu v línii pôvodného oplotenia uznávali

všetci predchádzajúci vlastníci, dokonca aj bezprostredný právny predchodca žalovaného (f.K.), čo
vyplýva aj zo spomenutého Rozhodnutia o umiestnení stavby z r.2008. Takže ich rodina má parcelu vo
vlastníctve od r. 1967 a aj tú časť, ktorá je predmetom sporu, mala v držbe od r. 1967 a neodškriepiteľne
(po postavení oplotenia susedom) od r. 1974. Ešte aj v čase podania žaloby spornú časť (ktorú nám
žalovaný neskôr odobral) mali v držbe. Preto túto skutočnosť - aj vzhľadom na situáciu v čase kúpy

ich parcely v r. 1967 a v čase osadenia oplotenia v r. 1974 mal súd brať do úvahy, čo sa nestalo.
Najmä ak „hraničné" čiary v súčasnej mape nespravodlivo rozdeľujú výmery v m2 medzi jednotlivými
parcelami. Až po r.2012, keď bol žalovaný stavebným úradom donútený zmeniť situačné usporiadanie
svojich domov v horných úrovniach, nastali zmeny aj v katastrálnej mape (ale bez náležitého právneho
titulu!) - a to tak, že „hraničná" línia medzi parcelami s čís. 6116 a 6117 a tiež aj medzi parcelami s
čís. 6117 a 6118 sa posunuli viac na sever - teda smerom do ich parcely č.6118/1. Za všetkým treba

vidieť nasledujúce nezrovnalosti, ktoré viedli k neustálemu „posúvaniu" pozemku žalovaného č. 6117/1 i
stavieb na ňom neustále viac na sever - teda do ich pozemku. Ide o tieto skutočnosti: - ešte v čase, keď
O..K. ako právny predchodca žalovaného kúpil parcely č. 6117/1, 6116/2 a 6116/1 (v iných rozmeroch
a usporiadaní, než sú v súčasnosti) a keď z nich opäť išiel vytvoriť iba 2 parcely s čís. 6117 a 6116 a
chcel na parcele č.6117 stavať rodinné domy, bola hranica medzi parcelami č.6117 a 6116 stanovená

tak, že mala ísť 2 metre za domom na parcele č.6116/5 - je to jasne číselne vyznačené v priloženom
náčrte k tomuto Rozhodnutiu (v súčasnosti to má byť hranica medzi parcelami č.6117/1 a 6116/6). - ale
v projektovej dokumentácii k domom žalovaného je už táto hranica minimálne 2,5 metra od tohto domu,
resp. až vyše 3 metre v rovnakom mieste ako na náčrte k Rozhodnutiu o umiestnení stavby - takže to
je prvý posun o minimálne 0,5 metra na sever. (Viď. prílohu so situáciou z projektovej dokumentácie).-

Samotná projektová dokumentácia pre stavby žalovaného svojou západnou stranou je väčšia o cca
0,6 m, než by malo byť podľa katastrálneho operátu i podľa projektovej dokumentácie pre stavby u
suseda - f. BENOL Steel - to je ďalší posun o min. 0,6 m. - výrazný odsun južných stien horných partií
budov žalovaného zo 4,35 m na 6,0 m od domu na parcele č.6116/5 spôsobilo posun severných stien
o 1,65 m (6,0 - 4,35) ďalej na sever, teda bližšie k hranici s našou parcelou č.6118/1, čím sa severné

steny týchto budov priblížili na nedostatočnú vzdialenosť od hranice s našou parcelou č.6118/1, a to
len na cca 1 m od línie pôvodného oplotenia - namiesto stanovených minimálne 2 metrov. Dokonca aj
od vonkajšej hrany oporného múru majú nedostatočný odstup - len cca 1,6 m. A to preto, že žalovaný
nebol ochotný vôbec ustúpiť z počtu 8 bytov a z rozmerov svojich budov. - stavby žalovaného boli podľa
takejto projektovej dokumentácie (na väčšiu plochu) vytyčované skôr (už v lete a na jeseň r.2013) než

bol neskôr (až v decembri 2013) vytyčovaný pozemok žalovaného (ale ten má mať menšiu rozlohu, než
akú potrebovali podľa projektu pre stavby žalovaného). Takže čo je vlastne platný katastrálny operát?
Predsa ním nemôže byť len samotná katastrálna mapa, v ktorej sa neustále posúvajú a menia čiary
(medzi r.2008 a 2013 - viď. porovnanie kópií katastrálnej mapy), ktoré sa takouto zmenou „hraničných"
čiar dostávajú do rozporu s ostatnými nemeniacimi sa súčasťami katastrálneho operátu . Navyše, ak

to pre svoje zištné ciele potrebujú len niektorí stavebníci a ich geodeti (u žalovanej strany) - a iní (u f.
BENOL Steel) nie!!! A súd tieto rozpory nevyriešil. Mal zistiť (alebo dať ako úlohu pre znalca), ako majú
byť správne hranice (podľa všetkých historických súvislosti i podľa litery zákonov) a tiež podľa výmery
všetkých do úvahy (z historického hľadiska) prichádzajúcich parciel a podľa toho dať upraviť aj priebeh
hraničných čiar v katastrálnej mape (v súčasnosti pozmenenej oproti stavu z pred kúpy parcely č.6117/1

žalovaným). Totiž línia oporného múru vybudovaná žalovaným pri hranici na našej parcele deformuje
všetky doteraz ladiace súčasti katastrálneho operátu a situáciu ešte viac deformuje a zhoršuje zmätočný
a chybný „znalecký" posudok A.. G..L., ktorý je plný neprávd a chýb (alebo výmyslov?) a ktorého záver
spochybňujúavyvracajúajvýsledkymeraní3nezávislýchgeodetickýchfiriem-firmyvytyčujúcejparcelu
č.6117/5 pre f. BENOL Steel a ďalších dvoch, ktoré boli zamerať skutočný stav pri východnej hranici

našej parcely č.6118/1, čo som vo svojom stanovisku k znaleckému posudku A.. L. označil za jednu
z rozhodujúcich chýb a nehorázností tohto bývalého znalca. Navyše aj od tejto odsunutej „hraničnej"
línie oporného múru má najvyššie situovaný dom a podlažie nad ním nedostatočný odstup - len cca
1,5 m, aj keď podľa stavebného povolenia i projektovej dokumentácie to má byť minimálne 2 metre. II.
Odôvodnenie. Vzhľadom na vyššie uvedené považujem závery súdu za nesprávne a preto podáva toto

odvolanie. Svoje odvolanie odôvodňuje nasledovne: - vzhľadom na situáciu, aká platila v čase vzniku
našej parcely č. 11278/3 (neskôr 6118), v čase jej kúpy, v čase stavby oplotenia susedom (od parcely
č. 11278/4 - neskôr 6117) i užívania a tiež v zmysle Katastrálneho zákona, Občianskeho zákonníka a
ďalších záväzných právnych noriem má byť hranica tam, kde bolo pôvodné oplotenie (v rokoch 1974- 2013) a územie na sever od línie tohto pôvodného oplotenia má byť ich (v držbe od r. 1967 - podľa
platných hraníc z čias kúpy), aj keď v súčasnosti je na tomto území oporný múr a časť schodov. Navyše,
ak hraničná línia pôvodného oplotenia bola v minulosti i v súčasnosti potvrdená meraniami podniku

Geodézia v r. 1985, znaleckým posudkom z r. 1991 i pri vytyčovaní susednej parcely č.6117/5 v r.2014.
A tejto línii zodpovedajú aj jednotlivé výmery všetkých (z pôvodného 1 celku) do úvahy pripadajúcich
parciel. - žalovaný kúpil svoju parcelu od právneho predchodcu, ktorý uznal líniu pôvodného oplotenia
za hranicu, pretože tejto línii prispôsobil projekty a osadenie svojich stavieb a aj preto má byť hranica
tam, kde bolo pôvodné oplotenie. Keďže územie na sever od tohto oplotenia vlastnili a mali v držbe

od r. 1967 oni a ani bezprostredný právny predchodca žalovaného sa ho nedožadoval, nemôže si na
túto časť ich pozemku robiť nárok ani žalovaný a nemôže tvrdiť, že je to údajne jeho pozemok. Navyše
to kupoval aj so stavebným povolením a Rozhodnutím o umiestnení stavby, ktoré sú právne záväzné
aj pre neho a podľa ktorých vedel, že za hranicu sa považuje existujúce - teda pôvodné oplotenie. A
on s tým súhlasil, pretože aj pozemok si dal vytýčiť až po 2,5 roku od kúpy a ja som ho upovedomil,
že mám o tom doklady, kde je správne hranica a že „čiara" v mape je zakreslená nesprávne. To on

nekomunikoval so mnou, dokonca si ani neprebral list, ktorý som mu zaslal. Už asi vedel ako bude
postupovať. Jediné, čo ho zaujímalo, bolo to, či by mu predal cca 1-metrový pás zo svojho pozemku,
keby to potreboval. Takže už dopredu asi vedel, že sa so svojimi stavbami na svoju parcelu nezmestí.
- pre úplnosť uviedol, že stavebný úrad ani odvolací orgán neriešili otázku hranice, pretože stavebné
povoleniejasnestanoviloodstupovévzdialenostiodhranícpodľaRozhodnutiaoumiestnenístavby(teda

od pôvodného oplotenia) na minimálne 2 metre. - problémy s hranicou vznikli až potom, keď žalovaný
začal realizovať výstavbu v rozpore so stavebným povolením i projektovou dokumentáciou - výstavba
na väčšej ploche, než akú má mať parcela žalovaného podľa katastrálneho operátu, pri ktorej hrozilo
narušenie hranice s naším pozemkom a nedodržanie minimálnej odstupovej vzdialenosti. Vtedy nás
stavebný úrad odkázal ohľadom hranice na súd. A vtedy vznikol aj naliehavý právny záujem na určení

hranice medzi pozemkami. Bolo to v čase, keď ešte ani jedna stavba (ani len časť) nezasahovala do
ich práv alebo pozemku, ale už tu bol aktuálny stav objektívnej právnej neistoty, ktorý bol ohrozením
právneho postavenia ich - žalobcov a ktorý bolo možné týmto právnym prostriedkom odstrániť. A
naliehavý právny záujem na určení hranice medzi pozemkami tu bol aj potom a je aj teraz, pretože aj
v prípade potreby vymedziť pozemok alebo časť pozemku pre ďalšie právne úkony je potrebné určiť

priebeh vlastníckej hranice tak, ako bola pred vznikom sporu. - súdu predložili už na začiatku a postupne
aj potom podľa potreby všetky dokumenty dokazujúce ich tvrdenia o tom, že hranica má byť tam, kde
bolo (ešte aj v čase podania žaloby) pôvodné oplotenie, ďalej aké má byť geometrické určenie ich parciel
podľa nadobúdacích listín a tiež listy vlastníctva poukazujúce na výmeru parciel jednotlivých vlastníkov -
ide najmä o dokumentáciu k parcelám a stavbe f.BENOL Steel a vyznačenie bodu č.5164-16 presne na

línii pôvodného oplotenia, ďalej o Protokol o oprave chybného zákresu vlastníckej hranice z r. 1985 od
p.D., Súdnoznalecký posudok z r. 1991, Snímky z mapy evidencie z r. 1971 (geometrické určenie našej
parcely z čias kúpy i budovania pôvodného oplotenia), z ktorých je zrejmé aj to, aká široká (viac ako
21,10 m) má byť naša parcela č.6118/1 pri jej východnej hranici a že 20,65 m má byť dĺžka východnej
hranice pôvodnej parcely č. 11278/3, v súčasnosti východnej hranice našej parcely č.6118/3. Súd prvej

inštancie nevysvetlil, prečo tieto nami predložené dôkazy, najmä tú „čerstvú" dokumentáciu od f.BENOL
Steel, nebral do úvahy. - žalovaný realizoval stavbu nie podľa, ale v rozpore s právoplatným stavebným
povolením i v rozpore so zákonným postupom - teda nelegálne a tomu sa postupne prispôsobovala
projektová a najmä mapová dokumentácia, ktorá si navzájom odporovala, aj keď ju predkladala samotná
žalovaná strana. Navyše samotné stavby boli vytýčené skôr, než bol vytýčený samotný pozemok

žalovaného. Na toto takisto poukázali - najmä na zmenu „hraničných" čiar v katastrálnej mape medzi
rokmi 2011 a 2013, na väčší odstup hranice medzi parcelami s čís.6117 a 6116 od domu na parcele
č.6116/5, než mal byť podľa Rozhodnutia o umiestnení stavby, ďalej na rozpory medzi veľkosťou parcely
žalovaného v projektovej dokumentácii a vo vytyčovacom náčrte, na rozpory medzi dĺžkou spoločnej
hranice pozemku žalovaného a jeho suseda - f.BENOL Steel, na rozpor v polohe hranice s ich parcelou

pri porovnaní s Protokolom o oprave chybného zákresu z r. 1985 i pri porovnaní s našou parcelou z
pred r. 1980. Poukazovali aj na to, že aj napriek väčšej parcele majú stavby žalovaného aj na severnej
aj na južnej strane nedostatočný odstup od hraníc so susednými pozemkami - iba cca 1,5 m (namiesto
min. 2 metro) - a to na severnej strane (od nás) by od línie pôvodného oplotenia bolo iba cca 1 meter.
Ale súd l. inštancie ani v týchto prípadoch tieto rozpory nevyriešil. - súd nevyriešil ani to, ako môže

mať jeden a ten istý bod, s tými istými súradnicami podľa platného katastrálneho operátu 2 rozdielne
polohy v teréne a ako mohla žalovaná strana zmeniť údaje katastra a hraničnú líniu, keď aj neskôr - v
r.2014 bolo pri vytyčovaní parciel pre f.BENOL Steel potvrdené to, čo platilo aj predtým, než si žalovaný
kúpil svoju parcelu - teda, že hraničný bod č.5164-16 je presne na línii pôvodného oplotenia. Podľaakého platného katastrálneho operátu potom pracoval pre žalovaného svedok H. F.? - zdôraznil, že
k vytyčovaniu pozemku žalovaného neboli prizvaní, bol im len prinesený protokol na vyjadrenie a na
rozdiel od toho, čo je napísané v rozsudku, k vytýčenej hranici mali pripomienky, čo je aj uvedené v

protokole-t.j.žehranicuvytýčenúmedziichparcelouč.6118/1aparceloužalovanéhoč.6117/1považuje
za nesprávnu, čo bolo neskôr preukázané pri vytýčovaní parciel pre f.BENOL Steel. - súd l. inštancie
nevyriešil ani rozpor medzi veľkosťou parcely žalovaného v projektovej dokumentácii vypracovanej A..
C.. C. K. (údajne podľa podkladu od J..F.) a vo vytyčovacom náčrte, kde je rozdiel dĺžok západnej strany
medzi 23,80 a 23,22 metra a nedal to ani za úlohu pre znalca, hoci práve pri výsluchu A.. K. pri tomto

rozpore sudkyňa rozhodla o ustanovení znalca. Nevyžiadal si od J..K. ani len ako dôkaz predložiť daný
podklad od J..F. - súd nedôsledne, neodborne a nesprávne vyhodnotil znalecky posudok A.. L.. Ten je
úplne tendenčný a celý nepravdivý, pretože je jednak v rozpore so skutočnou situáciou v teréne a tiež
aj v rozpore s katastrálnym operátom. (Podrobnejšie - pozri moje námietky k znaleckému posudku zo
dňa 3.8.2016 - v spise). A to je predsa v rozpore s etikou a poslaním súdov, aby prostredníctvom svojich
rozsudkov pretvárali lož na „pravdu" a takto deformovali situáciu v spoločnosti. Znalecký posudok (ďalej

len ZP) A.. L. je jednak nepravdivý (najmä jeho grafická príloha), nie je podložený nijakými overiteľnými
a dôkaznými údajmi (chýbajú výpočty a súradnice lomových bodov), ďalej kryje iný trestný čin (výstavba
v rozpore so stavebným povolením) a navyše vytvára podmienky pre páchanie ďalšej trestnej činnosti
(s ďalším možným poškodzovaním nášho majetku a našich práv). A to najmä preto, že v ňom uviedol
nepravdivé a ani neexistujúce (a možno účelovo a zámerne vymyslené) údaje a „skutočnosti", ktoré sa

nemohli udiať. Ako je uvedené aj v mojich námietkach ku ZP, v r. 1968 (kedy malo behať technicko-
hospodárske mapovanie) bola východná hranica našej parcely - vtedy č. 11278/3 tam, kde je dnes
východná hranica našej súčasnej parcely č.6118/3 a preto tam má byť tých uvádzaných 20,65 m. No
a v takom prípade na východnej hranici našej parcely č.6118/1 vychádza viac ako 21,10 m. Sudkyňa
súdu 1. inštancie odmietla sa zaoberať jeho pripomienkami a ich požiadavkou na preskúmanie tohto

ZP alebo vyhotovenie nového ZP vzhľadom k tomu, že A.. L. už nie je znalcom a v kontrolnom alebo
novom ZP doriešiť všetky rozpory, ktoré počas konania vznikli a vyšli najavo, najmä ktoré sú v rozpore
so skutočnosťou (hlavne grafická príloha ZP A.. L.) alebo by mali byť rovnaké, lebo sú vo vzájomnej
súvislosti (napr. projektová dokumentácia od A..K. pre stavby žalovaného). Odmietla predvolať A.. L.
hoci len ako svedka, aby objasnil, na základe čoho (akých platných údajov) dospel k takým číslam a

výsledkom, aké uviedol vo svojom ZP, najmä však v grafickej prílohe, keď tie sa ešte viac odlišujú od
vytýčenia parciel pre f.BENOL Steel. Bol nútený si dať vymerať skutkový stav oplotenia pri východnej
hranici našej parcely č.6118/1, pretože údaje v grafickej prílohe tohto ZP sú prejavom morálneho alebo
totálneho odborného zlyhania tohto bývalého znalca. Aj keď chcel to dať vymerať znalcovi z odboru
geodézia a kartografia, nepodarilo sa mu žiadneho znalca na to prehovoriť - buď sa ospravedlnil pre

pracovnú vyťaženosť, resp. až preťaženosť, alebo po oboznámení sa s prípadom (vrátane toho, že A..
L. sa dal ihneď vyčiarknuť zo zoznamu) sa vyhovárali na zložitosť prípadu. Preto to dal vymerať dvom
geodetickým firmám, ktoré potvrdili to, čo aj on - že ZP A.. L. je nepravdivý. T.j. že múrik pri južnej
hranici ich parcely č.6118/1 nie je v tej polohe, ako je zakreslený v grafickej prílohe, a že majú užšiu
parcelu, než majú mať aj podľa A.. L. i geodeta žalovanej strany J..F. - podľa nich by to malo byť 20,65

m (hoci my stále trvá na tých vyše 21,10 m podľa dôkazov vyššie uvedených), ale podľa zameraného
skutkového stavuje to len 20,53, resp. 20,57 m. A kde je potom tých 20,90 m z grafickej prílohy ZP A..
L.? Veď aj keby to meral ako priamu spojnicu medzi krajnými stĺpikmi na lomenej trase oplotenia, tak je
to oveľa viac, než tých 20,66, resp. 20,61 m, ktoré namerali tieto geodetické firmy. (Takáto línia ale nie
je rovnobežná s východnou hranicou našej parcely č.6118/1 - je dlhšia, preto sa nemôže porovnávať

s dĺžkou hranice.) To je ako ďalší dôvod, prečo údaje z grafickej prílohy ZP A.. L. a teda ani grafická
príloha nemôžu byť hodnoverné. A aj vzhľadom na ďalšie nepravdy v ZP A.. L. (pozri jeho pripomienky)
žiadali o vyhotovenie nového ZP, v ktorom bude pre znalca formulovaná úloha tak, aby nový ZP objasnil
a vyriešil všetky rozpory, nejasnosti a nezrovnalosti, ktoré jednotlivé strany sporu majú. - súd l. inštancie
síce nariadil znalecké dokazovanie, ale úloha, ktorú určil znalcovi, nebola formulovaná tak, aby ZP

mohol dať dostatočnú odpoveď na všetky nejasnosti a napomôcť k objektívnemu a spravodlivému
rozsudku. Súd odmietol nim navrhnuté úlohy na komplexné zameranie všetkých parciel s čís. 6118, 6117
a 6116 (kvôli porovnaniu a zachovaniu výmer jednotlivých parciel z pôvodne 1 celku) a o zameranie
stavieb žalovaného z hľadiska správnosti ich rozmerov a osadenia (z dôvodu nedodržania stanoveného
minimálneho odstupu od hraníc). Totiž A.. L. mal za úlohu určiť, či „hranica medzi parcelami č.6117/1

a 6118/1 prebieha na vlastníckej hranici evidovanej v platnom katastrálnom operáte". A tu sa vynárajú
otázky: - ktorá hranica medzi parcelami č.6117/1 a 6118/1? Tá, čo vyplýva zo zákona (vrátane skutočnej
držby od r. 1967, resp. 1974) alebo hranica podľa grafickej prílohy k ZP (určená polohou podľa dĺžok
20,90 a 23,20 m) alebo línia oporného múrika? Lenže oporný múrik je v skutočnosti vybudovaný vinej polohe, než je „jeho" poloha v grafickej prílohe k ZP - aj z toho dôvodu je ZP A.. L. nepravdivý.
- aká vlastnícka hranica evidovaná v platnom katastrálnom operáte? Platný katastrálny operát môže
byť len jeden, ale línie sú minimálne dve - teda v tej línii, ktorú vymeral geodet pri vytyčovaní parciel

pre f.BENOL Steel (v línii pôvodného oplotenia) alebo ktorú vymeral geodet od žalovanej strany (0,5
metra v našom pozemku). Lenže A.. L. to neriešil tak, aby dodržal všetky zákonné ustanovenia, len to
jednoducho vyriešil v prospech žalovaného, aj keď pritom neuviedol žiadne výpočty alebo súradnice
bodov, ale naopak uviedol nepravdivé údaje a „udalosti", ktoré sa nemohli udiať tak, ako to on uviedol.
A súd sa s takýmto úbohým posudkom uspokojil a na všetky rozporné záležitosti zabudol. - v bode

32 rozsudku je uvedené plno neprávd a účelových vetných konštrukcií a celý bod vyznieva, ako by ho
formuloval žalovaný, resp, jeho právny zástupca. Lebo sudkyňa by nemohla napísať to, čo je v rozpore
so skutočnosťou. Totiž aj na južnej aj na severnej strane budov nie je dodržaná minimálna odstupová
vzdialenosť stanovená na 2 m od hraníc - na každej strane je to od postranných oporných múrov len cca
1,5 m, čo z týchto budov robí stavby postavené v rozpore so stavebným povolením. A to sa dá overiť
na tvári miesta veľmi jednoducho. Alebo ani toto súdu neprekáža? - k bodom 32 a 33 rozsudku - pýta

sa, aká hranica a ako je v katastri jasne vyznačená, z akého platného stavu katastra vychádzal súdny
znalec a ako je potvrdená správnosť postaveného oporného múru, keď „hraničná" línia podľa žalovanej
strany je v rozpore s hraničnou líniou vytýčenou inými geodetmi, tiež je v rozpore s definíciou hranice
podľa zákona a nakoniec si odporuje aj sám bývalý súdny znalec, keď v grafickej prílohe k ZP má pre
hraničnú líniu stanovenú inú polohu, než v akej sa v skutočnosti v teréne nachádza oporný múrik. - k

výmere parciel. Vo svojich podaniach uvádzal, že zmenou „hraničných" čiar v katastrálnej mape nastal
stav, že „súhrná“ výmera všetkých parciel s čís.6117 a 6116, ktoré pred r.2011 patrili jednej osobe, je
podľa mapy väčšia, než má byť podľa listov vlastníctva a naopak „súhrná“ výmera ich parciel s čís.6118
je menšia, než má byť podľa LV. Z toho tiež vyplýva, že hranica medzi ich parcelami č.6118/1 a 6118/3
a susednými č.6117/5, 6117/1 a 6117/8 má byť v katastrálnej mape zakreslená viac na juh. O toto žiadal

Správu katastra ešte v r. 2012, ale ten ho odkázal na súd. Aj preto podali v r.2013 túto žalobu, aby
súd na základe hodnoverných dokumentov a dôkazov z minulosti i nedávnej prítomnosti a aj podľa
ustálenej držby a vzájomne uznávaných hraníc určil, že južná hranica našich parciel č.6118/1 a 6118/3
má byť v línii pôvodného oplotenia vybudovaného vr. 1974, ktorá zodpovedá aj hraničnej línii pôvodnej
parcely č. 11278/3 vzniknutej v r. 1960. A takúto staronovú líniu potom zapracovať v správnej polohe

do katastrálnej mapy alebo podľa nej vymedziť plochu na ďalšie právne úkony. - tým, že súd nevykonal
všetky navrhované a možné dôkazy a preto ani neodstránil rozpory a nejasnosti a nedostatočne zisťoval
skutkový stav, nemohol ani dospieť k správnemu právnemu posúdeniu veci a teda ani k správnemu
záveru a rozhodnutiu. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil tento napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vrátil ho súdu 1. inštancie na nové dokazovanie s cieľom odstrániť všetky

tieto rozpory a nejasnosti a tak dospel k objektívnemu posúdeniu a objektívnemu rozhodnutiu vo veci.
5.Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobkyne v 2. rade (č. l. 384-385)tak, že s podaným odvolaním
nesúhlasí, dôvody v ňom uvedené považuje za nezrozumiteľné, prevažne bez súvislosti s meritom
prejednávanej veci, navrhol podané odvolanie žalobkyne v 2. rade odmietnuť a potvrdiť napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V

dôvodoch uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa domáhali určenia hranice pozemku vo vzťahu k
pozemku žalovaného. Prvostupňový súd vykonal rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov konania,
svedkov a pribratím znalca z odboru geodézia. V konaní bolo preukázané, že žalovaný pri určení
hranice pozemku postupoval s odbornou starostlivosťou, k určeniu hranice pozemku došlo podľa
zakreslenej hranice v „katastry“ nehnuteľnosti v súlade s odborným zameraním geodeta, všetko v súlade

s projektovou dokumentáciou a stavebným povolením realizovaného diela na pozemku žalovaného.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný svojou stavebnou činnosťou a určením hranice
pozemku nezasiahol do vlastníckeho práva žalobcov. S poukazom na uvedené považuje rozhodnutie
„prvostupňového“ súdu za správne a súhlasí s dôvodmi uvedenými v rozsudku prvostupňového súdu.
Odvolacie dôvody žalobcu v 2. rade považuje za právne neudržateľné, nakoľko súd vykonal všetky

dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Pokiaľ žalobca v 2. rade považoval za potrebné preskúmať správnosť
merania hranice pozemku geodetom, ktorého objednal žalovaný, resp. určené súdnym znalcom, mohol
si z vlastného podnetu dať vypracovať súkromnoznalecký posudok u súdneho znalca. Samozrejme
náklady s tým spojené by musel niesť sám, čo asi nie je ochotný zaplatiť. Námietky, ktoré boli vznesené

proti obsahu a záverom znaleckého posudku sú len všeobecného charakteru bez bližšieho označenia
ichnesprávnosti.Navyšeichvzniesolvkonanílenžalobcavl.rade.Vzhľadomnaobsahodvolania,čodo
jeho odôvodnenia, žalovaný nemá záujem bližšie komentovať uvedené „invektívy" zo strany odvolateľa
a len poukazuje na doterajšie svoje písomné, ako aj ústne vyjadrenia, ktoré vykonal pred súdom.6.Žalobca sa vyjadril k vyjadrenie žalovaného (č. l. 390-393) a uviedol, že je typickou reakciou tej
strany sporu, v prospech ktorej je rozsudok. Pretože tej strane sporu stačí znenie rozsudku a akékoľvek
odôvodnenie a naopak všetky argumenty uvedené v odvolaní sú pre ňu vlastne škodlivé a preto

neprijateľné. Ak pre žalovaného, resp. aj pre jeho právneho zástupu je odvolanie žalobkyne v 2. rade
nezrozumiteľné, tak len preto, že buď nie sú schopní alebo nie sú ochotní zohľadniť všetky aspekty,
skutočnosti a dôkazy, a to najmä v ich vzájomnej súvislosti a navyše zabúdajú na všetko, čo poukazuje
na nesprávnosť a rozpornosť nimi predkladaných dokumentov a „dôkazov". Dokonca si dovolil tvrdiť,
že žalovaná strana doteraz ani nepochopila samotné meritum prejednávanej veci, pretože by nemohla,

najmä jej právny zástupca, pristupovať k veci a argumentovať tak, ako to robí. Takže chyba nie je v
odvolaní žalobkyne v 2. rade, ale chyba je v postoji žalovanej strany k prejednávanej veci a k rozsudku,
pretože žalovaná strana nevidí absurdnosť tohto rozsudku a najmä jeho odôvodnenia, v ktorom je plno
rozporov so zákonmi a skutkovým stavom, neprávd a poloprávd. Opäť zdôraznil, že v tomto spore
nejde o to, či je nejaká „hraničná" línia v teréne vytýčená podľa práve aktuálnej katastrálnej mapy (a
aktuálna ešte nemusí byť právne správna). V tomto spore ide o to, kde má byť správne (pri dodržaní

zákonnosti - najmä vzhľadom na zákonnú definíciu hranice) hranica medzi našou a susedovou parcelou
a následne správne zaznačiť do katastra a vytýčiť v teréne (čo sa uvádza aj v odôvodnení rozsudku)
- a to je meritum veci (len prečo aj Rozsudok nie je v súlade s tým? ). A keďže toto súd nedoriešil a
prehliadal tie ich argumenty a dôkazy, ktoré neodškriepiteľne preukazujú, že hranica má byť tam, kde
bolo pôvodné oplotenie, musela žalobkyňa v 2. rade vo svojom odvolaní argumentovať všetkým, čo tam

uviedla, teda (skrátene): nedostatočnosť dokazovania - súd totiž neprejednával ich protiargumenty a
odbornými firmami vyhotovené a schválené dokumenty, ktoré sú v rozpore s „dôkazmi" predkladanými
žalovanoustranouatietorozporyneodstránil.Diskriminovaniežalobcu1-neposkytovaniedostatočného
priestoru - jednak na samotných pojednávaniach pri potrebnej príprave na kladenie otázok žalovanej
strane a svedkom, tak aj pri návrhoch na predkladanie skutočných dôkazov dokazujúcich nepravdivosť

údajov a účelovosť konania zo strany žalovaného, prípadne na opätovné predvolávanie svedkov potom,
čo sa vyskytli rozpory v tvrdeniach alebo dokumentácii. Znalec a znalecký posudok (ZP) - ZP neobsahuje
všetky zákonom prepísané náležitosti, najmä údaje potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti ZP,
navyše údaje v ZP sú nepravdivé, preto súd mal takýto ZP buď odmietnuť alebo žiadať doplniť. A
potom, čo sa dal A.. L. vyčiarknuť zo zoznamu znalcov, mal predvolať zhotoviteľa na výsluch, hoci

len ako svedka, aby vysvetlil, čo ho viedlo k vypracovaniu takéhoto ZP, čím vlastne aj porušil sľub
znalca. A samozrejme dať vykonať kontrolné znalecké dokazovanie - a to tiež z dôvodu, aby stanovením
správnej úlohy pre znalca bolo možné dať na poriadok aj tie veci, ktoré sú zatiaľ rozporné. Poukázanie
na odbornosť - na preukázanie rozporov a pochybnosti o „dôkazoch" predkladaných žalovanou stranou
úplne stačí porovnať jej dokumentáciu s odborne vyhotovenou dokumentáciou vyhotovenou inými

odbornými firmami a schválenou kompetentnými inštitúciami a tiež aj navzájom medzi sebou rôzne
dokumenty predložené samotnou žalovanou stranou. Konanie súdu v rozpore so zákonmi a právnymi
normami - súd v odôvodnení uvádza citácie zo zákonov, podľa ktorých mal v spore rozhodnúť práve
opačne než rozhodol, resp. aspoň nariadiť ďalšie dokazovanie (napr. kvôli odstráneniu rozporov).
Existencia naliehavého právneho záujmu - žalobkyňa v 2.rade musela reagovať na nesprávne právne

posúdenie zo strany súdu na toto, lebo žaloba bola predsa podaná v čase, keď ešte žiadna časť
domov žalovaného nezasahovala do našich práv a tak bolo možné predísť nezákonnému zásahu zo
strany žalovaného do nášho pozemku. A aj v súčasnosti je táto záležitosť aktuálna kvôli právnemu
vysporiadaniu sporu. Predsa krádež časti pozemku nemožno uzavrieť iba tým, že na zabratej časti
pozemku už stojí susedova stavba a dosť (?). - Poukázanie na kalkuláciu žalovaného s ich pozemkom,

keď už pred začiatkom výstavby predpokladal, že sa so svojimi stavbami na svoj pozemok nezmestí
a už vtedy uvažoval o odkúpení časti nášho pozemku. No a namiesto odkúpenia časti ich pozemku
to vyriešil zmanipulovaním projektovej dokumentácie (vytvorenej na väčšiu plochu, než má byť podľa
katastra) a „vytýčením" svojho pozemku viac na sever (než má byť podľa katastra), čím sa dostal so
svojimi stavbami až na ich pozemok. Takže teraz nerozumie, čo je pre žalovaného nezrozumiteľné v

odvolaní žalobkyne v 2.rade. Žalovaný sa len takýmto spôsobom snaží chrániť a navyše v ďalšej časti
svojho vyjadrenia používa opäť svoje nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia o tom, ako z ich strany i zo
strany súdu je údajne všetko v poriadku. Preto opäť uviedol na správnu mieru to, čo nesprávne žalovaný
uvádza. (Podrobnejšie je to rozvedené a preukázané v odvolaní žalobcu v l. rade.) Totiž: súd síce
vykonal výsluchy účastníkov konania i svedkov, ale neriešil nepresnosti a lži v podkladoch predložených

žalovanou stranou ani rozpory s ostatnými dokumentmi a dôkazmi vypracovanými a schválenými inými
odbornýmiinštitúciami.Dokazovanievlastneaninebolo,lebosúdneriešilrozporyanedokazovalosa,kto
má pravdu v navzájom rozporných prípadoch a ani znalecké dokazovanie nemalo požadovanú úroveň,
pretože znalecký posudok nespĺňa zákonom stanovené podmienky a udáva nepravdivé údaje. Pritomuž aj úloha pre znalca bola stanovená chybne vzhľadom na to, čo všetko bolo treba odstrániť (rozpory),
objasniť a dokázať (kde má byť správne hranica). Stavby sú osadené v rozpore so stavebným povolením
i projektovou dokumentáciou, pretože nie je nedodržaná stanovená minimálna odstupová vzdialenosť 2

m od hraníc susedných pozemkov ani na severnej ani na južnej strane. Navyše stavby boli vytyčované
podľa projektovej dokumentácie ešte skôr, než bol vytýčený samotný pozemok žalovaného ( a to navyše
na väčšiu parcelu, než má byť podľa katastra). Oporný múr nie je na hranici parciel, ale je na ich
pozemku (a tým aj časť schodišťa), pretože aj odborná firma vytyčujúca parcely pre 2.suseda ( f.BENOL
Steel ) zistila, že pôvodné oplotenie bolo správne na hranici. A to vychádzala z toho istého katastrálneho

operátu a dokonca aj z geometrického plánu, ktorý vypracoval geodet pre žalovaného. Aj toto meranie
preukázalo to, čo platilo do príchodu žalovaného do tejto lokality, že pôvodné oplotenie bolo správne
na hranici. Preto sporná časť pozemku nikdy nepatrila susedom a preto nemôže byť ani majetkom
žalovaného. Z toho teda vyplýva, že žalovaný zasiahol do vlastníckych práv žalobcov. Súd nevykonal
všetky potrebné dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie, pretože neodstránil chyby a rozpory. Súdu pre
rozhodnutie postačovali zmanipulované, nepresné a nepravdivé podklady dodané žalovanou stranou

a naopak argumenty a dôkazy žalobcov vôbec nebral do úvahy, aj keď išlo o dokumenty vyhotovené
odbornými firmami a schválené kompetentnými inštitúciami. Preto súd nemohol dospieť k správnym
skutkovým zisteniam. Čo sa týka vyhotovenia súkromnoznaleckého posudku - vzhľadom na priebeh
sporu potom, čo bol vypracovaný nekvalitný znalecký posudok a A.. L. vyčiarknutý zo zoznamu znalcov
a dodané námietky k znaleckému posudku, nepredpokladali, že hneď na najbližšom pojednávaní súd

vyhlási rozsudok. Preto až potom si dali vyhotoviť kontrolné merania. Pretože žiadny znalec sa do tejto
chúlostivejzáležitostinechcelpustiť,vykonalitietomerania2nezávislégeodetickéfirmy,ktorépreukázali
to,čouviedolužvnámietkachkznaleckémuposudku,atožeúdajevznaleckomposudkusúnepravdivé.
A keďže všetky podrobnosti už boli uvedené v námietkach ku znaleckému posudku, stačilo v odvolaní sa
len všeobecne (teda bez bližšieho označenia) zmieniť o nekvalite tohto znaleckého posudku. Invektívy

používa naopak žalovaná strana tým, že neustále opakuje svoje nepravdivé tvrdenia a zotrváva na nich,
čo potvrdzuje aj v závere svojho vyjadrenia. Na záver vyjadrenia uviedol, že žalovaný mal plno možností
na to, aby sa dohodli na nejakom rozumnom riešení, ale on to nevyužil. Prečo? To vie asi len on.
6.K vyjadreniu žalobcu v 1. rade sa vyjadril žalovaný (394-396), ktorý navrhol podané odvolanie žalobcu
v 1. rade odmietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Navrhol, aby mu odvolací súd

priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. I.Nesúhlasí s podaným odvolaním žalobcu v
1. rade, z dôvodu, že rozsudok súdu je zrozumiteľný, riadne odôvodnený a vecne správny po skutkovej
i právnej rovine. Rozsudok sa opiera o odborné závery geodetov a kartografov, ktorí vychádzali z
platných údajov súradníc zlomových bodov podľa platného stavu údajov katastra nehnuteľnosti. Súd
sa zaoberal žalobcom (ami) namietanými skutočnosťami a za tým účelom bol vypracovaný znalecký

posudok. Ten potvrdil, že oporný betónový múr bol postavený na základe vytýčenia vlastníckej hranice
geodetom a výsledky jeho merania sú v relácii s platným stavom evidovaným v katastrálnom operáte.
Z takto uvedených dôvodov nemôže obstáť žalobcom v rade 1 napadaný rozsudok, napr. tvrdiac, že
„hranica má byť tam, kde bolo pôvodné oplotenie“ resp. v snahe spochybniť platný katastrálny operát
ako súbor dokumentačných materiálov potrebných na spravovanie katastra. Za podstatné považuje, že

umiestnenie stavby na parcele bolo zamerané a bolo založené za účasti geodeta a kartografa A.. H..
P., ku ktorému bol 12.12.2013 vydaný Protokol o vytýčení hranice pozemku medzi parcelami č. 6117/1
a 6118/1, a v teréne železnými roxormi. K tomu súd konštatoval, že „Vlastníci susediacich pozemkov
nemali k vytýčenej hranici pozemkov dôvodné pripomienky." Navrhol podané odvolanie žalobcu v 1. rade
odmietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu. II.V uvedených súvislostiach zdôraznil, že

žalovaný pri určení hranice pozemku postupoval s odbornou starostlivosťou, k určeniu hranice pozemku
došlo podľa zakreslenej hranice v katastri nehnuteľnosti v súlade s odborným zameraním geodeta,
všetko v súlade s projektovou dokumentáciou a stavebným povolením realizovaného diela na jeho
pozemku. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že svojou stavebnou činnosťou a určením hranice
pozemku nezasiahol do vlastníckeho práva žalobcov. III.S poukazom na uvedené považuje rozhodnutie

súdu za správne a súhlasí s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Odvolacie dôvody žalobcu v 1. rade
považuje za právne neudržateľné, nakoľko súd vykonal všetky dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie
prejednávanej veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam.
7.Žalobca v 1. rade po doručenom vyjadrení žalovaného uviedol (č. l. 404 - 408), že vyjadrenie
žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu k jeho odvolaniu (ako žalobcu 1) je ani nie tak vyjadrením

k odvolaniu, ale skôr vyjadrením pocitu žalovanej strany. Totiž vo vyjadrení žalovanej strany k jeho
odvolaniu nie je konkrétne uvedená a proti argumentom vyvrátená ani jedná záležitosť, ktorú vo svojom
odvolaní proti rozsudku označil za nesprávnu, chybnú, rozpornú alebo protizákonnú. Aj toto vyjadrenie
žalovaného je typickou reakciou tej strany sporu, v prospech ktorej je rozsudok. Pretože tej strane sporustačí znenie rozsudku a akékoľvek odôvodnenie a naopak všetky argumenty uvedené v odvolaní sú
pre ňu vlastne škodlivé a preto neprijateľné. Ak pre žalovaného, resp. aj pre jeho právneho zástupcu
sú odvolacie dôvody v jeho odvolaní právne neudržateľné, tak ich mali konkrétne uviesť aj spolu

s odôvodnením, prečo by práve ich rozporuplné tvrdenia a predložené materiály mali mať väčšiu
právnu silu, než zákony SR a dokumentácia od iných inštitúcií, ktorá na rozporuplnosť u žalovanej
strany poukazuje. Žalovaná strana totiž nieje schopná alebo nieje ochotná zohľadniť všetky aspekty,
skutočnosti a dôkazy, a to najmä v ich vzájomnej súvislosti a navyše zabúda na všetko, čo poukazuje
na nesprávnosť a rozpornosť nimi predkladaných dokumentov a „dôkazov", vrátane nepravdivého a

zmanipulovaného znaleckého posudku. Navyše žalovaná strana nevidí ani absurdnosť tohto rozsudku
a najmä jeho odôvodnenia, v ktorom je plno rozporov so zákonmi a skutkovým stavom, neprávd a
poloprávd,najmätoho,žeomeriteveci,t.j.„určenievlastníckejhranicemedzipozemkami"jerozhodnuté
v rozpore so zákonom stanovenou definíciou hranice. V bodoch I. a II. uviedol opakovane to, čo v
odvolaní. V bode III. položil otázky - Prečo sa žalovaný nedržal tej vonkajšej hranice parcely (t.j. línie
pôvodného oplotenia), ktorá platila v čase, keď ju vlastnil jeho bezprostredný právny predchodca, od

ktorého svoju parcelu kupoval, keď to vyplýva aj z Rozhodnutia o umiestnení stavby i Stavebného
povolenia, ktoré sú právne záväzné aj pre žalovaného, čo je ešte zdôraznené aj v tom Rozhodnutí o
zmene stavby pred dokončením, ktoré už bolo vydané pre samotného žalovaného. Navyše ak aj podľa
zákonov SR (nebude to tu opäť rozvádzať pre ich prípad) má byť hranica medzi našimi pozemkami
tam, kde bolo pôvodné oplotenie. Ak chcel dokázať opak oproti vtedy existujúcemu stavu, mal sa toho

dožadovať zákonnými prostriedkami. Ale on vedel, že takto by nedosiahol zmenu, pretože aj vytyčovanie
pozemku pre suseda - f.BENOL Steel dokázalo, že pôvodné oplotenie bolo na hranici. - Prečo je aj južná
hranica jeho parcely č.6117/1 viac na sever, než má byť podľa stavu z čias, kedy svoju parcelu kupoval.
Prečo a na základe akého súdneho rozhodnutia sa po r. 2012 zmenili rozmery parcely žalovaného
č.6117/1 (posun aj severnej strany viac na sever smerom do našej parcely č.6118/1) oproti stavu z

r.2011, kedy svoju parcelu kúpil. - Prečo žalovaný nedodržal stavebné povolenie a tiež aj projektovú
dokumentáciu, podľa ktorých jeho domy majú mať od južnej i severnej hranice odstup minimálne 2
metre, ale zmenšil to na cca 1,5 metra. To má vybudované väčšie domy? A akým právom sú v Rozsudku
uvádzané údaje, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou? - Ako mohol tak skoro ešte pred začiatkom
výstavby vedieť, že pre svoje stavby bude potrebovať časť (cca 1 m široký pás) z ich pozemku? - Prečo

svoj pozemok vytyčoval až polroka za tým, čo si dal zamerať svoje stavby (na väčšiu plochu)? Predsa
ak pri tom bolo z jeho strany nejakým spôsobom pochybené (a to bolo - neprávna postupnosť krokov a
navyše nesprávne vyhotovená projektová dokumentácia), musí niesť za to vinu on a mal si to priznať a
prípadne sa prísť dohodnúť. - Súhlasí žalovaný s premeraním určitých bodov a vzdialeností priamo na
miestezaúčastisudcu,napr.tých20,90mnavýchodnejhranicinašejparcelyč.6118/1podľaznaleckého

posudku A..L., z čoho bude priamo na mieste vidieť, že hraničná línia medzi našimi pozemkami je na
opačnej strane múrika (teda od domov žalovaného), resp. až na schodoch a že potom je ten oporný
múrik vybudovaný vlastne na našom pozemku a že tento znalecký posudok je vlastne nepravdivý? Aj
na základe týchto nejasností a rozporov je potrebné zdôrazniť (na rozdiel od tvrdenia žalovaného), že
súd nevykonal všetky navrhované a možné dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie prejednávanej veci a

navyše pri rozhodovaní pristupoval k dôkazom tak, že uveril iba tým nepravdivým tvrdeniam a rozpornej
dokumentácii žalovanej strany, a vôbec neprihliadal na dôkazy a dokumentáciu od iných inštitúcií, ktoré
dokazovali rozpornosť u žalovanej strany a ktoré zároveň dokazovali aj to, že hranica má byť správne
v línii pôvodného oplotenia. Preto po takomto nedokonalom „dokazovaní" súd ani nemohol dospieť k
správnym skutkovým zisteniam, z čoho vyplynulo aj nesprávne právne posúdenie veci, nesprávny záver

i nesprávne rozhodnutie.
8.Žalobcovia boli vyzvaní, aby sa vyjadrili k naliehavému právnemu záujmu. Žalobca v 1. rade uviedol
(č. l. 415-420), že na požadovanom určení hraníc medzi pozemkami č.6118/1 a 6117/1 má nasledujúci
naliehavý právny záujem: - ochrana vlastníctva v zmysle Občianskeho zákonníka, ochrana vlastníctva
zakotvená v Ústave SR i v medzinárodných dohovoroch, - ochrana porušeného vlastníckeho práva a

potreba jednoznačného (pre všetkých) zaznačenia hranice pozemkov do katastra nehnuteľností a jej
vytýčenie v teréne, - preukázanie pred Stavebným úradom na skutočnosť, že stavebník uskutočňoval
výstavbu v rozpore so zákonom i v rozpore so Stavebným povolením, keď nerešpektoval hranicu
medzi pozemkami podľa Rozhodnutia o umiestnení stavby (súvisí s § 137/bCSP), dokázať, že
žalovaná strana neoprávnene a na základe vykonštruovaných materiálov alebo na základe nesprávneho

vytýčenia postavila stavby nesprávne s protizákonným zásahom do našich parciel č.6118/1 a 6118/3.
A to vzhľadom „k tomu“, že platný katastrálny operát je len jeden a výsledky meraní a vytyčovaní
rôznych inštitúcií a viacerých autorizovaných odborníkov sa líšia tak, že len meranie a vytyčovanie pre
žalovaného sa odlišuje od iných a žalovaný je tak vo svojich tvrdeniach osamotený. Totiž určovaciažaloba má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty
v právnom vzťahu ako aj v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu

tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Naliehavý právny
záujem je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie a poukázal na ZSP 40/96 č.4,
ktorého právnu vetu citoval. A po súdnom určení hranice medzi pozemkami môže nastať plnenie aj v
mimosúdnom konaní. Návrh - žalobu na súd o určenie hranice medzi pozemkami podával na súd jednak
na základe odkazu Správy katastra z r. 2012 (kedy žiadali o úpravu nesprávneho zákresu hraničnej

čiary v katastrálnej mape) a tiež na základe odkazu Stavebného úradu z r. 2013 (ohľadom určenia
správnej polohy vlastníckej hranice potom, čo pri štátnom stavebnom dohľade poukazovali na to, že
stavebník - žalovaný sa priblížil k hranici na menej, než vyplýva z projektovej dokumentácie i Stavebného
povolenia). To bolo predtým, než bol vykonaný zásah do ich pozemku a ich vlastníckych práv. Ďalej
poukázal na R 14/1992, ktorú právnu vetu tiež citoval. A teda aký naliehavejší právny záujem existuje,
než záujem na usporiadanie hraníc medzi jeho a susedným pozemkom, keď sused vystaval plot a

schodisko na jeho pozemku - asi o 0,5 - 0,7 metra posunul hranice, čím mu ukradol časť jeho pozemku,
jeho majetku?! A aj domy sú vybudované s nedostatočným odstupom od hranice, dokonca aj od tej
posunutej. Stavebný úrad a ani súd nepozastavili výstavbu u žalovaného, aj keď tá prebiehala v rozpore
so Stavebným povolením i v rozpore projektovou dokumentáciou. Súd 1.inštancie bol už 16.4.2015
informovaný pri výpovedi žalovaného, že stavba je už takmer dokončená a bol tak oboznámený s tým,

že časť ich pozemku je zastavaná. Odvtedy nebolo vôbec poukázané na to, že by pominul naliehavý
právny záujem na určení hranice, a tiež nebola vznesená žiadna požiadavka na to, aby žaloba bola
zmenená na žalobu o plnení povinností. Pritom podľa R 65/1972 - Súdy majú viesť žalobcu k úprave
návrhu tak, že žalovaný je povinný zdržať sa užívania časti pozemku patriacemu žalobcovi. Žaloba bola
podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a pre rozhodovanie o takýchto žalobách

možno aj v čase účinnosti už Civilného sporového poriadku (CSP) používať ustanovenia OSP. Žaloba
o určenie hranice pozemku je vo svojej podstate vlastníckou žalobou, pričom jednou zo základných
hmotnoprávnych podmienok úspechu v súdnom konaní je preukázanie vlastníckeho práva k pozemku,
ktorého sa návrh (žaloba) týka. Oni - žalobcovia sme preukázali svoje vlastnícke právo k našej parcele
(pôvodné č. 11278/3) kúpenej v r. 1967 (vytvorená bola v r. 1960) i spolu s predložením jej tvaru a

polohy podľa vtedy platnej mapy, podľa ktorej bolo susedom (vlastníkom susednej parcely č.11278/4
- neskôr č.6117) vybudované aj hraničné oplotenie, ktorého správnosť osadenia na hranici potvrdili
jednak v minulosti merania a vytýčenia podnikom Geodézia v r. 1985 a súdnym znalcom v r. 1991
(ktoré boli súdu 1. inštancie doložené a ktorými by sa súd mal riadiť) a tiež aj v r. 2014 pri vytyčovaní
parcely č.6117/5 pre jej vlastníka - f.BENOL Steel, čo malo byť záväzné aj pre žalovaného, nakoľko

ten bol oprávneným z vecného bremena vo vzťahu k tejto parcele. Táto hraničná línia (pôvodného
oplotenia z r. 1974) bola záväzná pre žalovaného aj z toho titulu, že ju uznával aj bezprostredný právny
predchodca žalovaného (ako majiteľ p.č.6117/1) a taktiež preto, že ako hranica bola ustanovená aj
v Rozhodnutí o umiestnení stavby a stala sa tak predpokladom nadobudnutia právoplatnosti tohto
Rozhodnutia, ktoré je právne záväzné aj pre právnych nástupcov pôvodného stavebníka - teda aj pre

ďalších stavebníkov, t.j. aj pre žalovaného. Ale žalovaný - nijak hodnoverne nepreukázal svoje vlastnícke
právo na tú časť nášho pozemku, ktorú zabral pre svoje stavby, pretože aj geodeti vytyčujúci parcelu
č.6117/5 pre f.BENOL Steel v r.2014 (teda potom, čo v r.2013 boli „vytýčené" najprv stavby a potom aj
pozemokžalovaného)potvrdili,žepôvodnéoploteniezr.1974bolovmiestestykusparceloužalovaného
presne na hranici. A to pritom vychádzali z toho istého geometrického plánu, ktorý vypracoval geodet

F. vytyčujúci pozemok žalovaného. Dokonca obe skupiny geodetov pracovali s tým istým bodom
(rovnaké popisné číslo i rovnaké súradnice), ale s rozdielnou polohou v teréne. Takže aj v tomto je
žalovaný vlastne osamotený vo svojich tvrdeniach. Takže ani nepreukázal opak v údajoch katastra,
pretože v r.2014 bol potvrdený pôvodný stav. Pritom všetky zmeny, ktoré žalovaná strana alebo Správa
katastra (v katastrálnej mape) vykonala oproti predchádzajúcemu stavu, neboli podložené rozhodnutím

kompetentného orgánu. Žalovaná strana len konštatovala a súd 1. inštancie to len (akoby sa nič zvláštne
nedialo) použil v odôvodnení rozsudku, že žalovaný potreboval na výstavbu svojich domov väčší priestor
a preto je zastavaný cely pozemok s výnimkou schodísk, bazénu a parkoviska - takže akoby priznal, že
schodiska sú už mimo pozemku. Tu treba zdôrazniť fakt, že zmätočný znalecký posudok A..L. vniesol do
tohto sporu ďalšiu (tretiu) líniu (vid. jeho námietky k znaleckému posudku a tiež odvolanie) a to vytvorenú

podľa údajov 20,90 m (akože pri východnej hranici našej parcely č.6118/1 - hoci v skutočnosti je tam po
múrik len cca 20,50 m) a 23,20 m (na západnej hranici parcely žalovaného č.6117/1 - hoci v skutočnosti
je tam viac - minimálne 23,50 m). Pritom vždy je úlohou znalca vytýčiť hranice na mieste samom. Lenže
takáto línia (vyznačená v grafickej prílohe znaleckého posudku) nesúhlasí s líniou múrika vybudovanéhopri hranici medzi dotknutými pozemkami. Aj preto (vzhľadom až na 3-koľajnosť „hraničnej" línie) je tu
naliehavý právny záujem na tom, aby najprv bolo doriešené to, kde má byť správna poloha vlastníckej
hranice (po odstránení všetkých rozporov a nejasností a s prihliadnutím na všetky skutočnosti), pretože

za danej situácie ťažko povedať, kde je hranica určená katastrálnym operátom (keď podľa toho istého
platného katastrálneho operátu toho istého geometrického plánu určili rôzni geodeti „hranicu" rôzne).
A až potom vypracovať nový geometrický alebo znalecký plán so všetkými náležitosťami, na základe
ktorého budú riešené ďalšie právne záležitosti. Totiž prípadným zamietnutím žaloby sa nič nevyrieši
a všetky existujúce rozpory medzi účastníkmi budú naďalej pretrvávať. A pretrvávať bude aj neistota

právneho postavenia ich - žalobcov v tom, že boli porušené naše vlastnícke práva. Nepozná totiž žiadny
predpis, ktorý by ma mohol obrať o moju nehnuteľnosť, alebo o časť mojej nehnuteľnosti len z dôvodu,
že sused postavil stavbu na časti jeho pozemku. A ak zákonodarca mal snahu vyhnúť sa zbytočnému
rozmnožovaniu sporov, tak za danej situácie je výhodnejšie pokračovať v tomto spore tým, že Krajský
súd zruší Rozsudok Okr. súdu a vráti mu ho na ďalšie dokazovanie (vrátane odstránenia rozporov) a
prípadne aj na zmenu žaloby. V opačnom prípade bude nasledovať to, čomu sa zákonodarca chcel

vyhnúť - totiž nová žaloba - tentoraz už o splnení povinnosti. Na záver tejto časti je vhodné uviesť, že
ani ohľadom stavieb nie je prípad na Stavebnom úrade ešte ukončený. Vzhľadom „k tomu“, že domy na
parcele č.6117/1, resp. 6117/7 nespĺňajú podmienky stanovené stavebným povolením a takéto stavby
boli skolaudované, požiadali nadriadený úrad - Okresný úrad Košice o preskúmanie Kolaudačného
rozhodnutia. Toto konanie je zatiaľ pozastavené, pretože Okresný úrad argumentuje tak, že nemôže

zatiaľ konať, pretože spis ohľadom stavby sa nachádza na súde. V ďalšej časti uviedol, že okrem
naliehavého právneho záujmu na určení hraníc má aj ďalší naliehavý právny záujem a to taký, aby
- súdny proces prebiehal objektívne a spravodlivo. Objektívne = teda pravdivo, t.j. aby sa uvádzali
skutočnosti tak, ako sú a nie ako to súdom podsúva žalovaná strana. A spravodlivo = aby sa prihliadalo
a aj v Uzneseniach a Rozsudku uvádzali aj argumenty a dokumentácia druhej strany - osobitne, ak sú

overené a hodnoverné a poukazujú na nepravdivosť tvrdení a podkladov u žalovanej strany, - a v zmysle
toho aby bolo prihliadané aj na napadnutý Rozsudok Okr. súdu a najmä na jeho odôvodnenie, kde je
tých lží, nepresností, rozporov a výmyslov v prospech žalovanej strany veľmi veľa. Pritom tam nie je
uvedený žiadny protiargument a dôkaz z našej strany (vypracované a overené oficiálnymi inštitúciami
a autorizovanými odborníkmi), ktoré poukazujú na nepravdivosť a rozpornosť u žalovanej strany, opäť

navrhol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie s tým, aby bola odstránená 3-koľajnosť u hraničnej
línie, ktorú vytvoril „znalec" A.. L., aby boli uvedené správne údaje jednak podľa platného katastrálneho
operátu (podľa ktorého pracovali aj geodeti pre f.BENOL Steel) tak aj podľa situácie v teréne (na
preukázanie nezrovnalostí), a to s uvedením všetkých údajov potrebných k preskúmaniu posudku a
aby sa dôkladne a správne posúdila situácia z r.1968, keď východná hranica našej parcely s dĺžkou

20,65 metra bola tam, kde je dnes východná hranica našej parcely č.6118/3. Tu opäť upozornil na tie
najdôležitejšie lži, nepresnosti, rozpory a výmysly u žalovanej strany a použité v odôvodnení Rozsudku
ako aj v reakcii žalovanej strany na odvolania žalobcov: - ak všetko u žalovaného malo byť vytýčené
a osadené autorizovanými odborníkmi a podľa platného katastrálneho operátu, tak potom prečo sú
rozpory s meraniami ostatných inštitúcií, ktoré vychádzali z tých istých podkladov? - dokonca je aj rozpor

medzi hraničnou líniou, ktorú prezentoval žalovaný na súde tak, ako ju poznal v čase, keď svoj pozemok
v r.2011 kupoval, a líniou, ktorú „vytýčil" geodet F. potom, čo v r. 2012 bol žalovaný nútený zmeniť
usporiadanie (polohu) najvyššieho domu a podlažia nad ním a posunúť ho o 1,65 metra bližšie k našej
parcele, - stavby žalovaného sú osadené v rozpore so Stavebným povolením, - kedy predloží projektant
- architekt ten geodetický podklad od geodeta F., podľa ktorého vyhotovil projektovú dokumentáciu

na väčšiu plochu, než vyplýva z údajov katastra i vytyčovacieho náčrtu? - línia „hraničného" múrika
je nesprávna a to uviedli ako pripomienku ku vytyčovaciemu náčrtu pozemku žalovaného, pretože sa
odchyľuje od zákresu vo vytyčovacom náčrte, čo potvrdilo aj vytyčovanie parcely č.6117/5 v r.2014
pre f.BENOL Steel. Navyše k vytyčovaniu pozemku žalovaného neboli prizvaní. - žalovaný vôbec
nemal záujem o dohodu na usporiadaní hraničných pomerov. - ako už vyššie uviedol, žalovaný nijak

hodnoverne nepreukázal vlastníctvo k tej časti nášho pozemku, ktorú zastaval svojimi stavbami a pri
výstavbe si ani neplnil povinnosti dané Stavebným povolením. - domy žalovaného nespĺňajú podmienky
pre odstupové vzdialenosti ani od nás - na severnej strane (a to ani od posunutej línie oporného múrika)
a ani od múrika na južnej hranici. - znalecký posudok A.. L. - prečo ďalšia línia, keď údajne podľa textu je
oporný múr postavený na základe meraní pri vypracovaní geometrických plánov a na základe vytýčenia

vlastníckej hranice geodetom, a predsa číselné údaje v grafickej prílohe znaleckého posudku sú v
rozpore so skutočnosťou? A to celé je v rozpore s už spomínaným meraním v r. 2014. - súd 1. inštancie
vôbec nebral do úvahy všetky tvrdenia a dôkazy, neporovnaval ich so skutočnosťou, neposudzoval ich
vo vzájomnej súvislosti a pri rozhodovaní nevychádzal zo skutkového stavu, a to ani pri tak dôležitej,nepravdivej a rozporuplnej veci, akou bol znalecký posudok A.. L.. Tak potom ako môže byť aj napriek
takýmrozporomaleboprávenazákladetakýchnezrovnalostíaneprávdposudzovanážaloba?Žalovaná
strana okrem už spomínaných rozporných, nepravdivých a skreslených tvrdení a podkladov neuviedla

nič iné, všetky jej stanoviská sú len všeobecné, že u nej je všetko akože „v poriadku", ale na skutkové
tvrdenia žalobcov nevie nijak konkrétne a dôkazné reagovať, takže vlastne nepopiera skutkové tvrdenia
a dôkazy žalobcov, ktorými žalobcovia poukazujú na rozpornosť a nepravdivosť tvrdení a dokumentácie
u žalovanej strany. Z týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu v zmysle § 365 ods.1, písm. e, f, g, h CSP, pretože súd nevykonal všetky dostupné a navrhované

dôkazy, potrebné na objektívne rozhodnutie vo veci samej, a na základe vykonaných „dôkazov" tak
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam vedúcim k nesprávnemu právnemu záveru. Navrhol, aby
odvolací súd vrátil vec prvoinštančnému súdu, aby tento vykonal ďalšie dôkazy a aby znova vo veci
rozhodol. Úplne na záver uvádzam, že ak by sa rozhodlo v prospech žalobcov, vyriešilo by sa vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako bolo od r. 1967, a následne by si žalobcovia uplatnili voči
žalovanému nároky vlastníka nehnuteľnosti podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka.

9.Žalobkyňa v 2. rade uviedla (č. l. 413), že žalobca 1 - jej syn dostal výzvu, aby sa vyjadril v predmetnej
veci k naliehavému právnemu záujmu na požadovanom určení hraníc medzi pozemkami a ako mieni
naložiť s takýmto určením a susedovou stavbou. Ona takúto výzvu nedostala a ako zistila, tak preto,
lebo Krajský súd zaslal túto výzvu jej advokátke, ktorá ju pred súdom 1.inštancie zastupovala. Ale tá už
zastupovať nemôže, pretože sa dala vyčiarknuť zo zoznamu advokátov - čo asi zabudla súdom oznámiť.

Svýzvousaoboznámila.Aktosúduneprekáža,môžeprehlásiť,žesúhlasísovšetkýmtým,čovosvojom
vyjadrení k výzve Krajského súdu uviedol jej syn - žalobca 1. V prípade, že takáto forma vyjadrenia nie
je vyhovujúca, zašle súdu svoje vyjadrenie aj s podpisom potom, čo jej bude doručená výzva.
10.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením
stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.
11.Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobcovia si uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b)
CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ktorý spočíva v tom, že
nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu,
ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
12.Obsahprávanaspravodlivýproces(righttofairtrial)jepomerneširoký(právonaprístupksúdu,právo
na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na

prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach,
právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť
zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Medzi
jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
13.Žalobcovia uplatnený odvolací dôvod vidia v tom, že žalobkyňu v 2. rade súd diskriminoval pri kladení
otázok svedkom, nevyhovel jej návrhu na doplnenie uznesenia, ktorým bola znalcovi uložená otázka,
na ktorú má odpovedať, bola diskriminovaná vo svojich ústnych prednesoch, musela ústny prejav, na
ktorý mala ako účastník konania právo, nahrádzať písomnými podaniami a žalobca v 1. rade tvrdí, že

súd uprednostňoval tvrdenia a dôkazy žalovanej strany.
14.Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva, alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je irelevantné
konanie súdov a iných orgánov SR. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje
ústavnoprávne princípy (napr. II ÚS 85/06). CSP upravujúci postup súdu a strán sporu v civilnom

konaníústavouzaručenéprávoosobnejprítomnostinasúdnomkonanízabezpečujetak,žeukladásúdu,
ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktoré predvolá strany
sporu a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie musí byť účastníkom doručené
tak, aby mali dostatok času na prípravu. Je potom na strane sporu, či svoje právo využije, ale nie.
Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem

iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré
nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník
(rozsudky ESĽP Ankeri v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.).15.Podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestanným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
16.Podľa § 178 ods.1 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch.
17.Podľa § 185 ods.1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
18.Sudca, ktorý rozhoduje vo veci, vedie priebeh pojednávania a súčasne rozhoduje, ktoré dôkazy vo

veci vykonaná a ktoré nie, lebo nepreukazujú skutkový poznatok tvrdený účastníkom.
19.Z obsahu spisu je zrejmé, že súd sa nedopustil takého konania, ktoré by vyvolalo jeho vadu.
Žalobkyňa bola riadne vypočutá (č. l. 200) na pojednávaní 3.2.2015, za účasti jej právnej zástupkyne.
Na pojednávaní 16.4.2015 jasne zdôvodnil, prečo ďalšie otázky nepripustil (č. l. 218).
20.V konaní nedošlo k žiadnej takej vade, ktorá by mala vplyv na správnosť rozhodnutia a možno
uzavrieť, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod nie je daný.

21.Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), spočíva v neúplnosti zistenia
skutkového stavu, ktorý je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že súd prvej
inštancie nevykonal účastníkom navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a
navrhnutýdôkazjespôsobilýpreukázaťprávnevýznamnúskutočnosť(napr.preto,žehonepovažovalza

rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže
byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz,
ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal.
Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci

boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
Vyhodnotenie relevancie navrhnutého dôkazu ako aj prípustnosť dôkazu je výsadnou doménou súdu.
Súd pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia.

22.Žalobcovia namietajú, že súd nevykonal, za účelom zistenia objektívnej pravdy, ani najzákladnejšie
dôkazy, nebol vypočutý navrhnutý svedok A.. L., ani nebol vykonaný kontrolný znalecký posudok. Súd
v bode 32. rozhodnutia uviedol, prečo nepovažoval ďalšie dokazovanie za potrebné a s uvedeným sa
stotožňuje aj odvolací súd. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
23.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
24.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
25.Žalobcovia tvrdia, že žalobca v 1. rade pripojil k návrhu výkresy, ktoré sú na odbornej úrovni znalca,

vedomostná úroveň žalobcu v 1. rade, v oblasti geodézie a kartografie je porovnateľná s odbornosťou
autora znaleckého posudku, preto nemožno prijať názor súdu, že žalobcovia nepredložili žiadny odborný
dôkaz, ďalej tvrdia, že súd sa nedostatočne zaoberal, resp. vôbec nebral do úvahy nimi predkladané
dôkazy,ktorébolivlastnekompetentnýmiinštitúciamiaautorizovanýmiorganizáciamivydané,potvrdené
a teda hodnoverné dokumenty jednak z minulosti, ale i z čerstvej prítomnosti - teda také dôkazy, ktoré

potvrdzovali, že hranica má byť tam, kde bolo pôvodné oplotenie.
26.K namietanému odvolací súd poukazuje na Uznesenie NS SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011,
podľa ktorého „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmikonania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne

a jasne objasni skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces".
27.Okrem uvedeného je nutné poukázať na to, že žalobcovia opakovanie predkladali dôkazy a uvádzali
tvrdenia (aj v podaných odvolaniach), ktoré vonkoncom nesúviseli s predmetom konania (vzdialenosť
stavby od hranice ich pozemku, nedodržanie stavebného povolenia žalovaným a pod.). Súd o týchto

námietkach rozhodovať nemôže, lebo na to nemá dostatok právomoci. Rozhodovanie o nich patrí
do právomoci stavebného úradu. Preto k takýmto dôkazom sa súd nemohol ani vyjadrovať, ani ich
posudzovať a možno uzavrieť, že odvolací dôvod nie je daný.
28.Žalobkyňa v 2. rade uplatnila odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. g) CSP (zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené) je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností alebo dôkazov, ktoré
účastník uplatnil v súlade s § 366 písm. d) CSP, nemôže obstáť súdom zistený skutkový stav. Ide najmä
o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozhodnutia súdu prvej inštancie,
preto skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom prvej inštancie a účastník ich neuplatnil
(hoci len preto, že o nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá

sa, že účastníkom uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred
súdom prvého stupňa) a v danej veci sú právne významné.
29.Žiadne nové dôkazy žalobkyňa neoznačila, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
30.Žalobcovia uplatnili odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu

prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o

tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
31.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

32.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany
sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia, pričom strane sporu
musí dať odpoveď na podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v
závažných a samotného rozhodnutia ovplyvňujúcich súvislostiach. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR,

sp. zn. 1Cdo/184/2010).
33.Predmetom sporu je určenie hranice medzi nehnuteľnosťou žalobcov a žalovaného tak, že hranica
medzi ich nehnuteľnosťou zapísanou v katastri nehnuteľností ako parcela č. 6118/1 a nehnuteľnosťami
- parcela č. 6117/1 (parcela žalovaného) a parcela č. 6117/5 (ku ktorej je žalovaný oprávnený z vecnéhobremena), prebieha tak, ako existuje oplotenie, postavené v roku 1974 a pokračuje v línii tohto plota aj
na neoplotenej časti parciel.
34.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností

nachádzajúcich sa v katastrálnom území R. H., S. F. - R. zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č.
6118/1, parcela č. 6118/3 a parcela č. 6118/2 - rodinný dom č. súpisné 1295 a žalovaný je vlastníkom
susediacej nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXXXX ako parcela č. 6117/1- ostatné plochy, katastrálne
územie R. H., S. F., S. F. - R.. Rovnako nebolo sporné, že v čase rozhodovania súdu bol postavený
betónový múr, ktorý tvorí hranicu medzi susediacimi pozemkami v teréne. Z dokazovania vyplynulo, že

oporný betónový múr bol postavený podľa zamerania a na základe vytýčenia vlastníckej hranice a je
totožný s platným stavom evidovaným v katastrálnom operáte. Žalobcovia však tvrdia, že tento múr a
teda aj hranica medzi pozemkami je posunutá na ich pozemok, a že hranica prebieha tak, ako existuje
oplotenie z roku 1974.
35.Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú,
nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má

deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou
(geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba) na tvár miesta (v prírode). Vytýčením hraníc
sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie
lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra
nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy

k dotknutým pozemkom. Ak je hranica pozemku objektívne zistiteľná, súdne rozhodnutie má deklarovať
existujúce vlastnícke právo. Ak priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k
zásahu do vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou
sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre rozhodovanie
takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Táto ochrana

sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu
do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia,
zložením stavebného materiálu sčasti aj na susedov pozemok, postavením základov domu čiastočne na
vedľajšom pozemku, odoraním medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním
železných stĺpikov zo zeme. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď

správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa
obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej
ploche pozemku. Súd je povinný zaoberať sa otázkou hranice pozemku bez ohľadu na to, ako žalobca
naformuloval žalobný petit, tzn. žalobca sa môže domáhať vydania spornej plochy, vypratania spornej
plochy, alebo zákazu, aby sused túto plochu užíval, alebo zdržať sa zásahov do jeho vlastníckeho práva.

36.V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že na určení hranice medzi
predmetnými parcelami nie je daný naliehavý právny záujem. Bez určenia hranice pozemkov právo
žalobcov nie je neisté a nie je ohrozené ani ich právne postavenie. Ako vyplýva z vykonaného
rozsiahleho dokazovania mal súd objektívne preukázané, že hranica medzi pozemkami účastníkov je
objektívne zistiteľná a aj podľa znaleckého posudku č. 4/2016 A.. G. L. je hranica medzi parcelami

účastníkov určená a evidenčne v mapových podkladoch katastra zachytená. Súd nie je oprávnený
určovať hranice pozemku, pokiaľ tieto sú riadnym spôsobom už určené. Pokiaľ hranica medzi
pozemkami určená je a žalovaný užíva neoprávnene časť pozemku žalobcov, ktorá podľa ich tvrdenia
mu nepatrí, môžu sa domáhať žalobou ochrany vlastníckeho práva, návrhom na vypratanie presne
vymedzenej plochy pozemku, resp. zdržania sa užívania, zriadenia vecného bremena a pod.. Za tohto

stavu žalobcami uplatnený nárok nemá oporu v hmotnom práve a na požadovanom určení nie je
naliehavý právny záujem. Vzhľadom na vyššie uvedený záver, súd správne nepokračoval v dokazovaní
doplnením znaleckého posudku, všetky úkony navyše by boli nehospodárne, lebo na určení hranice
medzi predmetnými parcelami nie je daný naliehavý právny záujem. Je nutné zdôrazniť, že v zmysle
ustálenej súdnej judikatúry naliehavý právny záujem na určení nie je daný pokiaľ je možné žalovať

o splnenie povinnosti. Súd správne rozlišoval otázku spornosti priebehu hranice pozemkov medzi
stranami sporu a otázku potreby určenia tejto hranice meritórnym súdnym rozhodnutím. Súd sa správne
vysporiadalsovšetkýmiokolnosťamipotrebnýmiprezisteniedôvodnostiaopodstatnenostiformulovanej
žaloby a následne správne vyhodnotil žalobu za nedôvodnú. Žalobcovia v tomto konaní špecifikovali
naliehavý právny záujem tak, že majú záujem na usporiadanie hraníc medzi svojim a susedným

pozemkom, keď sused vystaval plot a schodisko na jeho pozemku - asi o 0,5 - 0,7 metra posunul hranice,
čím mu ukradol časť jeho pozemku, jeho majetku a konštatoval, že naliehavý právny záujem je daný aj
vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie a poukázal na ZSP 40/96 č.4 - Ak určovaciažaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a môže sa ňou predísť žalobe
na plnenie, je určovacia žaloba prípustná aj napriek tomu, že je možná i žaloba na plnenie.
37.V tejto súvislosti odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že takéhoto určenia, sa žalobcovia môžu

domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že ich právne postavenie
je bez tohto určenia ohrozené, neisté. Výrok súdu o určení, potom ohrozenie, právnu neistotu, alebo
neurčitosť v právnom postavení žalobcov odstráni bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcov a

ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné
žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva (§ 137 písm. a) CSP), nemá preventívna
ochrana poskytovaná podľa § 137 písm. b) CSP žiadny zmysel a význam lebo postavenie žalobcovi by
sanijakonezmenilo,prípadnebysavyžadovaloďalšiekonanienaplnenie.Keďžepredmetomsporubolo
určenie hranice medzi pozemkami, kedy je vždy úlohou znalca vytýčiť hranicu na mieste samom, súd
nariadil znalecké dokazovanie, pričom odvolací súd mal zhodne so súdom prvej inštancie zo znaleckého

posudku č. - že hranica v teréne bola vytýčená v súlade evidenčným stavom v katastri. Súd správne
poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo/2028/2008 v bode 27 rozhodnutia, s ktorým sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje.
38.Vzhľadom na vyššie uvedené mal aj odvolací súd na základe vykonaného dokazovania pred
prvoinštančným súdom za preukázané, že v danom prípade na určení hranice medzi predmetnými

parcelami nie je daný naliehavý právny záujem, nakoľko právo žalobcov nebolo neisté a nie je ohrozené
ani ich právne postavenie. Ochrana vlastníckeho práva je garantovanú Ústavou SR (čl. 20). Obsahom
vlastníckeho práva je v podľa § 123 O. z. právo predmet vlastníctva držať, nakladať s ním, užívať ho a
požívať jeho plody a úžitky. Ak je porušené, obmedzené čo i len jedno z týchto čiastkových oprávnení,
ide o porušenie vlastníckeho práva ako takého. V prípade porušenia vlastníckeho práva sa vlastník

môže domáhať odstránenia zásahu do vlastníckeho práva voči tomu, kto sa tohto zásahu neoprávnene
dopúšťa.Vzhľadomnaskutočnosť,žepredmetnýplotzhotovilžalovaný,pričomžalobcoviatvrdia,žeplot
sa nachádza na ich pozemku a tým im bráni v riadnom a plnohodnotnom užívaní ich pozemku. Procesná
povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho
vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chcú žalobcovia

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musia na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši, odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie (rozsudok NS SR zo 6.12.2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011). Sám žalobca v podaní uviedol, že

po skončení sporu, budú nasledovať ďalšie mimosúdne alebo súdne konania.
39.Zvykonanéhorozsiahlehodokazovaniapredsúdommalďalejajodvolacísúdobjektívnepreukázané,
že hranica medzi pozemkami stranami sporu je objektívne zistiteľná a určená, evidenčne v mapových
podkladoch katastra zachytená, pričom odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že súd nie je
oprávnený určovať hranice pozemku, pokiaľ tieto sú riadnym spôsobom už určené.

40.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
41.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
44.Žalovaný bol plne úspešný aj v odvolacom konaní, preto mu bola priznaná plná náhrada trov
odvolacieho konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
45.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konaťpred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.